NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VIII. volebné obdobie

Návrh

ZÁKON

z ... 2021

o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, uplatnení práva na náhradu škody štátom a treťou osobou v mene štátu a o odmene tretej osobe za uplatnenie tohto práva

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje

a)zodpovednosť verejných činiteľov za škodu spôsobenú štátu,

b)uplatňovanie práva na náhradu škody štátom,

c)uplatňovanie práva na náhradu škody treťou osobou v mene štátu,

d)odmenu a trovy konania v súvislosti s uplatňovaním práva na náhradu škody treťou osobou v mene štátu.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)škodou spôsobenou štátu škoda, ktorá vznikla štátu alebo územnej samospráve pri nakladaní s verejným majetkom,

b)verejným majetkom verejné prostriedky,1) majetok štátu, majetok územnej samosprávy, majetok verejnoprávnej inštitúcie, majetok štátneho podniku, majetok obchodnej spoločnosti

1) § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

s majoritnou majetkovou účasťou štátu, alebo majetok obchodnej spoločnosti, v ktorej má obchodná spoločnosť s majoritnou účasťou štátu postavenie ovládajúcej osoby,

c)verejným činiteľom fyzická osoba podľa osobitného predpisu2), fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene orgánu verejnej moci, fyzická osoba, ktorá je orgánom verejnej moci a fyzická osoba, ktorá je oprávnená rozhodovať o nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie, majetkom štátneho podniku, majetkom obchodnej spoločnosti s majoritnou účasťou štátu, alebo majetkom obchodnej spoločnosti, v ktorej má obchodná spoločnosť s majoritnou majetkovou účasťou štátu postavenie ovládajúcej osoby,

d)treťou osobou fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má spôsobilosť mať práva a povinnosti a uplatňuje v mene štátu nárok na náhradu škody spôsobenej štátu,

e)orgánom konajúcim v mene štátu prokuratúra Slovenskej republiky,

f)hrubou nedbanlivosťou

1. vážne porušenie zákona vyplývajúce z neospravedlniteľnej nedbanlivosti,

2. tvrdenie skutočnosti, ktorej existenciu nespochybniteľne vyvracajú písomné odborné podklady poskytnuté verejnému činiteľovi alebo iné všeobecne známe alebo verejne dostupné skutočnosti,

3. popieranie skutočnosti, ktorej existenciu nespochybniteľne preukazujú písomné odborné podklady poskytnuté verejnému činiteľovi alebo iné všeobecne známe alebo verejne dostupné skutočnosti,

4. poskytnutie nepravdivých, neúplných, alebo nepresných odborných informácii alebo faktov v písomnom odbornom podklade,

5. nevykonanie úkonov, ktorých vykonanie vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov z dôvodu neospravedlniteľnej nedbanlivosti.

DRUHÁ ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ ŠTÁTU

§ 3

Rozsah zodpovednosti verejného činiteľa

(1) Verejný činiteľ je povinný pri nakladaní s verejným majetkom chrániť verejný záujem3) a postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom jeho použitia.

(2) Verejný činiteľ, ktorý úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti, vrátane odporovateľných právnych úkonov, poruší povinnosť podľa odseku 1 alebo povinnosť, ktorou je viazaný pri nakladaní s verejným majetkom zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá takto vznikla štátu alebo územnej samospráve alebo verejnoprávnej inštitúcii .

(3) Verejný činiteľ sa zodpovednosti podľa odseku 2 zbaví, ak preukáže, že bol pri nakladaní s verejným majetkom prostriedkami, v súvislosti s ktorým vznikla škoda štátu, všeobecne záväzným právnym

2 Čl. 2 ods. 1 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

3 Čl. 3 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe viazaný konať spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody spôsobenej štátu, a z tohto dôvodu nebol oprávnený konať inak, než ako konal.

(4) Verejný činiteľ sa zodpovednosti podľa odseku 2 zbaví tiež vtedy, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou alebo v dobrej viere podľa poskytnutého odborného podkladu.

(5) Ak sa na nakladaní s verejným majetkom, v súvislosti s ktorým vznikla škoda spôsobená štátu, podieľalo viacero verejných činiteľov, zodpovedá za škodu spôsobenú štátu ten verejný činiteľ, ktorý vykonal právny úkon, ktorý je podľa zákona nevyhnutný na platnosť takéhoto nakladania.

(6) Ak právny úkon podľa odseku 5

a) vykonalo viacero verejných činiteľov spoločne, zodpovedajú za škodu spôsobenú štátu spoločne a nerozdielne,

b) vykonal kolektívny orgán, ktorého členom je verejný činiteľ, zodpovedá za škodu spôsobenú štátu len v prípade, ak ako člen tohto orgánu vyjadril s týmto úkonom súhlas.

(7) Ak bolo podmienkou vykonania právneho úkonu podľa odseku 5 vykonanie iného, predchádzajúceho právneho úkonu, zodpovedá za škodu spôsobenú štátu aj osoba, ktorá takýto iný, predchádzajúci právny úkon vykonala.

(8) Ak sa na nakladaní s verejným majetkom vznikla škoda preto, že nebol vykonaný právny úkon verejným činiteľom a týmto došlo k naplneniu hrubej nedbanlivosti pod § 2 písm. g) tohto zákona alebo verejný činiteľ úmyselne nevykonal úkon, ktorý vykonať mal, zodpovedá za škodu, ktorú takto spôsobil pri nakladaní s verejným majetkom.

(9) Ak právny úkon podľa odseku 8 malo vykonať viacero verejných činiteľov spoločne, zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne.

TRETIA ČASŤ

UPLATNENIE NÁROKU NA NÁHRADU ŠKODY

§ 4

Uplatnenie nároku na náhradu škody štátom

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej štátu možno uplatniť len, ak príslušný orgán právoplatne rozhodne, že verejný činiteľ porušil povinnosť, ktorou je viazaný pri nakladaní s verejným majetkom.

(2) Za rozhodnutie podľa odseku 1 sa považuje aj výsledok výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ak je jeho obsahom konštatovanie porušenia povinnosti, ktorou je verejný činiteľ viazaný pri nakladaní s verejným majetkom, ak proti tomuto výsledku nie je možné podať opravný prostriedok alebo ho preskúmať iným postupom podľa osobitného predpisu.

(3) Rozhodnutie podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak kontrolu plnenia povinnosti, ktorou je verejný činiteľ viazaný pri nakladaní s verejným majetkom, nie je oprávnený vykonať žiaden orgán verejnej moci.

(4) Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejným majetkom konajú príslušné prokuratúry Slovenskej republiky.

(5) Ak je spôsobená škoda:

a) miestnej samospráve, miestnej štátnej správe, koná v mene štátu alebo miestnej samosprávy okresná prokuratúra,

b) vyššiemu územnému celku, verejnoprávnej inštitúcií alebo špecializovanej štátnej správe, koná v mene štátu, vyššieho územného celku alebo verejnoprávnej inštitúcie krajská prokuratúra.

c) ústredným orgánom štátnej správy koná, v mene štátu generálny prokurátor.

(6) Ak rozhodnutie podľa odseku 1 alebo 4 vydá Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky alebo Úrad pre verejné obstarávanie, je povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia zaslať jedno jeho vyhotovenie prokurátorovi podľa odseku 9.

(7) Ak ide o škodu spôsobenú štátu, najneskôr sa právo na náhradu škody spôsobenej štátu premlčí za desať rokov odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo.

§ 5

Uplatnenie práva na náhradu škody treťou osobou v mene štátu

(1) Právo na náhradu škody spôsobenej štátu môže v mene štátu uplatniť aj tretia osoba.

(2) Tretia osoba, ktorá má vedomosť alebo podozrenie o vzniku škody spôsobenej štátu, môže na to orgán konajúci v mene štátu na základe kvalifikovaného písomného podnetu vypracovaného advokátom (ďalej len „podnet“) upozorniť a vyzvať tento orgán na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej štátu podľa § 5 ods. 8.

(3) Z kvalifikovaného písomného podnetu musí byť zrejmé označenie verejného činiteľa, ktorý škodu spôsobil alebo mal spôsobiť, spôsob, akým škoda vznikla alebo mala vzniknúť, predpokladaná výška škody spôsobenej štátu a identifikácia a podpis advokáta, ktorý v mene tretej osoby vypracoval podnet.

(4) Orgán konajúci v mene štátu posúdi podnet do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak po predbežnom prerokovaní považuje orgán konajúci v mene štátu podnet za opodstatnený, je povinný ho s treťou osobou prerokovať do 60 dní odo dňa doručenia jej podnetu, a to v mieste bydliska tejto tretej osoby. Orgán konajúci v mene štátu je povinný zaslať tretej osobe odpoveď na jej podnet v lehote 90 dní odo dňa jeho doručenia tomuto orgánu, v ktorej uvedie, či uplatní na súde v mene štátu právo na náhradu škody spôsobenej štátu.

(5) Ak sa orgán konajúci v mene štátu rozhodne neuplatniť právo na náhradu škody spôsobenej štátu, môže vo veci uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej štátu v mene štátu konať tretia osoba, ktorá podala podnet, a to odo dňa doručenia odpovede podľa odseku 4. Uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej štátu v mene štátu sa týka výlučne veci, ktorá bola predmetom podnetu, a nevzťahuje sa na uplatnenie práva na výkon rozhodnutia,4) v prípade ktorého je oprávnenou osobou výlučne štát.

(6) Právo podľa odseku 5 musí tretia osoba uplatniť na súde bez zbytočného odkladu. Toto právo tretej osoby zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr v lehote 60 dní odo dňa doručenia odpovede podľa odseku 4 alebo odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa odseku 7. Z návrhu podaného treťou osobou na súd musí byť okrem všeobecných náležitostí5) zrejmé, že osobou, ktorej sa má plniť to, čo sa navrhuje uložiť vykonateľným rozhodnutím súdu, je orgán konajúci v mene štátu.

4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

5) § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

(7) Tretia osoba môže postupovať podľa odseku 5 aj v prípade, ak jej orgán konajúci v mene štátu nezašle odpoveď v lehote podľa odseku 4. Ak orgán konajúci v mene štátu nezašle tretej osobe odpoveď, predpokladá sa, že zaslal odpoveď, v ktorej tretej osobe oznámil, že sa rozhodol neuplatniť právo na náhradu škody spôsobenej štátu v mene štátu; za deň doručenia tejto odpovede sa považuje piaty deň po uplynutí lehoty na zaslanie odpovede podľa odseku 4.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ODMENA A TROVY KONANIA

§ 6

Podielová odmena

(1) Tretej osobe, ktorá v mene štátu uplatnila na súde právo na náhradu škody spôsobenej štátu podľa § 6 ods. 5 v lehote podľa § 6 ods. 6 (ďalej len „oprávnená osoba“) sa poskytne za podmienok uvedených v tomto zákone podielová odmena.

(2) Na poskytnutie podielovej odmeny je právny nárok, ktorý po smrti oprávnenej osoby prechádza na jej právnych nástupcov.6)

(3) Odmenu poskytuje orgán konajúci v mene štátu postupom podľa § 9 a 10.

§ 7

Podmienky poskytnutia podielovej odmeny

(1) Podielová odmena patrí oprávnenej osobe, ktorá mala v konaní na súde vo veci uplatnenia práva v mene štátu na náhradu škody spôsobenej štátu aspoň čiastočný úspech.

(2) Oprávnenej osobe, ktorá mala vo veci uvedenej v odseku 1 plný úspech, sa poskytne podielová odmena vo výške 30% z hodnoty verejného majetku (ďalej len „hodnota“) vráteného štátu, územnej samospráve alebo verejnoprávnej inštitúcii v súlade s osobitným predpisom3) (ďalej len „navrátený majetok“) s výnimkou postupu podľa § 9 ods. 7.

(3) Oprávnenej osobe, ktorá mala vo veci uvedenej v odseku 1 len čiastočný úspech, sa poskytne podielová odmena vo výške polovice sumy uvedenej v odseku 2.

(4) Ak je oprávnených osôb viac, poskytne sa podielová odmena týmto osobám rovnakým dielom.

§ 8

Postup pri poskytnutí podielovej odmeny

(1) Žiadosť o poskytnutie podielovej odmeny môže oprávnená osoba podať orgánu konajúcemu v mene štátu do šiestich mesiacov odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu vo veci podľa § 6 ods. 5; ak si v tejto lehote oprávnená osoba právo na poskytnutie odmeny neuplatní, toto právo zaniká. Na žiadosť o poskytnutie odmeny podanú po tejto lehote orgán konajúci v mene štátu neprihliada.

(2) Žiadosť o poskytnutie podielovej odmeny obsahuje osobné údaje oprávnenej osoby v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska oprávnenej osoby, ak ide o fyzickú osobu, a tiež aj označenie subjektu, v ktorého mene vystupuje právnická osoba v rozsahu obchodné meno alebo názov, sídlo alebo bydlisko a miesto podnikania, ak sa miesto podnikania líši od miesta bydliska, a identifikačné číslo. Žiadosť o poskytnutie podielovej odmeny obsahuje aj žiadosť podľa § 11 ods. 2,

6) § 20a a § 460 až 487 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

ak je to opodstatnené, a podáva sa na tlačive, ktorého vzor určí orgán konajúci v mene štátu podľa § 15; tlačivá sú k dispozícii na orgáne konajúcom v mene štátu, ktorý ich zverejní aj na svojom webovom sídle.

(3) Orgán konajúci v mene štátu pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie podielovej odmeny podľa § 8 ods. 4 posúdi, komu a v akej výške táto odmena patrí.

(4) Orgán konajúci v mene štátu rozhodne o žiadosti o poskytnutie odmeny do šiestich mesiacov odo dňa jej doručenia.

(5) Orgán konajúci v mene štátu vyplatí oprávnenej osobe odmenu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznalo poskytnutie odmeny.

(6) Ak je pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie podielovej odmeny potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu navráteného majetku, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)

(7) Ak v čase rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie odmeny nie je známa hodnota navráteného majetku, vychádza sa pri stanovení výšky podielovej odmeny z hodnoty uvedenej v právoplatnom rozhodnutí súdu vo veci podľa § 6 ods. 5.

§ 9

Oprávnenia a povinnosti zamestnancov orgánu konajúceho v mene štátu

(1) Zamestnanci orgánu konajúceho v mene štátu, ktorí rozhodujú o žiadosti o poskytnutie podielovej odmeny, sú pri preverovaní skutočností dôležitých pre rozhodnutie o podanej žiadosti oprávnení nahliadať do príslušných spisov a požadovať od príslušných orgánov a súdov súčinnosť pri získavaní informácií, ktoré sú nevyhnutné na vydanie rozhodnutia o poskytnutí odmeny.

(2) Zamestnanci orgánu konajúceho v mene štátu, ktorí rozhodujú o žiadosti o poskytnutie podielovej odmeny, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o obsahu týchto žiadostí a subjektoch, ktoré ich podali, ako aj o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa konania o poskytnutí podielovej odmeny, ktoré sa dozvedeli pri plnení svojich úloh. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť platí aj vtedy, ak títo zamestnanci prestali byť zamestnancami orgánu konajúceho v mene štátu.

§ 10

Trovy konania

(1) Oprávnenej osobe, ktorá mala v konaní na súde vo veci uplatnenia práva v mene štátu na náhradu škody spôsobenej štátu aspoň čiastočný úspech, patrí okrem podielovej odmeny aj náhrada účelne vynaložených trov konania, ak jej tieto náhrady neboli priznané súdom podľa osobitného predpisu8).

(2) Žiadosť o zaplatenie trov konania podľa odseku 1 je súčasťou žiadosti o poskytnutie podielovej odmeny v súlade s § 8 ods. 2 druhej vety a ustanovenia § 8 a 9 sa na ňu vzťahujú rovnako.

PIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

7) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

8) § 255 až 261 Civilného sporového poriadku.

§ 11

Poistenie vo veci zodpovednosti za škodu pri uplatnení nároku na náhradu škody štátom

Ak sa v konaní podľa § 4 zistí, že verejný činiteľ je poistený vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, je orgán konajúci v mene štátu povinný pred podaním návrhu na súd predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s poisťovňou, ktorá poistenie uzatvorila.

§ 12

Poistenie vo veci zodpovednosti za škodu pri uplatnení nároku na náhradu škody treťou osobou

(1) Ak súd v konaní začatom na návrh tretej osoby podľa § 5 ods. 5 a 6 zistí, že verejný činiteľ je poistený vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, konanie zastaví9) a postúpi vec orgánu konajúcemu v mene štátu, ktorý prerokuje nárok na náhradu škody s poisťovňou, ktorá poistenie uzatvorila.

(2) Ak nie je nárok na náhradu škody pri prerokovaní podľa odseku 1 uspokojený čo aj v časti, orgán konajúci v mene štátu je povinný podať návrh na začatie nového konania10) vo veci uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej štátu v mene štátu.

(3) Oprávnenej osobe sa poskytne za podmienok uvedených v tomto zákone podielová odmena aj v prípade uspokojenia nároku na náhradu škody podľa odsekov 1 a 2, pričom pri stanovení výšky podielovej odmeny sa v prípade podľa odseku 1 vychádza z výšky škody uhradenej poisťovňou a v prípade podľa odseku 2 z hodnoty navráteného majetku alebo z hodnoty podľa § 9 ods. 7, ak v čase rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie odmeny nie je známa hodnota navráteného majetku.

§ 13

Regresná náhrada

(1) Právo verejného činiteľa alebo osoby poskytujúcej odborný podklad pre verejného činiteľa na regresnú náhradu vznikne iba vtedy, ak bola škoda uhradená.

(2) Vo veciach regresnej náhrady sa postupuje podľa osobitných predpisov11).

§ 14

Spoločné ustanovenia

(1) Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,12) s výnimkou postupu pri poskytovaní odmeny podľa § 8.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, právne vzťahy podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

(3) Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak.

9) § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

10) § 93 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku.

11) Napríklad § 13a zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, § 166 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

(4) Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak je voči verejnému činiteľovi vedené v súvislosti so škodou spôsobenou štátu konanie podľa Trestného poriadku.13)

(5) Príslušné prokuratúry podľa § 4 ods. 9 konajú podľa miesta, kde je sídlo štátneho orgánu, alebo orgánu územnej samosprávy alebo orgánu verejnoprávnej inštitúcie, ktorej škoda konaním verejného činiteľa vznikla.

(6) Príslušnú žalobu o náhradu škody podávajú príslušné prokuratúry podľa § 5 ods. 9 na súd v Slovenskej republike podľa Sporového civilného poriadku.14

(7) Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejným majetkom nie je možné žiadať náhradu nemajetkovej ujmy.

§ 15

Splnomocňovacie ustanovenie

Vzor žiadosti podľa § 8 ods. 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá orgán konajúci v mene štátu do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 16

Prechodné ustanovenie

Zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú štátu odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 17

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2024.

13) Zákon č. 301/2005 Z .z., Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

14) Zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.