1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miloš SVRČEK.
Cieľom návrhu zákona je úprava a harmonizácia legislatívnych rámcov s aktuálnymi potrebami sektoru cestovného ruchu. Ministerstvo dopravy SR týmto návrhom bude plniť úlohy, ktoré mu boli definované v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020-2024 v sektore cestovného ruchu.
Navrhovaná právna úprava smeruje k reštartu prostredia po jednotlivých vlnách pandémie, ktorá zasiahla celý svet. Významným cieľom je zvýšenie konkurencieschopnosti našich regiónov v destinačnom manažmente s vybranými regiónmi okolitých krajín a Európy.
Návrh zákona dopĺňa Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky medzi spolupracujúce subjekty ministerstva pri plnení úloh v sektore cestovného ruchu.
Návrhom zákona sa upravuje proces a termíny v súvislosti s poskytovaním dotácie. Návrh zákona definuje postavenie organizácie na podporu cestovného ruchu, ktorej hlavnou úlohou je prezentácia Slovenskej republiky doma a v zahraničí ako cieľovej krajiny cestovného ruchu.
Zámerom návrhu zákona je priblížiť a sprístupniť zrozumiteľnejšiu politiku pre budovanie produktu a znížiť obavu samospráv pri investovaní zdrojov do cestovného ruchu.
Článok II upravuje zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa vypúšťa ministerstvo ako poskytovateľ investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu, keďže ministerstvo nebude poskytovať investičnú pomoc v sektore cestovného ruchu.
Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2024.
2
B. Osobitná časť
Čl. I.
K bodu 1 [§ 2]
Písmeno a) definuje zámer a účel podpory cestovného ruchu pri dodržiavaní stanovených ekonomických princípov a pri zohľadnení environmentálnych princípov. Súčasťou procesov je aj koordinácia aktivít na území pri reflektovaní existujúcich príležitostí a aktívne iniciovanie vzniku nových príležitostí v záujme vylepšenia alebo udržania konkurenčnej výhody daného cieľového miesta.
V písmene b) ide o jazykové úpravy.
Písmeno c) definuje produkt cestovného ruchu ako službu alebo atraktivitu rôzneho charakteru, ktorá aj bez kombinácie ďalších služieb dokáže uspokojiť potreby návštevníka. Môže však ísť aj o súbor služieb, ktoré produkuje a ponúka cieľové miesto, podniky a inštitúcie, ktoré majú schopnosť uspokojiť potreby návštevníkov a vytvárať zážitky. Z ekonomického hľadiska je jednotlivo ponúkaná služba produktom pre investíciu v cestovnom ruchu. O produkte môžeme hovoriť aj pri tvorbe produktu, napr. kúpeľného produktu, kde miesto a realizáciu určuje lokalita v širších vzťahoch miesta pobytu, v ktorej sa pohybuje a orientuje účastník cestovného ruchu. Keď tvoríme produkt, často upravujeme, pretvárame, dopĺňame prostredie tak, aby tvorilo silnejšie previazanie na priestor, v ktorom sa návštevník cíti dobre, trávi svoj voľný čas a je obohatený o zážitky. O súbore služieb hovoríme z pohľadu návštevníka, kde si službu do súboru často zostavuje sám, kde výsledný efekt je komplexnejší súbor vytvorených zážitkov.
Proces tvorby produktu je činnosť, ktorá zahŕňa kreativitu a inovácie, využíva autenticitu ako základný predpoklad pre odlíšenie sa a získanie konkurenčnej výhody, počíta s rezidentom, zvažuje uskutočniteľnosť, plánuje umiestnenie na trhu a predovšetkým udržateľnosť, aby došlo k vytvoreniu jedinečnej konkurenčnej výhody vo výslednom produkte (ponuke, novej ponuke). Proces je spojený s výdavkami, kde ciele pri tvorbe určujú potreby trhu a aktivita vychádza zo zainteresovanosti a vôle ako aj podpory aktérov na trhu cestovného ruchu.
Udržateľný rozvoj cestovného ruchu predpokladá využívanie existujúcich prírodných zdrojov, minimalizuje nepriaznivé environmentálne, ekologické, kultúrne a sociálne vplyvy, poskytuje príležitosti pre vzdelávanie a rešpektovanie prírodných ekosystémov a biologických zdrojov, rešpektuje hostiteľské komunity, pri zachovávaní nimi vytvoreného ešte živého kultúrneho dedičstva a tradičných hodnôt, čím prispieva k pochopeniu a tolerancii medzi kultúrami.
V písmene f) sa dopĺňa poznámka pod čiarou k odkazu 1b.
V písmene g) je zavedená definícia ubytovacieho zariadenia, ktorá bola v zrušenej vyhláške č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried.
Pôvodné ustanovenia o investičnej pomoci a definovaní komplexného strediska cestovného ruchu boli vypustené, keďže zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov nebude upravovať investičnú pomoc. V nadväznosti na vypustenie investičného zámeru a komplexného strediska cestovného ruchu sa taktiež vypúšťa pojem rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu.
K bodu 2 [§ 3 úvodná veta]
Ide o upresnenie úvodnej vety § 3.
K bodu 3 [§ 3 písm. a)]
3
Ide o zavedenie legislatívnej skratky, keďže v § 2 sa vypustila táto legislatívna skratka s vypustením písmena g).
K bodu 4 [§ 3 písm. g)]
Plnenie úloh v cestovnom ruchu zabezpečuje aj organizácia na podporu cestovného ruchu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami viazaná na rozpočet ministerstva. Hlavnou činnosťou organizácie na podporu cestovného ruchu je propagácia a prezentácia Slovenskej republiky v zahraničí a v Slovenskej republike ako cieľovej krajiny cestovného ruchu. Podrobnejšiu úpravu obsahuje nový § 7.
K bodu 5 [§ 4 písm. i) a j)]
V písmene i) sa dopĺňa spolupráca s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky v oblastiach relevantných pre cestovný ruch, najmä v oblasti umenia, kreatívneho priemyslu a kultúrneho dedičstva a kultúrneho turizmu.
V písmene j) sa dopĺňa spolupráca s Ministerstvom investície, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republike najmä v otázkach regionálneho rozvoja.
K bodu 6, 7 a 43 [§ 4 písm. l) a m) a § 27j]
Ide o zosúladenie pojmov.
K bodu 8 [§ 4 písm. s) a t)]
Vypúšťanie vyplýva z aplikačnej praxe.
K bodu 9 [§ 4 písm. t)]
V písmene t) ministerstvo v spolupráci s partnermi zabezpečuje zber analytických dát, ktoré potrebné pre zabezpečenie a tvorbu koncepčných dokumentov a k poskytovaniu dotácie podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.
K bodu 10 [§ 6 písm. b)]
Dopĺňa úlohu tvorby dokumentov definujúcich úlohy, zámery a ciele rozvoja cestovného ruchu na dlhšie časové obdobie zaoberajúce sa problematikou systémových a rozvojových plánov, krajiny, regiónu resp. príslušného územia vo výhľade minimálne štyroch rokov a v dlhodobom výhľade sedem až desať rokov. Zároveň slúži ako informatívny podklad pre ministerstvo, pri posudzovaní žiadostí o poskytnutie dotácie podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Strategický dokument je návrh politiky, rozvojovej koncepcie, ktoré predmetom schvaľovania na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré majú vplyv na rozvoj územia, životné prostredie vrátane vplyvu na zamestnanosť.
K bodu 11 [§ 7]
Organizácia na podporu cestovného ruchu bola zriadená 1. apríla 2021 podľa § 21 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Limity výdavkov kryté rozpočtovou kapitolou ministerstva na roky 2022 2024 boli schválené vládou Slovenskej republiky dňa 14. októbra 2021.
Hlavnou činnosťou organizácie na podporu cestovného ruchu je propagácia a prezentácia Slovenskej republiky v zahraničí a na území Slovenskej republiky ako cieľovej krajiny. Organizácia na podporu cestovného ruchu zabezpečuje všetky formy propagácie na celoštátnej
4
úrovni, marketingové a propagačné aktivity zamerané na rozšírenie a zvýšenie úrovne prezentácie, možnosti cestovného ruchu a podporu predaja produktu cestovného ruchu Slovenskej republiky. Organizácia na podporu cestovného ruchu taktiež prispieva k tvorbe pozitívneho obrazu Slovenskej republiky v zahraničí ako cieľovej krajiny cestovného ruchu, zabezpečuje informatizáciu, digitalizáciu služieb a správu dátového analytického centra, Spolupracuje so štátnymi orgánmi a inštitúciami, oblastnými a krajskými organizáciami cestovného ruchu, profesijnými organizáciami ako aj s podnikateľskými subjektami, ktoré poskytujú základné a doplnkové služby pre účastníkov aktívneho zahraničného cestovného ruchu a domáceho cestovného ruchu. Organizácia na podporu cestovného ruchu koordinuje spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami a organizáciami v sektore cestovného ruchu a nadväzuje kontakty s partnerskými inštitúciami v rámci členstva v medzinárodných organizáciách cestovného ruchu. Taktiež vykonáva výchovno-vzdelávaciu činnosť v rozsahu svojej hlavnej činnosti a v súlade s osobitnými právnymi predpismi plní ďalšie úlohy, ktorými ju ministerstvo ako zriaďovateľ poverí.
K bodu 12 a 24 [§ 8 ods. 6 a § 13 ods. 1]
Umožnením členstva oblastnej organizácie v prirodzene susediacich krajských organizáciách bude zabezpečená synergia a komplementárnosť pri tvorbe lokálnych produktov cestovného ruchu presahujúcich hranice definované súčasným členením územia krajov.
K bodu 13 [§ 10 ods. 2]
Vypúšťa sa odsek 2, v dôsledku úpravy konkrétneho začatia plynutia lehoty v nasledujúcich odsekoch.
K bodu 14, 16 a 18 [§ 10 ods. 2, 5 a 9]
Potreba úpravy lehoty na posúdenie návrhu na registráciu a priložených dokumentov vyplynula z aplikačnej praxe, vzhľadom na náročnosť a závažnosť dokumentov.
K bodu 15 [§ 10 ods. 3]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 17 [§ 10 ods. 7]
V dôsledku zmeny právnej úpravy po registrácii organizácie cestovného ruchu oznamuje ministerstvo IČO, ktoré jej pridelil Štatistický úrad Slovenskej republiky prostredníctvom evidencie v registri a identifikátore právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
K bodu 19 [§ 11]
Cieľom krajskej organizácie je vykonávať svoju činnosť podľa koncepčných a strategických dokumentov na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni. Činnosť krajskej organizácie je primárne zameraná na budovanie a udržiavanie dobrých pracovných vzťahov, ako aj vzťahov s externými a internými spolupracujúcimi členskými subjektmi. Krajská organizácia vytvára priestor pre vznik komunikačných základov, pri ktorých dochádza k výmene informácií, odborných poznatkov a praktických zručností.
Pri zámeroch a príprave rozvojových a strategických dokumentov sa predpokladá spolupráca medzi krajskou organizáciou a jej členmi, pričom sa zohľadňujú záujmy všetkých zainteresovaných subjektov v sektore cestovného ruchu.
Krajská organizácia cestovného ruchu vystupuje aj v marketingových procesoch najmä ako koordinátor. Jej primárnym cieľom je komunikácia v jednotlivých cieľových miestach.
5
V písmene d) sa definuje nová činnosť, spojená s budovaním značky krajskej organizácie vystupujúca vo forme grafickej podoby, loga, resp. textu so stručným vyjadrením slúžiacim na zachytenie pozornosti, zlepšenie orientácie a komunikácie. Cieľom je dosiahnuť rýchlu rozpoznateľnosť, ktorá je jedným z kľúčov ovplyvňujúcich rozhodovanie pri výbere návštevy cieľového miesta. Proces vzniku a budovania regionálnej značky by mal byť zosúladený so všetkými členmi organizácie ako aj významnými subjektmi pôsobiacimi v sektore cestovného ruchu na danom území.
Činnosť vo forme prepájania, koordinácie, distribúcie informácií získaných od návštevníka pred, počas alebo po pobyte v cieľovom mieste je zabezpečovaná prostredníctvom turistických informačných centier. Jeho aktivity zamerané na poskytovanie informácií, ktoré spojené s cieľovým miestom a celým regiónom. Turistické informačné centrum môže zriadiť krajská organizácia, ktorá môže koordinovať jeho činnosť, ponúkať sprievodcovské a doplnkové služby viacerých informačných centier prevádzkovaných v regióne. Každé cieľové miesto by mala vo vlastných turistických informačných centrách zriadených alebo pôsobiacich na jej území klásť dôraz na kvalitu poskytovania informácií prostredníctvom vlastného systému, môže si zabezpečiť aj prevádzku rezervačného systému s cieľom zvyšovať kvalitu služieb, prezentácie atraktivít a distribúcie ponuky cieľového miesta a regiónu.
V písmene l) je vymedzená aktívna činnosť krajskej organizácie, cieľom ktorej je rozširovanie zoznamu členov organizácie cestovného ruchu, ktorý je dlhodobý proces založený na dôvere a poznaní. Pozitívne výsledky vo forme získania nových členských subjektov je možné dosiahnuť aj prostredníctvom zapájania subjektov do rozvojových aktivít územia, v ktorom žijú, pôsobia alebo pracujú.
Písmenom p) sa ukladá povinnosť krajskej organizácie cestovného ruchu súčinnosti členov a ostatných subjektov cestovného ruchu zabezpečovať zber a analýzu informácií o návštevníkoch s cieľom zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb cestovného ruchu na jej území.
Písmeno u) sa dopĺňa novozriadenou organizáciou na podporu cestovného ruchu, príslušnými orgánmi vyššieho územného celku, ktoré v spolupráci s profesijnými a záujmovými prostredníctvom majú realizovať vzdelávacie aktivity a motivačné programy so zameraním na zvyšovanie zručností majúce priamy vplyv na kvalitu služieb odvetvia HoReCa.
Dopĺňa sa aj písmeno w), ktoré definuje povinnosť krajskej organizácie prizývať zástupcu ministerstva na zasadnutie valného zhromaždenia, ktorá vyplynula z praxe ministerstva ako poskytovateľa dotácie, pričom jeho účasť má prioritne metodický charakter.
K bodu 20 [§ 11a ods. 2]
Ide o možnosť krajskej organizácie cestovného ruchu zriadiť aj ďalšie orgány.
K bodu 21, 31 a 32 [§ 11a ods. 7 a 8 a § 20 ods. 1 a 3]
Navrhovaná právna úprava jednoznačne stanovuje dĺžku trvania funkčného obdobia orgánov organizácie cestovného ruchu a spôsoby jeho zániku a tým odstraňuje doposiaľ možnú svojvôľu pri jej určovaní v stanovách organizácie.
V prípade, ak nastane niektorý z dôvodov podľa 11a ods. 8 písm. b) d) štvorročné funkčné obdobie novému predsedovi krajskej organizácie alebo výkonnému riaditeľovi krajskej organizácie nezačne plynúť znova ale dokončí sa pôvodné štvorročné funkčné obdobie.
V prípade, ak nastane niektorý z dôvodov podľa § 20 ods. 3 písm. b) d) štvorročné funkčné obdobie novému členovi predstavenstva, dozornej rady a výkonnému riaditeľovi oblastnej organizácie nezačne plynúť nové funkčné obdobie ale dokončí sa pôvodné štvorročné funkčné obdobie.
6
K bodu 22 [§ 11b a 11c]
Ustanovenia upravujú práva a povinnosti člena krajskej organizácie a jej rozpočet a účtovníctvo.
Navrhované ustanovenie § 11c určuje zásady rozpočtu, podľa ktorého krajská organizácia cestovného ruchu po schválení hospodári. Rozpočet obsahuje všetky rozpočtové príjmy a výdavky, pričom sa zostavuje a schvaľuje na príslušný kalendárny rok.
K bodu 23 [§ 12 ods. 6]
Zverejňovanie koncepčných a strategických dokumentov nebolo doposiaľ súčasťou zákona. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vzniku povinnosti zverejňovania strategických dokumentov vo svojej základnej forme na webovom sídle krajskej organizácie počas svojej existencie, najneskôr však ku dňu svojho zániku.
K bodu 25 [§ 14 ods. 1]
Mestské časti v Bratislave a v meste Košice boli zo zákona vyňaté v záujme podpory stability v organizáciách pôsobiacich v týchto cieľových miestach. Súvisiace s vypustením textom sa vypúšťajú ak poznámky pod čiarou k odkazom 4 a 5. Zároveň sa vypúšťa aj poznámka pod čiarou k odkazu 6, keďže ide o zrušenú vyhlášku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried.
K bodu 26 [§ 14 ods. 6 písm. a)]
Ide o zosúladenie s § 9 ods. 4 písm. a).
K bodu 27 [§ 15]
Oblastná organizácia podľa písmena b) uplatňuje postupy smerujúce k systematickému spájaniu tematických aktivít do produktových línií s cieľom zlepšiť lokálnu ponuku služieb v sektore cestovného ruchu, ktorým zabezpečuje publicitu prostredníctvom vhodných komunikačných foriem. Oblastná organizácia súbežne koordinuje členov organizácie cestovného ruchu a ostatné subjekty pôsobiace v sektore cestovného ruchu na danom území, čím sprehľadňuje a nepriamo zabezpečuje konkurenčnú výhodu celého cieľového miesta.
V písmene c) prostredníctvom kvalifikovane zvolených médií, vhodného marketingového mixu a v spolupráci s organizáciou na podporu cestovného ruchu a účasťou na vybraných regionálnych a medzinárodných veľtrhoch, prezentáciách, stretnutiach segmentu B2B, B2C zabezpečuje kontinuálnu distribúciu informácií o prírodných a kultúrnych atraktivitách našej krajiny, ako aj doplnkových obslužných službách.
V písmene d) ide o činnosť organizácie, ktorej cieľom je zvyšovanie počtu aktívnych členov organizácie cestovného ruchu. Motivácia pre členstvo je dlhodobý proces založený na dôvere a poznaní. Pozitívne výsledky vo forme získania nových členských subjektov je možné dosiahnuť aj prostredníctvom zapájania subjektov do rozvojových aktivít územia, v ktorom žijú, pôsobia alebo pracujú.
V písmene e) ide o rozvíjanie aktivít a spoluprácu so subjektmi, ktorých hlavným predmetom je vykonávanie činnosti v sektore cestovného ruchu napr. obecný podnik, MAS (miestna akčná skupina), občianske združenie, subjekty, ktorých činnosť smeruje k zlepšeniu povedomia, zamestnanosti a rozvoja lokality.
Písmeno f) dohliada na vyvážený prístup a sociálny status všetkých živých spoločenstiev a občianskych komunít, rešpektuje kultúrne, historické a prírodné danosti lokality.
7
V písmene g) činnosť organizácie v sektore cestovného ruchu prierezový charakter a na túto skutočnosť prihliada aj pri vytváraní a kooperácii vhodných foriem voľnočasových aktivít, pri ktorých prihliada na vlastné materiálno-technické a obslužné možnosti ako aj záujmy potencionálnych návštevníkov za účelom skvalitnenia ich pobytu.
Písmeno h) činnosťou zastrešuje spoločnú obchodnú a komunikačnú politiku organizácie a jej členov, sekundárne sa zameriava na vzdelávanie a zlepšovanie produktových a komunikačných zručností, budovanie a udržiavanie dobrých vzťahov, čím vytvára priestor k prirodzenej výmene informácii, získaniu odborných poznatkov a praktických zručností.
Písmeno j) uvádza, že základným predpokladom udržateľného rozvoja cestovného ruchu je inteligentné využívanie prírodných zdrojov, minimalizácia nepriaznivých environmentálnych, ekologických, kultúrnych a sociálnych vplyvov. Udržateľnosť prispieva k zabezpečeniu existencie dlhodobých ekonomických činností, poskytuje aj sociálne a ekonomické výhody všetkým zainteresovaným subjektom.
Písmeno k) uvádza, že organizácia svojou činnosťou zabezpečuje zber dát a monitoring návštevníkov v cieľovom mieste. Získané informácie a dáta zdrojom ďalšieho zlepšenia služieb, produktov cestovného ruch a použité ako zdroj pri príprave rozvojových a strategických dokumentov v sektore cestovného ruchu.
Písmeno l) pojednáva o získaní prehľadu o činnosti a zabezpečení finančných rámcov k plánovaným aktivitám pre účelné pokrytie potrieb cieľového miesta v sektore cestovného ruchu a taktiež sa ňou zabezpečuje spätná väzba činnosti organizácie cestovného ruchu.
V písmene n) oblastná organizácia aj prostredníctvom turistického informačného centra aktualizuje vlastný informačný systém cestovného ruchu, ktorý umožní poznať detailný profil návštevníkov a ich požiadavky vo vhodne zvolenej periodicite. Zozbierané údaje slúžia na marketingové účely cieľového miesta.
Písmeno o) ukladá oblastnej organizácii povinnosť zabezpečovať zber informácií pre návštevníkov, ale aj informácií získaných od návštevníka pred, počas alebo po pobyte v cieľovom mieste a monitoring minimálne raz za tri roky. Oblastná organizácia monitoruje, koordinuje a distribuuje pohyb návštevníkov v cieľovom mieste, ponúka doplnkový program pre návštevníkov, zabezpečuje sprievodcovské a doplnkové služby v sektore cestovného ruchu.
Písmeno p) pojednáva o zabezpečení prehľadu o činnosti organizácie, vrátane komplexnej informácie o hospodárení s verejnými financiami použitých pre rozvoj cieľového miesta.
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba, aby oblastná organizácia každoročne, najneskôr k 30. septembru príslušného rozpočtového roka zverejnila správu vo forme informácie o činnosti a zrealizovaných aktivitách na svojej webstránke.
V písmene q) sa dopĺňa možnosť prevádzkovania turistického informačného centra.
V písmene s) sa ukladá oblastnej organizácii nová povinnosť, predložiť na ministerstvo zoznam prijatých členov a zoznam žiadateľov o členstvo v organizácií za príslušný kalendárny rok, ktorých členstvo v organizácii nebolo schválené. Tieto zoznamy je organizácia cestovného ruchu povinná predložiť spolu najneskôr do 31. decembra príslušného roka.
Prostredníctvom písmena t) sa zavádza povinnosť prizývať zástupcu ministerstva na zasadnutie valného zhromaždenia, ktorého, účasť má prioritne metodický charakter.
K bodu 28 [§ 18 ods. 4 písm. g)]
Zánik členstva upravuje § 21 ods. 2, z tohto dôvodu je nadbytočné aby to bolo aj v § 18 ods. 4 písm. g).
K bodu 29 [§ 18 ods. 7]
Na základe konsenzuálneho návrhu organizácií cestovného ruchu a z aplikačnej praxe vyplynula potreba vypustiť toto ustanovenie.
8
K bodu 30 [§ 19 ods. 3 písm. a)]
Ide o doplnenie odvolávania podpredsedu dozornej rady.
K bodu 33 [§ 21 ods. 3]
Z aplikačnej praxe vyplynula požiadavka organizácií cestovného ruchu oznamovať vyškrtnutie člena zo zoznamu členov v lehote, ktorú si stanoví organizácia cestovného ruchu vo svojich stanovách.
K bodu 34 [§ 22 ods. 3 písm. e)]
Ide o zosúladenie pojmov.
K bodu 35 [§ 24b ods. 1 písm. a)]
Turistické informačné centrum je účelové zariadenie, ktoré zabezpečuje odbornú činnosť, zber, spracúvanie, archiváciu, aktualizáciu a poskytovanie informácií v sektore cestovného ruchu, kontinuálnu informovanosť a servis pre domácich a zahraničných návštevníkov. Cieľom činnosti turistického informačného centra je mapovanie atraktivít, produktov a podujatí cestovného ruchu, vytváranie komplexnej a aktuálnej ponuky cestovného ruchu v danom regióne.
K bodu 36 [§ 24b ods. 1 písm. c) a d)]
Turistické informačné centrum prostredníctvom predaných vstupeniek, označovania návštevníkov resp. digitálneho alebo senzorického monitorovania môže regulovať a distribuovať návštevníkov k atraktivitám nachádzajúcich sa danom regióne. Zozbierané údaje slúžia na zlepšenie poskytovaných služieb, plánovanie nových produktov a marketingové účely. Turistické informačné centrum môže taktiež realizovať aktivity zamerané na prezentáciu aktivít a atraktivít prostredníctvom digitálnych aplikácii, QR kódov, ako aj vo forme turistickej karty s ponukou služieb cestovného ruchu na danom území.
Činnosť sprievodcu cestovného ruchu spočíva najmä v podávaní odborného výkladu a sprevádzaní návštevníkov po regionálnych historických, kultúrnych pamiatkach a atraktivitách daného regiónu.
K bodu 37 [§ 24b ods. 2]
Ide o upresnenie odseku 2.
K bodu 38 [§ 25 písm. c)]
Ide o zosúladenie pojmov.
K bodu 39 a 40 [§ 27a ods. 1]
Z pôvodného ustanovenia sa vypúšťa podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.
V § 27a sa vypúšťa písmeno f), keďže po novom sa bude označovať ako písmeno c).
K bodu 41 [§ 27a ods. 2]
Ide o vypustenie limitovaného poskytovateľa a úpravu poznámky pod čiarou k odkazu 9a, na
žiadosť Národnej banky Slovenska.
K bodu 42, 44 a 45 [§ 27j, § 27l a § 28 písm. b)]
9
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 46 [§ 29 ods. 3 písm. e)]
Ide o doplnenie použitia dotácie, keďže to obsahuje zmluva o poskytnutí dotácie.
K bodu 47 a 48 [§ 29 ods. 6 až 9]
Na poskytnutie dotácie prostredníctvom výzvy zverejnenej na webe ministerstva podľa odseku 11 taktiež nie je právny nárok.
K predloženiu žiadosti o poskytnutie dotácie ministerstvo ustanovuje novú povinnosť pre organizáciu cestovného ruchu ako žiadateľa o dotáciu písomne preukázať formou čestného vyhlásenia, že na realizáciu aktivít finančné prostriedky a zabezpečené aj spolufinancovanie z vlastných alebo iných zdrojov.
Navrhovaná právna úprava upravuje povinnosť žiadateľa doručiť žiadosť o poskytnutie dotácie s prílohami ministerstvu na základe výzvy, ktorá bude zverejnená na webovom sídle ministerstva.
Vypúšťa sa odsek 9, keďže tento odsek bol zahrnutý do odseku 7.
K bodu 49 a 50 [§ 29 ods. 9 písm. d) a i)]
Ide o zosúladenie pojmov.
K bodu 51 [§ 29 ods. 11]
Ide o možnosť opakovaného vyhlásenia výzvy ministerstvom, v prípade ak dotácia nebude schválená vo výške požadovanej v žiadosti o poskytnutie dotácie v odseku. 8.
K bodu 52 a 53 [§ 30 a 31]
Navrhovaná právna úprava upravuje, že dotácia sa poskytne na základe rozhodnutia ministra organizáciám cestovného ruchu, a to do 90 pracovných dní odo dňa schválenia dotácie ministrom.
Z § 31 boli prebraté odseky 1 a 3 5, z dôvodu zlúčenia všeobecných informácií o dotácií do jedného paragrafu, do § 30.
K bodu 54 [§ 31e nadpis]
Ide o úpravu nadpisu § 31e.
K bodu 55 [§ 31g]
Ide o doplnenie zrušovacieho ustanovenia, v ktorom sa zrušuje výnos z 10. februára 2014 č. 04210/2014/B710-SCR/8331-M, ktorým sa ustanovuje vzor žiadosti o poskytnutie dotácie organizáciám cestovného ruchu a náležitosti projektu (oznámenie č. 33/2014 Z. z.).
K bodu 56 [poznámka pod čiarou k odkazu 11]
Ide o zosúladenie citácie s platnou právnou úpravou.
K Čl. II
K bodu 1 [§ 3 písm. d)]
10
Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov nebude upravovať investičnú pomoc, z tohto dôvodu je potrebné vypustiť ministerstvo aj zo zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako poskytovateľa investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.
K bodu 2 [§ 16 ods. 3]
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá reflektuje na bod 1.
K Čl. III
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2024.