Pre správne pochopenie návrhu zákona je vymedzenie základných pojmov kľúčové. Takýmito pojmami sú nebankový subjekt, klient, podiel a majetková ujma.
Nebankovým subjektom podľa tohto zákona je právnická osoba, ktorá začala podnikať do 31. 12. 2001 a svoje podnikanie zamerala na získavanie finančných prostriedkov od verejnosti, najčastejšie prostredníctvom zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka alebo formou vkladu, ktorý sa nápadne podobal na vklad podľa zákona č. 21/1992 Zb. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“, v súčasnosti zákon č. 483/2001 Z. z.), ale formálne takýmto vkladom nebol a v skutočnosti išlo o podiel, ktorým sa fyzická osoba zúčastňovala na podnikaní takéhoto nebankového subjektu najčastejšie v postavení tichého spoločníka podľa § 673 Obchodného zákonníka alebo ako člen družstva (obchodnej spoločnosti podľa § 230 Obchodného zákonníka) prostredníctvom členského vkladu.
Takýto nebankový subjekt prevádzkoval svoje podnikanie v princípe ako tzv. pyramídovú hru na úkor jednoduchých bežných ľudí (napr. BMG Invest, Horizont, Drukos a pod.), ktorí sa na jeho podnikaní zúčastňovali v očakávaní nadpriemerných výnosov v podobe úrokov, podielov na zisku tichého spoločníka, podielov ako člena družstva v čase, keď na Slovensku nefungovalo štandardné podnikateľské prostredie a osobitne podnikanie v oblasti bankovníctva a finančníctva, pričom právne predpisy, ktoré zodpovedali štandardom Európskej únie sa v týchto oblastiach prijali po zrušení právomoci NBS (1999) až na konci roka 2001 s účinnosťou od roka 2002, t.j. až po 3 rokoch. Bol to jednak nový zákon o bankách, ktorý nahradil starší zákon z roku 1992 a nový zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“) s účinnosťou od 1. 1. 2002, ktorý rovnako nahradil starší zákon o cenných papieroch z roku 1992.
Ministerstvo financií SR, ale aj samotná vláda, ktorá v roku 2001 predložila zákon o cenných papieroch do parlamentu na schválenie, v dôvodovej správe k tomuto zákonu uviedla, že sa prijíma aj z dôvodu regulácie podnikania tzv. nebankových subjektov, ale tiež to, že § 120 bol prijatý aj z dôvodu, aby sa zabránilo nekalým praktikám nebankových subjektov, a to prostredníctvom zverejňovania prospektu cenného papiera. Je teda zrejmé, že vláda SR, ako aj NR SR si až po dlhej dobe nečinnosti (1999-2002) konečne na konci roka 2001 uvedomili, že podnikanie nebankových subjektov je nevyhnutné sprísniť a regulovať, aby sa zabránilo vzniku ďalších škôd na majetku fyzických osôb – bežných občanov.
Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že štandardné podnikateľské prostredie v oblasti bankovníctva a finančníctva bolo na Slovensku zavedené až od 1. 1. 2002, čo je aj časová hranica, ktorá slúži na vymedzenie pojmu nebankový subjekt s cieľom vyhnúť sa nedorozumeniam, ktoré by mohli vyplývať z toho, že by sa na základe tohto