DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Anna Andrejuvová a Miloš Svrček predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Základné východiská pre vypracovanie návrhu zákona

V platnom právnom poriadku vo všeobecnosti absentuje právny nástoj pre správu majetku, ktorý by mohol byť zriadený na podporu súkromného účelu. V zahraničí ide typicky o zverenecké fondy („trusty“) či súkromné nadačné fondy. Chýba teda nástroj pre efektívnu správu majetku, jeho ovládanie a vhodnú distribúciu rodine ako aj iným osobám dôležitým pre súčasných majiteľov majetkov. Uvedený nedostatok limituje slovenské rodiny, ako aj nezosobášené páry a taktiež negatívne vplýva na ekonomiku Slovenska.

Dôvody potreby zavedenia inštitútu na podporu súkromného účelu

Je potrebné si uvedomiť, že aktuálna platná právna úprava súkromného práva v podstatných ohľadoch pochádza z roku 1964. Nemôže teda po zmene politického aj spoločenského systému účelne regulovať súčasnú situáciu a potreby rodín či osôb žijúcich v partnerskom vzťahu. Pokiaľ je cieľom zabezpečiť kontinuitu správy majetku, jeho ovládanie, využívanie jeho výnosov na podporu pokrvnej rodiny, slovenský občan nemá v súčasnosti príliš veľa právnych možností s výnimkou závetu so všetkými jeho limitmi, rizikami a s tým súvisiacimi spormi.

Hlavným dôvodom potreby vytvorenia novej právnej formy, resp. rozšírenia účelu využitia už existujúcej formy právnickej osoby na podporu súkromných účelov, je zmena v spoločnosti, ako aj jej prístup k spolužitiu. Rodiny a rodinné podniky ako aj osoby žijúce v partnerskom vzťahu bez toho, aby mali uzatvorené platné manželstvo, narážajú vo svojom živote i po smrti jedného z partnerov či členov rodiny na veľké množstvá problémov pri správe a prechode majetku či jeho výnosov. Väčšina z nich nie je vôbec alebo je len z časti riešená v rámci platnej právnej úpravy.

S problémami pri odovzdaní majetku sa stretávajú rodiny ako i slovenskí podnikatelia, primárne rodinné podniky, tak ako ich definuje zákon č. 494/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorého cieľom, okrem iného je zaviesť legálnu definíciu rodinných podnikov. Títo nemôžu vhodne zabezpečiť cielené odovzdanie majetku, udržanie jeho celistvosti, ale aj profesionálnu správu majetku a nakladanie s ním pre prípad neočakávaných udalostí (napr. pre prípad ochorenia, ktoré neumožní výkon správy majetku), či z dôvodu už vyššieho veku hlavy rodinnej firmy. Z tohto dôvodu rodiny a majitelia firiem:

•nerealizujú v podstate žiadne riešenia, ktoré sú inak bežné v zahraničí, čím sú v medzinárodnom porovnaní znevýhodnení; alebo

•majetok odovzdajú do správy zahraničným právnym formám (zverenecké fondy („trusty“), súkromné nadačné fondy či zahraničné akciové spoločnosti), čím ho ale nechcene vyvádzajú zo Slovenskej republiky do zahraničia.

Okrem rodín sa s podobnými problémami stretávajú i nezosobášené páry. Keďže rastie množstvo nezosobášených párov, či už rozdielnych pohlaví alebo rovnakých pohlaví, rastie i spoločenská potreba pre pomoc a podporu týchto párov vrátane ich potomkov a riešenie ich problémov. Nový právny inštitút má vyriešiť primárne problematiku spojenú s majetkom týchto párov, teda jeho spoločné vlastnenie, usporiadanie, zabezpečenie za života ale aj odovzdanie pre prípad smrti jedného z partnerov. Najmä s ohľadom na dedenie nezosobášené páry narážajú na mantinely platnej právnej úpravy, ktorá im nedokáže zabezpečiť ich potreby. V rámci dedičského konania sa často stáva, že po smrti jedného z partnerov ten druhý nie je ani dedičom zo zákona, napriek ich dlhoročnému spolužitiu. Okrem nástrojov dedičského práva nemajú žiadny iný právny nástroj k tomu, aby si tieto záležitosti súkromnoprávne vyriešili.

Realizácia legislatívneho zámeru, teda zavedenie právnickej osoby aj na súkromné účely, ako je podpora rodiny a jej potrieb či potrieb jednotlivých jej členov, pomôže aj rodinám a osobám, ktoré majú deti zverené do pestúnskej starostlivosti a ešte úspešne neprešli procesom osvojenia alebo z rôznych dôvodov ho ani absolvovať nemôžu alebo nechcú. Týmto sa umožní postaviť v prípade záujmu deti zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti na lepšiu úroveň, ako ich pri odovzdaní a dedení majetku stavia platná právna úprava.

Jedným z ďalších dôvodov zavedenia právneho nástroja na podporu súkromného účelu je potreba riešenia dlhotrvajúcich a komplikovaných dedičských konaní a sporov o dedičstvo. Súčasťou dedičstva po poručiteľovi sa čím ďalej častejšie stáva veľmi diverzifikovaný majetok pozostávajúci aj z fungujúcich obchodných spoločností ako aj majetku, ktorý je niekedy ťažko zistiteľný aj pre notárov (napr. kryptomeny). Začínajú sa preto dedičstvá predlžovať, komplikovať a samozrejme s ich náročnosťou a veľkosťou dedičstva vrastajú nároky poručiteľov a zvyšuje sa riziko sporov o dedičstvo. Práve zavedenie inštitútu správy majetku na súkromný účel by pomohlo vyriešiť uvedený problém, nakoľko by bol majetok už za života budúceho poručiteľa umiestnený na jednom mieste odkiaľ by sa aj spravoval a následne sa vykonávalo postupné plnenie beneficientom, teda stanoveným osobám. Týmto by sa odľahčili notári od komplikovaných a neprehľadných dedičstiev a taktiež by sa eliminovala časť sporov o dedičstvo.

Slovenská republika by mala vedieť vhodne reagovať na potreby svojich obyvateľov, riešiť ich problémy, snažiť sa, aby majetok ostal v Slovenskej republike, hlavne keď riešenie môže byť rýchle, relatívne jednoduché a nekonfliktné.

Podpora ekonomiky a štátu

Okrem prínosu z hľadiska súkromnoprávneho bude mať zavedenie navrhovaného inštitútu pozitívny vplyv aj pre štát a jeho ekonomiku, nakoľko majetok ostane vo vlastníctve našich občanov, nebude rozdrobený medzi veľa vlastníkov a tým nebude strácať na hodnote a navyše sa podporí lokálny trh nie len poradenských služieb.

V prípadoch, kedy občania využívajú zahraničné inštitúty na zabezpečenie správy ich majetku, sa vlastníctvo majetku prevedie zo slovenskej rodiny na zahraničný inštitút. Tým sa majetok získaný napr. rodinami zo Slovenska stane majetkom zahraničných inštitútov, napr. českého súkromného nadačného fondu. Uvedené má dopad na výber daní, ktoré sa už platia vo väčšine prípadov v zahraničí i iné oblasti ekonomiky Slovenskej republiky.

Ďalším problémom využívania zahraničných inštitútov je, že tieto k ich ďalšej činnosti využívajú primárne poradcov z ich krajiny, typicky advokátov, daňových poradcov,

účtovníkov, ale aj bankový sektor či orgány verejnej moci, ako sú notári a iné, čím podporujú a rozvíjajú zahraničný podnikateľský a pracovný trh. Zavedenie právneho nástroja správy majetku na súkromný účel by teda výrazne podporilo a rozvilo aj lokálne podnikateľské prostredie, a to nie len poradenskej sféry.

Problém s dopadom na ekonomiku štátu má aj rozdrobenie majetku medzi veľa vlastníkov a jeho následné znehodnotenie. Typicky je to zatiaľ pozorovať pri zdedených pozemkoch (primárne poľnohospodárska pôda), kedy má jeden pozemok vďaka typickým dedičským inštitútom desiatky vlastníkov. Títo sú síce veľmi vzdialenou rodinou, ale už sa niekedy ani nepoznajú, o pozemok sa nestarajú a ani sa nevedenia dohodnúť ani na jeho predaji. Tým pádom sa znehodnocuje majetok, blokuje sa trh a celé to negatívne vplýva na ekonomiku.

Treba si uvedomiť, že historický problém s rozdrobením vlastníctva pri pozemkoch bude ešte väčší v súčasnosti, kedy sa dotkne oveľa širšieho spektra majetku. Historicky sa totiž po poručiteľoch primárne dedili pozemky, kde už teraz pozorovať problémy s rozdrobením majetku. V dnešnej dobe sa dedí okrem nehnuteľností i veľmi diverzifikovaný majetok, a to investície, rôzne zbierky, dokonca kryptomeny. Navrhovaný nový právny inštitút správy majetku na súkromný účel zabezpečí, aby sa takýto majetok nerozdrobil, ostal iba jednej entite, čím sa zabezpečí jeho kontinuálna správa, teda nebude chátrať a bude sa vedieť v prípade potreby bez problémov predať.

Ďalším problémom je rozdrobenie podnikateľského majetku, primárne obchodných podielov a akcií ako aj dlhotrvajúce dedičské konania. Práve rozdrobenie podielov v obchodnej spoločnosti ako aj dlhotrvajúce dedičské konanie môže spôsobiť ukončenie podnikania celej firmy. V podmienkach Slovenska, konkrétne rodinných firiem, je vlastník podielu v obchodnej spoločnosti typicky vymenovaný ako jej štatutárny orgán. Môže sa teda stať, že z dôvodu veľkého rozriedenia podielov, nezhôd nových vlastníkov podielov ale aj niekoľko mesiacov či rokov trvajúceho dedičského konania môže byť ochromené fungovanie a rozhodovanie základných orgánov firiem (typicky valného zhromaždenia). Nastane teda situácia, kedy nebude vymenovaný nový štatutárny orgán. Bez štatutárneho orgánu zas nebude prebiehať denno-denné podnikanie firmy, plnenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov, nebudú vyplácané mzdy, platené odvody a dane a iné. Teda podnikanie celej firmy skončí len z dôvodu rozdrobenia podielov v rámci rodiny alebo iných zákonných dedičov alebo naťahujúceho sa dedičského konania. Ukončenie podnikania predtým prosperujúcich subjektov má výrazne negatívne dopady na trh práce, výber daní a celkovú ekonomiku Slovenska. Navrhovaný nástroj správy majetku na súkromný účel dokáže problém vyriešiť, zabráni zablokovaniu fungovania firmy, umožní jej ďalej fungovať, a teda dáva možnosť zvýšiť podiel firiem, ktoré prežijú ďalšie generácie.

Stav právnej úpravy vzhľadom na legislatívny zámer a jej zhodnotenie

V rámci analýzy platného právneho stavu bolo zistené, že platné právne predpisy neobsahujú a nepoznajú právnu formu pre podporu súkromného účelu, ktorá by mohla byť využiteľná pre rodinné firmy ako aj nezosobášené páry na riešenie ich problémov s majetkom pri dedení, ale aj za života (pre prípad neočakávaných udalostí, ako je napr. dlhodobé ochorenie neumožňujúce vykonávať správu majetku).

Taktiež platná právna úprava nie je dostačujúca pre potreby nezosobášených párov ako aj rodinné podniky, pričom najväčšie nedostatky ovplyvňujúce ciele sledované týmto zámerom boli zistené v právnej úprave dedenia. Uvedené je spôsobené primárne nedokončenou rekodifikáciou zákona Občianskeho zákonníka.

Určenie cieľov, ktoré má nová právna úprava plniť

Hlavným cieľom je poskytnúť súkromnoprávny inštitút, ktorý poskytne občanom možnosť nastavenia správy majetku pre súkromné účely. Tento inštitút poskytne ďalšie možnosti v súlade s hlavnou zásadou súkromného práva, ktorou je autonómie vôle, vhodne doplní dnešné inštitúty a súčasne bude kompenzovať analýzou zistené deficity dedičského práva. Teda umožniť obyvateľstvu vhodne a najmä podľa ich želaní nastaviť spôsob spravovania a odovzdania majetku pre členov rodiny i ďalšie generácie, ako aj iné nimi určené osoby.

Ďalším cieľom je umožniť občanom spravovať a zabezpečiť majetok, resp. nakladanie s ním aj pre prípad neočakávaných udalostí ešte za života, ako je napr. ochorenie, ktoré neumožňuje vykonávať správu majetku.

Spôsob realizácie cieľov legislatívneho zámeru

Ciele legislatívneho zámeru na navrhuje realizovať vytvorením vhodného právneho inštitútu, teda právnickej osoby, ktorá bude môcť byt zriadená pre podporu súkromných účelov.

Navrhované riešenie bude uskutočnené primárne prostredníctvom novelizácie zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Novela zavádza možnosť zriadiť nadáciu na súkromné účely, teda na podporu súkromného cieľu. Táto nadácia vhodne doplní platný právny poriadok o absentujúci právny inštitút správy cudzieho majetku pre súkromný účel a bude kompenzovať nedostatky súčasného dedičského práva.

Právna úprava fungovania súkromnej nadácie, teda napr. jej založenie, povinne zriaďované orgány, právna úprava plnení beneficientom ako aj ich určenie, zrušenie nadácie a iné, bude podrobne rozpracované v pripravenej novele. Tam kde to bude vhodné, bude použitá súčasná platná právna úprava nadácie zriaďovanej na podporu verejnoprospešného účelu.

Nadácia vo všeobecnosti predstavuje účelové združenia organizovane spravovaného majetku, pričom verejnoprospešný účel nie je jej definičným znakom. Takže rozšírenie účelu nadácie na súkromný v žiadnom prípade nepopiera základné atribúty nadácie.

Súčasne sa navrhuje vykonať novelizácie súvisiacich právnych predpisov upravujúcich (i) registráciu a evidenciu nadácií (správne poplatky, register mimovládnych organizácií, register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci), (ii) zlučovanie nadácií s inými právnymi formami (neziskové organizácie, neinvestičné fondy) a (iii) daň z príjmov, nakoľko pri realizácii zámeru sa musí myslieť aj na daňové hľadisko nadácie zriadenej na súkromné účely. Konkrétne ide o to, aby (i) neprišlo k daňovému zaťaženiu občanov, ktorí využijú tento typ nadácie v porovnaní s tým, ak by ho nevyužili, ale tiež aby (ii) neprišlo na strane štátu k negatívnym dopadom, ktoré by viedli k nižšiemu výberu daní alebo obchádzaniu daňových povinností. Teda bude potrebné vhodne ošetriť napr. vkladanie majetku do nadácie, poskytovania plnení beneficientom, ako aj využívanie majetku vloženého do nadácie beneficientmi a iné.

Pri realizácii legislatívneho zámeru sa vychádza jednak z právnej úpravy nadácie a nadačných fondov Českej republiky a tiež podľa vzoru práva krajín, ktoré nadácie za súkromným účelom zavedené majú napr. rakúskeho.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2024, čo zohľadňuje predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj požiadavku na dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona má sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Jednotlivé vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a predkladá sa s rozpormi, ktoré sú uvedené vo vyhlásení predkladateľa.

B.Osobitná časť

K Čl. I

(zákon č. 34/2002 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 ods. 1)

Rozšíri sa súčasný účel nadácie tak, aby nadácie mohli slúžiť nielen verejnoprospešným účelom, ale aj súkromným účelom. Týmto spôsobom sa vytvárajú dva druhy nadácie, konkrétne nadácie na podporu verejnoprospešného účelu a nadácie na podporu súkromného účelu.

K bodu 2 (§ 2 ods. 4)

Pri vymedzení súkromného účelu sa navrhuje prikloniť k liberálnejším koncepciám nadačného práva (najmä lichtenštajnského a rakúskeho), podľa ktorých je na plne vôli zakladateľa, ako si súkromný účel vymedzí. Demonštratívny výpočet možných spôsobov vymedzenia súkromného účelu má za cieľ usmerniť zakladateľa pri vymedzení účelu. Pod pojmom „vybavenie“ je potrebné rozumieť materiálne vybavenie, či zabezpečenie dotknutej osoby. Nejde teda o vybavovanie právnych, či iných záležitostí dotknutej osoby.

Limitáciou zakladateľa je povinnosť rešpektovať požiadavku súladu súkromného účelu s dobrými mravmi. Dobré mravy budú predstavovať určitý materiálny korektív, nakoľko do obsahu právnych predpisov nie je možné zapracovať všetky situácie, ktoré by boli v rozpore s pravidlami morálky a pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovať.

Okrem toho sa navrhuje neobmedzovať zakladateľa vo voľbe okruhu osôb, ktoré bude súkromná nadácia podporovať. To umožní vytvárať súkromné nadácie na podporu blízkej i vzdialenej rodiny, osôb žijúcich v partnerskom vzťahu, detí v pestúnskej starostlivosti, ale aj pre priateľov.

Zároveň sa na základe výsledkov pripomienkového konania navrhuje výslovne ukotviť pravidlo, že súkromná nadácia nesmie slúžiť výlučne na podporu podnikania, a to aj s ohľadom na súvislosti s reguláciou v oblasti dani a predchádza prianiu špinavých peňazí.

K bodu 3 (§ 2 ods. 5)

Na účely dôsledného rozlišovania medzi jednotlivými druhmi nadácie sa navrhuje používať označenie „nadácia“ len pre nadácie na podporu verejnoprospešného účelu a označenie „súkromná nadácia“ len pre nadácie na podporu súkromného účelu.

K bodu 4 (§ 2 ods. 8)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zavedením dvoch druhov nadácie v § 2 ods. 1.

K bodom 5 a 6 (§ 3 ods. 1, 3 a 4)

Súčasná úprava majetku nadácie sa ponechá výlučne len pre nadácie na podporu verejnoprospešného účelu.

K bodu 7 (§ 3 ods. 5 až 7)

K odseku 5

Pre súkromné nadácie sa zruší povinnosť tvorby nadačného imania ako minimálneho požadovaného registrovaného majetku nadácie, s ktorým sú spojené dispozičné obmedzenia týkajúce sa jeho použitia. Nakoľko nadácia je definovaná ako účelové združenie majetku, zakladateľ nebude úplne zbavený povinnosti vložiť do súkromnej nadácie príspevok pri jej založení. Minimálna výška príspevku bude stanovená na 1 euro a nebudú sa na tento príspevok vzťahovať žiadne zákonné dispozičné obmedzenia týkajúce sa jeho použitia. Vďaka tomuto návrhu sa umožní založiť súkromnú nadáciu čo najširšiemu okruhu osôb.

K odsekom 6 a 7

Navrhuje sa pre súkromné nadácie v najširšej možnej miere rozšíriť okruh toho, čo môže tvoriť nadačný fond alebo ostatný majetok súkromnej nadácie. Podľa navrhovanej úpravy môže nadačný fond a ostatný majetok nadácie tvoriť všetko, čo môže byť predmetom súkromnoprávnych vzťahov. Teda veci, práva a iné majetkové hodnoty, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, pod tieto zaraďujeme napríklad nehnuteľné veci, ako pozemky a stavby, hnuteľné veci, ako zbierky obrazov či mincí, šperky, kryptomeny, finančné prostriedky, cenné papiere, obchodné podiely, a iné. Zámerom zákona nie je v žiadnom prípade obmedzovať či limitovať majetok súkromnej nadácie, práve naopak.

K bodu 8 (§ 4 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá predchádza zmätočnému výkladu.

K bodu 9 (§ 6 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou obsahu pôvodnej poznámky pod čiarou 1a.

K bodu 10 [§ 15 ods. 1 písm. b)]

V zmysle navrhovaného ustanovenia § 35y ods. 2 bude súkromná nadácia ukladať až tri dokumenty do neverejnej časti registra účtovných závierok. Nesplnenie tejto povinnosti sa navrhuje sankcionovať rovnako, ako v prípade verejnoprospešných nadácií. Nedodržanie týchto povinností aj po uložení pokuty by malo byť sankcionované až zrušením nadácie.

K bodu 11 [§ 15 ods. 1 písm. e)]

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s prečíslovaním odsekov v § 2.

K bodu 12 (§ 35a až 35y)

K § 35a

Navrhuje sa vymedziť a ustanoviť vzťah medzi právnou úpravou nadácií na podporu verejnoprospešného účelu a nadácií na podporu súkromného účelu. V tomto smere sa zavádza pravidlo, na základe ktorého sa na súkromné nadácie použijú primerane ustanovenia druhej a šiestej časti zákona upravujúce nadácie na podporu verejnoprospešného účelu a nepoužijú

ustanovenia výslovne vylúčené zákonom. Všetky ostatné ustanovenia zákona sa na súkromnú nadáciu použijú.

K § 35b

K odseku 1

Ustanovuje sa prísnejšia forma úkonu pre založenie súkromnej nadácie. Forma notárskej zápisnice má za cieľ dosiahnuť vyššiu kvalitu nadačných listín, ako aj zabezpečiť, že nadačná listina bude spĺňať všetky náležitosti vyžadované zákonom. Toto by malo následne výrazne uľahčiť, zjednodušiť a najmä zrýchliť registračný proces vykonávaný registrom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odmena notára za spísanie notárskej zápisnice sa v tomto prípade neodvíja od majetkovej ekvity súkromnej nadácie, a teda uplatňovať sa bude režim používaný v situácii kedy základ právneho úkonu nie je možné určiť.

V odseku 1 sa súčasne ustanovuje, že založiť súkromnú nadáciu môže len taká fyzická osoba, ktorá nie je vedená v zozname daňových dlžníkov alebo nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie. Uvedená regulácia sa navrhujeme s cieľom predísť obchádzaniu riadneho plnenia daňových povinností prostredníctvom vkladania majetku do súkromných nadácií, resp. zbavovania sa majetku, ktorý by bol následne nedotknuteľný, avšak daňovník by mohol tento majetok naďalej využívať.

K odseku 2

So zreteľom na chápanie nadačnej listiny ako jednostranného právneho úkonu, pri ktorom sa v pozícii jednej strany môže nachádzať viac osôb, sa navrhuje vychádzať z jednoty zakladateľského substrátu súkromnej nadácie aj za situácie, keď ho tvorí viac osôb. Skupina niekoľkých zakladateľov súkromnej nadácie sa bude vždy považovať za jedného zakladateľa.

V tejto súvislosti treba uviesť, že z hľadiska evidencie súkromných nadácií sa do registra mimovládnych neziskových organizácií budú zapisovať vždy všetci zakladatelia.

K odseku 3

Nakoľko zakladateľ zohráva kľúčovú úlohu v rámci súkromnej nadácie, navrhuje sa pristupovať k právam zakladateľa súkromnej nadácie ako osobnostným právam, ktoré sa nemôžu scudziť a neprechádzajú na právneho nástupcu.

K odseku 4

Ustanovujú sa požiadavky na formu stanov, teda vnútorný predpis súkromnej nadácie vydaný pri jej založení.

K odsekom 5 a 6

S cieľom posilniť reguláciu predchádzania prianiu špinavých peňazí sa navrhuje uplatňovať pri identifikácii konečných užívateľov výhod súkromných nadácií obdobný režim ako sa uplatňuje v prípade právnej úpravy registra partnerov verejného sektora. Podstata právnej úpravy spočíva v tom, že nestačí len vyhlásenie zakladateľa súkromnej nadácie o tom, kto sú koneční užívatelia výhod, ale túto skutočnosť bude musieť nezávisle a nestranne overiť notár, ktorý spisuje notársku zápisnicu ohľadom nadačnej listiny. Pri tej príležitosti notár

vypracuje verifikačný dokument, v ktorom odôvodní, na základe akých informácií identifikoval konečného užívateľa výhod. Verifikačný dokument bude tvoriť prílohu notárskej zápisnice, t.j. nemá formu notárskej zápisnice.

Z hľadiska určovania konečného užívateľa výhod sa bude vychádzať z kritérií § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s modifikáciou uvedenou v odseku 6, podľa ktorého bude konečným užívateľom výhod vždy aj beneficient súkromnej nadácie bez ohľadu na rozsah jeho prospechu poskytovanom súkromnou nadáciou.

K § 35c

K odsekom 1 a 2

Vymedzujú sa náležitosti nadačnej listiny súkromnej nadácie. Zachováva sa autonómia vôle zakladateľa a v nadačnej listine si bude môcť upraviť aj ďalšie náležitosti, tak ako zakladateľ nadácie na podporu verejnoprospešného účelu. Zároveň zakladateľ súkromnej nadácie bude môcť určiť, že niektoré presne stanovené náležitosti budú upravovať stanovy súkromnej nadácie.

Zavádza sa teda možnosť súkromnej nadácie vydať stanovy, ako základný právny a organizačný dokument súkromnej nadácie, ktorý normatívne upravuje jej vnútorné pomery, ale aj niektoré aspekty vzťahov súkromnej nadácie k tretím osobám, predovšetkým podmienky pre poskytovanie plnení určenému okruhu osôb. V navrhovanej úprave sa vychádza v ústrety možnej iniciatíve zakladateľa, ako osoby zakladajúcej súkromnú nadáciu, vydať stanovy spoločne s nadačnou listinou. Po založení súkromnej nadácie právo vydať stanovy prislúcha zakladateľovi, ktorý je limitovaný lehotou jedného mesiaca odo dňa vzniku súkromnej nadácie. Pokiaľ zakladateľ v stanovenej lehote stanovy nevydá, toto právo následne prislúcha správnej rade, ak bola zriadená, inak správcovi súkromnej nadácie, ktorý vykonáva pôsobnosť správnej rady, ak nebola zriadená. Správna rada, poprípade správca súkromnej nadácie, ak správna rada nebola zriadená, je oprávnená na ich vydanie iba v prípade, ak dozorná rada (revízor) s nimi udelí súhlas. Právo vydať stanovy vyplýva týmto subjektom zo zákona, avšak zakladateľ môže v nadačnej listine toto právo vylúčiť.

Osobitne je potrebné sa zmieniť o náležitostiach nadačnej listiny podľa písmen j) a k). Písmeno j) umožňuje určiť beneficientov nadácie určením ich okruhu, napr. potomkovia, vnúčatá a pod. Písmeno k) vyžaduje individuálne určenie okruhu beneficientov, pričom v spojitosti s § 35x platí pravidlo, podľa ktorého plniť sa môže len v nadačnej listine individuálne určenému beneficientovi. A teda z praktického hľadiska je plnenie zo strany súkromnej nadácie podmienené individualizáciou beneficienta v nadačnej listine.

K odseku 3

Rieši konflikt medzi nadačnou listinou a stanovami tej istej súkromnej nadácie. Ustanovenie sa aplikuje v prípade, keď dojednania v stanovách budú upravovať tú istú záležitosť ako aj nadačná listina, avšak odlišným spôsobom (bude medzi ich znením rozpor). V tejto situácií je rozhodujúce znenie nadačnej listiny, ako zakladateľského úkonu.

K odseku 4

Navrhovaná zmena nadačnej listiny vychádza z koncepcie oddelenia zakladateľa a súkromnej nadácie po jej založení. Navrhuje sa zaviesť pravidlo, v zmysle ktorého sú nadačná listina a stanovy nezmeniteľné. Toto pravidlo je možné prelomiť len voľou zakladateľa vyjadrenou v nadačnej listine alebo stanovách. V rámci nadačnej listiny alebo stanov zakladateľ môže udeliť oprávnenie meniť nadačnú listinu alebo stanovy správnej rade alebo inému orgánu, avšak nemôže si toto právo ponechať. Ak zakladateľ umožní meniť nadačnú listinu alebo stanovy, môže zároveň určiť konkrétne ustanovenia, ktoré sú nezmeniteľné. Určenie nezmeniteľných ustanovení musí byť dostatočné jasné a jednoznačné s odkazom na konkrétne ustanovenie nadačnej listiny alebo stanov.

K § 35d

Uvádzajú sa všetky listiny, ktoré je potrebné priložiť k návrhu na zápis súkromnej nadácie do registra a stanovujú sa spôsoby preukázania bezúhonnosti správcu súkromnej nadácie.

K § 35e až §35g

Lehoty ministerstva súvisiace so vznikom súkromnej nadácie, konkrétne lehota na povinnosť upozorniť správcu súkromnej nadácie o nedostatkoch návrhu na zápis súkromnej nadácie, lehota na rozhodnutie o odmietnutí zápisu a lehota na vykonanie zápisu súkromnej nadácie do registra sa stanovuje na 15 a 30 dní.

Skrátenie lehoty je odôvodnené tým, že ministerstvo pri súkromnej nadácii neskúma účel súkromnej nadácie. Taktiež sa predpokladá, že väčšina nadačných listín bude spĺňať podmienku súladu so zákonom, keďže budú vyhotovené vo forme notárskych zápisníc. Z uvedených dôvodov sa predpokladá menšia časová náročnosť pri vykonávaní úkonov zo strany ministerstva pri vzniku súkromnej nadácie.

K § 35h

Zavádza sa postup, náležitosti návrhu a tiež 15-dňová lehota pre správcu súkromnej nadácie pri zmene zapisovaných údajov o súkromnej nadácii. Okrem toho bude mať správca súkromnej nadácie redakčnú povinnosť spočívajúcu v povinnosti zahrnúť každú prijatú zmenu nadačnej listiny alebo stanov do ich úplného znenia a následná povinnosť predloženia takto vyhotoveného úplného znenia nadačnej listiny alebo stanov ministerstvu.

Osobitne sa zvýrazňuje povinnosť vykonania procedúry identifikácie konečného užívateľa výhod podľa § 35b ods. 5, ak dochádza k zmene údajov o individuálne určených beneficientoch súkromnej nadácie.

K § 35i

Navrhuje sa umožniť súkromnej nadácii vytváranie nadačných fondov na podporu súkromného účelu, rovnako ako môžu nadácie na podporu verejnoprospešného účelu vytvárať nadačné fondy na podporu verejnoprospešného účelu. Vytvorenie je možné viacerými spôsobmi, konkrétne rozhodnutím zakladateľa, čím sa mierne posilňuje jeho postavenie počas trvania súkromnej nadácie, rozhodnutím správnej rady a tiež na základe písomnej zmluvy s fyzickou osobou alebo s právnickou osobou. Stanovujú sa aj minimálne náležitosti zmluvy o vytvorení nadačného fondu súkromnej nadácie.

Predpokladá sa viac možností využitia nadačných fondov súkromných nadácií, aj vzhľadom na to, že majetok nadačného fondu a súkromnej nadácie je v účtovníctve súkromnej nadácie oddelený, dá sa teda zistiť, ktorý konkrétny majetok je určený na využitie pre nadačný fond.

V prípade založenia zakladateľom, môže ísť napríklad:

(a)o situáciu, ak existujú rôzne vetvy osôb, ktorým chce zakladateľ poskytovať plnenia – môže to byť súčasne vetva partner/partnerka a vetva deti, poprípade v rodine to bývajú rodinné vetvy, ktoré sa odvíjajú od počtu detí zakladateľa, vetva priateľov či dlhoročných spolupracovníkov, pričom týmto spôsobom môžu, ak to považujú za vhodné, oddeliť majetok pre podporu tej ktorej vetvy od ostatného majetku súkromnej nadácie ako aj nastaviť pre rôzne vetvy rôzne pravidlá;

(b)o situáciu, ak zakladateľ chce podporovať svoje individuálne záujmy, pričom za týmto účelom zakladateľ založí nadačný fond za účelom podpory jeho rôznych záujmov, či už filantropických alebo aj iných (napr. podpora futbalového klubu a pod).

Založenie na základe zmluvy s treťou osobou, môže byť použité pre široký diapazón životných situácií. Okrem iného aj na riešenie komplikovaných rodinných situácií a podpory detí z už rozídených alebo rozvedených párov. Napríklad zakladateľ založí súkromnú nadáciu na podporu jeho súčasnej partnerky a detí, pričom má dieťa z predchádzajúceho vzťahu. V rámci svojej súkromnej nadácie si založí nadačný fond pre dieťa z predchádzajúceho vzťahu, a to na základe zmluvy, ktorú uzatvorí s druhým rodičom dieťaťa. Vďaka tejto zmluve rodičia dieťaťa spoločne vhodne nastavia pravidlá pre poskytovanie plnení pre ich dieťa, okrem toho majetok do nadačného fondu môže vložiť aj druhý partner, nakoľko tento majetok bude v nadačnom fonde bude oddelený od majetku súkromnej nadácie a bude mať svoj účel (podpora len ich spoločného dieťaťa).

K § 35j

V navrhovanom odseku 1 sa taxatívne sa vypočítavajú dôvody zrušenia súkromnej nadácie.

V odseku 2 sa nad rámec právnej úpravy v § 15 normujú tri nové dôvody pre zrušenie súkromnej nadácie, ktoré reflektujú materiálne podmienky fungovanie súkromnej nadácie uvedené v navrhovanom § 2 ods. 4. Ak sa splnenie týchto podmienok vyžaduje pri založení, resp. vzniku súkromnej nadácie, je dôležité, aby existoval mechanizmus umožňujúci reagovať na situáciu, kedy prestanú byť plnené, resp. kedy sa prestanú dodržiavať za „života“ súkromnej nadácie.

V odseku 3 sa navrhuje koncentrovať konanie o zrušení súkromnej nadácie súdom na jednom kauzálne príslušnom súde. Týmto súdom bude Okresný súd Žilina. Takto nastavená právna úprava súvisí aj s príslušnosťou určenou na konanie podľa navrhovaného § 37a. Predkladateľ má za to, že je žiaduce uvedené konania koncentrovať na jednom súde, ktorý disponuje odbornými kapacitami dostatočne overenými v rámci aplikácie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora.

K § 35k

K sankcii v podobe nedobrovoľného zrušenia súkromnej nadácie súdom sa zavádza korektív, na základe ktorého je súd povinný vyzvať súkromnú nadáciu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa navrhlo zrušenie súkromnej nadácie, ak je odstránenie možné.

K § 35l

Možnosť podieľať sa na premene sa priznáva aj súkromnej nadácii, avšak v mierne obmedzenom režime. Toto obmedzenie musí byť zavedené, aby sa zabránilo použitiu prostriedkov viazaných na verejnoprospešný účel na súkromný účel. Konkrétne, ak sa premeny zúčastňujú dve súkromné nadácie, tak nástupníckou nadáciou môže byť len súkromná nadácia. Ak ide o premenu, na ktorej sa zúčastňuje kombinácia dvoch druhov nadácií, teda nadácia na verejnoprospešný účel a nadácia na súkromný účel, je táto premena dovolená, ak je nástupníckou nadáciou nadácia na verejnoprospešný účel.

K § 35m

K odseku 1

Ustanovujú sa pravidlá pre vznik funkcie likvidátora súkromnej nadácie.

K odseku 2

Úprava spôsobu rozdelenia likvidačného zostatku súkromnej nadácie sa ponecháva výlučne na vôľu zakladateľa vyjadrenú v nadačnej listine alebo stanovách. Nakoľko nejde o nakladanie s prostriedkami viazanými verejnoprospešným účelom, nie je potrebné stanoviť spôsob vysporiadania sa s likvidačným zostatkom zákonom. Keďže spôsob rozdelenia likvidačného zostatku je povinná náležitosť nadačnej listiny, nenastane situácia, že by nebolo komu likvidačný zostatok vyplatiť.

K § 35n

K odseku 1

Vymedzujú sa orgány súkromnej nadácie. Treba rozlišovať medzi obligatórnymi orgánmi súkromnej nadácie, ktorými sú správca súkromnej nadácie a dozorná rada alebo revízor a fakultatívnymi orgánmi súkromnej nadácie, ktorými sú správna rada a iné orgány ustanovené v nadačnej listine alebo stanovách. Zakladateľ súkromnej nadácie tak môže rozhodnúť o štruktúre, ktorá bude pre účely a činnosť konkrétnej súkromnej nadácie najvhodnejšia.

K odseku 2

Kladú sa požiadavky na členov orgánov súkromnej nadácie, pričom sa rozlišuje, či je členom orgánu súkromnej nadácie fyzická osoba alebo právnická osoba.

K odseku 3

Pri stanovení spôsobu preukázania bezúhonnosti člena orgánu súkromnej nadácie, ktorý je fyzickou osobou, sa odkazuje na primerané použitie ustanovení upravujúcich spôsob preukazovania bezúhonnosti správcu súkromnej nadácie.

K odsekom 4 a 5

Ustanovujú sa spôsoby preukázania bezúhonnosti člena orgánu súkromnej nadácie, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky alebo so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

K § 35o

K odseku 1

Správna rada súkromnej nadácie sa konštituuje ako fakultatívny orgán súkromnej nadácie. Táto koncepcia má význam najmä pre menšie súkromné nadácie, pri ktorých je veľký počet orgánov neopodstatneným a nadmerným zaťažením, nielen z dôvodu množstva osôb, ktoré musia do orgánov dosadiť, ale aj zložitosti nastavenia fungovania týchto orgánov. Okrem komplikovanosti môže byť s väčším množstvom orgánov môže byť spojená aj väčšia nákladovosť. Navyše, vyžadovanie veľkého množstva orgánov od súkromných nadácií zákonom nie je účelné, keďže súkromné nadácie nedisponujú s prostriedkami viazanými verejnoprospešným účelom.

K odsekom 2 a 3

Stanovujú sa zákonné kompetencie správnej rady súkromnej nadácie, pričom ich možno modifikovať v nadačnej listine alebo stanovách. Správnej rade súkromnej nadácie je možné v nadačnej listine alebo stanovách taktiež priznať ďalšie kompetencie.

K odseku 4

Nakoľko je správna rada fakultatívnym orgánom súkromnej nadácie a do jej pôsobnosti patrí rozhodovanie o najdôležitejších otázkach fungovania súkromnej nadácie, rieši sa aj situácia náhradného výkonu pôsobnosti správnej rady, ak nie je ustanovená. Prenesenie pôsobnosti správnej rady súkromnej nadácie na správcu súkromnej nadácie je vhodným riešením, nakoľko správca je štatutárny a nie kontrolný orgán súkromnej nadácie, nevykonáva dohľad nad činnosťou súkromnej nadácie. Týmto spôsobom je zabezpečené, že neprichádza pri výkone funkcií ku konfliktu záujmov.

K § 35p

K odseku 1

Minimálny počet členov správnej rady súkromnej nadácie je jeden člen. Zakotvuje sa taktiež možnosť pre právnické osoby vykonávať funkciu člena správnej rady. Aby bolo jednoznačné, ktorá fyzická osoba zastupuje právnickú osobu pri výkonu funkcie člena správnej rady sa zároveň ustanovuje pravidlo zastupovania právnickej osoby ako člena správnej rady. Podľa základného pravidla právnickú osobu pri výkone funkcie člena správnej rady zastupuje fyzická osoba, ktorú právnická osoba splnomocní na výkon práv a povinností člena správnej rady. V prípade, ak takéto splnomocnenie nebude udelené, zastupuje právnickú osobu jej štatutárny orgán.

K odseku 2

Nakoľko sa predpokladá, že funkciu správnej rady budú vykonávať osoby, ktoré by mali mať záujem na fungovaní súkromnej nadácie, teda osoby z okruhu osôb, ktorým budú neskôr poskytované plnenia a pod., zákon nepriznáva členom správnej rady žiadnu odmenu ani nárok na náhradu výdavkov. Samozrejme, poskytnutie odmeny nie je vylúčené, ak tak určí zakladateľ v nadačnej listine alebo stanovách.

K § 35q

K odseku 1

Prvých členov správnej rady menovite určí zakladateľ pri založení súkromnej nadácie. Ďalším členom správnej rady vzniká funkcia člena správnej rady podľa spôsobu uvedenom v nadačnej listine a stanovách. Tento spôsob môže byť nastavený rôznymi spôsobmi, ale stále musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Môže ísť napríklad o zostavenie zoznamu náhradných členov správnej rady a iné. Taktiež spôsob zániku funkcie môže byť rôzny a odvíjať sa od úpravy v nadačnej listine a stanovách.

K odseku 2

Nakoľko do pôsobnosti správnej rady patrí rozhodovanie o najdôležitejších otázkach fungovania súkromnej nadácie, umožňuje sa širokému okruhu subjektov predkladať nominácie na členov správnej rady, ak nadačná listina a stanovy neurčujú inak.

K odseku 3

Ustanovujú sa zákonné spôsoby zániku členstva v správnej rade súkromnej nadácie.

K § 35r

Ide o doplnenie pre prípad, ak má správna rada len jedného člena. V tomto prípade sa uplatní zákonné pravidlo, v zmysle ktorého je člen jednoosobovej správnej rady zároveň predsedom správnej rady.

K § 35s

K odseku 1

Správca súkromnej nadácie ako štatutárny orgán koná v mene súkromnej nadácie navonok, t. j. vo vzťahu k tretím osobám. Zároveň sa správcovi súkromnej nadácie priznáva aj „zostatková“ pôsobnosť, a teda bude oprávnený rozhodovať o všetkých záležitostiach, ktoré nepatria do pôsobnosti iného orgánu. Veľmi významným oprávnením správcu je rozhodovanie o použití majetku súkromnej nadácie.

K odseku 2

Prvého správcu súkromnej nadácie menovite určí zakladateľ pri založení súkromnej nadácie v nadačnej listine. Ďalšiemu správcovi súkromnej nadácie vzniká funkcia podľa spôsobu uvedenom v nadačnej listine a stanovách. Tento spôsob môže byť nastavený rôznymi spôsobmi, ale stále musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Môže ísť napríklad o zostavenie zoznamu náhradných správcov súkromnej nadácie a iné. Taktiež spôsob zániku funkcie môže byť rôzny a odvíjať sa od úpravy v nadačnej listine a stanovách.

K odseku 3

Nakoľko do pôsobnosti správnej rady patrí rozhodovanie o najdôležitejších otázkach fungovania súkromnej nadácie, umožňuje sa širokému okruhu subjektov predkladať nominácie na správcu súkromnej nadácie, ak nadačná listina a stanovy neurčujú inak.

K odseku 4

Ustanovuje sa nezlučiteľnosť funkcie správcu súkromnej nadácie s funkciou člena dozornej rady (revízora). Týmto spôsobom sa predchádza konfliktu záujmov, keďže dozorná rada (revízor) kontroluje činnosť súkromnej nadácie, teda aj správcu súkromnej nadácie.

K odseku 5

Navrhuje sa ponechať možnosť byť správcom len pre fyzické osoby, ktoré sú v plnom rozsahu spôsobilé na právne úkony. Súčasne sa normujú aj dve ďalšie podmienky, a to, aby správcom mohol byť len občan členského štátu Európskej únie, ktorý je zapísaný v registri fyzických osôb. Takto nastavené podmienky majú za cieľ posilniť prevenčný charakter právnej úpravy z hľadiska predchádzania praniu špinavých peňazí, pretože je namieste, aby tak dôležitá funkcia akou je funkcia správcu bola z hľadiska jeho dohľadateľnosti v prípade protiprávneho konania podstatne bližšie jurisdikcii orgánov Slovenskej republiky, ako keby išlo o osoby s daňových rajov či iných nespolupracujúcich štátov a pod.

V druhej vete sa z dôvodu zamedzenia prípadného konfliktu záujmov navrhuje, aby v prípade nadácie, ktorá povinne audituje svoje výročné správy či účtovné dokumenty nemohol byť správcom súkromnej nadácie ten, kto je jej beneficientom.

K odseku 6

Súkromná nadácia môže mať viac ako jedného správcu. V tomto prípade, je každý z viacerých správcov oprávnený konať menom súkromnej nadácie samostatne. Nadačná listina alebo stanovy môže upraviť spôsob konania v mene súkromnej nadácie aj inak. Teda spoločné konanie alebo aj rôzne kombinácie konaní viacerých správcov.

K odsekom 7 až 11

Vymedzujú sa základné povinnosti správcu súkromnej nadácie a zavádza sa zodpovednosť za porušenie povinností správcu súkromnej nadácie. V podstate rovnako ako je to v prípade štatutárneho orgánu – konateľa v prípade obchodnej spoločnosti – spoločnosti s ručením obmedzeným. Ide najmä o povinnosť správcu súkromnej nadácie vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a zásadne v záujme súkromnej nadácie, dodržiavať povinnosť mlčanlivosti. Zároveň sa zdôrazňuje aj povinnosť správcu súkromnej nadácie vykonávať činnosť tak, aby nepoškodzoval záujmy súkromnej nadácie, ale naopak zhodnocoval majetok súkromnej nadácie. Porušenie v zákone uvedených povinností zakladá správcovi zodpovednosť za škodu, resp. správcom solidárnu zodpovednosť za škodu, ak je ich viac. Ide o objektívnu zodpovednosť správcu súkromnej nadácie za spôsobenú škodu súkromnej nadácii, a preto sa zodpovednosť správcu súkromnej nadácie za škodu bude posudzovať bez ohľadu na jeho zavinenie. Avšak zavádzajú sa aj osobitné liberačné dôvody vo vzťahu k zodpovednosti za náhradu škody spôsobenej správcom súkromnej nadácie, ktoré je potrebné pri uplatňovaní nároku na náhradu škody rešpektovať, a zároveň sa určuje okruh subjektov oprávnených uplatňovať nároky na náhradu škody voči správcom súkromnej nadácie. Pri určení rozsahu a spôsobu náhrady škody sa bude postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Správca súkromnej nadácie bude v súlade s § 5 ods. 1 písm. q) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnou osobou na účely cit. zákona.

K § 35t

Nakoľko správca súkromnej nadácie je štatutárny orgán súkromnej nadácie, ktorý zabezpečuje jej denno-denný chod je nevyhnutné, aby v každom období existencie súkromnej nadácie bol ustanovený správca súkromnej nadácie. Z tohto dôvodu sa zavádza pravidlo tzv. „rýchlej voľby“, ktoré ukladá povinnosť zvoliť nového správcu v časovo obmedzenej lehote a pravidlo „náhradného štatutárneho orgánu“. Pravidlo náhradného správcu znamená, že do zvolenia správcu súkromnej nadácie koná v mene súkromnej nadácie predseda správnej rady, ak bola zriadená. Nakoľko správna rada je fakultatívny orgán a nemusí byť zriadená, zavádza sa zároveň pravidlo, že v prípade ak nebola zriadená správna rada, koná v mene súkromnej nadácie člen dozornej rady (revízor). Nakoľko dozorná rada (revízor) je kontrolným orgánom, z dôvodu, aby nenastal konflikt záujmov, môže člen dozornej rady(revízor) urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

K § 35u

K odseku 1

Kontrolný orgán, teda dozorná rada (revízor) sa ustanovuje obligatórne, avšak ponecháva sa na vôľu zakladateľa alebo správnej rady, aký konkrétny kontrolný orgán uprednostní. Teda či bude mať súkromná nadácia dozornú radu (viacčlenný orgán) alebo revízora (jednočlenný orgán).

K odseku 2

Prvých členov dozornej rady alebo revízora menovite určí zakladateľ pri založení súkromnej nadácie. Ďalším členom dozornej rady (revízorom) vzniká funkcia člena dozornej rady (revízora) podľa spôsobu uvedenom v nadačnej listine a stanovách. Tento spôsob môže byť nastavený rôznymi spôsobmi , ale stále musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Môže ísť napríklad o zostavenie zoznamu náhradných členov dozornej rady (revízora) a iné. Taktiež spôsob zániku funkcie môže byť rôzny a odvíjať sa od úpravy v nadačnej listine a stanovách.

K odseku 3

Ustanovuje sa pôsobnosť dozornej rady (revízora) súkromnej nadácie a zároveň oprávnenia na zabezpečenie výkonu jej pôsobnosti.

K odseku 4

Členom dozornej rady (revízorom) môže byť fyzická osoba a taktiež právnická osoba. Teda zavádza sa možnosť pre právnické osoby vykonávať funkciu člena dozornej rady (revízora) súkromnej nadácie. Aby bolo jednoznačné, ktorá fyzická osoba zastupuje právnickú osobu pri výkonu funkcie člena dozornej rady (revízora), sa zároveň ustanovuje pravidlo zastupovania právnickej osoby ako člena dozornej rady (revízora). Podľa základného pravidla právnickú osobu pri výkone funkcie člena dozornej rady (revízora) zastupuje fyzická osoba, ktorú právnická osoba splnomocní na výkon práv a povinností člena dozornej rady. V prípade, ak takéto splnomocnenie nebude udelené, zastupuje právnickú osobu jej štatutárny orgán.

K odseku 5

Povinnosti správcu súkromnej nadácie súvisiace s riadnym výkonom ich funkcie a s tým súvisiaca zodpovednosť za porušenie týchto povinností sa aplikuje aj na členov dozornej rady (revízora) súkromnej nadácie. Z primeraného použitia ustanovení § 35s ods. 7 až 11 vyplýva, že ich obsah sa bude primerane moderovať v závislosti od pôsobnosti a úloh dozornej rady (revízora) v súkromnej nadácii.

K § 35v

K odseku 1

Súkromná nadácia môže disponovať so svojím majetkom, teda ho použiť a zhodnocovať, ale taktiež z neho hradiť svoje výdavky (náklady) na správu. Pod zhodnocovaním majetku sa rozumie okrem iného aj jeho investovanie. Pri týchto úkonoch nesmie konať v rozpore so súkromným účelom súkromnej nadácie alebo porušovať podmienky určené v nadačnej listine a stanovách.

K odseku 2

Súkromná nadácia zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, teda jej zodpovednosť nie je žiadnym spôsobom obmedzená. Ručenie podľa druhej vety sa navrhuje s cieľom predísť obchádzaniu riadneho plnenia daňových povinností prostredníctvom vkladania majetku do súkromných nadácií, resp. zbavovania sa majetku, ktorý by bol následne nedotknuteľný, avšak daňovník by mohol tento majetok naďalej využívať.

K odseku 3

V snahe zabezpečiť čo najväčšiu ochranu a celistvosť majetku súkromnej nadácie, súkromná nadácia nemôže svoj majetok zaťažiť, ani použiť na zabezpečenie záväzkov súkromnej nadácie alebo tretích osôb ani ručiť svojím majetkom (typicky podľa § 546 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Nakoľko sa môžu vyskytnúť prípady, kedy by poskytnutie zabezpečenia alebo ručenia bolo vhodné a potrebné, umožňuje sa v rámci súkromnej nadácie zaviesť výnimka z tohto pravidla, pokiaľ to nadačná listina alebo stanovy dovolia (bude v nich ustanovená iná úprava ako v zákone). Jedným z typických prípadov môže byť kúpa nehnuteľnosti. Súkromná nadácia môže byť obmedzene ručiacim spoločníkom obchodnej spoločnosti (napr. spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, akcionárom v akciovej spoločnosti a pod.) a túto spoločnosť aj založiť, ak to jej nadačná listina alebo stanovy dovolia.

Nakoľko súkromná nadácia nesmie byť zriadená za účelom podnikania, nemá dovolené ani znášať podnikateľské riziko vo výške, ktorú nevie ovplyvniť, resp. ktorá vyplýva z podnikania spoločnosti a nemožno ju na strane súkromnej nadácie limitovať. Má teda zakázané byť neobmedzene ručiacim spoločníkom obchodnej spoločnosti a tichým spoločníkom podnikateľa.

K odseku 4

Hotovostná forma príspevkov a darov do súkromnej nadácie by mohla predstavovať priestor na pranie špinavých peňazí a priestor pre legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, preto sa navrhuje výlučne bezhotovostný platobný styk, pričom nadácia smie prijímať príspevky a dary len na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa § 2 ods. 1, 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 35w

Akékoľvek príspevky od zakladateľa alebo dary od iných fyzických osôb sú bezodplatné. Terminologicky sa aj pri súkromných nadáciách ponecháva súčasné rozlišovanie medzi príspevkom a darom, ako je to aj pri nadáciách na podporu verejnoprospešného účelu. Príspevok do súkromnej nadácie poskytuje zakladateľ z titulu jeho nadačnej pozície a dar môže poskytnúť do súkromnej nadácie aj tretia osoba. Hodnota príspevku, ktorý poskytuje zakladateľ pri založení súkromnej nadácie je symbolická, pričom je vo výške 1 euro. Týmto sa naplní definičné kritérium súkromnej nadácie ako združenia majetku, ale ponechá sa jej použitie pre najširšiu možnú verejnosť.

Dôležitým momentom právnej úpravy je podmienka, že príjemca plnení z majetku nadácie musí byť vopred individuálne určený v nadačnej listine; k tomu pozri navrhovaný § 35c ods. 1 písm. k).

K § 35x

K odseku 1

Vo všeobecnosti môže súkromná nadácia poskytovať plnenia z akéhokoľvek majetku súkromnej nadácie osobám, ktoré spadajú do okruhu osôb určeného v nadačnej listine alebo stanovách. Plnenia môžu byť trvalého alebo dočasného charakteru, pričom za plnenie sa bude považovať nielen poskytnutie majetku prevodom vlastníckeho práva, ale aj prenechanie majetku do užívania alebo akékoľvek iné poskytnutie. Všetky plnenia musia byť vykonané v súlade s účelom súkromnej nadácie, nadačnou listinou a stanovami.

K odseku 2

Plnenia, okrem plnení zo zisku podľa odseku 3, poskytuje súkromná nadácia osobám na základe zmluvy, teda na základe dvojstranného právneho úkonu. Vo všeobecnosti nie je stanovená písomná forma zmluvy, avšak akékoľvek požiadavky na zmluvu (napr. aj na jej písomnú formu), môžu byť obsiahnuté v nadačnej listine alebo stanovách. Predpokladá sa, že súkromná nadácia bude poskytovať prevažne bezodplatné plnenia. V prípade, ak bude prichádzať k prevodom vlastníckeho práva pôjde o bezodplatné plnenia vykonávané prevažne na základe darovacej zmluvy.

K odseku 3 a 4

Navrhovaná úprava nadväzuje na nový súkromno-právny inštitút - súkromná nadácia. Ustanovenie odseku 3 stanovuje, že plnenie zo zisku súkromnej nadácie sa poskytuje na základe rozhodnutia správcu súkromnej nadácie. Svojou povahou je možno plniť zo zisku súkromnej nadácie len vtedy, ak v čase rozdelenia majetku vykazuje súkromná nadácia zisk z predchádzajúcich rokov podľa účtových predpisov.

Nakoľko nikoho nemožno nútiť, aby plnenie prijal, musí osoba, v prospech ktorej bolo prijaté rozhodnutie o poskytnutí plnenia s plnením súhlasiť, a to zaslaním súhlasu s poskytnutím plnenia. Navrhuje sa, aby príjmy daňovníka pochádzajúce z plnenie zo zisku súkromnej nadácie podliehali podobnému režimu ako príjmy z podielov na zisku v prípade obchodných spoločností a družstiev.

K odseku 5 a 6

Plnenia zo súkromnej nadácie sa môžu poskytovať fyzickej osobe alebo právnickej osobe na splnenie konkrétneho účelu (napr. na uhradenie nákladov na vzdelávanie, bývanie a pod.) a tieto osoby sú povinné plnenie na tento účel aj použiť a súkromnej nadácii preukázať, na aký účel, teda ako toto plnenie použili. Osoba, ktorá použije plnenie v rozpore s účelom, na ktorý jej bolo poskytnuté je povinná ho vrátiť súkromnej nadácii ako bezdôvodné obohatenie. Taktiež osoba, ktorej bolo poskytnuté plnenie v rozpore so zákonom, nadačnou listinou alebo stanovami, je povinná tieto plnenia vrátiť.

K § 35y

K odseku 1

Stanovuje sa hmotno-právna podmienka pre audit účtovnej závierky a vypracovanie výročnej správy súkromnej nadácie, ktorou je vlastníctvo majetku súkromnou nadáciou v hodnote aspoň 10 000 000 eur (brutto) za dve za sebou nasledujúce účtovné obdobia. Táto podmienka reflektuje potrebu najmä štátu vykonávať dohľad nad týmto subjektom, pričom reflektuje špecifiká súkromnej nadácie ako predpokladaná absencia obratu či zamestnancov, čo sú zase typické podmienky pre audit účtovnej závierky a vypracovanie výročnej správy pre obchodné spoločnosti a družstvá.

K odseku 2

Za predpokladu splnenia podmienky pre vypracovanie výročnej správy sa v odseku 2, obdobne ako pri nadácii pre verejnoprospešný účel, stanovuje lehota na vypracovanie výročnej správy.

K odseku 3

Odsek 3 stanovuje minimálne obsahové náležitosti výročnej správy súkromnej nadácie, obdobne ako pri nadácii pre verejnoprospešný účel, zohľadňujúc však špecifiká a potreby pri súkromnej nadácii.

K odseku 4

Obdobne ako pri nadácii pre verejnoprospešný účel sa stanovujú pravidlá pre opravu výročnej správy.

K odseku 5

Obdobne ako pri nadácii pre verejnoprospešný účel sa stanovuje lehota pre uloženie účtovnej závierky, výročnej správy a správy audítora, do neverejnej časti registra účtovných závierok, a to najneskôr do 15. júla.

K bodu 13 (§ 36 ods. 1)

Splnenie povinnosť uložiť dokumenty do neverejnej časti registra nie je sankcionované a teda súkromná nadácia nie je žiadnym spôsobom nútená túto povinnosť si splniť. Vzhľadom na to, že je to súkromná nadácia mal by byť tento nástroj smerovaný najmä proti súkromnej nadácii, keďže na rozdiel od verejnoprospešnej nadácie nemusí zverejňovať také množstvo informácií a pritom to ide do neverejnej časti registra. Vzhľadom na medzinárodné požiadavky vyplývajúce z hodnotenia transparentnosti Globálnym fórom

OECD a potrebu zabezpečenia aktualizácie údajov o súkromnej nadácii navrhujeme zavedenie pokuty za nesplnenie povinností týkajúcich sa zápisu zmenených údajov súkromnej nadácie do registra.

Uvedené návrhy sa premietli do nových písmen b) a c). Doterajšia regulácia týkajúca sa nadácií slúžiacich na verejnoprospešné účely je po novom súčasťou písmena a).

K bodu 14 (§ 36 ods. 5)

Navrhovaná úprava sa zavádza so zreteľom na zmeny súvisiac s ukladaním pokút súkromným nadáciám.

K bodu 15 (§ 37a)

Po vzore právnej úpravy v zákone č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora sa navrhuje zaviesť v prípade súkromných nadácií konanie o kvalifikovanom podnete, ktorého cieľom bude posudzovať zo strany súdu otázku pravdivosti a úplnosti údajov o konečných užívateľoch výhod súkromnej nadácie.

V odseku 1 sa upravuje samotná podstata konania o kvalifikovanom podnete sa spôsobom jeho začatia (z úradnej moci alebo na návrh).

V odseku 2 sa upravujú náležitosti kvalifikovaného podnetu a spôsob nakladania s podaniami, ktoré tieto náležitosti nespĺňajú.

Podľa odseku 3 konanie o kvalifikovanom podnete začína vydaním uznesenia, ktoré sa doručuje určeným subjektom.

Okruh účastníkov konania o kvalifikovanom podnete sa upravuje odseku 4.

Pojednávanie sa bude nariaďovať len, ak to uzná súd za potrebné.

V odseku 6 sa upravuje súčinnosť orgánov verejnej moci a povinnej osoby podľa AML zákona poskytovať súdu súčinnosť v konaní o kvalifikovanom podnete.

Odsek 7 upravuje následky nepreukázania pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zo strany súkromnej nadácie. Tu treba uviesť, že konanie o kvalifikovanom podnete môže viesť ku konaniu o pokutách, ale aj ku konaniu o zrušení nadácie podľa § 15.

V odsekoch 8 až 11 sa upravuje ukladanie pokút zo strany súdu.

Odsek 12 jednak zakladá kauzálnu príslušnosť na konanie o kvalifikovanom podnete a pokutách a súčasne upravuje podporné použitie Civilného mimosporového poriadku s výnimkou ustanovení čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku.

K bodom 16 a 17 (§ 41 ods. 2 a 4)

Zavádza sa možnosť zriaďovať organizačné zložky aj pre zahraničné nadácie na podporu súkromného účelu, aby sa v tomto smere zachovala rovnosť medzi oboma druhmi nadácie. V súlade so zavedením tejto možnosti sa zosúlaďuje ustanovenie o ich registrácii.

K Čl. II

(zákon č. 145/1995 Z. z.)

V nadväznosti na rozšírenie okruhu dokumentov súkromnej nadácie, ktorých zmena sa predkladá registru mimovládnych neziskových organizácií, sa navrhuje zaviesť poplatok aj pri zmene stanov nadácie. Výška poplatku bude rovnaká, ako je pri zmene nadačnej listiny nadácie či zmene údajov nadácie zapísaných do registra mimovládnych neziskových organizácií.

K Čl. III

(zákon č. 147/1997 Z. z.)

S ohľadom na vytvorenie nadácií na podporu súkromného účelu sa navrhuje úpravu modifikovať tak, aby sa aplikovala len na nadácie na podporu verejnoprospešného účelu. Tým sa zabráni použitiu prostriedkov viazaných verejnoprospešným účelom na súkromný účel a zachová sa pôvodný stav. Nepripustilo by sa zlúčenie a splynutie neinvestičného fondu s nadáciou na súkromný účel ani pre prípad, že by neinvestičný fond ostal ako nástupnícka entita, a to z dôvodu veľmi výraznej rozličnosti typu majetku jednotlivých entít. Neinvestičný fond združuje peňažné prostriedky, iné veci môže vlastniť len v rozsahu určenom v štatúte. Majetok súkromnej nadácie môžu tvoriť v podstate všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, pokiaľ to ich povaha pripúšťa.

K Čl. IV

(zákon č. 213/1997 Z. z.)

S ohľadom na vytvorenie dvoch druhov nadácií sa navrhuje úpravu modifikovať tak, aby pre nadácie na podporu verejnoprospešného účelu ostala úprava nezmenená. Okrem toho sa zavádza možnosť zlúčenia alebo splynutia neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby s nadáciou na podporu súkromného účelu v prípade, ak výsledkom zlúčenia alebo splynutia bude nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby. Týmto sa zabráni použitiu prostriedkov viazaných verejnoprospešným účelom na súkromný účel.

K čl. V

(zákon č. 431/2002 Z. z.)

V nadväznosti na špecifickú úpravu súkromných nadácií, vrátane ich auditu a povinnosti vypracovať výročnú správu, sa rozširuje okruh osôb, ktoré ukladajú vybranú finančnú dokumentáciu do neverejnej časti registra účtovných závierok. Doplnenie právnej úpravy v zákone o účtovníctve nadväzuje na reguláciu zavádzanú v § 35y zákona o nadáciách, v ktorom sa upravuje požiadavka na overovanie účtovnej závierky audítorom.

K Čl. VI

(zákon č. 595/2003 Z. z.)

K bodu 1 [§ 2 písm. a)]

Rozširuje sa pojem „daňovník“ aj na také zahraničné subjekty, ktoré nie sú fyzickými a ani právnickými osobami podľa zahraničných právnych predpisov (nemajú právnu subjektivitu), ale sú daňovníkmi (majú daňovú subjektivitu) v štáte svojho založenia. K takýmto situáciám môže dochádzať napríklad aj vo vzťahu k úprave § 2 písm. ae) a § 2 písm. af), v ktorých sú zahrnuté aj obdobné zahraničné subjekty.

K bodu 2 [§ 2 písm. b)]

Ide o legislatívno-technické spresnenie definície predmetu dane tak, aby bolo zrejmé, že aj plnenia v prospech daňovníka spadajú do predmetu dane (napr. aj vo vzťahu k nadácií na podporu súkromného účelu).

K bodu 3 [§ 2 písm. ae) a af)]

Úprava reaguje na nový inštitút nadácie na podporu súkromného účelu (tzv. súkromná nadácia) zavedený novelou zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách, v znení neskorších predpisov („ZoN“). Súkromná nadácia slúži na podporu súkromného účelu, ktorým je najmä zabezpečovanie vlastných potrieb zakladateľa, jeho rodiny, blízkych osôb a iných osôb z určeného okruhu osôb, úhrada nákladov na výchovu, vzdelávanie, liečenie, vybavenie alebo podporu jednej alebo viacerých osôb, prenechanie majetku súkromnej nadácie do užívania, ako aj podpora iných záujmov zakladateľa. Vzhľadom k rôznorodosti účelu, ku ktorému budú súkromné nadácie zakladané, je potreba zaistiť vhodný daňový režim, ktorý by na jednu stranu neobmedzil možnosť vzniku a rozvoja týchto súkromných nadácií, ale ktorý by na druhú stranu neotváral možnosť pre nevhodné užívanie tohto inštitútu.

Navrhuje sa, aby súkromná nadácia mala obdobný daňový režim ako bežný daňovník dane z príjmov právnickej osoby. To znamená, že príspevky a dary do súkromnej nadácie nebudú podliehať zdaneniu na úrovni súkromnej nadácie, príjmy súkromnej nadácie budú zdaňované ako u bežných daňovníkov, a príjem z plnenia zo súkromnej nadácie bude u jeho príjemcu (beneficienta) zdaňovaný podľa druhu tohto príjmu, ale obdobne, ako by tomu bolo pri príjme napr. z obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Príjem súkromnej nadácie bude priebežne zdaňovaný bežnými sadzbami dane z príjmov právnickej osoby a plnenia beneficientovi, fyzickej osobe, zo zisku súkromnej nadácie po zdanení bude zdaňovaný zrážkovou daňou rovnako ako príjmy fyzickej osoby z podielov na zisku (dividend) vyplácaných z obchodnej spoločnosti alebo družstva, na ktorého základnom imaní má podiel. Iná situácia nastáva v prípade, že súkromná nadácia vypláca plnenie, ktoré nie je podielom na zisku súkromnej nadácie. V takomto prípade sa jedná o príjem, ktorý je v princípe rovnaký alebo porovnateľný s príjmom z darovania. Preto sa aj pri zdaňovaní tohto príjmu bude postupovať rovnako, ako u zdaňovania darov. Rovnakým spôsobom, ako pri výplate plnenia zo zisku súkromnej nadácie sa bude postupovať aj v prípade zániku súkromnej nadácie s likvidáciou pri výplate likvidačného zostatku, kedy správca súkromnej nadácia vydá zostávajúci majetok súkromnej nadácie tomu, kto na neho má podľa nadačnej listiny alebo stanov nárok.

Ustanovenia § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov („ZDP“), sa dopĺňajú o nové základné pojmy „nadácia na podporu verejnoprospešného účelu“ v písm. ae), a „súkromná nadácia“ v písm. af). Zmena je potrebná z dôvodu zosúladenia pojmov s ostatnými právnymi predpismi, najmä novým znením ZoN, ktorý rozlišuje medzi týmito dvoma druhmi nadácií. Doterajšia úprava ZDP je nedostatočná, keďže v ZDP sa využíval iba pojem nadácia (napr. v § 12 ods. 3 písm. a) alebo v § 50 ods. 4 písm. b) ZDP), ktorý v zmysle novelizovaného znenia ZoN korešponduje s nadáciou na podporu verejnoprospešného účelu. V zmysle novelizovaného znenia ZoN, pojem nadácia aktuálne zastrešuje nadáciu na podporu verejnoprospešného účelu aj súkromnú nadáciu.

Pojem „nadácia na podporu verejnoprospešného účelu“ v § 2 písm. ae) ZDP je definovaný ako takáto slovenská alebo zahraničná nadácia (na podporu verejnoprospešného účelu) v zmysle ZoN.

Pojem „súkromná nadácia“ v § 2 písm. af) ZDP je definovaný ako takáto slovenská alebo zahraničná nadácia (na podporu súkromného účelu) v zmysle ZoN, a to vrátane obdobných zahraničných právnických osôb alebo subjektov (subjektom sa rozumie právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu, alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok) tak, aby sa zabezpečil nediskriminačný prístup pri posudzovaní a zdaňovaní príjmov spojených so zahraničnými subjektmi, ktoré z dôvodu odlišnosti zahraničných právnych poriadkov nie je jednoznačne a vopred možné explicitne pre všetky prípady označiť ako nadácie (na podporu súkromného účelu). V tomto prípade je potrebné posudzovať zahraničné právnické osoby a s subjekty jednak z pohľadu ich základných právnych a daňových charakteristík, ale aj z pohľad ich účelu a spôsobu nakladania s majetkom.

Ďalej, v existujúcich definíciách pojmov „daňovník“ v § 2 písm. a) ZDP a „predmet dane“ v § 2 písm. b) ZDP dochádza k spresneniu definícií tak, aby reagovali na zavedenie inštitútu súkromnej nadácie. Definícia daňovníka je rozšírená o pojem „zahraničný subjekt“, čím sa reaguje na už existujúci pojem subjekt, a na zavedenú definíciu (zahraničnej) súkromnej nadácie, ktoré predpokladajú existenciu takých zahraničných útvarov (napr. združení majetku), ktoré nemajú právnu subjektivitu (ani nie sú právnickými osobami), ale v jurisdikcii ich založenia sú považované za daňovníkov. Ďalej, definícia predmetu dane reflektuje na doteraz absentujúce možné zdroje príjmov, ktoré spočívajú v prijatí bezodplatného plnenia, pričom definícia doteraz rozoznávala iba zdroje v činnosti daňovníka alebo v nakladaní s majetkom daňovníka.

K bodu 4 [§ 3 ods. 1 písmeno e)]

V § 3 ods. 1 písm. e) ZDP sa dopĺňa znenie ustanovenia tak, že sa dopĺňajú slová „plnenie zo zisku súkromnej nadácie,2j)“, čím sa do predmetu dane z príjmov fyzickej osoby zahŕňajú plnenia zo zisku súkromnej nadácie, ktorých výplata má byť umožnená v zmysle navrhovaného § 35x ods. 3 ZoN na základe rozhodnutia správcu súkromnej nadácie o výplate plnenia zo zisku súkromnej nadácie osobe z určeného okruhu osôb, ktorým sa poskytujú plnenia zo súkromnej nadácie v súlade s účelom súkromnej nadácie, nadačnou listinou a stanovami. Tieto plnenia zo zisku súkromnej nadácie vyplácané fyzickej osobe majú mať rovnaký daňový režim ako je tomu v prípade podielov na zisku (dividend) vyplácaných zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva fyzickej osobe, ktorá sa podieľa na ich základnom imaní.

V § 3 ods. 1 písm. e) ZDP sa ďalej dopĺňa znenie ustanovenia tak, že sa dopĺňajú slová „a súkromnej nadácie,2k)“ čím sa do predmetu dane z príjmov fyzickej osoby zahŕňajú príjmy z podielu na likvidačnom zostatku súkromnej nadácie, ktorý sa v zmysle navrhovaného § 35m ods. 2 ZoN rozdeľuje likvidátorom, a to spôsobom ustanoveným v nadačnej listine alebo stanovách súkromnej nadácie. Príjem z likvidačného zostatku súkromnej nadácie vyplácaný fyzickej osobe má tak v princípe rovnaký daňový režim ako je tomu v prípade likvidačného zostatku vyplácaného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom fyzickej osobe, ktorá sa podieľa na základnom imaní.

K bodu 5 [§ 3 ods. 2 písm. a)]

Navrhovanou úpravou sa zaisťuje, aby bezodplatný príjem beneficienta z ostatného majetku súkromnej nadácie mal rovnaký daňový režim ako príjem z darovania. Z tohoto dôvodu sa v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP spresňuje, že predmetom dane z príjmov fyzickej osoby nie je ani príjem získaný bezodplatným plnením, napr. zo súkromnej nadácie v zmysle § 35x

ods. 1 a 2 ZoN. Uvedené doplnenie reaguje na predpokladané možné plnenia zo súkromnej nadácie, ktorými je okrem darovania (príjem z ktorého je už aktuálne explicitne mimo predmet dane fyzickej osoby), napr. aj bezodplatné užívanie majetku súkromnej nadácie fyzickou osobou alebo úhrada nákladov fyzickej osoby z majetku súkromnej nadácie. Možné príjmy fyzickej osoby z takýchto predpokladaných plnení z majetku súkromnej nadácie sú obsahovo rovnaké, ako príjem fyzickej osoby z darovania, a to aj za skutočnosti, že pri nich nedochádza k prevodu vlastníckeho práva (ako k predmetu darovania). Účelom tejto úpravy je zjednotiť daňový režim takýchto bezodplatných plnení prijatých fyzickou osobou, ktoré sa vyslovene neklasifikujú za dary alebo ktoré sa neposudzujú analogicky na základe ustanovení § 628 až 630 zákona č. 40/1964, Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov ("OZ“), o darovacej zmluve, s daňovým režimom príjmov fyzickej osoby získaných darovaním.

K bodu 6 [§ 9 ods. 2 písm. j)]

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zavedením nových základných pojmov.

K bodu 7 [§ 12 ods. 3 písm. a)]

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zavedením nových základných pojmov.

K bodu 8 [§ 12 ods. 3 písm. b)]

Ustanovenie v § 12 ods. 3 písm. b) ZDP sa mení s ohľadom na zavedenie nových základných pojmov a dopĺňa sa znenie ustanovenia tak, že sa dopĺňajú slová „a súkromnej nadácie“, čím sa súkromné nadácie, rovnako ako obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania, vylučujú z definície daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.

K bodu 9 [§ 12 ods. 7 písm. b)]

Ustanovenie v § 12 ods. 7 písm. b) ZDP sa mení tak, že sa spresňuje a dopĺňa, že predmetom dane z príjmov právnickej osoby nie je ani príjem získaný bezodplatným plnením, napr. zo súkromnej nadácie v zmysle navrhovaného § 35x ods. 1 a 2 ZoN, ani bezodplatné plnenie získané súkromnou nadáciou zo strany vkladateľa v zmysle navrhovaného § 35w. Uvedené doplnenie reaguje na predpokladané možné plnenia zo súkromnej nadácie, ktorými je rovnako ako v prípade fyzických osôb, okrem darovania (príjem z ktorého je už aktuálne mimo predmet dane právnickej osoby), napr. aj bezodplatné užívanie majetku súkromnej nadácie právnickou osobou. Možné príjmy právnickej osoby z takýchto predpokladaných plnení z majetku súkromnej nadácie sú obsahovo rovnaké, ako príjem právnickej osoby z darovania, a to aj za skutočnosti, že pri nich nedochádza k prevodu vlastníckeho práva (ako k predmetu darovania). Účelom tejto úpravy je zjednotiť daňový režim takýchto bezodplatných plnení prijatých právnickou osobou, ktoré sa vyslovene neklasifikujú za dary alebo ktoré sa neposudzujú analogicky na základe ustanovení § 628 až 630 OZ, o darovacej zmluve, s daňovým režimom príjmov právnickej osoby získaných darovaním.

K bodu 10 [§ 12 ods. 7 písm. c)]

Ustanovenie v § 12 ods. 7 písm. c) ZDP sa mení tak, že z predmetu dane právnickej osoby sú vylúčené aj plnenia zo zisku zo súkromnej nadácie v zmysle navrhovaného § 35x ods. 3 ZoN rovnako, ako tomu je u podielov na zisku (dividend) vyplácaných zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva právnickým osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní. Predmetná úprava tak rovnako, ako v prípade príjmov fyzickej osoby,

zosúlaďuje daňový režim príjmov právnickej osoby z dividend vyplácaných z obchodných spoločností alebo družstiev a príjmov právnickej osoby z dividend vyplácaných zo súkromných nadácií.

K bodu 11 [§ 16 ods. 1 písm. e) deviaty bod]

V § 16 ods. 1 písm. e) deviaty bod ZDP sa dopĺňa znenie ustanovenia tak, aby sa zosúlaďuje posudzovanie zdroja príjmov daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (slovenskí daňoví nerezidenti) pri plneniach zo (podieloch na) ziskoch (dividendách) a podieloch na likvidačnom zostatku zo súkromnej nadácie s takýmito (obdobnými) príjmami vyplácanými z obchodných spoločností s družstiev osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní.

K bodom 12 a 13 [§ 50 ods. 4 písm. b), § 50 ods. 11]

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zavedením nových základných pojmov.

K čl. VII

(zákon č. 563/2009 Z. z.)

K bodu 1 (napdis)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zohľadňuje rozšírenie predmetu regulácie v § 54 aj na súhlasy správcu dane s registráciou súkromnej nadácie.

K bodu 2 (§ 54 ods. 1)

V navrhovanom § 35b sa ustanovuje, že súkromnú nadáciu môže založiť len taká fyzická osoba, ktorá nie je vedená v zozname daňových dlžníkoch. Táto právna úprava si vyžaduje priamu novelizáciu § 54 ods. 1 daňového poriadku. Ide teda o vyvolanú súvisiacu zmenu právnej úpravy.

K Čl. VIII

(zákon č. 272/2015 Z. z.)

Vzhľadom na súkromnú a diskrétnu povahu súkromnej nadácie sa navrhuje vylúčiť zverejnenie a sprístupnenie údajov o konečnom užívateľovi výhod nadácie na podporu súkromného účelu a zahraničnej nadácie na podporu súkromného účelu. Motívom zavedenia diskrétneho režimu je vysoká miera ochrany osobných údajov, ochrany súkromia a interných záležitostí súkromnej nadácie, ktoré pre verejnosť nie sú relevantné. Zákon týmto uznáva legitimitu záujmu osôb na ochrane ich súkromia.

Súčasne sa navrhuje, aby táto právna úprava nadobudla účinnosť 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti. Predkladateľ koncipuje túto právnu úpravu ako dočasnú aj s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. novembra 2022 v spojených veciach WM (C 37/20), Sovim SA (C 601/20) proti Luxembourg Business Registers a jeho účinky vo väzbe na AML reguláciu. Doba účinnosti právnej úpravy vytvára priestor (a zároveň tlak) na prijatie právnej úpravy v zákone o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktorá bude v súlade s citovaným rozhodnutím, a ktorou sa zabezpečí súlad s AML smernicami.

K Čl. IX

(zákon č. 346/2018 Z. z.)

K bodu 1 [§ 2 ods. 2 písm. a)]

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zavedením dvoch druhov nadácie.

K bodu 2 (§ 2 ods. 3)

Navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov zapisovaných do registra mimovládnych neziskových organizácií o nadácie na podporu súkromného účelu.

K bodu 3 [§ 3 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zavedením dvoch druhov nadácie.

K bodu 4 [§ 3 ods. 2 písm. c)]

Ustanovujú sa ďalšie údaje, ktoré sa zapisujú do registra v prípade nadácií na podporu súkromného účelu.

K bodu 5 [§ 3 ods. 3 písm. d)]

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s povolením zriaďovania organizačných zložiek aj pre zahraničné nadácie na podporu súkromného účelu.

K bodu 6 [§ 3 ods. 3 písm. e)]

Navrhuje sa umožniť namiesto adresy pobytu na území Slovenskej republiky uviesť bydlisko, čo má význam pre správcov zahraničnej nadácie na podporu súkromného účelu, na ktorých sa nevzťahuje požiadavka pobytu na území Slovenskej republiky.

K bodu 7 (§ 5 ods. 2)

Navrhuje sa rozšíriť verejná časť registra o údaje zapisované o nadácii na podporu súkromného účelu.

K bodu 8 (§ 5 ods. 3)

Vzhľadom na súkromnú a diskrétnu povahu súkromnej nadácie sa navrhuje do neverejnej časti registra o nadácii na podporu súkromného účelu súvisiacu elektronickú podobu listín. Rovnaký postup sa navrhuje aj pri organizačných zložkách zahraničných nadácií na podporu súkromného účelu, resp. zahraničných nadáciách na podporu súkromného účelu. Motívom zavedenia diskrétneho režimu je vysoká miera ochrany osobných údajov, ochrany súkromia a interných záležitostí súkromnej nadácie, ktoré pre verejnosť nie sú relevantné. Zákon týmto uznáva legitimitu záujmu osôb na ochrane ich súkromia. Samozrejme údaje, ktoré sú pre verejnosť relevantné, ako informácie o zakladateľovi, správcovi, spôsobe jeho konania spolu so základnými identifikačnými údajmi o nadácii ostanú verejne prístupné.

K bodu 9 [§ 6 ods. 1 písm. b) a § 6 ods. 2 písm. c)]

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s úpravou písmen v § 3 ods. 2.

K Čl. X

(Účinnosť)

Navrhuje sa účinnosť k 1. januára 2024, čo zohľadňuje predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu. Súčasne sa navrhuje, aby čl. VIII, druhý bod nadobudol účinnosť 1. júla 2025; k tomu pozri odôvodnenie čl. VIII.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)v primárnom práve Európskej únie

Čl. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj čl. 7 a 33 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie

b)v sekundárnom práve Európskej únie

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania Špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (v gescii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( v gescii Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie- 22/11/2022 - Luxembourg Business Registers, Vec C-37/20 (Spojené veci C-37/20, C-601/20): Článok 1 bod 15 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ, je neplatný v rozsahu, v akom zmenil článok 30 ods. 5 prvý pod odsek písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES, v tom zmysle, že tento článok 30 ods. 5 prvý pod odsek písm. c) vo svojom takto zmenenom znení stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby boli informácie o konečných užívateľoch výhod podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ktoré boli zaregistrované na ich území, prístupné v každom prípade komukoľvek zo širokej verejnosti.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení:

bezpredmetné

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie:

a.Informácia o prebiehajúcom konaní č. INFR (2020)2018 vedenom zo strany Európskej komisie týkajúce sa neoznámenia opatrení na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ do slovenského právneho poriadku v štádiu odôvodneného stanoviska zo dňa 15. februára 2023;

b.Informácia o prebiehajúcom konaní č. INFR(2020)2227 vedenom zo strany Európskej komisie týkajúce sa nesúladu slovenských právnych predpisov o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s ustanoveniami smernice (EÚ) 2015/849 v platnom znení v štádiu

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebrané spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav:

-transpozičné opatrenia smernice (EÚ) 2018/843 a smernice (EÚ) 2015/849 v platnom znení notifikované Európskej komisii

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a) úplný

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

3.Ciele a výsledný stav

Predložený legislatívny zámer má za ciel zabezpečiť kontinuitu správy majetku, jeho ovládanie, využívanie jeho výnosov na podporu rodiny, nakoľko slovenský občan v súčasnosti nemá množstvo právnych možností ako uvedené realizovať s výnimkou závetu so všetkými jeho limitmi, rizikami a s tým súvisiacimi spormi. Ďalším cieľom je rozširovanie účelu využitia už existujúcej formy právnickej osoby na podporu súkromných účelov a to predovšetkým s poukazom na tzv. rodinné podniky. Zavedenia právneho nástroja na podporu súkromného účelu má ambíciu napomôcť riešeniu dlhotrvajúcich a komplikovaných dedičských konaní a sporov o dedičstvo.

4.Dotknuté subjekty

Fyzické a právnické osoby a niektoré orgány verejnej moci

5.Alternatívne riešenia

Nulový variant:

Nulový variant predstavuje ponechanie súčasného stavu, ktorý neodzrkadľuje aktuálne požiadavky spoločnosti. Ponechaním súčasného stavu nebude existovať právna forma právnickej osoby na podporu súkromných účelov, ktorej cieľom je zabezpečiť kontinuitu správy majetku, jeho ovládanie a využívanie jeho výnosov na podporu rodiny a súkromných cieľov.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti, pričom sa budú zohľadňovať praktické skúsenosti jeho adresátov.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Predkladateľ v predloženom návrhu zákona identifikuje sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Predkladateľ predloží analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti s ohľadom na závery pripomienkového konania. Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

11.Kontakt na spracovateľa

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

4.1.1 Pozitívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

V prípade určenia člena domácnosti ako beneficienta súkromnej nadácie môže dôjsť k zvýšeniu príjmov domácnosti. Konkrétne navýšenie príjmu domácnosti závisí od rozhodnutia zakladateľa súkromnej nadácie alebo jej príslušných orgánov.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1: Ktorákoľvek skupina domácností/obyvateľstva

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1: nie je možné kvantifikovať

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Aktuálne nie je možné kvantifikovať rast príjmov domácnosti nakoľko majetok každej súkromnej nadácie je rôzny a plnenie, ktoré súkromná nadácia môže poskytnúť sa ponecháva na vôli príslušných orgánov súkromnej nadácie.

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 3

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.2 Negatívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

Možnosť založenia a zápisu súkromnej nadácie do registra nadácii, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Návrh na registráciu súkromnej nadácie

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Zákon č. 37/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Napr. zmena Zákona č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje výšku správneho poplatku za návrh na registráciu nadácie.

Nepriamy vplyv (popíšte)

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Bez vplyvu

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Predpokladá sa zvýšenie priamych finančných nákladov občana nakoľko ide o zavedenie nového druhu služby, ktorý podlieha spoplatneniu.

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Bez vplyvu

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

Bez vplyvu

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Bez vplyvu

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Bez vplyvu

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Ktokoľvek, kto sa rozhodne založiť súkromnú nadáciu bude predloženým návrhom ovplyvnený. Veľkosť uvedenej skupiny nie je možné kvantifikovať.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Vznikajú nové povinnosti nakoľko ide o zavedenie novej služby. Povahu nových povinností možno pridružiť k povinnostiam vyplývajúcim zo založenia nadácie, ktorá slúži na podporu verejnoprospešného účelu.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Bez vplyvu

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Vznikajú nové povinnosti v súvislosti so zavedením novej služby pre občana avšak možno ich pridružiť k povinnostiam vyplývajúcim zo založenia nadácie, ktorá slúži na podporu verejnoprospešného účelu.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Návrh zákona definuje súkromný účel najmä ako zabezpečovanie vlastných potrieb zakladateľa, jeho rodiny, blízkych osôb a dôverníkov, , úhrada nákladov na výchovu, vzdelávanie, liečenie, vybavenie alebo podporu týchto osôb, prenechanie majetku súkromnej nadácie do užívania, ako aj podpora iných záujmov zakladateľa slúžiacich verejnoprospešnému účelu. Súkromný účel nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že návrhom zákona možno prispieť k zvýšeniu sociálnej ochrany, k pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím, k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celo¬životnému vzdelávaniu a iným pozitívnym vplyvom, obyvateľstva.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Príloha č. 4

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Nepredpokladá sa žiaden vplyv.

Príloha č. 4

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Návrh dodržuje povinnosť rovnakého zaobchádzania.

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu

Príloha č. 4

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu

Príloha č. 3a

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ:poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Nepriame finančné náklady

D. Administratívne náklady

Spolu = A+B+C+D

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným

javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Ďalším problémom využívania zahraničných inštitútov je, že tieto k ich ďalšej činnosti využívajú primárne poradcov z ich krajiny, typicky advokátov, daňových poradcov, účtovníkov, ale aj bankový sektor či orgány verejnej moci, ako sú notári a iné, čím podporujú a rozvíjajú zahraničný podnikateľský a pracovný trh. Zavedenie právneho nástroja správy majetku na súkromný účel by teda výrazne podporilo a rozvilo aj lokálne podnikateľské prostredie, a to nie len poradenskej sféry.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

50 000

149 210

129 570

v tom: MV SR

50 000

149 210

129 570

z toho:

- vplyv na ŠR

50 000

149 210

129 570

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

87 792

- vplyv na ŠR

87 792

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: MV SR

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

50 000

149 210

129 570

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

V čase predkladania návrhu zákona nie sú navrhované výdavky rozpočtovo kryté v rozpočte rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Po schválení návrhu zákona sa navrhuje predmetnú sumu výdavkov vo výške 50 000 € za rok 2023 za účelom úpravy registra mimovládnych neziskových organizácií v súvislosti so zápisom údajov o nadáciách v navrhovanom zložení, presunúť na základe žiadosti o vykonanie rozpočtového opatrenia do rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Požiadavky na rok 2024 a nasledovné roky bude rozpočtová kapitola Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uplatňovať pri príprave rozpočtu na rok 2024 a nasledujúcich rokov.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Predložený návrh zákona má za ciel zlepšiť postavenia navzájom blízkych ľudí ako aj zabezpečiť kontinuitu správy majetku, jeho ovládanie, využívanie jeho výnosov na podporu rodiny, nakoľko aktuálne neexistuje dostatočne rozmanitý počet právnych nástrojov ako uvedené realizovať s výnimkou závetu so všetkými jeho limitmi, rizikami a s tým súvisiacimi spormi. Zámerom návrhu zákona je obnoviť v právnom poriadku osvedčené európske nástroje po vzore trustov/zvereneckých fondov, ktoré umožnia občanom efektívnu správu majetku, jeho ovládanie a vhodnú distribúciu rodine ako aj iným osobám dôležitým pre súčasných majiteľov. Ďalším cieľom je rozširovanie účelu využitia už existujúcej formy právnickej osoby na podporu súkromných účelov a to predovšetkým s poukazom na tzv. rodinné podniky. Zavedenie právneho nástroja na podporu súkromného účelu má ambíciu napomôcť riešeniu dlhotrvajúcich a komplikovaných dedičských konaní a sporov o dedičstvo. V platnom právnom poriadku vo všeobecnosti absentuje právny nástroj pre správu majetku, ktorý by mohol byť zriadený na podporu súkromného účelu. V zahraničí ide typicky o zverenecké fondy („trusty“) či súkromné nadačné fondy. Absentuje teda nástroj pre efektívnu správu majetku, jeho ovládanie a vhodnú distribúciu rodine ako aj iným osobám dôležitým pre súčasných majiteľov majetkov. Uvedený nedostatok limituje slovenské rodiny, ako aj nezosobášené páry a taktiež negatívne vplýva na ekonomiku Slovenska. Ciele legislatívneho zámeru na navrhuje realizovať vytvorením vhodného právneho inštitútu, teda právnickej osoby, ktorá bude môcť byt zriadená pre podporu súkromných účelov. Navrhované riešenie bude uskutočnené primárne prostredníctvom novelizácie zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Novela zavádza možnosť zriadiť nadáciu na súkromné účely, teda na podporu súkromného cieľu. Táto nadácia vhodne doplní platný právny poriadok o absentujúci právny inštitút správy cudzieho majetku pre súkromný účel a bude kompenzovať nedostatky súčasného dedičského práva. Nadácia vo všeobecnosti predstavuje účelové združenia organizovane spravovaného majetku, pričom verejnoprospešný účel nie je jej definičným znakom. Údaje o nadáciách sa zapisujú do registra mimovládnych neziskových organizácií. Takže rozšírenie účelu nadácie na súkromný v žiadnom prípade nepopiera základné atribúty nadácie.

Návrh bude implementovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako registrový úrad nadácií a zároveň aj správca a prevádzkovateľ registra mimovládnych neziskových organizácií, do ktorého sa údaje o nadáciách zapisujú.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Návrh v roku 2023 predpokladá vplyv na rozpočet vo výške 50 000 € za účelom úpravy neverejnej a verejnej časti registra mimovládnych neziskových organizácií v súvislosti so zmenou zapisovaných údajov nadácií a ich poskytovaním Štatistickému úradu Slovenskej republiky na účely vedenia referenčného registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Rozsah vplyvu na rozpočet v tejto časti bol vyčíslený na základe analýzy požadovaných zmien vyplývajúcich z návrhu zákona a odhadu predpokladanej náročnosti v človekodňoch. Následne boli vypočítané predpokladané náklady v zmysle platných štandardov v súlade s aktuálne platnými dodávateľskými zmluvami.

Návrh od roku 2024 zároveň predpokladá navýšenie počtu zamestnancov o 4 štátnozamestnanecké miesta v platovej triede 8 na úrovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako registrového úradu nadácií a s tým súvisiace vplyvy uvedené v tabuľkách č. 4 a č. 5 tejto analýzy.

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

Bežné výdavky (600)

149 210

129 570

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

87 792

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

30 720

Tovary a služby (630)2

27 962

8 322

Bežné transfery (640)2

2 736

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

50 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

50 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

50 000

149 210

129 570

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2023

2024

2025

2026

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 829

z toho vplyv na ŠR

1 829

Osobné výdavky celkom (v eurách)

118 512

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

87 792

z toho vplyv na ŠR

87 792

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

30 720

z toho vplyv na ŠR

30 720

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.