DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu zákona je posilniť právomoci parlamentu vo vzťahu k vláde v oblasti zahraničnej služby, a to tak, že príslušné výbory Národnej rady Slovenskej republiky budú vedúcim diplomatických misií schvaľovať zameranie činnosti ich misie na rozdiel od súčasnosti, keď takéto zameranie len prerokúvajú.

Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

Navrhuje sa, aby vedúci diplomatickej misie, vedúci stálej misie alebo vedúci stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pred nástupom na výkon funkcie predkladali návrh zamerania činnosti diplomatickej misie alebo stálej misie príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky nielen na prerokovanie, ale na schválenie.

V prípadoch, kedy príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh zamerania činnosti neschváli, vedúci diplomatickej misie, vedúci stálej misie alebo vedúci stáleho zastúpenia je povinný ho tomuto výboru v termíne ním určenom opätovne predložiť na schválenie.

Aktívna participácia predstaviteľov národných parlamentných zhromaždení v zahraničnopolitickej oblasti je známa pod pojmom tzv. parlamentná diplomacia1.

Parlamentná diplomacia má svoje korene v istej podobe už v antickom Grécku, rímsky senát mal v starovekom Ríme silné postavenie vo vzťahu k veľvyslancom najmä počas obdobia republiky. Avšak až v 20. storočí začala naberať na význame, keďže začalo dochádzať k presahovaniu hraníc medzi národnými a medzinárodnými záležitosťami. Demokratické štáty rozšírili pôsobnosť svojich parlamentov na svetové záležitosti z toho dôvodu, že sa oslabila bariéra medzi „domácou“ a „zahraničnou“ dimenziou. To sa stalo práve na základe väčšej demokratickosti politiky a narastajúcej váhy vplyvu medzinárodných udalostí na vnútorné politické, ekonomické, ako aj bezpečnostné záležitosti. Rovnako aj preto, že z dôvodu globalizácie získali mnohé „domáce“ verejné politiky vonkajší rozmer, tak ako svetové záležitosti čoraz viac ovplyvňujú občanov priamejšie, či ide o terorizmus, pandémie, zmenu podnebia, medzinárodné financie alebo ekonomické záležitosti2.

V podmienkach Slovenskej republiky bolo možné významnú angažovanosť parlamentu do oblasti zahraničnej politiky pozorovať po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Vláda bola v tomto období pripravená koordinovať zahraničnú politiku krajiny s prezidentom a Národnou radou Slovenskej republiky, pretože „sa domnievala, že čím je štát menší, tým konzistentnejšia a previazanejšia musí byť jeho

1 Pozri napr. PAJTINKA, Erik: Parlamentná diplomacia a jej význam v procese realizácie zahraničnej politiky. In: PETERKOVÁ, Jana (ed.): Trendy a výzvy současné diplomacie. Česká a slovenská perspektiva. Praha : TROAS, 2014, s. 108.

2 Pozri napr. MALAMUD, Andrés – STAVRIDIS, Stelios: Parliaments and Parliamentarians as International Actors. In: REINALDA, Bob (ed.): The Ashgate Research Companion to Non-State Actors, 2016, s. 102.

zahraničná politika, ak má byť úspešná“3. Prvý rok samostatnosti Slovenskej republiky bol veľmi dôležitý práve z hľadiska formujúcej sa zahraničnej politiky krajiny. V Koncepcii zahraničnej politiky SR z januára 1993, ktorá bola prvým oficiálnym zahraničnopolitickým dokumentom SR upravujúcim orientáciu zahraničnej politiky SR, sa konštatuje, že práve styky na úrovni parlamentov mohli byť nápomocné pri presadzovaní zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky.

Cieľom navrhovanej úpravy je, v nadväznosti na vyššie uvedené, posilniť postavenie Národnej rady Slovenskej republiky v procese rozhodovania o činnosti diplomatického zastupiteľstva v zahraničí, a tým aj o vývoji zahraničnej politiky štátu, osobitne pokiaľ ide o ciele, ktoré by mala misia alebo zastúpenie pod vedením svojho vedúceho počas určitého obdobia dosiahnuť. Parlament nemá za cieľ zasahovať do personálneho výberu samotného vedúceho misie alebo zastúpenia, ale v rámci deľby moci by ako kontrolný orgán vo vzťahu k vláde a teda aj k ministrovi zahraničných vecí mal mať právomoc spoločne s ním určiť, aké výsledky by mali slovenská misia alebo zastúpenie v zahraničí dosiahnuť a následne ich aj vyhodnocovať pri predĺžení vyslania alebo ďalšom vyslaní vedúceho misie alebo zastúpenia.

Istú podobnosť možno pozorovať tiež v postavení Európskeho parlamentu vo vzťahu k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP). Napriek obmedzenej formálnej úlohe Európskeho parlamentu v procese rozhodovania o zahraničnej politike, v článku 36 Zmluvy o Európskej únii sa od vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vyžaduje, aby sa pravidelne radil s Európskym parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a informoval ho o vývoji v týchto politikách.

K Čl. II

Nadobudnutie účinnosti zákona sa stanovuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu od 1. júna 2023.

3 Pozri napr. MURAD, Salim: Zahraniční politika Slovenské republiky jako faktor konsolidace demokracie na Slovensku. Brno : L. Marek, 2006, s. 43.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky