Na rozdiel od dozorných orgánov môžu zástupcovia exekutívy lepšie zohľadniť aj iné národné priority, ako je napríklad efektívne trestné konanie. Národným záujmom totiž nemusí byť iba ochrana osobných údajov, ale aj ochrana iných základných práv, ako sú napríklad právo na život, právo na nedotknuteľnosť osoby, sloboda prejavu a právo na informácie, vlastnícke právo alebo právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktoré by nemohli byť efektívne chránené, ak by sa právo na ochranu súkromia neprimerane vyzdvihovalo nad úroveň iných základných práv. Úrad nemôže pri tvorbe štátnej politiky dostatočne zohľadniť tieto iné národné záujmy, nakoľko musí vystupovať konzistentne so stanoviskami EDPB, ktorého primárnym cieľom je ochrana osobných údajov.
Keďže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány „konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“, úrad by nemal ani podľa platnej právnej úpravy SR zasahovať do tvorby štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov. Mal by sa nanajvýš vyjadrovať k návrhom zákonov a k návrhom ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, v ktorých sa upravuje spracúvanie osobných údajov, resp. poskytovať pre exekutívu konzultácie v oblasti ochrany osobných údajov, ako mu to vyplýva zo zákona o ochrane osobných údajov, resp. z GDPR.
Vzhľadom na skutočnosť, že čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zaväzuje rovnako aj ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a kompetenčný zákon ani iný právny predpis nedáva právomoc tvoriť štátnu politiku v oblasti ochrany osobných údajov žiadnemu ústrednému orgánu štátnej správy, navrhuje sa tento problém vyriešiť udelením tejto právomoci úradu vlády.
Okrem zodpovednosti za prípravu vnútroštátnej legislatívy v tejto oblasti tak úrad vlády získa oprávnenie zastupovať Slovenskú republiku aj v pracovných a expertných skupinách Európskej únie, ako aj v medzinárodných organizáciách, a to na všetkých fórach, na ktorých sa vyžaduje politické stanovisko k návrhom v oblasti ochrany osobných údajov. Úrad bude naďalej Slovenskú republiku zastupovať na európskych a medzinárodných fórach, ktoré združujú nezávislé dozorné orgány, ktorých činnosť je zameraná na výkon dozoru a spolupráce v oblasti ochrany osobných údajov. Tým sa legislatívne ošetrí aj rozdelenie kompetencií oboch orgánov verejnej moci s ohľadom na budúce právomoci, ktoré by mohli byť priznané osobitným právnym predpisom alebo medzinárodnou zmluvou v oblasti ochrany osobných údajov.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy či vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.