DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Návrh zákona o posilnení práv občanov počas mimoriadnej situácie a o posilnení ich volebného práva (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom predloženého návrhu zákona je

✓posilniť práva občanov počas mimoriadnej situácie vo vzťahu k orgánom verejnej moci, čo spočíva najmä v nasledovnom:

❖zrušenie výnimiek pre plynutie lehôt na vydanie rozhodnutia alebo v možnosti predĺžiť lehoty na vykonanie úkonov orgánmi verejnej moci,

❖predĺženie, skrátenie, odpustenie zmeškania alebo spočívanie lehôt bude naďalej možné len v prospech tých, ktorých sa rozhodnutie orgánov verejnej moci týka,

❖zmena zákonných postupov orgánov verejnej moci bude naďalej možná len v prospech tých, ktorých sa rozhodnutie orgánov verejnej moci týka,

✓štandardizovať rozhodovacie procesy počas mimoriadnej situácie v samospráve aj vo vzťahu k zasadnutiam obecnej rady po vzore pravidiel pre obecné zastupiteľstvá, zrušiť spočívanie lehôt pre vykonanie miestneho referenda a spresniť voľbu hlavného kontrolóra počas mimoriadnej situácie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

B. OSOBITNÁ ČASŤ

K Čl. I, III, V, VI, VII a VIII

V reakcii na celosvetovú pandémiu spôsobenú ochorením COVID-19 bolo v priebehu posledných rokov prijatých množstvo noviel zákonov, ktoré umožňovali predĺženie, skrátenie alebo spočívanie lehôt a zmenu zákonných postupov orgánov verejnej moci nielen v prospech občanov Slovenska, ale aj v prospech samotných orgánov verejnej moci (rôznych úradov).

Najčastejšie sa tieto výnimky týkajú neplynutia lehôt na vydanie rozhodnutia vrátane vydania rôznych dokladov, potvrdení, osvedčení a licencií, ale aj obmedzenia rozhodovania za prítomnosti dotknutej osoby alebo účasti viacerých či množstva dotknutých osôb (napr. ohliadka na mieste, verejné prerokovanie a pod.), či obmedzenia množstva prijatých žiadosti od občanov v nevyhnutnom rozsahu.

Takéto výnimky, osobitne tie, ktoré spočívali v spočívaní (neplynutí) lehôt na vydanie rozhodnutia viedli neraz až k svojvôli úradníkov, ktorí namiesto štandardnej 30-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia (resp. v zložitých prípadoch 60, či 90-dňovej lehoty), vydávali rozhodnutia po roku, resp. roku a pol od podania žiadosti. Takýto spôsob rozhodovania viedol k poškodzovaniu práv a oprávnených záujmov občanov, ktorí nemali žiadny štandardný prostriedok nápravy, keďže lehota na vydanie rozhodnutia spočíva až do skončenia mimoriadnej situácie, resp. v niektorých prípadoch by sa podľa zákona mala skončiť až po niekoľkých mesiacoch od skončenia mimoriadnej situácie.

Možno konštatovať, že priebeh pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 je na Slovensku už istú dobu pod kontrolou, a preto nie je dôvod, aby mali orgány verejnej moci aj naďalej také množstvo výnimiek a v takom rozsahu ako doteraz.

Cieľom návrhu zákona je posilniť práva občanov počas mimoriadnej situácie vo vzťahu k orgánom verejnej moci, čo spočíva najmä v nasledovnom:

a) zrušenie výnimiek pre plynutie lehôt na vydanie rozhodnutia alebo v možnosti predĺžiť lehoty na vykonanie úkonov orgánmi verejnej moci,

b)predĺženie, skrátenie, odpustenie zmeškania alebo spočívanie lehôt bude naďalej možné len v prospech tých, ktorých sa rozhodnutie orgánov verejnej moci týka,

c)zmena zákonných postupov orgánov verejnej moci bude naďalej možná len v prospech tých, ktorých sa rozhodnutie orgánov verejnej moci týka.

Pokiaľ ide o zmenu zákonných postupov orgánov verejnej moci, zrušenie výnimiek sa týka napríklad oblasti sociálnych vecí (sociálna posudková činnosť), dopravy, stavebného zákona a vyvlastňovania, oblasti súkromnej bezpečnosti. Keďže v oblasti sociálnych vecí sú tieto výnimky v prospech orgánov verejnej moci upravené v zákone len čiastočne a z väčšej časti ide o úpravu formou nariadenia vlády Slovenskej republiky, v tejto súvislosti sa preto zrušujú § 13 a § 24 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 102/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov a vláda bude musieť upraviť toto svoje nariadenie tak, aby sa zrušené výnimky, ak je to potrebné, uplatňovali len počas výnimočného stavu a núdzového stavu.

Zrušenie viacerých výnimiek však neznamená, že sa bezbreho zrušia všetky, keďže pandémia sa ešte neskončila a mimoriadna situácia trvá (aj kvôli vojne na Ukrajine). Vo všeobecnosti sa doterajšie výnimky zrušujú len počas trvania mimoriadnej situácie, ale zostávajú v platnosti pre prípad núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Rovnako zostávajú v platnosti tie výnimky, ktoré sa týkajú úkonov orgánov verejnej moci uskutočňované za účasti väčšieho množstva osôb (t.j. verejné prerokovanie alebo ohliadka na mieste v stavebnom alebo vyvlastňovacom konaní), ako aj tie, ktoré umožňujú orgánom verejnej moci obmedziť prijímanie určitého množstva žiadostí, čo sa týka aj zastupiteľských úradov Slovenska v zahraničí, kde môže byť pandemická situácia rozdielna, keďže túto výnimku nemožno využívať z ich strany svojvoľne, ale len v nevyhnutnom rozsahu.

Naďalej zostávajú v platnosti výnimky, ktoré sa týkajú predĺženia, skrátenia, odpustenia zmeškania alebo spočívania lehôt, ako aj zmeny zákonných postupov orgánov verejnej moci, avšak výlučne v prospech občanov Slovenska.

K Čl. II a IV

Okamžite po vypuknutí pandémie vyšla Národná rada Slovenskej republiky v ústrety samosprávam a umožnila im viesť zasadnutia zastupiteľstiev aj v inej ako fyzickej (prezenčnej) forme. Rokovania zastupiteľstiev sa umožnilo prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie a vo výnimočných prípadoch aj korešpondenčným hlasovaním alebo hlasovaním cez e-mailové adresy vopred oznámené poslancami zastupiteľstva.

Možno konštatovať, že táto forma rokovania zastupiteľstiev formu vzdialeného prístupu sa počas pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 osvedčila a samosprávy ju už majú odskúšanú. To sa týka nielen, obcí, miest a ich mestských častí, ale aj samosprávnych krajov.

Spolu s touto formou rokovania zastupiteľstiev sa však v roku 2020 prijali aj prísne obmedzenia, ktoré sa týkali rokovania obecnej rady, voľby kontrolóra a vykonania

miestneho referenda, keď sa ustanovilo, že lehoty na zvolanie obecnej rady, voľbu kontrolóra a vykonanie miestneho referenda neplynú.

Keďže priebeh pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 je na Slovensku už istú dobu pod kontrolou, nie je dôvod, aby platili takéto prísne obmedzenia vo vzťahu k pôsobeniu orgánov samosprávy, resp. uplatneniu rozhodovania formou referenda v takom rozsahu ako doteraz. Navrhované zrušenie obmedzení spočívajúcich v spočívaní (neplynutí) vybraných lehôt sa však nebude týkať núdzového stavu a výnimočného stavu.

Pokiaľ ide o rokovanie obecnej rady počas mimoriadnej situácie, navrhuje sa zrušenie spočívania lehoty na zvolanie obecnej rady s tým, že na rokovanie obecnej rady bude možné využiť tie isté mechanizmy ako na rokovanie obecného zastupiteľstva formou vzdialeného prístupu. Táto forma je už samosprávou odskúšaná, a preto by nemala spôsobovať žiadne ťažkosti.

Pokiaľ ide o lehotu na vykonanie miestneho referenda, nie je dôvod na jej spočívanie, keďže minulý rok sa počas pandémie uskutočnili komunálne voľby, ktoré sú obdobou miestneho referenda z hľadiska organizácie podujatia vrátane počtu ľudí, a teda nie je dôvod nedodržiavať 90-dňovú lehotu stanovenú zákonom.

Pokiaľ ide o voľbu kontrolóra, zákon neobmedzil len plynutie lehoty na vykonanie jeho voľby, ale v § 30f ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v § 23b ods. 3 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov upravil aj možnosti pre príslušné zastupiteľstvá v súvislosti s jeho voľbou.

Keďže zákony v uvedených ustanoveniach spojili dve samostatné situácie do jedného odseku, čo následne viedlo k nesprávnemu výkladu §30f ods. 6 a § 23b ods. 3 uvedených zákonov spôsobom, že ak si zastupiteľstvá nestihli zvoliť hlavného kontrolóra do nadobudnutia ich účinnosti, predlžuje sa funkčné obdobie hlavného kontrolóra až do skončenia krízovej situácie, je potrebné tieto ustanovenia spresniť tak, aby zodpovedali pôvodnému zámeru zákonodarcu.

Tieto ustanovenia sa preto spresňujú spôsobom, že ak si príslušné zastupiteľstvo nezvolilo hlavného kontrolóra do nadobudnutia účinnosti predmetného zákona (t.j. do 7. 4. 2020), môže si ho zvoliť kedykoľvek po tomto dátume, pokiaľ to uzná za vhodné, pričom výkon funkcie doterajšieho hlavného kontrolóra v zmysle platného zákona zaniká dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový hlavný kontrolór zvolený.

Pôvodný zámer zákonodarcu totiž nespočíval v tom, aby sa predlžovalo funkčné obdobie hlavného kontrolóra až do skončenia krízovej situácie, ale v zohľadnení špecifickej situácie danej samosprávy v dôsledku pandémie v tom, že ak pandemická situácia bráni vykonať voľbu hlavného kontrolóra a už mu končí alebo skončilo funkčné obdobie, aby sa toto obdobie predĺžilo na nevyhnutnú dobu (napr. do času, kým nie sú poslanci zdravotne

spôsobilý zúčastniť sa rokovania zastupiteľstva), v najhoršom až do skončenia krízovej situácie.

Výklad doterajšieho znenia zákona však nemal viesť k tomu, ako sa žiaľ v prípade niektorých samospráv stalo, že napriek spôsobilosti poslancov zvoliť hlavného kontrolóra aj počas krízovej situácie, k takejto voľbe nedošlo (alebo takáto voľba bola znemožnená) s odôvodnením, že podľa § 30f ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v § 23b ods. 3 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov to nie je možné až do skončenia krízovej situácie. Uvedené sa preto uvádza týmto návrhom zákona na pravú mieru.

K Čl. IX

Nadobudnutie účinnosti zákona sa stanovuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu od 1. augusta 2023.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o posilnení práv občanov počas mimoriadnej situácie

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.