DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona o ochrane svedka a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe úlohy č. 5 vyplývajúcej z návrhu Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 547 z 9. septembra 2020 k návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020 a návrhu Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie/1. štvrťrok 2023.

Slovenský právny poriadok v § 127 ods. 1 Trestného poriadku upravuje všeobecnú povinnosť svedčiť, a to nasledovne: „Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.“. Pokiaľ teda štát stanovuje povinnosť svedčiť, mal by svedka chrániť pred nebezpečenstvom, ktoré z tejto výpovede vyplýva. Pri určitých trestných činoch vzhľadom na ich závažnosť môže nebezpečenstvo pre svedka trvať nielen počas trestného stíhania, ale aj po jeho ukončení.

Právny poriadok v minulosti neobsahoval žiadne ustanovenia, ktoré by sa týkali ochrany svedka. Spoločenské zmeny, ktoré nastali po roku 1989 však so sebou priniesli aj nárast kriminality. Aby sa zabezpečila povinnosť, ale aj ochota svedkov vypovedať v trestnom konaní, bol štát povinný zabezpečiť ich ochranu. Prvým krokom zavedenia zákonnej úpravy ochrany svedka bolo prijatie zákona č. 247/1994 Z. z., ktorý predstavoval novelu vtedy platného Trestného poriadku. Dnes platný Trestný poriadok obsahuje ustanovenia zamerané na ochranu svedka v § 69 ods. 1, § 71 ods. 1 písm. b) , ods. 3 písm. b), § 74 ods. 2, § 121 ods. 4 , § 125 ods. 3, 5, § 131 ods. 1, § 134 ods. 3, § 136 ods. 1 až 3, 5, § 139, § 213 ods. 5, § 246, § 247 ods. 5, § 249 ods. 3, § 253, § 262, § 262a, § 408 ods. 5.

Je možné skonštatovať, že pri uplatňovaní ochrany svedka sa miera zásahu do obvyklého spôsobu trestného konania stupňuje, čím sa zužuje okruh ohrozených objektov, na ktorý sa postup ochrany svedka viaže - stáva sa taxatívnym, a stúpajúcu intenzitu má aj samotná ochrana svedka. Najvyššiu kvalitu ochrany svedka podľa Trestného poriadku predstavuje ochrana svedka za pomoci legendy (§ 136 ods. 5 Trestného poriadku), ktorá sa uplatňuje len pri taxatívne vymedzených trestných činoch. Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach týkajúcich sa ochrany svedka vo všeobecnosti nezabezpečuje fyzickú ochranu svedka, zväčša zabezpečuje iba utajenie totožnosti svedka pred nepovolanými osobami.

Po roku 1989 začala narastať aj organizovaná kriminalita a bolo potrebné zabezpečiť ochotu svedkov vypovedať o tejto forme trestnej činnosti. Hoci svedkovia boli orgánom činným v trestnom konaní poučení o postihoch v prípade, ak nesplnia svoju povinnosť svedčiť, oveľa viac sa obávali útokov zo strany páchateľov organizovanej kriminality. Štát bol teda povinný zabezpečiť ich ochranu (ako aj ochranu ich blízkych osôb) v oveľa vyššej miere ako ponúkal vtedy platný Trestný poriadok. Za tým účelom bol v roku 1998 prijatý zákon na ochranu svedka, ktorý do slovenského právneho poriadku zaviedol nové inštitúty ohrozeného svedka a chráneného svedka, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje fyzická ochrana svedka uplatnením osobitného postupu, čo predstavuje najvyššiu možnú mieru ochrany svedka. Ide o najzávažnejší zásah do obvyklého spôsobu trestného konania a prináša aj najvyššiu kvalitu ochrany svedka. Narozdiel od ochrany svedka podľa Trestného poriadku, ochrana svedka trvá aj po skončení trestného konania, v ktorom svedok vypovedal.

Spoločenské vzťahy sa za viac ako 20 rokov zmenili, priniesli nové závažné formy trestnej činnosti, pri ktorých je tiež potrebné využiť spomínané inštitúty a priniesli aj potrebu rýchlo a pružne reagovať pri ochrane svedkov v záujme zachovania ich ochoty poskytovať dôkazy.

Za tým účelom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovalo nové znenie zákona o ochrane svedka, čomu predchádzali aj rokovania s rezortnými a mimorezortnými zložkami, ktoré na poskytovaní ochrany a pomoci svedka participujú, či už priamo alebo nepriamo.

Cieľom návrhu nového zákona je prispôsobiť poskytovanie ochrany a pomoci súčasným podmienkam, skvalitniť zákonnú úpravu v oblasti ochrany svedka a zjednodušiť administratívny ako aj schvaľovací proces poskytovania ochrany a pomoci.

Podľa novej právnej úpravy sa ochrana a pomoc má poskytovať ohrozenému svedkovi, ktorý sa po splnení taxatívne vymedzených kritérií stáva chráneným svedkom, voči ktorému sa vykonáva program ochrany. V záujme efektívneho využívania programu ochrany sa rozširuje okruh trestných činov, pri ktorých je možné vykonávať program ochrany.

Navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov, ktoré môžu v konaní pred súdom predložiť návrh na začatie programu ochrany, pričom o návrhoch má naďalej rozhodovať komisia, ktorá rozhoduje aj o návrhu na ukončenie programu ochrany. Podľa návrhu zákona môže komisia rozhodnúť o začatí programu ochrany alebo o ukončení programu ochrany aj vtedy, ak za návrh zahlasujú najmenej traja prítomní členovia komisie alebo ich náhradníci narozdiel od súčasnej právnej úpravy, kedy je na zaradenie do programu ochrany potrebný súhlas najmenej štyroch prítomných členov alebo ich náhradníkov.

Ak vec neznesie odklad, nakoľko je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie ohrozeného svedka, môže predkladateľ návrhu na začatie programu ochrany požiadať o predbežné vykonávanie programu ochrany na základe návrhu na predbežné vykonávanie programu ochrany, čím sa nahrádza inštitút neodkladných opatrení. V tomto prípade môže o návrhu rozhodnúť predseda komisie a v jeho neprítomnosti náhradník bez zvolávania komisie, aby sa zabránilo nebezpečenstvu hroziacemu z omeškania.

Na vykonávanie programu ochrany sa bude vyžadovať písomný súhlas ohrozeného svedka s programom ochrany, ktorý nahradí písomnú ochrannú dohodu obsahujúcu pravidlá vykonávania ochrany a pomoci. Ak sa teda ohrozený svedok oboznámi s programom ochrany, jeho podmienkami a spôsobom vykonávania a s ním súhlasí, program ochrany sa začne vykonávať.

Návrh zákona stanovuje aj povinnosti chráneného svedka, ktoré je povinný dodržiavať, pretože ich porušením by mohol ohroziť nielen svoj život ale i tých, ktorí ho chránia.

Okruh právomocí, ktorými disponuje útvar Policajného zboru, bol v dôsledku praktických skúseností zo zabezpečovania ochrany a pomoci svedkom a s cieľom poskytovať kvalitatívne vyššiu formu ochrany rozšírený. Skúsenosti z prípadov súvisiacich s ukončením programu ochrany, najmä riešenie praktických problémov osôb so zmenenou totožnosťou a vybudovanou legendou, si vyžadujú zmenu súčasnej právnej úpravy. Ak sa takáto osoba zdržiava v zahraničí, útvar je oprávnený v prípade nevyhnutnej potreby vykonávať úkony smerujúce k zaisteniu jej bezpečnosti.

Súčasťou návrhu je aj úprava vykonávania programu ochrany počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.

Vo vymedzených ustanoveniach sa špecifikujú podmienky, za ktorých dochádza k ukončeniu vykonávania programu ochrany a postup jednotlivých subjektov pri ukončení vykonávania programu ochrany.

Pri medzinárodnej spolupráci sa ochrana a pomoc bude poskytovať nielen na žiadosť príslušných orgánov iných štátov, ale aj na žiadosť medzinárodných organizácií a Medzinárodného trestného súdu.

V záujme zjednodušenia procesu poskytovania ochrany a pomoci zákon už neráta s prerušením vykonávania programu ochrany a obnovením vykonávania programu ochrany. Odstúpenie od ochrannej dohody a zánik programu ochrany sa zlučujú do ukončenia programu ochrany.

Do návrhu zákona bola zahrnutá aj novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu rozšírenia právomocí Policajného zboru pri poskytovaní ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi.

Návrh zákona predpokladá sociálne vplyvy a tiež vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o ochrane svedka a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov: -

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 20. decembra 2022

Ukončenie: 30. decembra 2022

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Január/Február 2023

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Apríl 2023

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Osobitný predpis vytvárajúci právny rámec na poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi a s tým súvisiaci program na ochranu svedka (ďalej len „program ochrany“) obsiahnutý v zákone č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým boli v roku 1998 do slovenského právneho poriadku zavedené inštitúty ohrozeného svedka a chráneného svedka, si v dôsledku skúseností z poskytovania ochrany a pomoci svedkom, požiadaviek aplikačnej praxe, analýz bezpečnostného prostredia, ako aj problémov súvisiacich s vykonávaním programu ochrany vyžiadal prehodnotenie.

Poskytovanie svedeckej výpovede ohrozeným svedkom predstavuje hrozbu pre „svet organizovaného zločinu“, ktorý v rámci aktu pomsty dokáže demonštrovať svoju moc. Kľúčovým predpokladom účinného boja s fenoménom organizovanej kriminality je, o. i. efektívny legislatívny nástroj umožňujúci pružne reagovať pri ochrane svedkov v záujme zachovania ich ochoty poskytovať dôkazy. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že spoločenské vzťahy sa za viac ako dve dekády, odkedy bol v roku 1998 prijatý zákon na ochranu svedka, zmenili, priniesli nové závažné formy trestnej činnosti, pri ktorých je tiež potrebné využiť inštitúty ohrozeného svedka a chráneného svedka a priniesli aj potrebu rýchlo a pružne reagovať pri ochrane svedkov v záujme zachovania ich ochoty poskytovať dôkazy.

Precizáciu si vyžadujú ustanovenia, ktoré vymedzujú subjekty predkladajúce návrh na začatie programu ochrany a návrh na ukončenie vykonávania programu ochrany.

Navrhuje sa prehodnotiť najmenej koľko členov komisie by za návrh na začatie programu ochrany alebo návrh na ukončenie programu ochrany malo zahlasovať, aby bolo rozhodnutie súhlasné.

Ochranná dohoda medzi svedkom a orgánom štátu v súčasnej úprave inštitútu ochrany ohrozeného svedka naznačuje „zmluvné poňatie“, čo môže viesť k tomu, že výpoveď takéhoto svedka môže byť vnímaná ako menej vierohodná a v tomto kontexte vyvolávať dojem, že ide o výpoveď „kúpeného svedka“. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje písomnú ochrannú dohodu zrevidovať a nahradiť iným zákonným opatrením, ktoré bude podmienkou pre začatie programu ochrany.

Problémy súvisiace s ekonomickou situáciou a životnou úrovňou, ku ktorým v dôsledku vykonávania programu ochrany dochádza, si vyžadujú určenie finančných nástrojov, na ktoré, za predpokladu splnenia určených podmienok, bude mať chránený svedok nárok s prihliadnutím na jeho základné a špecifické potreby.

Ustanovenia platnej právnej úpravy súvisiace s prerušením vykonávania programu ochrany a obnovením vykonávania programu ochrany boli vyhodnotené ako redundantné.

V rámci právnej úpravy je žiaduce posúdiť, resp. prehodnotiť ustanovenia súvisiace s odstúpením od ochrannej dohody a zánikom programu ochrany.

Skúsenosti z posledného obdobia súvisiace s ukončením programu ochrany naznačujú problémy v oblasti zmeny totožnosti a vybudovanej legendy.

V rámci súčasnej právnej úpravy absentuje možnosť poskytovania ochrany a pomoci na žiadosť medzinárodných organizácií a Medzinárodného trestného súdu.

Viac ako dvadsaťročné skúsenosti z programu ochrany poukazujú na skutočnosť, že zo strany niektorých ohrozených a chránených svedkov nie sú dodržiavané stanovené pravidlá a obmedzenia vyplývajúce zo zaradenia do programu ochrany a preto je nevyhnutné rozšíriť okruh právomocí Policajného zboru.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predloženého návrhu zákona je, v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 547 z 9. septembra 2020 k návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020 a návrhu Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie zefektívniť, skvalitniť a harmonizovať legislatívu ochrany svedka, ako aj osôb, ktoré sú v tom istom postavení (napríklad z dôvodu príbuzenského vzťahu so svedkom), ktorá je základným predpokladom efektívneho boja s takým nebezpečným fenoménom, akým je organizovaná kriminalita, reformovať poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi, ktorá sa poskytuje prostredníctvom realizácie opatrení programu ochrany počas celého trestného konania, ako aj po jeho skončení, zvýšiť bezpečnosť ochrany svedkov najzávažnejších trestných činov, ktorí spĺňajú prísne zákonné podmienky poskytovania ochrany a pomoci v programe ochrany, pričom ide o najvyšší stupeň ochrany, ktorý sa uplatňuje vo výnimočných prípadoch, ak svedkom hrozí ujma na zdraví alebo iné vážne nebezpečenstvo a bezpečnosť ohrozeného alebo chráneného svedka alebo jeho blízkych nebude možné zabezpečiť inými adekvátnymi a efektívnymi prostriedkami a opatreniami a zjednodušiť administratívny ako aj schvaľovací proces úkonov súvisiacich s vykonávaním programu ochrany. Kvalitatívne najvyššia forma ochrany v podobe opatrení programu ochrany svedka predstavuje účinný nástroj boja s najzávažnejšou kriminalitou a súčasne prispieva ku skvalitneniu trestného konania najmä v tých najzávažnejších kauzách, nakoľko svedok bude ochotný svedčiť najmä z dôvodu, že mu bude garantovaná stopercentná bezpečnosť.

Práve v poslednom období dynamického vývoja ľudskej spoločnosti si téma bezpečnosti v oblasti ochrany svedka poskytujúceho svedeckú výpoveď alebo iný dôkaz o obzvlášť závažných zločinoch najmä v dôsledku zhoršovania globálneho a regionálneho bezpečnostného prostredia, zvyšujúceho sa napätia v medzinárodných vzťahoch, prehlbovania asymetrických bezpečnostných hrozieb (napríklad cezhraničný organizovaný zločin, medzinárodný terorizmus, zvyšujúca sa sociálna intolerancia, nárast radikalizmu a extrémizmu) a s ňou súvisiace otázky, ktoré sa dostávajú stále viac do popredia, zaslúži väčšiu pozornosť. Úlohou Slovenskej republiky ako zvrchovaného, demokratického a právneho štátu je, v súlade s politickými, hospodárskymi a bezpečnostnými záujmami, zaručiť vnútornú i vonkajšiu bezpečnosť spoločnosti. Na plnení tejto úlohy, sa okrem iných subjektov (napríklad ozbrojené sily, hasičské a záchranné zbory, civilná ochrana a pod.) významnou mierou podieľa Policajný zbor, ktorého jedinečnosť a dôležitosť sa odvíja od zaisťovania najmä vnútornej bezpečnosti, vnútorného poriadku, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem, ochrany života, zdravia a bezpečnosti osôb. A práve ochrana života a zdravia osôb prostredníctvom participácie na praktickej úrovni pri prijímaní a realizácii konkrétnych opatrení programu ochrany predstavuje nástroj efektívneho boja proti najzávažnejším, najmä organizovaným formám trestnej činnosti vtedy, ak nie je možné bezpečnosť ohrozených osôb zabezpečiť iným spôsobom. Ide o nástroj, pre ktorý sú charakteristické atribúty špecifickosti, jedinečnosti, užitočnosti a udržateľnosti avšak v dôsledku toho, že je determinovaný zmenami bezpečnostného prostredia pôsobí naň celý rad faktorov často protirečivého charakteru. Snahou útvaru Policajného zboru, ktorý v rámci programu ochrany realizuje súbor opatrení a úkonov slúžiacich na ochranu a pomoc ohrozeným svedkom a chráneným svedkom je na tieto zmeny reagovať aj zdokonaľovaním špecifických opatrení.

Poskytovaná ochrana predstavuje výrazný zásah do obvyklého spôsobu života chránených osôb, ku ktorému sa vo väčšine prípadov nie je možné vrátiť, a vyžaduje si splnenie jednej z podmienok pre aplikáciu návrhu zákona, ktorá má charakter „condicio sine qua non“ a to, že „program ochrany sa vykonáva na základe dobrovoľnosti“ a teda len s výslovným súhlasom ohrozeného svedka, chráneného svedka a ich blízkych osôb, ktorý musí byť daný vopred, musí byť vážny, jasný a dobrovoľný.

Navrhované znenie právnej úpravy rozširuje okruh trestných činov, pri ktorých je možné ohrozeného svedka zaradiť do programu ochrany, pričom nemusia byť páchané organizovanou alebo zločineckou skupinou. Dôvodná obava z ohrozenia života alebo zdravia ohrozeného svedka súvisí s poskytnutím svedeckej výpovede alebo iného dôkazu či relevantnej informácie o obzvlášť závažných zločinoch, ktorými podľa Trestného zákona (§ 11 ods. 3 Trestného zákona) sú zločiny s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov, alebo o zločinoch spáchaných organizovanou skupinou, zločineckou skupinou, teroristickou alebo extrémistickou skupinou či o zločinoch spáchaných z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona. Podľa § 140 písm. e) sú týmito osobitnými motívmi motív nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie. Osobitnou skupinou trestných činov, pri ktorých ohrozený svedok poskytuje dôkaz v trestnom konaní, sú trestné činy terorizmu. Tieto trestné činy predstavujú najzávažnejšie formy trestnej činnosti, pri ktorých sú svedkovia vystavení aj najväčšiemu nebezpečenstvu zo strany ich páchateľov, či iných osôb, preto štát zabezpečuje ich ochranu (ako aj ochranu ich blízkych osôb) prostredníctvom najvyššej ochrany, ktorú svedkom poskytuje. Za

ohrozeného svedka sa považuje aj blízka osoba ohrozeného svedka uvedená v návrhu na začatie programu ochrany, na ktorú môže byť vyvíjaný nátlak. Navrhuje sa, že ohrozený svedok a taktiež jeho blízka osoba na základe súhlasného stanoviska komisie získavajú štatút chráneného svedka a začnú sa voči nim vykonávať opatrenia a úkony vyplývajúce z programu ochrany.

Program ochrany podľa návrhu predstavuje nástroj, ktorým útvar Policajného zboru a poskytuje ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi prostredníctvom realizácie opatrení najmä v súčinnosti s orgánmi verejnej moci, ako aj právnických a fyzických osôb.

S cieľom optimalizovať procesy súvisiace s programom ochrany v oblasti predkladania návrhov na začatie programu ochrany a ukončenie programu ochrany sa rozšíri okruh subjektov, ktorým sa umožní podať písomný návrh na začatie programu ochrany v súdnom konaní o samosudcu a prokurátora, pričom návrh na ukončenie vykonávania programu ochrany sa umožní podať v súdnom konaní i prokurátorovi.

Súčasťou návrhu na začatie programu ochrany sú explicitne uvedené údaje ohrozeného svedka (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého alebo prechodného bydliska), trestný čin, o ktorom ohrozený svedok poskytuje dôkaz v trestnom konaní, hroziace nebezpečenstvo, na základe ktorého vzniká dôvodná obava z ohrozenia života alebo zdravia ohrozeného svedka, odôvodnenie významu poskytnutej svedeckej výpovede alebo iného dôkazu poskytnutého ohrozeným svedkom pre trestné konanie, osobné a majetkové pomery ohrozeného svedka a súhlasné stanovisko ohrozeného svedka so zámerom vykonávať voči nemu program ochrany ako aj s návrhom povinností, ktoré je nevyhnutné v programe ochrany dodržiavať, za účelom rozhodovania komisie a zároveň ako východisko pri tvorbe podmienok vykonávania programu ochrany. Ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že ohrozenému svedkovi hrozí bezprostredné nebezpečenstvo môže byť súčasťou návrhu na zaradenie do programu ochrany požiadavka vo forme návrhu na predbežné vykonávanie programu ochrany.

Ďalším cieľom navrhovanej právnej úpravy je zjednodušenie schvaľovacieho procesu programu ochrany, ktorý zabezpečuje medzirezortná komisia, ktorá je oprávnená rozhodnúť o návrhu na začatie programu ochrany alebo návrhu na ukončenie programu ochrany aj v prípade, že za návrh zahlasujú najmenej traja prítomní členovia komisie alebo ich náhradníci. Pri bezprostrednom ohrození života alebo zdravia ohrozeného svedka je predseda komisie oprávnený rozhodnúť po doručení návrhu na zaradenie do programu ochrany o predbežnom vykonávaní programu ochrany, ktoré nahrádza návrh na vykonávanie neodkladných opatrení. Nevyhnutným predpokladom realizácie opatrení vyplývajúcich z programu ochrany je písomný súhlas ohrozeného svedka (plnoletej osoby uvedenej v návrhu na začatie programu ochrany) s podmienkami programu ochrany, ktoré príslušný útvar Policajného zboru určí ohrozenému svedkovi na základe hrozby, v dôsledku ktorej vzniká u ohrozeného svedka dôvodná obava ohrozenia jeho života alebo zdravia, osobných a majetkových pomerov ohrozeného svedka a s dodržiavaním stanovených pravidiel, t. j. povinností, ktoré musí svedok dodržiavať, aby vykonávanie programu ochrany bolo účinné a aby sa eliminovali prípadné hrozby.

Návrh zákona kladie dôraz na minimalizovanie rizík realizáciou vhodných opatrení. Napríklad informácie súvisiace s metódami, formami práce a prostriedkami, ktoré sú v rámci programu ochrany uplatňované nie sú sprístupňované, tak ako aj informácie súvisiace so zmenenou totožnosťou, nakoľko sú utajovanou skutočnosťou, s ktorou neoprávnená manipulácia by mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov dotknutého subjektu a predmetné poškodenie by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. Vychádzajúc z problémov aplikačnej praxe sa navrhuje, aby bol útvar oprávnený vykonávať právne úkony smerujúce k zachovaniu nadobudnutých dôchodkových práv chráneného svedka. Ďalšími z opatrení, ktoré prispejú k riešeniu problémov súvisiacich so zmenou životných podmienok, sú rôzne druhy pomoci a podpory, napríklad psychologická starostlivosť, krízová intervencia a pod., ktoré sú zamerané na sociálnu adaptáciu ako aj pomoc finančného charakteru, ktorá má prispieť k ekonomickému osamostatneniu a rýchlejšej integrácii v novom prostredí.

V záujme zlepšovania opatrení sa navrhuje do procesu programu ochrany implementovať kontrolu dodržiavania pravidiel stanovených v programe ochrany, ako aj v priebehu realizácie predbežného vykonávania programu ochrany.

Precizuje sa úprava vykonávania programu ochrany počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ako aj osobitosti vykonávania programu ochrany v prípravnom konaní a v konaní pred súdom, pri ktorých sa voči svedkovi uplatňuje osobitný režim.

Navrhované znenie právnej úpravy zjednodušuje administratívny proces programu ochrany, nakoľko neobsahuje úpravu súvisiacu s prerušením vykonávania programu ochrany a obnovením vykonávania programu ochrany a súčasne zlučuje odstúpenie od ochrannej dohody a zánik programu ochrany do ukončenia programu ochrany, ktorým sa určuje spôsob a podmienky jeho ukončenia.

V navrhovanej úprave sa poukazuje na možnosť poskytovania ochrany a pomoci na medzinárodnej úrovni, najmä na základe požiadaviek policajných útvarov s rovnakou náplňou činnosti, ako aj medzinárodných organizácií, napr. Medzinárodného trestného súdu.

V súvislosti s navrhovanými zmenami sa súčasne novelizuje aj zákon NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (čl. II), nakoľko návrh zákona kladie dôraz na odhaľovanie systémových rizík, ako aj zvýšenie bezpečnosti v oblasti ochrany svedka prostredníctvom kontroly dodržiavania predbežného vykonávania programu ochrany ohrozeným svedkom a programu ochrany chráneným svedkom.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

A: Predkladatelia návrhu na začatie programu ochrany a návrhu na ukončenie programu ochrany

- prokurátor,

- vyšetrovateľ,

- predseda senátu/sudca,

- samosudca,

- útvar Policajného zboru vykonávajúci program ochrany;

B: Komisia

- predseda komisie, člen komisie a ich náhradníci – príslušníci Policajného zboru,

- členovia a ich náhradníci – zamestnanci Ministerstva spravodlivosti (z oblasti súdnictva a väzenstva),

- člen a jeho náhradník – prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky;

C: Subjekty realizácie programu ochrany

- útvar Policajného zboru vykonávajúci program ochrany,

- Zbor väzenskej a justičnej stráže,

- útvary Policajného zboru;

D: Ohrozený svedok a chránený svedok

- svedok poskytujúci svedeckú výpoveď alebo iný dôkaz o páchateľovi alebo okolnostiach trestných činov, na základe čoho u neho vzniká dôvodná obava ohrozenia jeho života alebo zdravia,

- blízka osoba ohrozeného/chráneného svedka;

E: Orgány poskytujúce súčinnosť

- orgány verejnej moci,

- právnické osoby a fyzické osoby.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Alternatívnym riešením je nulový variant, t. j. neprijatie zákona a zachovanie súčasného stavu bez zmien, čo by v praxi znamenalo neodstránenie identifikovaných problémov a systémových nedostatkov zistených aplikáciou zákona od nadobudnutia jeho účinnosti dňom 1. januára 1999.

Pri riešení uvedenej problematiky sa uvažovalo iba s prijatím navrhovanej právnej úpravy, vzhľadom na úlohu č. 5 vyplývajúcu z návrhu Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 547 z 9. septembra 2020, úlohu č. 55 vyplývajúcu z opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 85/2020 o rozpracovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Návrhom zákona nedochádza k transponovaniu smerníc EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Účelnosť navrhovaného právneho predpisu bude monitorovaná a posudzovaná od nadobudnutia jeho účinnosti priebežne a komplexne po uplynutí 3 rokov. Vyhodnocovať sa bude najmä vplyv navrhovaných úprav na

elimináciu, resp. odstránenie problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe, napríklad zjednodušenie administratívnej záťaže optimalizáciou administratívnych procesov (napr. v prípade bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva bude návrh na predbežné vykonávanie programu ochrany súčasťou návrhu na zaradenie do programu ochrany), skvalitnenie procesov súvisiacich s predkladaním návrhov na začatie programu ochrany a ukončenie vykonávania programu ochrany, optimalizácia procesu schvaľovania, zefektívnenie medzinárodnej spolupráce. Pri preskúmaní účelnosti navrhovaného právneho predpisu sa bude dbať i na efektívne využívanie kontrolného mechanizmu vo forme kontroly dodržiavania predbežného vykonávania programu ochrany a kontroly dodržiavania programu ochrany.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Navrhovaná právna úprava si kladie za cieľ, ako už bolo uvedené, zefektívniť, skvalitniť a harmonizovať legislatívu ochrany svedka, reformovať poskytovanie ochrany a pomoci chráneným svedkom, zvýšiť bezpečnosť v oblasti ochrany svedkov na základe požiadaviek a odporúčaní vyplývajúcich z aplikačnej praxe a zjednodušiť administratívny ako aj schvaľovací proces poskytovania ochrany a pomoci. Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv len na zanedbateľný počet osôb z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky, pričom údaje o počte osôb v programe ochrany, ako aj o metódach, formách práce a využívaných prostriedkoch v rámci realizácie

opatrení programu ochrany sú utajovanou skutočnosťou podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s ktorou by neoprávnená manipulácia mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov dotknutého subjektu a predmetné poškodenie by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.

Ako vyplýva z predkladaného materiálu, faktoru rozmanitosti a fenoménu špecifickosti, ktoré sú charakteristické pre program ochrany a ktoré je žiaduce zohľadňovať pri posudzovaní predmetného návrhu, nemožno vopred predikovať každú jednu situáciu, ktorá by mohla nastať, k tomu je však potrebný nástroj v podobe poskytovania ochrany a pomoci, ktorý má v súčasnej premenlivej a nestabilnej dobe v boji s najzávažnejšou kriminalitou opodstatnene svoje miesto.

Pri zohľadňovaní vplyvov navrhovanej právnej úpravy je zároveň nevyhnutné brať do úvahy, že spolupráca osoby v procesnom postavení chráneného svedka s orgánmi činnými v trestnom konaní je možná len za predpokladu, že ohrozenému svedkovi sa v dôsledku hroziaceho nebezpečenstva ujmy na živote alebo zdraví, nakoľko svojou svedeckou výpoveďou alebo poskytnutím dôkazu významnou mierou prispeje k odhaleniu a následnému odsúdeniu páchateľov najzávažnejšej trestnej činnosti, poskytuje ochrana a pomoc.

Výdavky súvisiace s programom ochrany, budú zabezpečované v rámci aktuálnych limitov rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, bez potreby navýšenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Všetky náklady spojené s poskytovaním ochrany a pomoci chráneným svedkom od založenia „programu ochrany“ predstavujú krytý, tzv. obligatórny výdavok, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 20 zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň z predkladaného návrhu zákona.

Navrhovanou úpravou boli identifikované pozitívne sociálne vplyvy. Zároveň je na mieste uviesť, že návrh zákona ovplyvní len zanedbateľný počet osôb, ktorí si musia byť vedomí, že program ochrany predstavuje opatrenie najvyššej úrovne ochrany svedka poskytujúceho svedeckú výpoveď. Cieľom programu ochrany je, okrem primárnej ochrany života a zdravia chráneného svedka a jeho rodinných príslušníkov, taktiež ich (opätovná) integrácia do spoločnosti. Predpokladané vplyvy predkladaného návrhu na sociálnu oblasť sa nachádzajú v analýze sociálnych vplyvov.

Navrhovaná právna úprava predpokladá pozitívne a aj negatívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Pri zohľadňovaní týchto vplyvov je i v prípade tejto analýzy potrebné brať do úvahy, že sa týka len zanedbateľného počtu osôb, pre ktorých však svedecká výpoveď predstavuje väčšie riziko z ohrozenia života alebo zdravia ako vplyvy na zmeny v rodinnom prostredí. Jednoznačne nie je možné uviesť či pozitívne vplyvy prevládajú nad negatívnymi alebo naopak, nakoľko je to individuálne a determinované viacerými faktormi. Dopad návrhu na rodinné prostredie sa nachádza v analýze vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Analýzou navrhovanej právnej úpravy neboli identifikované vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Račianska 45, 812 72 Bratislava

pripomienky.ochrana@minv.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Pri vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z aplikačnej praxe, legislatívy upravujúcej problematiku ochrany svedka, kvalitatívnych analýz (napr. metóda Delphi, Brainstorming, metóda What if?, atď.), diskusií a konzultácií s relevantnými odbornými subjektmi a výstupov z rokovaní s rezortnými a mimorezortnými orgánmi.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 304/2022

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

„K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je rozpočtovo zabezpečený. V analýze vplyvov v tabuľke č. 1 je kvantifikovaný nárast výdavkov kapitoly MV SR v sume 560 000 eur v rokoch 2023 až 2026 každoročne.

Komisia žiada materiál doplniť o výpočty/odôvodnenie, na základe ktorých bol vyčíslený vplyv na rozpočet verejnej správy. Odôvodnenie: Doložka vybraných vplyvov predpokladá negatívny, rozpočtovo zabezpečený vplyv, ale predložený materiál neobsahuje výpočty/predpoklady, na základe ktorých bol daný vplyv na rozpočet verejnej správy vyčíslený.“

Vyhodnotenie: Pripomienka vznesená v stanovisku Komisie bola akceptovaná a zapracovaná.

Stanovisko predkladateľa:

V doložke vybraných vplyvov bol, po prekonzultovaní so subjektom, ktorý pripomienku uplatnil, opravený vplyv na rozpočet verejnej správy, z toho dôvodu, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a výdavky súvisiace s programom ochrany, ktorý je predmetom návrhu zákona, budú zabezpečované v rámci aktuálnych limitov rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, bez požiadavky na dodatočné navýšenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. V kontexte uvedeného bola upravená všeobecná časť dôvodovej správy, v ktorej bola aktualizovaná informácia o vplyve na rozpočet verejnej správy, nakoľko realizácia návrhu zákona nebude mať žiadne vplyvy na schválené rozpočtové limity.

„K sociálnym vplyvom

Predložené znenie analýzy sociálnych vplyvov je potrebné prepracovať. Pri hodnotení sociálnych vplyvov predloženého návrhu zákona je potrebné vychádzať z porovnania nového návrhu predmetnej právnej úpravy a jej predpokladanej budúcej aplikácie so súčasnou právnou úpravou, ktorá sa navrhuje zrušiť (zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a jej aktuálnym praktickým uplatňovaním. Vplyvy v bode 4.1 analýzy sociálnych vplyvov vznikajú iba v prípade, ak sa navrhuje zvýšiť (pozitívne sociálne vplyvy) alebo znížiť (negatívne sociálne vplyvy) finančnú kompenzáciu dotknutým osobám pri nezmenenom (nezhoršenom) prístupe dotknutých osôb k jej nároku, a to v porovnaní so súčasným stavom. Vplyvy v bode 4.1 vznikajú aj v prípade osôb, ktoré doteraz nemali nárok na finančnú kompenzáciu a po novom sa im tento nárok priznáva (pozitívne sociálne vplyvy) a naopak, ak sa navrhuje zúžiť skupina osôb s nárokom na finančnú kompenzáciu, vznikajú negatívne sociálne vplyvy na osoby bez budúceho nároku na finančnú kompenzáciu.

Sociálne vplyvy v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov vznikajú, ak sa v dôsledku predloženého návrhu očakáva zvýšenie bezpečnosti poskytovanej ochrany alebo (aj) zlepšenie prístupu dotknutých osôb k predmetnej ochrane a ich ďalším nárokom, alebo sa rozširuje rozsah poskytovanej kompenzácie a podpory alebo rozsah osôb, ktorým na ňu vzniká nárok, a to v porovnaní so súčasným stavom. V takomto prípade ide o pozitívne sociálne vplyvy v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov. V opačnom prípade ide o negatívne sociálne vplyvy v tomto bode analýzy sociálnych vplyvov. Negatívne sociálne vplyvy v bode 4.2 analýzy vznikajú, aj v prípade ak sa zhoršuje prístup k poskytovanej ochrane tým, že sa skracuje obdobie nároku na jej poskytovanie v porovnaní so súčasným stavom.

Analýzu sociálnych vplyvov je potrebné vypracovať tak, aby boli návrhy opatrení so sociálnym vplyvom hodnotené jednotlivo, pri každom hodnotenom návrhu opatrenia bol zrejmý jeho konkrétny opis, vplyv pri porovnaní navrhovaného opatrenia so súčasným stavom, špecifikácia dotknutých skupín a kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotenie sociálneho vplyvu.

Ak v niektorej časti (body 4.1 až 4.4) analýzy sociálnych vplyvov vplyv nevzniká, je potrebné uviesť iba slová „Bez vplyvu.“.

Podľa predloženého znenia analýzy sociálnych vplyvov, sociálny vplyv jednoznačne nevzniká v bodoch 4.3 a 4.4 tejto analýzy, preto je potrebné v uviesť v týchto bodoch iba slová „Bez vplyvu.“.“

Vyhodnotenie: Pripomienka vznesená v stanovisku Komisie bola akceptovaná a zapracovaná.

Stanovisko predkladateľa:

Analýza sociálnych vplyvov bola prepracovaná a upravená na základe odporúčania Komisie. Zároveň bola upravená všeobecná časť dôvodovej správy súvisiaca s uvedenou problematikou, v ktorej bola aktualizovaná informácia o predpokladaných pozitívnych sociálnych vplyvoch.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

4.1.1 Pozitívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Opatrenie vo forme finančného príspevku:

-chránený svedok má zaradením do programu ochrany možnosť získavať pravidelný mesačný finančný príspevok do výšky priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve na zabezpečenie a pokrytie výdavkov domácnosti,

-útvar Policajného zboru je oprávnený v odôvodnených prípadoch chránenému svedkovi poskytnúť mimoriadny finančný príspevok, pričom dbá na efektívne vynakladanie finančných prostriedkov ako i eliminovanie obohacovania,

-v špecifických prípadoch môže útvar Policajného zboru poskytnúť chránenému svedkovi návratný finančný príspevok v záujme vyrovnania jeho finančných záväzkov, ktoré mu vznikli pred zaradením do programu ochrany.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1: ohrozený svedok - svedok poskytujúci svedeckú výpoveď alebo iný dôkaz o páchateľovi alebo okolnostiach trestných činov, na základe čoho u neho vzniká dôvodná obava ohrozenia jeho života alebo zdravia

Ovplyvnená skupina č. 3: blízka osoba ohrozeného/chráneného svedka podľa § 116 Občianskeho zákonníka

Ovplyvnená skupina č. 2: chránený svedok – ohrozený svedok, voči ktorému sa vykonáva program ochrany

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Konkrétny vplyv finančných príspevkov nemožno kvantitatívne vyjadriť, týka sa však zanedbateľného počtu osôb z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky a zároveň predstavuje informáciu, ktorá je utajovanou skutočnosťou, s ktorou neoprávnená manipulácia by mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov dotknutého subjektu a predmetné poškodenie by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Opatrenie vo forme finančného príspevku:

-v odôvodnených prípadoch môže chránený svedok, za predpokladu splnenia vymedzených podmienok, získať mimoriadny finančný príspevok, ktorý má prispieť k jeho integrácii a stabilizácii v spoločnosti, resp. v novom prostredí,

-návratný finančný príspevok na vysporiadanie záväzkov, ktoré vznikli chránenému svedkovi ešte pred jeho zaradením do programu ochrany, čím sa predíde majetkovej ujme fyzických alebo právnickým osôb.

Implementáciou týchto opatrení sa eliminuje riziko upadnutia do chudoby, nakoľko útvar Policajného zboru chráneným svedkom a ich blízkym osobám zabezpečuje základné a špecifické potreby.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 3: blízka osoba ohrozeného/chráneného svedka podľa § 116 Občianskeho zákonníka

Ovplyvnená skupina č. 2: chránený svedok – ohrozený svedok, voči ktorému sa vykonáva program ochrany

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Explicitne nemožno kvantifikovať mieru vplyvu navrhovanej právnej úpravy na prezentované skupiny/domácnosti, nakoľko tieto údaje, ako už bolo uvedené, predstavujú utajovanú skutočnosť.

Tieto údaje nie je možné uviesť i z dôvodu, že do programu ochrany vstupujú osoby s rôznymi majetkovými pomermi, s rôznymi príjmami, resp. výdavkami, ktoré v prípade niektorých osôb nie je možné (pri posudzovaní miery vplyvu) brať do úvahy, nakoľko nejde o príjmy zo závislej činnosti, ale môžu pochádzať z činnosti z kriminálneho prostredia.

4.1.2 Negatívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1:

Ovplyvnená skupina č. 3:

Ovplyvnená skupina č. 2:

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Bez vplyvu.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Zvýšenú pozornosť si vyžadujú mladí ľudia v období adolescencie vo veku od 12 do 17 rokov, ktorí sú v štádiu nadobúdania fyzickej a mentálnej zrelosti a majú špeciálne potreby v oblasti starostlivosti a sociálneho začlenenia. Prechádzajú obdobím vývinu, sú zraniteľnejší, menej emocionálne stabilní a citliví na psychické poškodenia. Chcú niekam patriť, zapadnúť do spoločnosti. Zamedzenie kontaktu s pôvodným sociálnym prostredím (partia, spolužiaci) a celková výrazná zmena životných podmienok je pre nich významným stresorom, čoho si je však tím vyškolených odborníkov vedomí a v prípade zaradenia takejto osoby do programu ochrany prijíma adekvátne opatrenia.

Veľkosť skupiny (adolescentov), na ktorú by mala navrhovaná právna úprava vplyv, nie je možné explicitne vyjadriť, nakoľko nemožno vopred predikovať každú jednu situáciu, ktorá by mohla nastať a uplatniť komparáciu nie je možné, nakoľko údaje o zastúpení jednotlivých skupín v programe ochrany sú predmetom utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Bez vplyvu.

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu.

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu.

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu.

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu.

Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín

8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie.

8.1.1 Spôsobí predložený návrh zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Podľa navrhovanej právnej úpravy sa bude postupovať len vtedy, ak orgán činný v trestnom konaní alebo sudca dospeje k zisteniu, že bezpečnosť ohrozeného svedka alebo chráneného svedka alebo im blízkych osôb nebude možné zabezpečiť iným spôsobom, t. j. inými adekvátnymi a efektívnymi prostriedkami a opatreniami, pričom treba brať do úvahy, že počet osôb zaradených do programu ochrany je zanedbateľný. Informácie o počte osôb v programe ochrany sú predmetom ochrany a predstavujú utajovanú skutočnosť a z uvedeného dôvodu nebude kvantifikácia vyjadrená.

Z uvedeného vyplýva, že pri postupe podľa tohto zákona sa bude prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu a skutočnosť, že tieto osoby sú poskytnutím svedeckej výpovede vystavené väčšiemu riziku a s tým súvisiacemu nebezpečenstvu ujmy na živote alebo zdraví, nakoľko svojou svedeckou výpoveďou alebo poskytnutím dôkazu významnou mierou prispievajú k odhaleniu a následnému odsúdeniu páchateľov najzávažnejšej trestnej činnosti.

Pri posudzovaní vplyvu navrhovanej právnej úpravy na zmeny v rodinnom prostredí je potrebné zohľadňovať i skutočnosť, že ochrana svedka podľa navrhovanej právnej úpravy predstavuje výnimočné opatrenie a poskytuje sa len vtedy, ak ochranu svedkovi nemožno zabezpečiť iným spôsobom.

Osoba môže byť do programu ochrany zaradená len ak výslovne súhlasí so zaradením do programu ochrany a s podmienkami a spôsobom vykonávania programu ochrany, pričom bez aktívnej participácie svedka nemožno vykonávať opatrenia na ochranu svedka. V prípade osoby, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, sa na zaradenie do programu na ochranu svedka vyžaduje súhlas zákonného zástupcu.

V záujme spoločnosti je chrániť osobu, ktorá poskytla svedeckú výpoveď alebo dôkaz o páchateľovi najzávažnejších foriem trestnej činnosti alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie čo môže mať za následok ovplyvňovanie, napríklad vo forme vyhrážok, s čím úzko súvisí obava o svoj život, zdravie, telesnú integritu ako aj o najbližších príbuzných. V nadväznosti na uvedené je možné konštatovať, že zmeny rodinného prostredia, ku ktorým dochádza v dôsledku zaradenia osoby do programu ochrany sú druhotného charakteru.

Navrhovanou právnou úpravou sa regulujú len logistické vzťahy toho istého problému, t. j. ochrany svedka, ktorej základný kameň bol položený v roku 1998 schválením zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka.

Útvar Policajného zboru skúma a preveruje skutočnosti, ktoré nasvedčujú možnému ohrozeniu osoby a objektívne posudzuje stupeň hroziaceho nebezpečenstva a v súčinnosti s ohrozeným svedkom navrhuje najvhodnejší spôsob zaistenia jeho ochrany, pričom zvažuje či má ohrozený svedok predpoklady na zaradenie do programu ochrany, nakoľko s tým súvisia prijaté opatrenia.

Zaradenie chráneného svedka do programu ochrany podľa navrhovanej právnej úpravy môže mať za následok zmenu rodinného prostredia, nakoľko jednou z možností ochrany v prípade hroziaceho nebezpečenstva je relokácia a vzhľadom na rozlohu Slovenskej republiky sa tento druh ochrany vykonáva aj v rámci ostatných štátov Európskej únie.

Pri posudzovaní vplyvov sa brali do úvahy skúsenosti získané za viac ako dve dekády vykonávania programu ochrany, pričom dôslednou kvalitatívnou analýzou boli identifikované vplyvy:

-pozitívne: zvýšenie bezpečia pre všetkých členov rodiny, upevnenie sociálnych väzieb osôb v programe ochrany, pretrhnutie väzieb s kriminálnym prostredím, prechod z chaosu do stabilnejších podmienok, finančná podpora (štandardné zabezpečenie), vytvorenie zázemia pre nové bývanie mimo nebezpečných a ohrozujúcich vplyvov na život jednotlivých členov rodiny, zvýšenie psychickej pohody a zníženie stresujúcich faktorov, čo má vplyv aj na celkový zdravotný stav jednotlivcov (psychosomatika),

-negatívne: možné a očakávané sú problémy s adaptáciou na výraznú zmenu vo fungovaní rodiny - nové fyzické aj sociálne prostredie, limitácia v budovaní a udržiavaní sociálnych kontaktoch a s tým spojené negatívne vplyvy vyplývajúce z obmedzení programu ochrany na psychiku jednotlivcov, nutnosť dodržiavania bezpečnostných opatrení a s tým spojená zmena zaužívaných štandardov fungovania rodiny,

zaradenie do programu je spojené s obmedzením dovtedy užívanej osobnej slobody v oblasti pohybu, komunikácie a práce.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam konštatujeme, že v programe ochrany sa dodržiava ustanovenie článku 41 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje manželstvu, rodičovstvu a rodine osobitnú zákonnú ochranu.

Medzi osobné práva upravené v druhom oddiele druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky pod názvom Základné ľudské práva a slobody patrí právo na život ukotvené v čl. 15 Ústavy Slovenskej republiky. V tomto článku formuluje ústava prirodzené právo každého na život a zároveň vyjadruje záväzok, že bude životu človeka poskytovaná ochrana vo všetkých rozmeroch. Čo predstavuje pre štát záväzok vo forme plnenia rozmanitých povinností. Pri posudzovaní vplyvov návrhu zákona na inštitút manželstva a oblasť rodičovstva a rodiny vnímame ustanovenie práva na život ako kardinálne ľudské právo, od ktorého sa odvíjajú ostatné základné práva a slobody ako osobitné nároky ľudskej bytosti na kvalitu života, najmä v zmysle jeho bezprostredného prepojenia s právami sociálnymi a kultúrnymi, ktorých súčasťou je i ustanovenie článku 41 ústavy.

8.1.2 Môže dôjsť predloženým návrhom k narušeniu zdravého rodinného prostredia?

Existencia a fungovanie osoby/osôb v programe ochrany je sprevádzané pomerne silným tlakom na osobnosť, nakoľko dochádza k zmenám v oblasti vzťahov a osoby v programe ochrany sa musia vysporiadať s obmedzeniami, ktoré vyplývajú zo štatútu ochrany. V tejto oblasti boli identifikované :

-pozitívne vplyvy: cieľom zaradenia do programu ochrany je zaistenie bezpečnosti osoby/osôb, čo predpokladá nie štandardné fungovanie týchto osôb v minulosti, zaradenie do programu výrazne znižuje riziko ohrozenia ich života a zdravia a ponúka možnosť začať budovať zdravšie rodinné prostredie,

-negatívne vplyvy: pocity izolácie a osamelosti v dôsledku náhleho odstrihnutia od pôvodných kontaktov.

8.1.3 Má predložený návrh vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie?

Dopady na demografický rast identifikované neboli.

8.1.4 Má predložený návrh vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí?

Návrh nekladie prekážky, ktoré by bránili rodičom dosiahnuť želaný počet detí, práve naopak, zaradením do programu ochrany má chránený svedok možnosť získavať pravidelný mesačný finančný príspevok do výšky priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve na zabezpečenie jeho základných a špecifických potrieb, čím zároveň získava príležitosti začať odznova mimo kriminálneho prostredia za predpokladu dodržiavania pravidiel programu. Útvar Policajného zboru je oprávnený v odôvodnených prípadoch chránenému svedkovi poskytnúť mimoriadny finančný príspevok ako aj návratný finančný príspevok. Na základe týchto skutočností môžeme usudzovať, že program ochrany môže mať výrazný potenciál na odstraňovaní prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí.

8.1.5 Má predložený návrh vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života?

Navrhovanou úpravou boli identifikované:

-pozitívne vplyvy na realizáciu rodinného života - zaradenie do programu ochrany potenciálne zvyšuje množstvo času a príležitostí pre rodičov aj pre deti na realizáciu rodinného života, a to na základe stabilizácie životných podmienok a úrovne prostredníctvom poskytovania psychologickej podpory,

-negatívne vplyvy na realizáciu rodinného života - vytrhnutie z pôvodného sociálneho prostredia môže byť náročné na adaptáciu pre všetkých členov rodiny a zvlášť pre dospievajúcich v kritickom období veku 12 až 17 rokov, zároveň sú limitované príležitosti pre nadväzovanie nových sociálnych kontaktov z dôvodu zachovania bezpečia a eliminovania ohrozenia.

8.1.6 Má predložený návrh vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín?

Identifikovaný bol pozitívny vplyv - zaradenie do programu ochrany je v priamom rozpore s prenikaním látkových alebo nelátkových závislostí do rodiny.

8.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny.

8.2.1 Má predložený návrh vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Nie je možné predikovať konkrétny dopad navrhovanej právnej úpravy, avšak nemožno pochybovať o vplyve programu ochrany na vzájomnú súdržnosť členov rodiny. Pri posudzovaní faktora súdržnosti je potrebné prihliadať na schopnosť človeka vysporiadať sa s novými skutočnosťami a s nastavenými pravidlami a podmienkami. Na základe skúseností môžeme uviesť:

-pozitívne vplyvy: obmedzenia súvisiace s programom ochrany môžu prispieť k stmeleniu a dosiahnutiu väčšej súdržnosti medzi jednotlivými členmi rodiny, nakoľko pre zachovanie rodinného bezpečia je nutné naučiť sa fungovať v nových životných podmienkach, k čomu je potrebná vzájomná dôvera, otvorená komunikácia, spolupráca, ako aj ostražitosť voči vonkajším vplyvom,

-negatívne vplyvy: zaradením do programu prichádza k významným zmenám vo fungovaní rodiny, akceptovanie a prispôsobenie sa novým pravidlám môže byť pre jednotlivých členov rodiny náročné a stresujúce, s negatívnym dopadom na vzťahy vo vnútri rodiny.

8.2.2 Má predložený návrh vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny?

Navrhovaná právna úprava môže mať pozitívny vplyv na väzby medzi členmi rodiny, nakoľko ochrana a pomoc sa môže poskytovať, za predpokladu, že sú splnené podmienky, i blízkej osobe, ktorou sa podľa § 116 Občianskeho zákonníka označuje príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú.

Zaradenie chráneného svedka a jeho najbližších do programu ochrany môže mať i negatívny vplyv na väzby medzi členmi širšej rodiny, nakoľko rodina je vytrhnutá zo širších rodinných väzieb s nutnosťou zachovávať mlčanlivosť a rešpektovať obmedzenia vyplývajúce z programu ochrany. Aby sa však predišlo negatívnym dopadom je osobám v programe ochrany poskytovaná psychologická pomoc a podpora.

8.2.3 Má predložený návrh vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín?

Navrhovaná právna úprava môže mať vplyv na obnovenie alebo záchranu rodiny, nakoľko každý chránený svedok inak zvláda nároky a obmedzenia programu ochrany. Priznaním štatútu ochrany u chráneného svedka dochádza k zásahu do jeho súčasného života, zvyšujú sa nároky na osobnosť, vyžaduje sa zmena správania, postojov, návykov a vzťahov, svedok sa musí vysporiadať s novými skutočnosťami a dodržiavať povinnosti vyplývajúce z programu ochrany, ktoré pre niekoho v programe ochrany môžu predstavovať záchranné koleso a v prípade inej osoby môže veľká psychická záťaž súvisiaca s programom ochrany viesť k rozpadu rodiny. Je to však individuálne a závisí to prípad od prípadu. Je dôležité, aby si chránený svedok uvedomil, že opatrenia vyplývajúce z programu ochrany jemu a svojim blízkym poskytnú účinnú ochranu a zároveň môžu predstavovať možnosť pre obnovenie a záchranu rodiny.

8.2.4 Má predložený návrh vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny?

Na základe skúseností z programu ochrany je možné konštatovať, že stabilizáciou rodinných podmienok po zaradení svedka a jeho rodiny do programu sa môže znížiť potenciál pre vznik alebo pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny.

Výrazná zmena životných aj rodinných podmienok súvisiaca so zaradením do programu ochrany môže byť spúšťačom nových konfliktov, prípadne ďalším negatívnym faktorom pre udržiavanie či zintenzívnenie starých konfliktov medzi členmi rodiny.

Opätovne zdôrazňujeme, že vyrovnanie sa svedka s nárokmi a obmedzeniami vyplývajúcimi zo štatútu ochrany je veľmi náročné. Je to obdobie, v ktorom ku konfliktom medzi členmi rodiny dochádzať môže, pričom úlohou komisie, ktorá rozhoduje o zaradení ohrozeného svedka do programu ochrany, ako aj útvaru Policajného zboru, ktorý program ochrany realizuje je, aby posúdil schopnosť ohrozeného svedka zvládnuť nároky a obmedzenia súvisiace s programom ochrany a v prípade, že takáto situácia nastane v programe ochrany je úlohou útvaru poskytnúť osobám v programe ochrany psychologickú pomoc a podporu.

8.2.5 Má predložený návrh vplyv na rozpad rodín?

Program ochrany a s ním súvisiace dodržiavanie stanovených pravidiel umožňuje chráneným osobám budovať stabilné rodinné zázemie, čo by nebolo možné v pôvodných podmienkach pod vplyvom kriminálneho prostredia (v prípade, že chránený svedok z takéhoto prostredia pochádza), kde hrozí vyššie riziko negatívnych vplyvov na vzťahy v rodine a na rozpad rodiny.

Zraniteľnosť rodiny založenej manželstvom, ktorá predstavuje základnú bunku spoločnosti je v súvislosti s obmedzeniami vyplývajúcimi z programu ochrany väčšia. Nemožno však explicitne povedať, že za rozpadom rodiny by boli len a len obmedzenia súvisiace s programom ochrany.

8.2.6 Má predložený návrh vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc?

V prípade odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc sme neidentifikovali zníženie ani zvýšenie dostupnosti adekvátnej štátnej pomoci, pričom vychádzame z viac ako dvadsaťročných skúseností z vykonávania programu ochrany.

8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí.

8.3.1 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký?

Eliminovanie kriminálnych javov, stabilizácia prostredia, zvýšenie pocitu bezpečia v rodine, posilňovanie sociálnych vzťahov prostredníctvom vzájomného kontaktu, harmonický vývoj detí, zlepšenie psychického aj fyzického zdravia rodičov predstavujú faktory, ktoré sme identifikovali a do výchovy detí sa môžu premietnuť pozitívne.

8.3.2 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí v rodinách?

V rodinách sa dbá na kvalitné vzťahy a výchovu detí, na pozitívne modely správania, vnímajú sa potreby detí a prihliada sa na rôznorodosť rodín, avšak nevnucuje sa a nezasahuje do autonómie a sebaregulácie rodiny.

8.3.3 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu?

Dodržiavaním podmienok programu ochrany sa vytvára priestor na vybudovanie a udržanie stabilného rodinného prostredia – funkčnej rodiny s pozitívnymi vzormi pre výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu.

8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom.

8.4.1 Má predložený návrh vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký?

Do programu ochrany môže byť spolu s chráneným svedkom zaradený i príbuzný v priamom rade, t. j. potomok, pričom výkon opatrení vyplývajúcich z programu ochrany si vyžaduje súhlas oboch rodičov.

V prípade, že maloletá osoba žije v spoločnej domácnosti len s jedným z rodičov, ktorý je ohrozeným svedkom, útvar informuje aj druhého rodiča, ak tomu nebráni dôležitý záujem, čomu predchádza vyhodnotenie bezpečnostným hrozieb.

V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že v programe ochrany zostávajú nedotknuté práva a zodpovednosti rodičov voči deťom, ktoré sú definované v Zákone o rodine (sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletých, zastupovanie maloletých, správa majetku maloletých).

8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine.

8.5.1 Má predložený návrh vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký?

Vplyv na chránené záujmy vyplývajúce zo zásad zákona o rodine navrhovaná právna úprava nemá, tie zostávajú nedotknuté.

8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva.

8.6.1 Má predložený návrh vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký?

Zaradenie do programu ochrany zvyšuje možnosť integrovať sa do spoločnosti bez stigmy z väzenia, bez dlhov a exekúcií a s finančnou nezávislosťou, čo môže mať pozitívny vplyv na uzavretie manželstva.

Zmena identity so sebou prináša nutnosť zakrývania minulosti, čo môže limitovať pri vytváraní blízkych a dôverných vzťahov a byť do určitej miery prekážkou na uzavretie manželstva.

8.6.2 Má predložený návrh vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva?

Predložený návrh nemá vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva.

8.6.3 Má predložený návrh vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny?

Stabilizáciou rodinnej situácie sa vytvára priestor pre budovanie pozitívnych rodičovských vzorov s možnosťou zabezpečenia štandardnej informovanosti ohľadom povahy manželstva, záväzkov medzi manželmi, založením rodiny a výchovy detí.

8.6.4 Má predložený návrh vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev?

Nie je možné jednoznačne uviesť či obmedzenia a nároky súvisiace s programom ochrany budú predchádzať rozpadom manželstiev, avšak posilňovanie sociálnych väzieb a vzájomný kontakt, ktorému sú členovia rodiny v programe ochrany vystavení môžu prispieť k stabilizovaniu rodinného prostredia a udržaniu rodiny a zabrániť tak rozpadu manželstva.

8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.

8.7.1 Má predložený návrh vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Navrhovanou právnou úpravou neboli identifikované vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín. Útvar Policajného zboru zabezpečí prostredníctvom pravidelného mesačného finančného príspevku existenčné potreby chránených svedkov v porovnaní s majetkovými pomermi pred zaradením do programu ochrany, pričom zohľadní základné a špecifické požiadavky rodiny. V odôvodnených prípadoch je oprávnený poskytovať mimoriadny finančný príspevok, čím prispeje k stabilizovaniu a zabezpečeniu fungovania rodiny

na štandardnej úrovni. Rovnako je možné v prípade vysporiadania záväzkov voči fyzickej alebo právnickej osobe poskytnúť chránenému svedkovi návratný finančný príspevok.

Navrhované opatrenia budú mať na rodinu pozitívny vplyv, nakoľko prispejú k vzďaľovaniu rodiny od hranice rizika chudoby.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o ochrane svedka a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve;

b)nie je upravený v sekundárnom práve;

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 a 5.

B.Osobitná časť

K § 1

K ods. 1: Ustanovenie § 1 ods. 1 vymedzuje predmet zákona, t. j. okruh spoločenských vzťahov,

ktoré tento zákon upravuje. Zákon upravuje poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, vykonávanie programu ochrany chráneného svedka (ďalej len „program ochrany“) a predbežné vykonávanie programu ochrany a kontrolu dodržiavania programu ochrany a predbežného vykonávania programu ochrany. Predmetom zákona je aj úprava medzinárodnej spolupráce pri ochrane svedkov.

K ods. 2: Ochrana svedka podľa zákona o ochrane svedka predstavuje najvyššiu možnú úroveň

ochrany, ktorú štát poskytuje svedkovi.

Ochrana svedka je zakotvená tak v trestnom práve hmotnom, ako aj v trestnom práve procesnom. Trestné právo hmotné obsahuje ustanovenia poskytujúce svedkovi zvýšenú ochranu napr. prostredníctvom osobitného kvalifikačného pojmu „chránená osoba“ (§ 139 TZ), ktorou sa okrem iných kategórií osôb rozumie aj svedok a spáchanie trestného činu voči svedkovi pri splnení ďalších požiadaviek podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

V trestnom práve procesnom sa uplatňuje stupňovité členenie ochrany svedka. Trestný poriadok poskytuje ochranu svedkovi od najnižšieho stupňa utajenia cez utajenie jeho bydliska, pokračujúc utajením totožnosti až po vystupovanie svedka pod legendou. Trestný poriadok má zavedené aj ďalšie inštitúty na ochranu svedka (k tomu pozri § 69 ods. 1, § 71 ods. 1 písm. b) , ods. 3 písm. b), § 74 ods. 2, § 121 ods. 4 , § 125 ods. 3, 5, § 131 ods. 1, § 134 ods. 3, § 136 ods. 1 až 3, 5, § 139, § 213 ods. 5, § 246, § 247 ods. 5, § 249 ods. 3, § 253, § 262, § 262a, § 408 ods. 5 Trestného poriadku).

Najvyšším stupňom ochrany svedka, ktorú štát vie garantovať, je ochrana svedka podľa zákona o ochrane svedka. Táto ochrana nastupuje až vtedy, keď najvyšší stupeň ochrany garantovaný Trestným poriadkom vzhľadom na nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia svedka v súvislosti s jeho svedeckou výpoveďou alebo poskytnutím iného dôkazu sa javí byť nedostatočný. K ochrane svedka podľa zákona o ochrane svedka sa pristupuje teda iba v prípade, ak bezpečnosť svedka nie je možné zabezpečiť iným spôsobom, pod ktorým sa myslí ochrana svedka podľa ustanovení Trestného poriadku.

K ods. 3 a 4: Program ochrany, ako aj predbežné vykonávanie programu ochrany, sa má

vykonávať na základe dobrovoľnosti ohrozeného svedka a chráneného svedka. Znamená to, že program ochrany či predbežné vykonávanie programu ochrany sa nevykonáva pri zákonom vymedzených trestných činoch proti vôli chránenej či ohrozenej osoby, pretože poskytovaná ochrana predstavuje výrazný zásah do obvyklého spôsobu života tejto osoby a tiež jej blízkych osôb, ku ktorému sa už vo väčšine prípadov nebude môcť vrátiť. Ohrozený svedok a chránený svedok musí byť uzrozumený s celkovou zmenou svojho spôsobu života, čo by nebolo možné dosiahnuť bez jeho dobrovoľného súhlasu s touto zmenou. Na druhej strane, aj keď svedok poskytne, respektíve poskytuje relevantné dôkazy o trestných činoch vymedzených zákonom, neznamená to, že program ochrany je automaticky nárokovateľný. Každý prípad zabezpečenia a poskytovania ochrany a pomoci programom ochrany sa osobitne posudzuje zvažovaním jednotlivých predpokladov, najmä prínosom dôkazov poskytnutých svedkom pre trestné konanie a dôvodnej obavy ohrozenia života a zdravia svedka či jeho blízkych osôb.

K § 2

K ods. 1: Vymedzuje sa, kto je ohrozeným svedkom a za akých podmienok sa na neho vzťahuje

inštitút chráneného svedka podľa tohto zákona. Predpokladom zaradenia do programu ochrany je existencia dôvodnej obavy z ohrozenia života alebo zdravia svedka a to pri poskytovaní svedeckej výpovede alebo iného dôkazu o obzvlášť závažných zločinoch, ktorými podľa Trestného zákona (§ 11 ods. 3 Trestného zákona) sú zločiny s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov, alebo o zločinoch spáchaných organizovanou skupinou, zločineckou skupinou, teroristickou skupinou alebo extrémistickou skupinou či o trestných činoch spáchaných z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona. Podľa § 140 písm. e) sú týmito osobitnými motívmi motív nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie. Osobitnou skupinou trestných činov, pri ktorých ohrozená osoba poskytuje dôkaz v trestnom konaní, sú trestné činy terorizmu. Tieto trestné činy predstavujú najzávažnejšie formy trestnej činnosti, pri ktorých sú svedkovia vystavení aj najväčšiemu nebezpečenstvu zo strany ich páchateľov, či iných osôb, preto štát zabezpečuje ich ochranu (ako aj ochranu ich blízkych osôb) prostredníctvom najvyššej ochrany, ktorú svedkom poskytuje.

K ods. 2: Za ohrozeného svedka sa považuje aj blízka osoba ohrozeného svedka poskytujúceho

dôkaz v trestnom konaní, na ktorú môže byť taktiež vyvíjaný nátlak z kriminálneho prostredia, či už priamo, sprostredkovane cez ohrozeného svedka poskytujúceho dôkaz v trestnom konaní, alebo iným spôsobom. Za blízku osobu v súlade so znením poznámky pod čiarou sa považujú osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje: „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“. Na základe znenia Občianskeho zákonníka teda blízke osoby môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvou sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel a druhou iné osoby. Iné osoby nie sú blízkymi osobami automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou kumulatívnou podmienkou je, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú.

K ods. 3 a 4: Stanovuje sa, že ohrozený svedok sa zaradením do programu ochrany stáva

chráneným svedkom. Chráneným svedkom môže byť každý občan Slovenskej republiky, cudzí štátny príslušník, ako i osoba bez štátnej príslušnosti, bez rozdielu dĺžky a charakteru pobytu na našom území, pričom nie je rozhodujúca veková hranica, môže teda ísť aj o osoby maloleté a spôsobilými svedkami sú aj osoby s fyzickými alebo duševnými nedostatkami, pretože zákon neurčuje podmienky svedeckej spôsobilosti. Spôsobilým svedkom v trestnom konaní môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá je spôsobilá vnímať svojimi zmyslami určitú udalosť a potom ju reprodukovať pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo pred súdom.

Postavenie ohrozeného svedka a chráneného svedka môže mať každá osoba v procesnom postavení svedka, ktorá spĺňa podmienky stanovené v zákone na ochranu svedka.

K ods. 5: Program ochrany je tvorený súborom opatrení a úkonov, ktorými príslušný útvar

Policajného zboru (ďalej len „útvar“) poskytuje ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, čo predstavuje naplnenie právomoci Policajného zboru podľa § 2 ods. 1 písm. m) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Subjekt poskytujúci ochranu a pomoc je označený len ako útvar Policajného zboru z dôvodu jeho utajenia pred nepovolanými osobami. Činnosť, metódy a formy poskytovania ochrany

a pomoci svedkovi útvarom, miesto pobytu a nová totožnosť chráneného svedka sú predmetom ochrany a predstavujú utajovanú skutočnosť.

K § 3

K ods. 1: Navrhnúť zaradenie do programu ochrany v prípravnom konaní môže

len príslušný

orgán činný v trestnom konaní - prokurátor alebo vyšetrovateľ Policajného zboru, ktorý s prihliadnutím na charakter trestnej činnosti, hodnotu svedeckej výpovede a spoluprácu so svedkom spracuje návrh na zaradenie do programu ochrany vzhľadom na osobitné postavenie v trestnoprávnom konaní. V konaní pred súdom sa ustanovuje možnosť vypracovať návrh samosudcom, predsedom senátu alebo prokurátorom. Predpokladá sa, že subjekty predkladajúce návrh na zaradenie do programu ochrany najlepšie poznajú stav ohrozenia svedka.

K ods. 2: V návrhu na zaradenie do programu ochrany musia byť explicitne uvedené osobné

údaje ohrozeného svedka (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého alebo prechodného bydliska), trestný čin, o ktorom ohrozený svedok poskytuje dôkaz v trestnom konaní, nebezpečenstvo, na základe ktorého vzniká u ohrozeného svedka dôvodná obava ohrozenia jeho života alebo zdravia, odôvodnenie významu poskytnutej svedeckej výpovede alebo iného dôkazu poskytnutého ohrozeným svedkom pre trestné konanie o trestných činoch uvedených v § 2 ods. 1, osobné a majetkové pomery ohrozeného svedka a súhlasné stanovisko ohrozeného svedka so zaradením do programu ochrany súčasne s povinnosťami – pravidlami vykonávania programu ochrany za účelom rozhodovania komisie a zároveň ako východisko pri tvorbe podmienok vykonávania programu ochrany. Ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie ohrozeného svedka môže byť súčasťou návrhu na zaradenie do programu ochrany aj návrh na predbežné vykonávanie programu ochrany, ktorý nahrádza inštitút neodkladných opatrení podľa zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kompletný návrh na zaradenie do programu ochrany sa doručuje špecializovanému útvaru poskytujúcemu ochranu a pomoc, ktorý následne tento návrh doručuje komisii.

Návrhy predkladané komisii na jej rokovanie a jej rozhodnutia sú utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia „vyhradené“.

K § 4

K ods. 1: Rozhodovanie o návrhu na začatie programu ochrany a rozhodovanie o návrhu na

ukončenie programu ochrany je v kompetencii medzirezortnej komisie.

K ods. 2: Komisia je zložená z menovaných zástupcov Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, t. j. z najvyšších orgánov, ktoré sa zúčastňujú na trestnom procese. Dvaja zástupcovia z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sú do komisie navrhovaní z toho dôvodu, že jeden z nich je predsedom komisie so skúsenosťami a spôsobilosťami z oblasti vyšetrovania, resp. trestného konania a druhý člen komisie je pracovníkom špecializovaného útvaru Policajného zboru zabezpečujúceho a poskytujúceho ochranu a pomoc podľa tohto zákona, ktorý je kompetentný a má znalosti o kapacitných, finančných a operatívnych možnostiach zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi uvedenému v návrhu. Dvaja zástupcovia z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sú do komisie navrhovaní z toho dôvodu, že jeden člen komisie je z oblasti súdnictva, avšak nesmie byť aktívnym sudcom a druhý je pracovníkom Generálneho riaditeľstva Zboru

väzenskej a justičnej stráže majúci prehľad o možnostiach vykonávania programu ochrany počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody. Svoje zastúpenie v komisii má i Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá nominuje do komisie jedného člena.

Nevyhnutným predpokladom ich zaradenia do komisie je, že tieto osoby sú oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami.

Za účelom zabezpečenia funkčnosti komisie sa navrhuje okrem riadnych členov komisie z dôvodu ich neprítomnosti menovať aj náhradníkov.

K ods. 3: Oprávnenie zvolávať a viesť rokovanie komisie má, v záujme utajenia členov

komisie, predseda komisie, ktorému útvar doručuje návrh na začatie programu ochrany, resp. návrh na ukončenie programu ochrany.

K ods. 4: Pred samotným rozhodnutím o návrhu na začatie programu ochrany, návrhu na

ukončenie programu ochrany je komisia oprávnená žiadať, aby predkladateľ návrhu na začatie programu ochrany, resp. návrhu na ukončenie programu ochrany objasnil, odôvodnil skutočnosti, ktoré je možné zohľadniť v záujme prijatia relevantného rozhodnutia (napríklad vhodnosť zaradenia ohrozeného svedka do programu ochrany).

K ods. 5: V prípade, že bolo vydané rozhodnutie o predbežnom vykonávaní programu ochrany,

je úlohou komisie oboznámiť sa s ním pri posudzovaní návrhu na začatie programu ochrany.

K ods. 6: Komisia môže rokovať, ak sú prítomní najmenej štyria jej členovia alebo ich

náhradníci, pričom postačuje, ak za návrh zahlasujú najmenej traja prítomní členovia komisie alebo ich náhradníci, narozdiel od právnej úpravy zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kedy je na zaradenie do programu ochrany potrebný súhlas najmenej štyroch prítomných členov alebo ich náhradníkov. Na prijatie rozhodnutia o začatí programu ochrany alebo ukončení programu ochrany postačuje, najmä po skúsenostiach z aplikačnej praxe, súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komisie alebo ich náhradníkov.

K ods. 7: Z priebehu rokovania komisie pri rozhodovaní o návrhu na začatie programu ochrany

a o ukončení programu ochrany sa vyhotovuje zápisnica, ktorá sa doručuje útvaru.

K ods. 8: V záujme zabezpečenia ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi by komisia mala

vyhodnotiť všetky získané podklady a materiály vzťahujúce sa k návrhu čo najskôr a rozhodnutie o návrhu na začatie programu ochrany urobiť najneskôr do 60 kalendárnych dní od podania návrhu. Vo veci ukončenia programu ochrany má komisia na prijatie rozhodnutia rovnakú lehotu.

K ods. 9: V prípade, ak komisia nerozhodla o začatí programu ochrany, môže predkladateľ

predložiť opätovne návrh v rovnakej veci, len ak sa podstatne zmenili dôvody a okolnosti vedúce k začatiu programu ochrany (napr. po verbálnych útokoch voči ohrozenej osobe nasledovali fyzické, prípadne došlo k útoku na ďalšie zainteresované osoby a pod.).

K ods. 10: Ustanovenie splnomocňuje ministra vnútra Slovenskej republiky, aby po dohode

s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom Slovenskej republiky vydal rokovací poriadok, v ktorom bude upravená činnosť medzirezortnej komisie.

K § 5

Navrhovaná úprava predstavuje alternatívu za úpravu neodkladných opatrení, avšak nevyžaduje podávanie samostatného návrhu. Ak okolnosti naznačujú, že u ohrozeného svedka je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie, môže byť podaný návrh na predbežné vykonávanie programu ochrany (§ 3 ods. 2 písm. g), ktorý tvorí súčasť návrhu na zaradenie do programu ochrany.

K ods. 1: Ustanovenie upravuje postup v prípade predbežného vykonávania programu ochrany,

ktoré sa začne vykonávať, ak ohrozenému svedkovi bezprostredne hrozí nebezpečenstvo. Útvar začne s vykonávaním opatrení smerujúcich k zabezpečeniu a poskytnutiu ochrany a pomoci svedkovi bezodkladne po doručení písomného rozhodnutia predsedu komisie. V neprítomnosti predsedu komisie o predbežnom vykonávaní programu ochrany rozhoduje jeho náhradník.

K ods. 2: Predbežné vykonávanie programu ochrany útvar začne vykonávať bezodkladne

po doručení písomného rozhodnutia subjektov uvedených v odseku 1.

K ods. 3: Predbežné vykonávanie programu ochrany útvar bezodkladne ukončí, ak komisia

nerozhodla o začatí programu ochrany, ohrozený svedok nesúhlasil s programom ochrany alebo ak sa začne vykonávať program ochrany.

K ods. 4: Predbežné vykonávanie programu ochrany je považované za výnimočný inštitút,

ktorého spôsoby vykonávania musia byť totožné so samotným vykonávaním programu ochrany v záujme zabezpečenia a poskytnutia ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi od prvého momentu existencie úmyslu chrániť ho pod režimom ochrany chráneného svedka. Pri predbežnom vykonávaní programu ochrany absentuje súhlas komisie s vykonávaním programu ochrany, keďže členovia komisie ešte nevyhodnotili všetky relevantné informácie potrebné na náležité rozhodnutie o začatí programu ochrany. Keďže podľa zhodnotenia všetkých relevantných skutočností svedok napĺňa atribúty ohrozeného svedka a ohrozenie jeho života a zdravia je bezprostredné, útvar je oprávnený podať návrh na využitie tohto výnimočného inštitútu a predseda komisie, resp. jeho náhradník, je oprávnený o ňom rozhodnúť. Ide o výnimočný inštitút, nie však o osobitný inštitút v zmysle definovania všetkých jeho náležitostí, pretože jeho výkon predstavuje predbežný výkon programu ochrany, tak ako to jeho názov aj vystihuje. Znamená to, že všetky ustanovenia zákona, týkajúce sa výkonu programu ochrany, sa v prípade potreby ich využitia plne vzťahujú aj na tento inštitút. Z tohto dôvodu sa v jednotlivých ustanoveniach zákona osobitne neuvádza, že sa vzťahujú aj na predbežné vykonávanie programu ochrany. Dosahuje sa to pomocou formulácie ustanovenia § 5 ods. 4, podľa ktorého sa na predbežné vykonávanie programu ochrany primerane použijú ustanovenia o programe ochrany. V jednotlivých ustanoveniach, ktoré sa už nedotýkajú len výlučne programu ochrany v zmysle jej definície v § 2 ods. 4, bolo potrebné predbežné vykonávanie programu ochrany výslovne uviesť.

K § 6

K ods. 1: Výsledok hlasovania komisie o začatí programu ochrany útvar bezodkladne písomne

oznámi predkladateľovi návrhu na začatie do programu ochrany podľa § 3 ods. 1.

K ods. 2: Po schválení návrhu na začatie programu ochrany komisiou útvar na základe

individuálneho posúdenia ohrozeného svedka, jeho osobných a majetkových pomerov a nebezpečenstva, na základe ktorého vzniká u ohrozeného svedka dôvodná obava ohrozenia

jeho života alebo zdravia, určí ohrozenému svedkovi podmienky a spôsob vykonávania programu ochrany.

K ods. 3: Pred začatím vykonávania programu ochrany musí ohrozený svedok s podmienkami

a spôsobom vykonávania programu ochrany súhlasiť. Súhlas s podmienkami a spôsobom vykonávania programu ochrany sa vyžaduje od každej plnoletej osoby, ktorá je uvedená v návrhu na začatie programu ochrany. Ak ohrozená osoba súhlasí s podmienkami a spôsobom vykonávania programu ochrany, stáva sa chráneným svedkom a opatrenia vyplývajúce z programu ochrany sa začnú vykonávať.

K ods. 4: Útvar nebude vykonávať program ochrany, ak ohrozený svedok nesúhlasí

s podmienkami a spôsobom vykonávania programu ochrany. Útvar túto skutočnosť oznámi písomne predkladateľovi a predsedovi komisie.

K § 7

K ods. 1: Ustanovujú sa povinnosti, ktoré musí chránený svedok dodržiavať, aby vykonávanie

programu ochrany bolo účinné a aby sa minimalizovalo nebezpečenstvo hroziace chránenému svedkovi ako aj príslušníkom útvaru či Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“), ktorí na poskytovaní ochrany participujú. Osoba v programe ochrany je povinná prispôsobiť sa opatreniam ochrany, plniť si ekonomické záväzky, asimilovať sa v novom prostredí a rešpektovať obmedzenia uvedené v písmene g) a h), ktoré poukazujú na prerušenie kontaktov s osobami z kriminálneho prostredia, či zdržať sa konania, ktoré by viedlo k ohrozeniu programu ochrany.

K ods. 2: Chránenému svedkovi pred začatím programu ochrany ako aj v priebehu programu

ochrany môžu vzniknúť resp. trvať záväzky, ktoré si musí riadne plniť. Vykonávanie programu ochrany nezbavuje chráneného svedka povinnosti plniť si svoje záväzky.

K § 8

Program ochrany sa vykonáva bez poskytovania informácií komisii alebo akýmkoľvek právnickým osobám alebo fyzickým osobám a to z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti ohrozených svedkov a chránených svedkov, ako aj utajenia metód a foriem práce a využívaných prostriedkov. Uvedené informácie, ako i informácie súvisiace s novou totožnosťou, miestom pobytu chráneného svedka sú predmetom ochrany utajovaných skutočností. Ich vyzradenie alebo prezradenie môže napĺňať znaky trestného činu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti. Poskytovanie programu ochrany je v plnej kompetencii útvaru, ktorý túto svoju kompetenciu vykonáva samostatne a nezávisle na iných orgánoch, organizáciách či osobách. Nie je však mysliteľné, aby bol program ochrany vykonávaný bez nevyhnutnej spolupráce s takýmito subjektmi. V tomto prípade útvar poskytuje určité, nevyhnutné, ale zákonom vopred predvídané informácie tretím stranám. Prípady, kedy k tomu dochádza sú vymedzené v § 4 ods. 4, § 9, § 10 ods. 1 až 3, § 11 a 18 tohto zákona.

K § 9

Z dôvodu minimalizovania ohrozenia života alebo zdravia ohrozeného svedka a chráneného svedka je nevyhnutné poskytovať ochranu a pomoc tým spôsobom, aby o jej priebehu mal informácie čo najmenší počet ľudí, čím sa značne znižuje riziko úniku informácií a zvyšuje sa

úroveň zaistenia bezpečnosti ohrozených svedkov a chránených svedkov. Ako je však vyššie uvedené, výkon programu ochrany nie je mysliteľný bez nevyhnutnej kooperácie s tretími stranami. Útvar počas vykonávania programu ochrany môže žiadať od orgánov verejnej moci, právnických osôb a fyzických osôb poskytnutie súčinnosti, teda aby na požiadanie útvaru poskytli požadovanú pomoc na vykonávanie opatrení a úloh vyplývajúcich z tohto zákona v rámci svojej pôsobnosti, ak im v tom nebránia dôvody ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Stanovením povinnosti poskytovať útvaru požadovanú pomoc podľa tohto zákona sa zvyšuje kvalita a flexibilita poskytovania ochrany a pomoci chráneným svedkom. V prípade žiadosti o súčinnosť útvar neposkytuje žiadne informácie o programe ochrany či chránených svedkoch, teda z akého dôvodu súčinnosť vyžaduje.

K § 10

Návrhom týchto ustanovení sa vymedzujú oprávnenia útvaru Policajného zboru, ktorý za využitia síl a prostriedkov Policajného zboru vykonáva opatrenia smerujúce k ochrane života a zdravia svedka.

(1)K ods. 1: Priznanie štatútu ochrany znamená pre osobu svedka výrazný zásah do jej

doterajšieho spôsobu života a prináša so sebou zvýšené nároky s dopadom na celú štruktúru jeho osobnosti. Zmeny životných podmienok a tiež psychosomatické zmeny súvisiace s existenciou pod ochranou sú sprevádzané pomerne silným tlakom na osobnosť a vyžadujú si, aby útvar ohrozenému a chránenému svedkovi zabezpečil rôzne druhy pomoci a podpory. V programe ochrany sa poskytuje najmä psychologická, sociálna, poradenská, rekvalifikačná podpora a podpora vo vzdelávaní s cieľom uľahčiť začlenenie chráneného svedka spoločnosti.

K ods. 2: Jedným z veľmi účinných opatrení ochrany chráneného svedka je zmena jeho

totožnosti. Počas vykonávania programu ochrany však pre chráneného svedka nastávajú rôzne životné situácie, kedy je nevyhnutné deklarovať, že osoba, ktorej totožnosť bola ako chránenému svedkovi zmenená, je identická s osobou pred touto zmenou totožnosti. Napríklad v rodine chráneného svedka môže dôjsť k úmrtiu a chránený svedok bude musieť byť účastníkom dedičského konania. Zákon pamätá aj na tieto situácie a ustanovuje, že ak pôjde o konanie pred súdom v občianskoprávnych veciach a uznanie nárokov vzniknutých počas programu ochrany, je útvar oprávnený potvrdzovať, že osoba, ktorej totožnosť bola ako chránenému svedkovi zmenená, je identická s osobou pred touto zmenou totožnosti.

K ods. 3: Z dôvodu riešenia problémov aplikačnej praxe sa navrhuje, že ak pôjde o konanie

pred orgánom sociálneho poistenia, orgánom sociálneho zabezpečenia alebo dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, útvar bude oprávnený vykonávať právne úkony smerujúce k zachovaniu nadobudnutých dôchodkových práv chráneného svedka.

K ods. 4: Z dôvodu zabezpečenia životného štandardu ohrozeného svedka alebo chráneného

svedka, najmä do doby jeho ekonomického osamostatnenia sa, môže útvar určiť ohrozenému alebo chránenému svedkovi pravidelný mesačný finančný príspevok. Maximálna výška pravidelného príspevku bola určená zákonom, aby nedochádzalo ku zbytočnému obohacovaniu sa ohrozeného svedka alebo chráneného svedka ako aj z dôvodu efektivity vynakladania verejných finančných prostriedkov. Táto ekonomická pomoc predstavuje nenárokovateľnú položku.

K ods. 5: V odôvodnených prípadoch môže útvar chránenému svedkovi poskytnúť mimoriadny

finančný príspevok, ktorý mu umožní rýchlejšiu integráciu. Tento druh príspevku si nemožno automaticky nárokovať.

K ods. 6: Z navrhovaného ustanovenia vyplýva, že útvar môže chránenému svedkovi poskytnúť

peňažnú pôžičku a to z dôvodu, aby sa predišlo majetkovej ujme fyzických a právnických osôb, voči ktorým má chránený svedok finančné záväzky, ktoré mu vznikli ešte pred jeho zaradením do programu ochrany. Chránený svedok si tento druh peňažnej pomoci nemôže nárokovať.

K ods. 7 a 8: Jedným z najúčinnejších opatrení na zaistenie bezpečnosti chráneného svedka je

zmena jeho totožnosti a jeho premiestnenie na miesto minimalizujúce riziko jeho ohrozenia. Dôležité je zachovať oprávnenie útvaru umožniť osobe zastierať jej skutočnú totožnosť aj po ukončení vykonávania programu ochrany, využívať vytvorenú legendu a krycie doklady alebo poskytnúť inú obdobnú pomoc smerujúcu k zaisteniu jej bezpečnosti. Niektorí chránení svedkovia a ich blízke osoby sú v programe ochrany príliš dlho na to, aby sa ukončením programu ochrany vrátili k pôvodnému spôsobu života a k svojim pôvodným identitám. Prostredie, do ktorého sú začlenení, ich pozná pod novou identitou a bolo by neželateľné odkryť ich pôvodnú identitu, hoci ich ohrozenie už netrvá a vysvetľovať vybudovaným sociálnym kontaktom dôvody zmenenej identity. Návrat k pôvodného životu a identite by mohol mať aj neželaný psychický dopad, najmä na maloletých chránených svedkov, či chránených svedkov, ktorí do programu ochrany vstupovali ako maloletí.

Je nevyhnutné, aby údaje a ďalšie informácie súvisiace so zmenenou totožnosťou chráneného svedka a bývalého chráneného svedka nemusel útvar poskytovať žiadnemu inému subjektu.

K § 11

K ods. 1 a 2: Primárne poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi

vykonáva útvar, avšak v prípade vykonávania programu ochrany svedka počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody musí byť vykonávaný v spolupráci so zborom, pričom útvar v participácii so zborom stanovuje podmienky a spôsob vykonávania programu ochrany chránenému svedkovi vzhľadom k osobitostiam vykonávania ochrany v podmienkach ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody, ústavov na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, s ktorými musí chránený svedok súhlasiť.

K ods. 3: Precizuje sa ustanovenie zákona, pričom je jasne a bez pochybností uvedené

oprávnenie zboru na vykonávanie opatrení súvisiacich s programom ochrany v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody (napr. v prípade zhoršenia zdravotného stavu chránenej osoby).

K § 12

K ods. 1 až 4: Z dôvodu zabezpečenia osobitného režimu pri vykonávaní programu ochrany

chráneného svedka je potrebné, aby si útvar zabezpečujúci ochranu svedka pri vykonávaní úkonov v trestnom konaní, na ktorom sa chránený svedok má zúčastniť, dohodol spoločný postup s vyšetrovateľom, prokurátorom alebo sudcom. Opatrenia na vykonanie svedeckej výpovede administratívneho charakteru zabezpečí sudca a technického charakteru útvar. V prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom je pri priamej účasti chráneného svedka zabezpečovaná jeho fyzická ochrana z dôvodu zníženia rizika jeho ohrozenia. Fyzickú ochranu zabezpečuje útvar za využitia síl a prostriedkov ďalších útvarov Policajného zboru, ako i zboru,

v prípade súdneho konania v záujme zabezpečenia nerušeného priebehu konania. Ďalšími z opatrení na zaistenie bezpečnosti chráneného svedka môže byť vypočutie prostredníctvom technických zariadení určených na prenos obrazu a zvuku v súlade s Trestným poriadkom, možnosť vylúčenia obžalovaného, jeho dôverníkov a verejnosti po dobu výsluchu chráneného svedka z pojednávacej miestnosti, zákaz vykonávať konfrontáciu, nesprístupnenie časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená pri nazeraní do spisov.

K § 13

Návrhom týchto ustanovení sa špecifikujú podmienky, za ktorých dochádza k ukončeniu programu ochrany a postup jednotlivých subjektov pri ukončení programu ochrany.

K ods. 1: Z navrhovaného ustanovenia vyplýva, že vykonávanie programu ochrany je založené

na dobrovoľnosti a chránený svedok môže kedykoľvek písomnou formou požiadať o jeho ukončenie. Dopĺňa sa zároveň možnosť ukončiť vykonávanie programu ochrany, ak komisia rozhodne o ukončení programu ochrany v prípadoch uvedených v navrhovanom ustanovení § 14 ods. 4 a 5, čím sa odstránia problémy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Program ochrany je ukončený aj v prípadoch, ak chránený svedok zomrel alebo bol súdom vyhlásený za mŕtveho.

K ods. 2: Ukončenie programu ochrany podľa odseku 1 písm. a) do nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o trestných činoch uvedených v § 2 ods. 1 útvar písomne oznamuje vyšetrovateľovi, prokurátorovi alebo sudcovi, t. j. tomu, kto je dominus litis aktuálneho štádia trestného konania, v ktorom k ukončeniu vykonávania programu ochrany dochádza. Pre tieto subjekty trestného konania to znamená ukončenie spolupráce s útvarom či so zborom pri ochrane svedka z dôvodu straty statusu svedka ako chráneného svedka. Svedkovi v jednotlivých štádiách trestného konania naďalej môže byť poskytovaná ochrana, ale už len podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, nie však ochrana vyplývajúca zo statusu chráneného svedka poskytovaná útvarom.

K § 14

K ods. 1: Ustanovenie nadväzuje na § 13, pričom demonštratívne upravuje náležitosti návrhu

na ukončenie programu ochrany.

K ods. 2: V navrhovanom ustanovení sú uvedené subjekty oprávnené na vypracovanie návrhu

na ukončenie programu ochrany, ktoré sú totožné ako pri návrhu na zaradenie do programu ochrany. V štádiu prípravného konania spracovať návrh na ukončenie programu ochrany môže príslušný orgán činný v trestnom konaní – prokurátor alebo vyšetrovateľ Policajného zboru a v konaní pred súdom má takúto možnosť sudca alebo prokurátor. V oboch prípadoch rozhoduje o návrhoch komisia.

K ods. 3: Možnosť navrhnúť komisii ukončenie programu ochrany je daná i útvaru Policajného

zboru, ktorý vykonáva program ochrany.

K ods. 4: Uvedené ustanovenie detailnejšie poukazuje na možnosti ukončenia programu

ochrany prostredníctvom podania návrhu subjektmi oprávnenými navrhovať ukončenie programu ochrany. Návrh znenia umožňuje príslušnému vyšetrovateľovi, prokurátorovi, alebo sudcovi požiadať prostredníctvom útvaru komisiu o rozhodnutie vo veci návrhu na ukončenie programu ochrany, ak zistili, že pominuli dôvody vykonávania programu ochrany, chránený

svedok odmietol vypovedať, poskytnúť iný dôkaz, alebo preukázateľne uvedie nepravdu vo výpovedi, sfalšuje alebo pozmení iný dôkaz.

K ods. 5: Ukončenie programu ochrany môže formou návrhu na ukončenie iniciovať aj útvar,

ktorý sa na realizácii programu ochrany chráneného svedka podieľa. Dôvody na ukončenie v týchto prípadov vyplývajú z praktických skúseností, situácií a prípadov, ktoré nastali počas poskytovania ochrany a pomoci. Napríklad v praxi sa vyskytli prípady nedodržania podmienok stanovených pri poskytovaní ochrany a pomoci, s ktorými chránený svedok súhlasil.

K § 15

Útvar je písomne vyrozumený o hlasovaní komisie o ukončení programu ochrany, ktorý následne písomne informuje predkladateľa, ktorý návrh na ukončenie programu ochrany predkladal a ústne o tejto skutočnosti informuje chráneného svedka.

K § 16

V záujme odhaľovania systémových rizík sa navrhuje zaviesť kontrolu dodržiavania programu ochrany a kontrolu predbežného vykonávania programu ochrany, ktoré budú vytvárať priestor na zdokonaľovanie opatrení na poskytovanie ochrany a pomoci ohrozeným a chráneným svedkom. Vykonávanie kontroly nie je súčasťou definície programu ochrany podľa § 2 ods. 5, z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby zákon výslovne uviedol, že sa vzťahuje aj na predbežné vykonávanie programu ochrany.

Kontrola dodržiavania predbežného vykonávania programu ochrany ohrozeným svedkom a programu ochrany chráneným svedkom bude spočívať v používaní nástrojov - prostriedkov (informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti), ktoré sú tvorené súborom utajených opatrení používaných utajeným spôsobom oprávneným útvarom Policajného zboru. Jej úlohou bude prispieť k zvýšeniu bezpečnosti pri ochrane svedka. Vo všeobecnosti možno povedať, že pôjde o cieľavedome a účelovo riadené a aplikované špecifické aktivity tvorené opatreniami a úkonmi, ktoré bude vykonávať útvar Policajného zboru a ich konkrétna podoba vyplýva z požiadaviek praxe.

K § 17

Obvinený alebo obžalovaný nemá v trestnom konaní postavenie svedka. Keď však vypovedá o ďalšom spolupáchateľovi trestného činu uvedeného v § 2 ods. 1 zákona, môže sa v postavení spolupáchateľa dostať do situácie, ktorá si vyžaduje, aby naňho boli použité ustanovenia o ochrane ohrozeného svedka alebo chráneného svedka.

K § 18

K ods. 1: Vykonávanie programu ochrany často vyžaduje aj spoluprácu s príslušnými orgánmi

iných štátov a medzinárodnými organizáciami. Podľa ustanovenia tohto odseku ide o spoluprácu útvaru pri zabezpečovaní ochrany a pomoci chránenému svedkovi v programe ochrany podľa tohto zákona s príslušnými orgánmi iných štátov a medzinárodnými organizáciami a to na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo na základe požiadavky ministra vnútra Slovenskej republiky.

K ods. 2: Druhou možnosťou medzinárodnej spolupráce je, že útvar spolupracuje s príslušnými

orgánmi iných štátov či medzinárodnými organizáciami pri zabezpečovaní a poskytovaní ochrany a pomoci svedkovi, ktorý nie je chráneným svedkom podľa tohto zákona a nie je v programe ochrany podľa tohto zákona. Ide o svedka, ktorému podobný status ako chránenému svedkovi podľa tohto zákona priznal cudzí štát alebo medzinárodná organizácia, ktoré mu aj zabezpečujú a poskytujú obdobný okruh úkonov a opatrení ako program ochrany podľa tohto zákona. Útvar poskytuje ochranu a pomoc takémuto svedkovi v režime primeraného použitia ustanovení zákona o ochrane svedka. Útvar teda môže využiť celý režim programu ochrany, ale aj režim kontroly dodržiavania povinností chráneného svedka podľa tohto zákona. S niektorými štátmi a medzinárodnými organizáciami má Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uzatvorené dohody o zabezpečení a poskytnutí ochrany a pomoci svedkom v režime programu ochrany. S inými štátmi či medzinárodnými organizáciami takéto dohody nemá, a preto o žiadostiach oprávnených subjektov z iných štátov má rozhodovať prezident Policajného zboru. O žiadostiach Medzinárodného trestného súdu má rozhodovať minister vnútra Slovenskej republiky.

Týmto sa upravuje možnosť poskytovania ochrany a pomoci na medzinárodnej úrovni, najmä na základe požiadaviek príslušných orgánov s rovnakou náplňou činnosti ako má náš útvar, ako aj medzinárodných organizácií, napr. Medzinárodného trestného súdu, a zároveň na základe medzinárodných zmlúv, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné. V súčasnej platnej právnej úprave o ochrane svedka nie je problematika spolupráce s medzinárodnými organizáciami v oblasti poskytovania ochrany a pomoci upravená. Zástupcovia Medzinárodného trestného súdu sa vo svojich žiadostiach odvolávajú na ustanovenia medzinárodnej zmluvy (Rímsky štatút, čl. 93 ods. 1 písm. j), s ktorou Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas uznesením č. 1987 z 3. apríla 2002.

K § 19

Ohrozeným či chráneným svedkom môže byť aj osoba maloletá, ktorá má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony (§ 9 Občianskeho zákonníka) alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony obmedzil súd (§ 10 Občianskeho zákonníka a Druhý diel Civilného mimosporového poriadku) alebo osoba, ktorá trpí duševnou poruchou (k tomu pozri duševné poruchy a poruchy správania s identifikátorom F00-F99 podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb).

Ak je ohrozeným svedkom alebo chráneným svedkom maloletá osoba, osoba, ktorej bola rozhodnutím súdu obmedzená spôsobilosť na právne úkony, alebo osoba, ktorá trpí duševnou poruchou (ďalej len „osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony“) úkony súvisiace s programom ochrany môže vykonávať zákonný zástupca, len ak tým nie je ohrozený život alebo zdravie týchto osôb. Dôležitým záujmom, ktorý obmedzuje práva zákonného zástupcu, je záujem na ochrane života a zdravia ohrozeného alebo chráneného svedka, ktorý je osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Záujem na ochrane života a zdravia ohrozeného a chráneného svedka, ktorý je osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, prevyšuje záujem spoločnosti garantovať zákonnému zástupcovi jeho práva voči osobe, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, preto môžu byť z tohto dôvodu obmedzené.

Keďže § 19 predstavuje spoločné ustanovenie vzťahujúce sa na celé znenie zákona, aplikuje sa na všetky úkony zákonného zástupcu súvisiace s vykonávaním programu ochrany, ktoré voči chránenému a ohrozenému svedkovi, ktorý je osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, vykonáva.

Na to, aby mohol byť program ochrany vykonávaný, je potrebný písomný súhlas ohrozeného svedka s programom ochrany. V prípade osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony sa tento súhlas získava od zákonného zástupcu. Kto je zákonným zástupcom osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony upravuje Občiansky zákonník a Zákon

o rodine. V prípade maloletej osoby zastupujú maloleté dieťa obaja rodičia a o podstatných veciach sa musia dohodnúť. Vykonávanie programu ochrany je výrazným zásahom do rodičovských práv a povinností, predstavuje teda podstatnú vec, o ktorej sa rodičia musia dohodnúť. Ak však útvar Policajného zboru zistí, že vyžiadaním súhlasu niektorého z rodičov, prípadne oboch s programom ochrany by došlo k ohrozeniu života alebo zdravia maloletého, teda podstaty poskytovania ochrany a pomoci, podľa § 19 bude možné, aby úkony súvisiace s programom ochrany nevykonával zákonný zástupca. V prípade, ak útvar Policajného zboru zistí, že život alebo zdravie ohrozeného svedka alebo chráneného svedka, ktorý je osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, je ohrozený zo strany zákonného zástupcu, nebude ho informovať o jednotlivých úkonoch v programe ochrany, na ktoré potrebujú jeho súhlas a nastupuje režim osobitných predpisov, ktoré garantujú adekvátne zastúpenie osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony pri vykonávaní úkonov súvisiacich s programom ochrany. Právo neinformovania, resp. nevyžiadania súhlasu z dôvodu ohrozeniu života a zdravia ohrozeného či chráneného svedka, ktorý je osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, môže útvar Policajného zboru uplatniť voči ktorémukoľvek úkonu zákonného zástupcu, a od momentu, keď má vedomosť o ohrození, t. j. aj voči celému programu ochrany.

Ustanovenie § 19 sa vzťahuje len na zákonných zástupcov a len na situáciu, keď im budú ich práva a povinnosti ako zákonným zástupcom obmedzené z dôvodu ochrany života a zdravia osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, čo predstavuje vyšší záujem. V prípade, ak na základe tejto podmienky budú zákonní zástupcovia zo zastupovania vylúčení, nastupujú režimy zastupovania upravené príslušnými právnymi predpismi, pri ktorých bude taktiež skúmané, či takýmto zastupovaním nie je ohrozený život a zdravie ohrozeného či chráneného svedka, ktorý je osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

K § 20

Cieľom tohto ustanovenia je nesprístupňovať informácie týkajúce sa ohrozeného svedka, chráneného svedka, komisie a programu ochrany. Ide o utajované skutočnosti a ich sprístupnenie je možné len v nevyhnutných, zákonom presne vymedzených prípadoch.

K § 21

Náklady spojené s poskytovaním ochrany a pomoci znáša Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, keďže špecializovaný útvar, ktorý poskytuje ochranu a pomoc je jeho organizačnou súčasťou. Aby neboli z plánovaného rozpočtu na zabezpečenie chodu tohto rezortu odčerpávané finančné prostriedky aj na zabezpečenie programu ochrany, Ministerstvo financií Slovenskej republiky každoročne zabezpečuje na základe požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, uplatnenej do stanoveného termínu, navýšenie rozpočtu pre tento rezort o finančné prostriedky účelovo viazané na zabezpečovanie uvedených činností.

Pri zabezpečovaní a poskytovaní ochrany a pomoci podľa § 18 ods. 2 ide o zabezpečenie a poskytovanie ochrany a pomoci v režime programu ochrany podľa tohto zákona svedkovi, o ktorom statuse, obdobnom ako status chráneného svedka podľa tohto zákona, rozhodol cudzí štát či medzinárodná organizácia. Z tohto dôvodu tieto subjekty znášajú aj všetky náklady s tým spojené a refundujú náklady Slovenskej republiky, ktoré jej vznikli pri zabezpečovaní ochrany a pomoci týmto svedkom a to spôsobom, ktorý im určuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Takouto medzinárodnou zmluvou je napríklad Zmluva o spolupráci v oblasti ochrany svedka, ktorá bola prijatá v Štiříne 24. mája 2012. Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas uznesením č. 133 z 26. júla 2012 a rozhodla o tom, že ide o zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred

zákonmi.

K § 22

Konania upravené týmto zákonom sú konaniami sui generis a nevzťahujú sa na ne ustanovenia správneho poriadku. Rozhodnutia podľa tohto zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.

K § 23

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia kontinuity s navrhovaným znením zákona.

K § 24

Zrušovacie ustanovenie zrušuje doterajší zákon o ochrane svedka.

Čl. II (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

v znení neskorších predpisov)

V záujme adekvátneho poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi sa navrhuje rozšíriť oprávnenia Policajného zboru o oprávnenie vykonávať kontrolu podľa osobitného predpisu, teda zákona o ochrane svedka. Ide o kontrolu dodržiavania predbežného vykonávania programu ochrany a programu ochrany. Viac ako dvadsaťročné skúsenosti z programu ochrany poukazujú na skutočnosť, že zo strany niektorých ohrozených a chránených svedkov neboli dodržiavané povinnosti, ktoré pre nich vyplývajú zo zaradenia do programu ochrany a preto je nevyhnutné, aby útvar Policajného zboru aktívne preveroval, či ohrozený a chránený svedok stanovené podmienky a povinnosti dodržiava.

Kontrolu nie je možné vykonávať bez použitia informačno-technických prostriedkov, využitia operatívno-pátracej činnosti či využitia oprávnení podľa § 76a ods. 3. Za tým účelom sa pristúpilo aj k úprave týchto ustanovení.

Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

Bratislava 14. apríla 2023

Eduard Heger v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Roman Mikulec v. r.

minister vnútra Slovenskej republiky