DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu zákona je
zlepšiť spoluprácu NR SR s vládou v európskych záležitostiach pri vypracovávaní stanovísk a predbežných stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov vládou a ich schvaľovaní NR SR prostredníctvom VEZ predtým, ako o nich budú rokovať príslušné orgány EÚ,
vytvoriť mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska a upraviť ho priamo v rokovacom poriadku NR SR, aby sa stal účinným nástrojom, ktorý zamedzí zásahom Európskej únie do suverenity Slovenskej republiky,
stíšenie legislatívneho procesu v parlamente, čo môže zahŕňať aj posilnenie postavenia výborov parlamentu,
zníženie počtu podpisov pod petíciu, ktorú prerokuje parlament na 50 000 podpisov,
vypustenie niektorých ustanovení tzv. náhubkovej novely rokovacieho poriadku parlamentu,
spresnenie zákazu politickej reklamy v parlamente, pravidla o zákaze podať ten istý návrh zákona v 6-mesačnej lehote a ďalších ustanovení, ktoré sa javia ako nejasné s praxe Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR,
zohľadnenie poznatkov z uplatňovania niektorých ustanovení rokovacieho poriadku.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
V nadväznosti na čl. I bod 8 tohto návrhu zákona je potrebné upraviť podmienky zvolania tzv. „mimoriadnej schôdze“ národnej rady upravenej v § 17 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“). Ustanovuje sa, že mimoriadnu schôdzu NR SR bude môcť okrem pätiny poslancov NR SR zvolať aj tretina členov Výboru NR SR pre európske záležitosti, a to vtedy, ak predmetom rokovania tejto mimoriadnej schôdze bude posúdenie súladu návrhu legislatívneho aktu Európskej únie so zásadou subsidiarity a proporcionality. Tento prípad nastane vtedy, keď Výbor NR SR pre európske záležitosti neprijme uznesenie (odôvodnené stanovisko), ktoré by odôvodňovalo nedodržanie zásady subsidiarity alebo proporcionality pri prijímaní legislatívneho aktu Európskej únie, no napriek tomu jedna tretina členov tohto výbor v tej istej veci odlišný názor a domnieva sa, že zásada subsidiarity alebo proporcionality by prijatím legislatívneho aktu Európskej únie mohla byť porušená.
K bodu 2
Ustanovenie je zohľadnením doterajšej praxe rokovaní pléna parlamentu, ktorá sa zaviedla vo volebnom období 2020-2024, keď ihneď na začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaznie slovenská hymna.
K bodu 3
Ustanovenie za cieľ stíšenie legislatívneho procesu a poskytnutie dostatočného času všetkým poslancom parlamentu s podkladmi, o ktorých majú rokovať.
K bodu 4
Ide o vypustenie obmedzenia zavedeného tzv. náhubkovou novelou rokovacieho poriadku parlamentu, ktorá znemožnila poslancom pri prednese v pléne používať zvukovú, obrazovú alebo obrazovo-zvukovú prezentáciu.
K bodu 5
Ide o zmiernenie obmedzení zavedených tzv. náhubkovou novelou rokovacieho poriadku parlamentu, ktoré sa týkajú dĺžky rečníckeho času. Návrh zákona upravuje dĺžku rečníckeho času tak, že písomne prihlásený poslanec bude mať k dispozícii 30 minút času,
poslanec vystupujúci za poslanecký klub 60 minút času a ústne prihlásený poslanec 20 minút času.
K bodu 6
Ide o rozšírenie zákazu politickej reklamy, a to tak, že nielen materiály, ktoré propagujú politickú stranu alebo politické hnutie, resp. ktoré šíria reklamu, pod čím sa myslia aj zvukové, obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy, ale aj oblečenie a rôzne doplnky oblečenia (napr. rúška), ktoré majú takýto charakter, nebude možné v rokovacej sále nosiť.
K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu so zavedením legislatívnej skratky výboru pre európske záležitosti v Čl. I bode 1 tohto návrhu zákona.
K bodu 8
Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s Čl. I bodom 10 tohto návrhu zákona.
K bodu 9
Navrhuje sa zmena terajšej lehoty na predkladanie predbežných stanovísk VEZ vládou zo štyroch týždňov na päť týždňov, keďže sa v praxi preukázalo, že vláda, resp. jej členovia, dlhodobo porušujú túto lehotu s argumentáciou, že ju nie je možné z objektívnych dôvodov dodržiavať.
Súčasne to platí aj pre VEZ, ktorý v tomto štádiu môže zástupcom Slovenskej republiky v orgánoch v dostatočnom časovom predstihu tlmočiť výhrady, ktoré by mohli byť zapracované do finálnej podoby právneho aktu EÚ. VEZ by v prípade včasného a riadneho predkladania predbežných stanovísk vládou a jej členmi mohol získať cenné expertné podklady na uplatnenie tzv. žltej a oranžovej karty podľa čl. 6 8 Protokolu č. 2 k Zmluve o fungovaní Európskej únie, a teda zlyhania vlády pri predkladaní predbežných stanovísk NR SR vládou a jej členmi majú aj takéto sekundárne negatívne dôsledky.
Predovšetkým s prihliadnutím na zložitý systém tvorby predbežných stanovísk sa preto navrhuje nová dlhšia lehota, a to päť týždňov po prijatí návrhu právneho aktu zo strany príslušných orgánov EÚ, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že vypracovanie predbežných stanovísk národnými expertmi (resp. inými expertmi) trvá približne 2 týždne a následne tieto dokumenty predmetom vnútrorezortného a medzirezortného pripomienkového konania, ktoré trvajú ďalšie 2 týždne a posledný piaty týždeň je potrebné vyhradiť odstraňovaniu prípadných rozporov medzi navrhovateľom predbežného stanoviska a subjektmi zúčastnenými na pripomienkovom konaní vrátane finalizácie samotného dokumentu.
Túto lehotu považujeme za objektívne dostatočne dlhú jednak pre príslušné ministerstvá, ako aj pre členov VEZ. Súčasne v zmysle Zmluvy o fungovaní Európskej únie nedôjde zmenou tejto lehoty k obmedzeniu právomoci NR SR zasielať inštitúciám a orgánom
stanoviská k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov vrátane uplatňovania tzv. žltých a oranžových kariet, ak sa NR SR nazdáva, že takýto akt nie je v súlade s princípom subsidiarity (osemtýždňová lehota podľa čl. 4 Protokolu č. 1 v spojení s čl. 6 Protokolu č. 2 k Zmluve o fungovaní Európskej únie).
K bodu 10
Platné znenie rokovacieho poriadku zákona neupravuje situácie, ktoré môžu vzniknúť pri schvaľovaní predbežného stanoviska zo strany VEZ, resp. pri jeho nepredložení vládou. Pritom vláda (národný expert) možnosť uplatniť k návrhu právneho aktu v rámci predbežného stanoviska tzv. parlamentnú výhradu, čo sa v praxi nedeje, pokiaľ ju NR SR nevyjadrí pri prerokovaní predbežného stanoviska vo VEZ. Národní experti (resp. iné osoby), ktorí zastupujú Slovenskú republiku na rokovaniach pracovných výborov a skupín príslušných orgánov tak napr. v situácii, keď nemajú k dispozícii vyjadrenie VEZ, uplatňujú na rokovaniach tzv. čakaciu výhradu, ktorá však nepôsobí profesionálne, najmä ak sa uplatňuje na týchto rokovaniach opakovane na rozdiel od tzv. parlamentnej výhrady, pretože parlament požíva vo väčšine členských štátov EÚ náležitú vážnosť a úctu.
Keďže v čl. I bode 1 tohto návrhu došlo k predlženiu lehoty na predkladanie predbežných stanovísk, je potrebné vytvoriť mechanizmus, ktorý by donútil a súčasne zaviazal jednotlivých zástupcov vlády v podobe národných expertov (resp. iných osôb), aby pred rokovaniami v príslušných orgánoch EÚ zasielali predbežné stanoviská VEZ.
Preto sa navrhuje v prípade, ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží výboru predbežné stanovisko do piatich týždňov od prijatia návrhu právneho aktu EÚ, povinnosť vyjadriť k návrhu právneho aktu negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu EÚ. Ten istý postup sa navrhuje aj v prípade, ak vláda alebo poverený člen vlády síce predloží VEZ predbežné stanovisko, ale VEZ sa k nemu ani deň pred rokovaním v príslušnom orgáne Európskej únie nevyjadrí, hoci bol zvolaný (predsedom VEZ, podpredsedom VEZ alebo 1/3 členov výboru), aby sa zabránilo účelovým parlamentným obštrukciám.
Na druhej strane, ak vláda alebo poverený člen vlády predloží VEZ predbežné stanovisko a ten ho neschváli, člen vlády (národný expert) vyjadrí k návrhu právneho aktu negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu EÚ. Tento mechanizmus upraví súčasný stav, keď sa namiesto parlamentnej výhrady na rokovaniach príslušného orgánu postupovalo inak (napr. sa vyjadrovala čakacia výhrada).
Návrh zákona tiež upravuje situáciu, ak vláda alebo poverený člen vlády predloží VEZ predbežné stanovisko a ten sa k nemu ani deň pred rokovaním v príslušnom orgáne nevyjadrí, pretože nebol zvolaný. V takom prípade je člen vlády (národný expert) viazaný predbežným stanoviskom, čo zodpovedá úprave, aká sa navrhuje v čl. 2 ods. 4 druhej vete návrhu novely ústavného zákona, ktorý sa predkladá na rokovanie NR SR spoločne s týmto návrhom zákona.
Vzťah medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi členských štátov pri kontrole dodržiavania princípu subsidiarity, ktorá súvisí s problematikou predbežných stanovísk a stanovísk uplatňovaných na rokovaní príslušného orgánu k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov sa vyhodnocuje pravidelne každoročne vo výročnej správe Európskej komisie, ktorá je prístupná verejnosti na: http://ec.europa.eu/dgs/secretariat_general/relations/relations_other/npo/index_en.htm
K bodu 11
Aj vzhľadom na vykonané zmeny v ústavnom zákone sa navrhuje, aby vláda alebo poverený člen vlády najneskôr päť pracovných dní pred rokovaním v príslušnom orgáne predložil výboru návrh stanoviska Slovenskej republiky. Ide o stanoviská k návrhom právnych aktov podľa čl. 289 a 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, návrhy na postup podľa Zmluvy o Európskej únii podľa čl. 48 ods. 2 a 7 Zmluvy o Európskej únii, návrhy legislatívnych iniciatív Európskej únie podľa čl. 69 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrhy na postup podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 352 a 353 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie.
Na základe zmeny ústavného zákona, ktorý sa predkladá spoločne s týmto návrhom zákona, došlo z objektívnych príčin k skráteniu súčasnej lehoty dvoch týždňov na päť pracovných dní v prospech vlády, keďže program zasadnutia Rady Európskej únie sa upresňuje takmer vždy v čase jedného týždňa pred jej samotným zasadnutím, takže súčasná lehota bola skoro vždy nevykonateľná. Okrem tejto lehoty sa optimalizuje v prospech vlády aj ďalšia lehota, v rámci ktorej vláda alebo poverený člen vlády povinní zasielať VEZ návrh stanoviska. V prípade, ak by sa tak nestalo a výbor by nebol predložený v zákonnej lehote návrh stanoviska, bude člen vlády povinný vyjadriť negatívne stanovisko Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov na rokovaní v príslušnom orgáne EÚ. Člen vlády nebude môcť uplatniť iné stanovisko v zmysle ústavného zákona, čo je podrobnejšie vysvetlené v bode 4 tohto návrhu zákona.
K bodu 12
Návrhom sa precizuje povinnosť pre člena vlády podať vždy negatívne stanovisko Slovenskej republiky k návrhu právneho aktu v prípade, ak návrh stanoviska nebol výboru zaslaný v zákonnom stanovenej lehote.
Keďže vyjadrenie negatívneho stanoviska člena vlády na rokovaní príslušného orgánu podobu sankcie za nesplnenie si povinnosti vlády voči NR SR, neprichádza do úvahy možnosť, aby sa člen vlády mohol na uvedenom rokovaní odchýliť od stanoviska Slovenskej republiky schváleného NR SR, t.j. v tomto prípade negatívneho stanoviska. Navrhovanú právnu úpravu je potrebné vnímať tak, že záujmy Slovenskej republiky v tomto procese zabezpečuje primárne NR SR, ktorá vyslovuje dôveru vláde, a preto by vláda nemala mať prospech z nesplnenia si svojej povinnosti, ktorá jej vyplýva z ústavného zákona.
K bodu 13
Lisabonská zmluva zaviedla efektívny mechanizmus kontroly dodržiavania zásady subsidiarity a proporcionality zo strany národných parlamentov, ktoré majú možnosť formou odôvodneného stanoviska, resp. žaloby, ukázať Európskej únii tzv. žltú, oranžovú alebo červenú kartu v prípade, ak návrh legislatívy Európskej únie zasahuje do suverenity jej jednotlivých členských štátov. Jednou zo základných právomocí a úloh parlamentu je kontrola vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), a to aj v oblasti európskych záležitostí, čo zahŕňa aj kontrolu inštitúcií a orgánov Európskej únie (ďalej len „EÚ“), najmä Európskej komisie, v súvislosti s ich zásahmi do národnej suverenity. Aj slovenský parlament vykonáva túto kontrolu najmä tak, že:
a)schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky vypracované vládou a jej členmi k návrhom aktov EÚ, ktoré členovia vlády prezentujú na rokovaní Rady EÚ, ako aj predbežné stanoviská Slovenskej republiky, ktoré národní experti (resp. iné osoby) prezentujú na rokovaniach pracovných výborov a skupín príslušných orgánov EÚ,
b)udeľuje žltú a oranžovú kartu Európskej komisii, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska (porušujú princíp subsidiarity),
c)udeľuje červenú kartu Európskej komisii formou žaloby na Súdnom dvore EÚ, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska (porušujú princíp subsidiarity).
Podľa štatistík Výboru NR SR pre európske záležitosti (ďalej len „VEZ“) si žiadna doterajšia vláda neplnila riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce jej z ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (ďalej len „ústavný zákon“). Výsledkom tohto zlyhania vlády je, že na rokovanie NR SR sa predkladá len zlomok stanovísk a predbežných stanovísk, ktoré požaduje uvedený ústavný zákon.
Situácia je rovnako zlá, pokiaľ ide o udeľovanie tzv. žltých a oranžových kariet zo strany slovenského parlamentu, resp. vyjadrovania iných stanovísk, keď pri porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie sa napr. v roku 2017 slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity len 2-krát, zatiaľ čo ostatné členské štáty tak urobili 421-krát (pre porovnanie Česká republika 62-krát).
Vzťah medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi členských štátov Európskej únie pri kontrole dodržiavania zásady subsidiarity a proporcionality, ktorá súvisí s problematikou predbežných stanovísk a stanovísk uplatňovaných na rokovaní príslušnej inštitúcie alebo orgánu Európskej únie k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie sa vyhodnocuje pravidelne každoročne vo výročnej správe Európskej komisie, ktorá je prístupná verejnosti na: http://ec.europa.eu/dgs/secretariat_general/relations/relations_other/npo/index_en.htm
Vykonávanie právomocí Európskej únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality. Podľa zásady subsidiarity koná Európska únia v oblastiach, ktoré nepatria
do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu jej členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej či miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Európskej únie (čl. 5 Zmluvy o Európskej únii). Inými slovami povedané, Európska únia by mala v oblastiach spoločnej právomoci Európskej únie s členskými štátmi zasiahnuť len vtedy, ak je schopná jednať účinnejšie ako samotné členské štáty Európskej únie.
Podľa čl. 3 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii v spojení s Protokolom č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pripojených k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie môžu národné parlamenty vydať odôvodnené stanovisko, ak presvedčené, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie nie v súlade s týmito zásadami.
Keďže postup prijatia odôvodneného stanoviska je len vo všeobecnosti spomenutý v § 58a ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, ale nie je podrobnejšie a hlavne jednoznačne upravený, predkladaný návrh zákona pri zakotvení účinného mechanizmu ochrany národnej suverenity mimoriadny význam. Vytvára totiž presný postup prijímania odôvodneného stanoviska a uplatnenia tzv. „žltej karty“, resp. „oranžovej karty“ Európskej komisii, ktorá navrhuje legislatívne akty Európskej únie.
Návrh legislatívneho aktu Európskej únie sa podľa čl. 4 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie zasiela národným parlamentom. Podľa čl. 6 toho istého protokolu môže ktorýkoľvek národný parlament do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity.
Keďže rokovania o niektorých záležitostiach týkajúcich sa členstva Slovenskej republiky v Európskej únii boli v zmysle rokovacieho poriadku prenesené na Výbor NR SR pre európske záležitosti, ustanovuje sa, aby najmä tento výbor NR SR mal možnosť prijať uznesenie, ktorým by vydal odôvodnené stanovisko. Pri prijímaní uznesenia Výbor NR SR pre európske záležitosti možnosť vziať do úvahy stanoviská iných výborov NR SR, ktorých o zaslanie stanoviska požiadal.
v prípade, ak Výbor NR SR pre európske záležitosti neprijme odôvodnené stanovisko vo forme uznesenia a aj napriek tomu by sa jedna tretina jeho členov domnievala, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie nie je v súlade so zásadou subsidiarity, právo požiadať predsedu NR SR o zvolanie schôdze NR SR podľa § 17 ods. 2 rokovacieho poriadku. NR SR zaujme k návrhu legislatívneho aktu Európskej únie uznesením odôvodnené stanovisko, ak sa domnieva, že takýto návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity.
Predkladaný návrh zákona pamätá aj na situácie, keď by mohlo dôjsť k pochybnostiam, a preto sa jednoznačne určuje, že uznesenie NR SR, ktorým sa prijalo odôvodnené stanovisko
prednosť pred uznesením Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorým sa neprijalo odôvodnené stanovisko. Či dôjde k prijatiu odôvodneného stanoviska Výborom NR SR pre európske záležitosti alebo NR SR, predseda NR SR povinnosť toto stanovisko zaslať bez zbytočného odkladu vláde, predsedovi Európskeho parlamentu, predsedovi Rady Európskej únie a predsedovi Európskej komisie.
Nemožno poprieť fakt, že vydanie odôvodneného stanoviska akýmkoľvek členským štátom Európskej únie vplyv aj na ostatné členské štáty. Pokiaľ odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity predstavujú aspoň jednu tretinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom v zmysle Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, návrh legislatívneho aktu Európskej únie sa musí opätovne posúdiť (uplatnenie tzv. „žltej karty“). V prípade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v zmysle článku 76 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, stačí, ak k návrhu takéhoto legislatívneho aktu vyjadrí odôvodnené stanovisko len štvrtina uvedených hlasov (uplatnenie tzv. „oranžovej karty“).
K bodom 14 a 15
Ide o zásadné ustanovenie, v dôsledku ktorého možno stíšiť a stransparentniť proces prerokovávania a schvaľovania návrhov zákonov v parlamente. Ak sa na výbore alebo v pléne v II. čítaní schváli pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, ktorý bude mať iný charakter ako výlučne legislatívno-technický (časť C. stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky), hlasovanie o ňom sa bude môcť uskutočniť na ďalšej riadnej schôdzi parlamentu. Uvedené sa netýka návrhu zákona, ktorý je prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Vytvorí sa tak priestor približne 1 mesiac na oboznámenie sa s neraz rozsiahlymi pozmeňujúcimi alebo doplňujúcimi návrhmi predloženými v parlamente, ako aj priestor na diskusiu so subjektmi dotknutými navrhovanou úpravou takéhoto návrhu, resp. aj na uskutočnenie verejnej diskusie k takýmto návrhom, resp. návrhu zákona ako celku.
K bodu 16
Upravuje sa pravidlo podávania zákona v tej istej veci spôsobom, akým funguje v komunálnej politike na zastupiteľstvách, a to, že sa uplatní potom, ako je návrh zákona dvakrát po sebe na schôdzach parlamentu neschválený. Pri späťvzatí zákona zostáva toto pravidlo rovnaké ako doteraz. V poslednom období aj z dôvodu nefunkčnosti hlasovacích zariadení v pléne parlamentu neboli schválené dôležité návrhy zákonov, čo nevyjadruje vôľu zástupcov ľudu prijať alebo neprijať navrhovanú právnu úpravu. Je veľmi nepravdepodobné, že by pri dvoch nasledujúcich schôdzach parlamentu zlyhalo hlasovacie zariadenie pri tom istom návrhu zákona, takže novým pravidlom o neschválení návrhu zákona dvakrát po sebe by sa riziko vzniku týchto situácií v zásade odstránilo.
K bodu 17
Dlhodobou požiadavkou občianskej spoločnosti je znížiť počet podpisov na petíciu, ktorú je povinná Národná rada Slovenskej republiky prerokovať. Zámerom je, aby na rokovanie parlamentu, resp. jeho výborov, boli predložené otázky, ktoré aj občianska spoločnosť, či verejnosť, považuje za významné. Terajší počet podpisov sa preto zo 100 000 osôb znižuje na 50 000 osôb.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. októbra 2024.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článkoch 5, 12, 48 ods. 7 a 69 Zmluvy o Európskej únii a v článkoch 10 ods. 2, 69, 76, 289, 290, 352 a 353 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj v Protokole č. 1 a v Protokole č. 2 (najmä články 6, 7 a 8 – tzv. žltá, oranžová a červená karta národného parlamentu) k tejto zmluve,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) bezpredmetné,
b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c) bezpredmetné.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie
úplný.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.