DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa ustanovujú opatrenia pre tvorbu, implementáciu a digitalizáciu prioritných životných situácií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Miriam Šuteková. Návrh zákona je zároveň implementačným opatrením Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, Komponentu č. 17 - Budovanie e-Government riešení prioritných životných situácií.

Predkladaný návrh zákona zavádza základné povinnosti pre orgány verejnej moci a ustanovuje základné práva fyzických osôb a právnických osôb ako koncových používateľov služieb verejnej správy a služieb vo verejnom záujme v rámci prioritných životných situácií.

Cieľom predkladanej právnej úpravy je uľahčiť občanovi aj právnickým osobám ako koncovým používateľom služieb verejnej správy prístup k službám poskytovaným orgánmi verejnej moci a zabezpečiť proaktívnu komunikáciu štátu v rámci životných situácií označených ako prioritné. Tie boli vytvorené podľa zoznamu okruhov životných situácií sledovaných v Hodnotení elektronizácie verejnej správy („eGOV benchmark“), a tiež zoznamu okruhov životných situácií uvedených v požiadavkách na cezhraničnú dostupnosť v jednotnej digitálnej bráne („Single Digital Gateway“, SDG). Okrem zjednodušenia prístupu fyzických osôb a právnických osôb k službám verejnej správy je cieľom právnej úpravy aj posilnenie využívania elektronických služieb štátu a dôsledné napĺňanie antibyrokratických opatrení štátu.

Predkladaná právna úprava vytvára legislatívny rámec pre spájanie elektronických služieb verejnej správy do kompaktných celkov, ktoré umožnia jednoduchú cestu občanovi za vybavením konkrétnej životnej situácie a stanovuje kompetencie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako gestora prioritných životných situácií vo vzťahu k orgánom verejnej moci, povinnosti zainteresovaných orgánov verejnej moci ako orgánov riadenia v procese návrhov zmien a implementácii zmien k prioritným životným situáciám. Zároveň návrh zákona predstavuje základný právny rámec pre zdieľanie údajov medzi občanmi/používateľmi koncových služieb a súkromným sektorom.

Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch zavádza do osobitných predpisov zákonnú úpravu povinností zainteresovaných orgánov verejnej moci smerujúcich k naplneniu základného práva koncového používateľa v súlade so zásadami tvorby prioritných životných situácií, a to rovnako v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci. Cieľom novelizácie osobitných právnych predpisov je okrem iného aj odstraňovanie prekážok plynulej používateľskej cesty koncového používateľa služieb prioritných životných situácií.

Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými

medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, okrem čl. II, ktorého účinnosť sa navrhuje od 23. decembra 2023 a čl. III, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1. februára, resp. 1. augusta 2024.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1:

Predmet návrhu zákona je ustanovený vo vzťahu k orgánom verejnej moci, a zároveň je vymedzený s ohľadom na práva koncových používateľov pri tvorbe a poskytovaní služieb verejnej správy a služieb vo verejnom záujme v rámci definovaných prioritných životných situácií.

K § 2:

Keďže podstatou prínosu návrhu zákona je stanovenie povinností orgánom verejnej moci ako orgánom riadenia za účelom napĺňania práv koncových používateľov a stanovenie právneho rámca pre zásady tvorby investičného plánu, je okrem všeobecných definícií vychádzajúcich z ostatných právnych predpisov potrebné definovať aj pojmy „plánovaná životná situácia”, „prioritná životná situácia”, „koncový používateľ”, „gestor prioritných životných situácií”, „investičný plán”, a tiež „centrálna informačná technológia”. Poukazujeme zároveň na potrebu zachovania určitej sémantickej zrejmosti s ohľadom na ďalšie používanie jednotlivých pojmov.

K § 3:

Ustanovenie je vyjadrením základného práva koncového používateľa súvisiaceho s poskytnutím služby verejnej správy alebo služby vo verejnom záujme v elektronickej podobe.

K § 4:

Navrhovaným ustanovením sa zavádzajú základné zásady tvorby investičného plánu pre prioritné životné situácie. Konkrétne ide o:

-Zásadu digitalizácie spočívajúcu v tom, že služby verejnej správy a služby vo verejnom záujme sú koncovému používateľovi poskytované aj v elektronickej podobe.

-Zásadu individuálneho prístupu a adresnosti, ktorou je zdôraznená potreba prispôsobiť služby verejnej správy a služby vo verejnom záujme konkrétnemu koncovému používateľovi, a zároveň zabezpečiť ich používateľsky prívetivé rozhranie umožňujúce jednoduchú orientáciu a použiteľnosť.

-Zásadu jednoduchosti a zrozumiteľnosti, ktorou je vyjadrená potreba zabezpečenia jednoduchého procesu a dostupného návodu pre koncového používateľa pri využívaní elektronických služieb verejnej správy a služieb vo verejnom záujme.

-Zásadu 1x a dosť, ktorá akcentuje povinnosti orgánov verejnej moci vzájomnej výmeny úradných dokumentov, údajov a ďalších skutočností za účelom urýchlenia procesov a eliminácie byrokratických povinností koncového používateľa.

-Zásadu proaktivity, predstavujúcu nový koncept poskytovania služieb verejnej správy a služieb vo verejnom záujme, kedy sú tieto služby poskytované prednostne bez návrhu a so súčasným vedením proaktívnej komunikácie s koncovým používateľom.

-Zásadu efektivity, ktorá vyjadruje, že služby verejnej správy a služby vo verejnom záujme sú poskytované prostredníctvom centrálnych informačných technológií verejnej správy, čím sa otvára cesta pre efektívnejší a rýchlejší postup v konaniach.

K § 5:

Vymedzujú sa úlohy orgánu vedenia ako gestora plánovaných prioritných životných situácií a prioritných životných situácií, ktoré vedú k jednoznačnému určeniu kompetencii voči orgánom riadenia určovaní rozsahu, ktorý tvoria služby verejnej správy, elektronické služby verejnej správy alebo služby vo verejnom záujme a stanovujú spôsob ich implementácie. Okrem toho orgán vedenia určuje požiadavky pre implementáciu plynulej používateľskej cesty koncového používateľa plánovanej prioritnej životnej situácie, časový harmonogram implementácie plánovanej prioritnej životnej situácie a úlohy spolu s rozsahom zodpovednosti orgánov riadenia vo fáze implementácie a plánovanej prioritnej životnej situácie a vo fáze aplikácie prioritnej životnej situácie.

K § 6:

Navrhované znenie zákona stanovuje povinnosti orgánov riadenia pri tvorbe investičného plánu prioritnej životnej situácie spočívajúce v poskytnutí súčinnosti gestorovi prioritnej životnej situácie. Poskytnutie súčinnosti spočíva predovšetkým v poskytnutí konzultácií formou e-mailovej komunikácie, vopred dohodnutých stretnutí alebo workshopov, ktorých obsahom bude validácia súčasného stavu prioritnej životnej situácie aj plánovanej prioritnej životnej situácie a následne definovanie ich budúceho stavu, spolupráca na zlepšení používateľského zážitku pri prechode životnou situáciou, poskytovanie výsledkov prieskumov spokojnosti so službami daného orgánu verejnej moci, a zároveň ukladá povinnosť orgánom riadenia realizovať implementáciu plánovanej prioritnej životnej situácie podľa investičného plánu.

Súčasťou navrhovaného znenia zákona je aj špecifikácia foriem, akou sú orgány riadenia povinné poskytovať súčasnosť pri aplikácii prioritnej životnej situácie. Tie spočívajú najmä v informačných povinnostiach voči gestorovi prioritnej životnej situácie, uplatňovaní zásady 1x a dosť a v poskytovaní súčinnosti súvisiacej s plnením povinností vykonávať prieskumy a monitorovať stav poskytovania služieb prioritnej životnej situácie. Dôsledné dodržiavanie takto určených povinností zo strany orgánov riadenia bude viesť k optimalizácii procesov a napĺňaniu cieľov projektu prioritných životných situácií.

K § 7 a § 8

Plánované prioritné životné situácie a prioritné životné situácie boli kreované podľa zoznamu okruhov životných situácií sledovaných v Hodnotení elektronizácie verejnej správy („eGOV benchmark“), a tiež zoznamu okruhov životných situácií uvedených v požiadavkách na cezhraničnú dostupnosť v jednotnej digitálnej bráne („Single Digital Gateway“, SDG). Diferencovanie životných situácií na plánované prioritné životné situácie a prioritné životné situácie vychádza z potreby rozlíšenia prípravnej a implementačnej fázy projektu životných situácií. Podľa navrhovanej úpravy sa do budúcnosti počíta s tým, že plánované prioritné životné situácie budú po začatí implementačnej fázy zaradené medzi prioritné životné situácie.

K čl. II (zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

(§ 9 ods. 2)

Zánik poistenia zodpovednosti za škodu nastáva (okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom) aj taxatívne vymedzenými skutočnosťami uvedenými v ods. 1 predmetného ustanovenia. O týchto skutočnostiach bol podľa doterajšej právnej úpravy poistník povinný bez zbytočného odkladu informovať poisťovateľa. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečí, aby vybrané skutočnosti súvisiace s evidenciou vozidiel oznamovala poisťovateľovi Slovenská kancelária poisťovateľov. Zároveň sa navrhovanou právnou úpravou zavádza povinnosť pre Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, aby si informácie o konkrétne stanovených skutočnostiach na tento účel získavala z evidencie vozidiel.

K čl. III (zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 114 ods. 7)

Podľa doterajšej právnej úpravy bol držiteľ vozidla povinný pri zmenách v evidencii vozidiel preukazovať uzavretie povinného zmluvného poistenia práve držiteľ vozidla, a to buď potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla alebo preukázaním uzavretia poistenia. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečí možnosť orgánu Policajného zboru pri akomkoľvek evidenčnom úkone overiť existenciu povinného zmluvného poistenia v Informačnom systéme Slovenskej kancelárie poisťovateľov, čím sa uľahčí držiteľovi vozidla proces zmeny držby a vlastníctva vozidla, ako aj ďalších evidenčných úkonov, pri ktorých bol občan povinný preukazovať uzavretie povinného zmluvného poistenia. Navrhovaná právna úprava nebráni držiteľovi vozidla preukázať existenciu poistného vzťahu aj inak. Orgán Policajného zboru môže vyzvať držiteľa vozidla na predloženie potvrdenia o poistení zodpovednosti alebo preukázanie uzavretia poistenia len ak z technických dôvodov nie je možné overiť platnosť poistenia v informačnom systéme.

K bodu 2 (V § 111 ods. 3 písm. e)

Navrhovaná právna úprava rozširuje možnosti využívania údajov v rozsahu e-mailová adresa a telefónne číslo držiteľa vozidla (ak ich držiteľ vozidla poskytol) na účely zasielania notifikácií a informovania o blížiacom sa konci platnosti technickej kontroly a emisnej kontroly zasielaných Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky, keďže podľa doterajšej právnej úpravy nebolo na tento účel možné použiť údaje z databázy Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.

K bodu 3 (V § 116a ods. 11)

Dopĺňa sa nový odsek, ktorým sa zavádza možnosť pre držiteľa alebo vlastníka vozidla pri využívaní elektronickej služby vyzvať na udelenie plnomocenstva podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom od osoby, na ktorú sa má previesť držba alebo vlastníctvo vozidla.