1
DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Monika Kavecká predkladá návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na potrebu upraviť výpočet započítavania odpracovaných rokov výkonu zdravotníckeho povolania pre účely základnej zložky mzdy zdravotníckeho pracovníka uvedeného v zákone tak, aby sa zvýšila atraktivita povolania sestry pre ženy po materskej dovolenke a zároveň bol rešpektovaný princíp rovnosti zdravotníckych pracovníkov vo vzťahu k ich praxi zdravotníckeho povolania.
Cieľom návrhu zákona je zmena započítavania odpracovaných rokov výkonu zdravotníckeho povolania pre účely základnej zložky mzdy zdravotníckeho pracovníka uvedeného v zákone aj pre ženy, ktoré ostali na materskej dovolenke s tretím a ďalším dieťaťom.
Ekonomické analýzy viacerých odborných inštitúcií ukazujú, že problém nedostatku zdravotníckych pracovníkov a osobitne zdravotných sestier bude narastať. V čase keď ženy - matky zvažujú návrat do svojho povolania môže mať práve započítavanie každej materskej dovolenky pre účely výpočtu mzdy nezanedbateľný potenciál prilákať kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov naspäť do náročného zdravotníckeho povolania. Obmedzenie na šesť rokov a na dieťa maximálne tri roky naznačuje prežívanie prekonanej štátnej politiky podpory dvoch detí. Tento demografický model už spôsobil krízu dôchodkového ale aj zdravotného systému. Najmä je takto určené pravidlo osobitne nevhodné pre zdravotnícky sektor, ktorý čelí závažnému nedostatku pracovných síl.
Zároveň by sa dosiahlo zrovnoprávnenie zdravotníckych pracovníkoch pri započítavaní odpracovaných rokov výkonu zdravotníckeho povolania z dôvodu materskej a rodičovskej dovolenky.
Ekonomické analýzy viacerých odborných inštitúcií ukazujú, že problém nedostatku zdravotníckych pracovníkom a osobitne zdravotných sestier bude narastať. V čase keď ženy
2
matky zvažujú návrat do svojho povolania môže mať práve započítavanie každej materskej dovolenky pre účely výpočtu mzdy nezanedbateľný potenciál prilákať kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov naspäť do náročného zdravotníckeho povolania. Obmedzenie na šesť rokov a na dieťa maximálne tri roky naznačuje prežívanie prekonanej štátnej politiky podpory dvoch detí. Tento nesprávny demograficky model už spôsobil krízu dôchodkového ale aj zdravotného systému. Je to však osobitne nevhodne určené pravidlo pre zdravotnícky sektor, ktorý čelí závažnému nedostatku pracovných síl. Na rozdiel od náročnej výchovy nových zdravotníckych pracovníkov sa javí ako výhodná aj možnosť získať do zdravotníctva na trhu pracovných síl viac už kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov, ktorí by inak uvažovali o výhodnejších ponukách v inom sektore.
Podmieňovanie započítania materskej a rodičovskej do započítateľnej praxe tým, že k nástupu na materskú či rodičovskú dovolenku musí dôjsť bezprostredne zo zamestnania v zdravotníckom zariadení sa navrhuje vypustiť. Ide o raritné zákonné ustanovenie. Započítavanie materskej a rodičovskej dovolenky patrí k štandardným a racionálnym zákonným úpravám pri rôznych typoch povolaní, ktoré sú upravené zákonmi. V zásade existujú dva prístupy.
Niektoré zákonné úpravy započítavajú ako odbornú prax pre účely odmeňovania celú materskú a rodičovskú dovolenku bez ohľadu na počet rokov. Pri zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) sa podľa § 101, ods. 1 za vykonávanie štátnej služby považuje aj čas prestávky na dojčenie, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Podľa § 117 ods. 2 citovaného zákona o štátnej službe sa platová tarifa podľa odseku 1 písm. a) sa za každý rok služobnej praxe zvýši o 1 %.
Započítavať iba tú materskú a rodičovskú dovolenku na ktorú zamestnanec nastúpil „bezprostredne“ zo zamestnania sa ani v jednom z citovaných zákonov nenachádza.
Takáto raritná a nespravodlivá podmienka nemá racionálny význam a môže byť vnímaná ako istá forma diskriminácie (i) základe výberu materstva v skoršom veku po škole, (ii) na základe statusu zamestnania ale aj (iii) na základe pohlavia.
3
Žena - matka, ktorá sa rozhodla splniť si svoje materské povinnosti hneď po ukončení štúdia nemôže byť v horšej situácii, ako žena - matka, ktorá začala pracovať a následne išla na materskú a rodičovskú dovolenku. Ba skôr naopak, z medicínskeho, spoločenského a aj čisto pracovného hľadiska sa javí ako vhodnejšie povzbudzovať ženy, aby materstvo neodkladali na neskorší vek, pretože tehotenstvá v staršom veku sú viac rizikové. Niektoré štáty najmä z ekonomického hľadiska podporovali a to aj finančne študentské manželstvá (napr. Veľká Británia a pod.) z presvedčenia, že štúdium a rodičovstvo sa dá zvládnuť a zároveň, po prvotnej záťaži v mladšom veku, ktorý rodičovstvo vyžaduje, sa vytvára dlhší časový priestor na pracovný život.Zákonom stanovená podmienka môže predstavovať aj neodôvodnenú diskrimináciu na základe racionálne bezvýznamného statusu zamestnania v čase nástupu na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.
Možno uviesť príklad. Obe ženy - matky sú v čase posudzovania (i) rovnako zamestnané u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje ústavné zdravotnícke zariadenie, (ii) sú v rovnakom pracovnom zaťažení, (iii) odpracovali rovnaký počet rokov odbornej praxe, (iv) boli rovnako dlho na materskej a rodičovskej dovolenke, avšak pri zápočte ich materskej a rodičovskej dovolenky sa posudzuje a rozhoduje aj po rokoch práce bezvýznamná skutočnosť zo začiatku ich pracovnej kariéry, t. j. či boli bezprostredne pred nástupom na materskú či rodičovskú dovolenku zamestnané v zdravotníckom zariadení alebo neboli. Teda jedna z nich (tá, ktorá materstvo neodkladala) môže mať až o šesť rokov menej započítanej praxe a z tohto dôvodu stabilne nižšiu mzdu oproti druhej žene matke počas nasledujúcej desaťročia trvajúcej pracovnej kariéry.
A nejde vždy o slobodné rozhodnutie zo strany zdravotníckeho pracovníka. Môžu napríklad nastávať prípady, že žene – matke vo vysokom štádiu tehotenstva skončí pracovný pomer na dobu určitú (zamestnávatelia pomerne často využívajú tento inštitút pracovného pomeru na dobu určitú pri nástupe nových zamestnancov) a zamestnávateľ nevidí dôvod na predĺženie pracovného pomeru na dobu neurčitú. Žena tak nenastúpi na materskú dovolenku bezprostredne zo zamestnania, čo by nepredstavovalo vzhľadom k blížiacemu sa pôrodu ani takú veľkú finančnú stratu, tú však budú predstavovať nezapočítané roky praxe z materskej a rodičovskej dovolenku počas následnej dlhoročnej pracovnej kariéry.
4
Existuje množstvo dôvodov, pre ktoré nemusí byť zdravotnícky pracovník bezprostredne pred odchodom na materskú dovolenku či rodičovskú dovolenku zamestnaný. Neexistuje však racionálny dôvod na tak závažný negatívny zásah t. j. nezapočítanie inak započítateľnej materskej a rodičovskej dovolenky len z dôvodu, že zdravotnícky pracovník nebol bezprostredne zamestnaný v zdravotníckom zariadení tesne pred materskou alebo rodičovskou dovolenkou. Hoci súčasná právna úprava vyzerá navonok neutrálna, zároveň disproporcionálne viac postihuje ženy - matky ako mužov odchádzajúcich na rodičovskú dovolenku a teda predstavuje aj možnú diskrimináciu na základe pohlavia, pretože (i) rodičovská dovolenka mužov vo vzťahu k trvaniu pracovného pomeru sa dá jednoduchšie naplánovať ako materská a rodičovská dovolenka žien závisiaca od tehotenstva a tiež preto, (ii) lebo ženy tie sú častejšie nezamestnané v etape rodičovstva ako muži.
Podľa Národnej stratégie zamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2020 matky malých detí, ktoré sa vracajú po rodičovskej dovolenke do práce alebo sa uchádzajú o zamestnanie, patria k najviac znevýhodneným skupinám na trhu práce. Miera zamestnanosti žien 25–49 ročných s dieťaťom mladším ako 6 rokov je nižšia ako 40 %, u mužov tej istej vekovej kategórie a v tej istej fáze rodičovstva však viac ako 83 %.1
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže pôvodný návrh zákona pri výpočte vplyvu na rozpočet verejnej správy počítal s odbornou praxou odhadovanou len na základe veku zdravotníckeho pracovníka, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyvy na životné prostredie, má pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.
5
B. Osobitná časťK Čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa vypustenie slov „na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky a za všetky deti súhrnne najviac šesť rokov, ak zdravotnícky pracovník bezprostredne pred odchodom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, na ďalšiu materskú dovolenku alebo ďalšiu rodičovskú dovolenku vykonával odborné pracovné činnosti, špecializované pracovné činnosti alebo certifikované pracovné činnosti v zdravotníckom zariadení v rozsahu získaného vzdelania“. Tieto slová obmedzovali započítanie materskej do výkonu zdravotníckeho povolania (ďalej aj „prax“) zdravotníckeho pracovníka (ďalej aj „zamestnanec“) maximálne na šesť rokov a to iba vtedy, ak na materskú nastúpil zamestnanec bezprostredne z výkonu zdravotníckych činností v zdravotníckom zariadení.“.
Predmetným návrhom sa tak zrušia obmedzenia ustanovené v legislatívnom znení za bodkočiarkou.
K čl. II
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra 2023.
6
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Monika Kavecká
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
7
DOLOŽKAvybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.