B. OSOBITNÁ ČASŤ K čl. I
K bodu 1.
V § 3 sa dopĺňa princíp výchovy a vzdelávania, ktorým je rešpektovanie práva rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Hoci tento princíp vychádza z iných právnych predpisov a medzinárodných dohovorov, nebol zatiaľ výslovne ukotvený v školskom zákone. Tento princíp sa má aplikovať v čo najširšej miere aj vo vzájomnej komunikácii medzi školou a rodičmi, a jeho naplnenie môže prispieť k budovaniu dôvery rodičov voči škole a k hodnotovej formácii detí a mládeže v súlade s hodnotami ich rodičov.
K bodu 2.
Nový § 15a upravuje základný mechanizmus, ako môžu rodičia uplatniť právo na výchovu dieťaťa v súlade so svojím presvedčením.
V odseku 1 sa deklaruje záujem štátu, premietnutý v povinnosti školy, na rešpektovaní práva rodičov na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Štát jednoznačne deklaruje, že nemá žiadny záujem na vzniku konfliktov medzi školou a rodičom najmä v citlivých etických otázkach, v ktorých plne rešpektuje práva rodičov.
V odseku 2 sa upravuje všeobecné právo rodiča, aby mu škola na základe jeho žiadosti poskytla požadované informácie o obsahu, metodike, cieľoch výchovy a vzdelávania a základné informácie o učiteľoch a prizvaných osôb, ktoré majú dieťa vzdelávať, a to o oblasti ktorú rodič určí, alebo aj o výchove a vzdelaní v celom rozsahu.
V odseku 3 sa upravuje osobitná povinnosť školy poskytnúť rodičovi informácie o výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, a to vopred, keďže ide o oblasť, pri ktorej sa objavujú najväčšie riziká až pobúrenie zo strany rodičov. Následne škola vyzve rodiča na udelenie písomného informovaného súhlasu, osobne podpísaného rodičom, v minimálnom rozsahu ako je uvedené v Prílohe č. 2 zákona.
Forma poskytnutia týchto informácií musí byť praktická s cieľom naplnenia účelu zákona, najmä odovzdanie základných informácií rodičovi v tlačenej podobe, zaslanie informácií emailom, alebo inou elektronickou formou, ak škola takto s rodičmi komunikuje, prípadne umožniť nahliadnutie do edukačných publikácií, pomôcok, alebo akýchkoľvek iných materiálov, ktoré sa pri výučbe majú použiť, možnosť rodiča robiť si kópie, konzultácie riaditeľa školy alebo príslušného učiteľa s rodičom, alebo akoukoľvek inou vhodnou formou.
Navrhovateľ týmto nechce zaviesť sexuálnu výchovu (či „vzťahovú a sexuálnu výchovu“), práve naopak. Na Slovensku máme predmet Výchova k manželstvu a rodičovstvu, ktorá vedie deti k univerzálne platným hodnotám (manželstvo, rodina a rodičovstvo), ktoré majú oporu aj v Ústave Slovenskej republiky, a ku ktorým rozhodne treba deti viesť aj v budúcnosti. Problém nastáva práve vtedy, keď učitelia či prizvaní lektori opúšťajú rámec výchovy k hodnotám manželstva a rodičovstva a o ľudskej sexualite informujú odtrhnuto od týchto hodnôt a neraz aj spôsobom, ktorý tieto hodnoty spochybňuje. Práve tomu treba predchádzať.
Oblasťou sexuálneho správania, o ktorej musí škola rodičov informovať sa teda myslí široká oblasť, ktorá zahŕňa poznatky, postoje a etické hodnoty v oblasti sexuality, ku ktorým chce škola deti viesť, i význam sexuality v živote človeka, bez ohľadu na to, v akom predmete sa takáto výchova a vzdelávanie nachádza. Asi najväčšie riziko z pohľadu rodičov hrozí v