B. Osobitná časť

K čl. I

K§ 1

Dôvodom návrhu je vytvoriť jednotnú, ucelenú a prehľadnú právnu úpravu pre oblasť športu, so zameraním sa na osoby v súťažnom športe a právne vzťahy pri športovej činnosti v súťažnom športe.

K § 2

Ustanovenie definuje verejný záujem v športe ako (i) podpora a rozvoj športu mládeže, (ii) zabezpečenie prípravy a účasti reprezentácie Slovenskej republiky na významnej súťaži, (iii) ochrana integrity športu a (iv) podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva.

Snaha prepojiť fenomén športu a verejný záujem je prirodzená, keďže šport plní mimo iných aj spoločenské úlohy (sociálne, zdravotné, výchovné, ekonomické, hospodárske).

K § 3

Nanovo sa upravujú pojmy obsiahnuté v zákone o športe. Dôvodom úpravy sú poznatky z aplikačnej praxe, s cieľom spresniť a zjednodušiť zákon o športe.

Navrhuje sa nová definícia športovej činnosti, súťažného športu, zároveň dochádza k úprave definície športovca a spôsobov vykonávania športu profesionálnym športovcom a amatérskym športovcom, definícia športového výkonu a ďalšie, keďže cieľom je, aby zákon o športe reguloval výlučne súťažný šport.

Vypúšťajú sa niektoré definície, napríklad definícia športového zväzu, keďže štát reguluje len národné športové zväzy.

Definícia športovej činnosti sa zužuje výlučne na vykonávanie športu alebo organizovanie športu, vzhľadom na to, že jej príliš široké vymedzenie spôsobovalo komplikácie v aplikačnej praxi.

Novo sa definuje aj školský šport, ktorý je financovaný štátnymi prostriedkami z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) priamo a nie cez financovanie zriaďovateľov škôl a školských zariadení.

Dochádza zároveň k zjednoteniu terminológie so zákonom č. 1/2014 Z. z. v kontexte jeho zmien účinných od 1. 6. 2022.

Oproti aktuálnej úprave sa bližšie špecifikuje definícia športového odvetvia kolektívneho športu a aktívneho športovca, aby nedochádzalo k rôznemu výkladu tohto pojmu a tiež k umelému vytváraniu súťaží na účel získania účasti športovcov na troch súťažiach (školské súťaže, viaceré súťaže v jeden deň, korešpondenčné súťaže a pod.). V súvislosti s definíciou aktívneho športovca je relevantná aj zmena pojmu súťaž.

Za medzinárodnú športovú organizáciu je považovaná len taká nezisková organizácia, ktorá je založená na demokratických princípoch s pravidelnými demokratickými voľbami na princípe zastúpenia jednotlivých krajín prostredníctvom národných športových zväzov alebo národných športových organizácií.

K § 4

Mení sa definícia športovej organizácie. Budú nimi len tie organizácie, na ktoré sa vzťahuje regulácia podľa tohto zákona: športové kluby, národné športové organizácie, národné športové zväzy a právnické osoby, ktoré sú zakladajúcim dokumentom národného športového zväzu poverené riadením súťaží.

Je zároveň zásadný rozdiel medzi delegovaním práva na riadenie súťaže a poverením organizáciou súťaže, kedy národnému športovému zväzu ostávajú tieto práva naďalej a len poverí napr. športový klub, aby organizačne zabezpečil súťaž v národného športového zväzu. V takomto prípade je potrebné uvádzať subjekt zabezpečujúci organizáciu súťaže národného športového zväzu v jeho zakladajúcom dokumente.

Dôvodom týchto zmien je súčasná nejednoznačná a extenzívna definícia športovej organizácie. Zákon určuje nové práva a povinnosti pre športové organizácie, nemá však ambíciu regulovať iné subjekty, ktoré vykonávajú, alebo organizujú nesúťažný šport.

Odsek 3 určuje, že zo zasadnutia najvyššieho orgánu športovej organizácie a konania volieb do orgánov športovej organizácie sa vyhotovuje zápisnica, ktorú športová organizácia uchováva šesť rokov. Zápisnica obsahuje aj meno, priezvisko a funkciu osôb zúčastnených na zasadnutí a výsledok hlasovania. Uvedené osobné údaje a doba uchovávania osobných údajov je predkladateľom zvolená v súlade so zásadou minimalizácie osobných údajov, z dôvodu frekvencie zasadnutia orgánov, obmeny členov športových organizácií a ich funkčného obdobia v orgánoch.

Odsek 6 vychádza z aktuálnej právnej úpravy. Obec, ako orgán verejnej správy, nie je športovou organizáciou.

K § 5

Návrh vychádza z aktuálnej právnej úpravy. Národný športový zväz povinne vyberá od športových klubov, športovcov a športových odborníkov ročný členský príspevok a zároveň je povinný zabezpečiť, aby tieto osoby tento členský príspevok platili. Zákonodarca týmto spresňuje súčasné znenie odseku 1, ktorý určoval, aby národný športový zväz vyberal ročný členský príspevok. Uvedené zároveň slúži ako nástroj proti snahám o umelé navyšovanie počtu členskej základne. V prípade, že národný športový zväz má upravené vo vlastných predpisoch, ako sa postupuje voči osobe, ktorá v príslušnom období nezaplatila členský príspevok a tento postup je v praxi aplikovaný, dané je postačujúce za účelom preukázania zabezpečenia tejto povinnosti.

Povinnosť, aby výročná správa športovej organizácie obsahovala údaje osôb, ktorým poskytla zo svojho rozpočtu za príslušný kalendárny rok prostriedky prevyšujúce v súčte 5 000 eur, sa nevzťahuje na mzdy a dohody zamestnancov. Po novom sa však zavádza povinnosť uvádzať presnú sumu poskytnutých prostriedkov.

Z dôvodu väčšej transparentnosti zverejňovania priebežného použitia verejných prostriedkov zo strany národných športových zväzov a národných športových organizácií sa zavádza na podnet viacerých štátnych kontrolných inštitúcií povinnosť pre tieto subjekty viesť štátne prostriedky na osobitnom transparentnom účte.

K § 6 až 8

Športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná vytvárať vhodné podmienky na nezávislý výkon vnútornej kontroly.

To znamená, že poskytuje súčinnosť príslušným orgánom športovej organizácie a vykonáva aj ďalšie úkony na zabezpečenie transparentnosti. Nová úprava nahrádza výkon funkcie kontrolóra kontrolným orgánom, keďže rôzne športové organizácie majú rôznu právnu úpravu, napr. podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby je kontrolným orgánom dozorná rada (revízor).

V prípade národných športových zväzov a národných športových organizácií, ktorých príjem zo štátneho rozpočtu presiahol 100 000 eur ročne sa zavádza kolektívny kontrolný orgánom, ktorý má najmenej troch členov. Avšak národné športové zväzy a národné športové organizácie, ktorých príjem zo štátneho rozpočtu nepresiahol 100 000 eur ročne, zriaďujú kontrolný orgán, ktorý má najmenej jedného člena. V prípade ostatných športových organizácií platí, že povinnosť zriadiť kontrolný orgán s jedným členom má len športová organizácia, ktorá má príjem zo štátneho rozpočtu presahujúci 100 000 eur ročne. Kontrolné orgány súkromných spoločností sú akceptované v súlade s Obchodným zákonníkom.

Doterajšia prax poukázala na požiadavku, aby výkon kontrolnej funkcie zabezpečovalo a vykonávalo viacero osôb. Táto úprava má za cieľ skvalitniť procesy vo vnútri národných športových zväzov a zároveň priniesť vyššiu mieru transparentnosti.

Navrhuje sa zredukovať kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie člena kontrolného orgánu, keďže tieto podmienky v aplikačnej praxi predstavovali regulačné obmedzenie počtu kontrolórov uchádzajúcich sa o takúto funkciu a nepreukázalo sa, že by kontrolóri, ktorí majú príslušné vzdelanie a skúšky efektívnejšie pôsobili pri prevencii porušovania zákonov. Napriek tomu, že existuje množstvo záujemcov o členstvo v kontrolných orgánoch (dozorných orgánoch), ktorí by priniesli nový pohľad na fungovanie zväzu, nemohli sa uchádzať o funkcie, preto sa navrhuje rozšíriť konkurenciu a voľnú súťaž aj v tejto oblasti.

Upravujú sa aj úlohy kontrolného orgánu a postup pri kontrole. Zákon určuje lehoty, v rámci ktorých musí kontrolovaný subjekt poskytnúť súčinnosť kontrolného orgánu a taktiež sa určuje lehota pre kontrolný orgán na vypracovanie výsledku kontrolnej činnosti, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konaní. Po novom sa výkon kontrolnej činnosti kontrolného orgánu vzťahuje aj na dcérske spoločnosti športových organizácií, keďže v mnohých prípadoch sú financované aj zo štátnych zdrojov, resp. športové organizácie prostredníctvom svojich dcérskych spoločností vykonávajú a financujú športovú činnosť.

Zároveň platí, že pri zverejňovaní výsledkov kontrolnej činnosti sa anonymizujú osobné údaje.

K § 9

Umožňuje sa najmä menším zväzom, ktoré často nemajú jednak kapacitné alebo finančné možnosti, aby si v spolupráci s inými národnými športovými zväzmi mohli zriadiť spoločné orgány na riešenie sporov. Orgánmi na riešenie sporov sú napr. arbitrážna komisia, odvolacia komisia, disciplinárna komisia, komisia pre riešenie sporov apod.

Zároveň sa umožňuje využiť inštitút rozhodcovského súdu, ktorému môžu národné športové zväzy udeliť alebo priznať rozhodovaciu pôsobnosť - rozhodovať spory medzi osobami s príslušnosťou k národným športovým zväzom, pričom je potrebné brať do úvahy, aby takýto

súd bol nezávislý a nestranný.

Táto úprava finančne odbremení národné športové zväzy a prispeje k zvýšeniu odbornosti jednotlivých orgánov na riešenie sporov a predpokladá sa zrýchlenie samotného procesu riešenia sporov zastrešený odborníkmi na príslušnú agendu.

K § 10

Návrh vychádza z aktuálnej právnej úpravy. Neupúšťa sa od zámeru umožniť disciplinárnym orgánom športovej organizácie prejednávať a rozhodovať o porušeniach pravidiel súťaže, predpisov alebo rozhodnutí národného športového zväzu, ktorých sa dopustili športovci, športoví odborníci, športové organizácie alebo iné osoby, ktoré majú príslušnosť k športovej organizácii.

K § 11

Navrhuje sa, aby vzniknuté spory prvotne riešili orgány na riešenie sporov. Až po vyčerpaní všetkých prostriedkov na zabezpečenie spravodlivosti v pôsobnosti orgánov na riešenie sporov podľa predpisov národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie, sa osoba, ktorej sa predmetné rozhodnutie týka, domáha svojich práv na súde.

Dôvodom tohto návrhu je eliminácia aplikačných problémov a nejasností pri domáhaní sa svojich práv. Po novom bude „dotknutá osoba“ presne vedieť v akom poradí a na ktorý orgán má svoje podanie adresovať. Navrhuje sa taktiež prekluzívna lehota, aby sa vzniknuté spory riešili promptne a nedochádzalo k zbytočným prieťahom.

K § 12

Ruší sa tzv. „fikcia klubu“ ako združenia podľa § 829 až 841 Občianskeho zákonníka. Navrhuje sa jednoznačne uviesť, že športový klub je právnická osoba.

Z doterajšej právnej úpravy sa preberajú ustanovenia zabezpečujúce integritu športu, keďže nie je dôvod na ich podstatnejšiu obsahovú zmenu.

K § 13 až 15

Definuje sa, čo musí splniť žiadateľ, ak chce byť uznaný za národný športový zväz. Medzinárodná organizácia, ktorej členom je národný športový zväz, musí byť založená na združovacom princípe športových zväzov reprezentujúcich svoje krajiny s možnosťou hlasovať na valnom zhromaždení medzinárodnej športovej organizácie (preto je v zákone použité slovné spojenie "členské krajiny"). V požiadavke na počet kontinentov sa pod slovom kontinent rozumejú nasledovné geograficko-politické celky: Európa, Ázia, Severná Amerika, Južná Amerika, Afrika a Austrália s Oceániou (spolu 7 kontinentov). Dôvodom je to, že vo väčšine súťažných športov sa organizujú regionálne medzinárodné súťaže na základe vyššie uvedeného geograficko-politického (kontinentálneho) členenia. Nová úprava sa ďalej odlišuje od doterajšej napríklad v tom, že sa už nevyžaduje minimálny počet klubov, ale naopak, vyžaduje sa zákonom upravený počet registrovaných aktívnych športovcov.

Uvedené zároveň eliminuje rôznorodosť financovania, resp. financovanie „športových zväzov pre neuznané športy“ prostredníctvom príspevku na národný športový projekt. Národným športovým zväzom sa môžu stať pri splnení ostatných zákonom ustanovených podmienok aj

také športové zväzy s výlučnou pôsobnosťou na území SR pre športy, ktoré nie sú uznané medzinárodným olympijským výborom alebo ich medzinárodná športová federácia nie je členom Svetovej asociácie medzinárodných športových federácií,

Menia sa aj povinnosti zväzu, zavádzajú sa dve nové povinnosti, a to schvaľovať do 30. apríla kalendárneho roka rozpočet na prebiehajúci kalendárny rok a čerpanie rozpočtu za predchádzajúci kalendárny rok v štruktúre určenej ministerstvom školstva a povinnosť vyhotovovať zo zasadnutí najvyššieho orgánu a najvyššieho výkonného orgánu zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam a uchovávať ho najmenej rok od skončenia funkčného obdobia príslušného orgánu; na žiadosť člena národného športového zväzu (len v prípade najvyššieho orgánu), kontrolného orgánu a hlavného kontrolóra športu je povinný im tento záznam sprístupniť. Obe tieto nové povinnosti vyplynuli z potrieb aplikačnej praxe a požiadavky zvýšenej transparentnosti v prospech členských subjektov národných športových zväzov. Záznam sa nezverejňuje, ale iba sprístupňuje takou formou, aby nebolo možné ho šíriť ďalej.

Lehota uchovávania je nevyhnutná, vzhľadom na aplikačnú prax a v súvislosti s obvyklou dĺžkou funkčného obdobia orgánov národných športových zväzov, resp. umožňuje, aby sa počas doby uchovávania záznamu mohli uplatniť všetky prípadné námietky, resp. odstrániť pochybnosti. Informačné povinnosti a povinnosť zverejňovať údaje sa po novom presúvajú do časti zákona, týkajúcej sa informačného systému v športe.

Po novom sa upravuje aj spôsob uznávania za národný športový zväz v tejto časti zákona, z dôvodu logického usporiadania a systematickosti. Pokiaľ ide o založenie obchodnej spoločnosti alebo nadobudnutie obchodného podielu národným športovým zväzom, je takýto postup možný, ak je národný športový zväz jediným spoločníkom alebo ak je spoločníkom spoločne so štátom, vyšším územným celkom alebo obcou.

K § 16

Zavádza sa subsidiárne použitie pravidiel zákona o športe v oblasti orgánov národného športového zväzu. Ak pre konkrétnu skutočnosť pravidlá medzinárodnej športovej organizácie pre príslušný šport určujú iné podmienky, ako sú v zákone o športe, majú nadradené postavenie. Pravidlá medzinárodnej športovej organizácie nenahrádzajú zákonné podmienky vcelku, ale iba v tých podmienkach, ktoré sú v zákone o športe upravené inak. Ak pravidlá medzinárodnej športovej organizácie pre príslušný šport odkazujú na vnútroštátnu právnu úpravu, použijú sa ustanovenia zákona o športe.

Tieto zmeny vychádzajú z toho, že predpisy medzinárodnej športovej organizácie môžu rozdielne, prípadne vhodnejšie upravovať určité pravidlá a skutočnosti pre orgány národných športových zväzov v príslušnom športe, ako zákon o športe, keďže sú adresnejšie a zákon o športe je všeobecný, pretože práve medzinárodné športové organizácie disponujú zodpovedajúcimi informáciami a majú vedomosť, ktoré skutočnosti, a akým spôsobom je potrebné regulovať na medzinárodnej úrovni. Ak sú predpisy medzinárodnej športovej organizácie prísnejšie voči orgánom národného športového zväzu, tieto predpisy majú prioritu pred zákonom o športe. Neplatí to však opačne. Zákon o športe má prednosť, ak je prísnejší voči orgánom, ako to upravujú predpisy medzinárodnej športovej organizácie.

Upravuje sa po novom, že každý člen národného športového zväzu má hlasovacie právo, čo doteraz v zákone nebolo výslovne uvedené. Táto úprava zabezpečuje každému členovi zväzu

právo participovať na dianí a aktívne uplatňovať svoje členské práva v príslušnom národnom športovom zväze, čo súvisí aj s povinnosťou individuálnych členov národného športového zväzu platiť členské príspevky. Váhou hlasu sa rozumie alikvotne určený pomer hlasu člena k pomeru hlasov všetkých členov.

Navrhuje sa, aby bol najmenej jeden zástupca športovcov členom najvyššieho výkonného orgánu volený (nie len navrhovaný) športovcami s príslušnosťou k národnému športovému zväzu. V danom prípade si ho zvolia športovci a následne ho potvrdí (zvolí) najvyšší orgán národného športového zväzu.

K § 17

V novo navrhovanom ustanovení prípadov konfliktu záujmu, ku ktorým môže dochádzať v národných športových zväzoch sa navrhuje nezlučiteľnosť členstva v jednotlivých orgánoch národného športového zväzu, vrátane riešenia konfliktu záujmov zamestnancov a blízkych osôb. Ustanovenia o konflikte záujmov sa rovnako vzťahuje aj na členov národného športového zväzu, ak ide o príjem a používanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, avšak dochádza k úprave krížového konfliktu záujmov.

K § 18

Pozvánka, návrh programu zasadnutia a podklady na zasadnutie sa majú zasielať osobám oprávneným zúčastniť sa na riadnom zasadnutí najmenej desať dní pred konaním zasadnutia. Súčasná sedemdňová lehota sa má predĺžiť, aby mali pozvaní členovia dostatočný časový priestor na zabezpečenie svojej účasti na riadnom zasadnutí, naštudovať si podklady k zasadnutiu, prípadne reagovať na všetky podklady a skutočnosti. Prax ukázala, že doterajšia lehota bola v tomto smere nedostatočná.

Zároveň úprava reaguje na situáciu, ak sú na zasadnutí najvyššieho orgánu prítomní všetci členovia. V takom prípade nie je potrebné prijímať iba stanoviská a odporúčania, ak taký bod programu bol doplnený priamo na zasadnutí najvyššieho orgánu, ale je možné prijať aj rozhodnutie, pretože takýto postup je hospodárnejší.

Návrh zároveň určuje, aké náležitosti musí obsahovať zápisnica zasadnutia najvyššieho orgánu, najvyššieho výkonného orgánu alebo kontrolného orgánu. Uvedený rozsah je nevyhnutný na účel odstránenia pochybností pri možných sporoch o tom, čo bolo alebo nebolo predmetom rokovania, kto súhlasil alebo nesúhlasil s jednotlivými bodmi programu, resp. ďalšie dôležité skutočnosti (prítomné osoby na zasadnutí) potrebné pre zabezpečenie transparentnosti vo vnútri športovej organizácie.

K § 19

Určujú sa rozhodnutia najvyššieho orgánu, na ktoré sa vyžaduje kvalifikovaná väčšina hlasov. Zároveň odsek 2 priznáva budúcim členom národného športového zväzu právo stať sa členom národného športového zväzu, ak splnia podmienky požadované pre vznik členstva v národnom športovom zväze, určené v zakladajúcom dokumente. O vylúčení člena národného športového zväzu rozhoduje najvyšší orgán, alebo po novom aj disciplinárny orgán v prípade závažných porušení zákonov alebo predpisov zväzu (napr. športová korupcia), ale iba ak tak určuje zakladajúci dokument národného športového zväzu.

K § 20

Možnosť, aby sa nezávislý pozorovateľ určený ministerstvom školstva zúčastnil volieb najvyššieho orgánu alebo najvyššieho výkonného orgánu aj bez žiadosti člena národného športového zväzu, sa navrhuje z dôvodu, že národné športové zväzy sú z veľkej časti financované zo štátneho rozpočtu. Aplikačná prax priniesla skúsenosť, že kontrolné orgány zväzov v prípade volieb nie vždy preventívne zasahovali v situácii, keď hrozilo porušenie predpisov národného športového zväzu alebo zákona o športe. Po novom sa tak budú môcť nezávislí pozorovatelia určení ministerstvom školstva zúčastniť volieb bez pozvania.

K § 21 a 22

Mení sa vymedzenie pojmu národná športová organizácia. Doterajšia úprava mala taxatívny výpočet okruhu pôsobnosti národných športových organizácií a explicitne určovala určité subjekty bez ohľadu na ich právnu formu. Zároveň zmena vymedzenia pojmu národná športová organizácia vyplýva z východiska, že národnou športovou organizáciou je iba taká športová organizácia, ktorej takéto postavenie vyplýva z medzinárodnej zmluvy alebo členstva v medzinárodnej federácii školského športu, preto sa národnou športovou organizáciou nemôže stať akákoľvek športová organizácia a je potrebné vziať do úvahy, že účelom regulácie zákona o športe je najmä regulácia súťažného a školského športu.

Touto úpravou budú v zákone regulované najmä Slovenský olympijský a športový výbor, Slovenský paralympijský výbor, Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov, Slovenský zväz zrakovo postihnutých športovcov, Deaflympijský výbor Slovenska, Špeciálne olympiády Slovenska a Slovenská asociácia univerzitného športu. Po novom sa upravuje aj spôsob uznávania za národnú športovú organizáciu v tejto časti zákona, z dôvodu logického usporiadania a systematickosti.

K § 23

Zákon definuje profesionálneho športovca, amatérskeho športovca a aktívneho športovca. Zo zákona sa vypúšťajú pojmy vrcholový športovec a talentovaný športovec. Koncepcia návrhu nového zákona o športe vychádza z rozpracovania len súťažného športu, v ktorom je vrcholový šport subsumovaný. Vypustenie definície talentovaného športovca vychádza z viacerých koncepčných východísk, nie je nevyhnutné striktne vymedzovať kritéria talentovaného športovca, pričom práca s talentovanou mládežou vo všeobecnosti je v plnej kompetencii národných športových zväzov. Nič nebráni tomu, aby v predpisoch národných športových zväzov, národných športových organizácií alebo rezortných stredísk boli tieto pojmy uvedené.

Zákon jednoznačne určuje na základe akých titulov vykonáva profesionálny športovec súťažný šport. V súťažných športoch v športovom odvetví futbal a ľadový hokej v najvyššej úrovni súťaženia v kategórii dospelých športová organizácia obligatórne uzatvára s profesionálnymi športovcami zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, z dôvodu jednoznačnosti a jednotnosti financovania profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch. V ostatných kolektívnych športových odvetviach súťažných športov a úrovní je možné zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu uzatvoriť aj vtedy, ak to určia predpisy národného športového zväzu. Zároveň platí, že profesionálny športovec podľa odseku 2 písm. a) a c) je povinný platiť sociálne poistenie a zdravotné poistenie podľa osobitných predpisov (§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 10b ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 5 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Podpora pravidelného celoročného športovania mládeže je kľúčovým aspektom budovania vzťahu detí k športu a pohybovým aktivitám, ako aj súčasného rozvoja členskej základne súťažného športu. Preto je podmienkou v rámci definície aktívneho športovca do 23 rokov pre účely výpočtu príspevku pre národné športové zväzy aj účasť na troch súťažiach, ktorých časové rozmedzie je minimálne desať dní. V tých športoch, kde objektívne nie je možné v nízkom veku organizovať súťaže detí priamo v športovom odvetví podľa pravidiel súťaže dospelých určených medzinárodnou športovou organizáciou, môže ministerstvo akceptovať aj súťaže navrhnuté v predpisoch a pravidlách národného športového zväzu.

K § 24

Cieľom je zefektívnenie a zjednodušenie procesov pri jednotlivých úkonoch súvisiacich s výkonom súťažného športu ako podnikania. Úkony ako vznik oprávnenia na výkon podnikania, zmeny v podnikaní a pozastavenie podnikania bude zastrešovať jednotné kontaktné miesto, ktoré tieto skutočnosti zapíše do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

Pokračovanie v podnikaní pri úmrtí športovca alebo športového odborníka sa na rozdiel od živnostníka v zmysle § 13 živnostenského zákona neuplatňuje, nakoľko činnosť športovca alebo športového odborníka je výlučne nezameniteľná.

K § 25

Dochádza k úprave dôvodov, kedy športovec nie je oprávnený si vybrať športový klub v ktorom vykonáva súťažný šport, resp. kedy nemôže vykonávať šport súčasne vo viacerých športových kluboch.

Odsek 6 umožňuje športovým organizáciám monitorovať športovcov, ktorí majú príslušnosť k športovej organizácií pri vykonávaní športu, za účelom dosahovania najlepších možných športových výkonov. Doba uchovávania osobných údajov vyplýva z aplikačnej praxe a požiadaviek športovej obce. Rovnako sa postupuje pri monitorovaní športových odborníkov podľa § 27 ods. 7.

K § 26

Dochádza k zjednodušeniu a zvýšeniu systematickosti právnej úpravy športovej reprezentácie.

Upúšťa sa od doterajšej regulácie odmeňovania športových reprezentantov. Bude vo výlučnej pôsobnosti národných športových zväzov, ako si upravia odmeňovanie športových reprezentantov, prípadne na úprave medzinárodnej športovej organizácie, ktorá zaväzuje národné športové zväzy vo svojej pôsobnosti. Zároveň sa vypúšťa povinnosť, ako má použiť národný športový zväz príjem zo športovej reprezentácie a tiež sa vypúšťa povinnosť solidárneho príspevku zo zákona. Vypúšťa sa ustanovenie upravujúce, že práva a povinnosti športového reprezentanta upravuje predpis športovej organizácie, ktorá nominuje športovca do reprezentačného družstva. K tejto zmene dochádza z dôvodu, že sa prenecháva takejto športovej organizácii kompetencia, aby si upravila vzťah s reprezentantom buď zmluvou alebo vnútorným predpisom.

Dopĺňajú sa ustanovenia o zdravotných prehliadkach, ktoré boli pôvodne uvedené v časti o

športovej organizácii, a to z dôvodu, že po novom sa budú zdravotné prehliadky povinne vykonávať iba pri reprezentantoch, ktorí budú povinní sa im raz ročne podrobiť. Pravidlá týkajúce sa povinnosti podrobiť sa lekárskej prehliadke profesionálnych či amatérskych športovcov zostanú v kompetencii národných športových zväzov.

K § 27

Účelom zmien je skutočnosť, že športový odborník má vykonávať športovú činnosť alebo sa na nej má priamo podieľať.

Preto sa z definície športového odborníka vypúšťajú funkcionári, kontrolóri a dopingoví komisári, keďže ich činnosť nespočíva vo vykonávaní športu ani v priamom organizovaní športu (riadenie, resp. administratívne zabezpečenie športu už po novom netvorí súčasť definície športovej činnosti).

K § 28

Zákon zavádza novú definíciu trénera, ako odborne spôsobilého športového odborníka, ktorý vedie športovca pri vykonávaní športu s cieľom zlepšenia jeho športového výkonu a zvyšovania kondície. Päťstupňový kvalifikačný systém zostáva nezmenený. Po novom sa zavádza pravidlo, že nadobudnuté vzdelanie potrebné pre výkon činnosti trénera má neobmedzenú časovú platnosť, ako je to aj v prípade akýchkoľvek iných profesií. Vzhľadom na obsahovú odlišnosť kondičnej prípravy sa na tento účel osobitne vymedzuje kondičný tréner, ktorý bude pôsobiť len v kvalifikačných stupňoch, pri ktorých sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie.

K § 29

Zákon zavádza novú definíciu inštruktora športu, ako odborne spôsobilého športového odborníka, ktorý vedie pohybovú aktivitu inej fyzickej osoby, ktorá nie je súťažným športom.

Spresňujú a zjednodušujú sa požiadavky na vzdelávanie potrebné na získanie odbornej spôsobilosti na výkon činnosti inštruktora športu, nakoľko v nesúťažnom športe nejde o dosiahnutie maximálneho športového výkonu, na rozdiel od súťažného športu.

Navrhuje sa, aby odbornú spôsobilosť inštruktora športu bolo možné získať úspešným ukončením štúdia na strednej športovej škole alebo úspešným zložením skúšky, ktorú organizuje ministerstvo školstva v spolupráci s príslušnou vysokou školou. Dôvodom je, že v minulosti sa regulovala činnosť inštitúcií, ktoré vykonávali vzdelávaciu činnosť, avšak nebola zabezpečená kontrola tejto činnosti. Návrh zákona sa zameriava na kontrolu výstupu vzdelávacej činnosti, a to skúškou. Ministerstvo školstva v spolupráci s vysokou školou prostredníctvom fakulty, ktorá uskutočňuje študijné programy prvého stupňa alebo druhého stupňa v študijnom odbore vedy o športe pripraví túto skúšku, záujemca ju bude môcť vykonať online a po jej úspešnom absolvovaní získa potrebné osvedčenie inštruktora pre akúkoľvek rekreačnú pohybovú aktivitu. Bude na uchádzačovi, akú formu vzdelávania pred jej absolvovaním zvolí - vzdelávací program poskytovaný niektorou vzdelávacou inštitúciou, alebo samoštúdium.

Zavádza sa pravidlo, že akékoľvek nadobudnuté vzdelanie v oblasti športu je nadobudnuté navždy, a preto nebude dochádzať k diskriminácii absolventov podľa toho, o aké vzdelanie ide a v akom časovom období bolo nadobudnuté.

Inštruktor športu môže rozšíriť svoju kvalifikáciu o špecializáciu pre pohybovú aktivitu, ktorá nie je súťažným športom. Vzdelávacou inštitúciou v tomto prípade je osoba, ktorá má v

predmete činnosti vzdelávanie, avšak podmienkou je zabezpečenie vzdelávania v spolupráci s fakultou príslušnej vysokej školy alebo vysoká škola prostredníctvom fakulty, ktorá uskutočňuje študijné programy prvého stupňa alebo druhého stupňa v študijnom odbore vedy o športe.

V kontexte Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/907 sa implementuje text upravujúci povinnosť členského štátu, aby bolo jednoznačné, ktorý subjekt v SR plní príslušnú úlohu členského štátu.

K § 30

Návrh vychádza plne z aktuálnej právnej úpravy. Ak sa vyžaduje odborná spôsobilosť na výkon činnosti iného športového odborníka podľa predpisov medzinárodnej športovej organizácie alebo národného športového zväzu, pôsobnosť v tejto oblasti (príprava, vykonanie odbornej skúšky a pod.) sa zveruje národným športovým zväzom.

K § 31

Splnomocňovacie ustanovenie vychádza rámcovo z doterajšej právnej úpravy, je však rozšírené o ustanovenia o vyššie zmienenej skúške.

K § 32 až 42

Dochádza k novej úprave zmluvných vzťahov pre oblasť športu. Najväčšia zmena spočíva v zjednodušení právnej úpravy, navrhuje sa upraviť postavenie profesionálnych športovcov v zmluvnom vzťahu so športovou organizáciou na základe osobitného vzťahu medzi klubom a športovcom podľa zmluvy “sui generis”, pričom sa zachovávajú v čo najväčšej miere práva športovcov tak, aby sa ich postavenie približovalo postaveniu zamestnanca a existovala jedna typová zmluva a nevznikali nepomenované zmluvy ako po novele zákona o športe (zákon č. 6/2020 Z. z.) účinnej od februára 2020.

V nadväznosti na potreby aplikačnej praxe sa vypúšťa tiež úprava zmluvy o príprave talentovaného športovca v kontexte zrušenia neurčitého inštitútu talentovaného športovca. Upravuje sa aj možnosť, aby amatérski športovci boli odmeňovaní príležitostne, ak nemajú príjmy ani zo závislej činnosti a ani zo sústavného vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti ako profesionálni športovci.

Zachovávajú sa len podstatné náležitosti a vzájomné vzťahy zmluvných strán sa ponechávajú na ich dohode. Požadované osobné údaje sú nevyhnutné na zabezpečenie identifikácie športovca, poznania jeho veku a štátnej príslušnosti zo športovo-technických dôvodov (v určitých športových súťažiach je obmedzený počet zahraničných hráčov), v prípade neplnoletého športovca je z dôvodu právnej istoty poznať identitu zákonného zástupcu.

Navrhovaná úprava rozdielne reguluje uzatváranie zmlúv s neplnoletými osobami. Pokiaľ sa zmluva o profesionálnom vykonávaní športu uzatvára s osobou, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, takúto zmluvu uzatvára zákonný zástupca takejto fyzickej osoby. Pri neplnoletých osobách sa už nevyžaduje povolenie od inšpektorátu práce. Dôvodom je, že športovec by aj tak vykonával športovú činnosť, zmluvu podpisujú iba výnimoční neplnoletí športovci, a preto nie je potrebné, aby štátny orgán posudzoval resp. odsúhlasoval uzatvorenie zmluvy.

V zmluve o profesionálnom vykonávaní športu sa prelínajú prvky zamestnaneckého vzťahu s prvkami samostatne zárobkovej činnosti, tento právny vzťah nie je možné považovať za

obchodnoprávny vzťah, pracovný pomer, obdobný pracovnoprávny vzťah ani iný pracovnoprávny vzťah.

Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu sa uzatvára najdlhšie na päť rokov odo dňa jej účinnosti, ak predpisy národného športového zväzu neurčujú kratšiu dobu. Taktiež úprava náležitosti zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu reflektuje skutočnosť, že už nejde o zamestnanecký vzťah, a teda dochádza aj k úprave terminológie. Terminológiu mzda, priemerný zárobok, pracovný čas a odpočinok sa vypúšťajú, používajú sa pojmy odmena a čas na regeneráciu. Z tohto dôvodu zmluva o profesionálnom vykonávaní športu musí obsahovať výšku odmeny športovca, podmienky jej uhrádzania vrátane jej splatnosti, čas na regeneráciu a spôsob jeho čerpania. Taktiež sa navrhuje zvýšenie počtu dní na regeneráciu z 20 kalendárnych dní na 28 kalendárnych dní za kalendárny rok. Čas na regeneráciu je súčasťou vykonávania športovej činnosti športovcom a je platený športovým klubom, keďže regenerácia tvorí neoddeliteľnú súčasť podávania športového výkonu. Po novom sa upravujú aj prekážky v práci na strane športového klubu a na strane športovca, potrebu tejto úpravy priniesla aplikačná prax najmä v období núdzového stavu počas ochorenia Covid-19, keďže táto úprava nebola v zákone dostatočná. Zákonodarca navrhuje ponechať v ďalších veciach zmluvnú voľnosť. Ak ide o splatnosť odmeny, upravuje sa, že je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v zmluve so záujmovou organizáciou v športe, v predpisoch medzinárodnej športovej organizácie alebo v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu nedohodlo inak, čiže jednotlivé zväzy si môžu upraviť svoju splatnosť odmeny inak, napríklad podľa predpisov medzinárodnej športovej federácie.

Profesionálnemu športovcovi, ktorý vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, vznikne oproti súčasnému stavu nová povinnosť, platiť si samostatne poistné podľa osobitných predpisov - zákona o zdravotnom poistení a zákona o sociálnom poistení v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, rovnako si bude športovec povinný sám zdaňovať aj svoj príjem zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Dôvodom tejto zmeny je skutočnosť, že takíto športovci doplácali na predchádzajúcu situáciu, kedy sa na nich nevzťahovalo postavenie zamestnanca na účely platenia odvodov na zdravotné a sociálne poistenie, preto nemohli čerpať dávky nemocenského poistenia a ani sa ich príjem za toto obdobie nezapočítava do vymeriavacieho základu na dôchodkové poistenie. K tzv. odvodovým prázdninám v minulosti došlo z dôvodu, že športové kluby nemali finančné prostriedky na platenie vyšších miezd športovcom, ktorí by odchádzali do zahraničia a zároveň neexistoval kompenzačný mechanizmus, ktorý by umožnil zvýšiť príjmy profesionálnym športovým klubom napr. prostredníctvom tzv. superodpočtu alebo iných daňových úľav. Keďže následky odvodových prázdnin mali negatívny vplyv hlavne na športovcov, a zároveň neexistuje kompenzačný mechanizmus a daňové úľavy, pretože ide o výnimky, navrhuje sa po novom, aby si zdravotné poistenie a sociálne poistenie platili športovci sami.

S cieľom zvýšenia právnej istoty sa dopĺňa, že dohoda o skončení zmluvy musí mať písomnú formu pod sankciou neplatnosti.

Úprava prináša novú formuláciu okamžitého skončenia profesionálneho vykonávania športu. Primárne postavenie má kolektívna zmluva a predpisy národného športového zväzu, ak určujú v prospech športovca inak, až subsidiárne postavenie má zmluva o profesionálnom vykonávaní športu. Dochádza k úprave okamžitého skončenia zmluvného vzťahu pri nevyplatení odmeny za športovú činnosť.

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, keďže predchádzajúca úprava umožňovala športovcovi okamžite ukončiť zmluvu, ak športová organizácia neuhradila najmenej za tri jednotlivé mesiace počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov alebo počas obdobia trvania zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak je uzatvorená na obdobie kratšie ako 12 mesiacov, riadne a včas športovcovi mzdu napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu zo strany športovca.

Iným spôsobom sa upravuje aj právo tehotnej športovkyne odmietnuť vykonávanie športu, a to nielen v prípade, ako doposiaľ, keď vykonávanie športu obmedzuje život alebo zdravie počatého dieťaťa, ale po novom aj vtedy, ak vykonávanie športu ohrozuje život alebo zdravie tehotnej ženy. Za obdobie, kedy tehotná žena nevykonáva šport z dôvodu tehotenstva, nemá zo zákona nárok na odmenu, ale ak sa zmluvné strany dohodnú inak, má dohoda zmluvných strán prednosť. Zároveň platí, ak je tehotná športovkyňa nemocensky poistená najmenej 270 dní alebo jej vznikol nárok na materské po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote, bude mať nárok na dávku materské podľa zákonnej úpravy sociálneho poistenia.

K § 43

Zmluva o výkone činnosti športového odborníka upravuje výkon športovej činnosti športových odborníkov pre športovú organizáciu za odmenu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne.

Zmluva o výkone činnosti športového odborníka musí byť uzatvorená písomne, obsahuje dohodnutý druh činnosti v športe, odmenu a dobu na ktorú sa uzatvára, pričom je to najviac 12 mesiacov, s možnosťou opakovaného uzatvorenia predmetnej dohody. Ďalšie náležitosti zmluvy o vykonávaní činnosti športového odborníka si zmluvné strany môžu upraviť na základe ich vzájomnej dohody.

Úprava zvýši pre zmluvné strany právnu istotu, ktorá sa zabezpečí evidovaním zmlúv o výkone činnosti športových odborníkov v evidencií zmlúv a dohôd vedenej národným športovým zväzom, nakoľko v prípade pochybnosti bude práve evidovaný dokument rozhodujúci.

K § 44

Zavádza sa nová typová zmluva o náhrade za stratu času športového odborníka, ktorá predstavuje tiež príležitostný príjem, ale viaže sa len na športového odborníka. Uvedeným sa nahrádza inštitút náhrady straty času športového odborníka, ktorý vykonával svoju činnosť podľa doterajšej úpravy v režime dobrovoľníka. Dôvodom je, aby tento v praxi často zaužívaný systém v športe mohol naďalej fungovať v rovnakom režime pri zohľadnení skutočnosti, že sa nejedná o klasické dobrovoľníctvo.

K § 45

V časti o sponzorskej zmluve v športe sa navrhuje zjednodušiť vzťah medzi sponzorom a sponzorovaným a nevyžaduje sa zverejňovanie priebežného používania sponzorského zo zákona, keďže ide o súkromnoprávny vzťah.

K § 46

Upravuje sa percentuálne rozdelenie prostriedkov z kapitoly ministerstva školstva na jednotlivé účely a subjekty.

S ohľadom na rozšírenie počtu národných športových zväzov o pôvodne tzv. „neuznané športy“ sa navyšuje príspevok pre národné športové zväzy.

Príspevok národnému olympijskému a paralympijskému výboru sa navyšuje za účelom toho, aby okrem rozvoja olympizmu a paralympizmu mohla byť zabezpečená aj účasť na OH a PH s tým, že v roku predchádzajúcom OH a PH bude príspevok o niečo nižší.

Príspevok na rozvoj a podporu športu zdravotne znevýhodnených zahŕňa tri účely s tým, že kritériá pre ich rozdelenie budú predmetom nariadenia vlády. Kritériá pre zaradenie do zoznamu zdravotne znevýhodnených top športovcov budú zadefinované osobitne pri zohľadnení jednotlivých aspektov športu zdravotne znevýhodnených (napr. nižší počet súťažiacich krajín, či športovcov na medzinárodných súťažiach). Súťažný šport zdravotne znevýhodnených bude v duchu inklúzie financovaný prostredníctvom národných športových zväzov.

Samostatne sa vyčleňuje minimálna suma finančných prostriedkov, ktorú ministerstvo školstva použije na podporu a rozvoj školského športu prostredníctvom dotácií alebo príspevku na plnenie úloh verejného záujmu v na účely: školské športové súťaže (základných, stredných a vysokých škôl), podpora projektov na skvalitnenie telesnej a športovej výchovy na základnej škole, univerzitný šport, účasť na medzinárodných školských športových súťažiach.

Samostatne sa vyčleňuje minimálna suma finančných prostriedkov, ktorú ministerstvo školstva použije na podporu značenia turistických trás, najmä peších a cykloturistických.

K § 47

Navrhuje sa redukcia počtu právnych titulov na poskytnutie verejných prostriedkov, čím sa zjednodušia procesy a sprehľadní sa poskytovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Inštitút fikcie spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov sa nahrádza systémom plnenia podmienok, na základe splnenia ktorých je možné poskytnúť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Cieľom je výrazné zjednodušenie administratívy pri poskytovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a súvisiaca kontrola použitia finančných prostriedkov. Ostáva zachovaná povinnosť plniť aj základné podmienky podľa § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách (všeobecné podmienky poskytovania dotácie) a navyše sú upravené ďalšie podmienky.

V prípade porušenia finančnej disciplíny, o ktorom je právoplatne rozhodnuté v rámci správneho konania, sa žiadateľ nemôže uchádzať o poskytnutie štátnych prostriedkov až do momentu úhrady sankcie určenej príslušným orgánom, aj keď dané právoplatné rozhodnutie napadne na súde.

Navrhuje sa taktiež inštitút dočasného pozastavenia poskytovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu, aby bol vytvorený účinný tlak na prijímateľov, aby čo najskôr splnili zákonom ustanovené podmienky.

K § 48

Spresňujú sa podmienky poskytnutia príspevku národnému športovému zväzu. Národný športový zväz použije finančné prostriedky poskytnuté ministerstvom školstva na vymedzené účely.

Na poskytnutie príspevku je nárok za podmienky, že jednak národný športový zväz o príspevok písomne požiada, a zároveň, ak splní zákonom ustanovené podmienky, pričom sa už nepoužíva

fikcia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, ale podmienky sú jednoznačne uvedené v zákone a ich nesplnenie predstavuje prekážku poskytnutia finančných prostriedkov.

Upravuje sa, že vláda ustanovuje metodiku zisťovania hodnôt a parametre do vzorca pre výpočet príspevku národnému športovému zväzu na príslušné obdobie, čiže dovtedy, kým sa nezmenia objektívne podmienky, aby v prípade, že to nie je nevyhnutné, nemusela byť metodika ustanovená každoročne, čím sa zníži byrokracia aj na strane štátu.

Keďže niektoré národné športové zväzy nenavrhovali váhy jednotlivých športových odvetví korektne s ohľadom na medzinárodnú výšku členskej základne alebo popularitou športových odvetví, navrhuje sa, aby po novom určovalo váhy ministerstvo školstva na základe návrhov národných športových zväzov. Pri určovaní váh sa zohľadňuje najmä celosvetová členská základňa, záujem o jednotlivé športové odvetvia vo svete, podiel zastúpenia žien medzi mužmi a popularita na Slovensku.

Upravuje sa aj terminológia týkajúca sa poskytnutia finančných prostriedkov športovým klubom zo strany národného športového zväzu na podnet útvaru vládneho auditu Ministerstva financií SR za účelom jednoznačnosti.

Národný športový zväz finančné prostriedky použije tak, že ich poskytne športovým klubom, čím sa z pohľadu národného športového zväzu príspevok považuje za použitý. Národný športový zväz však bude naďalej zodpovedný za to, že finančné prostriedky športové kluby použijú na športovú činnosť v súlade so zákonom.

Zavádza sa minimálna hranica, pri ktorej neplatí podmienka obmedzenia výdavkov na správu a prevádzku národných športových zväzov. Dôvodom je umožniť menším národným športovým zväzom udržať svoju existenciu v nadväznosti na diverzifikáciu portfólia športov - suma 25 tis. eur zhruba zodpovedá ročnej cene práce zamestnanca národného športového zväzu a nákladom na prenájom kancelárie.

Okrem toho sa po novom príspevok skladá z dvoch častí, základnej (paušálnej) a časti vypočítanej podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona. Paušálna časť príspevku, ktorá bude ustanovená nariadením vlády SR na návrh ministerstva školstva bude plošná pre všetky národné športové zväzy a jej účelom je, aby aj menšie zväzy mali pokryté základné administratívne náklady spojené s plnením povinností podľa tohto zákona.

K § 49 až 52

Upravujú osobitné formy financovania. Zákon umožňuje národným športovým organizáciám použiť na správu a prevádzku národnej športovej organizácie až do 50 % z celkovej sumy príspevku, keďže najmä v rokoch, kedy nezabezpečujú účasť na významných medzinárodných súťažiach náklady na samotné zabezpečenie športovej činnosti sú v nižšom pomere voči režijným a administratívnym nákladom.

Príspevok top športovcovi sa poskytne, len ak top športovec plní úlohy podľa § 50.

Ak prijímateľ finančných prostriedkov neplní podmienky ustanovené v zákone alebo uvedené v zmluve, ministerstvo školstva bude disponovať oprávnením zastaviť poskytovanie finančných prostriedkov. Navrhované ustanovenie umožní, aby ministerstvo školstva mohlo vytvárať účinný a legitímny tlak na prijímateľa verejných prostriedkov, aby si plnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti.

Počas neplnenia zákonných alebo zmluvných podmienok sa zavádza krátenie zákonného príspevku za každý deň neplnenia povinností. Po obnovení plnenia podmienok (po odstránení nedostatkov) prijímateľ nemá nárok na doplatenie príspevku za obdobie, kedy podmienky neplnil.

Zákon v § 52 určuje, aké obligatórne náležitosti musí obsahovať zmluva o poskytnutí príspevku.

K § 53 a 54

Upravuje sa výpočet účelov, na ktoré môže byť dotácia poskytnutá. Ide o taxatívny výpočet, ktorý nie je možné rozširovať.

Z príslušného ustanovenia v doterajšom znení zákona sa vypúšťajú niektoré odseky z dôvodu presunu do informačných povinností, resp. skutočnosti, že o dotáciu sa môže uchádzať akákoľvek fyzická osoby - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá splní podmienky určené príslušnou výzvou.

Zákon definuje v § 54, aké obligatórne náležitosti musí obsahovať zmluva o poskytnutí dotácie.

K § 55

Pojem "príspevok na národný športový projekt" sa mení na "príspevok na plnenie úloh verejného záujmu v športe", čím sa jasnejšie vymedzuje účel - ide o podporu verejného záujmu, nie o podporu záujmu podporeného subjektu.

Podľa navrhovanej úpravy bude možné príspevok na plnenie úloh verejného záujmu v športe poskytnúť na podporu a rozvoj športu, ale aj na zmiernenie následkov mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Pandémia COVID-19 ukázala potrebu pružne a efektívne reagovať na takéto neočakávane udalosti. Ministerstvo školstva bude oprávnené pomôcť športovým organizáciám a poskytnúť im dotácie na zmiernenie následkov takýchto udalostí.

Súčasne sa určujú limity poskytnutia príspevku zo strany ministerstva školstva a upravuje sa hranica, nad ktorú odsúhlasuje príspevky na plnenie úloh verejného záujmu v športe vláda.

K § 56 a 57

Dochádza k úprave pôsobnosti vlády a ministerstva školstva v oblasti športu. Návrh nepreberá z doterajšej úpravy všetky pôsobnosti, keďže niektoré z nich sa v praxi nerealizovali, resp. neboli využívané.

K § 58

Ruší sa súčasné členenie čestných titulov v športe. Ostane len čestný štátny titul – majster športu. V praxi komplikovane uplatniteľné ustanovenie, umožňujúce držiteľovi čestného štátneho titulu sa bezodplatne zúčastňovať na verejných športových podujatiach, sa taktiež vypúšťa.

K § 59

Návrh vychádza z aktuálnej právnej úpravy, avšak mení sa pôsobnosť hlavného kontrolóra športu a miesto výkonu jeho štátnej služby. Činnosť hlavného kontrolóra športu sa bude sústrediť na kontrolu v športových organizáciách – prijímateľov finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Umožňuje sa mu aj výkon kontrolnej činnosti v dcérskych spoločnostiach športových organizácií, ak ide o príjem a používanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Zároveň sa dopĺňa nový dôvod na odvolanie hlavného kontrolóra športu, a to na základe konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie.

K § 60

Upravuje sa pôsobnosť hlavného kontrolóra športu. Cieľom je, aby sa kontrolná činnosť hlavného kontrolóra športu sústredila prioritne na činnosť národných športových zväzov a národných športových organizácií. Hlavný kontrolór športu bude mať väčší dosah na kontrolné orgány, ktoré bude metodicky usmerňovať a kontrolovať, a tým zabezpečí väčší dosah na kontrolu v športových organizáciách.

Hlavný kontrolór športu už nebude kontrolovať prijímateľov sponzorského a prijímateľov prostriedkov z Fondu na podporu športu. Táto zmena súvisí aj s nedostatočnými kapacitnými možnosťami hlavného kontrolóra športu, na ktoré poukázal aj Najvyšší kontrolný úrad.

Po novom sa upravuje, že hlavný kontrolór športu alebo ním poverený zamestnanec je oprávnený sa zúčastniť na zasadnutí najvyššieho orgánu národného športového zväzu a národnej športovej organizácie.

K § 61

Návrh vychádza z aktuálnej právnej úpravy. Ministerstvo obrany SR a ministerstvo vnútra SR podporujú nimi zriadené rezortné športové strediská.

K § 62 až 67

Znižuje sa množstvo zverejňovaných údajov, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné pre výkon štátnej správy, alebo sú duplicitne vedené aj v iných registroch štátnej správy, čím sa výrazne znižuje byrokracia.

Zjednodušuje sa register fyzických osôb v športe a register právnických osôb v športe, čím sa zabezpečí kvalitnejší dátový manažment a tým lepšia kontrola zákonných podmienok a parametre pre financovanie.

Zavádza sa register verejných prostriedkov v športe (informačné zjednotenie financií v športe) a register športovej infraštruktúry.

Oproti súčasnému zneniu zákona, kde do informačného systému športu zapisujú údaje všetky športové organizácie, čo znamená reálne niekoľko stoviek (potenciálne niekoľko tisícov) športových subjektov, bude zápis údajov do informačného systému športu povolený len národným športovým zväzom, národným športovým organizáciám, vzdelávacím inštitúciám a orgánom verejnej moci. Zvýši sa tak bezpečnosť a dôveryhodnosť celého systému, zlepšia sa podmienky na kontrolu správnosti zapísaných údajov a aj zodpovednosť konkrétneho subjektu za úplnosť, správnosť a pravdivosť zapisovaných údajov.

Všetky informačné povinnosti zákona o športe sa sústreďujú na jednom mieste, čo prispieva k čitateľnosti zákona a pomáha povinným osobám, aby neprehliadli svoju povinnosť.

Vo vymedzených prípadoch sa mení miesto zverejňovania informácií: z informačného systému športu na webové sídlo. Ide o informácie, ktoré sú dôležité pre členov národných športových

zväzov, alebo o informácie, ktoré sa doteraz v informačnom systéme športu nevyužívali, čím zbytočne byrokraticky a administratívne zaťažovali tieto subjekty.

Zároveň sa vypúšťa register projektov podpory športu, ktorý systematicky nepatrí do zákona o športe, nakoľko tieto skutočnosti sa týkajú činnosti Fondu na podporu športu, ktorý je regulovaný samostatným zákonom č. 310/2019 Z. z., a zverejňuje všetky informácie o podporených projektoch na svojom webovom sídle.

Pri zverejňovaní osobných údajov v informačnom systéme športu, resp. na webovom sídle boli tieto redukované na nevyhnutné minimum v súlade so zásadou minimalizácie, s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia jednoznačného stotožnenia fyzickej osoby, športovo technických aspektov, vydania oprávnenia na podnikanie, financovania športov podľa tohto zákona a v neposlednom rade na zabezpečenie transparentnosti.

K § 68 až 74

Oproti súčasnému nastaveniu pôsobnosti Antidopingovej agentúry SR sa rozširuje je pôsobnosť aj o prevenciu a boja proti negatívnym javom v športe v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi. Dochádza k systematickým úpravám a vypúšťajú sa nadbytočné ustanovenia. Zároveň sa zosúlaďuje terminológia s novými ustanoveniami o dopingu.

K § 75

Z aktuálneho znenia zákona sa preberajú ustanovenia upravujúce opatrenia proti manipulácii súťaže, pričom sa použitá terminológia zosúlaďuje s aktuálnou terminológiou.

K § 76 až 79

Úprava reflektuje okrem iného aj na vypustenie inštitútu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov a skutočnosť, že za každú nesplnenú povinnosť hrozí sankcia, či už vo forme správneho deliktu alebo priestupku.

K § 80

Dochádza k rozdielnej úprave bezúhonnosti potrebnej na výkon športového odborníka, športového odborníka v športe mládeže a výkon činnosti štatutárneho orgánu a kontrolného orgánu športovej organizácie.

Športový odborník sa považuje za bezúhonného, ak nebol právoplatne odsúdený za zločin alebo trestný čin proti poriadku vo verejných veciach. Športový odborník v športe mládeže za trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin rozširovania detskej pornografie alebo trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení.

Po novom sa na funkcionárov a členov kontrolného orgánu bude vyžadovať bezúhonnosť; za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin proti majetku, hospodársky trestný čin alebo za trestný čin proti poriadku vo verejných veciach.

Na výkon funkcie hlavného kontrolóra športu a člena a náhradníka komisie pre konanie vo veci dopingu sa vyžaduje bezúhonnosť. Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené.

K § 81

Návrh vychádza z aktuálnej právnej úpravy. Ministerstvo školstva, ako poskytovateľ prostriedkov zo štátneho rozpočtu, vykonáva kontrolu použitia poskytnutých verejných prostriedkov na základe zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a

doplnení niektorých zákonov. Odsek 2 určuje povinnosti pre prijímateľa verejných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. V odseku 3 je uvedený právny predpis - zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého sa postupuje, ak prijímateľ prostriedkov zo štátneho rozpočtu poruší finančnú disciplínu.

K § 82

Návrh vychádza z aktuálnej právnej úpravy, obsiahnutej v § 101a zákona č. 440/2015 Z. z. Pôvodné odseky 4 až 6 sa z dôvodu vypustenia inštitútu straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov a nadbytočnosti vypúšťajú.

K § 83

Určuje sa, na ktoré konania sa vzťahuje správny poriadok, a to na konanie o zrušení uznania za národný športový zväz, konanie o zrušení uznania za národnú športovú organizáciu a konania vo veci správnych deliktov a priestupkov, nakoľko zákonodarca považuje tieto konania za najzávažnejšie a ich prejednanie a následné rozhodovanie bude regulované všeobecným právnym predpisom.

Zároveň zákon jednoznačne umožňuje národným športovým zväzom si v stanovách určiť prísnejšie podmienky ako v § 16 až 19.

K § 84 až 87

V súvislosti s navrhovaným zmenami je potrebné upraviť prechodné ustanovenia, ktoré sa týkajú nových, resp. pozmenených právnych inštitútov, napríklad

-úprava stanov vo vzťahu ku kontrolnému orgánu,

-výkon funkcie kontrolóra a hlavného kontrolóra športu,

-zmena systému uznávania športových organizácií,

-právne vzťahy v športe,

-konania o priestupkoch a správnych deliktoch,

-rozhodovanie o dotáciách,

-úprava registrov,

-odborná príprava na nadobudnutie odbornej spôsobilosti v športe.

K § 88

Vzhľadom na to, že ide o nový zákon, je potrebné zrušiť okrem súčasného zákona aj jeho vykonávacie predpisy.

K § 89

Transpozičná príloha sa upravuje v nadväznosti na ustanovenia o bezúhonnosti.

K čl. II

Zmeny reflektujú na skutočnosť, že zmluva o profesionálnom vykonávaní športu nebude zamestnanecký pomer.

K čl. III

V zákone o dani z príjmov sa vypúšťa zmluva o profesionálnom vykonávaní športu, keďže v zákone o športe sa mení jej charakter tak, že už nepôjde o príjem zo závislej činnosti, ale o osobitný typ zmluvy sui generis, pričom odvody do poisťovní, ale aj dane si bude platiť športovec sám, a teda v písm. m) ostanú zachované len príjmy športového odborníka na základe

zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o športe.

Ďalšie zmeny sa týkajú sponzorskej zmluvy, kedy sa úprava okrem športovca vzťahuje aj na športového odborníka, ktorí majú príjmy zo závislej činnosti a dobrovoľník sa nahrádza športovým odborníkom, ktorý má príjem z príležitostnej činnosti ako náhrada za stratu času, ak nevykonáva športovú činnosť za účelom dosahovania zisku ani sústavne, ide o náhradu za stratu času, ktorá nahrádza náhradu za stratu času dobrovoľníka, keďže dobrovoľník by podľa stanoviska Ministerstva vnútra SR a neziskového sektora nemal mať takéto finančné príjmy.

Napokon sa v súvislosti so zmenou definície športovej činnosti upravuje aj ustanovenie § 50 ods. 5 písmeno b) tak, že namiesto terajšej úpravy na podporu a rozvoj športu bude vzťahovať na športovú činnosť alebo rozvoj športu, čím sa dosiahne adresnejšie použitie podielu zaplatenej dane na tie subjekty, ktoré majú v predmete činnosti práve športovú činnosť a rozvoj športu, čo sú najmä športové kluby a iné športové subjekty.

K čl. IV

Úprava zákona o zdravotnom poistení súvisí s tým, že športovec alebo športový odborník môže vykonávať športovú činnosť aj pre inú osobu, napríklad tréner pre športovca.

K čl. V

V školskom zákone sa zohľadňuje vypustenie inštitútu talentovaného športovca úpravou potvrdenia národného športového zväzu.

K čl. VI až VIII

Navrhované zmeny reflektujú osobitný režim športovcov a športových odborníkov.

K čl. IX

V navrhovanej účinnosti zákona sa zohľadňuje predpokladaný priebeh legislatívneho procesu a legisvakančná doba.

V Bratislave, 14. apríla 2023

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Horecký, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky