DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Rapídne, pre mnohých občanov a domácnosti neúnosné zdražovanie potravín trápi Slovensko nielen posledné mesiace, ale minimálne posledné dva roky. Závažným problémom je najmä pomer výdavkov domácností na potraviny, ktorý je aktuálne na úrovni približne 24 percent, kým v roku 2020 to bolo len20 percent. Znamená to, že Slovensko bolo už v rokoch 2020 a 2021 na druhom mieste vo výdavkoch na potraviny v rámci Európy.
Od roku 2022 pozorujeme nielen bezprecedentnú mieru inflácie, ale navyše aj pokles reálnych miezd. Inflácia sa týka najmä tovarov každodennej spotreby, obzvlášť potravín. Tie podľa posledných analýz - vrátane výstupov NBS - prispievajú k inflácii až 46 percentami a inflácia v tejto kategórií je oproti priemeru takmer dvojnásobná.
Opozičný Smer-SSD na situáciu reagoval už v septembri 2020, keď prvýkrát zvolal k tejto problematike mimoriadnu schôdzu. Napriek tomu, že schôdzí, ktorými opozícia apelovala na kompetentných členov vlády, aby prinášali rýchle, kompetentné a efektívne riešenia bolo viac, zodpovedné rezortyna čele s predsedom vlády v demisii neprišli so žiadnymi konkrétnymi a účinnými riešeniami.
Ojedinelý pokus-omyl rezortu pôdohospodárstva zastropovať maržu na 13-tich základných potravináchv 2022 v konečnom dôsledku neznamenal zastropovanie ich cien. Tie sa naďalej zvyšovali, nakoľko sa všetkým dramaticky zvyšovali vstupné náklady, najmä energií. Zároveň všetko nasvedčuje tomu, že obchodné reťazce mali naďalej vyššie zisky. Zaujímavosťou,pri aplikácii trhových definícií v reáliách SR je aj otázka, prečo sa ceny potravín stále zvyšujú napriek tomu, že inflácia medziročne vo februári klesla.
Rovnako aj nedávny alibistický pokus obchodných reťazcov – posvätený ministrom pôdohospodárstva v podobe„garancie najvyššej zastropovanej ceny pri 400 potravinách“ bol očividne len marketingovým ťahom, ktorý narazil na širokú odbornú aj politickú kritiku, a to aj z radov „vlastných“.
Dôsledkom tejto pasivity kompetentných je nízka schopnosť Slovenska koncentrovať pomoc štátu tam, kde je to skutočne potrebné. Tento problém je ešte výraznejší vsúčasnom prostredí poklesu reálnych miezd. Keďže u nízkopríjmových domácností tvoria potraviny väčšiu časť spotreby, inflácia má na nich ešte silnejší vplyv a spôsobuje im ťažkosti pri zabezpečení základných potrieb pre život.
Podľa dát ŠÚ SR, pri medziročnom raste za december 2022 - celkový rast mesačných nákladov na stravu pre typickú štvorčlennú rodinu v roku 2022 predstavoval cca 90 eur. Najvýznamnejší nárast bol zaznamenaný v nákladoch na mäso, mäsové výrobky a ryby, percentuálne najviac zdraželi vajcia a mliečne výrobky.
Na základe uvedených skutočností Smer-SSD od marca inicioval sériu rokovaní za účasti všetkých hlavných aktérov produkcie, spracovania a predaja potravín v SR, vrátane obchodných reťazcov a Slovenskej obchodnej inšpekcie.Pozvanie prijal aj predstaviteľ koalície v pozícií predsedu pôdohospodárskeho výboru NR SR, ktorého súčinnosť považujeme za dôležitú a veci prospešnú.
Obsahom predmetného poslaneckého návrhu je zníženie ceny práce pre potravinárov, ako súčasťprerokovaných návrhov za účelom zníženia koncových cien základných potravín v maloobchode na Slovensku.
Jedná sa o dočasné opatrenie vo forme odpustenia časti odvodov do fondov sociálneho poistenia a to ich väčšej časti, ktorú tvoria tzv. odvody zamestnávateľa za zamestnanca a to v období od 1.júla 2023 do 31.decembra 2023. Konkrétne ide o sadzbu poistného na nemocenské poistenie vo výške 1,4 % z vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na starobné poistenie vo výške 14 % z vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na invalidné poistenie vo výške 3 % z vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na úrazové poistenie vo