B. Osobitná časť
K Čl. I
Navrhuje sa, aby vedúci diplomatickej misie, vedúci stálej misie alebo vedúci stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pred nástupom na výkon funkcie predkladali návrh zamerania činnosti diplomatickej misie alebo stálej misie príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky nielen na prerokovanie, ale na schválenie.
V prípadoch, kedy príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh zamerania činnosti neschváli, vedúci diplomatickej misie, vedúci stálej misie alebo vedúci stáleho zastúpenia je povinný ho tomuto výboru v termíne ním určenom opätovne predložiť na schválenie.
Aktívna participácia predstaviteľov národných parlamentných zhromaždení v zahraničnopolitickej oblasti je známa pod pojmom tzv. parlamentná diplomacia1.
Parlamentná diplomacia má svoje korene v istej podobe už v antickom Grécku, rímsky senát mal v starovekom Ríme silné postavenie vo vzťahu k veľvyslancom najmä počas obdobia republiky. Avšak až v 20. storočí začala naberať na význame, keďže začalo dochádzať k presahovaniu hraníc medzi národnými a medzinárodnými záležitosťami. Demokratické štáty rozšírili pôsobnosť svojich parlamentov na svetové záležitosti z toho dôvodu, že sa oslabila bariéra medzi „domácou“ a „zahraničnou“ dimenziou. To sa stalo práve na základe väčšej demokratickosti politiky a narastajúcej váhy vplyvu medzinárodných udalostí na vnútorné politické, ekonomické, ako aj bezpečnostné záležitosti. Rovnako aj preto, že z dôvodu globalizácie získali mnohé „domáce“ verejné politiky vonkajší rozmer, tak ako svetové záležitosti čoraz viac ovplyvňujú občanov priamejšie, či ide o terorizmus, pandémie, zmenu podnebia, medzinárodné financie alebo ekonomické záležitosti2.
V podmienkach Slovenskej republiky bolo možné významnú angažovanosť parlamentu do oblasti zahraničnej politiky pozorovať po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Vláda bola v tomto období pripravená koordinovať zahraničnú politiku krajiny s prezidentom a Národnou radou Slovenskej republiky, pretože „sa domnievala, že čím je štát menší, tým konzistentnejšia a previazanejšia musí byť jeho
1 Pozri napr. PAJTINKA, Erik: Parlamentná diplomacia a jej význam v procese realizácie zahraničnej politiky. In: PETERKOVÁ, Jana (ed.): Trendy a výzvy současné diplomacie. Česká a slovenská perspektiva. Praha : TROAS, 2014, s. 108.2 Pozri napr. MALAMUD, Andrés – STAVRIDIS, Stelios: Parliaments and Parliamentarians as International Actors. In: REINALDA, Bob (ed.): The Ashgate Research Companion to Non-State Actors, 2016, s. 102.