Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Tomáš Valášek predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie novej formy dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: dohody o študentskej stáži. Takáto právna úprava zabezpečí adekvátnu finančnú odmenu študentom a študentkám stredných a vysokých škôl, ktorí vykonávajú popri svojom štúdiu stáž ako prípravu na výkon budúceho povolania. Predkladateľ má za to, že každá osoba si za svoju prácu zaslúži finančné ohodnotenie, ktoré jej zabezpečí dôstojný život popri štúdiu.

Časť mladých študujúcich ľudí je už dnes za svoju prácu platená: zamestnávatelia majú možnosť zamestnať ich na jednu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle § 223 a nasl. Zákonníka práce, a to: dohodu o brigádnickej práci študenta, dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tieto formy dohôd však nemožno kvalifikovať ako stáže. Náš Zákonník práce v súčasnosti študentskú stáž neupravuje. Navyše sa s týmito spôsobmi zamestnávania študentstva nespájajú garancie, ktoré by mala študentská stáž prinášať. V súčasnosti preto väčšina študentstva na Slovensku vykonáva stáž bez akéhokoľvek nároku na odmenu.

Hlavným zámerom stáže je predstaviť študujúcej osobe trh práce, pridať či prehĺbiť jej teoretické vedomosti získané počas formálneho vzdelávania a taktiež získať pracovné skúsenosti v odbore, na ktorého výkon sa štúdiom pripravuje. Keďže na Slovensku absentuje potrebná právna úprava, mladí ľudia vstupujú na trh práce prostredníctvom síce flexibilných ale neistých foriem zamestnania. Zamestnávatelia tiež často siahajú po neplatených stážach aby nahradili iný pracovný pomer, využívajúc skutočnosť, že mladí ľudia chcú - a kvôli nadobudnutiu potrebných praktických skúsenosti a rozšíreniu svojich kontaktov často musia - akceptovať aj neplatenú prácu. Takýto postup znemožňuje mladým ľuďom nielen dôstojne žiť, ale aj vstúpiť na trh práce.

Prieskum Eurobarometra z roku 2013 sa pýtal mladých ľudí do 35 rokov na ich skúsenosti so stážami. Na Slovensku z 500 opýtaných respondentov a respondentiek využilo možnosť stáže len 40 opýtaných. Toto malé číslo nie je jedinou zarážajúcou vecou, ktorú prieskum ukázal: približne polovica stáží bola neplatená, 9 osobám, čo predstavuje 23% opýtaných, nedali po odpracovaní stáže certifikát ani nijakú obdobu dokumentu o ukončení stáže. 262 opýtaných malo „student job“ – platenú študentskú brigádu. Nepomer osôb, ktoré stážovali a osôb, ktoré majú skúsenosti so študentskou brigádou, môžeme vysvetliť aj tým, že drvivá väčšina stáží na Slovensku nie je platená. Dohody o brigádach zas nekorešpondujú s ich zameraním štúdia, mnohokrát tiež pracujú do neskorých hodín, pričom ráno musia nastúpiť na vyučovanie.

Navrhovaná právna úprava nenahrádza existujúce spôsoby výkonu práce mimo pracovného pomeru. Študujúce osoby, ktoré si chcú zarábať alebo privyrábať popri štúdiu inou činnosťou ako stážou, napríklad brigádou, tak môžu robiť aj naďalej. Pre ilustráciu: zamestnávateľ (v tomto príklade štát) musí so študentom sociálnej práce, ktorý v 4. ročníku nastúpi na stáž na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, uzavrieť dohodu o študentskej stáži. Na druhej strane

študentka teológie, ktorá sa rozhodne privyrábať si ako pomocná sila v hypermarkete, tak môže urobiť na základe iného typu dohody - napr. ako brigádnickú činnosť. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol mladý človek za vykonávanú činnosť finančne ohodnotený.

Navrhovaná právna úprava zavádza rozdiel medzi zamestnávateľmi a ich povinnosťami podľa toho, či sa jedná o štátne inštitúcie - orgány štátnej moci, alebo iného zamestnávateľa.

V prvom prípade predkladateľ navrhuje, aby mal štát povinnosť uzatvárať dohody o študentskej stáži a teda finančne ohodnocovať osoby, ktoré pracujú na ministerstvách, v orgánoch štátnej správy a vôbec vo všetkých jeho zložkách. Štát nesmie využívať bezplatnú pracovnú silu mladých ľudí. Práve naopak, je jeho povinnosťou zabezpečiť im spravodlivé a férové ohodnotenie za vykonanú prácu a dovoliť im dôstojne žiť. Z infožiadostí, ktoré predkladateľ rozposlal ministerstvám a ďalším štátnym orgánom vyplýva, že žiaden z nich študentov a študentky za stáže finančne neodmeňuje. V prípade, že stáže pre študentstvo ponúkajú, jedná sa teda výlučne o neplatené stáže.

V prípade iných zamestnávateľov predkladateľ navrhuje obmedziť povinnosť uzatvárať dohody o študentskej stáži na stáže presahujúce 2 mesiace. Takýto systém funguje napríklad vo Francúzsku. Zamestnávateľ má samozrejme možnosť uzavrieť dohodu o stáži aj na dobu kratšiu ako dva mesiace. Cieľom takejto úpravy je nezaťažiť súkromný sektor, ťažko skúšaný niekoľkými krízami, ale aj tretí sektor, dlhodobo finančne poddimenzovaný.

Predkladateľ je presvedčený, že štát musí ísť ostatným zamestnávateľom príkladom a nevykorisťovať mladých ľudí. Zároveň sa domnieva, že má možnosť vynaložiť potrebné financie, aby aj takto pomohol mladým ľudom v období kríz. Mladí študujúci ľudia žiaľ doteraz ostali, napriek deklarovanej politickej vôli „udržať ich doma, na Slovensku“ na konci rebríčka priorít tejto vlády. Patria pritom medzi chudobou najviac ohrozené skupiny a hlavne: sú budúcnosťou našej krajiny.

Neplatené stáže sú faktorom prehlbovania existujúcich sociálnych a iných nerovností: kvalitnú stáž bez finančného ohodnotenia si môžu dovoliť len mladí ľudia, ktorých rodiny sú schopné finančne im pomôcť a zabezpečiť ich základné životné potreby ako bývanie, stravu a ďalšie náklady spojené so štúdiom a životom vo všeobecnosti. Študenti a študentky, ktorí takú možnosť nemajú, prichádzajú o možnosť uchádzať sa o stáž, alebo musia kumulovať niekoľko aktivít: štúdium, neplatenú stáž a zároveň brigádu. Táto situácia vytvára na mladých ľudí tlak a ohrozuje ich mentálne zdravie.

Aj preto neplatené stáže dlhodobo kritizujú aj európske inštitúcie: Európsky parlament (EP) v niekoľkých rezolúciách1 odsúdil tieto praktiky a apeloval na štáty, aby ich ukončili. Podľa EP neplatené stáže predstavujú “formu zneužívania práce mladých ľudí a porušovania ich práv”. V uznesení z februára 2022 EP vyzval Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s Parlamentom navrhli spoločný právny rámec na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania za stáže s cieľom zamedziť vykorisťovateľským praktikám.

1Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2020 o záruke pre mladých ľudí (2020/2764(RSP)) (2021/C 395/12), Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie (2020/2084(INI)), Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2022 o posilnení postavenia európskej mládeže: zamestnanosť a sociálne zotavenie po pandémii (2021/2952(RSP))

Vo svojom rozhodnutí zo 16. februára 20222 Európsky výbor pre sociálne práva (ECSR) rozhodol, že Belgicko porušuje práva zakotvené v Európskej sociálnej charte, pretože jeho inšpektorát práce nie je dostatočne účinný pri odhaľovaní a prevencii tzv. “falošných stáži” - maskovaného zamestnávania, ktoré zahŕňa skutočnú prácu, no bez odmeny, v prospech zamestnávateľa. Podľa ECSR Belgicko porušilo článok charty zakazujúci diskrimináciu, keďže stážisti sú zbavení nároku na spravodlivú odmenu, ktoré je zaručená všetkým ostatným zamestnancom vykonávajúcim podobnú prácu.

Európska Únia a Európska rada tak zvyšujú tlak na členské štáty a očakáva sa, že v blízkej budúcnosti Európska Komisia príde s návrhom zjednocujúcim legislatívu v tomto smere. Slovensko však môže už teraz urobiť krok vpred a konečne pomôcť mladým ľuďom: investícia do ich prítomnosti je totiž investíciou do budúcnosti našej krajiny.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Navrhuje sa doplniť za existujúce formy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle § 223 a nasl. Zákonníka práce nová forma dohody o študentskej stáži.

K § 2

Dohoda o študentskej stáži sa definuje ako „dohoda o práci mimo pracovného pomeru, ktorej zámerom je získať alebo pridať praktické skúsenosti a zručnosti k vedomostiam a kvalifikácii, ktoré nadobúda vzdelávaním, je možné v prípade štátnych inštitúcií uzavrieť výhradne dohodu o študentskej stáži“. Od ostatných foriem dohôd sa teda táto odlišuje svojím zámerom.

Zároveň sa navrhuje rozlíšiť medzi zamestnávateľmi (štát alebo iný zamestnávateľ) tak, aby mal štát povinnosť uzatvárať takéto dohody so študujúcimi osobami od začiatku stáže. Pre iného zamestnávateľa je uzatvorenie dohody o stáži nepresahujúcej 2 mesiace možnosťou. Ak má stáž presiahnuť dobu 2 mesiace, iný zamestnávateľ ako štát je rovnako povinný uzatvoriť so študujúcou osobou dohodu o stáži.

K § 3 a § 4

Za existujúce formy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle § 223 a nasl. Zákonníka práce sa dopĺňa nová forma dohody o študentskej stáži.

K § 5

2 Rozhodnutie vo veci: Európske európske fórum mládeže (YFJ) proti Belgicku, sťažnosť č. 150/2017,

https://hudoc.esc.coe.int/fre/#{%22sort%22:[%22ESCPublicationDate%20Descending%22],%22ESCDcIdentifi

er%22:[%22cc-150-2017-dmerits-en%22

]}

Definujú sa podmienky uzatvorenia dohody o študentskej stáži, týkajúce sa študujúcej osoby - zamestnanca (§228b) ale aj samotnej dohody, ktorá musí obsahovať potrebné záruky na zabezpečenie riadneho priebehu stáže (§228c), jej dĺžky a účelu. Cieľom týchto podmienok je ochrániť práva zamestnanca počas a po stáže, napr. tým, že dohoda o platenej stáži bude riadne spísaná a zamestnanec po stáži dostane aj potvrdenie o stáži.

K Čl. II

V zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa dopĺňa nová forma dohody o študentskej stáži.

K Čl. III

V zákone č. 580/2004 Z. z.o zdravotnom poistení sa dopĺňa nová forma dohody o študentskej stáži.

K Čl. IV

V zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce sa dopĺňa nová forma dohody o študentskej stáži.

K Čl. V

Predkladateľ má za to, že je potrebné, aby predkladaná právna úprava nadobudla účinnosť čo najskôr. Preto navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť od 1.septembra 2023.