1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák.

Cieľom návrhu ústavného zákona je bližšie špecifikovať ústavné garancie slobody prejavu a práva na informácie tak, že zahŕňajú aj základnú hodnotu týchto slobôd, ktorou je mediálna pluralita (vrátane duálneho systému vysielania), keďže tvorí trvalý základ mediálnej politiky Slovenskej republiky od jej vzniku. Návrh ústavného zákona preto špecifikuje ústavnoprávny rámec existencie a financovania médií verejnej služby, predovšetkým Rozhlasu a televízie Slovenska.

Pravidlá verejnej transparentnosti a vyhlásenie osobitného poslania sú nevyhnutné na ospravedlnenie deformácie trhu, ktorá vzniká existenciou médií verejnej služby. Na druhej strane bez spoluexistencie verejnoprávneho a súkromného vysielania nemožno hovoriť o pluralite médií, ktorá je deklarovaná ako jeden z pilierov slobody prejavu v článku 11 Charty základných práv EÚ. Vo chvíli, keď dôjde k ohrozeniu nezávislého postavenia verejnoprávnych médií, nemožno hovoriť o verejnoprávnych médiách, keďže sú definované funkciou a postavením, nie názvom. Jeden zo základných princípov, ako zabezpečiť nezávislé postavanie verejnoprávnych médií, je stabilné, transparentné a predvídateľné financovanie, ktoré nie je závislé od politickej ľubovôle.

Návrh ústavného zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať žiadne sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ochrana mediálnej plurality, či už v jej informačnom, kultúrnom alebo obsahovom aspekte, je základom pre realizáciu práva na vyhľadávanie a šírenie informácií. Mediálna pluralita je zároveň hodnotou, ktorá sa v mediálnej politike na území Slovenskej republiky aplikuje viac ako tridsať rokov. Ústavný rámec vymedzený v návrhu chápe pluralitu nielen v kvantitatívnom rozmere, ale rovnako aj v kvalitatívnom rozmere, ako diverzitu zdrojov (kultúrna, obsahová a informačná pluralita).

Z hľadiska výkladu tak úprava v bode 1 priamo súvisí s navrhovaným ustanovením čl. 26 ods. 6 (v bode 2), v ktorom sa bližšie špecifikuje dichotómia médií a pozitívne záväzky štátu voči médiám verejnej služby. Opodstatnenosť základnej dichotómie koexistencie médií verejnej služby a súkromných médií je v tom, že sama osebe vytvára jadro plurality médií na trhu, pričom takéto vnímanie podporuje aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. CFI, Joined Cases T-309/04, T-317/04, T-329/04 and T-336/04, TV 2/Danmark A/S and Others v Commission of the European Communities)

K bodu 2

Pravidlá verejnej transparentnosti a vyhlásenie osobitného poslania sú nevyhnutné na ospravedlnenie deformácie trhu, ktorá vzniká existenciou médií verejnej služby. (ECJ, Case C-260/89, Elliniki Radiophonia Tiléorassi AE and Panellinia Omospondia Syllogon Prossopikou v Dimotiki Etairia Pliroforissis and Sotirios Kouvelas and Nicolaos Avdellas and other) Na druhej strane bez spoluexistencie verejnoprávneho a súkromného vysielania nemožno hovoriť o pluralite médií, ktorá je deklarovaná ako jeden z pilierov slobody prejavu v článku 11 Charty základných práv EÚ. Vo chvíli, keď dôjde k ohrozeniu nezávislého postavenia verejnoprávnych médií, nemožno hovoriť o verejnoprávnych médiách, keďže sú definované funkciou a postavením, nie názvom. Jeden zo základných princípov, ako zabezpečiť nezávislé postavanie verejnoprávnych médií, je stabilné, transparentné a predvídateľné financovanie, ktoré nie je závislé od politickej ľubovôle.

Z hľadiska trhu sú verejnoprávne médiá spolufinancované štátom buď prostredníctvom tzv. koncesionárskych poplatkov, alebo cez iné mechanizmy. Oprávnenosť koexistencie aj z pohľadu hospodárskej súťaže demonštroval o. i. Súdny dvor Európskej únie

3

v prípade SIC v. Komisia: „Právo Spoločenstva v žiadnom prípade nebráni členskému štátu, aby široko definoval vysielanie SGEI tak, aby zahŕňali vysielanie celého spektra programov. Túto skutočnosť nemožno spochybňovať tým, že verejnoprávny vysielateľ vykonáva aj komerčnú činnosť, najmä predaj reklamného priestoru.“ (CFI, Case T-442/03, SIC - Sociedade Independente de Comunicação, SA v Commission of the European Communities, op. Cit., §§ 201, 202).

V odseku 6 sa vymedzujú základné atribúty mediálnej politiky štátu, predovšetkým záruka existencie médií verejnej služby cez koexistenciu duálneho systému vysielania a pluralitu médií v ďalších mediálnych oblastiach (tlač, on-line, agentúrne spravodajstvo, audiovizuálne služby a pod.). V nadväznosti na verejnoprávne médiá sa ustanovujú záruky ekonomickej a politickej nezávislosti cez transparentnosť a adekvátnosť financovania. Vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielateľovi (RTVS) sa v nadväznosti na zmenu financovania (zrušenie tzv. koncesionárskych poplatkov a naviazanie na štátny rozpočet) ustanovujú záruky stabilného, predvídateľného a udržateľného financovania z verejných zdrojov, ktoré má spĺňať aj kvantifikovaný rozsah. Týmito zárukami sa napĺňa aj citované odporúčanie Správy o právnom štáte 2022, pokiaľ ide o nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť v ekonomickom kontexte.

K Čl. II

Vzhľadom na charakter a obsah navrhovaných ustanovení, ako aj nadobudnutie účinnosti zákona, ktorým sa zrušuje doterajší spôsob financovania verejnoprávneho média (RTVS) k 1. júlu 2023, sa navrhuje účinnosť ústavného zákona dňom vyhlásenia.

4

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ ústavného zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák

2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu ústavného zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v Zmluve o fungovaní Európskej únie vrátane Protokolu č. 29 k nej, ako aj v čl. 11 Charty základných práv Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, napr. v týchto rozhodnutiach:

•CFI, Joined Cases T-309/04, T-317/04, T-329/04 and T-336/04, TV 2/Danmark A/S and Others v Commission of the European Communities,

•ECJ, Case C-260/89, Elliniki Radiophonia Tiléorassi AE and Panellinia Omospondia Syllogon Prossopikou v Dimotiki Etairia Pliroforissis and Sotirios Kouvelas and Nicolaos Avdellas and other,

•CFI, Case T-442/03, SIC - Sociedade Independente de Comunicação, SA v Commission of the European Communities, op. Cit., §§ 201, 202.

5

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)proti Slovenskej republike nebol začatý postup zo strany Európskej komisie alebo konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení,

c)bezpredmetné.

5. Návrh ústavného zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne.

6

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Návrh ústavného zákona nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy. Vytvorí však predpoklad na prijatie osobitného zákona o financovaní verejnoprávneho rozhlasu a televízie, čo pri nastavení 0,15% z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok bude predstavovať ročný negatívny dopad na rozpočet verejnej správy vo výške 161 mil. eur (v roku 2023 polovicu z tejto sumy a nasledujúce tri rozpočtové roky v uvedenej výške). Tento výpadok v štátnom rozpočte by sa mal v roku 2023 uhradiť z rozpočtovej rezervy (VPS) na riešenie vplyvov legislatívnych zmien, kde je alokovaných 857 992 282 €.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

7