DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Rastislav Schlosár a Martin Beluský.

Cieľom legislatívneho návrhu je zabezpečiť ochranu Slovenskej republiky a jej obyvateľov pred nelegálnymi migrantmi a inými cudzincami, ktorí bez oprávnenia vstupujú alebo sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky.

V Európe aktuálne stále trvá migračná kríza, počas ktorej je tento svetadiel zaplavovaný nelegálnymi migrantami, prevažne mladými mužmi z ďalekej cudziny. Štáty západnej Európy, ktoré na svoje územie prijímajú už desiatky rokov nelegálnych imigrantov dnes pritom bojujú s problémami ako terorizmus, masívna kriminalita, sociálne napätie a ohrozenie tradičnej kultúry, práva a hodnôt.

Milióny cudzincov valiacich sa do Európy z Ázie a Afriky predstavujú pre európske národy existenčné riziko. Integrácia týchto ľudí do zatiaľ väčšinovej európskej populácie je, ako ukázala prax v západných štátoch, takmer nemožná. Dlhodobo plánovaná premena Európy na multikultúrne spoločenstvo zlyhala vo všetkých ohľadoch. Státisíce stratených životov Európanov sú dostatočným dôkazom zlyhania tohto politického princípu a jeho deštruktívneho pôsobenia na všetky národy, v ktorých sa začal aplikovať. Idea multikulturalizmu môže byť spolu s vražednými ideológiami dvadsiateho storočia alebo militantným islamistickým extrémizmom považovaná za jednu z najväčších svetových hrozieb, útočiacich na samotnú podstatu existencie európskych národov.

Epidémia znásilnení švédskych žien imigrantmi, vojny neeurópskych gangov s políciou v nemeckých mestách, rabovanie a podpaľovanie štvrtí v Anglicku, nákladné autá riadené imigrantmi a rútiace sa vysokou rýchlosťou do davov ľudí v Španielsku, Nemecku, či Francúzsku. To všetko sú príklady aplikácie multikulturalizmu a s ním súvisiaceho dovozu nelegálnych, neeurópskych imigrantov do Európy.

Tieto skutočnosti vyvolávajú narastajúcu potrebu urýchleného prijatia účinnej legislatívy, chrániacej záujmy Slovenskej republiky, ako aj bezpečnosť jej obyvateľov. Obzvlášť v súčasnosti, keď sa tento problém čoraz viac dotýka aj priamo nášho územia a občanov. Dokazujú to aj verejné vyjadrenia Roberta Guckého, riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ, podľa ktorého dosiahol príliv nelegálnych migrantov na územie Slovenskej republiky na jeseň minulého roku stav, ktorý možno prirovnať k veľkej migračnej kríze z roku 2015, pričom oproti roku 2021 bol zaznamenaný až 480% nárast počtu týchto migrantov na Slovensku. Situácia z minulého roku sa pritom môže kedykoľvek zopakovať.

Súčasná právna úprava regulujúca vstup a pobyt cudzincov na našom území je pritom krajne nedostatočná. Policajné orgány častokrát odmietajú vyhosťovať nelegálnych migrantov

z nášho územia s poukazom na to, že v krajine ich pôvodu je ohrozený ich život a zdravie, a teda, že existujú tzv. prekážky administratívneho vyhostenia. Na základe toho im vydávajú potvrdenia, že môžu na našom území zotrvať, vďaka čomu sa môžu voľne pohybovať po uliciach našich miest a dedín a ohrozovať tak našich obyvateľov.

Ukazuje sa pritom, že ak by skutočne boli títo nelegálni migranti ohrození vo svojich domovských štátoch, požiadali by o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, t. j. o medzinárodnoprávnu ochranu v prvom štáte, do ktorého po opustení materského štátu vstúpili. Nelegálni migranti to však v drvivej väčšine prípadov nerobia a ani na Slovensku nežiadajú o medzinárodnoprávnu ochranu, čím sami potvrdzujú, že v skutočnosti neexistujú prekážky ich administratívneho vyhostenia.

Ďalším závažným nedostatkom súčasnej legislatívy je mimoriadne benevolentný prístup k cudzincom, ktorí sa síce na Slovensku zdržiavajú legálne, ale počas svojho pobytu u nás porušujú právne predpisy či dokonca ohrozujú bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Zákon totiž dáva policajným orgánom len možnosť nie však povinnosť takýchto cudzincov administratívne vyhostiť z nášho územia. Tým vzniká priestor na korupciu, klientelizmus, či na hľadanie rôznych zámienok, prečo nakoniec nie sú vyhostení.

Problémom je napokon aj to, že ak aj k procesu administratívneho vyhostenia cudzincov nakoniec dôjde, tento proces v mnohých prípadoch trvá neprimerane dlho.

Vzhľadom na uvedené navrhujeme novelizovať zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, aby boli prekážky administratívne vyhostenia zo strany policajných orgánov akceptované len v prípade, ak cudzinec po prekročení hraníc Slovenskej republiky požiada o azyl alebo doplnkovú ochranu v zmysle medzinárodného práva a našej legislatívy do dvoch hodín od jeho prvej kontroly policajtom.

Súčasne navrhujeme, aby mali policajné orgány nielen právomoc, ale aj povinnosť administratívne vyhostiť cudzincov v taxatívne vymenovaných prípadoch, napríklad, ak ohrozujú bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, uzavrú účelové manželstvo alebo maria výkon rozhodnutia štátneho orgánu.

Pre urýchlenie celého procesu administratívneho vyhostenia zároveň navrhujeme, aby príslušný policajný útvar rozhodoval o tejto veci bezodkladne a aby sa skrátili lehoty, ktoré môže určiť cudzincom na vycestovanie.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Inštitút prekážok administratívneho vyhostenia sa bude uplatňovať len v prípade, ak cudzinec po prekročení hranice Slovenskej republiky do dvoch hodín od jeho prvej kontroly policajtom požiada o azyl alebo doplnkovú ochranu.

K bodu 2

Zavádza sa explicitná povinnosť bezodkladne administratívne vyhostiť cudzinca, ktorý neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu, alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice alebo má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

K bodu 3

V prípadoch, v ktorých doteraz zákon ustanovoval len možnosť policajného útvaru administratívne vyhostiť cudzinca, bude mať po novelizácii povinnosť takto urobiť, a to bezodkladne.

K bodu 4 až 7

Skracujú sa lehoty, ktoré môže policajný útvar určiť na vycestovanie pre cudzinca, ktorý bol administratívne vyhostený a zároveň sa ruší možnosť ich predĺženia.

K bodu 8

Ruší sa ustanovenia zákona, podľa ktorého sa administratívne vyhostenie cudzinca nevykoná v prípade, ak nie je možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nemá vlastný platný cestovný doklad, tento zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, uplynula lehota zaistenia a nie je možné zabezpečiť vycestovanie štátneho príslušníka tretej krajiny ani na cudzinecký pas.

Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.