Na základe súčasných poznatkov lekárskej vedy odporúčajú relevantné odborné kapacity na Slovensku vykonávanie interrupcie medikamentóznou formou, ak o ňu žena požiada a jej zdravotný stav či iné okolnosti tomu nebránia.
Aj keď je interrupcia jeden z najbezpečnejších lekárskych úkonov, ako každý lekársky úkon, aj tento má riziká. Riziká medikamentóznej formy interrupcie sú v porovnaní s chirurgickou formou menej závažné a zriedkavejšie. Príprava na chirurgický zákrok totiž obsahuje aj lokálnu či dokonca celkovú anestézu, čo pre telo ženy predstavuje oveľa vyššiu záťaž, ako podanie dvoch tabletiek.
Zároveň sa zvyšujú riziká pri ďalšom otehotnení. Štúdie potvrdili, že pri chirurgickej interrupcii je oproti medikamentóznej vyššie riziko predčasného pôrodu v ďalších tehotenstvách o 90% pred 28. týždňom. Zvyšuje sa tiež riziko krvácania po pôrode v nasledujúcej gravidite a riziko vcestnej placenty, čo je život ohrozujúci stav.
Madikamentózna forma interrupcie teda znižuje riziko nasledovných potratov, predčasných pôrodov, riziko smrti matky, riziko krvácania a všetky riziká súvisiace s podaním anestózy. Naopak, neexistuje zvýšené riziko pri ženách, ktoré podstúpili medikamentóznu formu interrupcie.
Klasická chirurgická interrupcia predstavuje pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti oveľa vyššie nároky na náklady, starostlivosť a vyťaženosť personálu, keďže poskytnúť anestézu môže len špecialista.
Na základe uvedeného sme presvedčení, že zavedenie medikamentóznej formy interrupcií je v súlade nielen s duchom slovenskej legislatívy upravujúcej zdravotnú starostlivosť, ale aj v súlade s dobrou praxou v zahraničí s vyššou kvalitou zdravotnej starostlivosti a tak aj s etickým aspektom poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na podnikateľské prostredie. Rovnako návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.