DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona o štátnych hmotných rezervách (ďalej len „návrh zákona“) na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.

Návrh zákona o štátnych hmotných rezervách sa predkladá predovšetkým z dôvodu neaktuálnosti doterajšej právnej úpravy štátnych hmotných rezerv, ktorá nevyhovuje súčasným podmienkam a potrebám pre riešenie krízových stavov Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) ako výkonnou zložkou riadenia štátu pri riešení krízových stavov.

Štátne hmotné rezervy sú upravené zákonom č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 218/2013 Z. z. (ďalej len „zákon o štátnych hmotných rezervách“). Od svojho prijatia v roku 2012 bol zákon o štátnych hmotných rezervách novelizovaný jeden krát. Skúsenosti s aplikáciou zákona o štátnych hmotných rezervách z posledných rokov počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a následne núdzového stavu na riešenie pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 ako aj pri riešení iných krízových situácií, predovšetkým v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine však ukazujú, že viaceré ustanovenia zákona o štátnych hmotných rezervách v súčasnosti nevyhovujú aktuálnym hospodárskym podmienkam a potrebám zabezpečenia štátnych hmotných rezerv. Správa rezerv sa preto rozhodla pripraviť nový zákon o štátnych hmotných rezervách, ktorý umožní zjednodušenie procesov tak, aby v čase krízovej situácie a mimoriadnej situácie bola Správa rezerv oprávnená zabezpečovať tvorbu štátnych hmotných rezerv účinnejšie a zefektívni sa tak výkon činnosti Správy rezerv pri riešení krízových a mimoriadnych situácií.

Štátne hmotné rezervy sa rozdeľujú do troch kategórií, a to hmotné rezervy, mobilizačné rezervy a pohotovostné zásoby. Hmotné rezervy slúžia najmä na zabezpečenie energetickej a potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky, mobilizačné rezervy sú určené na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie a pohotovostné zásoby sú určené na okamžitú pomoc pri záchrane životov, zdravia a majetku obyvateľstva postihnutého rôznymi druhmi krízových situácií.

Návrh zákona upravuje široký okruh vzťahov súvisiacich so štátnymi hmotnými rezervami, ale filozofiu doterajšej právnej úpravy vo svojej podstate nemení. Návrh zákona predovšetkým vyjasňuje pojmy spoločné pre všetky druhy štátnych hmotných rezerv, upravuje pôsobnosť Správy rezerv v niektorých oblastiach, niektoré aspekty použitia a hospodárenia s hmotnými rezervami, zosúlaďuje postavenie, práva a povinnosti ochraňovateľov mobilizačných rezerv a taktiež upravuje použitie a hospodárenie s mobilizačnými rezervami a pohotovostnými zásobami. Zavádza sa povinnosť prehodnocovania účelnosti,

opodstatnenosti,

kompatibility

životnosti

jednotlivých

položiek

mobilizačných

rezerv.

Upravujú sa tiež niektoré otázky financovania štátnych hmotných rezerv, najmä správa samostatných účtov Správy rezerv, možné výdavky z týchto účtov, ako aj otázky súvisiace so skladovaním štátnych hmotných rezerv. Upravujú sa povinnosti pre ochraňovateľov a iné subjekty a s tým súvisiace pokuty za neplnenie týchto povinností.

Návrh zákona má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o štátnych hmotných rezervách

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“)

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

4.10.2022-12.10.2022

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

november 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

december 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Zámerom návrhu zákona je zlepšiť pripravenosť štátu, a to nastavením mechanizmu na vybavovanie žiadostí na poskytnutie štátnych hmotných rezerv počas riešenia krízového javu ako aj v čase mieru a bezpečnosti. Navrhuje sa ďalej rozšíriť a procesne upraviť postup pri hospodárení so štátnymi hmotnými rezervami. Doteraz platný zákon č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 218/2013 Z. z už v súčasnosti nezohľadňuje potreby aplikačnej praxe, a to čoraz väčšie nároky pri tvorbe a použití štátnych hmotných rezerv, ako aj na iné procesy týkajúce sa hospodárenia so štátnymi hmotnými rezervami.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom návrhu zákona je prijať adekvátne opatrenia a zmeny k zefektívneniu výkonu činnosti Správy rezerv ako výkonnej zložky krízového riadenia štátu pre riešenie krízových javov, a to na základe skúseností, ktoré Správa rezerv získala počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a následne núdzového stavu na riešenie pandémie spôsobenej ochorením COVID -19 ako aj pri riešení iných krízových javov. Aplikačná prax priniesla potrebu zjednodušiť procesy a upraviť kompetencie Správa rezerv tak, aby v čase vyhláseného právneho stavu bola Správa rezerv oprávnená zabezpečovať tvorbu štátnych hmotných rezerv účinnejšie.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Ministerstvá, orgány miestnej štátnej správy, orgány územnej samosprávy, rozpočtové a príspevkové organizácie štátu, obcí a VÚC, orgány krízového riadenia, podnikateľské subjekty.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Nulový variant – neprijatie navrhovaného zákona by neumožnilo zjednodušiť procesy a upraviť kompetencie Správy rezerv tak, aby v čase vyhláseného právneho stavu bola Správa rezerv oprávnená zabezpečovať tvorbu štátnych hmotných rezerv účinnejšie a neumožnilo by promptnejšie a efektívnejšie vybavovanie žiadostí na poskytnutie štátnych hmotných rezerv počas riešenia krízového javu ako aj v čase mieru a bezpečnosti.

V počiatočnom štádiu sa zvažovala prijatie novely aktuálne platného a účinného zákona o štátnych hmotných rezervách. V súvislosti s riešením pandémie spôsobenej ochorením COVID -19 ako s riešením iných krízových javov sa ukázala potreba flexibilnejšie riešiť krízové javy a zároveň zefektívniť činnosť Správy rezerv. Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien, ako aj vzhľadom na to, že doteraz platný a účinný zákon o štátnym hmotným rezervám už nezodpovedá štruktúre zákona a procesu riešenia situácii, ako najvhodnejšie riešenie sa ukázalo vypracovanie návrhu nového zákona o štátnych hmotných rezervách, ktorý bude zodpovedať štandardom kladeným na zákon.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Navrhovanou právnou úpravou nedochádza k transpozícii právnych predpisov EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Termín na preskúmanie účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu: 2025Kritériá:

-Počet konaní - zavedenie procesných pravidiel pri nakladaní a použití jednotlivých položiek štátnych hmotných rezerv

-Počet a suma jednotlivých položiek mobilizačných rezerv v súvislosti so zabezpečením účelnosti a životnosti týchto položiek v rámci ich prehodnocovania jednotlivými ministerstvami v 5 ročnom cykle.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Verejnosť bola o príprave návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách informovaná prostredníctvom predbežnej informácie PI/2022/54 zverejnenej na portáli Slov-Lex. Na základe zverejnenej predbežnej informácie PI/2022/54 mohla verejnosť od 28. marca 2022 do 11. apríla 2022 predkladať svoje návrhy a pripomienky.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti: Vzhľadom na to, že sa predložený návrh zákona o štátnych hmotných rezervách predpokladá konania o uložení pokút, ako aj konania o hospodárení so štátnymi hmotnými rezervami v elektronickej podobe, bola vypracovaná analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti, ktorá tieto vplyvy bližšie zdôvodňuje.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy: Sankcie za porušenie zákona majú preventívny/odstrašujúci charakter a účelom zákona nie je udeľovať sankcie, ale dbať nato, aby sa dodržiavali ustanovenia zákona, čomu zodpovedá aj prísnosť sankcií. Z tohto dôvodu nie je možné vyčísliť objem finančných prostriedkov, ktoré by tvorili príjem štátneho rozpočtu z udelenia sankcií. Možnosť udeľovania sankcií znamená marginálny vplyv na rozpočet verejnej správy.

K vplyvom na podnikateľské prostredie: so zástupcami Klubu 500 a RÚZ bol odkomunikovaný vplyv na podnikateľské prostredie so záverom, že nie je nevyhnutné vypracovávať analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.

Na základe zásadnej pripomienky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v medzirezortnom pripomienkovom konaní a dohode pripomienkujúcich subjektov bola vypracovaná Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie a Kalkulačka nákladov.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

JUDr. Radoslav Demeter, odbor legislatívno - právny Správa štátnych hmotných rezerv SR

radoslav.demeter@reserves.gov.sk

, 02/57278 290

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Zdroje:

-zákon č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 218/2013 Z. z.,

-zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 228/2022

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 4. Dotknuté subjekty doplniť subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo.

Odôvodnenie: Vzhľadom na obsahovú stránku predkladaného materiálu Komisia predpokladá, že dotknuté

subjekty v danej problematike budú predstavovať napríklad: Ústredné orgány štátnej správy, Orgány miestnej štátnej správy - Okresné úrady na území SR, Orgány územnej samosprávy - Obce na území SR, Zložky integrovaného záchranného systému (základné, ostatné zložky) a iné.

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 5. Alternatívne riešenia doplniť alternatívne riešenia a/alebo nulový variant.

Odôvodnenie: V rámci alternatívnych riešení je potrebné uviesť minimálne nulový variant, t. j. analýzu

súčasného stavu, v rámci ktorej sa uvedú dôsledky vyplývajúce z dôvodu absencie právnej úpravy alebo nelegislatívneho materiálu, resp. z dôvodu ich neprijatia.

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov doplniť v časti 11. Kontakt na spracovateľa.

Odôvodnenie: Odporúča sa uviesť meno, priezvisko a funkciu spracovateľa, emailový a telefonický kontakt.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Pripomienky akceptované.

V doložke vybraných vplyvov:

-Doplnené subjekty, ktorých sa materiál dotkne priamo aj nepriamo,

-Doplnený nulový variant

-Doplnené kontaktné údaje spracovateľa

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov sa uvádza, že predmetný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Vzhľadom na to, že v návrhu zákona sa v § 25 ustanovujú sankcie za porušenie zákona, Komisia žiada túto skutočnosť zohľadniť v doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy ako pozitívny vplyv. Podľa doložky vybraných vplyvov na informatizáciu elektronické konanie o uložení pokút a konanie o hospodárení so štátnymi hmotnými rezervami vyžaduje úpravu systému štátnych hmotných rezerv. Tento systém má byť podľa predkladateľa (bod 6. 2. analýzy vplyvov na informatizáciu) prevzatý do konca roka 2022, pričom jeho prípadnú zmenu nie je možné v súčasnosti presne odhadnúť. Proces informácie si však podľa bodu 6. 3. analýzy nebude vyžadovať finančné investície.

V nadväznosti na uvedené žiada Komisia opätovne prehodnotiť vplyv na rozpočet verejnej správy a vplyv na informatizáciu spoločnosti. V prípade negatívneho vplyvu z titulu úpravy informačného systému je potrebné vypracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy a kvantifikovať výdavky podľa jednotlivých subjektov verejnej správy a rozpočtovej klasifikácie na jednotlivé roky. Prípadný negatívny vplyv je potrebné zabezpečiť v rámci schválených záväzných limitov výdavkov jednotlivých subjektov verejnej správy na jednotlivé rozpočtové roky.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Nový zákon o štátnych hmotných rezervách vo vzťahu informačného systému nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Nový informačný systém Správy rezerv bol registrovaný v januári 2021 a jeho používanie je možné bez toho, aby bolo potrebné upraviť informačný systém. Uvedené bolo konzultované po PPK a rozpor bol odstránený.

Systém udeľovania pokút vzhľadom na ich preventívny charakter a predpoklad zriedkavej aplikácie daného inštitútu bude mať marginálny vplyv na rozpočet verejnej správy a zástupcovia Ministerstva financií SR akceptovali popis danej skutočnosti v časti 10. Poznámky bez potreby vyhotovenia analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Rozpor odstránený

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti:

Komisia uplatňuje pripomienky a súhlasí s tým, že „Návrh zákona o štátnych hmotných rezervách.“ má vplyv na informatizáciu spoločnosti. V analýze vplyvov je však nutné uviesť všetky relevantné informácie v súlade s metodikou na jej vypracovanie. V bode 6.1. sa uvádzajú „konkrétne“ informácie na ktoré sa daná časť pýta, teda napr. nové elektronické služby spojené s predkladaním žiadostí či riešením porušení zákona. Obdobne je nutné postupovať aj v bode 6.2. týkajúcom sa informačného systému. Uvedený systém musí byť v zmysle § 12 ods. 1 písm. b) zaevidovaný v MetaIS aj v prípade, že je iba plánovaný. V bode 6.3. sa uvádzajú iba písmená X, A alebo B v zmysle metodiky.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Správa rezerv upravila metodiku v zmysle stanoviska Komisie a doplnila požadované informácie z MetaIS vrátane kódu systému a kódu aplikačnej služby. Uvedené doplnenie bolo odsúhlasené.

Rozpor odstránený

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia

č. 036/2023 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☒ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Komisia neuplatňuje k materiálu pripomienky ani odporúčania.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: návrh zákona o štátnych hmotných rezervách

Predkladateľ: predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

113 898

C. Nepriame finančné náklady

D. Administratívne náklady

115 672

1774

Spolu = A+B+C+D

115 672

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

115 672

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

Požiadavky Ochraňovateľa na tvorbu mobilizačných rezerv na nasledujúce 3 kalendárne roky

Predložený návrh zákona

§ 8 ods. 2

1.7.2023

Ochraňovateľ

418

In (zvyšuje náklady)

Vypracovanie správy o mobilizačných rezervách, ktoré Ochraňovateľ ochraňuje s vyhodnotením ich potrebnosti a účelnosti na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie

Predložený návrh zákona

§ 8 ods. 3

1.7.2023

Ochraňovateľ

501

In (zvyšuje náklady)

Požiadavky Ochraňovateľa o finančný limit na bežné výdavky spojené s ochraňovaním mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob na nasledujúci kalendárny rok

Predložený návrh zákona

§ 11 ods. 2

1.7.2023

Ochraňovateľ

1 774

In (zvyšuje náklady)

Skladovanie štátnych hmotných rezerv v skladových priestoroch Ochraňovateľa

Predložený návrh zákona

§ 12 ods. 1

1.7.2023

Ochraňovateľ

1 023

56 280

In (zvyšuje náklady)

Ochraňovanie štátnych hmotných rezerv

Predložený návrh zákona

§ 13 ods. 2

1.7.2023

Ochraňovateľ

1 023

56 280

In (zvyšuje náklady)

Zámena mobilizačných rezerv

Predložený návrh zákona

§ 17 ods. 1

1.7.2023

Ochraňovateľ

418

In (zvyšuje náklady)

kompenzácia nákladov v prospech podnikateľského subjektu, ktorý je Ochraňovateľ

Predložený návrh zákona

§ 11 ods. 2

1.7.2023

Ochraňovateľ

2 224

115 672

Out (znižuje náklady

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

-Regulácie č. 1 – 6: Údaje do kalkulačky nákladov doplnil predkladateľ na základe predloženého návrhu zákona, uzavretých zmlúv o ochraňovaní a internej evidencie zmluvných vzťahov a počtu ochraňovateľov. Počty subjektov boli použité z interných štatistík podľa jednotlivých administratívnych povinností.

-Regulácia č. 7: Skutočnosť, že náklady pre Ochraňovateľa, ako podnikateľský subjekt budú vykompenzované, ustanovuje § 12 ods. 2 predloženého návrhu zákona, t. j. požiadavku o finančný limit na bežné výdavky spojené s ochraňovaním mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob na nasledujúci kalendárny rok predloží ochraňovateľ Správe štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky každoročne do 28. februára. Na tieto účely bol použitý priemer dotknutých subjektov z negatívnych vplyvov. Kvantifikácia tohto pozitívneho vplyvu bola použitá vo výške negatívnych vplyvov administratívnej záťaže z dôvodu, že ochraňovateľovi budú tieto náklady kompenzované.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

-Konzultácie pred predbežným pripomienkovým konaním boli v mesiaci september 2022 až do 3.10.2022 v telefonickej, ako aj elektronickej forme z dôvodu flexibility a rýchlejšieho postupu. Uvedeným spôsobom boli podnikateľské subjekty aj oslovené.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

-zmena vo výške, alebo mechanizme ukladania pokút

Ak Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky neuzná opodstatnenosť vyskladnenia štátnych hmotných rezerv bez jej súhlasu, považuje sa podľa § 12 ods. 2 predloženého návrhu zákona vyskladnenie štátnych hmotných rezerv za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv.

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 1 predloženého návrhu zákona uloží pokutu:

a)podnikateľovi, rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii, ktoré sú právnickými osobami štátu, obci alebo vyššiemu územnému celku za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv alebo za použitie štátnych hmotných rezerv vo väčšom množstve, ako rozhodla vláda alebo správa rezerv, v sume päťnásobku účtovnej hodnoty neoprávnene použitého množstva, najmenej 17 000 eur, a pri opätovnom neoprávnenom použití štátnych hmotných rezerv v sume desaťnásobku hodnoty neoprávnene použitého množstva, najmenej 34 000 eur,

b)žiadateľovi za porušenie povinností podľa § 10 ods. 6 alebo ods. 8 vo výške účtovnej hodnoty predmetných spotrebovaných, znehodnotených alebo poškodených mobilizačných rezerv alebo pohotovostných zásob,

c)podnikateľovi za porušenie povinnosti dodržiavať podmienky podľa § 12 ods. 1 najmenej vo výške polovice účtovnej hodnoty a najviac vo výške účtovnej hodnoty mobilizačných rezerv skladovaných v rozpore s podmienkami zmluvy o ochraňovaní,

d)podnikateľovi za porušenie povinnosti vykonať obmenu štátnych hmotných rezerv podľa § 15 ods. 1 vo výške účtovnej hodnoty predmetných štátnych hmotných rezerv, ktoré nie sú obmenené,

e)podnikateľovi za porušenie povinností ochraňovateľa podľa § 13 ods. 2 písm. a) vo výške od 5 000 eur do 35 000 eur,

f)podnikateľovi za porušenie povinností ochraňovateľa podľa § 13 ods. 2 písm. f) vo výške od 5 000 eur do 10 000 eur,

g)podnikateľovi za porušenie povinností ochraňovateľa podľa v § 13 ods. 3 písm. h) vo výške trojnásobku účtovnej hodnoty zadržiavaných zásob, najmenej však 35 000 eur.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

ks_332485

Poskytovanie odborných služieb v oblasti Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

isvs_9795

Informačný systém Správy štátnych hmotných rezerv pre riadenie a hodnotenie mimoriadnych udalostí

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☒

Áno

☐

Nie

Predložený návrh zákona predpokladá konania o uložení pokút, ako aj konania o hospodárení so štátnymi hmotnými rezervami v elektronickej podobe .

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☒

Áno

☐

Nie

Celé konanie je možné vykonať elektronicky v súlade so zákonom o e-govermente.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na

☒

Áno

☐

Nie

Úprava konania je kompatibilná so zákonom o e-govermente.

dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

☒

Áno

☐

Nie

K návrhu na zámenu mobilizačných rezerv a k návrhu na iné použitie mobilizačných rezerv v stave bezpečnosti predkladá ochraňovateľ súhlas príslušného ministerstva.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☒

Áno

☐

Nie

Údaje bude SŠHR SR získavať z niektorých registrov, resp. evidencií konkrétnych orgánov verejnej moci.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☒

Nie

Nerelevantné

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☐

Áno

☒

Nie

Návrh Zákona neupravuje evidenciu údajov

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☐

Áno

☒

Nie

Údaje vedené SŠHR SR sú irelevantné pre iné orgány verejnej moci.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☐

Áno

☒

Nie

V nadväznosti na odpoveď k bodu 6.6.2. irelevantné

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☐

Áno

☒

Nie

V nadväznosti na odpoveď k bodu 6.6.2. irelevantné

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

☐

Áno

☒

Nie

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Vzhľadom na 6.7.1.nerelevantné

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o štátnych hmotných rezervách

3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter návrhu zákona je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K § 1Ustanovuje sa pôsobnosť zákona.

K § 2

Definujú sa pojmy pre účel tohto zákona. Minimálnym limitom je množstvo/objem zásob jednej položky hmotných rezerv, pod ktoré nie je možné klesnúť okrem výnimiek stanovených zákonom. Optimálny stav predstavuje orientačnú hranicu hmotných rezerv a pohotovostných zásob v závislosti od predpokladanej spotreby a plánovania kapitálových finančných prostriedkov na doplnenie.

K § 3

Ustanovuje sa postavenie a pôsobnosť Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) pri správe štátnych hmotných rezerv, ktoré sú vo vlastníctve štátu, a pri činnostiach súvisiacich s hospodárením s nimi.

V rámci spolupráce medzi orgánmi štátnej správy je v nevyhnutných prípadoch možné dočasne využiť skladové priestory Správy rezerv za predpokladu, že takáto spolupráca a využitie skladových priestorov nebude brániť Správe rezerv vo vykonávaní činností, ktoré sú v jej kompetencii.

Správa rezerv predkladá na rokovanie vlády informatívny materiál o stave štátnych hmotných rezerv, ktorý vláda zoberie na vedomie.

K § 4

Ustanovuje sa povinnosť spolupráce ostatných orgánov štátnej správy so Správou rezerv pri plnení úloh na úseku štátnych hmotných rezerv.

K § 5

Upravuje sa základné rozdelenie štátnych hmotných rezerv a použitie jednotlivých druhov štátnych hmotných rezerv v konkrétnych stavoch a situáciách.

Štátne hmotné rezervy nepodliehajú žiadnej forme núteného výkonu rozhodnutia a nemôžu byť predmetom vecného práva k cudzej veci z dôvodu, že by tým mohlo dôjsť k sťaženiu alebo zmareniu účelu tvorby a použitia štátnych hmotných rezerv alebo sťaženiu činnosti Správy rezerv ako výkonnej zložky krízového riadenia.

K § 6

Ustanovujú sa pravidlá pre tvorbu štátnych hmotných rezerv. Správa rezerv vytvára štátne hmotné rezervy na základe požiadaviek ministerstiev. Pri tvorbe štátnych hmotných rezerv sa musí postupovať podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

K § 7

Ustanovujú sa pravidlá pre tvorbu hmotných rezerv.

Tvorbu a limity hmotných rezerv schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Správa rezerv pri predložení návrhu na tvorbu hmotných rezerv vychádza z požiadaviek ministerstva, pričom tieto posúdi v súlade s potrebami Správy rezerv.

K § 8

Definujú sa spôsoby tvorby mobilizačných rezerv, postupy, termíny a povinnosti Správy rezerv, príslušných ministerstiev a ochraňovateľov pri vytváraní požiadaviek na tvorbu mobilizačných rezerv. Požiadavky na tvorbu mobilizačných rezerv predkladajú jednotlivé ministerstvá aj počas krízového stavu na základe príkazov vydaných v zmysle zákona o hospodárskej mobilizácií.

Stanovuje sa povinnosť ministerstiev prehodnocovať opodstatnenosť mobilizačných rezerv za účelom zabezpečenia ich funkčnosti a modernizácie.

Stanovuje sa lehota na predkladanie požiadaviek na tvorbu mobilizačných rezerv. Kalendárnym rokom predchádzajúcim trom nasledujúcim rokom sa rozumie rok pred trojročnicou, t. j. napríklad na roky 2024-2026 je takýmto rokom rok 2023.

K § 9

Definujú sa postupy a spôsoby tvorby pohotovostných zásob.

Počas

vyhláseného

krízového

stavu

alebo

mimoriadnej

situácie

môže

rozhodnúť

tvorbe

pohotovostných

zásob

predseda

Správy

rezerv

bez

súhlasu

vlády

Slovenskej

republiky.

K § 10

Stanovujú sa podmienky použitia jednotlivých druhov štátnych hmotných rezerv.

O použití hmotných rezerv rozhoduje vláda Slovenskej republiky alebo predseda Správy rezerv.

O použití mobilizačných rezerv rozhoduje vláda Slovenskej republiky alebo predseda Správy rezerv v závislosti od vyhláseného stavu. Definuje sa opodstatnenosť mobilizačných rezerv, financovanie ochraňovania mobilizačných rezerv v stave bezpečnosti, použitie mobilizačných rezerv a postupy po použití mobilizačných rezerv.

O použití pohotovostných zásob rozhoduje výlučne Správa rezerv.

Definujú sa postupy po použití štátnych hmotných rezerv. Pri poklese hmotných rezerv pod minimálny limit Správa rezerv prioritne navrhne doplnenie hmotnej rezervy do stavu pred použitím. Pri spotrebovaní, zničení, znehodnotení alebo poškodení mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob je žiadateľ prioritne povinný uviesť ich do pôvodného stavu.

K § 11

Ustanovujú sa všeobecné pravidlá pre financovanie štátnych hmotných rezerv. Tvorba a hospodárenie štátnych hmotných rezerv sa uhrádza zo štátneho rozpočtu alebo zo samostatných účtov Správy rezerv. Keďže limit verejných výdavkov sa vzťahuje aj na prostriedky na samostatných účtoch štátnych rozpočtových organizácií, realizáciou výdavkov zo samostatného účtu, nesmie byť prekročený limit verejných výdavkov

Pri uplatňovaní preddavkov sa postupuje podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Na započítanie vzájomných pohľadávok Správy rezerv pri obmene a zámene sa nepoužijú ustanovenia zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zabezpečenie štátnych hmotných rezerv sa vykoná alternatívne jednou z troch možných spôsobov zabezpečenia.

K § 12

Ochraňovateľ zabezpečuje prevádzkyschopnosť skladových priestorov pri skladovaní štátnych hmotných rezerv. Ochraňovateľ je povinný ochraňovať štátne hmotné rezervy tak, aby ich bolo možné kedykoľvek vyskladniť a použiť bez akýchkoľvek prekážok a obmedzení.

Stanovujú sa spôsoby a možnosti skladovania štátnych hmotných rezerv.

K § 13

Upravuje sa súhrn činností spadajúcich do pojmu ochraňovanie.Ochraňovanie nemusí znamenať súčasný výkon všetkých činností uvedených v tomto ustanovení. Rozsah činností každého ochraňovateľa môže byť upravený odlišne zmluvou o ochraňovaní.

Ochraňovateľ sa zaväzuje postupovať pri ochraňovaní štátnych hmotných rezerv spôsobom predchádzajúcim škodám a v prípade vzniku škôd tieto odstrániť prioritne uvedením do pôvodného stavu.

Neodbornou manipuláciou sa rozumejú prípady, ak pri preskúšaní štátnych hmotných rezerv ochraňovateľ postupuje nekvalifikovane, v rozpore s poznatkami, s technologickými postupmi príslušnej štátnej hmotnej rezervy a pod.

K § 14

Definuje sa, kto môže byť ochraňovateľom mobilizačných rezerv. Upravuje sa postup ochraňovateľa a správcu konkurznej podstaty v prípade vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie na majetok ochraňovateľa. Štátne hmotné rezervy nepodliehajú konkurzu ani reštrukturalizácii.

K § 15

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv a ochraňovateľov pri obmene štátnych hmotných rezerv.

K § 16

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv a ochraňovateľov pri zámene hmotných rezerv.

K § 17

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv a ochraňovateľov pri zámene mobilizačných rezerv.

K návrhu na zámenu mobilizačných rezerv je ochraňovateľ povinný zároveň predložiť aj súhlas príslušného ministerstva.

K § 18

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti správy rezerv a ochraňovateľov pri zámene pohotovostných zásob.

K § 19

Ak zanikne dôvod, aby niektorá položka bola naďalej vedená ako štátna hmotná rezerva, jej predaj sa vykoná podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

K § 20

Keď mobilizačné rezervy prestanú plniť svoj účel, je ochraňovateľ povinný bezodkladne požiadať o vyčlenenie mobilizačných rezerv.

Upravuje sa postup ministerstva pri zrušení subjektu hospodárskej mobilizácie a postup ochraňovateľa a ministerstva, ak sa mobilizačné rezervy stanú neúčelné pre plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.

Ochraňovateľ je povinný ochraňovať mobilizačné rezervy aj po vyčlenení.

K § 21

Stanovuje sa možnosť Správy rezerv rozhodnúť o preradení jednotlivých druhov štátnych hmotných rezerv.

K § 22

Ustanovuje sa postup pri vypožičiavaní mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob. Z dôvodu, že výpožička je bezodplatná a môže trvať maximálne jeden rok, môže sa poskytnúť iba orgánom územnej samosprávy, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám štátu a územnej samosprávy. Po uplynutí doby výpožičky môže vypožičiavateľ požiadať o ďalšie užívanie daného predmetu formou nájmu. O udelenie súhlasu s výpožičkou mobilizačných rezerv požiada príslušné ministerstvo a ochraňovateľa Správa rezerv.

K § 23

Ustanovuje sa postup pri nájme mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob. Štátne hmotné rezervy sa ako predmet nájmu môžu poskytnúť podnikateľom, orgánom územnej samosprávy, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám štátu a územnej samosprávy. Nájomné sa dohodne v zmluve, pričom zákon stanovuje minimálne nájomné vo výške jednej dvanástiny

ročnej

odpisovej

sadzby

rovnomerného

odpisovania

nadobúdacej

O udelenie súhlasu s nájmom mobilizačných rezerv požiada príslušné ministerstvo a ochraňovateľa Správa rezerv.

K § 24

Ustanovuje sa postup pri rozhodovaní Správy rezerv o použití a hospodárení so štátnymi hmotnými rezervami v konaniach vymedzených v tomto ustanovení. Stanovuje sa spôsob rozhodnutia alebo ukončenia konania, náležitosti rozhodnutia, lehota na vydanie rozhodnutia.

Vo výnimočných prípadoch, kedy je potrebné riešiť ochranu života, zdravia a majetku počas krízového stavu alebo mimoriadnej situácie a vec neznesie odklad, Správa rezerv môže rozhodnúť aj bez zaslania výzvy na doplnenie chýbajúcich náležitostí žiadosti.

Rozhodnutie sa doručuje elektronicky, pričom v prípade problémov s elektronickým doručovaním v záujme zabezpečenia riadneho výkonu je možné rozhodnutie doručiť písomnosť aj v listinnej forme.

Rozhodnutie môže byť preskúmané z vlastného podnetu štatutárneho orgánu.

Na konanie a rozhodovanie podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K § 25

Ustanovujú sa výšky pokút a postup ich ukladania za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Všeobecný predpis o správnom konaní sa vzťahuje iba na konanie o ukladanie pokút.

K § 26

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie na vyriešenie právnych vzťahov vyplývajúcich zo zákona č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č.

25/2007 Z. z.

o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 218/2013 Z. z., ktorý tento zákon ruší.