Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 187/2021 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček.

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého, ak účtovné obdobie, ktoré predchádza vzniku koncentrácie, zahŕňa aj keď len čiastočne obdobie definované v § 49 ods. 1 zákona, t.j. obdobie, v ktorom vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu, núdzový stav alebo výnimočný stav na území Slovenskej republiky a obdobie počas jedného mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav skončí (ďalej len „mimoriadna situácia“) a účastníci koncentrácie nedosiahli celkové obraty podľa ust. § 8 ods. 1 zákona, tak potom v súčasnosti platí, že za účtovné obdobie rozhodujúce pre oznámenie koncentrácie sa považuje účtovné obdobie bezprostredne predchádzajúce, ktoré nebolo dotknuté obdobím mimoriadnej situácie.

V Slovenskej republike v súčasnosti pretrvávajú dve mimoriadne situácie.

Jedna z nich bola uznesením vlády SR vyhlásená dňa 11.3.2020 v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky.

Druhá mimoriadna situácia bola vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 26.2.2022 v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

Dôvodová správa k odseku 5 návrhu zákona k tomuto ustanoveniu uvádzala: „Návrh na výnimočné uplatnenie iného (časovo skoršieho účtovného obdobia) vychádza z predpokladu, že počas obdobia mimoriadnej situácie (definovanej nižšie v zákone) niektorí podnikatelia, resp. podnikatelia z niektorých sektorov hospodárstva negenerujú obrat obvyklý ich riadnej prevádzke. Môže ísť pritom o výpadok aj na úrovni niekoľkomesačných tržieb. Takáto situácia a jej vplyv na právomoc úradu pokiaľ ide o posudzovanie koncentrácií podnikateľov, nebola doposiaľ súčasťou zákonnej úpravy. Ak by pre splnenie notifikačných kritérií definovaných v odseku 1 bol braný do úvahy obrat za predchádzajúce účtovné obdobie, ktoré takýto výpadok zahŕňalo, mohlo by dochádzať k nenaplneniu notifikačných kritérií, a tak k nežiadúcemu úniku určitých potenciálne súťažne problematických koncentrácií spod kontroly úradu. Potenciálne tak mohlo dochádzať k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže v dôsledku koncentrácie, ktorú úrad nemal možnosť posúdiť.“.

V čase prijatia zákona bola opodstatnenosť uvedenej právnej úpravy dôvodná, pretože prevádzky mnohých podnikateľov boli významne ovplyvnené vlnami koronavírusu, ktoré boli sprevádzané dočasným zhoršením obratov podnikateľov. Ide o dopad, ktorý je sprievodným javom hospodárskych kríz, ktoré podnikateľov plošne zasiahnu.

Mimoriadne situácie môžu trvať a aj z hľadiska súčasného stavu je zrejmé, že trvajú, až niekoľko rokov, t.j. dlhé časové obdobie. Toto ustanovenie tak vo svojom dôsledku znamená,

že sa zohľadňujú historické obraty, ktoré predchádzali niekoľkoročnej mimoriadnej situácii. Tieto niekoľkoročné historické údaje už nereflektujú súčasný stav trhov. Pôvodný racionálny účel nastaveného pravidla sa tak významne mení smerom k ovplyvňovaniu správania účastníkov trhov, nakoľko výrazným spôsobom zvyšuje ingerenciu štátu do trhového správania sa, keďže poskytuje štátu kontrolu nad koncentráciami aj v prípadoch, kedy to trh objektívne už nevyžaduje.

V súčasnosti je zrejmé, že aktuálne obraty nie sú plošne zdeformované, resp. neobjektívne pôsobením koronavírusu, ale ani dôsledkom druhej v súčasnosti pretrvávajúcej mimoriadnej situácie, t.j. v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny. Efekt môže byť práve opačný. V dôsledku rastúcej inflácie obraty podnikateľov veľakrát rastú, čo je prirodzeným dôsledkom reakcie trhu na zmenu okolností. Opatrenie štátu obsiahnuté v § 8 ods. 5 zákona tak v súčasnosti už predstavuje nadbytočný zásah štátu.

Z uvedeného preto plynie, že toto ustanovenie nemožno považovať za opodstatnené, pričom súčasná právna úprava vo svojich dôsledkoch skôr smeruje k tomu, že sa posudzujú, resp. budú posudzovať irelevantné historické obraty spred niekoľkých rokov (spred vyhlásenej mimoriadnej situácie), ktoré nemajú nič spoločné s aktuálnou situáciou na trhu ani s aktuálnou situáciou dotknutých podnikateľských subjektov, ktorých zámerom je koncentrácia.

Nemá preto zmysel naďalej zotrvávať na takomto znení predmetného zákonného ustanovenia, a to aj z pohľadu európskeho súťažného práva, keďže cieľom súťažného práva je zabrániť tomu, aby dochádzalo k narušeniu účinnej hospodárskej súťaže súťažiteľmi, ktorí spĺňajú stanovené kritériá, na základe ktorých ich možno považovať za významných súťažiteľov z hľadiska svojho obratu schopných ovplyvniť hospodársku súťaž. Ak aj súťažitelia dosiahli významné historické obraty, ale v súčasnosti ich už nedosahujú, tak je zrejmé, že už ďalej nie sú významným súťažiteľom z pohľadu súťažného práva. Preto celé konanie o povolení koncentrácie v podstate predstavuje nadbytočný zásah štátu, ktorý navyše ani nie je proporcionálny vo vzťahu k samoregulačnému princípu fungovania takýchto z obratového pohľadu dnes už nevýznamných podnikateľov na trhoch.

Vyhodnocovanie takýchto historických obratov ako kritéria pre posudzovanie koncentrácie zo strany Protimonopolného úradu SR preto v súčasnosti už nemožno považovať za adekvátne, naplňujúce účel a podstatu práva na ochranu hospodárskej súťaže. Neexistuje objektívny dôvod vyžadovať, aby podliehali súhlasu Protimonopolného úradu SR koncentrácie podnikateľov, ktorých len historické obraty spred koronakrízovej dobe spĺňali požadované objemové kritériá obratu, pričom tento pred koronakrízový obrat je čím ďalej tým viac starší údaj, a teda čím ďalej tým viac údaj, ktorý celkom zjavne nevypovedá o skutočnej situácii podnikateľov.

Navyše nie je všeobecne známe, že by obdobná právna úprava bola súčasťou právneho poriadku iného štátu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými

zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vzhľadom na v danom prípade zbytočnú administratívnu záťaž, ktorá sa navrhuje odstrániť. Návrh zákona nemá žiadny vplyv na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu spoločnosti a ani žiadne sociálne vplyvy, predpokladá sa nulový vplyv na rozpočet verejnej správy (štátny rozpočet).

Účinnosť návrhu zákona sa vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu navrhuje 1. júlom 2023.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého ak účtovné obdobie, ktoré predchádza vzniku koncentrácie, zahŕňa aj keď len čiastočne obdobie definované v § 49 ods. 1 zákona, t.j. obdobie, v ktorom vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu (čo môže byť a aj v súčasnosti je obdobie viacerých rokov) a účastníci koncentrácie nedosiahli celkové obraty podľa ust. § 8 ods. 1 zákona, tak potom v zmysle aktuálneho právneho stavu platí, že za účtovné obdobie rozhodujúce pre oznámenie koncentrácie sa považuje účtovné obdobie bezprostredne predchádzajúce, ktoré nebolo dotknuté obdobím mimoriadnej situácie. Táto zmena je bližšie odôvodnená vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

K bodu 2

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa prebiehajúce konania o koncentrácii zastavia, ak nesĺňajú všeobecné kritériá podľa § 8 ods. 1 zákona.

K Čl. II

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom 1. júla 2023.