Lisabonská zmluva zaviedla efektívny mechanizmus kontroly dodržiavania zásady subsidiarity a proporcionality zo strany národných parlamentov, ktoré majú možnosť formou odôvodneného stanoviska, resp. žaloby, ukázať Európskej únii tzv. žltú, oranžovú alebo červenú kartu v prípade, ak návrh legislatívy Európskej únie zasahuje do suverenity jej jednotlivých členských štátov. Jednou zo základných právomocí a úloh parlamentu je kontrola vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), a to aj v oblasti európskych záležitostí, čo zahŕňa aj kontrolu inštitúcií a orgánov Európskej únie (ďalej len „EÚ“), najmä Európskej komisie, v súvislosti s ich zásahmi do národnej suverenity. Aj slovenský parlament vykonáva túto kontrolu najmä tak, že:
a)schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky vypracované vládou a jej členmi k návrhom aktov EÚ, ktoré členovia vlády prezentujú na rokovaní Rady EÚ, ako aj predbežné stanoviská Slovenskej republiky, ktoré národní experti (resp. iné osoby) prezentujú na rokovaniach pracovných výborov a skupín príslušných orgánov EÚ,
b)udeľuje žltú a oranžovú kartu Európskej komisii, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska (porušujú princíp subsidiarity),
c)udeľuje červenú kartu Európskej komisii formou žaloby na Súdnom dvore EÚ, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska (porušujú princíp subsidiarity).
Podľa štatistík Výboru NR SR pre európske záležitosti (ďalej len „VEZ“) si žiadna doterajšia vláda neplnila riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce jej z ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (ďalej len „ústavný zákon“). Výsledkom tohto zlyhania vlády je, že na rokovanie NR SR sa predkladá len zlomok stanovísk a predbežných stanovísk, ktoré požaduje uvedený ústavný zákon.
Situácia je rovnako zlá, pokiaľ ide o udeľovanie tzv. žltých a oranžových kariet zo strany slovenského parlamentu, resp. vyjadrovania iných stanovísk, keď pri porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie sa napr. v roku 2017 slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity len 2-krát, zatiaľ čo ostatné členské štáty EÚ tak urobili 421-krát (pre porovnanie Česká republika 62-krát).
Vzťah medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi členských štátov Európskej únie pri kontrole dodržiavania zásady subsidiarity a proporcionality, ktorá súvisí s problematikou predbežných stanovísk a stanovísk uplatňovaných na rokovaní príslušnej inštitúcie alebo orgánu Európskej únie k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie sa vyhodnocuje pravidelne každoročne vo výročnej správe Európskej komisie, ktorá je prístupná verejnosti na: http://ec.europa.eu/dgs/secretariat_general/relations/relations_other/npo/index_en.htm
Vykonávanie právomocí Európskej únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality. Podľa zásady subsidiarity koná Európska únia v oblastiach, ktoré nepatria