Odôvodnenie

návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnym otázkam rozvoja verejného zdravotníctva

Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnym otázkam rozvoja verejného zdravotníctva predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Pre rozvoj verejného zdravotníctva v Slovenskej republike sú mimoriadne dôležité aj tri vybrané problematiky:

1. Urýchlená realizácia opatrení z memoranda o zlepšení systému zdravotníctva uzavretého medzi vládou Slovenskej republiky a Lekárskym odborovým združením.

2. Zmysluplné a včasné čerpanie peňažných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc, vrátane Národnej univerzitnej nemocnice Bratislava – Rázsochy.

3. Riešenie naakumulovaných a akútnych problémov v zdravotníctve počas neprimerane dlho trvajúceho obdobia ústavneho režimu obmedzenej pôsobnosti dočasne poverenej vlády.

Všetky tri kľúčové témy v praktickej rovine vykazujú vážne problémy a zasluhujú si pozornosť Národnej rady Slovenskej republiky.

Občania, od ktorých pochádza verejná moc, dlhodobo považujú zdravie, zdravotnú starostlivosť a dostupnosť jej poskytovania za prvoradú prioritu. Zabezpečenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti predstavuje kľúčovú výzvu súvisiacu s udržaním a rastom kvality života.

Ochrana zdravia, zdravotná starostlivosť, verejné zdravotné poistenie, ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, ale aj cenová politika výkonov v zdravotníctve zároveň predstavujú konkrétny úsek verejnej správy.

Nárast tlaku na financovanie zdravotnej starostlivosti nadväzne vyvoláva veľký tlak aj na zabezpečenie personálnej zložky zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike, a článkom 40 ústavy zaručená ochrana zdravia sa stávala problematickou.

Verejnosť aj politická sféra v posledných mesiacoch roka 2022 upriamili pozornosť na problematiku zdravotníctva v kríze. Hlavnými otázkami boli jeho personálne a finančné zabezpečenie. Napriek verejnému, ale aj politickému tlaku neboli jasne predstavené spôsoby ako sa s danými problémami vysporiadať.

Poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti je podmienené aj uceleným systémom rozvoja personálnej zložky zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Naviac k súťaži o zdravotnícke profesie dochádza v konkurenčnom prostredí minimálne okolitých štátov. Takto širšie poňatú problematiku obsahovali aj požiadavky predložené Lekárskym odborovým združením. Združenie identifikovalo osem z jeho pohľadu najzávažnejších problémov, ktoré bolo potrebné riešiť bez zbytočného zdržania. Napriek komplexne formulovaným

2

očakávaniam, bol prístup výkonnej moci neadekvátny. Lekárske odborové združenie zorganizovalo medzi svojimi členmi akciu, ktorá vyvrcholila podaním výpovedí 2100 lekárov zo svojho zamestnania. Výpovede mali nadobudnú platnosť k 1. decembru 2022. K výpovediam lekárov sa pridali aj zdravotné sestry a ostatní zdravotnícky pracovníci, hlavne formou výpovedí z pohotovostných služieb.

Po zložitých rokovaniach a rôznorodých návrhoch zo strany členov vlády Slovenskej republiky, 26. novembra 2022 bolo verejnosti oznámené dosiahnutie dohody. Dňa 31. novembra 2022, t. z. posledný deň plynutia výpovednej doby, došlo k podpisu memoranda o zlepšení systému zdravotníctva uzavretého medzi vládou Slovenskej republiky a Lekárskym odborovým združením.

Aký bude osud ostatných opatrení, ktoré priamo nesúvisia so zvýšením platových náležitostí zdravotníckych pracovníkov bol od začiatku otázny. Tie totiž súvisia s financovaním poskytovania zdravotnej starostlivosti a s uceleným systémom rozvoja jej personálnej zložky.

Na tlačovej konferencii 17. februára 2023 predstavitelia Lekárskeho odborového združenia informovali verejnosť o stave plnenia memoranda. Kritizovali vládu za neplnenie bodov memoranda a vyzvali ju, aby začala konať:

Chceme informovať, že „vláda konala pokiaľ boli výpovede lekárov na stole a dnes opäť problémy nášho zdravotníctva nerieši a záväzky, ktoré dala vláda nám ale aj verejnosti, si neplní.“

„Počas výpovedí lekárov vláda splnila len tri požiadavky z ôsmich, a to navýšila mzdy sestier a lekárov, zrušila zdaňovanie vzdelávania zdravotníkov a čiastočne zlepšila vzdelávanie mladých lekárov. Ostatné záväzky z memoranda si však dnes vláda opäť neplní a bez našich výpovedí sa opäť stretáme s ignoranciou.“

Podľa Lekárskeho odborového združenia napriek navýšeniu rozpočtu pre zdravotníctvo nemocnice hlásia, že im dané peniaze poisťovne neposkytli. Vláda tiež neplní svoje záväzky vo vzťahu k zavádzaniu DRG systému. Nenavrhla zákonnú úpravu minimálnych noriem na personálne zabezpečenie oddelení. Nerieši problémy lekárskych fakúlt.

Určité riešenie vzniknutej situácie ponúkal návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k urýchleniu realizácie memoranda o zlepšení systému zdravotníctva uzavretého medzi vládou Slovenskej republiky a Lekárskym odborovým združením, ktorý prerokovala Národná rady Slovenskej republiky na 88. schôdzi ako tlač 1474. Návrh však veľmi tesným počtom hlasov nebol schválený.

Na neschválenie návrhu na prijatie uznesenia k urýchleniu realizácie memoranda zareagovalo aj Lekárske odborové združenie. V tlačovej správe podčiarklo, že národná rada by mala vstúpiť do implementácie memoranda, a ďalej uviedlo:

„Návrh uznesenia poslanca NR SR Vladimíra Faiča na urýchlenie implementácie Memoranda o zlepšení zdravotníckeho systému, ktorý bol uzavretý medzi vládou Slovenskej republiky a Lekárskym odborovým združením, sme považovali za pozitívnu iniciatívu, ktorej prijatie mohlo reálne pomôcť slovenskému zdravotníctvu.

3

Sme presvedčení, že požiadavka na predloženie správy o implementácii Memoranda na zasadnutie Národnej rady, ako aj požiadavka na stretnutie predstaviteľov zástupcov zdravotníckych organizácií, Lekárskeho odborového združenia a povereného ministra zdravotníctva v prítomnosti predsedu Národnej rady by situáciu pri implementácii memoranda zlepšilo. Tak isto ako predkladateľ uznesenia si myslíme, že výbor pre zdravotníctvo by mal v tejto chvíli dozorovať ministerstvo zdravotníctva pri implementácii memoranda.

Lekárske odborové združenie ďakujem všetkým poslancom, ktorí si uvedomujú stav nášho zdravotníctva a chcú problémy riešiť. Návrh poslanca NR SR Vladimíra Faiča na uznesenie, ktorým by sa urýchlila implementácia nášho Memoranda, považujeme za dobrý a je nám ľúto, že neprešiel o jediný hlas. Veríme preto, že sa tento návrh podá opäť a pri opakovanom hlasovaní sa nájde dosť poslancov, aby prešiel, pretože prinesie zlepšenie starostlivosti pre našich pacientom. Situáciu v NR SR budeme podrobne sledovať.“

Skutočnosť, že vláde chýba ústavno-politická legitimita, a práve z toho dôvodu jej zároveň chýba podstatná časť jej ústavno-právnej pôsobnosti, sa zákonite musela premietnuť aj do plnenia memoranda o zlepšení systému zdravotníctva. Aj v medziach ústavneho režimu obmedzenej pôsobnosti je možné realizovať významnú časť opatrení vyplývajúcich z memoranda o zlepšení systému zdravotníctva, uzavretého medzi vládou Slovenskej republiky a Lekárskym odborovým združením.

Rovnako výrazne sledovanou témou je aj zmysluplné a včasné čerpanie peňažných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na podporu financovania výstavby a rekonštrukcie nemocníc, vrátane výstavby hrubej stavby Národnej univerzitnej nemocnice Bratislava – Rázsochy.

Oficiálna stránka planobnovy.sk venuje významnú pozornosť národnej univerzitnej nemocnici:

„Zahrnutie Rázsoch do plánu obnovy bolo určené uznesením vlády č. 441/2022 z 1. júla 2022, na základe ktorého bol stanovený aj rozpočet v hodnote 281 miliónov eur. V samotnom pláne obnovy sa konkrétne nemocnice nespomínajú, dokument hovorí o výstavbe a rekonštrukcii nemocníc a sprístupnení lôžok v týchto nemocniciach. Cieľom tejto investície je modernizovať súčasnú infraštruktúru a vybudovať novú, ktorá bude kompatibilná s požiadavkami moderných zdravotníckych systémov a prispeje k sieti nemocníc.“

Zároveň v stave implementácie označuje červenými bodmi, znamenajúcimi „priame ohrozenie splnenia celkového projektu“ tri opatrenia. Osem oranžových bodov znamená omeškanie, vrátane zahájenia a dokončenia výstavby národnej univerzitnej nemocnice.

Na stránke ministerstva zdravotníctva k plánu podpory obnovy a odolnosti zaujme dokument šiestej verzie Indikatívneho harmonogramu vyhlasovania výziev / priamych vyzvaní v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Zatiaľ čo dlhodobo a kvalitne manažmentom pripravovaná výstavba novej Univerzitnej nemocnice v Martine, je v tomto indikatívnom harmonograme zakomponovaná ako samostatná položka a priame vyzvanie s alokáciou 329 892 689 €. Výzva na financovanie veľkých investičných projektov na podporu výstavby a rekonštrukcie nemocníc za účelom zlepšenia kvality a efektívnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti počíta s alokáciou 212 109 738 € (t. z. nemocnice na celom území SR). Návštevníkovi stránky však

4

nemôže byť jasné, kde sú zahrnuté plánované peňažné zdroje z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na výstavbu Národnej univerzitnej nemocnice Bratislava – Rázsochy.

Aj médiami zverejnené informácie naznačujú existenciu neprekonateľných problémov pri čerpaní európskych peňazí na výstavbu národnej univerzitnej nemocnice, akoby veľké plány s financovaním mali ísť takzvane „do stratena“.

Napríklad Trend na svojom internetovom portáli tému financovania výstavby a rekonštrukcie nemocníc vrátane Rázsoch z plánu podpory obnovy a odolnosti, opisuje v článku pod názvom:

„Nepodarená mexická telenovela s názvom Plán obnovy“

Okrem iného prekvapenie, akú nízku váhu majú protichodné vyjadrenia trojnásobne dočasne povereného predsedu a člena vlády Eduarda Hegera k problematike zazmluvnenia európskych peňazí na podporu výstavby a rekonštrukcie nemocníc.

Nasledovalo zverejnenie informácie, podľa ktorej Ministerstvo financií Slovenskej republiky navrhlo, aby sa upustilo od financovania hrubej stavby Národnej univerzitnej nemocnice Rázsochy z plánu podpory obnovy a odolnosti.

Opäť Trend v aktuálnejšom článku pod názvom Slovensko čaká medzinárodná blamáž. Rázsochy sa stavať nebudú, hneď v podtitule uvádza:

„Vláda si nechce priznať svoju neschopnosť. Zámer ministerstva financií zastaviť výstavbu nemocnice Rázsochy premiér z oči verejnosti stiahol“.

Neprimerane dlhé trvanie ústavneho režimu výkonu obmedzenej pôsobnosti dočasne poverenej vlády Slovenskej republiky podľa čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, len prehlbuje neudržateľnú spoločenskú a ekonomickú situáciu. Tým sa generovaný konflikt a polarizácia viditeľne prejavujú aj v oblasti zdravotníctva.

Napríklad spomenuté úvahy o zásadnej zmene vo výstavbe a financovaní Národnej univerzitnej nemocnice Bratislava – Rázsochy v každom prípade patria do kategórie zásadných opatrení na zabezpečenie sociálnej politiky Slovenskej republiky s presahom aj na jej hospodársku oblasť.

Rovnako skutočnosť, že právna úprava kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti (tlač 706) bola schválená pred vyslovením nedôvery vláde, nezakladá jej oprávnenie rozhodovať o rušení nemocníc v čase po zverejnení obmedzeného poverenia v Zbierke zákonov SR. Verejná komunikácia problematiky reformy nemocníc budí dojem, akoby ju realizovala vláda so štandardnou pôsobnosťou, a nie s výrazne obmedzenou.

Doteraz uvedené potvrdzuje opodstatnenosť prerokovania mimoriadne dôležitých problematík na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj prijatie jej uznesenia k aktuálnym otázkam rozvoja verejného zdravotníctva.

5

Ústavný poriadok Slovenskej republiky predstavuje právny a inštitucionálny rámec verejných politík, vrátane verejnej zdravotnej politiky. V rámci ústavného poriadku je venovaná pozornosť aj jej inštitucionálnemu ukotveniu. To znamená definovanie inštitúcií, ich pôsobnosti a pravidiel vzájomných vzťahov.

Parlament disponuje najvyššou mierou politickej legitimity, nakoľko je reprezentantom suverenity ľudu a je kreovaný priamymi voľbami. Z uvedeného odvodenia legitimity a postavenia v systéme orgánov štátnej moci vyplýva právo rokovať aj zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky za smerovanie vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a iných politík. T. z. aj verejnej zdravotnej politiky. Problematika východísk pre zlepšenie systému zdravotníctva nie len vecou zodpovednosti výkonnej moci a vlády ako jej vrcholného orgánu. Je aj o zodpovednosti volených zástupcov, výborov parlamentu a Národnej rady Slovenskej republiky. Vrátane uplatnenia kontrolnej právomoci národnej rady voči vláde a jej jednotlivým členom, ako kľúčovým znakom parlamentnej formy vlády.

Predmetné uznesenie parlamentu má byť impulzom pre výraznejšie angažovanie sa jednak zákonodarnej, jednak výkonnej moci. Nakoľko, ako už bolo na začiatku zdôraznené - občania, od ktorých pochádza verejná moc, dlhodobo považujú zdravie, zdravotnú starostlivosť a dostupnosť jej poskytovania za prvoradú prioritu. Zabezpečenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti predstavuje kľúčovú výzvu súvisiacu s udržaním a rastom kvality života.