DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu ústavného zákona je:
zaviesť mechanizmus, ktorý by mal zabrániť zneužívaniu zastavenia konania voči verejnému funkcionárovi na „zametanie káuz pod koberec“,
rozšíriť prípadov, ktoré sa budú považovať za rozpor s verejným záujmom,
upraviť niektoré náležitosti majetkového priznania,
zrušiť potvrdzovanie straty verejnej funkcie plénom parlamentu, ak o tom rozhodol príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
zmierniť sankčný mechanizmus pri nepodstatných porušeniach zákona (t.j. ak niekto zmešká lehotu na podanie majetkového priznania, ale je ochotný priznať svoje majetkové pomery.
Súvisiace zmeny a doplnenia navrhnuté aj v novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Ide o reakciu na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý na účely konania podľa čl. 9 ústavného zákona považuje lehotu 1 roka za poriadkovú a nie za prekluzívnu lehotu na začatie konania.
K bodu 2
Umožňuje sa osobitným zákonom rozšíriť prípady, keď sa určité konanie alebo nekonanie verejného funkcionára, ktoré je zjavne v rozpore s verejným záujmom, bude považovať za porušenie čl. 4 ústavného zákona s následným konaním voči takémuto funkcionárovi a príslušnou sankciou v zmysle ústavného zákona.
K bodu 3
Pri užívaní hnuteľnej a nehnuteľnej veci nie je z pohľadu verejného záujmu tak podstatná hodnota samotného užívania, ktorá môže byť v extrémnych prípadoch nulová, ale hodnota samotnej užívanej veci, napr. jachta na mori, prímorská vila a pod. Ústavný zákon sa preto v časti majetkového priznania spresňuje tak, aby to lepšie zodpovedalo zmyslu samotného zákona a ochrane verejného záujmu.
K bodu 4
Účelom ústavného zákona nie je šikanovať verejných funkcionárov, ktorí z nepozornosti podali o 1 deň neskôr majetkové priznanie, alebo ktorý na to aj celkom zabudli, ale ochotní svoje majetkové pomery a príjmy kedykoľvek preukázať. Preto v prípad, ak príslušný orgán, ktorý môže voči verejnému funkcionárovi za porušenie ústavného zákona konať, začne konanie z vlastnej iniciatívy (nie však na podnet tretej osoby) kvôli nepodaniu alebo oneskorenému podaniu majetkového priznania, preruší toto konanie a stanoví verejnému funkcionárovi dodatočnú lehotu na podanie majetkového priznanie. Ak verejný funkcionár majetkové priznanie v stanovenej lehote podá, konanie sa zastaví.
Podobne, ak na podnet tretej osoby príslušný orgán, ktorý rozhoduje o porušení ústavného zákona zistí, že majetkové priznanie bolo podané najneskôr do 180 dní od uplynutia lehoty na jeho podanie, konanie zastaví, pričom z vlastnej iniciatívy takéto konanie ani nezačne.
K bodu 5
Z ústavného zákona sa vypúšťa ustanovenie, ktoré zaviedlo mechanizmus, aby ešte potom, ako príslušný výbor parlamentu rozhodne o opätovnom porušení ústavného zákona a strate verejnej funkcie, v tej istej veci rozhodovalo aj plénum parlamentu. Týmto spôsobom sa samotné rozhodnutie stáva zbytočne predmetom politického zápasu, pričom neraz je
problém so zaradením takýchto rozhodnutí na rokovanie parlamentu (t.j. konajú sa obštrukcie s cieľom „zamiesť veci pod koberec“).
Pritom samotný verejný funkcionár vždy právo obrátiť sa vo veci rozhodnutia výboru parlamentu na Ústavný súd Slovenskej republiky a takýto jeho podnet odkladný účinok, t.j. o verejnú funkciu do právoplatného rozhodnutia súdu ani neprichádza. Preto ani nie je zrejmý dôvod duplicitného posudzovania a rozhodovania v tej istej veci, navyše, plénum parlamentu ani objektívne nemá na rozdiel od výboru parlamentu ani kapacity na to, aby vec riadne preskúmalo.
K bodu 6
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 5 tohto návrhu ústavného zákona.
K bodu 7
Ide o kľúčové ustanovenie, ktoré zabrániť tzv. „zametaniu káuz pod koberec“. Najčastejšie sa totiž zakrývajú rôzne prešľapy verejných funkcionárov tak, že príslušný orgán na rozhodovanie o porušení ústavného zákona (napr. parlamentný výbor alebo obecné zastupiteľstvo) konanie zastaví z dôvodu kolegiality alebo sa zámerne zníži kvórum potrebné na prijatie rozhodnutia, čím sa v zmysle ústavného zákona konanie tiež zastavuje automaticky.
Navrhnutý mechanizmus takémuto konaniu zabrániť. Spočíva v priznaní práva tretine orgánu, ktorý rozhoduje o porušení ústavného zákona, aby mohol podať podnet na preskúmanie rozhodnutia o zastavení konania voči verejnému funkcionárovi, ak je takéto zastavenie konania účelové v snahe vyhnúť sa sankcii podľa ústavného zákona. Konanie pred Ústavným súdom SR upravuje osobitný predpis. Uvedený súd môže rozhodnutie o zastavení konania zrušiť alebo potvrdiť, rozhodnutie pritom preskúma v celom rozsahu.
K bodu 8
Účelom prechodných ustanovení je zabrániť retroaktívnemu pôsobeniu novej právnej úpravy na začaté konania. Pri majetkových priznaniach, ktoré sa podávajú za predchádzajúci kalendárny rok sa už použije nová právna úprava.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu ústavného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2024.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ ústavného zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu ústavného zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu ústavného zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh ústavného zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.