A.VŠEOBECNÁ ČASŤ:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mária Šofranko, Jana Majorová Garstková a Peter Vons predkladajú do legislatívneho procesu návrh na vydanie zákona o meste Vysoké Tatry (ďalej len „návrh zákona“).

Slovenská národná rada svojim nariadením zo dňa 15. marca 1947 č.52 vytvorila samostatnú obec a okres Vysoké Tatry. Nosnou myšlienkou tohto rozhodnutia bolo „zjednotením tatranského územia do jedného správneho celku vytvoriť základný predpoklad pre plný rozvoj Vysokých Tatier ako jedinečného veľhorského liečebného a klimatického strediska nášho štátu“ - píše sa v prvom rozvojom dokumente spracovanom Miestnou správnou komisiou po osamostatnení obce.

Zbor povereníkov prijal v roku 1948 uznesenie o zaistení rozvoja Vysokých Tatier, v ktorom sa píše:“ Zbor povereníkov vyhovujúc petícii Miestnej správnej komisie obce Vysoké Tatry, adresovanej Zboru povereníkov jej uznesením zo dňa 26.augusta 1948 a osvojujúc si v petícii obsiahnuté dôvody vyslovuje, že zaistenie plného rozvoja Vysokých Tatier je prvoradým záujmom Slovenska i celej ľudovodemokratickej Československej republiky“. Následne vytýčil hlavné zásady rozvoja Vysokých Tatier.

Od svojho vzniku až po súčasnosť boli a sú Vysoké Tatry vysokohorským klimatickým a liečebným strediskom európskeho významu. Sú symbolom Slovenska a preto si vyžadujú aj osobitný prístup zo strany parlamentu a vlády. Taký prístup, aby bol zabezpečený trvalo udržateľný rozvoj územia a konkurencieschopnosť s obdobnými liečebnými a turistickými strediskami v Európe.

Vysoké Tatry sú z pohľadu cestovného ruchu najstaršou a najvýznamnejšou turistickou destináciou na Slovensku s každoročnou návštevnosťou dva a pol milióna návštevníkov. Trvale udržateľný rozvoj cestovného ruchu a turistiky vo Vysokých Tatrách, spolu s uchovaním krás tatranskej prírody pre budúce generácie je v súčasnosti najaktuálnejšou úlohou tatranskej samosprávy. Súčasťou mesta Vysoké Tatry je najstarší, najväčší a najkrajší národný park na Slovensku, pričom samotné pohorie Vysoké Tatry je už stáročia národným symbolom slovenského národa, z ktorého sa vždy čerpala sila, viera a nádej v lepší a šťastnejší život. Špecifickosť územia bola medzinárodne uznaná prijatím Biosférickej rezervácie Tatry, v rámci Programu UNESCO Človek a biosféra.

Naplneniu tohto cieľa pomôže prijatie zákona o meste Vysoké Tatry, ktorý upravuje najmä vzťah štátu k mestu Vysoké Tatry, ktorého samospráva prevzala po decentralizácii kompetencií a financií veľkú časť zodpovednosti za rozvoj územia. Sama však vzhľadom na charakter územia a rôzne vplyvy a záujmy v území nemôže, v rámci súčasného systému organizácie a financovania, v plnom rozsahu zabezpečiť všetky úlohy k spokojnosti obyvateľov a hostí - návštevníkov.

Lesné pozemky na území mesta Vysoké Tatry sú v zmysle platného zákona lesmi osobitného určenia a teda nepodliehajú dani z nehnuteľností. Ich plocha predstavuje cca 341 mil. m2. V zmysle platného všeobecne záväzného nariadenia mesta Vysoké Tatry by daň z nehnuteľností za tieto pozemky predstavovala 849 514 €. Mesto Vysoké Tatry vzhľadom k tomu, že sa nachádza na území TANAP-u teda prichádza ročne o cca 850 000 € v príjmovej časti rozpočtu.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. OSOBITNÁ ČASŤ:

K § 1

Deklaratórnymi ustanoveniami sa odlišuje postavenie a charakter mesta Vysoké Tatry a tým sa odôvodňuje potreba osobitnej právnej úpravy v rámci existujúcich predpisov upravujúcich územnú samosprávu v Slovenskej republike. Zdôrazňuje sa osobitný symbolický význam okolia, do ktorého je mesto Vysoké Tatry zasadené a tiež fakt, že celé jeho územie je pod osobitnou ochranou podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších právnych predpisov. Taktiež sa vymedzuje aj účel tohto zákona.

K § 2

Vymedzuje sa územie mesta. Územie mesta je tvorené katastrálnymi územiami Štrbské Pleso, Starý Smokovec a Tatranská Lomnica. Zároveň návrh v odseku 2 taxatívne vypočítava aj 15 častí mesta, ktoré patria pod mesto Vysoké Tatry. Osobitne sa zdôrazňuje, že nejde o mestské časti s vlastnou územnou samosprávou, ako je to pri hlavnom meste SR Bratislave alebo pri meste Košice. Ďalšie delenie územia mesta sa pripúšťa len spôsobom, ktorý je ustanovený v ustanovení § 2 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Inak je územie mesta nedeliteľné.

K § 3

Osobitne sa ustanovuje spolupráca s inými subjektmi územnej samosprávy, teda s inými obcami alebo so samosprávnymi krajmi. Napriek tomu, že sa deklaruje osobitné postavenie mesta, spolupráca s inými subjektmi územnej samosprávy sa riadi osobitnými predpismi platnými na území Slovenskej republiky.

K § 4

V ustanovení § 4 je zdôraznené osobitné postavenie mesta Vysoké Tatry v praktickej rovine, vo vzťahu štátu k mestu. Stanovuje sa povinnosť štátu poskytnúť mestu každoročne dotáciu zo štátneho rozpočtu v definovanej výške na určené účely. Toto ustanovenie je odôvodnené aj osobitným charakterom mesta Vysoké Tatry - mesta s malým počtom obyvateľov, veľkou rozlohou a osobitnými podmienkami ochrany. Maximálna výška dotácie (850 000 eur) predstavuje sumu, o ktorú Mesto Vysoké Tatry prichádza ročne v príjmovej časti rozpočtu vzhľadom k tomu, že sa nachádza na území TANAP-u a lesné pozemky na území mesta Vysoké Tatry sú v zmysle platného zákona lesmi osobitného určenia a teda nepodliehajú dani z nehnuteľností.

Predmetné ustanovenie zároveň upravuje procesný postup žiadosti o dotáciu – mesto podáva žiadosť o dotáciu Ministerstvu financií Slovenskej republiky, a to najneskôr do 31. januára kalendárneho roka, na ktorý má byť dotácia poskytnutá. V predmetnej žiadosti sa uvedie samotná výška sumy, ktorú mesto požaduje (pričom táto výška nesmie presiahnuť zákonný limit). Ako kontrolný mechanizmus sa do zákona inkorporovala aj povinnosť mesta predkladať správu o hospodárení s dotáciou, ako aj oprávnenie štátu štandardnými postupmi kontrolovať hospodárenie s tou dotáciou.

K § 5

Záverečné ustanovenia sa príkladmo odvolávajú na osobitné predpisy, ktoré upravujú chod a fungovanie územnej samosprávy v Slovenskej republike. Tam, kde tento zákon neustanovuje inak, sa všetky ostatné záležitosti mesta Vysoké Tatry spravujú podľa osobitných predpisov.

K § 6

Dátum nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu na 1. január 2024.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mária Šofranko, Jana Majorová Garstková a Peter Vons

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o meste Vysoké Tatry

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o meste Vysoké Tatry

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona o meste Vysoké Tatry predpokladá zvýšenie finančných dôsledkov na štátny rozpočet v maximálne výške 850 000 € ročne.

Vo vzťahu k rozpočtom obcí a vyšších územných celkov sa nepredpokladá zvýšenie finančných dôsledkov po prijatí tohto návrhu zákona. Navrhovanými zmenami a úpravami sa neočakáva zvýšenie finančného zaťaženia obyvateľov v porovnaní s rokom 2022.

S ohľadom na tú skutočnosť, že sa jedná de facto o účelovú dotáciu (ktorej účel je normatívne stanovený v ustanovení § 4 ods. 1), tak využitie poskytnutej finančnej čiastky pozitívnym spôsobom ovplyvní podnikateľské prostredie (rozvoj turizmu, klimatickej liečby, vytvorenie konkurencieschopnej, medzinárodne uznávanej destinácie cestovného ruchu), rovnako ako bude mať pozitívny dopad na životné prostredie (zabezpečenie podpory spoločensko-kultúrneho a ekologicky trvalo udržateľného ľudského a hospodárskeho rozvoja mesta), a taktiež bude mať pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana (plnenie samosprávnych funkcií mesta spojených s celoročnou údržbou miestnych komunikácií, chodníkov, parkovísk, údržbou