Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Gábor Grendel.

Predložený návrh zakotvuje povinnosť vymedzených povinných osôb podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“) zverejňovať analýzy definované v infozákone, ktoré si tieto povinné osoby (najmä štátne orgány a iné orgány verejnej moci) nechávajú vypracovať od súkromných subjektov, a to v zásade za finančné prostriedky verejných rozpočtov, tj. v konečnom dôsledku za finančné prostriedky vyzbierané od občanov Slovenskej republiky.

Predložený návrh nadväzuje na právnu úpravu povinného zverejňovania zmlúv uzatváraných vyššie uvedenými povinnými osobami a bol vypracovaný predovšetkým s cieľom zaviesť dodatočné pravidlá, ktoré zabezpečia ešte transparentnejšie a hospodárnejšie nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami. Povinné zverejňovanie analýz totiž zabezpečí verejnú kontrolu efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov v súvislosti s vypracovávaním najrôznejších analýz, ktoré si povinné osoby obstarávajú, a to možnosťou verejnosti preskúmať predmetné plnenie – analýzu dodanú súkromným subjektom. Zároveň toto povinné zverejňovanie zabezpečí širokú informovanosť verejnosti o veciach verejného záujmu, ktoré spadajú do pôsobnosti povinných osôb alebo sú predmetom riešenia zo strany týchto osôb.

Povinné zverejňovanie analýz vypracovaných súkromnými subjektami povinnými osobami je legitímnym nástrojom verejnej kontroly a vychádza z princípu, že ten, kto predmetnú analýzu financuje (občania Slovenskej republiky), má oprávnený záujem poznať jej obsah a vedieť, načo a akým spôsobom boli použité jeho finančné prostriedky (vybrané formou daní, resp. iných odvodov, poplatkov či príspevkov).

Povinným zverejňovaním analýz sa zároveň občanom Slovenskej republiky zabezpečuje prístup k množstvu odborných poznatkov, čo prispeje k pozitívnemu rozvoju vzdelanosti krajiny a ekonomiky založenej na poznatkoch.

Na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov bolo potrebné novelizovať nasledujúce zákony: infozákon, ktorý obsahuje veľkú väčšinu novozavádzaných právnych noriem týkajúcich sa povinného zverejňovania analýz, zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“), zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochranných známkach“), zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane topografií“), zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zlepšovacích návrhoch“), zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dizajnoch“), zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „občiansky zákonník“) a nakoniec zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „obchodný zákonník“).

Navrhovaným mechanizmom povinného zverejňovania analýz sa rieši doterajší nevyhovujúci stav, v ktorom mala verejnosť len obmedzenú možnosť oboznámiť sa so znením týchto analýz a nebola dostatočne informovaná o ich obsahu, keď často tieto analýzy neboli zverejňované ani na žiadosť o sprístupnenie informácií. Zároveň sa úpravou posilní informovanosť daňovníkov a poplatníkov o nakladaní s ich príspevkami, ktoré sa stávajú súčasťou verejných prostriedkov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona má krátkodobý negatívny a dlhodobý pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, žiadny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, resp. na životné prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby pre občana a nemá žiadne negatívne sociálne vplyvy.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Ustanovenie § 3 ods. 2 infozákona nebude žiadnym spôsobom limitovať povinnosť povinných osôb podľa § 2 ods. 3 infozákona zverejňovať analýzy podľa § 5aa infozákona; vecný rozsah povinného zverejňovania analýz podľa § 5aa infozákona je vymedzený inak ako sprístupňovanie informácií podľa § 3 ods. 2 infozákona.

K bodu 2

Ustanovenie § 4 ods. 7 infozákona obsahuje legálnu definíciu analýzy, ktorá má zahrnúť všetky typy dokumentov a informácií zachytených vo vymedzenej podobe, a to vo verzii, ktorá je finálna alebo, ak spracovateľ nedodal finálnu verziu, tak jej poslednú verziu, ktorá bola zo strany spracovateľa dodaná. Široká definícia má zahrnúť akýkoľvek, najmä odborný, názor či informáciu, ktoré spracovateľ povinnej osobe dodáva. To môže byť zachytené napr. aj elektronickou komunikáciou (e-mailom). Zákonná definícia zároveň výslovne uvádza, ktoré diela v zmysle Autorského zákona sú analýzou a ktoré nie; architektonické dielo môže byť za splnenia zákonných podmienok analýzou.

K bodu 3

Ustanovenia § 5aa ods. 1 a ods. 2 infozákona obsahujú legálnu definíciu povinne zverejňovanej analýzy, ktorá je vymedzená dvoma znakmi:

1. personálny znak,

2. vecný znak.

1. Personálny znak povinne zverejňovanej analýzy je splnený vtedy, keď si analýzu obstaráva alebo ju získava osoba povinná podľa infozákona sprístupňovať informácie t.j. osoba uvedená v ustanovení § 2 infozákona, a zároveň pre ňu analýzu vypracováva, resp. jej ju dodáva spracovateľ, tj. tuzemská alebo zahraničná fyzická alebo právnická osoby, ktorá nie je osobou povinnou podľa infozákona sprístupňovať informácie.

2. Vecný znak je splnený vtedy, keď sa analýza obstaráva alebo získava za verejné prostriedky (§ 2 písm. a./ zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) alebo, ak sa predmetná analýza týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie, tak aj bezodplatne.

Ustanovenie § 5a ods. 3 obsahuje výnimku z povinnosti zverejňovať analýzu. Platí, že analýza, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa infozákona nesprístupňuje (t.j. informácia obsahujúca napríklad utajované skutočnosti, bankové tajomstvo alebo daňové tajomstvo), sa zverejní bez takejto informácie.

Odsek 4 ustanovenia § 5aa v písmenách a/ až j/ negatívne vypočítava, ktoré analýzy sa nepovažujú za povinne zverejňovanú analýzu. Predmetný výpočet v zásade vychádza z obdobného ustanovenia týkajúceho sa povinne zverejňovaných zmlúv, avšak je užší, a v niektorých ohľadoch tiež vymedzený inak, čo reflektuje vôľu zákonodarcu zverejniť širší okruh analýz.

Odsek 5 § 5aa upravuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej uzavretím zmluvy o povinne zverejňovanej analýze s povinnou osobou udeľuje spracovateľ súhlas so zverejnením a sprístupnením povinne zverejňovanej analýzy podľa infozákona. Aj keby sa zmluvné strany dohodli inak alebo spracovateľ by nesúhlasil so zverejnením či sprístupnením povinne zverejňovanej analýzy podľa infozákona, takáto dohoda či nesúhlas sú právne irelevantné (tj. neplatné a neprihliada sa na ne). Predmetné zákonné ustanovenie garantuje, že

zverejnenie či sprístupnenie povinne zverejňovanej analýzy podľa infozákona nebude predstavovať neoprávnený zásah do práv duševného vlastníctva, najmä autorského práva, patriacich spracovateľovi a vzťahujúcich sa k povinne zverejňovanej analýze. Zákonná úprava tu vychádza z legitímneho princípu, podľa ktorého ak daňoví poplatníci Slovenskej republiky vo výsledku platia (prostredníctvom verejných rozpočtov, z ktorých sú povinné osoby financované) vypracovanie povinne zverejňovaných analýz súkromnými spracovateľmi alebo sa tieto analýzy týkajú používania finančných prostriedkov či nakladania s majetkom verejného sektora, majú mať daňoví poplatníci Slovenskej republiky možnosť (až na výnimky stanovené v § 5aa ods. 3 a 4 infozákona) zoznámiť sa s obsahom týchto analýz. Ak chce spracovateľ dodávať svoje služby (vypracovanie povinne zverejňovanej analýzy) za finančné prostriedky vyzbierané od slovenských daňových poplatníkov, musí súhlasiť s tým, že ním vypracovaná povinne zverejňovaná analýza bude transparentným spôsobom zverejnená (resp. sprístupnená) verejnosti, a takéto zverejnenie (resp. sprístupnenie) nebude predstavovať porušenie práv z jeho duševného vlastníctva. Zákon tento legitímny princíp garantuje práve vyššie uvedenou nevyvrátiteľnou právnou domnienkou. Spracovateľ sa samozrejme môže rozhodnúť nedodávať svoje služby verejnému sektoru (povinným osobám), ak si nepraje, aby ním vypracované analýzy boli zverejňované, resp. sprístupňované verejnosti. Zákonom nevyvrátiteľne prezumovaný súhlas spracovateľa so zverejnením a sprístupnením povinne zverejňovanej analýzy tak vo výsledku predstavuje „trhový“ prvok, resp. podmienku, ktorú verejný sektor (reprezentujúci občanov Slovenskej republiky) si stanovuje pri vstupe do v zásade komerčných vzťahov so súkromným sektorom (spracovateľmi).

K uzavretiu zmluvy o povinne zverejňovanej analýze pritom – ak tomu nebránia iné právne predpisy – môže dôjsť napr. aj len dodaním povinne zverejňovanej analýzy spracovateľom povinnej osobe na základe objednávky povinnej osoby. Aj v tomto prípade sa tak bude nevyvrátiteľne prezumovať súhlas spracovateľa povinnej zverejňovanej analýzy s jej zverejnením, resp. sprístupnením podľa infozákona.

Zmluva o povinne zverejňovanej analýze musí obsahovať úpravu zodpovednosti spracovateľa za odbornú správnosť povinne zverejňovanej analýzy a nesmie túto jeho zodpovednosť vylučovať alebo obmedzovať; ak zmluva nebude tieto zákonné požiadavky spĺňať, bude neplatná. Zmluva o povinne zverejňovanej analýze sa považuje za zmluvu o dielo v zmysle.

Ustanovenie § 5aa ods. 6 ukladá povinnej osobe zákaz vyplatiť odplatu za vypracovanie povinne zverejňovanej analýzy dohodnutú so spracovateľom skôr, než dôjde k zverejneniu povinne zverejňovanej analýzy v súlade s príslušnými ustanoveniami infozákona. Tento zákaz má motivovať strany zmluvy o povinne zverejňovanej analýze k jej zverejneniu podľa infozákona. Bez zverejnenia povinne zverejňovanej analýzy tak spracovateľ neobdrží odplatu za vypracovanie analýzy, pričom spracovateľovi je v ustanovení § 5c ods. 12 daná možnosť, aby sám dosiahol zverejnenie svojej analýzy. Ustanovenia zmluvy o povinne zverejňovanej analýze alebo iného právneho úkonu, ktoré by zakladali úhradu dohodnutej odplaty pred jej zverejnením podľa infozákona, sú neplatné.

V ustanoveniach § 5aa odsekov 7 až 16 sa podrobne upravuje miesto a spôsob zverejňovania povinne zverejňovaných analýz. Webové sídlo je bližšie vymedzené v ustanovení § 3 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, a vo vyhláške č. 179/2020 Z. z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy.

K bodom 4 až 6

K ustanoveniam, podľa ktorých povinná osoba zverejňuje na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, niektoré údaje o vyhotovenej objednávke tovarov, služieb a prác, resp. faktúre za ne sa navrhuje doplniť identifikáciu analýzy, ak objednávka, resp. faktúra súvisí s

povinne zverejňovanou analýzou. Je tomu tak z dôvodu, že vypracovaná povinne zverejňovaná analýza je plnením, ktoré bolo objednávkou objednané, resp. ktoré bolo faktúrou fakturované.

Rovnako ako v prípade zmluvy, ktorá nie je podľa § 5a povinne zverejňovanou zmluvou, ani v prípade analýzy, ktorá nie je podľa § 5aa povinne zverejňovanou analýzou nebude povinné zverejňovať údaje vzťahujúce sa na objednávku alebo faktúru súvisiacu s takouto zmluvou, resp. analýzou.

K bodu 7

V § 8 odsek 2 obsiahnutá zákonná úprava, ktorá stanovuje, že porušením alebo ohrozením bankového tajomstva nie je zverejnenie povinne zverejňovanej zmluvy podľa § 5a infozákona, sa rozširuje tiež vo vzťahu k zverejneniu povinne zverejňovanej analýzy. Bankové tajomstvo tak nebude ani prekážkou zverejnenia analýzy podľa § 5aa infozákona.

K bodu 8

Pri kolízii medzi zákonom vyžadovaným zverejňovaním povinne zverejňovaných analýz pravidelne financovaných z verejných zdrojov a zákonom poskytovanou ochranou osobnosti sa v prípade spracovateľa a osôb, ktoré pre neho analýzu vypracovali, uprednostní verejný záujem na zverejnení povinne zverejňovaných analýz. Je tomu tak z toho dôvodu, že spracovateľ povinne zverejňovanej analýzy dobrovoľne súhlasil s jej vypracovaním a dodaním v prospech povinnej osoby, čo je zo zákona spojené tiež s nevyvrátiteľnou právnou domnienkou súhlasu spracovateľa so zverejnením tejto analýzy podľa infozákona. Ak by teda spracovateľ, resp. osoby, ktoré pre neho analýzu vypracovali, pri vypracovaní analýzy zvolili napr. prostriedky či spôsoby, ktoré zahŕňajú informácie týkajúce sa ich osobnosti, súkromia, príp. písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa týchto osôb alebo ich prejavov osobnej povahy – čo pri analýzach vypracovávaných pre povinné osoby bude veľmi výnimočné – takéto prostriedky či spôsoby nebudú prekážkou zverejnenia povinne zverejňovanej analýzy.

K bodu 9

V § 10 odsek 3 obsiahnutá zákonná úprava, ktorá stanovuje, že porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je zverejnenie povinne zverejňovanej zmluvy podľa § 5a infozákona, sa rozširuje tiež vo vzťahu k zverejneniu povinne zverejňovanej analýzy. Obchodné tajomstvo tak nebude ani prekážkou zverejnenia analýzy podľa § 5aa infozákona.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá zabraňuje, aby okolnosti uvedené pod písm. a), c) a h) odseku 1 § 11 infozákona boli dôvodom pre obmedzenie sprístupnenia povinne zverejňovanej analýzy. Pre žiadne z týchto obmedzení neexistuje legitímny dôvod v prípade povinne zverejňovanej analýzy, ktorú si povinné osoby (pôsobiace vo verejnom sektore) obstarávajú od spracovateľa pôsobiaceho pravidelne v súkromnom sektore, a ktorú tento dobrovoľne a v zásade za odplatu povinnej osobe dodáva.

K bodom 12 až 14

V rámci úpravy priestupkov za porušenie infozákona sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa porušenia novozavádzanej povinnosti povinnej osoby zverejniť povinne zverejňovanú analýzu. Keďže povinnosť zverejnenia je uložená povinnej osobe, ktorá typicky nie je fyzickou osobou, ale je štátnym orgánom, orgánom verejnej moci či právnickou osobou, priestupku sa dopustí ten, kto u povinnej osoby spôsobí porušenie povinnosti zverejniť povinne zverejňovanú analýzu podľa § 5b alebo nezabezpečí toto zverejnenie napriek tomu, že to spadá do jeho pracovnej náplne alebo napriek tomu, že vykonáva riadiacu funkciu alebo funkciu štatutárneho zástupcu v povinnej osobe; štatutárnym zástupcom sa pritom pre účely

infozákona rozumie osoba oprávnená konať za povinnú osobu, a to bez ohľadu či je formálne jej orgánom alebo nie. Navrhované ustanovenie má zabezpečiť, aby zodpovedné osoby v rámci povinnej osoby splnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z ich zaradenia v povinnej osobe, aby tým táto povinná osoba zároveň splnila svoje povinnosti podľa infozákona.

Navrhuje sa, aby za priestupok súvisiaci s porušením povinnosti zverejniť povinne zverejňovanú analýzu bola vždy uložená pokuta, a táto bola stanovená vo vyššej čiastke ako je tomu pri iných priestupkoch podľa infozákona. Táto peňažná sankcia má odradiť zodpovedné osoby v rámci povinnej osoby od možnej (rôzne motivovanej) snahy ovplyvniť konanie povinnej osoby tak, aby táto povinne zverejňovanú analýzu nezverejnila tak, ako to predvída § 5aa infozákona. Konkrétna výška pokuty sa určí podľa závažnosti porušenia povinnosti zverejniť povinne zverejňovanú analýzu a dôležitosti tejto analýzy z hľadiska verejného záujmu na jej zverejnení. Ďalšou sankciou, ktorá bude za priestupok súvisiaci s porušením povinnosti zverejniť povinne zverejňovanú analýzu uložená, je zákaz činnosti až na dva roky.

Keďže činnosť povinných osôb je v konečnom dôsledku financovaná občanmi Slovenskej republiky, návrh zákona vychádza z konceptu, že porušením povinnosti zverejniť povinne zverejňovanú analýzu je dotknutý každý občan Slovenskej republiky. Ako taký, tak každý občan Slovenskej republiky (resp. jeho zákonný zástupca alebo opatrovník) môže ako navrhovateľ iniciovať prejednanie vyššie uvedeného priestupku.

K čl. II

Keďže § 5aa infozákona obsahuje ustanovenia o zmluve o povinne zverejňovanej analýze (odseky 5 a 6 § 5aa infozákona), ktorá sa zo zákona považuje za zmluvu o dielo (a to podľa povahy účastníkov zmluvy subsidiárne upravenú buď v občianskom zákonníku alebo v obchodnom zákonníku), z legislatívno-technických dôvodov sa ustanovenia občianskeho zákonníka o zmluve o dielo dopĺňajú o odkaz na úpravu zmluvy o povinne zverejňovanej analýze podľa infozákona. Týmto sa má zabrániť nepriamej novelizácii občianskeho zákonníka prijatím navrhovaného zákona.

K čl. III

K bodom 1 a 2

Z dôvodu konzistentnosti s existujúcou právnou úpravou sa ustanovenia upravujúce priestupok spáchaný zapríčinením toho, že povinná osoba poruší svoju zákonnú povinnosť zverejniť povinne zverejňovanú analýzu, ako aj jeho právny následok, dopĺňajú i do zákona o priestupkoch. Vymedzenie skutkovej podstaty priestupku a sankcie zaň je rovnaké ako vo vyššie rozoberanom ustanovení infozákona.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Z obdobných dôvodov ako v prípade zákona o ochranných známkach a zákona o ochrane topografií sa navrhuje jednak právna úprava vylučujúca neoprávnený zásah do práv spracovateľa analýzy podľa infozákona chránených zákonom o zlepšovacích návrhoch, ktorý by inak mohol byť spôsobený zverejnením povinne zverejňovanej analýzy, resp. jej sprístupnením podľa infozákona, a jednak právna úprava vylučujúca zodpovednosť štátnych orgánov a povinných osôb za riadne plnenie si svojej povinnosti zverejniť, resp. sprístupniť povinne zverejňovanú analýzu podľa infozákona, ktorá by viedla k finančným, resp. majetkovým dôsledkom na strane štátnych orgánov a povinných osôb. Možnosť uplatnenia práv voči spracovateľovi, ak tento svojim konaním do neoprávnene zasiahol do chránených

práv zákonom o zlepšovacích návrhoch, zostáva zachovaná.

Rovnako ako v prípade zákona o ochranných známkach a zákona o ochrane topografií, aj v režime zákona o zlepšovacích návrhoch je súd v prípade, že sa ochrany svojich práv domáha zlepšovateľ, ktorý nie je spracovateľom povinne zverejňovanej analýzy, povinný v maximálne možnej miere šetriť verejný záujem na zverejnení, resp. sprístupnení povinne zverejňovanej analýzy.

K čl. V

Z rovnakých dôvodov ako pri zmene občianskeho zákonníka sa dopĺňajú aj ustanovenia obchodného zákonníka o zmluve o dielo o odkaz na úpravu zmluvy o povinne zverejňovanej analýze podľa infozákona.

K čl. VI

K bodom 1 a 2

Z obdobných dôvodov ako v prípade zákona o ochranných známkach sa navrhuje jednak právna úprava vylučujúca neoprávnený zásah do práv spracovateľa analýzy podľa infozákona chránených zákonom o ochrane topografií, ktorý by inak mohol byť spôsobený zverejnením povinne zverejňovanej analýzy, resp. jej sprístupnením podľa infozákona, a jednak právna úprava vylučujúca zodpovednosť štátnych orgánov a povinných osôb za riadne plnenie si svojej povinnosti zverejniť, resp. sprístupniť povinne zverejňovanú analýzu podľa infozákona, ktorá by viedla k finančným, resp. majetkovým dôsledkom na strane štátnych orgánov a povinných osôb. Možnosť uplatnenia práv voči spracovateľovi, ak tento svojim konaním do neoprávnene zasiahol do chránených práv zákonom o ochrane topografií, zostáva zachovaná.

K bodu 3

Z obdobných dôvodov ako je tomu v prípade zákona o ochranných známkach sa vylučuje možnosť majiteľa topografie, ktorý je spracovateľom povinne zverejňovanej analýzy, zabrániť prostredníctvom súdnej ochrany práv v zmysle zákona o ochrane topografií zverejneniu alebo sprístupneniu povinne zverejňovanej analýzy podľa infozákona.

Rovnako ako v prípade zákona o ochranných známkach, aj v režime zákona o ochrane topografií je súd v prípade návrhov iných osôb povinný v maximálne možnej miere šetriť verejný záujem na zverejnení, resp. sprístupnení povinne zverejňovanej analýzy.

K čl. VII

K bodom 1 a 2

Z obdobných dôvodov ako v prípade zákona o ochranných známkach, zákona o ochrane topografií a zákona o zlepšovacích návrhoch sa navrhuje jednak právna úprava vylučujúca neoprávnený zásah do práv spracovateľa analýzy podľa infozákona chránených zákonom o dizajnoch, ktorý by inak mohol byť spôsobený zverejnením povinne zverejňovanej analýzy, resp. jej sprístupnením podľa infozákona, a jednak právna úprava vylučujúca zodpovednosť štátnych orgánov a povinných osôb za riadne plnenie si svojej povinnosti zverejniť, resp. sprístupniť povinne zverejňovanú analýzu podľa infozákona, ktorá by viedla k finančným, resp. majetkovým dôsledkom na strane štátnych orgánov a povinných osôb. Možnosť uplatnenia práv voči spracovateľovi, ak tento svojim konaním do neoprávnene zasiahol do chránených práv zákonom o dizajnoch, zostáva zachovaná.

K bodu 3

Z obdobných dôvodov ako je tomu v prípade zákona o ochranných známkach a zákona o ochrane topografií sa vylučuje možnosť majiteľa zapísaného dizajnu, ktorý je spracovateľom povinne zverejňovanej analýzy, zabrániť prostredníctvom súdnej ochrany práv v zmysle zákona o dizajnoch zverejneniu alebo sprístupneniu povinne zverejňovanej analýzy podľa infozákona.

Rovnako ako v prípade zákona o ochranných známkach, zákona o ochrane topografií a zákona o zlepšovacích návrhoch, aj v režime zákona o dizajnoch je súd v prípade návrhov iných osôb povinný v maximálne možnej miere šetriť verejný záujem na zverejnení, resp. sprístupnení povinne zverejňovanej analýzy.

K čl. VIII

K bodom 1 a 2

Nakoľko spracovateľ povinne zverejňovanej analýzy dobrovoľne súhlasil s jej vypracovaním a dodaním v prospech povinnej osoby, čo je zo zákona spojené jednak s nevyvrátiteľnou domnienkou súhlasu spracovateľa so zverejnením a sprístupnením tejto analýzy podľa infozákona a jednak so samotnou povinnosťou tohto zverejnenia, a za určitých okolností tiež s jej sprístupnením podľa infozákona, riadne zverejnenie, resp. sprístupnenie tejto analýzy podľa infozákona nebude predstavovať neoprávnený zásah do výlučných práv spracovateľa analýzy podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona o ochranných známkach.

Keďže povinné zverejnenie, a prípadné sprístupnenie analýzy sa deje na základe zákona, vylučuje sa zodpovednosť štátnych orgánov a povinných osôb za riadne plnenie si svojej povinnosti zverejniť, resp. sprístupniť povinne zverejňovanú analýzu podľa infozákona, ktorá by viedla k finančným, resp. majetkovým dôsledkom na strane štátnych orgánov a povinných osôb. Možnosť osôb, ktorých práva chránené zákonom o ochranných známkach boli porušené alebo ohrozené, domáhať sa náhrady škody vrátane ušlého zisku, primeraného zadosťučinenia, ktorým môže byť aj peňažné plnenie, a vydania bezdôvodného obohatenia, voči spracovateľovi, ak tento svojim konaním do týchto práv neoprávnene zasiahol, zostáva zachovaná.

K bodu 3

V rámci súdnej ochrany práv, k porušovaniu alebo ohrozovaniu ktorých by dochádzalo zverejnením alebo sprístupnením povinne zverejňovanej analýzy podľa infozákona, sa opatrení, ktorými súd môže nariadiť zamedzenie takéhoto porušovania alebo ohrozovania, nemôže domáhať spracovateľ povinne zverejňovanej analýzy. Je tomu tak z dôvodov uvedených vyššie k bodom 1 a 2.

Ak sa takýchto opatrení domáha iná osoba a súd bude mať za to, že zverejnením alebo sprístupnením povinne zverejňovanej analýzy podľa infozákona dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jej práv podľa zákona o ochranných známkach, súd môže obmedziť zverejnenie alebo sprístupnenie povinne zverejňovanej analýzy svojim opatrením len v nevyhnutne nutnom rozsahu. Súd tak predovšetkým nariadi nezverejnenie, resp. nesprístupnenie výlučne tej časti povinne zverejňovanej analýzy, ktorá by zasahovala do práv majiteľa ochrannej známky.

K čl. IX

K bodu 1

Spracovateľ dobrovoľne súhlasí s vypracovaním a dodaním povinne zverejňovanej analýzy v prospech povinnej osoby. Na tomto základe zákonodarca v navrhovanej právnej úprave obsiahnutej v infozákone konštruuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej

spracovateľ povinne zverejňovanej analýzy súhlasí s jej zverejnením a sprístupnením podľa infozákona. Nakoľko povinné zverejnenie analýzy, resp. jej prípadné sprístupnenie, sa uskutočňuje na základe zákona, autor, ktorý je jej spracovateľom, si nebude môcť uplatniť nároky, ktorými by sa domáhal zákazu alebo odstránenia takéhoto zverejnenia, resp. sprístupnenia.

V prípade, že si takéto nároky uplatní autor, ktorý nie je spracovateľom povinne zverejňovanej analýzy, a súd by dospel k záveru, že jej zverejnením alebo sprístupnením došlo k neoprávnenému zásahu do práva tohto autora, resp. že takýto zásah hrozí, môže súd zverejnenie alebo sprístupnenie povinne zverejňovanej analýzy obmedziť. Učiní tak však vždy len v nevyhnutne nutnom rozsahu, tj. napríklad nariadi nezverejnenie, resp. nesprístupnenie výlučne tej časti povinne zverejňovanej analýzy, ktorou by dochádzalo k zásahu do práv autora, ktorý nie je jej spracovateľom.

Napokon, keďže povinné zverejnenie a prípadné sprístupnenie analýzy sa deje na základe zákona, vylučuje sa zodpovednosť štátnych orgánov a povinných osôb za riadne plnenie si zákonnej povinnosti zverejniť, resp. sprístupniť povinne zverejňovanú analýzu podľa infozákona, ktorá by viedla k finančným, resp. majetkovým dôsledkom na strane štátnych orgánov a povinných osôb. Možnosť autora, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy, náhrady škody a vydania bezdôvodného obohatenia, voči spracovateľovi, ak tento svojim konaním do takéhoto práva autora neoprávnene zasiahol alebo takýto zásah hrozí, zostáva zachovaná.

K bodom 2 a 3

Povinne zverejňovaná analýza podľa § 5aa infozákona bude typicky autorským dielom, a to konkrétne dielom na objednávku. Za účelom zabezpečenia súladnosti navrhovanej právnej úpravy zverejňovania povinne zverejňovanej analýzy v infozákone s autorskoprávnou ochranou diela na objednávku sa čiastočne modifikuje zákonná úprava diela na objednávku obsiahnutá v § 91 autorského zákona.

V súlade s vyššie uvedeným sa oproti doterajšej právnej úprave dopĺňa, že ak je povinne zverejňovaná analýza dielom, považuje sa vždy za dielo na objednávku. Právo autora, ktorý je spracovateľom povinne zverejňovanej analýzy, a teda autorom diela na objednávku, rozhodnúť o zverejnení alebo o nezverejnení svojho diela sa realizuje uzavretím zmluvy o povinne zverejňovanej analýze podľa infozákona. Uzavretím tejto zmluvy sa autor diela na objednávku, ktorým je povinne zverejňovaná analýza, v zmysle autorského zákona rozhodol zverejniť toto svoje dielo. Zverejnenie povinne zverejňovanej analýzy v súlade s infozákonom predstavuje oprávnene uverejnenie diela v zmysle autorského zákona.

Vo vzťahu k použitiu diela na objednávku na účel vyplývajúci zo zmluvy zostáva doterajšia právna úprava zachovaná vo vzťahu k dielu na objednávku, ktoré nie je povinne zverejňovanou analýzou. Pri diele na objednávku, ktoré je povinne zverejňovanou analýzou, sa uplatní nevyvrátiteľná právna domnienka, a to, že jeho autor, tj. spracovateľ, udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, pričom zverejnenie v súlade infozákonom sa tiež považuje za použitie tohto diela na účel vyplývajúci zo zmluvy.

Ak by vzhľadom na podobu svojho zachytenia mala povinne zverejňovaná analýza povahu audiovizuálneho diela, stále sa na takéto dielo uplatní režim diela na objednávku podľa ust. § 91 autorského zákona.

K čl. X

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona od 1. januára 2024.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Gábor Grendel

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.