1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky PhDr. György Gyimesi, PhD.

Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z. z.“), ktorý v súčasnosti predstavuje základ právnej úpravy poľovníctva v Slovenskej republike, neviedol k potrebnej úprave početných stavov raticovej zveri a nezabránil vzniku obrovských škôd v poľnohospodárstve a k významnému poškodzovaniu lesných porastov zverou. Zákon č. 274/2009 Z. z. tiež neobsahuje dostatočné nástroje na efektívny boj s veterinárnymi ochoreniami, akým je aktuálne africký mor ošípaných u diviačej zveri.

Absolútne nedostatočná je aj, a to v súvislosti so zákonom č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, úprava registrácie poľovníckych organizácií, nakoľko zákon č. 274/2009 Z. z. neukladá žiadne povinnosti registrovaným subjektom predkladať do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zmenu zapísaných údajov, čím sa znižuje jeho relevantnosť, resp. hodnovernosť údajov v ňom zapísaných.

Zároveň aplikačná prax ukázala, že viaceré ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. sú nejednoznačné a umožňujú rôzny výklad, čo vedie k mnohým konaniam na prokuratúre a na súdoch s rôznymi výsledkami.

Z uvedených dôvodov sa predkladá návrh zákona, ktorý jednak odstráni identifikované nedostatky a zároveň bude reagovať na súčasné problémy a trendy vo vzťahu k požiadavkám modernej doby.

Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe je cieľom predloženého návrhu zákona upraviť a spresniť uznávanie, zmenu a užívanie poľovných revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri, vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, vedenie centrálneho registra poľovníckych organizácií, podmienky lovu a zužitkovanie zveri. Návrhom zákona sa vymedzuje právne postavenie, organizácia a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „komora“). Ďalšou riešenou oblasťou je postup pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej poľovníctvom a zverou. Ustanovuje sa pôsobnosť orgánov štátnej správy poľovníctva, upravuje sa štátny dozor v poľovníctve a zodpovednosť za porušenie povinností na úseku poľovníctva.

Navrhuje sa tiež zaviesť nový systém vzniku užívacieho práva k poľovnému revíru, ktorý má nahradiť súčasné evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru okresným úradom - register užívateľov poľovných revírov. Návrh zákona zavádza aj register členov poľovníckej stráže a register poľovníckych hospodárov.

Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pozitívny vplyv na životné prostredie, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy tak, ako je uvedené v doložke vybraných vplyvov a analýzach vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

K § 1

Cieľom návrhu zákona je zachovanie druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri. Tomu zodpovedá aj predmet úpravy, ktorým sú obsiahnuté relevantné prvky poľovníctva, ktoré je potrebné regulovať formou zákona: konštituovanie a zmeny poľovných revírov, práva a povinnosti osôb (osobitne práva a povinnosti subjektov, ktoré vykonávajú činnosť v poľovníctve), informačný systém poľovníctva, poľovnícke hospodárenie, poľovnícke plánovanie a poľovnícka dokumentácia, kompenzácia škôd spôsobených zverou, ochrana poľovníctva a zveri, záujmová samospráva na úseku poľovníctva a pôsobnosť orgánov štátnej správy poľovníctva.

V odseku 2 sa navrhuje negatívne vymedzenie pôsobnosti vo vzťahu k zveri chovanej vo farmových chovoch, ktorá podlieha zákonu č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

K § 2

§ 2 obsahuje súbor legálnych definícii, ktorý je v porovnaní so zákonom č. 274/2009 Z. z. upravený a rozšírený.

Dopĺňa sa definícia pojmu poľovníctvo tak, že ide o súhrn činností, ktoré sú vykonávané vo verejnom záujme. Je veľmi dôležité v kontexte súčasnej doby zdôrazňovať význam poľovníctva, ktoré okrem iného plní a vykonáva viaceré činnosti aj vo verejnom záujme (regulácia stavov zveri a udržiavanie rovnováhy v prírode, eradikácia veterinárnych nákaz vrátane chorôb prenosných na človeka). Dokonca niektoré z povinností, ktoré štát ukladá poľovníkom, vykonávajú poľovníci výhradne vo verejnom záujme. Ide napríklad o povinnosť odstraňovať invázne nepôvodne druhy živočíchov, ktoré sú zverou, nakoľko tieto živočíchy ohrozujú naše pôvodné druhy živočíchov a sú hrozbou pre biodiverzitu. Najmä v súčasnosti je potrebné najmä laickej verejnosti vysvetľovať, čo poľovníctvo vlastne je, čo všetko zahŕňa, aké služby prírode a krajine poskytuje a aký je jeho význam pre spoločnosť.

Dopĺňa sa definícia chovateľského cieľa, ktorá v zákone č. 274/2009 Z. z. absentuje (obsah tohto pojmu je obsiahnutý vo vyhláške k zákonu č. 274/2009 Z. z.). Nakoľko návrh zákona tento pojem používa, je potrebné zadefinovať ho.

Definícia normovaného kmeňového stavu zveri sa dopĺňa a spresňuje oproti definícii uvedenej v zákone č. 274/2009 Z. z. Spresňuje sa, že normovaný kmeňový stav sa určuje pre druhy zveri podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu (tie sú definované v prílohe č. 1 návrhu zákona) a že predstavuje optimálny počet jedincov, s optimálnym pomerom pohlaví a optimálnou vekovou štruktúrou. Tento optimálny počet jedincov vychádza z prírodných podmienok prostredia a prirodzených potrieb zveri a určuje sa tak, aby nedochádzalo k nadmerným škodám spôsobovaným zverou. Hranica týchto škôd vychádza z výšky škody, ktorú podľa § 78 ods. 7 písm. h) a i) nie je povinný užívateľ poľovného revíru uhradiť (sú to tzv. akceptovateľné škody).

Zavádza sa nová definícia pojmu kvalitatívna trieda, ktorá v zákone č. 274/2009 Z. z. nie je, hoci zákon tento pojem používa. Kvalitatívna trieda vyjadruje bonitu (úživnosť) poľovného revíru pre jednotlivé druhy zveri a vychádza zo zimnej úživnosti a stanovištných podmienok.

Spresňuje (opravuje) sa definícia pojmu poľovná oblasť, a to tak, že zver v poľovnej oblasti sa chová a obhospodaruje podľa koncepcie chovu zveri v poľovnej oblasti alebo koncepcie chovu zveri v poľovnej lokalite (nie podľa kritérií a zásad schválených poradným zborom, ako je uvedené v súčasnej definícii poľovnej oblasti). Uvedené koncepcie sú súčasťou poľovníckeho plánovania podľa § 40 ods. 1 písm. b).

Do definície poľovných lokalít sa dopĺňa, že poľovné lokality sa neurčujú len pre danieliu zver a muflóniu zver, ako je uvedené v zákone č. 274/2009 Z. z., ale aj pre hlucháňa hôrneho a tetrova hoľniaka. V súčasnosti sú už takéto územia vymedzené, ale bez právneho základu.

Spresňuje sa definícia nepoľovnej plochy, dopĺňajú sa do definície ochranné pásma pozemných komunikácií a dráh. Problém v súčasnej definícii spôsoboval nejednoznačný

3

výklad slova „ohradená“. Jednak nebolo jasné, aký typ ohrady definícia vyžaduje a tiež nebolo jednoznačné, či sa slovo „ohradená“ vzťahuje len na záhradu alebo aj na ďalšie v definícii vymenované pozemky (ovocinárska a lesná škôlka, vinica, sad). Nová definícia túto nejednoznačnosť odstraňuje. Definuje, čo sa rozumie pod oploteným pozemkom. Podľa navrhovanej definície bude nepoľovnou plochou každý oplotený pozemok, ak oplotenie spĺňa charakteristiku uvedenú v tejto definícii, s výnimkou zverníc a s výnimkou pozemkov, ktoré si ich obhospodarovatelia oplotili s cieľom ochrániť ich pred škodami spôsobenými zverou. Ak nastane pochybnosť, či je alebo nie je konkrétny oplotený pozemok nepoľovnou plochou, rozhodne o tom okresný úrad podľa § 4 ods. 12.

Zákon č. 274/2009 Z. z. nepočíta s tým, že výmera poľovného revíru sa od jeho uznania (pred 20 - 30 rokmi) postupom času menila a v súčasnosti je už úplne iná. K zmenám dochádzalo jednak z dôvodu rozširovania zastavaného územia obcí, či pribúdania zastavaných plôch (zmeny poľových pozemkov na nepoľovné plochy), ale aj z dôvodu spresňovania metód merania plôch s využitím nových technických možností. Navrhovaný zákon, vychádzajúc z aplikačnej praxe, preto do jednotlivých konaní a do príslušných ustanovení zavádza skutočnú výmeru poľovného revíru a v § 2 ju definuje.

Nakoľko návrh zákona na viacerých miestach ráta s použitím pojmu správca, bol tento pojem v § 2 zadefinovaný.

Definíciu sokoliarskeho dravca sa vzhľadom na všeobecnejšie použitie v texte navrhuje presunúť z ustanovenia upravujúceho sokoliarstvo do základných ustanovení.

Na základe doterajších skúseností bola definícia lovu zveri pozmenená oproti súčasnej definícii. Podľa doteraz platnej definície sa považoval za lov zveri napríklad aj odchyt zveri (chránených živočíchov) s cieľom označiť odchytené jedince telemetrickým obojkom a následne ich vypustiť späť do voľnej prírody. Takýto odchyt preto nemohol byť vykonávaný organizáciou ochrany prírody, ale len prostredníctvom užívateľa poľovného revíru. Komplikácie nastávali aj pri dopravných kolíziách so zverou, pri ktorých poranená zver ešte žila, pričom zúčastnené osoby sa obávali zver usmrtiť a skrátiť tým jej utrpenie z dôvodu možného trestnoprávneho postihu za neoprávnený zásah do výkonu práva poľovníctva. V navrhovanej definícii lovu zveri sa jednoznačne dopĺňa, že uvedené konanie sa nepovažuje za lov zveri, a teda nepodlieha režimu upravenému v návrhu zákona.

Nakoľko návrh zákona používa pojmy, ktoré nie sú všeobecne známymi pojmami, dopĺňajú sa ich definície. Ide o pojmy dohľadávanie zveri, posliedka, postriežka, pohon, strelec a poľovne upotrebiteľný pes.

K § 3

Navrhované ustanovenie priznáva právo poľovníctva vlastníkovi poľovného pozemku, pričom vlastník poľovného pozemku musí rešpektovať obmedzenia vyplývajúce z verejného záujmu. Tieto obmedzenia sú v potrebnom rozsahu zakomponované do jednotlivých ustanovení návrhu zákona.

Navrhované ustanovenie rieši a upravuje spôsob rozhodovania vlastníkov poľovných pozemkov vo veciach poľovníctva. Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o práve poľovníctva a o jeho výkone na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie vlastníkov“); na zhromaždení vlastníkov sa rozhoduje o uznaní, zmene hraníc poľovného revíru, o užívaní poľovného revíru a o zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru (ďalej len „zmluva“).

Práva štátu ako vlastníka poľovných pozemkov vykonáva na zhromaždení vlastníkov organizácia, ktorá tieto pozemky spravuje (t. j. správca). Zavádza sa povinnosť, aby všetci správcovia v jednom poľovnom revíri rozhodovali zhodne, nakoľko na zhromaždení vlastníkov zastupujú jedného vlastníka - štát.

Rokovanie zhromaždenia vlastníkov môže zvolať jedna tretina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná podľa výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru.

4

Návrh zákona umožňuje zvolávateľovi zhromaždenia vlastníkov zvoliť efektívnejší spôsob zvolania zhromaždenia, a tým reagovať na konkrétne okolnosti prípadu, najme na počet vlastníkov poľovných pozemkov. Zhromaždenie vlastníkov možno zvolať písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť vyvesená vo všetkých dotknutých obciach najmenej desať pracovných dní pred konaním zhromaždenia vlastníkov a ak je zvolávateľom zhromaždenia vlastníkov správca, pozvánku zverejňuje aj na svojom webovom sídle. Zároveň sa zavádza povinnosť zverejniť pozvánku aj v informačnom systéme poľovníctva. Cieľom je zabezpečiť, aby sa o konaní zhromaždenia vlastníkov včas dozvedelo čo najviac vlastníkov poľovných pozemkov.

Zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov je povinný pred konaním zhromaždenia vlastníkov zabezpečiť vypracovanie analýzy vlastníckych vzťahov, ktorej cieľom je zistiť aktuálny okruh vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri a aktuálnu výmeru poľovných pozemkov v poľovnom revíri (skutočnú výmeru poľovného revíru). Poľovné revíry boli uznané približne pred viac ako 25 rokmi a odvtedy sa ich výmera, najmä v dôsledku rozširujúcej sa výstavby a zväčšovania výmery nepoľovných plôch, zmenila. Nie je preto možné pri rozhodovaní o poľovnom revíri vychádzať z výmery z rozhodnutia o uznaní poľovného revíru, ale je potrebné vytvoriť nástroj na zistenie aktuálnej výmery poľovného revíru, z ktorej sa bude pri rozhodovaní zhromaždenia vlastníkov vychádzať. Návrh zákona upravuje okruh odborne spôsobilých osôb, ktoré môžu vypracovať analýzu vlastníckych vzťahov a ustanovuje obsah údajov, ktoré musí táto analýza obsahovať. Pred konaním zhromaždenia vlastníkov musí zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov umožniť vlastníkom poľovných pozemkov nahliadnuť do analýzy vlastníckych vzťahov a uplatniť si zmeny, ku ktorým došlo v období od vypracovania analýzy vlastníckych vzťahov do konania zhromaždenia vlastníkov.

Zhromaždenie vlastníkov je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná z výmery poľovných pozemkov navrhovaných na uznanie poľovného revíru (v prípade rozhodovania zhromaždenia vlastníkov o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru) alebo zo skutočnej výmery poľovného revíru (ak je už poľovný revír uznaný). Zhromaždenie vlastníkov rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou podľa výmery poľovných pozemkov. Na zhromaždení vlastníkov má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu výmery poľovných pozemkov v jeho vlastníctve k výmere navrhovaného poľovného revíru alebo ku skutočnej výmere poľovného revíru. Pri podielovom spoluvlastníctve poľovného pozemku sa nebude postupovať podľa § 139 Občianskeho zákonníka, ale veľkosť jednotlivých spoluvlastníckych podielov vlastníka v rámci poľovného revíru sa spočíta a vypočíta sa podiel súčtu podielov k výmere poľovného revíru. Pri hlasovaní na zhromaždení vlastníkov sa vychádza z analýzy vlastníckych vzťahov, pričom na zmeny vo vlastníckych vzťahoch sa prihliadne, len ak boli oznámené zvolávateľovi zhromaždenia vlastníkov najneskôr na zhromaždení vlastníkov a boli podložené príslušnou verejnou listinou.

Ak bude zhromaždenie vlastníkov rozhodovať o užívaní poľovného revíru, všetci záujemcovia o jeho užívanie môžu predložiť svoju ponuku zvolávateľovi zhromaždenia vlastníkov bezprostredne po otvorení zhromaždenia vlastníkov a majú právo sa tohto zhromaždenia zúčastniť. Zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov je povinný na zhromaždení vlastníkov oboznámiť vlastníkov poľovných pozemkov so všetkými predloženými ponukami. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy by mali byť vlastníkom poľovných pozemkov na jednom zhromaždení vlastníkov predložené všetky ponuky, z ktorých si vlastníci vyberú jednu víťaznú ponuku. Toto by malo eliminovať súčasné prípady, keď v jednom poľovnom revíri prebehne viac zhromaždení vlastníkov, na ktorých sú nadpolovičnou väčšinou vlastníkov vybraní viacerí rôzni užívatelia a následne je na okresný úrad predložených viacero zmlúv na užívanie toho istého poľovného revíru.

Za správnosť a úplnosť údajov v listine prítomných a údajov o zastupovaní vlastníka poľovného pozemku v splnomocnení alebo v kópii zmluvy podľa odseku 9 zodpovedá zvolávateľ. Správnosť a úplnosť údajov v listine prítomných, údajov o zastupovaní vlastníka

5

poľovného pozemku v splnomocnení alebo v kópii zmluvy podľa odseku 9, priebeh zhromaždenia vlastníkov a priebeh hlasovania sa osvedčuje notárskou zápisnicou; prílohou notárskej zápisnice je splnomocnenie alebo kópia zmluvy podľa odseku 9 a listina prítomných.

Zhromaždenie vlastníkov si zvolí aspoň dvoch splnomocnencov, ktorým určí rozsah, v akom môžu zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov. Zvolení splnomocnenci sú povinní vykonať úkony, ktorými ich zhromaždenie vlastníkov poverí. Aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov najmä pri uzatvorení zmluvy, ale aj dohody o zániku zmluvy a výpovedi zo zmluvy, upravuje sa, že splnomocnencom nemôže byť osoba, ktorá je zároveň štatutárnym zástupcom užívateľa poľovného revíru. Odstráni sa tým situácia, kedy by za obe zmluvné strany konala tá istá fyzická osoba.

S cieľom vytvoriť podmienky, aby sa na rozhodovaní zhromaždenia vlastníkov podieľalo čo najviac vlastníkov poľovných pozemkov, zákon ustanovuje, že zhromaždenie sa musí konať v územnom obvode okresného úradu, v ktorom sa nachádza poľovný revír alebo jeho najväčšia časť.

Kontrolu a aktualizáciu analýzy vlastníckych vzťahov ku dňu konania zhromaždenia vlastníkov a preverenie, či zhromaždenie vlastníkov rozhodlo nadpolovičnou väčšinou hlasov vykonáva prevádzkovateľ informačného systému poľovníctva. Jeho správa je pre okresný úrad záväzná. Ak z podkladov, ktoré boli poskytnuté prevádzkovateľovi informačného systému poľovníctva nie je možné zistiť, či zhromaždenie vlastníkov rozhodlo nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, prevádzkovateľ informačného systému poľovníctva to bezodkladne oznámi okresnému úradu.

Okresný úrad následne podľa § 23 ods. 5 rozhodne o prerušení konania o zápise užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov, ak prevádzkovateľ informačného systému poľovníctva oznámi podľa § 3 ods. 15 okresnému úradu, že z predložených podkladov nie je možné zistiť, či zhromaždenie vlastníkov rozhodlo nadpolovičnou väčšinou hlasov podľa § 3 ods. 7, a vyzve navrhovateľa, aby v primeranej lehote, ktorú mu okresný úrad určí, odstránil nedostatky návrhu, pričom ho poučí, že inak konanie zastaví. Ak navrhovateľ odstráni nedostatky návrhu, okresný úrad pokračuje v konaní primerane podľa § 3 ods. 14. Ak navrhovateľ neodstráni nedostatky návrhu v určenej lehote, okresný úrad konanie zastaví podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku.

K § 4

Hoci až na malé výnimky, všetky poľovné pozemky v rámci Slovenskej republiky už sú súčasťou niektorého uznaného poľovného revíru. Je však opodstatnené, aby návrh zákona obsahoval aj ustanovenia, ktoré sa týkajú podmienok uznávania poľovných revírov. Podmienky uznávania samostatných zverníc a samostatných bažantníc sa riešia v § 6 a 7 osobitnými ustanoveniami. V konaní o uznaní poľovného revíru môže okresný úrad upraviť navrhované hranice tak, aby poľovný revír zodpovedal podmienkam riadneho poľovníckeho hospodárenia a s týmto cieľom môže k navrhovanému poľovnému revíru pričleniť iné poľovné pozemky, ak nie sú súčasťou susedného poľovného revíru (podľa odseku 5).

Ak okresný úrad zistí, že niektorý poľovný pozemok nie je súčasťou žiadneho poľovného revíru a naokolo sú už všetky poľovné revíri uznané, a ak tento pozemok nemá dostatočnú výmeru na to, aby z neho mohol byť vytvorený nový poľovný revír, okresný úrad ho dodatočne aj z vlastného podnetu pričlení k niektorému susednému poľovnému revíru, aby zabezpečil jeho riadne poľovnícke obhospodarovanie (podľa odseku 7). Pričlenenie takéhoto pozemku k poľovnému revíru sa nepovažuje za zmenu hranice poľovného revíru a nevzťahuje sa na neho postup podľa § 10. Vlastníkovi pričleneného pozemku odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o pričlenení prináleží náhrada podľa § 16.

Návrh zákona upravuje možnosť prehlásiť poľovný pozemok za nepoľovnú plochu. Za nepoľovnú plochu možno vyhlásiť poľovný pozemok len na základe žiadosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstva obrany“), Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len

6

„ministerstvo životného prostredia“), a to v záujme bezpečnosti osôb alebo ochrany štátu alebo v záujme ochrany prírody a krajiny. Poľovný pozemok, ktorý bol zastavaný, oplotený a podobne, a tým nadobudol charakter nepoľovnej plochy podľa § 2 písm. k), sa za nepoľovnú plochu neprehlasuje, stáva sa nepoľovným pozemkom zo zákona a automaticky prestáva byť súčasťou poľovného revíru, nakoľko poľovný revír je definovaný ako súbor poľovných pozemkov a jeho vlastník nemá nárok na náhradu za užívanie poľovného revíru.

Ak zanikol dôvod, pre ktorý bol pozemok prehlásený za nepoľovnú plochu, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“) zruší rozhodnutie o jeho vyhlásení za nepoľovnú plochu a rozhodne o jeho pričlenení k poľovnému revíru. Ak okresný úrad zistí, že pozemok prestal mať charakter nepoľovnej plochy zadefinovaný v § 2 písm. k), z vlastného podnetu ho pričlení k existujúcemu poľovnému revíru.

Nakoľko niekedy môže byť sporné, či je pozemok poľovným pozemkom alebo nepoľovnou plochou (najmä pri oplotených pozemkoch), zavádza sa nové konanie, v rámci ktorého okresný úrad rozhodne, či pozemok je poľovným pozemkom alebo je nepoľovnou plochou.

Zavádza sa tiež nový režim, ktorý umožňuje vlastníkovi poľovného pozemku požiadať okresný úrad, aby na vymedzený čas niektorú činnosť súvisiacu s výkonom práva poľovníctva na pozemku v jeho vlastníctve obmedzil. Dôvodom môžu byť ochrana života, zdravia alebo majetku.

K § 5

Upravuje sa konanie o uznaní poľovného revíru, náležitosti žiadosti o uznanie samostatného poľovného revíru a spoločného poľovného revíru a obsah rozhodnutia o uznaní poľovného revíru.

K § 6

Ustanovenie rieši proces a podmienky uznávania samostatných zverníc a uznaných zverníc. Zákon rozlišuje samostatné zvernice ako osobitný druh poľovného revíru a uznané zvernice, ktoré sú súčasťou poľovného revíru. Pri uznaných zverniciach je žiadateľom o schválenie zvernice užívateľ poľovného revíru, ktorého má byť zvernica súčasťou. Pred uznaním zvernice je žiadateľ povinný najskôr zabezpečiť projekt vypracovaný autorizovanou osobou a predložiť ho na posúdenie okresnému úradu. Obsah projektu upraví vykonávací predpis. Nakoľko každá zvernica musí byť riadne oplotená, k uznaniu alebo schváleniu zvernice sa vyžaduje od všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, z ktorých má byť zvernica vytvorená, súhlas s vybudovaním zvernice.

Po posúdení projektu sa môže časť poľovných pozemkov oplotiť a v oplotenom priestore sa môžu vybudovať potrebné poľovné zariadenia; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov (napríklad stavebného zákona). Po vybudovaní oplotenia okresný úrad rozhodne o uznaní samostatnej zvernice alebo o schválení uznanej zvernice.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy toto ustanovenie rieši aj podmienky zániku samostatnej zvernice a uznanej zvernice.

K § 7

Obdobne ako pri zverniciach je riešený aj proces a podmienky uznávania samostatných bažantníc a uznaných bažantníc. Samostatné bažantnice sú osobitným druhom poľovného revíru, uznané bažantnice sú súčasťou už uznaného poľovného revíru.

Pri uznaných bažantniciach je žiadateľom o schválenie bažantnice užívateľ poľovného revíru, ktorého súčasťou uznaná bažantnica má byť. Nakoľko uznané bažantnice na rozdiel od zverníc nie sú oplotené a spôsob ich poľovníckeho obhospodarovania nepredstavuje pre vlastníka poľovného pozemku žiadne obmedzenie či zmenu v porovnaní s bežným poľovným revírom, k schváleniu uznanej bažantnice sa už nevyžaduje súhlas všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, z ktorých má byť uznaná bažantnica vytvorená. Užívateľ poľovného

7

revíru je povinný po schválení uznanej bažantnice na prístupových cestách a ďalších vhodných miestach vyznačiť jej obvod.

Pred uznaním samostatnej bažantnice alebo schválením uznanej bažantnice je žiadateľ povinný najskôr zabezpečiť projekt vypracovaný autorizovanou osobou a predložiť ho na posúdenie okresnému úradu. Obsah projektu upraví vykonávací predpis.

Toto ustanovenie rieši aj podmienky zániku samostatnej bažantnice a uznanej bažantnice.

K § 8

Po uznaní poľovného revíru okresný úrad na základe prírodných podmienok prostredia a úživnosti prostredia zaradí poľovný revír do kvalitatívnych tried pre jednotlivé druhy zveri. Podrobnosti upraví vykonávací predpis. Na základe zaradenia poľovného revíru do kvalitatívnych tried sa určia normované kmeňové stavy zveri podliehajúce poľovníckemu plánovaniu a koeficient očakávaného prírastku. Z týchto údajov sa následne vychádza pri poľovníckom plánovaní. Ustanovujú sa aj skutočnosti, v dôsledku ktorých okresný úrad vykoná zmenu zaradenia poľovného revíru do kvalitatívnych tried, zmenu normovaných kmeňových stavov zveri a koeficientu očakávaného prírastku.

K § 9

Ustanovenie vymenúva, čo sa rozumie pod zmenou hranice poľovného revíru. K zmene hranice poľovného revíru môže dôjsť zlúčením dvoch alebo viacerých poľovných revírov, rozdelením poľovného revíru na viac menších poľovných revírov alebo preradením časti poľovných pozemkov z jedného poľovného revíru do druhého poľovného revíru.

K § 10

Jednotlivé prípady, kedy dochádza k zmene hranice poľovného revíru, sú riešené osobitne. Pri každom prípade je uvedené, kto môže podať žiadosť, aké náležitosti má žiadosť obsahovať a čo má obsahovať rozhodnutie o zmene hranice poľovného revíru.

Osobitným spôsobom je upravené, ako má okresný úrad postupovať, keď zistí, že poľovný pozemok je naraz súčasťou dvoch poľovných revírov; v takomto prípade úrad z vlastného podnetu rozhodne, do ktorého z týchto poľovných revírov bude poľovný pozemok patriť. Obdobne rozhodne aj v prípade, ak je poľovný pozemok, napríklad z dôvodu výstavby rýchlostnej komunikácie, oddelený od zvyšku poľovného revíru, do ktorého patrí.

Zároveň návrh zákona upravuje existujúce zmluvné vzťahy po zmene hranice poľovného revíru.

K § 11

O využití práva poľovníctva rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. Vlastníci spoločného poľovného revíru o ňom rozhodujú na zhromaždení vlastníkov nadpolovičnou väčšinou počítanou podľa podielu vlastnených pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru. O využití poľovného revíru sa nemôže rozhodovať skôr ako 180 dní pred ukončením účinnej zmluvy.

Vlastník samostatného poľovného revíru môže poľovný revír užívať sám alebo môže jeho užívanie postúpiť zmluvou. Ak chce samostatný poľovný revír užívať sám, musí podať na okresný úrad návrh na zápis do registra užívateľov poľovných revírov.

Ak chcú vlastníci spoločného poľovného revíru užívať spoločný poľovný revír sami, musia si na jeho užívanie vytvoriť poľovnícku organizáciu, nakoľko nie je reálna situácia, aby poľovný revír chceli užívať úplne všetci vlastníci poľovného revíru, t. j. všetci vlastníci poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír. Vždy pôjde iba o časť vlastníkov (ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov) a preto je potrebné vytvoriť rámec, ako upraviť právne vzťahy týchto vlastníkov k vlastníkom poľovného revíru, ktorí nechcú alebo nemôžu vykonávať právo poľovníctva sami. Týmto právnym rámcom je zmluva, ktorú vlastníci spoločného poľovného revíru uzavrú s poľovníckou organizáciou vytvorenou tou časťou vlastníkov, ktorí chcú v poľovnom revíri poľovať. Ak vlastníci spoločného poľovného revíru nechcú užívať poľovný revír sami, môžu jeho užívanie postúpiť subjektu podľa § 12 ods. 1.

8

Ustanovenie podrobnejšie upravuje rozhodovanie zástupcu štátu o užívaní poľovného revíru s prevahou poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu. Cieľom je vygenerovať najvyššiu cenu za užívanie poľovného revíru, ale zároveň umožniť doterajšiemu užívateľovi poľovného revíru pokračovať v jeho užívaní, ak akceptuje najvyššiu ponúknutú cenu. Zároveň sa upravuje postup vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže v prípade, ak víťaznú cenu ponúkne viac subjektov. V takomto prípade sa zohľadňuje, kde má záujemca, ak je ním poľovnícka organizácia, sídlo a aký má počet členov. Ak nie je možné rozhodnúť na základe ustanovených kritérií, o víťazovi rozhodne žreb. Cieľom je zabezpečiť, aby bol postup správcu pri rozhodovaní o budúcom užívateľovi poľovného revíru s prevahou štátnych pozemkov viac transparentný.

.

Právo užívať poľovný revír vzniká právoplatnosťou rozhodnutia okresného úradu o zápise užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov, alebo dňom, ktorý je v rozhodnutí uvedený. Zápis do registra užívateľov poľovných revírov nahrádza doterajšie evidovanie zmluvy.

Ustanovenie ďalej upravuje, že poľovný revír nemožno rozdeliť na časti s cieľom samostatne ich užívať rôznymi užívateľmi.

K § 12

Navrhuje sa ustanoviť okruh osôb, ktorým možno postúpiť užívanie poľovného revíru, ak sa vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodnú postúpiť užívanie poľovného revíru. Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom samostatného poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru (prostredníctvom osôb splnomocnených zhromaždením vlastníkov). Vo všetkých poľovných revíroch, bez ohľadu na poľovnú oblasť do ktorej je poľovný revír zaradený, sa zmluva uzatvára na 15 rokov. Na základe zmluvy podáva budúci užívateľ poľovného revíru na okresný úrad návrh na zápis užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov. Navrhuje sa ustanoviť obligatórne náležitosti zmluvy.

K § 13

Upravujú sa niektoré ďalšie podmienky užívania poľovného revíru. Užívateľ poľovného revíru je oprávnený pri užívaní poľovného revíru v nevyhnutnej miere vstupovať na poľovné pozemky a jazdiť na poľných cestách a lesných cestách. V odôvodnených prípadoch, napríklad pri starostlivosti o zver, pri prikrmovaní zveri alebo s cieľom naložiť a odviesť ulovenú zver je užívateľ poľovného revíru oprávnený v nevyhnutnej miere jazdiť v poľovnom revíri aj mimo lesných ciest a poľných ciest. Je pritom povinný zamedziť vzniku škôd vlastníkovi poľovného pozemku alebo užívateľovi poľovného pozemku vstupom na poľovný pozemok alebo jazdou po poľných cestách a lesných cestách alebo po ostatných pozemkoch. Užívateľ poľovného revíru nesmie ďalej postúpiť inému užívanie poľovného revíru ani jeho časti. Ak v poľovnom revíri, v ktorom je uzatvorená zmluva, došlo k zmene vlastníckeho práva k poľovným pozemkom, preberá nový vlastník práva a záväzky doterajšieho vlastníka vyplývajúce zo zmluvy.

K § 14

Ak poľovný revír nemá užívateľa, je vo verejnom záujme, aby okresný úrad z úradnej moci poveril niekoho vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosťou o zver. V prvom rade okresný úrad poverí predošlého užívateľa poľovného revíru, ak jeho zmluva zanikla uplynutím doby a ak s poverením súhlasí. Poverenie sa môže vydať najviac na tri roky a zaniká uplynutím tejto doby alebo zápisom nového užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov.

Ak poľovný revír nemá užívateľa a nie je možné poveriť predošlého užívateľa poľovného revíru, alebo ak zanikne poverenie predošlého užívateľa poľovného revíru, okresný úrad z vlastného podnetu poverí inú osobu (osobu, ktorá spĺňa podmienky zákona na užívanie poľovného revíru). Takéto poverenie sa vydáva najviac na jeden rok a má motivovať

9

vlastníkov, resp. potenciálnych záujemcov o užívanie poľovného revíru, aby iniciovali zvolanie zhromaždenia vlastníkov, ktoré by rozhodlo o riadnom užívateľovi poľovného revíru.

Poverenie sa vydáva formou rozhodnutia v správnom konaní, pričom účastníkmi konania sú vlastníci poľovného revíru a osoba, ktorá má byť poverená. Z dôvodu čo najskoršieho zabezpečenia ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver odvolanie proti rozhodnutiu o poverení nemá odkladný účinok. Na poverenú osobu sa hľadí ako na užívateľa poľovného revíru. Poverenú osobu okresný úrad zapíše do registra užívateľov poľovných revírov a po zániku poverenia ju z tohto registra vymaže.

K § 15

O užívaní poľovného revíru s viac ako dvojtretinovou väčšinou poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu môže vo výnimočnom prípade rozhodnúť ministerstvo pôdohospodárstva, a to z dôvodu zachovania kvality genofondu niektorých druhov zveri, z dôvodu zachovania spoločenských a kultúrnych hodnôt poľovníctva, alebo pre zabezpečenie praktickej výučby poľovníctva a poľovníckeho výskumu. V takomto prípade užívateľom poľovného revíru môže byť len právnická osoba v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva obrany alebo ministerstva životného prostredia, alebo vysoká škola, na ktorej je poľovníctvo povinným vyučovacím predmetom, t. j. Technická univerzita vo Zvolene, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre alebo Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Oproti doterajšej právnej úprave návrh zákona ukladá ministerstvu pôdohospodárstva rozhodnúť o zrušení takéhoto užívania, ak už nie je dôvod na osobitné užívanie alebo ak užívateľ vyhradeného poľovného revíru poruší podmienky osobitného užívania určené ministerstvom pôdohospodárstva.

K § 16

Náhrada za užívanie poľovného revíru je dohodnutá zmluvou medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a užívateľom poľovného revíru. Jednotlivým vlastníkom spoločného poľovného revíru patrí náhrada vo výške podľa podielu poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru. V prípade vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, vzhľadom na veľké množstvo podielnikov a malú výmeru ich podielov, sa ustanovuje, že náhrada za užívanie poľovného revíru patrí pozemkovému spoločenstvu.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa zavádza povinnosť platiť vlastníkom náhradu za užívanie poľovného revíru aj v prípade poverenia vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver; vtedy sa výška náhrady vypočíta podľa sadzobníka, ktorý tvorí prílohu k zákonu.

Aby užívateľ poľovného revíru alebo poverená osoba dokázali vyplatiť každému vlastníkovi prislúchajúcu výšku náhrady, je potrebné, aby vlastníci poľovných pozemkov poskytli užívateľovi poľovného revíru potrebné údaje (číslo účtu pri platbe prevodom z účtu, adresu pri platbe poštovou poukážkou a pod.). Ak by tak neurobili, užívateľ poľovného revíru by nedokázal splniť svoju zákonnú povinnosť v lehote splatnosti určenej v zmluve, čo by mohlo byť považované za nedodržanie podmienok zmluvy a bol by to dôvod na podanie výpovede zmluvy zo strany vlastníkov poľovného revíru.

Je vysoko pravdepodobné, že nie všetci vlastníci tieto údaje užívateľovi poľovného revíru poskytnú a užívateľ poľovného revíru by potom nemal ako vlastníkom prislúchajúcu náhradu vyplatiť. Preto zákon upravuje, že po uplynutí troch rokov od vzniku nároku na náhradu za užívanie poľovného revíru, náhrada, ktorá by prislúchala takémuto vlastníkovi, patrí obci, v ktorej katastri sa jeho poľovné pozemky nachádzajú.

K § 17

Doterajšia právna úprava postupu okresného úradu pri evidencii zmluvy je nejasná a nejednoznačná a umožňuje rôzny výklad, čo viedlo k tomu, že mnoho opatrení okresných úradov o zaevidovaní alebo nezaevidovaní zmluvy bolo napadnutých protestom prokurátora, alebo o nich rozhodovali súdy, občas aj s rozdielnym právnym názorom.

10

Zavádza sa preto úplne nový postup, ktorý tento proces upravuje úplne jednoznačne. Zákon zavádza register užívateľov poľovných revírov, ktorý nahradí doterajšiu evidenciu zmlúv. Register užívateľov poľovných revírov vedie okresný úrad prostredníctvom informačného systému poľovníctva. Definuje sa rozsah údajov zapísaných v registri užívateľov poľovných revírov. Ukladá sa zároveň užívateľovi poľovného revíru povinnosť písomne nahlásiť okresnému úradu každú zmenu zmluvy, a to do piatich dní odo dňa podpisu zmeny zmluvy.

K § 18 až 26

Uvedené ustanovenia popisujú priebeh konania o zápise užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov od podania návrhu na zápis až po rozhodnutie okresného úradu o tomto návrhu. Ustanovenie špecifikuje, kto je miestne príslušným okresným úradom, kto je účastníkom konania o zápise užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov, kedy začína konanie o návrhu, kto návrh podáva a čo musí návrh obsahovať.

Presne je zadefinované, čo je okresný úrad v rámci konania o návrhu na zápis užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov oprávnený preskúmavať. Podľa navrhovanej úpravy bude okresný úrad oprávnený preskúmavať len to, či je navrhovateľ výlučným vlastníkom všetkých poľovných pozemkov, ak ide o samostatný poľovný revír, či zmluva obsahuje všetky predpísané náležitosti, či je rozhodnutie o vyhradení poľovného revíru právoplatné, či v registri užívateľov poľovných revírov nie je zapísaný už iný užívateľ predmetného poľovného revíru a či sa na navrhovateľa nevzťahuje zákaz užívať poľovný revír. To znamená, že okresný úrad nebude oprávnený preskúmať platnosť zmluvy ani platnosť rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov. Potreba presného zadefinovania rozsahu zisťovania vychádza z problémov doterajšej aplikačnej praxe, keď rozsah preskúmavania pri evidencii zmlúv o užívaní poľovného revíru nebol zákonom jednoznačne špecifikovaný, čo viedlo k rôznym aplikačným postupom a množstvu preskúmavaní zákonnosti postupu okresných úradov zo strany prokuratúry a súdov.

Podrobne je upravený postup okresného úradu v prípade, ak je predložených viac návrhov na zápis rôznych užívateľov toho istého poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov. V takomto prípade okresný úrad vyzve navrhovateľa konania, ktoré začalo neskôr, aby v ustanovenej lehote podal na súde žalobu na určenie neplatnosti tej zmluvy, ktorá bola okresnému úradu predložená ako prvá. Okresný úrad zároveň rozhodne o prerušení oboch konaní počas plynutia tejto lehoty. Ak navrhovateľ podá žalobu na súd, okresný úrad znova preruší obe konania, a to do právoplatného rozhodnutia súdu. Ak navrhovateľ žalobu nepodá, okresný úrad pokračuje len v skôr začatom konaní o zápise užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov.

V § 23 ods. 5 sa ustanovuje postup okresného úradu, ak prevádzkovateľ informačného systému poľovníctva oznámi podľa § 3 ods. 15 okresnému úradu, že z predložených podkladov nie je možné zistiť, či zhromaždenie vlastníkov rozhodlo nadpolovičnou väčšinou hlasov podľa § 3 ods. 7. Okresný úrad v takom prípade rozhodne o prerušení konania o zápise užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov a vyzve navrhovateľa, aby v primeranej lehote, ktorú mu okresný úrad určí, odstránil nedostatky návrhu, pričom ho poučí, že inak konanie zastaví. Môže ísť napríklad o nedostatky, ktoré sa týkajú listiny prítomných, splnomocnení a pod. Ak navrhovateľ odstráni nedostatky návrhu, okresný úrad pokračuje v konaní primerane podľa § 3 ods. 14. Ak navrhovateľ neodstráni nedostatky návrhu v určenej lehote, okresný úrad konanie zastaví podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku.

Ustanovenie upravuje náležitosti rozhodnutia o zápise užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné, nakoľko jediným účastníkom konania je navrhovateľ.

Ustanovenie tiež upravuje, že ak vo veci zmluvy koná súd podľa osobitného predpisu, tak právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení neplatnosti zmluvy zanikajú právne účinky naň

11

nadväzujúceho rozhodnutia o zápise užívateľa poľovníckeho revíru do registra užívateľov poľovných revírov. Táto úprava vychádza z toho, že k súdnemu preskúmaniu nemusí dôjsť len v dôsledku žaloby na určenie neplatnosti zmluvy v prípade, že boli okresnému úradu predložené dve zmluvy o užívaní toho istého poľového revíru. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy môže byť podaná aj v iných prípadoch, napríklad vlastníkom poľovného pozemku, ktorý bol na zhromaždení prehlasovaný, alebo môže ísť o rozhodnutie súdu o zmluve, ktorá bola zaevidovaná okresným úradom podľa doterajšieho predpisu a súd dodatočne rozhodne o jej neplatnosti. Zákon v takomto prípade musí obsahovať ustanovenie, z ktorého bude okresnému úradu vyplývať oprávnenie vymazať užívateľa poľovného revíru z registra užívateľov poľovných revírov.

Ak okresný úrad zistí, že nie sú splnené podmienky uvedené v zákone, rozhodne o zamietnutí zápisu užívateľa poľovníckeho revíru do registra užívateľov poľovných revírov. Voči tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie. Správnu žalobu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia o zamietnutí zápisu užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov možno podať do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

K § 27

Ustanovenie taxatívne vymenúva dôvody zániku zmluvy. Po zániku zmluvy okresný úrad vymaže užívateľa poľovného revíru z registra užívateľov poľovných revírov. Upravuje sa, v ktorých prípadoch okresný úrad o zániku zmluvy rozhoduje v správnom konaní a v ktorých prípadoch sa na výmaz všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje.

Ak zmluva zanikla z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola uzatvorená, zániku poľovného revíru alebo kvôli zániku užívateľa poľovného revíru, na výmaz sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Na výmaz užívateľa poľovného revíru z registra užívateľov poľovného revíru sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ani v prípade, ak o zániku zmluvy právoplatne rozhodol príslušný orgán:

-okresný úrad (rozhodnutie o zastavení konania o zápise užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov, o zamietnutí zápisu užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov, pri porušovaní zákazov alebo neplnení povinností uložených týmto zákonom),

-ministerstvo pôdohospodárstva (rozhodnutie o vyhradení poľovného revíru).

V správnom konaní rozhoduje okresný úrad o výmaze užívateľa poľovného revíru z registra užívateľov poľovných revírov v prípade, ak zmluva zanikla dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy. Účastníkom tohto konania je užívateľ poľovného revíru.

V záujme zabezpečenia riadneho plnenia povinností užívateľa poľovného revíru, dodržiavania zákazov pri ochrane poľovníctva a zabezpečenia oprávnených záujmov užívateľov poľovných pozemkov pri náhrade škody, navrhuje sa po dobu troch rokov zakázať užívať poľovný revír osobe, ktorá právo užívať poľovný revír stratila rozhodnutím okresného úradu o zániku zmluvy pre porušovanie zákazov podľa § 34 alebo neplnenie povinností užívateľa poľovného revíru podľa § 36 alebo pre neuhradenie škody priznanej užívateľovi poľovného pozemku právoplatným rozhodnutím súdu.

K § 28

S cieľom racionálne a trvalo udržateľným spôsobom obhospodarovať zver a poľovné revíry bolo zavedené veľkoplošné poľovnícke hospodárenie. Poľovné revíry boli začlenené do poľovných oblastí, alebo do danielích lokalít a mufloních lokalít. Poľovné oblasti sú rozdelené do chovateľských celkov podľa pôsobnosti okresných úradov. Toto ustanovenie upravuje zriadenie, zloženie a kompetencie poradných zborov a chovateľských rád, ktoré sú poradnými orgánmi okresných úradov a okresných úradov v sídle kraja v poľovníckom plánovaní

12

a hospodárení. Okrem zástupcov v zákone špecifikovaných orgánov a organizácií môže byť členom poradného zboru a chovateľskej rady aj zástupca ďalších organizácií, ktorých účasť je z hľadiska plnenia úloh poradného zboru či chovateľskej rady potrebná. Môže ísť napríklad o organizáciu vykonávajúcu vedeckú alebo výskumnú činnosť v danom území súvisiacu s poľovníctvom. Veľkoplošné poľovnícke hospodárenie má zlepšiť a zreálniť poľovnícke plánovanie, pretože má eliminovať negatívny vplyv malej výmery jednotlivých poľovných revírov z hľadiska migrácie zveri pri plánovaní manažmentu zveri.

K § 29

Poľovnícky hospodár je odborne spôsobilá osoba, ktorej úlohou je zabezpečiť v poľovnom revíri odborné a trvalo udržateľné obhospodarovanie jednotlivých druhov zveri. Navrhujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať osoba navrhnutá na vymenovanie za poľovníckeho hospodára, a ustanovujú sa povinnosti a oprávnenia poľovníckeho hospodára. Zavádza sa register poľovníckych hospodárov. Taxatívne sú vymenované dôvody, pre ktoré okresný úrad vymaže poľovníckeho hospodára z registra poľovníckych hospodárov.

K § 30

V záujme ochrany genofondu pôvodných druhov zveri je potrebné zamedziť zámernému rozširovaniu druhov a poddruhov voľne žijúcich živočíchov s cieľom ich poľovníckeho obhospodarovania okrem druhov povolených ministerstvom pôdohospodárstva po dohode s ministerstvom životného prostredia. Taktiež sa zakazuje medzidruhové a medzipoddruhové kríženie zveri a kríženie zveri s inými živočíchmi. Zakazuje sa chov jeleňa siku, ktorý je schopný krížiť sa s našou pôvodnou jeleňou zverou, čím ohrozuje jej genofond. Dovoz, vývoz a zámerné rozširovanie živej zveri a jej vývinových štádií môžu vykonávať fyzické osoby alebo právnické osoby len s povolením ministerstva pôdohospodárstva, osobitné predpisy tým nie sú dotknuté.

Dovoz a vypúšťanie druhov, ktoré zatiaľ nežijú na území Slovenskej republiky a sú považované za zver medzinárodnou poľovníckou organizáciou C.I.C. je možné len po predchádzajúcom súhlase ministerstva pôdohospodárstva a po dohode s ministerstvom životného prostredia. Z dôvodu ochrany genofondu pôvodných druhov voľne žijúcich živočíchov sa takéto živočíchy môžu vypúšťať len do samostatných zverníc.

K § 31

Ustanovenie špecifikuje, aké jedince zveri sa v záujme zachovania genofondu zveri zakazuje do poľovného revíru vypúšťať. Predovšetkým ide o jedince druhov raticovej zveri alebo ich mláďatá, ktoré boli alebo sú držané vo farmových chovoch. Tiež je zakázané vypúšťať zver alebo zvieratá získané krížením medzi druhmi a poddruhmi zveri a medzi zveri príbuznými druhmi domácich zvierat a hydiny. Ďalej sa zakazuje vypúšťať do revíru nové druhy zveri podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu, ktoré sa v poľovnom revíri nevyskytujú. Nepôvodný druh živočícha okrem druhov podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov možno vypúšťať do poľovného revíru len s povolením ministerstva pôdohospodárstva a príslušného orgánu ochrany prírody.

Zámerné rozširovanie nepôvodnej danielej zveri a muflonej zveri do nových miest vo voľnej prírode je nežiaduce, najmä z dôvodu vysokých škôd, ktoré táto zver spôsobuje v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, ako aj z dôvodu vytláčania našich pôvodných druhov zveri, najmä srnčej zveri. V prípade, ak sa vyskytne danielia alebo muflonia zveri v poľovnom revíri, v ktorom nie sú určené jej normované kmeňové stavy, okresný úrad nariadi užívateľovi poľovného revíru ulovenie všetkej danielej alebo muflonej zveri.

Zavádza sa postup, ako riešiť situácie, ak dôjde k nežiaducemu vypusteniu alebo úniku zvieraťa z farmového chovu do voľnej prírody. V prvom rade je držiteľ zvieraťa povinný zabezpečiť odchyt zvieraťa alebo sa dohodnúť s užívateľom poľovného revíru. Ak tak neurobí, užívateľ poľovného revíru je oprávnený v záujme ochrany genofondu voľne žijúcej zveri takéto zviera bezodkladne uloviť. Obdobný postup sa zavádza aj pri riešení úniku hospodárskeho

13

zvieraťa schopného krížiť sa s voľne žijúcou zverou. Usmrtenie zvieraťa je užívateľ poľovného revíru povinný oznámiť okresnému úradu, regionálnej veterinárnej a potravinovej správe a držiteľovi zvieraťa, ak je známy.

Ustanovenie ďalej upravuje vypúšťanie zveri do poľovného revíru. Túto činnosť môže vykonávať len užívateľ poľovného revíru a ak ide o zver, ktorá je zároveň chráneným druhom živočícha, môže ju vypustiť do poľovného revíru aj organizácia ochrany prírody so súhlasom užívateľa poľovného revíru a súhlasom vlastníka pozemku alebo správcu.

K § 32

Predmetné ustanovenie návrhu zákona zakazuje držať a chovať zver v zajatí a definuje, čo sa považuje a čo nepovažuje za chov a držanie zveri v zajatí. Za chov zveri v zajatí sa nepovažuje držanie a chov zveri vo zvernici, umelý chov pernatej zveri, králika divého a zajaca poľného, chov zveri vykonávaný užívateľom poľovného revíru na účely zazverovania poľovného revíru, ako aj starostlivosť užívateľa poľovného revíru alebo inej osoby o poranenú zver počas doby nevyhnutnej na liečenie, chov líšky hrdzavej a diviačej zveri na účel výcviku a skúšok poľovne upotrebiteľných psov, držanie a chov zveri na výskumné účely, záchranné chovy a držanie zveri v zariadeniach na záchranu chránených živočíchov, chov zveri v zoologických záhradách a držanie a chov sokoliarskych dravcov. Ak sa o poranenú zver stará počas doby nevyhnutnej na liečenie iná osoba ako užívateľ poľovného revíru, môže tak urobiť len so súhlasom užívateľa poľovného revíru. Zákon neustanovuje formu tohto súhlasu, nevyžaduje sa teda písomný súhlas. Z praktického hľadiska pôjde spravidla o ústny súhlas získaný v operatívnej telefonickej komunikácii s ohľadom na potrebu včasného a bezodkladného naloženia so zraneným zvieraťom. Podľa § 22 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov je všeobecnou povinnosťou pri ochrane zvierat vykonať nevyhnutné usmrtenie zvieraťa v prípade jeho utrpenia v dôsledku choroby alebo zranenia bezodkladne, rýchlo a bezbolestne.

K § 33

Toto ustanovenie podrobne upravuje organizáciu chovateľských prehliadok, na ktorých sa hodnotí kvalita ulovenej trofejovej zveri, plnenie schválených plánov chovu a lovu zveri a správnosť vykonaného lovu trofejovej zveri podľa platných kritérií chovnosti. Chovateľskú prehliadku organizuje obvodná poľovnícka komora v súčinnosti s príslušným okresným úradom každoročne. Posudzovanie vykonáva hodnotiteľská komisia, ktorú vymenováva obvodná poľovnícka komora. Ústrednú hodnotiteľskú komisiu menuje komora z radov držiteľov certifikátu Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri o absolvovaní kurzu v hodnotení trofejí.

Na chovateľskú prehliadku sa povinne predkladajú rohy a parohy rohatej a parohatej zveri na lebke spolu so spodnou čeľusťou okrem spodných čeľustí muflónov, jednoročných jeleňov a danielov, ďalej kly diviakov starších ako tri roky a lebky veľkých šeliem. Predkladanie lebiek ostatných šeliem je dobrovoľné. Zo zveri ulovenej cudzincami, ak sa trofej nenachádza na území Slovenskej republiky, sa namiesto trofeje predkladá predpísaná dokumentácia. Zavádza sa možnosť zaviesť povinné predkladanie aj iných častí ulovenej zveri na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy poľovníctva, najmä s cieľom zavedenia kontroly plnenia plánov lovu netrofejovej zveri.

Ustanovuje sa povinnosť každého, kto ulovil trofejovú zver, predložiť trofej na chovateľskú prehliadku. Upravuje sa, akým spôsobom predkladá trofej jej držiteľ, ak dôjde počas poľovníckej sezóny k zmene užívateľa poľovného revíru. Na chovateľskú prehliadku sa predkladá aj trofej z nájdenej uhynutej alebo chorej a poranenej zveri. Trofej z chorej a poranenej zveri, ak bola ulovená v čase ochrany, sa predkladá spolu s vyhlásením poľovníckeho hospodára, že skutočne ide o uhynutú alebo chorú či poranenú zver, s príslušnou fotodokumentáciou.

14

Ak bola ulovená zver, ktorej hodnota poľovníckej trofeje prekročí národný rekord, jej držiteľ je povinný umožniť vyhotovenie kópie trofeje. Vyhotovenie kópie trofeje zabezpečí a až do prekonania národného rekordu ju uchováva komora.

K § 34

Ustanovuje sa povinnosť každého konať tak, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo poškodzovaniu zveri a jej životného prostredia. Ustanovujú sa zákazy a obmedzenia dané v záujme ochrany zveri. Je zakázané plašiť zver akýmkoľvek spôsobom, rušiť ju pri hniezdení alebo kladení mláďat, poškodzovať alebo ničiť poľovnícke zariadenia určené k starostlivosti a pozorovaniu zveri.

S cieľom odstrániť súčasný nežiadúci stav, kedy je do poľovných revírov dodávaná prakticky celoročne potrava pre zver, čo je jednou z príčin narastania početných stavov zveri, zákon ustanovuje zákaz prikrmovať zver mimo obdobia núdze. Tento zákaz sa nevzťahuje na prikrmovanie senom a letninou, ani na tzv. odpútavacie prikrmovanie, ktorého cieľom je odlákať zver od plôch, na ktorých spôsobuje škody. Odpútavacie prikrmovanie možno realizovať len so súhlasom užívateľa poľovného pozemku a musí byť oznámené okresnému úradu, aby nedochádzalo k jeho zneužívaniu. Aby bolo odpútavacie prikrmovanie účinné, je nevyhnutné, aby použité krmivo bolo pre zver natoľko atraktívne, aby zver odlákalo od poľnohospodárskych plodín.

Zakazuje sa jazdiť motorovými vozidlami v poľovnom revíri, pričom tento zákaz sa nevzťahuje na osoby, ktorým takéto oprávnenie vyplýva z osobitných právnych predpisov alebo z tohto zákona. Obdobný zákaz obsahuje aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Oba tieto predpisy umožňujú príslušnému orgánu štátnej správy udeliť v odôvodnenom prípade výnimku z takéhoto zákazu. Zákon č. 274/2009 Z. z. doposiaľ udelenie výnimky neumožňuje. Nastávali situácie, kedy príslušný orgán štátnej správy udelil výnimku zo zákazu podľa osobitného predpisu (napríklad z dôvodu konania rôznych motoristických podujatí), avšak podľa zákona č. 274/2009 Z. z. bola takáto činnosť naďalej zakázaná. S cieľom odstrániť tento nejednoznačný právny stav sa zavádza možnosť udelenia výnimky z tohto zákazu. Podmienkou pre udelenie výnimky je súhlas vlastníka poľovného pozemku.

Na žiadosť užívateľa poľovného revíru môže okresný úrad v nevyhnutnom prípade obmedziť alebo zakázať vstup do poľovného revíru v čase núdze, hniezdenia a kladenia mláďat, ako aj vyhlásiť zóny pokoja v poľovnom revíri, kde môže zakázať lov niektorých alebo všetkých druhov zveri alebo zakázať zber lesných plodov tvoriacich potravu pre zver, ktorá sa v poľovnom revíri nachádza. Pri vydaní takéhoto zákazu okresný úrad posúdi potrebu ochrany zveri a jej prostredia vzájomne s celospoločenskými potrebami. Tieto zákazy sa nevzťahujú na vlastníka poľovného pozemku a užívateľa poľovného pozemku, užívateľa poľovného revíru a pracovníkov štátnej správy poľovníctva pri výkone štátneho dozoru.

Špeciálne sa ustanovuje, že niektoré zákazy sa nevzťahujú na orgán alebo organizáciu ochrany prírody, ktorá vykonáva odchyt alebo si privlastňuje alebo premiestňuje zver, ktorá je zároveň chráneným živočíchom, alebo na osoby, ktoré vykonávajú odchyt inváznych druhov zveri na základe rozhodnutia vydaného podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Vykonávanie týchto činností je povinný orgán alebo organizácia ochrany prírody alebo osoba vykonávajúca odchyt inváznych druhov zveri vopred oznámiť užívateľovi poľovného revíru.

Ustanovenie ďalej upravuje uplatnenie náhrady škody, ak dôjde k neoprávnenému usmrteniu psa alebo mačky v poľovnom revíri, alebo ak pes spôsobí usmrtenie alebo poranenie zveri.

K § 35

Poľnohospodárska a lesnícka činnosť ovplyvňuje životné podmienky a životné prostredie zveri, a potenciálne môže viesť k poraneniu alebo usmrteniu zveri. Zákon preto ukladá

15

užívateľovi poľovného pozemku určité povinnosti pri jeho obhospodarovaní, kosení či aplikácii chemických prípravkov škodlivých zveri, aby nedochádzalo k zbytočnému utrpeniu zveri. Ponecháva sa v platnosti doterajšia oznamovacia povinnosť pri vykonávaní poľnohospodárskych prác v noci, kosení a použití chemických prípravkov s cieľom predchádzať usmrteniu zveri alebo zničeniu hniezd. Po včasnom oznámení môže užívateľ poľovného revíru pred začatím prác vykonať opatrenia pre záchranu zveri. Významné preventívne opatrenie je používanie účinných plašičov zveri pri kosení trvalých trávnych porastov, obilnín a krmovín. Užívatelia a prevádzkovatelia silážnych jám a hroblí majú povinnosť vykonávať opatrenia na zabránenie prístupu zveri k nim. Aby bolo možné pri vypracovaní a schvaľovaní plánov poľovníckeho hospodárenia zohľadňovať výšku škôd spôsobovaných zverou, zavádza sa užívateľovi poľovného pozemku povinnosť vyhodnocovať výšku škôd spôsobených zverou a oznamovať ju okresnému úradu.

K § 36

Užívatelia poľovných revírov sú povinní zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Cieľom je hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahli a udržiavali určené normované kmeňové stavy zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav. Ak sa v poľovnom revíri vyskytuje niektorý druh raticovej zveri, ktorý tu nemá určené normované kmeňové stavy, je užívateľ poľovného revíru všetku takúto zver uloviť. Dôvodom sú vysoké škody, ktoré táto zver spôsobuje v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve v dôsledku nedostatočnej regulácie jej početnosti (doteraz bola jej regulácia vykonávaná najmä prostredníctvom mimoriadnych povolení lovu). Užívatelia poľovných revírov sú povinní zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri, plniť si povinnosti súvisiace s poľovníckym plánovaním, plniť schválené plány, vykonávať veterinárne opatrenia a viesť dokumentáciu poľovného revíru elektronicky prostredníctvom informačného systému poľovníctva.

V záujme ochrany zveri sú užívatelia poľovných revírov povinní vykonávať opatrenia na stabilizáciu a zlepšovanie životného prostredia zveri, a to zakladaním a starostlivosťou o remízky, políčka a iné vhodné úkryty pre zver, o ohryzové plochy a lúčky, zriaďovať v súlade s plánom poľovníckeho hospodárenia kŕmidlá, zásypy, soľníky a napájadlá pre zver a v čase núdze zver prikrmovať. Pri živelných pohromách ako je napríklad záplava, lesné požiare, dlhotrvajúce sucho alebo počas extrémne vysokej snehovej prikrývky užívateľ poľovného revíru vykoná potrebné opatrenia na záchranu alebo ochranu zveri.

Aby sa predchádzalo prípadnej synantropizácii medveďa hnedého sa zavádza povinnosť premiestniť alebo odstrániť prikrmovacie zariadenie alebo vnadisko alebo zabezpečiť sklad krmiva na žiadosť organizácie ochrany prírody. Z rovnakého dôvodu môže okresný úrad na žiadosť organizácie ochrany prírody zakázať užívateľovi poľovného revíru prikrmovať zver v poľovnom revíri alebo v jeho časti.

S cieľom zabezpečiť informovanie a bezpečnosť verejnosti pri stále intenzívnejšom vykonávaní voľnočasových aktivít v prírode sa zavádza povinnosť vyznačiť pred začatím spoločnej poľovačky na najfrekventovanejších prístupových cestách lokality, na ktorých sa má konať spoločná poľovačka a po skončení spoločnej poľovačky toto značenie odstrániť.

Užívateľ poľovného pozemku má aktívne predchádzať škodám spôsobovaným zverou, má vynaložiť starostlivosť a zamerať sa na prevenciu, aby mu škody nevznikali. S cieľom umožniť užívateľovi poľovného pozemku aktívne sa zapojiť do ochrany svojho majetku a zabrániť tak vzniku škôd spôsobovaných zverou, zohľadňujúc vysoké stavy raticovej zveri v niektorých oblastiach Slovenska, je užívateľ poľovného revíru povinný vydať užívateľovi poľovného pozemku, resp. osobám, ktoré užívateľ poľovného pozemku navrhne a ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom, príslušný počet povolení na lov netrofejovej raticovej zveri. Počet osôb, ktorým bude užívateľ poľovného revíru povinný vydať povolenie na lov netrofejovej raticovej zveri bude závisieť od výmery poľovných pozemkov v užívaní osoby, ktorá o vydanie povolení požiada. Tieto osoby budú môcť loviť len na pozemkoch, ktoré táto

16

osoba obhospodaruje. V povoleniach užívateľ poľovného revíru nebude môcť obmedziť počet kusov, ktorý je držiteľ povolenia na lov zveri oprávnený uloviť. Loviť netrofejovú raticovú zver bude môcť až dovtedy, kým nedôjde k prekročeniu schváleného plánu chovu a lovu u netrofejovej zveri o 50 %.

K § 37 až 39

Nevyhnutnou podmienkou ochrany zveri a jej prostredia je dôsledné dodržiavanie ustanovení zákona. Pre zvýšenie a zefektívnenie kontroly návrh zákona ustanovuje užívateľovi poľovného revíru povinnosť mať aktívnych členov poľovníckej stráže. Členom poľovníckej stráže bude môcť byť len odborne spôsobilá osoba, ktorá musí absolvovať skúšku organizovanú okresným úradom.S prihliadnutím na závažnosť a povahu oprávnení člena poľovníckej stráže, ako aj na skutočnosť, že člen poľovníckej stráže vykonáva svoju činnosť so strelnou zbraňou, sa navrhuje zvýšiť minimálny vek člena poľovníckej stráže zo súčasných 21 rokov na 25 rokov. Zavádza sa register členov poľovníckej stráže, do ktorého po splnení podmienok okresný úrad zapíše osobu navrhnutú užívateľom poľovného revíru. Členom poľovníckej stráže sa stáva fyzická osoba dňom zápisu do registra členov poľovníckej stráže. Ustanovujú sa dôvody pre vymazanie člena poľovníckej stráže z registra členov poľovníckej stráže.

Nakoľko člen poľovníckej stráže plní úlohy, ktoré sú svojou povahou obdobné úlohám, ktoré plnia príslušné stráže v rámci ostatných príbuzných úsekov, navrhuje sa pri vymedzení oprávnení člena poľovníckej stráže tieto zosúladiť s tým, ako oprávnenia stráží vymedzujú iné právne predpisy, predovšetkým zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Každý má povinnosť uposlúchnuť výzvu poľovníckej stráže a predložiť požadované doklady oprávňujúce ju k držbe zbrane alebo k lovu zveri. Ak pristihnutá osoba nerešpektuje pokyny, môže poľovnícka stráž použiť zbraň alebo zákonom ustanovené donucovacie prostriedky. Podmienky použitia zbrane a donucovacích prostriedkov poľovníckou strážou vychádzajú z právnej úpravy, ktorá je vecne s poľovníctvom príbuzná (zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov).

Medzi oprávnenia člena poľovníckej stráže patrí oprávnenie usmrtiť v poľovnom revíri psa, ktorý sa voľne pohybuje po poľovnom revíri a zároveň prenasleduje alebo inak poškodzuje zver. V záujme prevencie a riadnej preukázateľnosti oprávnenosti usmrtenia psa je vhodné, aby člen poľovníckej stráže pred zastrelením psa, resp. pri jeho zastrelení zabezpečil taký záznam svojho konania, ktoré preukázateľným spôsobom dokáže, že vykonal zastrelenie psa oprávnene, najmä vhodným obrazovo-zvukovým záznamovým prostriedkom (napr. mobilným telefónom), aby nevznikla pochybnosť o tom, či konal oprávnene s cieľom ochrany zveri.

Medzi povinnosti člena poľovníckej stráže patrí kontrolovať dodržiavanie zákona, vykonať neodkladné opatrenia na odvrátenie vzniku hroziacich škôd v poľovnom revíri na zveri a na poľovníckych zariadeniach, oznamovať zistené porušovanie predpisov podľa povahy veci orgánom činným v trestnom konaní, okresnému úradu, komore a užívateľovi poľovného revíru a spolupracovať pri výkone svojej funkcie s orgánmi ochrany prírody, organizáciami ochrany prírody a strážou prírody. Pri svojej činnosti poľovnícka stráž je povinná nosiť na viditeľnom mieste služobný odznak a na požiadanie sa poľovnícka stráž preukáže preukazom poľovníckej stráže.

K § 40

Aby zostali vo voľnej prírode zachované jednotlivé druhy zveri v takej početnosti, pohlavnej a vekovej štruktúre, aby zostala zachovaná rovnováha v prírode, nedochádzalo na jednej strane k poklesu stavov niektorého druhu zveri a tým k jeho ohrozeniu, alebo naopak, k takému nárastu početnosti zveri, že bude dochádzať k neúnosnému poškodzovaniu prírodného prostredia, ku škodám v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, je potrebné cieľavedome a trvalo udržateľným spôsobom sa o populácie zveri starať a aktívne ich manažovať. Z tohto dôvodu bolo na Slovensku už v minulosti zavedené poľovnícke plánovanie.

17

Základným strategickým dokumentom pre oblasť poľovníctva je koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike. Závery prijaté v tejto koncepcii sa rozpracujú do koncepcií chovu zveri v poľovných oblastiach a koncepcií chovu zveri v poľovných lokalitách. Z dôvodu osobitného režimu poľovníckeho hospodárenia vo vyhradených poľovných revíroch ich užívatelia zabezpečujú vypracovanie výhľadových plánov poľovníckeho hospodárenia. Všetci užívatelia poľovných revírov vypracúvajú ročné plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri. Úlohou poľovníckych plánov je zabezpečiť trvale udržateľné obhospodarovanie a využívanie zveri, zachovanie rovnováhy medzi početnosťou zveri a prostredím a ochrana biodiverzity. Plány sa musia zostaviť tak, aby rešpektovali potrebu ochrany poľnohospodárskej výroby a lesných porastov pred škodami spôsobenými zverou, potreby ochrany prírody a krajiny, zdravie a bezpečnosť osôb. Poľovnícke plány vypracováva odborne spôsobilá osoba a podliehajú schváleniu vládou Slovenskej republiky (koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike) alebo príslušným orgánom štátnej správy poľovníctva.

S cieľom zobjektívniť poľovnícke plánovanie v poľovnom revíri sa zavádza možnosť podať námietku voči schváleniu ročného plánu poľovníckeho hospodárenia. Námietku môže podať v lehote do 15 dní od schválenia plánu vlastník poľovného pozemku, užívateľ poľovného pozemku, užívateľ poľovného revíru alebo organizácia ochrany prírody na okresný úrad v sídle kraja, ktorý dôvody uvedené v námietke posúdi a schválený plán môže v prípade odôvodnenej námietky zmeniť. Pre užívateľa poľovného revíru je potom záväzný plán zmenený okresným úradom v sídle kraja. Užívateľ poľovného revíru môže na základe schváleného plánu chovu a lovu loviť zver aj v prípade, že bola voči schváleniu plánu podaná námietka a o námietke ešte nebolo rozhodnuté.

Schválené ročné plány poľovníckeho hospodárenia sú pre užívateľa poľovného revíru záväzné. Najdôležitejším z nich je plán chovu a lovu raticovej zveri a malej zveri, v ktorom má užívateľ poľovného revíru určené, koľko jedincov jednotlivých druhov zveri môže a zároveň musí uloviť, v akom pomere pohlavia a v akej vekovej štruktúre. Plnenie týchto plánov sledujú poradné zbory a chovateľské rady a kontrolujú podľa pôsobnosti okresné úrady. Okresné úrady môžu zmeniť v priebehu plánovaného obdobia ročné plány poľovníckeho hospodárenia, najmä v dôsledku vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach alebo lesných kultúrach, v dôsledku veterinárnych nákaz alebo živelných pohrôm alebo v prípade poklesu stavu zveri alebo ak stavy zveri v poľovnom revíri prevyšujú normované kmeňové stavy zveri. Námietku je možné podať aj voči zmene schváleného plánu.

Nájdená uhynutá zver alebo usmrtená zver, zver nelegálne ulovená sa nezapočítava do plnenia schváleného plánu chovu a lovu zveri, nakoľko takýto úbytok zveri je už v poľovníckom plánovaní zohľadnení prostredníctvom určeného koeficientu očakávaného prírastku (príloha č. 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov).

K § 41

Informačný systém poľovníctva slúži na zber, spracovanie a archiváciu údajov o poľovnom revíri, poľovníckom hospodárení, stavoch a love zveri, užívateľovi poľovného revíru. Jeho súčasťou sú aj týmto zákonom zavedené nové registre: register užívateľov poľovných revírov, register poľovníckych hospodárov, register členov poľovníckej stráže a centrálny register poľovníckych organizácií. Správcom informačného systému poľovníctva je ministerstvo pôdohospodárstva. Prevádzkovateľom informačného systému poľovníctva bude právnická osoba poverená ministerstvom pôdohospodárstva. Údaje do informačného systému poľovníctva budú zapisovať na základe pridelených prístupových práv a pridelených rolí okresné úrady (registre) a užívatelia poľovných revírov (napríklad údaje o poľovnom revíri, poľovníckom hospodárení, stavoch a love zveri).

K § 42 až 46

S cieľom užívať poľovný revír a vykonávať právo poľovníctva v poľovnom revíri sa občania môžu združovať a vytvárať poľovnícke organizácie. Poľovnícka organizácia vzniká

18

dňom, kedy je zapísaná do registra poľovníckych organizácií; zápis vykonáva okresný úrad príslušný podľa sídla poľovníckej organizácie.

Poľovnícka organizácia sa môže členiť na organizačné zložky. Poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť stanovami. Zákon ďalej upravuje proces zániku poľovníckej organizácie. Poľovnícka organizácia môže zaniknúť dobrovoľným rozpustením, zlúčením alebo splynutím s inou poľovníckou organizáciou, rozdelením alebo rozhodnutím okresného úradu o jej rozpustení.

K § 47 až 49

Tieto ustanovenia upravujú vedenie registra poľovníckych organizácií, rozsah údajov zapisovaných do tohto registra a povinnosť poľovníckej organizácie a organizačnej zložky oznamovať okresnému úradu zmenu údajov zapísaných v registri poľovníckych organizácií. Doplnenie tejto povinnosti do zákona je nevyhnutné, nakoľko register poľovníckych organizácií je zdrojovým registrom pre register právnických osôb podľa zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto musí byť garantované, že údaje v registri poľovníckych organizácií budú vždy aktuálne a správne. Rodné číslo štatutárneho zástupcu poľovníckej organizácie alebo organizačnej zložky poľovníckej organizácie sa do registra poľovníckych organizácií zapisuje z dôvodu umožnenia prístupu štatutárneho zástupcu do elektronickej schránky.

Výpis z registra poľovníckych organizácií vydáva príslušný okresný úrad. Register poľovníckych organizácií je verejne prístupný prostredníctvom informačného systému poľovníctva v rozsahu údajov, ktoré obsahuje výpis z registra.

K § 50

Upravuje sa právne postavenie a členenie komory.

K § 51

Toto ustanovenie definuje úlohy komory a spôsob jej financovania. Úlohou komory je plniť úlohy, ktoré jej vyplývajú z tohto zákona, zo stanov komory alebo ktorými ju poverí ministerstvo pôdohospodárstva. Svoju činnosť zabezpečuje predovšetkým z vlastných príjmov. Na plnenie úloh, ktoré jej vyplývajú z tohto zákona, môže dostať dotáciu zo štátneho rozpočtu podľa osobitných predpisov. Navrhuje sa ustanoviť zákaz určovať členské príspevky v závislosti od zaradenia poľovných revírov do kvalitatívnych tried.

K § 52

Toto ustanovenie upravuje členstvo v komore, pričom sa navrhuje, aby podrobnosti o vzniku a zániku členstva v komore upravili stanovy komory.

K § 53 až 57

Ustanovujú sa jednotlivé orgány komory, ich kompetencie a zloženie.

K § 58

Ustanovujú sa druhy poľovníckych skúšok. Na to, aby mohla fyzická osoba dostať poľovný lístok a vykonávať právo poľovníctva, musí najskôr absolvovať skúšku uchádzača o poľovný lístok. Prípravu na túto skúšku a samotnú skúšku zabezpečuje komora. Ten, kto chce vykonávať funkciu poľovníckeho hospodára, musí absolvovať skúšku poľovníckeho hospodára, ktorú zabezpečuje okresný úrad. Pre vykonávanie funkcie lektora alebo člena skúšobnej komisie pre poľovnícke skúšky je potrebné absolvovať vyššiu skúšku z poľovníctva, ktorú bude zabezpečovať Technická univerzita vo Zvolene. Uvedené skúšky nahrádza absolvovanie skúšky z poľovníctva na vysokej škole alebo na strednej škole.

Ustanovenie upravuje vymenovanie skúšobnej komisie pre jednotlivé poľovnícke skúšky a dôvody a spôsob odvolania člena skúšobnej komisie.

Orgány štátnej správy poľovníctva sú oprávnené kontrolovať priebeh prípravy na poľovnícke skúšky a priebeh samotnej skúšky. Ustanovenie upravuje ich ďalší postup, ak zistia pri kontrole nedostatky.

K § 59

19

Poľovný lístok je verejná listina, ktorá spolu s ďalšími dokladmi osvedčuje oprávnenie jeho držiteľa loviť zver. Poľovný lístok vydáva a odníma obvodná poľovnícka komora, v ktorej územnej pôsobnosti má žiadateľ trvalý pobyt. Poľovné lístky sú rozdelené na poľovné lístky pre slovenských občanov a občanov iných členských štátov Európskej únie alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore a pre občanov štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie alebo štátov, ktoré nie sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Občan Slovenskej republiky a cudzinec, ktorý je občanom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, si môže vybrať poľovný lístok s platnosťou na dobu neurčitú, alebo na týždeň, mesiac, jeden, päť alebo desať rokov. Ostatní cudzinci môžu získať poľovný lístok na týždeň, mesiac alebo rok. Ustanovenie upravuje podmienky, ktoré musí spĺňať žiadateľ o vydanie poľovného lístka a tiež dôvody, kedy môže obvodná poľovnícka komora odoprieť vydanie poľovného lístka, alebo kedy môže vydaný poľovný lístok jeho držiteľovi odňať. To, že poľovný lístok môže byť vydaný fyzickej osobe už od veku 16 rokov, nemá vplyv na to, kedy jej môže byť vydaný zbrojný preukaz podľa zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obvodná poľovnícka komora je povinná oznámiť policajnému útvaru, že fyzická osoba prestala byť držiteľom platného poľovného lístka alebo jej bol poľovný lístok odňatý.

K § 60

Všetci občania Slovenskej republiky aj cudzinci, ktorí vykonávajú na Slovensku právo poľovníctva, musia byť povinne poistení proti škodám spôsobeným pri tejto činnosti ublížením na zdraví alebo usmrtením iných osôb a proti škodám na veciach. Zákon súčasne ustanovuje, že poistné podmienky nesmú obsahovať výhradu, že poistná ochrana odpadá, ak by škodu poistený držiteľ poľovného lístku zapríčinil svojou nedbanlivosťou. Toto poistenie má v poľovníctve osobitne dôležitý význam. Nechráni totiž len poisteného poľovníka, ale aj poškodených, lebo im zabezpečuje uspokojenie ich nárokov, ktoré by mohli byť niekedy inak ťažko vymáhateľné alebo dokonca nevymožiteľné. Nakoľko sa zavádzajú poľovné lístky na dobu neurčitú, bolo potrebné vytvoriť účinný systém kontroly toho, či je poľovník poistený. Povinnosť kontrolovať platnosť poistenia bude mať užívateľ poľovného revíru pred vydaním povolenia na lov zveri.

K § 61

Povolenie na lov zveri je verejnou listinou, ktorá oprávňuje jeho držiteľa loviť zver alebo vykonávať inú činnosť v poľovnom revíri. Vydáva ho užívateľ poľovného revíru na predpísanom tlačive. Uvádzajú sa v ňom osobné údaje jeho držiteľa, číslo poľovného lístka a zbrojného preukazu, údaje o druhu zveri, ktorú poľovník môže loviť a doba platnosti povolenia. Pri raticovej zveri sa v povolení na lov zveri uvádza aj pohlavie a veková trieda. Samostatne sa do povolenia na lov zveri zapisujú druhy zveri podliehajúce poľovníckemu plánovaniu a veľké šelmy. Oprávnenie loviť ostatné druhy zveri sa v povolení na lov zveri označuje všeobecne len ako alternatíva áno/nie.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa spresňuje, že lov zveri, ktorá nie je uvedená v povolení na lov zveri, alebo ktorej pohlavie alebo veková trieda nie je uvedená v povolení na lov zveri, sa považuje za lov bez povolenia, čo je kvalifikované ako trestný čin pytliactva podľa Trestného zákona. Za lov bez povolenia sa nepovažuje ulovenie trofejovej zveri inej vekovej triedy z dôvodu nesprávneho posúdenia veku, nakoľko presne odhadnúť vek živej zveri vo voľnej prírode nie je jednoduché a presne sa ho podarí určiť často až na základe posúdenia chrupu.

Nakoľko sa zavádza poľovný lístok na dobu neurčitú, je potrebné stanoviť spôsob, akým bude možné skontrolovať, či je držiteľ poľovného lístka poistený. Kontrolu vykoná užívateľ poľovného revíru pred vydaním povolenia na lov zveri - zákon ustanovuje, že povolenie na lov zveri možno vydať najdlhšie na dobu platnosti poistenia.

20

Zavádza sa možnosť užívateľovi poľovného revíru vydané povolenie na lov zveri odňať. Pre potreby následnej kontroly alebo štátneho dozoru je užívateľ poľovného revíru povinný povolenia na lov zveri uchovávať najmenej tri roky.

Osobitným spôsobom je riešené vydanie povolenia na lov zveri pri spoločných poľovačkách. Vtedy užívateľ poľovného revíru nemusí vydať povolenie na lov zveri každému účastníkovi spoločnej poľovačky zvlášť, ale vydáva len jedno povolenie na lov zveri, ktorého prílohou je menný zoznam účastníkov spoločnej poľovačky.

Vzory povolenia na lov zveri budú uvedené vo vykonávacom predpise.

K § 62

Toto ustanovenie upravuje, aké doklady musí mať pri sebe osoba, ktorá sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na lov zveri, alebo ktorá vykonáva odchyt zveri, alebo loví zver sokoliarskym dravcom. Uvedené doklady je povinná predložiť na požiadanie príslušníkovi Policajného zboru, poľovníckemu hospodárovi, poľovníckej stráži a orgánu štátnej správy poľovníctva.

K § 63

Z dôvodu zamedzenia nelegálneho lovu zveri, ako aj zabezpečenia bezpečnosti osôb, musí byť aj podľa doterajšej právnej úpravy každý, kto loví zver, pred vstupom do poľovného revíru, zapísaný v knihe návštev poľovného revíru. Knihu návštev poľovného revíru je povinný viesť užívateľ poľovného revíru elektronicky. Povinne sa do nej zapisuje každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na poľovné účely, so sokoliarskym dravcom alebo lukom okrem účastníka spoločnej poľovačky. Takúto povinnosť nemá člen poľovníckej stráže, ak v poľovnom revíri v danom čase vykonáva kontrolu a vopred to oznámi poľovníckemu hospodárovi. Osobu, ktorá vykonáva v poľovnom revíri odchyt zveri, zapisuje po oznámení poľovnícky hospodár. Poľovníckeho hosťa zapisuje do knihy návštev jeho poľovnícky sprievodca. Údaje zapísané v knihe návštev budú po novom archivované v informačnom systéme poľovníctva.

Tento postup sa v poľovníckej praxi osvedčil a je potrebný z hľadiska prevencie proti pytliactvu, ako aj z hľadiska bezpečnosti osôb, vykonávajúcich právo poľovníctva v poľovnom revíri mnohokrát za sťažených svetelných podmienok.

K § 64

Toto ustanovenie obsahuje všeobecné pravidlá lovu jednotlivých druhov zveri a povinnosti poľovníka súvisiace s lovom zveri. Základným pravidlom je, že zver možno loviť len v čase lovu, ktorý je ustanovený vykonávacím predpisom. V čase ochrany možno loviť zver len na základe mimoriadneho povolenia lovu alebo ak ide o chorú alebo poranenú zver na základe rozhodnutia poľovníckeho hospodára alebo v prípade celoročne chráneného živočícha na základe rozhodnutia orgánu ochrany prírody podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Zver možno loviť individuálnym spôsobom alebo na spoločnej poľovačke. Individuálnym spôsobom možno loviť zver okrem malej zveri a kuropty horskej, ak tento zákon neustanovuje inak. Raticovú zver je poľovník povinný loviť selektívne, a to tak, že prednostne loví zver chorú, zostarnutú alebo kondične slabú. Pri samčej zveri nie je možné loviť zver vhodnú na ďalší chov. Táto zásada neplatí v prípade mimoriadneho povolenia lovu zveri, alebo ak je potrebné zver uloviť z veterinárnych dôvodov.

Ustanovenie tiež upravuje povinnosti po ulovení raticovej zveri, veľkej šelmy alebo inej zveri individuálnym spôsobom alebo na spoločnej poľovačke a osoby zodpovedné za plnenie týchto povinností. Zavádza sa povinné zasielanie fotodokumentácie ulovenej raticovej zveri alebo veľkej šelmy do elektronickej knihy návštev, odkiaľ ju poľovnícky hospodár odosiela spolu s ostatnými údajmi do informačného systému poľovníctva, čo má slúžiť ako nástroj na kontrolu plnenia plánov chovu a lovu, nakoľko v súčasnosti kontrolný mechanizmus pri netrofejovej raticovej zveri chýba.

K § 65

21

Definujú sa osobitné prípady a situácie, kedy môže orgán štátnej správy povoliť mimoriadny lov zveri. Ide napríklad o situáciu, kedy je potrebné v poľovnom revíri stav niektorého druhu zveri bezodkladne znížiť z dôvodu predchádzania vzniku škôd v poľnohospodárstve a na lesných porastoch, alebo v záujme ochrany prírody, alebo z veterinárnych dôvodov. Vtedy okresný úrad rozhodnutím nariadi užívateľovi poľovného revíru v určenej lehote znížiť počet tohto druhu zveri.

Ak užívateľ poľovného revíru takéto nariadenie nevykoná, okresný úrad realizáciou nariadenia poverí inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Poverenými osobami môže byť buď osoba uvedená v § 12 ods. 1, alebo užívateľ poľovného pozemku, ak je držiteľom poľovného lístka, alebo užívateľom poľovného pozemku navrhnuté fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi poľovného lístka. Počet takto navrhnutých, resp. poverených osôb má byť primeraný, pričom pre posúdenie primeranosti je potrebné vychádzať z § 36 ods. 2 až 5. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa tu spresňuje, akým spôsobom bude toto nariadenie realizované vo väzbe na povolenie na lov zveri a značky na označovanie ulovenej zveri. Zver ulovená poverenou osobou bude patriť poverenej osobe, čo môže byť na jednej strane pre nekonajúceho užívateľa poľovného revíru istým druhom sankcie a zároveň motiváciou, aby takejto situácii predišiel, a na druhej strane je to istá forma motivácie pre poverenú osobu, aby s poverením vôbec súhlasila.

V čase ochrany môže v odôvodnených prípadoch povoliť mimoriadny lov zveri ministerstvo pôdohospodárstva.

Na základe praktických skúseností sa dopĺňa možnosť povoliť lov zveri (len formou odchytu) aj inej osobe ako užívateľovi poľovného revíru. Takéto povolenie vydáva ministerstvo pôdohospodárstva z dôvodu ochrany prírody, z veterinárnych dôvodov alebo na vedecké účely, napríklad z dôvodu odchytu inváznych druhov zveri na základe rozhodnutia vydaného ministerstvom životného prostredia podľa zákona č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo za účelom výskumu chránených živočíchov, ktoré sú zároveň zverou. Podmienkou je, že ten, kto bude odchyt vykonávať, túto činnosť vopred dohodne s užívateľom poľovného revíru.

Spresňuje sa povoľovanie lovu zveri na nepoľovných plochách. Rozširuje sa okruh osôb, ktoré môže okresný úrad lovom poveriť. Ustanovuje sa, aké doklady musí mať osoba, ktorá takýto lov vykonáva.

Osobitným spôsobom sa upravuje činnosť v rámci biologickej ochrany letísk. Doteraz vykonávanie tejto činnosti narážalo na ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z., nakoľko plašenie a lov zveri sokoliarskymi dravcami je tiež považované za lov zveri, a tento lov bol realizovaný na nepoľovnej ploche bez príslušného povolenia okresného úradu. Zákon č. 274/2009 Z. z. neumožňuje povolenie lovu na nepoľovnej ploche (vrátane letiska) niekomu inému ako užívateľovi najbližšieho poľovného revíru. V areáli letiska je z bezpečnostných dôvodov pohyb cudzích osôb nežiaduci. Na základe uvedeného sa dopĺňa, že tam, kde má prevádzkovateľ letiska zriadenú biologickú ochranu letiska, okresný úrad poverí vykonaním lovu pracovníkov biologickej ochrany letiska.

Na základe skúseností s vykonávaním činnosti zásahového tímu na medveďa hnedého sa ustanovuje, že ak ministerstvo životného prostredia rozhodne o usmrtení celoročne chráneného živočícha, ktorý je zverou podľa tohto zákona, a usmrtenie bude potrebné vykonať na nepoľovnej ploche, nie je k realizácii jeho lovu potrebné ešte ďalšie rozhodnutie (rozhodnutie o povolení lovu na nepoľovnej ploche). Vychádza sa z toho, že takéto mimoriadne situácie je potrebné riešiť spravidla operatívne a bezodkladne.

K § 66

Toto ustanovenie upravuje kolektívny spôsob lovu na spoločných poľovačkách. Ustanovujú sa podmienky lovu pri jednotlivých druhoch zveri, ako aj podmienky bezpečnosti počas spoločnej poľovačky. Spoločná poľovačka je definovaná ako poľovačka za účasti minimálne troch strelcov, na ktorej možno loviť diviačiu zver, malú zver, netrofejovú raticovú

22

zver, trofejovú raticovú zver I. vekovej triedy a zver nepodliehajúcu poľovníckemu plánovaniu. Nakoľko je nevyhnutné stavy raticovej zveri v rámci Slovenska znížiť, zavádza sa možnosť lovu netrofejovej raticovej zveri aj formou spoločnej poľovačky. Toto opatrenie by mohlo byť účinným nástrojom k zníženiu početnosti samičej zveri, nakoľko jej početnosť najviac vplýva na narastanie stavov zveri. Zároveň sa zavádza možnosť lovu aj trofejovej raticovej zveri I. vekovej triedy na spoločnej poľovačke.

Užívateľ poľovného revíru je povinný v určenom termíne predložiť okresnému úradu na schválenie plán spoločných poľovačiek na malú zver, na diviačiu zver a na netrofejovú raticovú zver. Ustanovuje sa potrebný počet poľovne upotrebiteľných psov na spoločnej poľovačke v závislosti od druhu lovenej zveri.

K § 67

Spoločná poľovačka musí byť z hľadiska bezpečnosti zodpovedne organizovaná a vykonávaná, nakoľko sa jej zúčastňuje množstvo poľovníkov so strelnou zbraňou, ako aj osôb, ktoré vykonávajú funkciu honcov. Preto zákon ustanovuje, že užívateľ poľovného revíru pred každou spoločnou poľovačkou určí vedúceho spoločnej poľovačky, ktorý je zodpovedný za organizáciu a bezpečný priebeh spoločnej poľovačky.

Pre zabezpečenie bezpečného priebehu spoločnej poľovačky zákon ukladá vedúcemu spoločnej poľovačky povinnosti, ktorých nesplnenie alebo porušenie zo strany vedúceho poľovačky sa posudzuje ako priestupok. Ak vedúci spoločnej poľovačky počas spoločnej poľovačky zistí, že sú na nej osoby, ktoré sa neriadia jeho pokynmi, alebo svojim konaním ohrozujú svoju bezpečnosť alebo bezpečnosť ostatných účastníkov spoločnej poľovačky alebo sú pod vplyvom alkoholu alebo psychotropných látok je povinný ich zo spoločnej poľovačky vylúčiť; vedúci spoločnej poľovačky je povinný zároveň vylúčiť aj osoby mladšie ako 15 rokov.

Účastníci spoločnej poľovačky sú povinní plniť a riadiť sa pokynmi vedúceho spoločnej poľovačky, dodržiavať bezpečnostné pokyny, riadiť sa určenými signálmi spoločnej poľovačky a až do skončenia pohonu nemeniť zaujaté stanovisko.

K § 68

V tomto ustanovení je komplexne riešená problematika držania a chovu pernatých dravcov a sov na účely ich výcviku, lovu zveri, biologickej ochrany poľnohospodárskych kultúr pred živočíšnymi škodcami alebo ochrany letísk proti nežiaducemu výskytu vtákov a na kultúrne a ekovýchovné účely.

Sokoliarstvo na Slovensku riadi komora prostredníctvom poverenej poľovníckej organizácie, ktorej členmi sú povinne všetci držitelia sokoliarskych dravcov využívaných na sokoliarstvo a ktorá zabezpečuje aj prípravu kandidátov sokoliarstva a sokoliarsku skúšku. Na sokoliarske účely je možné použiť len tie jedince sokoliarskych dravcov, ktoré sú držané v súlade so zákonom č. 15/2005 Z. z., pričom tieto dravce nemusia byť zverou v zmysle tohto zákona. Držiteľ poľovného dravca musí mať kvalifikáciu, ktorú získa absolvovaním sokoliarskej skúšky. Aj ten, kto loví zver sokoliarskym dravcom, musí mať povolenie na lov zveri, vydané užívateľom poľovného revíru a musí byť zapísaný v knihe návštev.

K § 69

Poľovnícka kynológia je neoddeliteľnou súčasťou poľovníctva. Poľovnícku kynológiu na Slovensku riadi komora. V oblasti kynológie na rozdiel od sokoliarstva nie je v rámci komory jedna zastrešujúca poľovnícka organizácia, ale existuje viacero samostatných klubov podľa plemien psov. Komora sa podieľa na tvorbe skúšobných poriadkov pre skúšky poľovnej upotrebiteľnosti psov a organizuje tieto skúšky.

Každý užívateľ poľovných revírov je povinný zabezpečiť potrebný počet poľovne upotrebiteľných psov s absolvovanými predpísanými skúškami, pričom podrobnosti o ich druhu a počte ustanoví vykonávací predpis.

K § 70

Upravuje sa osobitný spôsob lovu zveri na vnadisku, možnosti a podmienky vnadenia. Doteraz bolo možné na vnadisku loviť iba diviačiu zver, šelmy a krkavcovité vtáky. Vzhľadom

23

na súčasné vysoké počty raticovej zveri bude možné na vnadisku loviť aj iné druhy zveri, nakoľko lov na vnadisku je jedným z najúčinnejších spôsobov lovu.

Aplikačná prax ukázala, že je potrebné ustanoviť presnejšie pravidlá vnadenia zveri. Nakoľko vnadisko môže byť príčinou vzniku škôd spôsobených privnadenou zverou, ustanovuje sa, že zriaďovať vnadiská možno len so súhlasom užívateľa poľovného pozemku, na ktorom má byť vnadisko zriadené. V chránených územiach možno vnadiská zriaďovať za podmienok podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Nakoľko vyložená návnada na vnadisku môže prilákať aj medveďa hnedého, z dôvodu bezpečnosti osôb je zakázané zriadiť vnadisko vo vzdialenosti kratšej ako 200 m a vo vybraných územiach až 750 m od hranice zastavaného územia obce. Zoznam týchto území bude vydaný vykonávacím predpisom. Zároveň je zakázané zriadiť vnadisko bližšie ako 200 m od prikrmovacieho zariadenia. Ustanovuje sa zákaz vnadenia diviačej zveri v lokalitách hlucháňa hôrneho, nakoľko diviak je významným predátorom hlucháňa.

Určuje sa maximálny počet vnadísk v poľovnom revíri a maximálne množstvo vyloženej návnady, pričom orgán štátnej správy vo veterinárnej oblasti môže nariadiť v odôvodnených prípadoch zvýšenie, ale aj zníženie zákonom povoleného počtu vnadísk alebo iné množstvo návnady použitej na vnadenie. Po skončení vnadenia je užívateľ poľovného revíru povinný odstrániť zvyšky vyloženej návnady.

K § 71

Ustanovujú sa povinnosti držiteľa poľovného lístku pri love poľovnou zbraňou z hľadiska bezpečnosti. Porušovanie týchto princípov môže byť príčinou vážnych úrazov alebo usmrtení osôb pri love zveri.

Zákon vymedzuje aj povinnosti držiteľa poľovnej zbrane pri preprave zbrane v poľovnom revíri a pri prechode cez cudzí poľovný revír, čo je nevyhnutné z hľadiska ochrany pred neoprávneným zásahom do výkonu práva poľovníctva.

K § 72

Dohľadávanie poranenej zveri je nevyhnutné z hľadiska jej čo najrýchlejšieho usmrtenia a skrátenia utrpenia, ako aj z hľadiska predchádzania zbytočným škodám na ulovenej ale nedohľadanej zveri, ktorá po výstrele zranená odbehla z miesta, na ktorom sa nachádzala pred výstrelom. Ustanovenie rieši povinnosť dohľadania takejto zveri v poľovnom revíri i mimo územia vlastného poľovného revíru a určuje podmienky, za akých je možné toto vykonať v cudzom poľovnom revíri.

K § 73

Každý kus ulovenej raticovej zveri a veľkých šeliem s výnimkou odchytenej živej zveri sa na účely kontroly a preukázania pôvodu označuje značkou, ktorej konštrukcia vylučuje viacnásobné použitie. Ide o zachovanie doterajšej právnej úpravy za účelom zníženia nelegálneho lovu zveri. Po ulovení raticovej zveri a veľkých šeliem je strelec alebo sprievodca povinný založiť ihneď pred ďalšou manipuláciou s ulovenou zverou na zver predpísaným spôsobom značku na označenie ulovenej zveri a vyznačiť na značke dátum ulovenia zveri a zaznamenať do povolenia čas ulovenia zveri a číslo založenej značky, tak ako doteraz. Až po týchto úkonoch môže zver približovať alebo ošetrovať divinu predpísaným spôsobom. Tento postup je nevyhnutný z hľadiska prevencie proti neoprávnenému privlastneniu si ulovenej zveri a v praxi sa osvedčil. Výdaj a evidenciu vydaných a použitých značiek vykonáva poľovnícky hospodár. Za použitie značky zodpovedá osoba, ktorej bola značka vydaná. Stratu značky musí ihneď oznámiť poľovníckemu hospodárovi, ktorý ju najneskôr do troch dní oznamuje okresnému úradu. Značka sa ponecháva na zveri až do jej rozrábky.

Počas ďalšej prepravy raticovej zveri a veľkej šelmy, vrátane prepravy odchytenej živej zveri, musí mať prepravca lístok o pôvode zveri, ktorý vystavuje poľovnícky hospodár alebo ním poverená osoba.

Kontrolu pôvodu ulovenej zveri vykonávajú príslušné orgány.

K § 74

24

Poľovať na zver môžu len osoby na to oprávnené a to len spôsobom zodpovedajúcim zásadám lovu, ochrany zveri a ochrany prírody. V tomto ustanovení sú v odseku 2 popísané zakázané spôsoby lovu zveri. Lov zveri zakázaným spôsobom je jednou zo skutkových podstát trestného činu pytliactva podľa § 310 Trestného zákona.

V odseku 3 sú popísané nesprávne spôsoby lovu, či už z hľadiska ochrany zveri, zabezpečenia jej selektívneho lovu, ochrany poľovného revíru, alebo z hľadiska bezpečnosti osôb. Lov zveri nesprávnym spôsobom je kvalifikovaný ako priestupok.

Zavádza sa možnosť udeliť v nevyhnutných prípadoch na určený čas výnimku zo zakázaných spôsobov lovu a nesprávnych spôsobov lovu. Výnimku možno udeliť z veterinárnych dôvodov, z dôvodu predchádzania vzniku škôd spôsobených zverou, alebo z dôvodu ochrany prírody, vrátane odstraňovania inváznych druhov zveri. Túto výnimku udeľuje ministerstvo pôdohospodárstva. V súvislosti so šírením afrického moru ošípaných u diviačej zveri sa zistilo, že zákon č. 274/2009 Z. z. ani v takých závažných situáciách, ako je táto nebezpečná nákaza, neumožňuje povoliť výnimku zo zakázaných alebo nesprávnych spôsobov lovu. Je preto nevyhnutné vytvoriť takú právnu úpravu, ktorá umožní v takýchto prípadoch použitie aj takých spôsobov lovu, ktoré zákon o poľovníctve zakazuje, alebo ich považuje za nesprávne.

Definuje sa, čo sa považuje za neoprávnene prisvojenú zver pre potreby aplikácie § 310 Trestného zákona.

K § 75

Toto ustanovenie upravuje, komu patrí ulovená zver a komu patrí nájdená zranená, uhynutá alebo inak ako lovom usmrtená zver. Toto vymedzenie je nevyhnutné jednak z hľadiska predchádzania zatajovaniu ulovenej zveri a neoprávneného si privlastnenia ulovenej zveri alebo jej časti, čo je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu pytliactva, ako aj pre zabezpečenie včasného odstránenia nájdenej uhynutej a usmrtenej zveri, bez ohľadu na to, či bola nájdená v poľovnom revíri, na nepoľovnej ploche alebo na pozemkoch, ktoré nie sú začlenené do poľovného revíru.

Ulovená zver alebo jej časti patria užívateľovi poľovného revíru, ktorý rozhoduje, ako s ňou naloží. Zver ulovená na nepoľovnej ploche patrí osobe, ktorá bola poverená vykonaním lovu. Usmrtená alebo uhynutá zver, ktorá bola nájdená na poľovných pozemkoch, ktoré nie sú zaradené do poľovného revíru, alebo zranená zver, ktorá prebehla alebo preletela na takéto pozemky, patrí užívateľovi najbližšieho poľovného revíru. Rovnaký princíp sa uplatňuje aj pre vlastníctvo vedľajších produktov zo zveri, ako sú poľovnícka trofej, zhody parožia a vajcia pernatej zveri. Orgán ochrany prírody a organizácia ochrany prírody si však môžu privlastniť zver, ktorá je zároveň chráneným živočíchom alebo inváznym druhom, a to aj bez súhlasu užívateľa poľovného revíru.

Poľovníkovi, ktorý raticovú zver ulovil, patrí trofej a jedlé vnútornosti, pokiaľ to nevylučujú veterinárne predpisy.

Ustanovenie rieši aj problematiku zisťovania dôvodov usmrtenia, uhynutia alebo zranenia zveri. Ak je podozrenie, že zver bola usmrtená alebo zranená v rozpore so zákonom, je ten, komu takáto zver patrí, povinný nález bezodkladne oznámiť Policajnému zboru. Ak ide o zver, ktorá je zároveň chráneným živočíchom, nález oznámi aj orgánu ochrany prírody.

Ponechanie si ulovenej zveri alebo diviny z nej alebo parožia alebo zhodov bez súhlasu užívateľa poľovného revíru sú zakázané a možno ich podľa zákona postihovať. Užívateľ poľovného revíru môže previesť na inú osobu len zver, divinu alebo iné časti zo zveri, ktorú nadobudol v súlade so zákonom. O ulovenej zveri, jej prevedení na inú osobu a vlastnej spotrebe je užívateľ poľovného revíru viesť predpísanú evidenciu. Divinu z ulovenej zveri môže dať do spotreby na konzumáciu len po dodržaní príslušných veterinárnych predpisov.

K § 76

Vymedzuje sa postup pri prevoze ulovenej zveri z poľovného revíru podľa doterajšej právnej úpravy, ktorá sa osvedčila v poľovníckej praxi. Za účelom kontroly prepravovanej zveri

25

alebo diviny musí mať každý jedinec raticovej zveri alebo veľkej šelmy, ktorý musí byť označený značkou, na sebe značku aj počas prepravy a pôvod ulovenej zveri vrátane odchytenej živej zveri musí byť doložený lístkom o pôvode zveri.

Aby sa eliminovalo riziko ohrozenia zdravotného stavu ostatnej zveri v poľovnom revíri, možno odchytenú živú zver určenú na zazverovanie v revíroch Slovenska previesť na iného užívateľa poľovného revíru len po príslušnom veterinárnom vyšetrení.

K § 77

Toto ustanovenie určuje povinnosti pri ulovení trofejovej zveri cudzincom a vývoze trofeje z nej do zahraničia, ako aj postup pri vývoze významnej trofeje, ktorá je vymedzená bodovou hodnotou podľa medzinárodných pravidiel, zavedených pre bodovanie trofejí.

K § 78

Vzhľadom na súčasné vysoké škody spôsobované najmä raticovou zverou a nutnosť ich riešenia sa zákon prioritne zameriava na odstránenie príčiny ich vzniku, čiže na zníženie početných stavov raticovej zveri. Preto obsahuje mnohé ustanovenia smerujúce k potrebnému zníženiu početných stavov raticovej zveri na takú úroveň, aby bola dosiahnutá rovnováha medzi stavmi zveri a prostredím, v ktorom táto zver žije. Aj keď sa stavy zveri, ktoré v súčasnosti dosahujú historické maximá, podarí znížiť nie je možné škodám spôsobeným zverou úplne zabrániť.

Zákon upravuje zodpovednosť za vznik týchto škôd a spôsob riešenia ich náhrady. Zákon ustanovuje, v ktorých prípadoch a za akých podmienok za tieto škody zodpovedá užívateľ poľovného revíru. Rozširuje sa doterajšia zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škody spôsobené nesprávnym užívaním poľovného revíru.

Užívateľ poľovného revíru zároveň zodpovedá za škody spôsobené zverou, a to nasledovným spôsobom: ak zver spôsobila užívateľovi poľovného pozemku škodu, tento je povinný vzniknutú škodu oznámiť príslušnému okresnému úradu. Okresný úrad je povinný následne zvýšiť plán lovu a zohľadniť vzniknutú škodu pri schvaľovaní plánu chovu a lovu pre nasledujúcu poľovnícku sezónu. Užívateľ poľovného revíru dostane týmto možnosť znížiť stavy zveri na takú úroveň, aby už škody nevznikali. Ak napriek tomu v nasledujúcej poľovníckej sezóne zver spôsobí užívateľovi poľovného pozemku škody, užívateľ poľovného revíru je povinný tieto škody uhradiť. Za škody spôsobené zverou v poslednom roku platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru zodpovedá užívateľ poľovného revíru aj bez uplatnenia predchádzajúceho postupu. Vychádza sa z predpokladu, že užívateľ poľovného revíru mal 10, resp. 15 rokov na to, aby stavy zveri upravil na požadovanú výšku. Naopak, v prvom roku platnosti zmluvy v prípade, že došlo k zmene užívateľa poľovného revíru, tento za škody spôsobené zverou nezodpovedá, nakoľko ešte nemal možnosť stavy zveri upraviť. Touto úpravou na jednej strane užívateľ poľovného revíru dostáva čas na to, aby stavy zveri dostatočne intenzívne znížil a v ďalšom období by teda už poľnohospodárom či obhospodarovateľom lesa už škody nevznikli, čo je cieľom zákona, na druhej strane zákon garantuje užívateľom poľovných pozemkov, že ak tak užívateľ poľovného revíru nevykoná, tak za ďalšie vzniknuté škody zodpovedá a je povinný ich uhradiť.

Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu, ktorá vznikla na poľovných pozemkoch, poľnohospodárskych plodinách a na lesných porastoch. Užívateľ poľovného pozemku je však povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou, pričom nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje uplatnenie mechanických alebo chemických alebo biologických odrádzadiel zveri alebo využitie oprávnenia požiadať užívateľa poľovného revíru o vydanie príslušného počtu povolení na lov zveri podľa § 36 ods. 2 až 6. Ak užívateľ poľovného pozemku takéto opatrenia neprijme, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia, toto však neplatí, ak užívateľ poľovného revíru užíva poľovný revír nesprávne. Rovnaké opatrenia môže prijať užívateľ poľovného revíru, ak sa nimi neobmedzí užívanie poľovného pozemku a ak s tým užívateľ pozemku súhlasí.

26

Škody spôsobené zverou na nepoľovných plochách, v neoplotených záhradách alebo v neoplotených ovocných škôlkach alebo škôlkach s okrasnými drevinami, stromoradiach alebo na stromoch osamotene rastúcich užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť. Ak ku škode spôsobenej zverou došlo na poľovnom pozemku, na ktorom je dočasne obmedzený výkon práva poľovníctva a táto škoda vznikla v dôsledku nevykonávania činnosti, ktorá je na poľovnom pozemku dočasne obmedzená, užívateľ poľovného revíru ju nie je povinný uhradiť. Škody spôsobené zverou na plodinách nezobratých v agrotechnických lehotách okrem viniča sa taktiež nemusia uhrádzať, nakoľko sú lákadlom pre zver, najmä v čase núdze. Rovnako sa neuhrádzajú škody na plodinách voľne uskladnených na poľovných pozemkoch, ak sa nevykonali opatrenia, ktorými sa tieto plodiny účinne chránia proti škodám spôsobeným zverou. Neuhrádzajú sa ani škody nepresahujúce 10 % očakávanej úrody na príslušnej parcele alebo nepresahujúce 10 % jedincov alebo 10 % plochy lesného porastu (tieto škody sa považujú za únosné), či škody na poľovnom pozemku počas platnosti povolenia na lov zveri vydanom užívateľom poľovného revíru podľa § 36 ods. 2 až 4 alebo ods. 5.

Poľovnícka prax ukazuje, že v súčasnej poľnohospodársky využívanej krajine, kde sú vysoké plodiny pestované na obrovských parcelách, bez priestorového členenia, často až do kontaktu s lesom, nie je možné dostatočne intenzívne loviť zver. Zver v takomto prostredí nachádza pokoj, potravu a často tu má aj zdroj vody, takže nemusí z neho veľkú časť roka vôbec vychádzať a je prakticky nemožné ju uloviť. V takýchto prípadoch nemá užívateľ poľovného revíru možnosť zver uloviť, resp. splniť plán lovu. Preto sa ustanovuje, že v takýchto prípadoch užívateľ poľovného revíru nie je povinný škody spôsobené zverou na takejto parcele uhradiť. Toto ustanovenie by malo zároveň motivovať užívateľov poľovných pozemkov, aby prehodnotili spôsob pestovania plodín a pristúpili k racionálnemu, ekonomicky prijateľnému priestorovému rozčleneniu parciel a k budovaniu multifunkčných okrajov polí, pričom majú možnosť využiť existujúce podporné finančné mechanizmy.

K § 79

Upravuje sa postup vlastníka poľovných pozemkov alebo užívateľa poľovných pozemkov pri uplatňovaní si náhrady škody spôsobenej zverou. S prihliadnutím na záujem na čo najskoršom vyriešení zodpovednostných vzťahov medzi užívateľom poľovného revíru a užívateľom poľovného pozemku sa pre prípad uplatnenia nároku na náhradu škody na súde navrhuje ustanoviť trojmesačnú lehotu.

K § 80

Ustanovenie týkajúce sa vyčíslovania spoločenskej hodnoty zveri a náhrady ekologickej ujmy spôsobenej trestným činom pytliactva.

K § 81

Vymedzujú sa orgány štátnej správy poľovníctva. Štátnu správu v územiach, ktoré slúžia alebo sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany a bezpečnosti štátu, vykonáva ministerstvo obrany.

K § 82 až 84

Ustanovujú sa kompetencie ministerstva pôdohospodárstva ako ústredného orgánu štátnej správy poľovníctva, kompetencie okresného úradu v sídle kraja a kompetencie okresného úradu.

K § 85

Prostredníctvom štátneho dozoru v poľovníctve okresné úrady, okresné úrady v sídle kraja, ministerstvo pôdohospodárstva a vo vybraných územiach ministerstvo obrany, kontrolujú dodržiavanie zákona o poľovníctve a rozhodnutí vydaných na jeho základe. Inštitút štátneho dozoru nie je určený na kontrolu výkonu štátnej správy poľovníctva okresnými úradmi, na ich kontrolu sa vzťahuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie vymedzuje oprávnenia a povinnosti zamestnancov vykonávajúcich štátny dozor a povinnosti osoby podliehajúcej štátnemu dozoru.

27

Na základe výsledkov štátneho dozoru zamestnanec orgánu vykonávajúceho štátny dozor vypracuje záznam, ak nebolo zistené porušenie povinnosti alebo protokol, ak bolo zistené porušenie povinnosti vyplývajúcich zo zákona. V protokole môže orgán štátneho dozoru zakázať alebo obmedziť vykonávanie činnosti, ktorá je v rozpore so zákonom o poľovníctve alebo rozhodnutím vydaným na základe tohto zákona a uložiť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Voči kontrolným zisteniam uvedeným v protokole môže osoba podliehajúca štátnemu dozoru v určenej lehote uplatniť námietky. Orgán vykonávajúci štátny dozor je povinný sa predloženými námietkami zaoberať a vypracovať dodatok k protokolu, s ktorým oboznámi osobu podliehajúcu štátnemu dozoru.

Zamestnanci vykonávajúci štátny dozor sú pri výkone štátneho dozoru povinní preukázať sa písomným poverením vydaným orgánom štátnej správy poľovníctva a nosiť služobnú rovnošatu a sú oprávnení za marenie alebo sťaženie štátneho dozoru uložiť poriadkovú pokutu, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu. Okrem toho sú zamestnanci orgánu dozoru oprávnení vykonávať aj ďalšie vymedzené činnosti.

K § 86

Toto ustanovenie upravuje jednotlivé skutkové podstaty priestupkov na úseku poľovníctva a druhy sankcií za priestupky. Za priestupok môže okresný úrad podľa závažnosti priestupku uložiť v priestupkovom konaní pokarhanie, peňažnú pokutu od 30 eur do 3 000 eur, zákaz činnosti až na jeden rok alebo prepadnutie veci.

Verejnosťou je osobitne citlivo vnímané neoprávnené usmrtenie psa alebo mačky v poľovnom revíri. Z tohto dôvodu sa ako adekvátna sankcia stanovuje zákaz činnosti na jeden až tri roky.

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. Priestupky prejednáva okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, v ktorého územnej pôsobnosti bol priestupok spáchaný.

K § 87

Toto ustanovenie špecifikuje jednotlivé správne delikty na úseku poľovníctva a určuje rozpätie výšky sankcie, ktorú je možné za jednotlivý správny delikt uložiť. Sankcia sa ukladá právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi. Iné správne delikty prejednáva okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, v ktorého územnej pôsobnosti bol iný správny delikt spáchaný Pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania. Pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania okresný úrad berie do úvahy jeho povahu, možný vplyv na zver a jej prostredie, ako aj iné faktory, najmä opakované porušovanie tohto zákona. Pokuty uložené za správne delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 88

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto zákone uvedené inak. Toto ustanovenie vymenúva konania, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje. Ide o špecifické druhy konaní, resp. postupov alebo ich časti, kedy nie je použitie správneho poriadku účelné a vhodné.

Z dôvodu hospodárnosti konania sa v konaniach, v ktorých je viac ako 20 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, môžu doručovať jednotlivé písomnosti verejnou vyhláškou. Spravidla pôjde o konania o uznanie poľovného revíru alebo zmenu hranice poľovného revíru, nakoľko v týchto konaniach z dôvodu rozdrobenosti vlastníckych vzťahov na Slovensku môže počet účastníkov konania presiahnuť aj niekoľko stoviek.

Zároveň sa spresňuje miestna príslušnosť orgánov štátnej správy poľovníctva v prípadoch, že pozemky, ktorých sa konanie týka, ležia v územnej pôsobnosti viacerých orgánov. V takomto prípade miestne príslušným orgánom je ten, v ktorého územnej pôsobnosti leží najväčšia časť týchto pozemkov.

K § 89

28

Upravujú sa dočasné právne pomery vyplývajúce zo súčasnej právnej úpravy. Navrhovaný zákon ponecháva v platnosti poľovné revíri, zvernice a bažantnice uznané podľa predošlých právnych predpisov, ako aj platné a účinné zmluvy. Navrhovaný zákon ukladá okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom súčasných užívateľov poľovných revírov zapísať do novovzniknutého registra užívateľov poľovných revírov.

Takisto ponecháva vo funkcii poľovníckych hospodárov a členov poľovníckej stráže vymenovaných podľa súčasného zákona, pričom ukladá okresnému úradu zapísať ich do vznikajúceho registra poľovníckych hospodárov a registra členov poľovníckej stráže.

Doterajší zákon o poľovníctve neukladal poľovníckym organizáciám a ich organizačným zložkám predkladať orgánom štátnej správy poľovníctva informácie o zmene údajov zapísaných v centrálnom registri poľovníckych organizácií. V dôsledku toho údaje zapísané v centrálnom registri nie sú aktualizované a často sú už neplatné, najmä pokiaľ ide o sídlo a štatutárneho zástupcu poľovníckej organizácie alebo organizačnej zložky. Preto navrhovaný zákon ukladá poľovníckym organizáciám a ich organizačným zložkám, u ktorých došlo k zmene údajov zapísaných v centrálnom registri, povinnosť predložiť aktualizované údaje okresnému úradu v navrhovanej lehote.

Osoby, ktoré absolvovali vyššiu skúšku podľa doterajších predpisov alebo majú vzdelanie, ktoré nahrádza túto skúšku, sa naďalej považujú za osoby, ktoré majú vyššiu skúšku, čo ich naďalej oprávňuje na vykonávanie funkcie poľovníckeho hospodára, lektora alebo skúšobného komisára pre poľovnícke skúšky.

Nakoľko z dôvodu ochrany genofondu pôvodnej jelenej zveri tento zákon zakazuje chov jeleňa siku, je ustanovené prechodné obdobie, počas ktorého musia užívatelia poľovných revírov, ktorí v súčasnosti chovajú jeleňa siku, ukončiť jeho chov.

Konania, ktoré boli začaté podľa doterajšieho právneho predpisu a nie sú právoplatne ukončené do účinnosti tohto nového zákona sa dokončia podľa doterajšej právnej úpravy.

Zároveň sa ustanovuje, že do nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na základe tohto zákona zostávajú v platnosti a účinnosti vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 421/2013 Z. z., ktorou sa určuje spoločenská hodnota poľovnej zveri. Prechodné ustanovenie, ktoré dočasne ponecháva v platnosti a účinnosti vykonávacie predpisy ministerstva pôdohospodárstva je nevyhnutné pre riadnu aplikáciu predkladaného zákonu. Vykonávacie predpisy vydané na základe nového zákona budú svojim obsahom zodpovedať doterajším vykonávacím predpisom, avšak do času ich účinnosti by pri absencii navrhovaného riešenia vznikali vážne aplikačné problémy.

K § 90

V splnomocňovacom ustanovení je zadefinované, ktoré oblasti upraví ministerstvo pôdohospodárstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 91

Navrhuje sa znenie transpozičného ustanovenia.

K § 92

Navrhuje sa zrušiť zákon č. 274/2009 Z. z.

K čl. II

V zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa mení položka 40e) tak, že správny poplatok za mimoriadne povolenie lovu zveri sa bude platiť len v prípade, že je vydané na účely výcviku a skúšok poľovne upotrebiteľných psov alebo sokoliarskych dravcov. Ostatné mimoriadne povolenia lovu sú vydané z dôvodov ochrany poľnohospodárskej výroby a lesných porastov pred škodami spôsobenými zverou, v záujme ochrany prírody, v záujme zlepšenia zdravotného stavu zveri, na vedecké alebo veterinárne účely alebo z dôvodu ochrany majetku alebo zdravia obyvateľov,

29

čo možno považovať za dôvody vychádzajúce z verejného záujmu. Vzhľadom na tieto dôvody nie je adekvátne spoplatňovať vydanie takéhoto mimoriadneho povolenia lovu.

K čl. III

Navrhuje sa zosúladiť právnu úpravu týkajúcu sa oprávnenia užívateľa poľovného revíru jazdiť motorovým vozidlom po lesných cestách a lesných pozemkoch. Podľa § 13 ods. 1 tohto zákona má užívateľ poľovného revíru pri užívaní poľovného revíru právo vstupovať na poľovné pozemky a jazdiť na poľných cestách a lesných cestách a v nevyhnutnej miere aj na ostatných poľovných pozemkoch; pritom je povinný zamedziť vzniku škôd spôsobených vlastníkovi poľovného pozemku alebo užívateľovi poľovného pozemku vstupom na poľovný pozemok alebo jazdou po poľných cestách, lesných cestách a ostatných poľovných pozemkoch. Toto právo vyplýva z povahy činností, ktoré užívateľ poľovného revíru v poľovnom revíri vykonáva a zabezpečuje a bez použitia motorového vozidla sú nerealizovateľné. Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov však oprávnene užívateľa poľovného revíru v § 31 ods. 8 podmieňuje súhlasom vlastníka lesného pozemku alebo jeho správcu. Z dôvodu právnej istoty je potrebné právnu úpravu zjednotiť. Prípadným nesúhlasom vlastníka niektorého lesného pozemku na jazdu motorovým vozidlom by mohlo dôjsť k situácii, že by časť poľovného revíru nemohla byť poľovnícky obhospodarovaná, čo by malo za následok zvyšovanie početných stavov zveri a nárast škôd spôsobených zverou na lesných porastoch vrátane chránených území, pričom tieto škody by vznikali aj ďalším vlastníkom pozemkov. Aby sa takýmto situáciám predišlo, navrhuje sa zmena § 31 ods. 8 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Tento postup podporuje aj skutočnosť, že užívateľ poľovného revíru má spravidla s vlastníkmi poľovných pozemkov uzatvorenú zmluvu o užívaní poľovného revíru. Nakoľko však o uzatvorení zmluvy nerozhodujú všetci vlastníci poľovných pozemkov v poľovnom revíri, ale len nadpolovičná väčšina, nemožno uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru stotožniť so súhlasom vlastníka konkrétneho lesného pozemku.

K čl. IV

Dátum nadobudnutia účinnosti sa navrhuje tak , aby adresáti zákona mali dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.

30

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky PhDr. György Gyimesi, PhD.

2.

Názov návrhu zákona: Návrh zákona o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

3.

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) primárnom práve

Zmluva o fungovaní Európskej únie, čl. 38 až 43 a 191 až 193

b) sekundárnom práve

-smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v platnom znení,

-nariadenie Rady (EHS) č. 3254/91 zo 4. novembra 1991, ktorým sa zakazuje používanie nášľapných pascí v spoločenstve a dovoz do spoločenstva kožušín a tovarov vyrobených z určitých druhov voľne žijúcich živočíchov pochádzajúcich z krajín, kde boli odchytené pomocou nášľapných pascí alebo spôsobmi odchytu, ktoré nespĺňajú medzinárodné normy humánneho odchytu (Ú. v. ES L 308, 9.11.1991; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 2),

-nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. ES L 61, 3.3.1997; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 3) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 45) v platnom znení,

-nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017) v platnom znení,

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1141 z 13. júla 2016, ktorým sa prijíma zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 (Ú. v. EÚ L 189, 14.7.2016) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa

31

ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009) v platnom znení,

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1097/2012 z 23. novembra 2012, ktorým sa v prípade odosielania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov medzi členskými štátmi mení a dopĺňa nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté z povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 326, 24.11.2012),

-nariadenie Komisie (EÚ) 2021/57 z 25. januára 2021, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o olovo v strelive používanom v mokradiach alebo v ich okolí (Ú. v. EÚ L 24, 26.1.2021),

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010) v platnom znení,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení:

Pokiaľ ide o predmet úpravy podľa návrhu zákona o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov, bude sa v § 74 ods. 1 a 2 transponovať:

1. čl. 15 a príloha č. VI smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v platnom znení; lehota na prebranie je ustanovená v čl. 23 ods. 1 uvedenej smernice: Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do dvoch rokov od jej oznámenia. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. čl. 8 a príloha č. IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010) v platnom znení, lehota na prebranie je ustanovená v čl. 18 a časti B prílohy č. VI uvedenej smernice:

Smernica 79/409/EHS, zmenená a doplnená aktmi uvedenými v prílohe VI časti A, sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe VI časti B.

LEHOTY NA TRANSPOZÍCIU DO VNÚTROŠTÁTNEHO PRÁVA

(v zmysle článku 18)

Smernica

Lehota na transpozíciu

79/409/EHS

7. apríl 1981

81/854/EHS

—

85/411/EHS

31. júl 1986

32

86/122/EHS

—

91/244/EHS

31. júl 1992

94/24/ES

29. september 1995

97/49/ES

30. september 1998

2006/105/ES

1. január 2007

2008/102/ES

—

b)

informácia o konaní začatom v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

V oblasti upravenej predkladaným návrhom zákona nie je, pokiaľ ide o predmet úpravy návrhu zákona, v súčasnosti voči Slovenskej republike vedené konanie podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav

Pokiaľ ide o predmet úpravy podľa návrhu zákona o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov, bude sa v § 74 ods. 1 a 2 transponovať:

1. čl. 15 a príloha č. VI smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v platnom znení,

2. čl. 8 a príloha č. IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010) v platnom znení.

Uvedené ustanovenia sú v súčasnosti transponované v § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.

Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

úplne

33

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov:

34

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

0

- 12 040

- 12 040

- 12 040

v tom: za MPRV SR

0

-1 140

-1 080

-1 080

za MV SR

0

- 10 900

- 10 960

- 10 960

z toho:

- vplyv na ŠR

0

-12 040

-12 040

-12 040

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

137 256

114 000

149 250

v tom: za MPRV SR/zdroj 111/ 08V

0

101 250

114 000

149 250

za MPRV SR/zdroj 111/ 0EK

0

36 006

0

0

za MV SR

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

137 256

114 000

149 250

Rozpočtové prostriedky

0

137 256

114 000

149 250

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

137 256

114 000

149 250

v tom: za MPRV SR/zdroj 111/ 08V

0

101 250

114 000

149 250

za MPRV SR/zdroj 111/ 0EK

0

36 006

0

0

za MV SR

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

35

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona predpokladá zníženie príjmov kapitoly MPRV SR a zvýšenie príjmov MV SR z dôvodu presunu kompetencie vydávať výpisy z registra poľovníckych organizácií z MPRV SR na okresné úrady. Zároveň sa v kapitole MPRV SR a v kapitole MV SR predpokladá úbytok príjmov z dôvodu zrušenia správnych poplatkov za niektoré mimoriadne povolenia na lov zveri.

Vo výdavkovej časti sa predpokladá v kapitole MPRV SR vplyv zo zavedenia nových kompetencií pre prevádzkovateľa informačného systému poľovníctva, ktorým bude príspevková organizácia. Objem finančných prostriedkov bude použitý na rozšírenie a úpravu informačného systému registra nepoľovných plôch v objeme 36 006 eur v prvom roku účinnosti zákona a na osobné výdavky pre zamestnancov tejto príspevkovej organizácie v roku 2024 objeme 101 250 eur, v roku 2025 v objeme 114 000 eur, v roku 2026 vo výške 149 250 eur, ktorí budú vypracovávať analýzy vlastníckych vzťahov poľovných revírov a spravovať register nepoľovných plôch. Finančné prostriedky budú zabezpečené v rozpočte kapitoly MPRV SR a budú hradené z transferu príspevkovej organizácie.

Účinnosť zákona sa predpokladá od 1.3.2024.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Predkladaný návrh zákona spresňuje niektoré pojmy, konania a postupy a odstraňuje nejasnosti identifikované pri aplikácii súčasného zákona o poľovníctve. Okrem iného zavádza nový systém registrácie užívateľa poľovného revíru, ktorý má nahradiť súčasné evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Zákon zavádza viacero registrov, ktoré budú vedené prostredníctvom informačného systému poľovníctva a budú verejne prístupné. Zákon obsahuje viaceré ustanovenia, ktorých cieľom je úprava stavov raticovej zveri, ktorá v súčasnosti spôsobuje vzhľadom na svoju početnosť značné škody v poľnohospodárstve ale aj na lesných porastoch.

Aplikáciu návrhu zákona zabezpečia najmä orgány štátnej správy poľovníctva, užívatelia poľovných revírov, užívatelia poľovných pozemkoch a ďalší.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

X zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

36

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2023

2024

2025

2026

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

PRÍJMY:

I.Za kapitolu MV SR

a)Výpis z registra poľovníckych organizácií:

Odhadovaná zmena výšky príjmu rozpočtu kapitoly MPRV SR a kapitoly MV SR vyplývajúca z presunu kompetencie vydávať výpisy z registra poľovníckych organizácií (súčasného centrálneho registra poľovníckych organizácií) z MPRV SR na miestne príslušný okresný úrad vychádza z priemerného počtu doteraz vydaných výpisov z centrálneho registra poľovníckych organizácií za rok, pričom zohľadňuje, že po integrácii registra poľovníckych organizácií do registra právnických osôb, ktorá prebehla v roku 2020, bude v ďalších rokoch počet žiadostí o vydanie výpisu klesať. Cena výpisu sú 3 eurá (odhad na r. 2023 je 60 výpisov, t. j. 60 x 3 eurá =180 eur, ďalšie roky 2024 – 2026 sa predpokladá 40 výpisov, t. j. 120 eur).

b)Úbytok príjmov z dôvodu zrušenia poplatkov za vydanie mimoriadneho povolenia

lovu zveri:

Výpočet predpokladaného úbytku príjmu rozpočtu verejnej správy vychádza z priemerného počtu mimoriadnych povolení vydaných okresnými úradmi a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v rokoch 2018 až 2020:

2018

2019

2020

priemer ročne

Počet mimoriadnych povolení

OÚ

MPRV SR

OÚ

MPRVSR

OÚ

MPRV SR

OÚ

MPRV SR

chorá a poranená zver

50

54

61

55

nepoľovné plochy

80

107

91

93

zníženie stavov zveri

333

435

450

406

lov v čase ochrany

34

70

40

48

Spolu

463

34

596

70

602

40

554

48

Správny poplatok

20 € (pozn.: niektorí žiadatelia boli oslobodení od správneho poplatku)

Úbytok v eurách

9 174

680

11 000

1 400

10 786

680

10 320

920

37

Nakoľko vydanie mimoriadneho povolenia lovu je vždy dôsledkom vzniknutej mimoriadnej situácie a počet takýchto mimoriadnych situácií sa vopred nedá určiť a v priebehu rokov sa môže výrazne líšiť, uvedené údaje sú len orientačné.

Výpočet pre úbytok príjmov na roky 2023 – 2026 za kapitolu MV SR: 554 povolení x 20 eur = - 11 080 eur.

Celková výška príjmov za kapitolu MV SR:

Príjmy

2023

2024-2026

Výpis z registra poľovníckych organizácií

180

120

Úbytok príjmov za zrušenie poplatkov za mimoriadne povolenie na lov zveri

- 11 080

- 11 080

spolu

- 10 900

- 10 960

II.Za kapitolu MPRV SR

a)Výpis z registra poľovníckych organizácií:

Vzhľadom na skutočnosť, že kompetencia vydávať výpis sa návrhom zákona presúva na okresné úrady, znížia sa príjmy kapitoly MPRV SR nasledovne (podľa bodu I.a):

(odhad na r. 2023 – 60 výpisov, t. j. - 180 eur, ďalšie roky 2024 – 2026 sa predpokladá 40 výpisov, t. j. - 120 eur).

b)Úbytok príjmov z dôvodu zrušenia poplatkov za vydanie mimoriadneho povolenia

lovu zveri:

Podľa bodu I.c tabuľky sa predpokladá priemerný ročný počet mimoriadnych povolení pre MPRV SR: 48 povolení x 20 eur = - 960 eur.

Celková zmena výšky príjmov za kapitolu MPRV SR:

Príjmy

2023

2024-2026

Výpis z registra poľovníckych organizácií

-180

-120

Úbytok príjmov za zrušenie poplatkov za mimoriadne povolenie na lov zveri

-960

-960

spolu

-1 140

-1 080

38

VÝDAVKY:

39

Pri výpočte výdavkov súvisiacich s dobudovaním, resp. úpravou existujúceho informačného systému poľovníctva sa vychádzalo z toho, že väčšinu registrov a údajov, ktoré majú byť v registroch zapísané, je už obsiahnutých v informačnom systéme poľovníctva. Potrebné je dobudovať tieto registre (rozsah údajov, ktoré sú v jednotlivých registroch zapísané) podľa požiadaviek navrhovaného zákona a vytvoriť verejný prístup k týmto údajom v rozsahu stanovenom návrhom zákona. Výšku výdavkov odhadujeme na 6 006 eur v prvom roku účinnosti zákona. Návrh zákona zavádza, že v konaniach vedených na okresných úradoch budú ako zásadný prvok figurovať odborné stanoviská prevádzkovateľa informačného systému poľovníctva, ktoré budú pre okresný úrad záväzné. Týka sa to konaní, na ktoré zákon vyžaduje rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri (ide o konania o uznaní alebo zmene hranice poľovného revíru a rozhodovanie o budúcom užívaní poľovného revíru).

Prevádzkovateľ informačného systému poľovníctva v rámci tejto kompetencie bude zisťovať aktuálnu vlastnícku štruktúru poľovných pozemkov a aktuálnu výmeru poľovného revíru a na základe nej overovať, či bola dosiahnutá zákonom vyžadovaná nadpolovičná väčšina pri rozhodovaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.

Boli identifikované podmienky, ktoré bude potrebné najskôr zrealizovať. Bude potrebné vypracovať metodiku spracovania vlastníckej štruktúry (výstupy, autorizácia, zverejňovanie – zadefinovať, ktoré údaje sú verejné, ochrana osobných údajov), popis procesu, spôsob aktualizácie a zápisu hraníc poľovných revírov a nepoľovných plôch – odhadovaná potreba 15 000 eur. Bude potrebné vytvoriť register nepoľovných plôch, čo bude vyžadovať finančné zdroje cca 15 000 eur. Vstupné náklady by teda predstavovali cca 30 000 eur v prvom roku platnosti. Na samotné vyhotovenie analýzy vlastníckych vzťahov v poľovnom revíri a overenie dosiahnutia potrebnej nadpolovičnej väčšiny pri rozhodovaní vlastníkov sa odhaduje potreba cca 750 eur na 1 poľovný revír.

Najčastejšie pôjde o konania súvisiace s rozhodovaním o užívaní poľovného revíru. Na Slovensku je podľa posledného údaja 1882 poľovných revírov. V poľových revírov v jeleních poľovných oblastiach je zmluva o užívaní poľovného revíru uzatvorená na 15 rokov. V poľovných revírov v srnčích poľovných oblastiach a poľovných oblastiach s chovom malej zveri je zmluva uzatvorené na 10 rokov. Priemerne by sa teda ročne po skončení platnosti existujúcich zmlúv rozhodovalo o budúcom užívaní v 157 poľovných revírov. Počet poľovných revírov však v jednotlivých rokoch výrazne kolíše – najmenej zmlúv o užívaní poľovných revírov bude končiť v roku 2027 (87 poľovných revírov) a najviac v roku 2029 (266 poľovných revírov).

Pri odhadovanej minimálnej cene (750 eur na 1 poľovný revír) by suma, ktorú by malo MPRV SR každoročne poskytovať prevádzkovateľovi informačného systému poľovníctva, bola priemerne vo výške 117 750 eur a pohybovala by sa od 65 250 eur (min. rok 2027) do 199 500 eur. Uvedené finančné prostriedky budú použité na osobné výdavky pre zamestnancov prevádzkovateľa informačného systému poľovníctva.

Prehľad o počte poľovných revíroch, ktorým končí zmluva o ich užívaní v rokoch 2023 – 2026 a potrebná suma pri cene 750 eur na 1 poľovný revír:

Rok

2023

2024

2025

2026

Počet PR, ktorým končí zmluva v roku:

135

152

199

129

Suma pri cene 750 eur na 1 PR

101 250

114 000

149 250

96 750

40

41

kapitola MV SR

kapitola MPRV SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1 v tom: Administratívne

poplatky (221004)

0

-10 900

-10 960

-10 960

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami

a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné

výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-10 900

-10 960

-10 960

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1 v tom: Administratívne

poplatky (221004)

0

-1 140

-1 080

- 1 080

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami

a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné

výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-1 140

-1 080

- 1 080

42

Tabuľka č. 4

kapitola MPRV SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

137 256

114 000

149 250

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2 v tom: transfery príspevkovej organizácií (641001)

0

137 256

114 000

149 250

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

137 256

114 000

149 250

43

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2023

2024

2025

2026

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

44

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Zákon o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

26 188

43 768

Spolu = A+B+C+D

26 188

43 768

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

0

0

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

0

0

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

26 188

43 768

45

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

1.

povinnosť viesť dokumentáciu poľovného revíru elektronicky prostredníctvom informačného systému poľovníctva (časová úspora v porovnaní s vedením záznamov písomne a zároveň zrušenie povinnosti podávať informácie okresnému úradu o stave poľovného revíru)

Zákon z ... 2023 o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

§ 36 ods. 1 písmeno m)

SK

01.03.24

užívatelia poľovného revíru - podnikateľské subjekty

43

N

61

2 640

Out (znižuje náklady)

2.

povinnosť vyznačiť pred začatím spoločnej poľovačky na frekventovaných prístupových cestách konanie spoločnej poľovačky a po jej skončení toto značenie odstrániť

Zákon z ... 2023 o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

§ 36 ods. 1 písmeno r)

SK

01.03.24

užívatelia poľovného revíru - podnikateľské subjekty

43

N

10

440

In (zvyšuje náklady)

3.

povinnosť doručenia návrhu zmluvy správcovi v prípade akceptácie zmluvy (elektronicky)

Zákon z ... 2023 o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

§ 11 ods. 6

SK

01.03.24

užívatelia poľovného revíru - podnikateľské subjekty

43

N

1

55

In (zvyšuje náklady)

4.

povinnosť užívateľa poľovného pozemku umožniť užívateľovi poľovného revíru poskytnúť súčinnosť

Zákon z ... 2023 o poľovníctve a o zmene

§ 35 písmeno c)

SK

01.03.24

užívatelia poľovného revíru -

43

N

17

733

In (zvyšuje náklady)

46

pri vytlačovaní zveri z priestorov kosenia

niektorých zákonov

podnikateľské subjekty

5.

upozorniť užívateľa poľovného revíru na vznikajúce škody spôsobené zverou na poľnohospodárskych kultúrach a lesných kultúrach a zistené škody na zveri spôsobené užívaním poľovného pozemku

Zákon z ... 2023 o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

§ 35 písmeno e)

SK

01.03.24

užívatelia poľovného pozemku - podnikateľské subjekty

7 931

N

0

3 382

In (zvyšuje náklady)

6.

povinnosť užívateľa poľovného pozemku oznámiť užívateľovi poľovného revíru aspoň sedem dní vopred vybudovanie oplotenia poľovných pozemkov

Zákon z ... 2023 o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

§ 35 písmeno g)

SK

01.03.24

užívatelia poľovného pozemku - podnikateľské subjekty

100

N

0

43

In (zvyšuje náklady)

7.

povinnosť užívateľa poľovného revíru odstraňovať z poľovného revíru potravu podľa § 34 ods. 3 písm. c) až e) a g)

Zákon z ... 2023 o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

§ 36 písmeno i)

SK

01.03.24

užívatelia poľovného revíru - podnikateľské subjekty

43

N

3

110

In (zvyšuje náklady)

8.

povinnosť užívateľa poľovného revíru na požiadanie poskytnúť plány poľovníckeho hospodárenia užívateľovi poľovného pozemku

Zákon z ... 2023 o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

§ 36 písmeno l)

SK

01.03.24

užívatelia poľovného revíru - podnikateľské subjekty

43

N

0

18

In (zvyšuje náklady)

9.

povinnosť užívateľa poľovného revíru upozorniť užívateľa poľovného pozemku na vznikajúce škody spôsobené zverou a na zveri

Zákon z ... 2023 o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

§ 36 písmeno p)

SK

01.03.24

užívatelia poľovného revíru - podnikateľské subjekty

43

N

0

18

In (zvyšuje náklady)

10.

povinnosť užívateľa poľovného revíru po výmaze z registra užívateľov do šiestich mesiacov od zápisu nového užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov odstrániť z poľovného revíru poľovnícke zariadenia, ak sa s novým

Zákon z ... 2023 o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

§ 36 písmeno t)

SK

01.03.24

užívatelia poľovného revíru - podnikateľské subjekty

43

N

20

880

In (zvyšuje náklady)

47

užívateľom poľovného revíru nedohodne inak

11.

povinnosť užívateľa poľovného revíru na žiadosť vlastníka poľovného pozemku alebo užívateľa poľovného pozemku z dôvodu predchádzania vzniku škôd spôsobovaných zverou premiestniť alebo odstrániť prikrmovacie zariadenie alebo vnadisko,

Zákon z ... 2023 o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

§ 36 písmeno u)

SK

01.03.24

užívatelia poľovného revíru - podnikateľské subjekty

43

N

3

110

In (zvyšuje náklady)

12.

povinnosť užívateľa poľovného revíru na žiadosť organizácie ochrany prírody z dôvodu predchádzania vzniku synantropných jedincov chránených druhov živočíchov premiestniť alebo odstrániť prikrmovacie zariadenie alebo vnadisko alebo zabezpečiť sklad krmiva

Zákon z ... 2023 o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

§ 36 písmeno y)

SK

01.03.24

užívatelia poľovného revíru - podnikateľské subjekty

43

N

3

110

In (zvyšuje náklady)

13.

povinnosť užívateľa poľovného pozemku vyhodnocovať každoročne výšku škôd spôsobených zverou na poľovných pozemkoch, poľnohospodárskych plodinách a na lesných porastoch a oznámiť okresnému úradu vznik škody spôsobenej zverou

Zákon z ... 2023 o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov

§ 35 písmeno h)

SK

01.03.24

užívatelia poľovného pozemku - podnikateľské subjekty

7 931

N

3

20 289

In (zvyšuje náklady)

14.

povinnosť užívateľa poľovného pozemku odstraňovať z poľovného pozemku umelé prekážky, ktoré môžu spôsobiť zranenie alebo usmrtenie zveri, alebo vhodným spôsobom k nim zamedziť prístup

Zákon č. 274/2009 Z.z.

§ 25 písmeno e)

SK

01.09.09

užívatelia poľovného pozemku - podnikateľské subjekty

7 931

N

3

20 289

Out (znižuje náklady)

15.

povinnosť užívateľa poľovného revíru dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri

Zákon č. 274/2009 Z.z.

§ 26 ods. 1 písm. l)

SK

01.09.09

užívatelia poľovného revíru - podnikateľské subjekty

43

N

13

550

Out (znižuje náklady)

16.

povinnosť užívateľa poľovného pozemku dohodnúť s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu

Zákon č. 274/2009 Z.z.

§ 25 písmeno g)

SK

01.09.09

užívatelia poľovného pozemku -

7 931

N

3

20 289

Out (znižuje náklady)

48

minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri

podnikateľské subjekty

49

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

V roku 2021 bolo na Slovensku 1884 poľovných revírov. Poľovné plochy tvorili 91% celkovej výmery Slovenskej republiky. Najväčší podiel z poľovnej plochy tvorí poľnohospodárska pôda (2 332 228 ha) a lesná pôda ( 1 985 365 ha).

https://gis.nlcsk.org/ibulh/PolovStat/PolovStat

Prijatie zákona môže ovplyvniť podnikateľské subjekty, ktoré:

-užívajú poľovný revír: 43 subjektov - údaj z databázy údajov získaných zo štatistického výkazu Poľov (MPRV SR) 12 – 01, toto štatistické zisťovanie je súčasťou Programu štátnych štatistických zisťovaní, MPRV SR ho vykonáva za účelom získania informácií o revíri a stave zveri. Pre potreby tejto analýzy sme identifikovali 43 súkromných podnikateľských subjektov, ktoré (podľa štatistického výkazu) užívajú poľovný revír v kategórii 003 Režijné revíry ostatných neštátnych subjektov a kategórii 005 Ostatné prenajaté revíry. Počet identifikovaných subjektov nezahŕňa Lesy SR, š. p., Vojenské lesy a majetky SR, š. p a ostatné štátne organizácie.

-sú užívateľmi poľovných pozemkov, t. j. poľnohospodársky alebo lesnícky subjekt obhospodarujúci poľovné pozemky. Pre potreby analýzy sme uvažovali s počtom 7 931 nefinančných súkromných korporácií v rámci poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu (ŠÚ SR, údaje za rok 2021).

http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-

bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iFA99

0853AB9A45248C6D86DDF5AB1E8B%22)&ui.name=In%c5%a1titucion%c3%a1ln

e%20jednotky%20v%20RO%20pod%c4%bea%20ESA%202010%20a%20%c5%a0ta

tistickej%20klasifik%c3%a1cie%20ekonomick%c3%bdch%20%c4%8dinnost%c3%a

d%20k%2031.%2012.%20%5bog1005rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&

cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclo

se.html

Opisy regulácií prijatých/zrušených (č. 1 – 16):

1.povinnosť užívateľa poľovného revíru viesť dokumentáciu poľovného revíru elektronicky prostredníctvom informačného systému poľovníctva

50

Povinnosť užívateľa poľovného revíru (podnikateľského subjektu) viesť evidenciu elektronicky znamená časovú úsporu v porovnaní s písomnou evidenciou záznamov, čo následne ruší povinnosť podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného revíru v listinnej podobe (3x príslušnému okresnému úradu resp. MO SR v prípade revírov VLM SR š.p.). Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Odhadovaná časová náročnosť bola určená rozdielom časovej náročnosti medzi evidenciou a predložením záznamov v písomnej podobe (60 minút) a elektronickej forme (30 minút) pri frekvencii raz za kalendárny mesiac. Zavedenie tejto povinnosti znižuje administratívne náklady podnikateľským subjektom v hodnote 61 € /subjekt ročne.

2.povinnosť užívateľa poľovného revíru vyznačiť pred začatím spoločnej poľovačky na frekventovaných prístupových cestách konanie spoločnej poľovačky a po jej skončení toto značenie odstrániť

Predmetná povinnosť je zavedená v záujme bezpečnosti verejnosti a predstavuje minimálne náklady pre podnikateľský subjekt (užívateľa revíru). Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Odhadovaná časová náročnosť bola určená v rozsahu 30 minút cca 2 x ročne, čo predstavuje náklady v hodnote 10 €/ subjekt ročne.

3.povinnosť užívateľa poľovného revíru doručiť návrh zmluvy správcovi v prípade akceptácie zmluvy (elektronicky)

Predmetná povinnosť zvyšuje náklady podnikateľských subjektov minimálne (podľa kalkulačky nákladov 1 €/subjekt ročne), keďže podpísaný návrh zmluvy o užívaní poľovného revíru doručuje podnikateľský subjekt vyhlasovateľovi obchodnej verejnej súťaže raz za 15 rokov.

4.povinnosť užívateľa poľovného pozemku umožniť užívateľovi poľovného revíru poskytnúť súčinnosť pri vytlačovaní zveri z priestorov kosenia

V súvislosti s § 35 písm. b), tzn. povinnosť užívateľa poľovného pozemku oznámiť užívateľovi poľovného revíru najneskôr 24 hodín vopred čas a miesto vykonávania poľnohospodárskych prác, je užívateľ poľovného pozemku podľa § 35 písm. c) povinný umožniť užívateľovi poľovného revíru, aby mohol poskytnúť súčinnosť pri vytlačovaní zveri z poľnohospodárskych plôch, na ktorých sa realizujú poľnohospodárske práce. V tomto prípade náklady vznikajú užívateľovi poľovného revíru (17 € na podnikateľský subjekt ročne), časová náročnosť poskytnutia súčinnosti bola určená v rozsahu 100 minút ročne. V predkladanom zákone naďalej zostáva povinnosť užívateľa poľovného pozemku používať plašiče zveri pri kosení poľnohospodárskych plodín.

5.povinnosť užívateľa poľovného pozemku upozorniť užívateľa poľovného revíru na vznikajúce škody spôsobené zverou na poľnohospodárskych kultúrach a lesných kultúrach a zistené škody na zveri spôsobené užívaním poľovného pozemku

Predkladaný zákon v § 35 písmeno e) zavádza novú povinnosť pre užívateľa poľovného pozemku upozorniť užívateľa poľovného revíru na vznikajúce škody spôsobené zverou na poľnohospodárskych kultúrach a lesných kultúrach a zistené škody na zveri spôsobené

51

užívaním poľovného pozemku. Časová náročnosť danej povinnosti je odhadovaná na 10 minút (elektronicky/telefonicky kontakt) s nepravidelnou frekvenciou plnenia.

6.povinnosť užívateľa poľovného pozemku oznámiť užívateľovi poľovného revíru aspoň sedem dní vopred vybudovanie oplotenia poľovných pozemkov

Predkladaný zákon zavádza novú povinnosť pre užívateľa poľovného pozemku, aby aspoň 7 dní vopred oznámil (telefonicky/elektronickou poštou) užívateľovi poľovného revíru vybudovanie oplotenia poľovných pozemkov. Odhadovaná časová náročnosť predmetnej oznamovacej povinnosti je odhadovaná na 10 minút s frekvenciou plnenia nepravidelne/jednorazovo. Vychádzajúc z výslednej hodnoty kalkulačky nákladov je vplyv na podnikateľský subjekt zanedbateľný.

7.povinnosť užívateľa poľovného revíru odstraňovať z poľovného revíru potravu podľa § 34 ods. 3 písm. c) až e) a g)

V predkladanom zákone v § 34 ods. 3 písm. c) až e) sú uvedené zakázané spôsoby prikrmovania zveri užívateľom poľovného revíru. Ak podnikateľský subjekt – užívateľ poľovného revíru poruší zákaz a prikrmuje zver v rozpore s § 34 ods. 3 písm. c) až e), nesie za to plnú zodpovednosť a je povinný potravu použitú na takéto nezákonné prikrmovanie z poľovného revíru odstrániť. Z hľadiska charakteru takejto činnosti, ktorá je porušením zákona zo strany užívateľa poľovného revíru, je potom irelevantné kvantifikovať vplyv na podnikateľský subjekt. Podľa súčasného zákona, ak užívateľ poľovného revíru prikrmuje zver v rozpore so zákonom, orgán štátnej správy poľovníctva v rámci štátneho dozoru v poľovníctve ukladá podľa § 75 ods. 4 písm. b) opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov – v dnom prípade odstránenie krmiva predloženého zveri v rozpore so zákonom.

Písm. g) sa týka vykladania potravy atraktívnej pre zver inou osobou ako užívateľom poľovného revíru. Aj tu ide o zakázanú činnosť, za ktorú možno udeliť pokutu fyzickej osobe až do výšky 3 000 eur a právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi až do výšky 10 000 eur. Výška pokuty bude mať odradzujúci efekt od vykonávania tejto zakázanej činnosti.

Ak k takejto situácii predsa len dôjde, predkladaný zákon zavádza novú povinnosť pre užívateľa poľovného revíru odstraňovať z poľovného revíru potravu atraktívnu pre zver, ktorú tam vyloží iná osoba. Predpokladáme, že frekvencia plnenia tejto povinnosti bude nepravidelná/jednorazová a jej časovú náročnosť odhadujeme na 60 minút, tzn. náklady pripadajúce na 1 podnikateľský subjekt predstavujú 3 € ročne.

8. povinnosť užívateľa poľovného revíru na požiadanie poskytnúť plány poľovníckeho hospodárenia užívateľovi poľovného pozemku

Predkladaný zákon zavádza novú povinnosť pre užívateľa poľovného revíru poskytnúť na požiadanie plány poľovníckeho hospodárenia užívateľovi poľovného pozemku. Užívateľ poľovného revíru môže poskytnúť kópiu plánu elektronicky resp. zverejniť predmetný plán na svojom webovom sídle. Časovú náročnosť uvedenej povinnosti sme odhadli na 10 minút s frekvenciou plnenia nepravidelne/na požiadanie, čo predstavuje minimálne náklady pre podnikateľský subjekt.

52

9. povinnosť užívateľa poľovného revíru upozorniť užívateľa poľovného pozemku na vznikajúce škody spôsobené zverou a na zveri

Zavedenie povinnosti pre užívateľa poľovného revíru upozorniť užívateľa poľovného pozemku na vznikajúce škody spôsobené zverou a na zveri bude predstavovať minimálne náklady pre podnikateľské subjekty. Pri kvantifikácii nákladov sme uvažovali s 10 minútovou časovou náročnosťou splnenia tejto povinnosti (upozornenie cez telefón alebo elektronicky) s frekvenciou plnenia nepravidelne/jednorazovo.

V súčasnosti býva táto oznamovacia povinnosť obsiahnutá v zmluvách uzatvorených podľa § 26 ods. 1 písm. l) platného zákona.

10.povinnosť užívateľa poľovného revíru po výmaze z registra užívateľov do šiestich mesiacov od zápisu nového užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov odstrániť z poľovného revíru poľovnícke zariadenia, ak sa s novým užívateľom poľovného revíru nedohodne inak

K výmazu z registra užívateľov dochádza štandardne po skončení platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru , t. j. raz za 15 rokov (§ 12 ods. 2). K plneniu tejto povinnosti dôjde len v tom prípade, že poľovný revír na ďalších 15 rokov nebude užívať pôvodný subjekt. Keďže nový užívateľ poľovného revíru bude povinný mať potrebný počet poľovníckych zariadení, je možné očakávať, že vo väčšine prípadov sa pôvodný a nový užívateľ poľovného revíru dohodnú na ich prenájme, odkúpení a pod., a teda ich nebude potrebné odstraňovať. Vo výnimočných prípadoch môže nastať situácia, že dohoda medzi novým a pôvodným užívateľom poľovného revíru nebude uzatvorená, preto frekvenciu plnenia tejto povinnosti odhadujeme ako nepravidelnú/jednorazovú s časovou náročnosťou 8 hodín (480 minút), čo predstavuje náklady vo výške 20 € ročne.

11.povinnosť užívateľa poľovného revíru na žiadosť vlastníka poľovného pozemku alebo užívateľa poľovného pozemku z dôvodu predchádzania vzniku škôd spôsobovaných zverou premiestniť alebo odstrániť prikrmovacie zariadenie alebo vnadisko

Poľovnícke zariadenie (teda aj prikrmovacie zariadenie) je možné podľa § 36 ods. 1 písm. e) návrhu zákona zriaďovať len so súhlasom vlastníka poľovného pozemku alebo užívateľa poľovného pozemku. Na zriadenie vnadiska je podľa § 70 ods. 2 potrebný písomný súhlas užívateľa poľovného pozemku. Ak užívateľ poľovného revíru (podnikateľský subjekt) zriadi prikrmovacie zariadenie alebo vnadisko bez súhlasu vlastníka alebo užívateľa poľovného pozemku, a ten bude žiadať jeho odstránenie, nemožno uvažovať o vplyve tejto povinnosti na zvýšenie nákladov podnikateľského subjektu, keďže vzniknutá situácia by nastala konaním v rozpore s predkladaným zákonom.

Vo výnimočných prípadoch môže dôjsť k nepredvídateľným situáciám, kedy napriek súhlasu vlastníka poľovného pozemku alebo užívateľa poľovného pozemku so zriadením poľovníckeho zariadenia alebo vnadiska budú požadovať ich premiestnenie resp. odstránenie z dôvodu

53

predchádzania vzniku škôd spôsobovaných zverou. Pre danú situáciu sme vzniknuté náklady pre podnikateľský subjekt (užívateľa poľovného revíru) kvantifikovali na základe stanovenia časovej náročnosti danej povinnosti (60 minút) a frekvencie plnenia nepravidelne/jednorázovo.

12.povinnosť užívateľa poľovného revíru na žiadosť organizácie ochrany prírody z dôvodu predchádzania vzniku synantropných jedincov chránených druhov živočíchov premiestniť alebo odstrániť prikrmovacie zariadenie alebo vnadisko alebo zabezpečiť sklad krmiva

Veľká časť územia, na ktorom sa vyskytuje medveď hnedý, je zaradená do 3. a vyššieho stupňa ochrany prírody podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, kde je výstavba poľovníckych zariadení, prikrmovanie a vnadenie zveri podmienené súhlasom orgánu ochrany prírody, alebo je to úplne zakázané. Na týchto územiach je nepravdepodobné, že by organizácia ochrany prírody žiadala premiestniť zariadenie, keď na jeho zriadenie dal súhlas orgán ochrany prírody.

Do úvahy preto bude prichádzať plnenie tejto povinnosti len na časti územia s výskytom medveďa hnedého, ktorá nie je zaradená do 3. a vyššieho stupňa ochrany prírody.

Pre danú situáciu sme vzniknuté náklady pre podnikateľský subjekt (užívateľa poľovného revíru) súvisiace s plnením tejto povinnosti kvantifikovali na základe stanovenia časovej náročnosti danej povinnosti (60 minút) a frekvencie plnenia nepravidelne/jednorázovo.

13.povinnosť užívateľa poľovného pozemku vyhodnocovať každoročne výšku škôd spôsobených zverou na poľovných pozemkoch, poľnohospodárskych plodinách a na lesných porastoch a oznámiť okresnému úradu vznik škody spôsobenej zverou

Podľa platného zákona (č. 274/2009 Z.z.) užívatelia poľovných pozemkov nahlasujú škody užívateľovi poľovného revíru, ak sa tak dohodli v písomnej zmluve (§ 25 písm. g) a § 26 písm. l)), prakticky ich nahlasujú vtedy, ak od užívateľa poľovného revíru žiadajú náhradu za škody spôsobené zverou. Podľa platného zákona užívatelia poľovných pozemkov nemajú povinnosť nahlasovať škody okresnému úradu.

V navrhovanom zákone je zavedená nová povinnosť pre užívateľov poľovného pozemku vyhodnocovať každoročne výšku škôd spôsobených zverou na poľovných pozemkoch, poľnohospodárskych plodinách a na lesných porastoch a oznámiť okresnému úradu vznik škody spôsobenej zverou. Pre výpočet nákladov súvisiacich s uvedenou povinnosťou sme určili časovú náročnosť oznámenia vzniku škôd okresnému úradu na 60 minút s frekvenciou plnenia nepravidelne/jednorazovo.

14. povinnosť užívateľa poľovného pozemku odstraňovať z poľovného pozemku umelé prekážky, ktoré môžu spôsobiť zranenie alebo usmrtenie zveri, alebo vhodným spôsobom k nim zamedziť prístup

V návrhu nového zákona nie je táto povinnosť pre užívateľa poľovného pozemku explicitne uvedená. Pri výpočte zníženia nákladov sme vychádzali z predpokladu nepravidelnej/jednorazovej frekvencie plnenia tejto povinnosti a 60 minútovej časovej náročnosti.

54

15.povinnosť užívateľa poľovného revíru dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri

Povinnosť užívateľa poľovného revíru dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri v súčasnom zákone v § 26 písm. l) bola v podstate nahradená explicitným stanovením povinností v § 36 ods. 1 predkladaného zákona. Zrušenú povinnosť užívateľa poľovného revíru dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom/užívateľmi poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd sme odhadli ako nepravidelnú/jednorazovú aktivitu s 300 minútovou časovou náročnosťou, zohľadňujúc priemerný počet užívateľov poľovného pozemku (cca 4) v poľovnom revíri.

16.povinnosť užívateľa poľovného pozemku dohodnúť s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri

Zrušená povinnosť užívateľa poľovného revíru dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri v súčasnom zákone v § 26 písm. l) súvisí s povinnosťou užívateľa poľovného pozemku dohodnúť s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri § 25 písmeno g) platného zákona, keďže dohoda zmluvných podmienok a jej podpísanie je obojstranný akt. Zrušenie povinnosti podpisovať písomnú zmluvu užívateľmi poľovného pozemku sme odhadli ako nepravidelnú/jednorazovú aktivitu so 60 minútovou časovou náročnosťou.

Predkladaný zákon zvyšuje aj znižuje náklady pre podnikateľské subjekty. Zvýšenie nákladov bolo predbežne kvantifikované v hodnote 26 188 € a zníženie nákladov v hodnote 43 768 € ročne.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

55

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Právo poľovníctva patrí vlastníkovi poľovného pozemku, ktorý je povinný pri rozhodovaní o tomto práve a o využití tohto práva rešpektovať verejný záujem.

Možný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie z dôvodu rozdielnych cieľov podnikateľskej činnosti subjektu alebo vlastníka poľovného pozemku a verejného záujmu (Rozhodovanie o práve poľovníctva - § 3 Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ods. 2).

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Predkladaný zákon nevytvára rozdielne podmienky/režimy pre podniky resp. produkty v porovnateľnej situácii.

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Zákon nemá vplyv na reguláciu cezhraničných investícií.

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Zákon nebude mať vplyv na dostupnosť základných zdrojov.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje x nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Zákon nemá priamy vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podniku a jeho nákladmi.

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje x nemení☐ znižuje

56

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

V predkladanom zákone uvedená povinnosť užívateľa poľovného revíru (§ 36 písm. b) hospodáriť vo zvernici alebo bažantnici podľa projektu v súlade s § 6 ods. 5 a § 7 ods. 4 je obsiahnutá v § 26 ods. 1 písm. a) platného zákona (zákon č. 274/2009 Z.z.). V predkladanom zákone sa táto povinnosť vyčlenila do samostatného písmena v dôsledku zavedenia novej právnej úpravy zániku zvernice alebo bažantnice uvedenej v § 6 ods. 9 písm. a) a ods. 10 písm. a) a § 7 ods. 9 písm. a) a ods. 10 písm. a).

V predkladanom zákone je v § 35 písmeno b) uvedená povinnosť užívateľa poľovného pozemku oznámiť užívateľovi poľovného revíru najneskôr 24 hodín vopred čas a miesto vykonania poľnohospodárskych prác a takisto použitie prípravkov na ochranu rastlín nebezpečných pre zvieratá. V platnom zákone (č. 274/2009 o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov) je v § 25 písmeno b) uvedená povinnosť užívateľa poľovného pozemku oznámiť užívateľovi poľovného revíru aspoň tri dni vopred čas a miesto poľnohospodárskych prác a použitia chemických prípravkov, ktoré sú škodlivé pre zver, tzn. dochádza k skráteniu doby plynúcej od oznámenia po vykonanie prác z 3 na 1 deň, čo umožní užívateľom poľnohospodárskych pozemkov efektívnejšie operatívne plánovanie aktivít (najmä v súvislosti s poveternostnými podmienkami).

Predkladaný zákon v § 78 ods. 7 písmeno c) a d) uvádza podmienky, kedy užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škodu spôsobenú zverou, konkrétne:

c) na poľnohospodárskych plodinách okrem viniča hroznorodého a ovocných sadov, ak je jedna plodina pestovaná na súvislej ploche o výmere väčšej ako 50 ha, a to aj ak je táto plodina pestovaná na dvoch alebo viacerých susediacich pozemkoch,

d) na poľnohospodárskych plodinách, ktoré sú v čase vzniku škody vyššie ako meter a zasiate tak, že bezprostredne susedia s pozemkami porastenými stromami, krovinami, alebo plodinami vyššími ako meter a nie sú od nich oddelené pásom bez porastu alebo pozemkami s nízkym porastom širokým aspoň 12 m.

Zavedením týchto nových podmienok dochádza k zosúladeniu ustanovení predkladaného zákona s napĺňaním cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ (intervencia 31.1

57

Celofarmová eko-schéma; jedným zo záväzkov pre túto intervenciu je stanovenie max. výmery parcely1).

Ustanovenie § 78 ods. 7 písm. c) a d) navrhovaného zákona neobmedzuje užívateľov poľovných pozemkov v spôsobe hospodárenia na pôde, upravuje podmienky pre náhradu škôd spôsobených zverou pre užívateľa poľovného revíru. Ak užívateľ poľovného pozemku bude hospodáriť v súlade s podmienkami uvedenými v § 78 ods. 7 písm. c) a d), užívateľ poľovného revíru im na takto obhospodarovaných pozemkoch nebude povinný uhradiť škodu spôsobenú zverou.

Na Slovensku je veľká priemerná rozloha lánov, pričom obzvlášť vysoké hodnoty dosahujú priemerné rozlohy lánov v Trnavskom a Nitrianskom kraji, teda v regiónoch s nízkym zastúpením TTP. Zabezpečenie primeranej rozlohy polí a vytvorenie neproduktívnych plôch a prvkov je jedným zo základných odporúčaní pre zvýšenie ochrany biodiverzity vtáctva alebo hmyzu. Eko-schémy sú novým prvkom v SPP EÚ. S cieľom maximalizácie zapojenia do dobrovoľnej intervencie zo strany poľnohospodárov ako aj s cieľom zvýšenia biodiverzity, ochrany prírodných zdrojov a reakcie na klimatickú zmenu sa Slovensko rozhodlo pre celofarmovú eko-schému s rozpočtom 513 mil. EUR. Schéma bude kompenzovať zvýšené náklady a stratu príjmu v dôsledku dodržiavania stanovených podmienok. Hektárová kompenzačná platba bude z hľadiska výšky rozdelená na platbu na ornú pôdu v chránených územiach (92 EUR/ha) a platbu mimo chránených území (59 EUR/ha). Platba v chránených územiach bude vyššia, lebo podmienky celofarmovej eko- schémy sú v týchto územiach prísnejšie.

Predpokladá sa, že do celofarmovej eko-schémy sa zapojí vysoké percento fariem s pokrytím 90 % plochy, na ktorú sa vypláca základná platba. Slovensko má duálnu štruktúru fariem. Až 70 % pôdy obhospodarujú farmy s výmerou nad 500 ha, u ktorých je zapojenie do celofarmovej eko- schémy vysoko pravdepodobné, keďže po splnení podmienok získa farma podporu na všetky obhospodarované hektáre. 92 % pôdy obhospodarujú farmy s výmerou nad 50 ha a 8 % pôdy obhospodarujú farmy s výmerou menej ako 50 ha.

https://www.mpsr.sk/europska-komisia-schvalila-slovensky-strategicky-plan-spolocnej-polnohospodarskej-politiky-na-roky-2023-2027/52-43--18431

(CAP Strategic Plan 2023-2027 - SLOVAKIA, str. 383)

Sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení

1Maximálna výmera parcely (CAP Strategic Plan 2023-2027 – SLOVAKIA)

–súvislá plocha ornej pôdy obhospodarovaná jedným žiadateľom v jednom diele pôdneho bloku (parcela jedného žiadateľa bez ohľadu na počet pestovaných plodín) presahujúca 50 ha mimo CHÚ/20 ha v CHÚsa rozčlení biopásom v minimálnej šírke 12 m (so stanovenou toleranciou pri minimálnej šírke) tak, aby rozčlenené plochy ornej pôdy nepresahovali výmeru 50 ha mimo CHÚ/20 ha v CHÚ

https://www.mpsr.sk/europska-komisia-schvalila-slovensky-strategicky-plan-spolocnej-polnohospodarskej-politiky-na-roky-2023-2027/52-43--18431

58

V oblasti iných správnych deliktov okresný úrad môže uložiť pokutu od 150 eur do 1000 eur fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá poruší zákaz na úseku ochrany poľovníctva; ako užívateľ poľovného revíru nenavrhne členov poľovníckej stráže; ako užívateľ poľovného revíru vydá povolenie na lov zveri podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu; ako užívateľ poľovného revíru nevedie knihu návštev alebo nepredloží záznam z knihy návštev prevádzkovateľovi informačného systému poľovníctva; ako užívateľ poľovného revíru nevydá poverenej osobe povolenie na lov zveri alebo značku; ako užívateľ poľovného revíru poruší povinnosť pri love zveri na spoločnej poľovačke; ako užívateľ poľovného revíru neurčí vedúceho spoločnej poľovačky; prepravuje raticovú zver alebo veľkú šelmu bez lístka o pôvode ulovenej zveri; neoznámi nález usmrtenej zveri, uhynutej zveri alebo zranenej zveri; ako užívateľ poľovného revíru nezabezpečí posúdenie správnosti lovu zveri ulovenej cudzincom alebo nezabezpečí obodovanie významnej trofeje pred jej vývozom; poruší zákaz alebo obmedzenie alebo neplní opatrenie orgánu štátnej správy poľovníctva, a ďalšie. (podrobne v § 87)

Okresný úrad uloží pokutu od 500 eur do 10 000 eur fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá ako užívateľ poľovného revíru nenavrhne poľovníckeho hospodára; vypúšťa zver do poľovného revíru v rozpore s § 31, drží zver v zajatí alebo chová zver v zajatí, poruší zákaz na úseku ochrany poľovníctva; ako užívateľ poľovného revíru zriadi vnadisko v rozpore s § 70, ako užívateľ poľovného revíru nezabezpečí značky podľa § 73. (podrobne v § 87)

Okresný úrad uloží pokutu od 500 eur do 10 000 eur fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá ako užívateľ poľovného revíru neplní vybrané povinnosti podľa § 36 (Povinnosti užívateľa poľovného revíru). (podrobne v § 87)

Okresný úrad uloží pokutu od 500 eur do 15 000 eur fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá poruší zákaz alebo neplní povinnosť na ochranu a zachovanie genofondu zveri, poruší zákaz na úseku ochrany poľovníctva, ako užívateľ poľovného revíru neplní povinnosť užívateľa poľovného revíru. (podrobne v § 87)

Okresný úrad uloží pokutu 500 eur užívateľovi poľovného revíru, ktorý nevydá potrebný počet povolení na lov zveri, a to za každé nevydané povolenie na lov zveri a za každú poľovnícku sezónu. (podrobne v § 87)

Iného správneho deliktu sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá ako užívateľ poľovného revíru, poruší iné zákazy alebo postupy alebo si nesplní povinnosti ustanovené týmto zákonom, za čo okresný úrad uloží pokutu do 5 000 eur.

Poľovníctvo svojim charakterom nie je podnikateľskou činnosťou. Je definované v § 2 písm. a) predkladaného zákona ako súhrn činností, ktoré sú vykonávané vo verejnom záujme a zamerané na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia.

59

Návrh zákona zavádza najmä pozitívne vplyvy na užívateľov poľovných revírov a na vlastníkov a užívateľov poľovných pozemkov, ktorými môžu byť fyzické aj právnické osoby vykonávajúce poľnohospodársku alebo lesnícku činnosť.

Novo vzniknutý register užívateľov poľovných revírov nahradí súčasnú evidenciu zmlúv o užívaní poľovného revíru a konanie o zápise do registra užívateľov poľovných revírov nahradí súčasný proces zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru. Aj ostatné novo vzniknuté registre (register poľovníckych hospodárov, register členov poľovníckej stráže) nahrádzajú súčasné už existujúce zoznamy.

60

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona obsahuje viaceré opatrenia smerujúce k zníženiu početných stavov raticovej zveri, ktorá v súčasnosti spôsobuje okrem obrovských škôd v poľnohospodárstve aj poškodenie lesných porastov, lokálne aj vo veľkom rozsahu, a to aj v chránených územiach. Upravuje sa spôsob prikrmovania zveri, čo má okrem vplyvu na početnosť raticovej zveri vplyv aj na výskyt veľkých šeliem, najmä medveďa hnedého. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov, ktoré sú zverou, čo bude mať pozitívny vplyv predovšetkým na pôvodné druhy živočíchov a ekosystémy.

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na chránené územia. Znížením početnosti raticovej zveri, ktorá v súčasnosti poškodzuje aj chránené biotopy sa zlepší stav chránených území, zvýši sa ich biodiverzita a podporí sa prirodzená obnova lesných porastov.

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Neočakáva sa.

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

-

61

62

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

B

B

A

ks_331579

ks_331583

ks_331595

ks_336145

Poskytovanie údajov z centrálneho registra poľovníckych organizácií

Poskytovanie poľovníckych štatistík vedených v informačnom systéme poľovníctva

Poskytovanie údajov z registrov vedených Národným lesníckym centrom

Zverejňovanie mapy a údajov poľovných revírov

Evidencia užívateľov poľovníckych revírov a poľovníckych hospodárov

4

4

4

4

63

A

ks_336146

4

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

64

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5931

Informačný systém poľovníctva

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

-

-

65

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

1.Existujúci proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru je nahradený zjednodušeným a presne zadefinovaným postupom – zápisom užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov. Dôvodom je súčasná nejednotnosť vo výklade a v následnej aplikácii súčasného postupu evidencie, čoho následkom je množstvo súdnych konaní a množstvo protestov prokurátora voči postupu orgánu štátnej správy poľovníctva.

2.Súčasný zoznam členov poľovníckej stráže sa mení na register členov poľovníckej stráže, čím sa zjednocuje spôsob vedenia registrov.

3.Súčasný centrálny register poľovníckych organizácií (ktorý síce vedie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ale údaje doňho registruje okresný úrad) sa mení na register poľovníckych organizácií, ktorý bude viesť príslušný okresný úrad a tento bude aj vydávať výpisy z registra, čím sa vedenie registra priblíži občanovi.

4.Na žiadosť užívateľa poľovného revíru môže okresný úrad v čase núdze, hniezdenia, kladenia mláďat alebo z dôvodu ich ochrany na potrebnú dobu obmedziť alebo zakázať vstup do poľovného revíru alebo jeho časti, alebo vyhlásiť zónu pokoja v poľovnom revíri, kde obmedzí alebo zakáže lov niektorých druhov zveri alebo všetkých druhov zveri alebo zber lesných plodov tvoriacich potravu pre zver, ktorá sa v poľovnom revíri nachádza. Doteraz mala takúto kompetenciu obec, ktorá ju mohla realizovať prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia. Obce však túto kompetenciu nevyužívali, preto ju navrhujeme presunúť z obce na okresný úrad. Na občana to bude mať pozitívny vplyv.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

1.Register poľovníckych hospodárov – doteraz bol síce poľovnícky hospodár okresným úradom menovaný, ale neexistoval žiaden register vymenovaných poľovníckych hospodárov. Zmena procesu vymenovania na zápis do registra poľovníckych hospodárov a najmä verejná dostupnosť údajov zapísaných v tomto registri bude mať pozitívny vplyv na občana, nakoľko bude vedieť zistiť, na koho sa môže obrátiť pri riešení situácií a problémov súvisiacich s poľovníctvom a zverou v konkrétnom území.

2.Vlastník poľovného pozemku môže požiadať okresný úrad na nevyhnutný čas o obmedzenie výkonu práva poľovníctva (zákaz niektorých činností, napr. lovu zveri) na svojom pozemku z dôvodu ochrany života, zdravia a majetku, čo bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na občana.

3.Ruší sa súčasné predlžovanie platnosti poľovných lístkov. Zavádzajú sa poľovné lístky na dobu neurčitú.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

1.zápis užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovných revírov

2.register členov poľovníckej stráže

3.register poľovníckych organizácií

4.obmedzenie alebo zákaz vstupu do poľovného revíru alebo jeho časti, alebo vyhlásenie zóny pokoja v poľovnom revíri

5.register poľovníckych hospodárov

66

6.obmedzenie výkonu práva poľovníctva na pozemku

7.vydávanie poľovných lístkov

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

1.§ 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

2.§ 28 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.§ 34 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

4.§ 24 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

1.okresný úrad

2.okresný úrad

3.Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

4.obec

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Register užívateľov poľovných revírov, register poľovníckych hospodárov, register členov poľovníckej stráže, register poľovníckych organizácií budú verejne prístupné, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom údaje o fyzických osobách s zverejňujú v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

Nepriamy vplyv (popíšte)

Zmena zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov – zrušenie poplatkovej povinnosti pre vydanie mimoriadneho povolenia lovu zveri z dôvodu úpravy stavov zveri, lovu zveri v čase ochrany, lovu chorej a poranenej zveri a lovu na nepoľovnej ploche.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

áno (zrušenie poplatkovej povinnosti pri mimoriadnom povolení lovu)

Ročne je vydaných priemerne 602 mimoriadnych povolení lovu, ktorých sa dotýka návrh zrušiť správny poplatok. Časť z nich je vydaná na žiadosť subjektov, ktoré sú od platenia správnych poplatkov oslobodené. Ročne sa za vydanie takýchto mimoriadnych povolení vyberie cca 11 240 eur, čo pri výške správneho poplatku 20 eur predstavuje 562 platiacich žiadateľov. Zvyčajne žiadateľ ročne žiada o takéto mimoriadne povolenie len raz, takže náklady jedného žiadateľa sa znížia o 20 eur. Náklady všetkých žiadateľov, ktorých sa zmena dotkne sa znížiao 11 240 eur.

Zvýšenie priamych finančných nákladov

nie

Zníženie nepriamych finančných nákladov

67

nie

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

nie

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nepredpokladá sa

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Presunutie vedenia registra poľovníckych organizácií a vydávania výpisu z tohto registra z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na okresný úrad skráti čas vybavenia.

Presun kompetencie obmedziť alebo zakázať vstup do poľovného revíru alebo jeho časti, alebo vyhlásiť zónu pokoja v poľovnom revíri z obce na okresný úrad urýchli proces, nakoľko odbúrava povinnosť zvolať obecné zastupiteľstvo a na základe jeho kladného rozhodnutia vydať všeobecne záväzné nariadenie.

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

držitelia poľovných lístkov

poľovnícke organizácie

užívatelia poľovných revírov

vlastníci poľovných pozemkov

užívatelia poľovných pozemkov (osoby, ktoré poľnohospodársky alebo lesnícky obhospodarujú pozemky)

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Povinnosť predkladať analýzu vlastníckych vzťahov v poľovnom revíri ku žiadosti o uznanie poľovného revíru, ku zmene hranice poľovného revíru, k návrhu na zápis užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov poľovného revíru.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Predkladanie žiadosti o mimoriadne povolenie lovu chorej a poranenej zveri v čase ochrany okresnému úradu. Po novom bude toto povolenie v kompetencii poľovníckeho hospodára.