DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o Učenej spoločnosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu zákona je zriadenie inštitucionálne nezávislej Učenej spoločnosti Slovenskej republiky združujúcej vedecké osobnosti, ktoré významným spôsobom prispeli k rozvoju poznania alebo kultúry a sú morálne bezúhonné. Učená spoločnosť Slovenskej republiky si nebude zriaďovať vlastné výskumné inštitúcie a bude zriadená ako verejnoprávna ustanovizeň.

Na dosiahnutie tohto cieľa návrh zákona upravuje najmä:

•zadefinovanie úloh a členov Učenej spoločnosti Slovenskej republiky,

•zriadenie orgánov Učenej spoločnosti Slovenskej republiky, ktorými sú valné zhromaždenie, predseda a podpredseda a Rada a zadefinovanie ich kompetencií a spôsob voľby,

•základné obsahové náležitosti Štatútu Učenej spoločnosti Slovenskej republiky,

•hospodárenie a financovanie Učenej spoločnosti Slovenskej republiky ako i podmienky hospodárenia s príspevkom štátu.

Učené spoločnosti sú prirodzenou súčasťou novovekých dejín európskych národných spoločenstiev. Už v 17. storočí založil napríklad kardinál de Richelieu Académie française, ktorá združovala vedeckú, umeleckú a filozofickú elitu.

V súčasnosti majú učené spoločnosti v najvyspelejších štátoch významné a nezastupiteľné miesto. Všetky majú spoločný základný cieľ – združovať významné tvorivé vedecké osobnosti tak, aby svojím výskumom a tvorbou rozvíjali poznanie a kultúru v prospech národa a spoločnosti.

Vzhľadom na zámer návrhu zákona, aby na Slovensku fungovala len jedna inštitucionálne nezávislá učená spoločnosť, je potrebné vykonať zodpovedajúce úpravy zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovenie § 1 definuje Učenú spoločnosť Slovenskej republiky (ďalej len „Učená spoločnosť“) ako samostatnú právnickú osobu. Ustanovenie upravuje tiež sídlo tejto vedeckej inštitúcie a vychádzajúc z historického, ale i praktického dôvodu, určuje ako sídlo Bratislavu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť nový typ právnickej osoby sui generis [§ 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka], ktorá bude subjektom verejného práva na rozhraní medzi verejnoprávnou inštitúciou a neziskovou organizáciou, a ktorej hlavným predmetom činnosti je podpora vedy a výskumu.

Učené spoločnosti majú svoju históriu aj na Slovensku. Už Matej Bel usiloval o založenie učenej spoločnosti. V roku 1926 vznikla na pôde Univerzity Komenského v Bratislave Učená spoločnosť Šafárikova. Zrušili ju v roku 1939, nahradila ju Slovenská učená spoločnosť. V roku 1942 ju nahradila Slovenská akadémia vied a umení. V roku 1953 vznikla podľa sovietskeho vzoru Slovenská akadémia vied (SAV) so zámerom vytvoriť vrcholnú vedeckú inštitúciu. Za tohto predpokladu mohol zbor akademikov a členov korešpondentov plniť funkciu učenej spoločnosti.

Slovenská národná rada schválila 12. 1. 1990 novelu zákona, ktorou sa zásadne zmenilo postavenie SAV. Zo zákona bola vypustená formulácia o SAV ako vrcholnej slovenskej vedeckej inštitúcii. Zhromaždenie akademikov SAV a členov korešpondentov SAV prestalo byť reprezentatívnym orgánom celej vedeckej komunity a slovenskou učenou spoločnosťou.

Prvým pokusom o nápravu situácie bolo založenie Slovenskej akademickej spoločnosti v roku 1998 ako občianskeho združenia významných vedcov Slovenska. Forma občianskeho združenia bola zvolená nielen kvôli tomu, aby bola Slovenská akademická spoločnosť v nezávislom postavení ku všetkým vedcom a všetkým inštitúciám vedy a výskumu na Slovensku, ale aby bola aj politicky nezávislá. Takúto inštitucionálnu nezávislosť považuje za absolútne zásadný princíp aj Učená spoločnosť Českej republiky založená v roku 1994.

V roku 2003 bola zriadená Učená spoločnosť SAV ako čestný orgán SAV. Súčasná učená spoločnosť ako čestný orgán SAV nie je všeobecne na Slovensku a najmä nie na

vysokých školách akceptovaná ako učená spoločnosť reprezentujúca celú vedeckú komunitu a všetky inštitúcie vedy a výskumu na Slovensku. Aj preto zámer inštitucionálne nezávislej učenej spoločnosti priamo podporila aj Rada vysokých škôl. Podľa paragrafu 107 ods. 3 Zákona o vysokých školách „Rada vysokých škôl je najvyšším orgánom samosprávy vysokých škôl.“.

Na Slovensku v súčasnosti neexistuje dominantná inštitúcia vedy a výskumu, ktorá by bola v akomkoľvek zásadnom kritériu výrazne lepšia ako iné významné inštitúcie. Presvedčivo to ukazujú grafy porovnania inštitúcií v publikačnej činnosti a v ohlasoch na publikačnú činnosť a najmä medzinárodné hodnotenie vedy a tvorivých výstupov VER 2022 (Verification of Excellent Research) organizované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Na Slovensku je niekoľko kľúčových inštitúcií, ktoré sú objemom a kvalitou výskumu porovnateľné. Každá z týchto inštitúcií má svoj nezastupiteľný význam pre celé Slovensko. Univerzity sú otvorené všetkým študentom a vedcom z celého Slovenska. Každá univerzita, rovnako ako SAV, je teda celoslovenskou inštitúciou. Žiadna jednotlivá inštitúcia nemôže plnohodnotne reprezentovať celú vedeckú komunitu na Slovensku.

Pre ďalší znalostný a kultúrny rozvoj Slovenska, pre jeho konkurencieschopnosť vo svete, pre ekonomickú prosperitu Slovenska a pre pripravenosť Slovenska čeliť očakávaným i neočakávaným krízam a výzvam, je nanajvýš potrebné zomknúť najvýznamnejšie tvorivé osobnosti vedy a kultúry v učenej spoločnosti tak, ako v iných vyspelých štátoch sveta.

Pandémia potvrdila, že v dobe rýchleho šírenia dezinformácií je nanajvýš dôležité, aby na Slovensku jestvovala relevantná inštitucionálne nezávislá vedecká a kultúrna autorita, o ktorú sa môžu oprieť politici, médiá, odborná aj laická verejnosť. Slovensko potrebuje učenú spoločnosť, ktorá komunikuje výsledky výskumu a vedecky podloženú perspektívu ich ďalšieho vývoja médiám aj verejnosti. Slovensku by preto veľmi prospelo zriadenie inštitucionálne nezávislej Učenej spoločnosti Slovenskej republiky, ktorá nebude zriaďovať vlastné výskumné inštitúcie a ktorá bude

•verejnoprávnou ustanovizňou a právnickou osobou,

•zriadená osobitným zákonom,

•patriť celej slovenskej spoločnosti,

•z právneho i vecného hľadiska v rovnakom vzťahu ku všetkým inštitúciám vedy a výskumu na Slovensku, t. j. univerzitám, vysokým školám, Slovenskej akadémii vied a rezortným výskumným ústavom,

•pre všetkých občanov a obyvateľov Slovenska spoločným reprezentantom významných osobností a inštitúcií vedy, výskumu, umenia a vzdelávania na Slovensku,

•mať za členov významné osobnosti, ktoré svojou tvorbou výrazne obohatili slovenskú vedu a kultúru.

Jednou zo základných zásad tvorby právnych predpisov, ktorú presadzoval na prelome 18. a 19. storočia tvorca modernej legislatívy Jeremy Bentham a objavila sa aj v § 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je, aby rovnaké, resp. obdobné a ľahko zameniteľné právne inštitúty označovali rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. O to viac to platí, keď nejde o právne inštitúty, ale o právne inštitúcie. Tu platí ešte správnejšia požiadavka, aby sa v celom právnom poriadku vytvorila len jedna inštitúcia plniaca rovnaký účel. Preto, ak sa má zriadiť nová inštitúcia, nemala by sa ani obdobne (ľahko zameniteľne) označovať, ak má navyše plniť rovnaký alebo obdobný účel, pre ktorý je zákonom zriadená.

Táto východisková legislatívna zásada sa musí aplikovať aj na navrhovaný zákon, ktorým sa kreuje Učená spoločnosť Slovenskej republiky. Obdobnú inštitúciu totiž už umožnil zriadiť zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov, kde v § 3 ods. 3 vymedzil jej účel a určil jej zákonné postavenie „ako čestný orgán akadémie“. V prípade zákonného zriadenia novej učenej spoločnosti je preto potrebné sa s touto legislatívnou anomáliou vyrovnať tak, aby na Slovensku pôsobila tá inštitúcia, ktorá z hľadiska svojho spoločenského významu, inštitucionálnej nezávislosti a rozsahu právomocí bude legitímnejšie zastupovať záujmy vedy na Slovensku.

To sa dá legislatívne dosiahnuť tak, že bude prijatý návrh zákona o Učenej spoločnosti Slovenskej republiky a zároveň sa vypustí zákonná úprava v § 3 ods. 3 až 5 zákona o SAV, čo nebude nijako brániť tomu, aby naďalej svoju činnosť vyvíjala učená spoločnosť v rámci SAV ako jej čestný orgán na základe štatútu, ktorého prijatie je v kompetencii príslušného orgánu SAV. Na druhej strane nič nebude stáť v ceste tomu, aby sa členmi Učenej spoločnosti Slovenskej republiky stali aj súčasní členovia učenej spoločnosti SAV.

K § 2

V § 2 sa určujú jednotlivé úlohy Učenej spoločnosti. Prvoradou úlohou Učenej spoločnosti je reprezentovať vedeckú komunitu Slovenskej republiky doma i v zahraničí, podporovať rozvoj vedy a výskumu, vzdelávanie mladých vedcov, taktiež sa podieľať na podpore aplikácie výsledkov výskumu v praxi ako i podpore pri skvalitňovaní vedomostí a zručností ľudí zaoberajúcich sa výskumom.

K § 3 a 4

V § 3 sa určuje postavenie Učenej spoločnosti. Určuje sa, že Štatút a jeho zmeny schvaľuje valné zhromaždenie. V § 4 sa spresňuje okruh osôb, ktoré môžu byť členmi Učenej spoločnosti. Ide o významných vedcov, ktorí obohatili vedu doma i v zahraničí. Upravuje sa spôsob kreovania jej členov, pričom ich práva a povinnosti určí Štatút.

K § 5

Zákon vymedzuje sústavu orgánov Učenej spoločnosti. Orgány Učenej spoločnosti sú vrcholným reprezentantom spoločnosti ako samostatného právneho subjektu. Predstavujú orgány, ktoré sa podieľajú na usmerňovaní činnosti Učenej spoločnosti. Zakotvujú demokratickú štruktúru riadenia, ktorej právomoci sa odvodzujú od valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu Učenej spoločnosti až po Radu, ktorá je výkonným orgánom.

Valné zhromaždenie je konštituované ako najvyšší orgán Učenej spoločnosti. Členovia valného zhromaždenia si zo svojich radov volia predsedu. Mechanizmus voľby predsedu je stanovený v zákone. Valné zhromaždenie zvoláva predseda najmenej jedenkrát do roka a vždy:

a) ak je to potrebné,

b) ak o to požiada jedna pätina jeho členov, alebo

c) ak ho predseda nezvolá, zvolá ho zástupca členov, ktorí o zvolanie požiadali.

Pôsobnosť valného zhromaždenia je vymedzená na kľúčové otázky týkajúce sa princípov a pravidiel činnosti Učenej spoločnosti, rozhodovanie o zriadení pracovných skupín a komisií, koncepcie vednej politiky Učenej spoločnosti, prerokovanie a schvaľovanie výročnej správy a správy o plnení rozpočtu, rozhodovanie o členstve Učenej spoločnosti v medzinárodných organizáciách, ako aj personálneho obsadenia ďalších orgánov Učenej spoločnosti – predsedu, podpredsedu a Radu.

Demokratické princípy činnosti valného zhromaždenia vychádzajú z uplatňovania volieb pri personálnom obsadzovaní orgánov Učenej spoločnosti.

Predseda je štatutárnym orgánom Učenej spoločnosti. Predseda koná navonok vo vzťahu k tretím osobám a svojimi úkonmi Učenú spoločnosť právne zaväzuje. Predsedu v neprítomnosti a v prípadoch určených Štatútom zastupuje podpredseda. Funkčné obdobie je nastavené tak, aby bolo dostatočné na realizáciu strednodobých plánov.

Zákon charakterizuje Radu ako výkonný orgán spoločnosti. Upravuje sa zloženie členov Rady. Rada má päť volených členov, ktorí sú volení valným zhromaždením z členov Učenej spoločnosti. Členmi Rady sa z dôvodu svojej funkcie (ex-offo) stávajú predseda a podpredseda.

Činnosť Učenej spoločnosti po administratívnej stránke zabezpečuje sekretariát.

K § 6

Ustanovenie § 6 určuje predmet úpravy štatútu Učenej spoločnosti, ktorý schvaľuje valné zhromaždenie.

K § 7 až 9

V § 7 sa upravuje hospodárenie a financovanie Učenej spoločnosti. Učená spoločnosť hospodári s vlastným majetkom a majetkom štátu. Nakladanie s majetkom štátu je vymedzené osobitným predpisom, ktorým je zákon o správe majetku štátu. Správu o hospodárení Učenej spoločnosti podáva na schválenie jedenkrát ročne predseda s Radou valnému zhromaždeniu ako najvyššiemu orgánu spoločnosti. Valné zhromaždenie predmetnú správu schvaľuje spolu s účtovnou uzávierkou.

Navrhuje sa, aby si Učená spoločnosť mohla zriadiť svoju nadáciu vymedzenú v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

V § 8 a 9 sa upravuje základný zdroj financovania Učenej spoločnosti z kapitoly Ministerstva školstva vedy výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktorý predstavuje formu podpory nevyhnutnú na výkon činnosti Učenej spoločnosti. Tieto finančné prostriedky budú poskytované na základe zmluvy, ktorou sa ustanovia podmienky a účel využitia príspevku štátu v súlade s úlohami Učenej spoločnosti.

K § 10

Predmetom kontroly bude použitie príspevku štátu. Výkon kontroly hospodárenia a audit Učenej spoločnosti vykonáva ministerstvo a iné kontrolné orgány, ktoré vykonávajú kontrolu podľa osobitných predpisov (napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov; zákon č. 357/2015 Z. Z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

K § 11

Navrhuje sa, aby prvých 13 členov Učenej spoločnosti vymenoval prezident Slovenskej republiky spomedzi významných vedcov vzhľadom nato, že prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva aj vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon. Prvých 13 vymenovaných členov sa zároveň považuje za valné zhromaždenie Učenej spoločnosti. Tým sa posilňuje aj nezávislý charakter inštitúcie, keďže vedecké osobnosti budú do postavenia akademikov menovaní hlavou štátu priamo na základe zákona a nie v rámci jednej z viacerých vedeckých inštitúcií na Slovensku na základe jej štatútu.

K Čl. II

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technické úpravy v súvislosti s vypustením učenej spoločnosti zo zákona č. 133/2002 Z. z o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov z dôvodu vytvorenia učenej spoločnosti ako samostatnej právnickej osoby.

K Čl. III

Stanovuje sa nadobudnutie účinnosti na 15. augusta 2023.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o Učenej spoločnosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o Učenej spoločnosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Predložený návrh zákona predpokladá každoročne vynaložiť cca 50 000 eur na prevádzku a fungovanie Učenej spoločnosť Slovenskej republiky. Tieto náklady zahŕňajú výdavky na prenájom kancelárie (cca 3 000 eur ročne), výdavky na kvalifikovanú pracovnú silu plniacu úlohy sekretariátu Učenej spoločnosti Slovenskej republiky (cca 36 000 eur ročne) a iné súvisiace výdavky (cca do 10 000 eur ročne).

Vzhľadom na to, že počas roka 2023 sa činnosť Učenej spoločnosti Slovenskej republiky bude týkať len mesiacov október až december 2023, predpokladané dopady na rozpočet verejnej správy sú cca 20 000 eur (vrátane o niečo vyšších vstupných nákladov na zriadenie) a tieto by mali byť hradené z rezervy určenej na krytie dopadov v súvislosti s prijatím novej legislatívy v rámci Všeobecnej pokladničnej správy. V nasledujúcich rozpočtových rokoch