DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021 2024, časť Trestná politika a väzenstvo, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala ku komplexnému vyhodnoteniu Trestného zákona a Trestného poriadku a podľa potreby navrhnúť aj konkrétne návrhy na ich zmeny. Súčasne sa predkladaným návrhom zákona napĺňa Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.
Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, pričom práce na jeho príprave začali v roku 2021. Prvýkrát bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania v decembri 2021. Na podklade výsledkov vyhodnocovania pripomienok vrátane záverov z rozporových konaní predkladateľ vyhodnotil situáciu tak, že je potrebné, s ohľadom na podstatné zmeny v návrhu zákona, vykonať pripomienkové konanie znovu. Preto bol návrh zákona v novom znení predložený do pripomienkového konania opätovne, a to v septembri 2022. Pripomienky, ktoré vzišli v poradí z druhého pripomienkového konania boli vyhodnocované za aktívnej účasti kolégia ministra spravodlivosti (strategická úroveň) a expertných pracovných skupín (odborná úroveň), ktoré boli vytvorené podľa vecného zamerania pri ministerstve spravodlivosti. Na vyhodnocovaní pripomienok a s tým spojenej odbornej diskusii sa tak zúčastňovalo vyše 100 expertov na trestné právo, prípadne iné odvetvia práva a iné vedné odbory (toxikológia, kriminalistika, penológia). Vytvoril sa tak náležitý priestor pre riadne zhodnotenie nastolených argumentov a názorov. Predložený návrh zákona preto predstavuje materiál, ktorý je v prvom rade odborným pohľadom na vývoj trestnej politiky štátu nasledujúc európske trendy. Berúc do úvahy skutočnosť, že ide o rozsiahly materiál, ktorý sa dotýka širokého spektra inštitútov trestného práva hmotného, je logické, že celý legislatívny proces je poznačený názorovou rôznorodosťou. Je ale nepochybné, že ide o europeizáciu Trestného zákona a priblíženie sa k vyspelejším trestným politikám členských štátov Európskej únie.
Cieľom návrhu zákona je komplexne upraviť Trestný zákon v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a potrebami aplikačnej praxe.
Prvýkrát od prijatia Trestného zákona sa zvyšujú hranice vymedzenia spáchanej škody z dnešných 266 eur na 500 eur pri hranici malej škody, úmerne sa posúvajú ostatné hranice škôd, okrem škody veľkého rozsahu, ktorá sa zvyšuje na 150 000 eur. Súčasne sa pri väčšine daňových trestných činoch a trestných činoch proti životnému prostrediu hranica trestnosti posúva na hodnotu väčšej škody.
Do právneho poriadku sa zavádza inštitút hrubej nedbanlivosti, čím sa zohľadňuje štandard normovaný právne záväznými aktmi Európskej únie najmä v oblasti ochrany životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Návrhom zákona tak dochádza aj k prehodnoteniu a precizovaniu viacerých skutkových podstát trestných činov proti životnému
2
prostrediu. Súčasne sa pri všetkých trestných činoch proti životnému prostrediu zavádza jednotný kvalifikačný znak, ktorým je rozsah činu.
Návrhom zákona sa upúšťa od trestu odňatia slobody ako univerzálneho trestu a za vybrané trestné činy sa vyslovene preferuje ukladanie trestov nespojených s odňatím slobody. Takéto alternatívne tresty bude môcť súd ukladať napríklad pri navrhovaných zneniach trestných činov neoprávneného prechovávania omamnej látky alebo psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 alebo ohovárania podľa § 373 ods. 1, či iných trestných činoch. Podpora využívania alternatívnych trestov je v súlade so zásadami restoratívnej justície vyjadrenými v programovom vyhlásení vlády a realizovaná ich doplnením o účinnejšie mechanizmy vynucovania a kontroly ich dodržiavania v rámci probačného dohľadu.
Pri treste prepadnutia majetku sa mení charakter obligatórneho ukladania tohto trestu a umožňuje sa neuložiť tento trest, ak by vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa bolo jeho uloženie neprimerane prísne. Súčasne sa normuje možnosť vylúčiť z trestu prepadnutia majetku také veci, ktorých prepadnutie by bolo neprimerane prísne.
Ďalším z významných cieľov návrhu zákona je vyzdvihnúť význam restoratívnych prístupov v trestnom konaní, zohľadňuje sa postoj páchateľa, ktorý prevzal zodpovednosť za spáchaný trestný čin a spoločne s poškodeným (v mediácii) dospejú k vzájomnej dohode na odstránení ujmy vzniknutej v príčinnej súvislosti s trestným činom, čo sa premieta do umožnenia skoršieho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a prispeje k úspešnejšej reintegrácii páchateľa do spoločnosti. V tejto súvislosti sa normuje požiadavka náhrady škody ako podmienky pri dohode o vine a treste, doterajší trest povinnej práce sa nahrádza trestom verejnoprospešnej práce, dopĺňa sa možnosť ukladať peňažný trest aj popri podmienečnom treste odňatia slobody, zavádza sa krátkodobý trest odňatia slobody a celkovo sa menia prístupy pri využívaní probačného dohľadu. Úlohou krátkodobého trestu odňatia slobody je osobnou skúsenosťou páchateľa upozorniť, aby sa v budúcnosti vyvaroval protiprávneho konania alebo dôsledne spolupracoval pri výkone alternatívnych trestov a uložených opatrení alebo obmedzení. Pôjde o osobitnú kategóriu odsúdených s minimálnymi obmedzeniami pohybu a kontroly ich činnosti, ako aj zásahmi do ich práv. Výkon trestu s dĺžkou od dvoch týždňov do štyroch týždňov bude zameraný na individuálnu prácu s odsúdeným s osobitným dôrazom na realizáciu pracovných činností zabezpečujúcich chod ústavu alebo pracovných činností v prospech orgánov verejnej správy. V prípade trestu s obligatórnou dĺžkou tri mesiace bude odsúdený okrem vykonávania pracovných činností aj povinne zaradený do špecializovaného resocializačnému programu zohľadňujúceho jeho osobnosť a charakter trestnej činnosti.
Návrh zákona taktiež reflektuje požiadavky aplikačnej praxe pri ukladaní ochranných liečení a detencie.
Návrhom zákona dochádza k prehodnoteniu trestných sadzieb najmä trestných činov proti majetku a hospodárskych trestných činov a precizovaniu niektorých skutkových podstát. To sa prejavuje najmä zväčšením rozsahov a presahov trestných sadzieb, ustálením hornej trestnej sadzby pri ekonomickej kriminalite na 15 rokov, či individualizáciou trestov a rozšírením priestoru pre úvahu súdu a zohľadňovaním závažnosti skutku a spôsobu, akým bol vykonaný pri ukladaní trestov (dostatočný rozsah medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby pri treste odňatia slobody). Pri trestných činoch korupcie, organizovanej kriminalite a ostatných trestných činoch, ktorými štát chráni najzásadnejšie hodnoty, ako život a zdravie, však ostáva zachovaný súčasný právny stav.
3
Návrhom sa súčasne reaguje na identifikované dlhoročné aplikačné problémy postihovania drogovej trestnej činnosti, vrátane ukladania neprimerane vysokých trestov odňatia slobody užívateľom drog, ktoré v rozpore s požiadavkou primeranosti ukladaných trestov k miere ich závažnosti. Zavádzajú sa osobitné skutkové podstaty drogových trestných činov, pričom v záujme rozlíšenia nastavenia trestania užívateľov drog od ich výrobcov a dílerov sa rozlišuje medzi prechovávaním drog a ich výrobou alebo obchodovaním. Osobitne sa upravuje trestný čin pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamnú a psychotropnú látku. Nanovo sa upravuje mechanizmus určovania rozsahu spáchania drogových trestných činov, pričom sa zavádza objektívnejší a exaktnejší spôsob založený na meraní hmotnosti zaistenej drogy alebo počte pestovaných rastlín. Zjednodušuje sa tak preukazovanie drogovej trestnej činnosti.
Obdobne sa mení aj právna úprava nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Návrhom zákona sa ustanovuje pre potreby trestných činov nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami množstvo vychádzajúce z kusov alebo hmotnosti streliva, strelných zbraní, hromadne účinných zbraní, výbušnín, výbušných predmetov a munície. Súčasne sa zavádza aj definícia hromadnej zbrane.
Návrh zákona tiež sprísňuje postih jazdy pod vplyvom alkoholu zavedenie „stavu ťažkej opitosti“ nad 2 promile s prísnou sadzbou zákazu činnosti i trestu odňatia slobody, sprísnenie sadzieb pri smrteľných následkoch v dôsledku jazdy pod vplyvom alkoholu.
Nosnou časťou predkladaného návrhu zákona je novelizácia Trestného zákona v čl. I. Okrem toho dochádza návrhom zákona k novelizácií niekoľkých ďalších zákonov, pričom v tomto prípade ide o vyvolané novelizácie, pretože zmeny v Trestnom zákone si nevyhnutne vyžadujú ich zohľadnenie aj v súvisiacich predpisoch. Na tento účel sa preto navrhuje vykonať novelizácie týchto zákonov:
1.Trestný poriadok, v ktorom sa zohľadňujú procesné aspekty zmien v hmotnoprávnej úprave,
2.zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v ktorom sa nanovo upravujú tzv. drogové priestupky, priestupky extrémizmu, či iné priestupky, umožňuje sa využívanie probácie v prípade priestupkov mladistvých delikventov pri priestupkoch na úseku toxikománie, extrémizmu a diváckeho násilia, či znižuje sa veková hranica priestupkovej zodpovednosti na 14 rokov,
3.zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v ktorom sa nanovo rieši problematiky bezúhonnosti právnických osôb,
4.zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov, v ktorom sa vyslovene zavádza právomoc Policajného orgánu na žiadosť probačného a mediačného úradníka vykonať vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok u osôb, ktorým bola uložená obmedzenie alebo povinnosť podľa Trestného zákona,
5.zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov, v ktorom sa rozširuje právomoc vyšších súdnych úradníkov konať a rozhodovať v trestnom konaní na základe poverenia sudcu o nariadení výkonov trestov a ochranných opatrení,
4
6.zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa vykonávajú súvisiace zmeny najmä v nadväznosti na rozšírenie možností restoratívnych prístupov v trestnom konaní, ako aj ich zavedenie do priestupkového konania mladistvých,
7.zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorých sa vykonávajú zmeny najmä v súvislosti s novým nastavením ochranných liečení,
8.zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
9.zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
10.zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa upravuje výkon krátkodobého trestu odňatia slobody,
11.zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa precizuje využívanie elektronickej kontroly,
12.zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení, ktorý rieši zmeny vyvolané zmenami v Trestnom zákone,
13.zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
14.zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa zohľadňujú niektoré zmeny v Trestnom zákone,
15.zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa zohľadňujú niektoré zmeny v Trestnom zákone.
Návrhom zákona sa súčasne ruší doterajší zákon č. 528/2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce), pretože jeho doterajší obsah sa presúva do Trestného zákona a do Trestného poriadku, pričom doterajší trest povinnej práce sa nahrádza trestom verejnoprospešnej práce.
Detailné odôvodnenie všetkých navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.
Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2024. Je dôležité, aby bola adresátom novej právnej úpravy poskytnutá dostatočne dlhá legisvakančná lehota, čo navrhovaný dátum účinnosti spĺňa.
Návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy a vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
5
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
6
B.Osobitná časť
K Čl. I
(zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon)
K bodu 1 (§ 5a)
Zmena súvisí aj so zmenou § 171 173a (k tomu pozri odôvodnenie k bodom 120 122) a § 298 a 299 (k tomu pozri odôvodnenie k bodom 312 320). Zmena tiež súvisí so zavedením nových trestných činov agresie 417a), porušenia medzinárodnej sankcie 417b) a porušenia oznamovacej povinnosti 417c). Navrhované doplnenie trestného činu nedobrovoľného zmiznutia 420a) reaguje na odporúčanie Výboru OSN pre nedobrovoľné zmiznutia, ktorý vo svojom odporúčaní poukázal na čl. 9 ods. 2 Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím (oznámenie č. 12/2015). Predmetný článok upravuje jurisdikciu štátov a nabáda ich, aby zabezpečili jurisdikciu nad trestným činom nedobrovoľného zmiznutia aj v prípadoch, ak podozrivý nie je občanom daného štátu, nemá na jeho území trvalý pobyt, ale nachádza sa na území štátu a nebol vydaný pre účely trestného konania do inej krajiny a krajina, v ktorej bol spáchaný trestný čin nedobrovoľného zmiznutia špecificky nekriminalizuje tento trestný čin. Zoznam bol precizovaný, aby obsahoval iba zločiny a trestné činy, ktoré vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.
K bodu 2 (§ 11 ods. 3)
Navrhuje sa zmena definície obzvlášť závažného zločinu s ohľadom na hornú hranicu trestnej sadzby (15 rokov), aby sa zachoval status quo pri majetkových a hospodárskych trestných činoch v poslednom najprísnejšie trestnom odseku. Navrhovanou úpravou sa tak reaguje na zmeny v trestných sadzbách pri trestných činoch proti majetku a trestných činoch hospodárskych.
K bodu 3 (§ 17 ods. 2)
Definuje sa hrubá nedbanlivosť ako nová forma subjektívnej stránky vybraných trestných činov, pri ktorých to zákon vo svojej osobitnej časti výslovne uvádza.
Táto kategória sa zavádza, aby sa vytvorila podstatne výraznejšia hranica pri posudzovaní skutkovo veľmi porovnateľných konaní ako trestných činov alebo len ako priestupkov, respektíve ako iných správnych deliktov, čo bude na prospech predvídateľnosti práva a právnej istoty právnických osôb a fyzických osôb. Ide primárne o vybrané trestné činy proti životnému prostrediu, ktoré je Slovenská republika povinná trestne stíhať na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28 – 37).
V bode 7 recitálu tejto smernice sa uvádza: „Takéto konanie by sa preto malo v rámci celého Spoločenstva považovať za trestný čin, pokiaľ k nemu došlo úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti.“. Taktiež v čl. 3 predmetnej smernice, v ktorom v písmenách a) i) vymedzené skutkové podstaty trestných činov proti životnému prostrediu, úvodná veta znie: „Členské štáty zabezpečia, že uvedené konanie predstavuje trestný čin, pokiaľ je protiprávne a došlo k nemu úmyselne alebo aspoň z hrubej nedbanlivosti: a) …“.
Zadefinovaním hrubej nedbanlivosti by sa taktiež mala dosiahnuť väčšia primeranosť pri trestnoprávnom postihu nedbanlivostných konaní, ktoré je Slovenská republika povinná
7
trestne stíhať podľa predmetnej smernice. Z dôvodu absencie úpravy hrubej nedbanlivosti Slovenská republika v súčasnosti nad rámec smernice kriminalizuje každé, aj „ľahké“ nedbanlivostné konanie naplňujúce objektívnu stránku týchto trestných činov.
Z pohľadu vedomostnej zložky zavinenia táto forma pokrýva prípady vedomého spáchania trestného činu ako aj prípady, kedy si páchateľ nebol vedomý toho, že jeho konaním môže naplniť jednotlivé znaky príslušného trestného činu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. V prípade hrubej nedbanlivosti ide o vyššiu mieru neopatrnosti, či ľahostajnosti, ako sa vyžaduje pri bežnej vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti.
K bodu 4 (§ 20)
Podľa § 19 ods. 1 je páchateľom trestného činu ten, kto trestný čin spáchal sám (podľa § 19 ods. 2 páchateľom trestného činu môže byť fyzická osoba). Podľa § 20, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Z uvedeného znenia § 20 v podstate vyplýva to, že ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých takých osôb, ktoré ho spáchali samé, ide o spolupáchateľov. Keďže podľa § 19 je páchateľom len osoba, ktorá spáchala trestný čin sama, nemôže potom dôjsť k spoločnému konaniu viacerých páchateľov. Ustanovenie § 20 sa tak vo vzťahu k § 19 ods. 1 nejaví ako správne, lebo nemožno konštatovať, že v prípade spolupáchateľov ide o viacerých páchateľov. Zrejme aj z uvedeného dôvodu bolo v § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov uvedené, že „Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá každá z nich, ako by trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia).“, teda namiesto slova „páchateľov“ je použité slovo „osôb“. Z dôvodovej správy k zákonu č. 300/2005 Z. z. nevyplýva dôvod, prečo došlo k tejto zmene slova „osôb“ uvedeného v § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. na slovo „páchateľov“. V súčasnosti síce nevznikajú problémy pri aplikácií predmetného ustanovenia, avšak ustanovenie sa precizuje, aby sa do budúcna predišlo prípadným pochybnostiam zo strany aplikačnej praxe.
K bodu 5 (§ 29 ods. 2)
Dopĺňa sa pozitívna definícia súhlasu. Za súhlas sa považuje vážny, dobrovoľný a zrozumiteľne vyjadrený prejav vôle poškodeného, ak vzhľadom na okolnosti činu a svoje osobné pomery mohol taký súhlas prejaviť. Takýto súhlas môže byť vyjadrený výslovne aj konkludentne, komisívnym či omisívnym konaním subjektu.
Za súhlas však nebude možné považovať, ak poškodený na konanie páchateľa slovne alebo fyzicky nereagoval. Touto úpravou sa posilňuje právne postavenie poškodeného v situáciách, ak by páchateľ protiprávneho činu využil pasivitu poškodeného s tvrdením, že poškodený pri jeho čine nekládol aktívny fyzický odpor, a ani inak nevyjadril nesúhlas, na základe čoho páchateľ mal za to, že poškodený k činu zasahujúcemu do jeho práv udelil súhlas. Pasivita poškodeného môže byť dôsledkom strachu z fyzickej prevahy páchateľa, ktorú na základe správania páchateľa a ďalších okolností poškodený vníma ako hrozbu bezprostredného násilia. Prípadne pasivita môže byť aj prejavom bezbrannosti ako tzv. zamrznutie, pri neschopnosti poškodeného prejaviť akýkoľvek rozpoznateľný odpor alebo nesúhlas voči konaniu páchateľa zasahujúceho do sféry práv poškodeného chránených Trestným zákonom. Právne postavenie poškodeného sa na jednej strane touto úpravou posilňuje, no na strane druhej bude veľmi náročné preukázať skutkový stav v situáciách bez svedkov, keď pôjde o tvrdenie
8
poškodeného proti tvrdeniu páchateľa. Zákonodarca však pre adresátov práva jasne vymedzuje pravidlo, že osoba, ktorá svojim konaním zasahuje do sféry práv inej osoby (poškodeného), musí na také konanie získať vážny, dobrovoľný a zrozumiteľne vyjadrený súhlasný prejav vôle poškodeného a to slovne alebo fyzickým prejavom (napr. jednoznačným súhlasným gestom), aby také konanie nebolo považované za protiprávne s právnym dôsledkom v podobe vyvodenia trestnej zodpovednosti.
K bodu 6 (§ 30 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením trestného činu Sexuálneho násilia podľa § 200 a zmenou názvu trestného činu podľa § 199 (body 126 a 127).
K bodu 7 (§ 30 ods. 3)
Rozširuje sa okruh uvedených trestných činov o trestný čin machinácií v súvislosti s konkurzným a vyrovnávacím konaním, nakoľko ide o skutkovú podstatu, ktorá síce v sebe obsahuje korupčné konania, avšak tento trestný čin nie je subsumovaný pod trestné činy korupcie podľa ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, v dôsledku čoho je podstatne sťažené odhaľovanie a najmä dokazovanie uvedeného trestného čin. Ustanovenie sa precizuje s ohľadom na trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a a športovej korupcie podľa § 336b.
K bodom 8 a 9 (nadpis a § 31 ods. 4)
Predmetné ustanovenie definuje čo obmedzenia a povinnosti pre potreby trestného zákona (k tomu pozri aj odôvodnenie k bodu 11).
K bodu 10 (§ 32 ods. 2)
Zavádza sa pojem „trest nespojený s odňatím slobody“, ktorý sa používa pri vybraných menej závažných trestných činoch. Termín používa i teória a využívajú ho i trestné politiky iných krajín. Pripomína sa tak a vyjadruje základný rozlišovací charakteristický znak jednotlivých trestov, a teda skutočnosť, či pri ich výkone dochádza k uväzneniu v príslušnom zariadení alebo či odsúdený vedie počas výkonu trestu svoj život na slobode. Zároveň sa vytvára legislatívno-technický priestor pre zákonodarcu pre potreby regulácie využívania, resp. ukladania trestu odňatia slobody a ostatných trestov. Taxatívny výpočet trestov, ktoré trestami nespojenými s odňatím slobody sa zavádza, aby bolo jasné, že takýmto trestom nie je podmienečne odložený trest odňatia slobody.
K bodu 11 (§ 33a)
Reviduje sa systematika regulácie obmedzení a povinností a ich využívania pri sankcionovaní. Ak sa napr. systém trestnej politiky a sankcionovanie prejavuje
63 % - ným podielom využívania podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody na celkovom trestaní a určovaním skúšobnej doby, kde by zároveň malo dochádzať k uloženiu obmedzení a povinností a
postupným zvyšovaním skúmania možnosti uložiť trest/sankciu nespojenú s odňatím slobody pred odsúdením,
je na mieste „plnohodnotná“ právna úprava tak, ako v prípade iných (navyše nie tak frekventovane) ukladaných sankcií. Nesystematická úprava obmedzení a povinností výlučne v kontexte podmienečného odkladu v § 51 nedáva subjektom participujúcim na trestnom
9
konaní odpoveď na skutočné postavenie týchto sankcií v trestnej politike, čo za následok ich nie vždy úplne primerané využitie.
Predmetné ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet obmedzení a povinností, ktoré môže uložiť súd páchateľovi. Odsek 1 predstavuje prebraté ustanovenie súčasného § 51 ods. 3. Súčasne sa dopĺňa aj o obmedzenie spočívajúce v zákaze držania a chovu zvierat a vedenia motorových vozidiel.
Z povinností sa do obmedzení presunul zákaz priblížiť sa k určenej osobe a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje, z dôvodu, že svojou povahou ide o obmedzenie, nie o povinnosť. Taktiež sa z dôvodu ochrany obetí predlžuje vzdialenosť zákazu priblížiť sa k určenej osobe z piatich metrov na dvadsať metrov.
Odsek 2 v značnej miere preberá súčasný § 51 ods. 4. V povinnostiach, v ktorých bola doposiaľ stanovená doba pre páchateľa splniť takúto povinnosť do konca skúšobnej doby, sa táto zákonom upravená doba mení na súdom určenú dobu, ktorá môže byť, a v prípadoch náhrady škody alebo zameškaného výživného či zaplatenia dlhu by aj mala byť, kratšia ako skúšobná doba. Predmetná zmena primárne umožňuje poškodenému za pomoci súdu pri náhrade škody alebo zaplateniu dlhu, dostať sa k svojím prostriedkom v primeranej dobe a to s ohľadom na finančné možnosti páchateľa. Doposiaľ musel poškodený často čakať na úhradu škody do posledného dňa skúšobnej doby, a to aj napriek tomu, že páchateľ mal tieto prostriedky k dispozícií už skôr.
Demonštratívny výpočet povinností sa rozširuje aj o možnosť uložiť páchateľovi povinnosť podrobiť sa liečeniu závislosti na hazardných hrách, ktorá je v intenciách Slovenskej republiky častou príčinou páchania trestnej činnosť. Demonštratívny výpočet povinností samozrejme umožňuje súdu nariadiť obdobné liečenie aj pri ostatných nelátkových závislostiach.
Do výpočtu povinností sa pridáva aj možnosť uložiť povinnosť so súhlasom poškodeného do určenej doby odstrániť škodlivý následok trestného činu alebo uhradiť poškodenému preukázateľné náklady na odstránenie škodlivého následku, ktorý môže mať v niektorých prípadoch lepší prevýchovný účinok na páchateľa ako obyčajná náhrada škody. Napríklad pri trestných činoch proti životnému prostrediu alebo pri poškodení cudzej veci spočívajúcom v jej posprejovaní.
Ďalšou zmenou je pridanie povinnosti spočívajúcej vo výkone verejnoprospešnej práce, nakoľko aj keď v súčasnosti uloženiu takejto povinnosti nič nebránilo, súdy ju často nevyužívali, pričom ide o povinnosť, ktorá môže prispieť k dosiahnutiu individuálneho a generálneho účelu trestu.
Medzi povinnosti sa tiež pridáva príkaz zložiť peňažnú sumu na účet súdu určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, čo tiež prispieť k uvedomeniu páchateľa, že jeho čin má následky na život obete.
K bodu 12 (§ 34 ods. 1)
Zásady ukladania trestov sa dopĺňajú o zohľadnenie právom chránených záujmov poškodených, ako jedného z prvkov restoratívnej justície a takéto doplnenie je v súlade s cieľom zákona zlepšiť postavenie poškodeného v trestnom konaní.
10
K bodu 13 (§ 34 ods. 4)
Zmenou predmetného ustanovenia sa výslovne zaraďuje závažnosť trestného činu do rozhodovania súdu o individualizácii trestu.
K bodu 14 [§ 34 ods. 5 písm. d)]
Obdobne ako v bode 12 34 ods. 1) sa zavádza povinnosť súdu pri určovaní trestu a jeho výmery prihliadať aj na správanie páchateľa po spáchaní trestného činu.
Súd pri určovaní druhu a výmery trestu musí, okrem iného, zohľadniť aj postoj páchateľa trestného činu k spáchanému činu. Súdy pri ukladaní trestov budú musieť zohľadňovať práve správanie páchateľa bezprostredne po spáchaní trestného činu a obdobie nasledujúce po ňom. Správanie páchateľa zohľadňuje predovšetkým jeho záujem o poškodeného, nahradenie škody, eventuálne uvedenie do pôvodného stavu. Navyše, súd zohľadní aj prípadnú participáciu poškodeného v trestnom konaní. Uvedené ustanovenie by malo zvýhodňovať páchateľov trestnej činnosti, ktorých postoj k spáchanému trestnému činu bol ľudský s cieľom odstrániť nežiadúci stav jednak po stránke materiálnej v podobe škody či majetkovej alebo nemajetkovej, ale aj morálnej v podobe participácie pri odstraňovaní inej ujmy, ktorú utrpel poškodený.
K bodu 15 (§ 34 ods. 6)
Podstatou navrhovanej zmeny je docieliť, aby súd nemusel obligatórne ukladať trest odňatia slobody aj za menej závažné zločiny, ktoré sa stali zločinmi len v dôsledku zvýšenia hornej hranice trestnej sadzby kvôli možnosti použitia informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní.
K bodu 16 (§ 34 ods. 7)
Cieľom navrhovanej úpravy je docieliť, aby bolo možné popri krátkodobom treste odňatia slobody podľa nového § 47a uložiť všetky tresty nespojené s odňatím slobody. V takýchto prípadoch si odsúdený najprv vykoná krátkodobý trest odňatia slobody a následne nastúpi na výkon trestu domáceho väzenia, resp. začne vykonávať verejnoprospešné práce.
K bodu 17 (§ 34 ods. 8)
Zavádza sa povinnosť súdu pri spáchaní vybraných trestných činov osobami, ktoré neboli odsúdené pred ich spáchaním, uložiť primárne trest nespojený s odňatím slobody. Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere podľa osobitnej časti Trestného zákona bude prichádzať do úvahy len vtedy, ak nie splnené podmienky na uloženie trestu nespojeného s odňatím slobody, alebo ak nie splnené podmienky na uloženie krátkodobého trestu odňatia slobody. Podporuje sa tak humanizácia trestnej politiky.
K bodu 18 (§ 35 ods. 1)
Cieľom tohto ustanovenia v doplnenej verzii je predovšetkým posilniť pozíciu poškodeného uplatňujúc restoratívne prvky. Osoba poškodeného nesmie byť vnímaná iba ako zdroj informácií, ale predovšetkým ako subjekt, ktorému bola spôsobená škoda resp. ujma. Súd
11
pri ukladaní trestov a ochranných opatrení musí vyhodnotiť, okrem iného, aj osobu poškodeného a jeho uplatnený nárok na náhradu škody. Cieľom je hlavne posilnenie postavenia poškodených a zohľadňovanie ich dôležitosti v trestom konaní.
K bodu 19 (§ 35a)
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou systematiky úpravy využívania obmedzení a povinností (pozri tiež odôvodnenie k bodu10). V predmetnom ustanovení sa definujú všeobecné zásady a účel ukladania obmedzení a povinností. Pri ich ukladaní súd musí takisto prihliadnuť na osobu páchateľa, jeho osobné pomery, príčinu spáchania trestného činu, pohnútku a jeho následok.
Z hľadiska počtu odsúdených osôb, ktorým bol uložený trest, najväčšie zastúpenie podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody (vyše 40 %), z toho podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody bez uloženia primeraných obmedzení a povinností predstavuje 35 %, z toho priemerne 20% je recidivistov. Podmienečné odsúdenie s primeranými obmedzeniami a povinnosťami, resp. s probačným dohľadom tvorí v priemere 6 8 %. Najčastejšie dochádza k premene podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný, a to v priemere takmer 1 500 premien ročne. Z uvedeného je zrejme, že ukladanie „čistých“ podmienečných trestov bez náležitej individualizácie vyjadrenej v uložených povinnostiach a obmedzeniach nespĺňa účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie.
Odsek 2 zdôrazňuje, aby súd uložil odsúdenému povinnosť nahradiť poškodenému škodu v určenej dobe ako súčasť jeho nápravy v prípadoch ukladania trestov nespojených s odňatím slobody.
Odsek 3 vyjadruje prioritu pri ukladaní trestu nespojeného s odňatím slobody za čin, ktorý páchateľ spáchal v súvislosti s užívaním návykovej látky alebo závislosti na hazardných hrách, uložiť povinnosť páchateľovi podrobiť sa individuálne liečeniu tejto závislosti, namiesto ukladania ochranného liečenia, ktoré mu je vnútené a predstavuje nemalé náklady na strane štátu.
Odsek 4 vyjadruje možnosť uložiť povinnosť podrobiť sa programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu po predchádzajúcom vyžiadaní správy od probačného a mediačného úradníka o vhodnosti jej uloženia, ak vhodnosť uloženia tejto povinnosti nevyplýva z odborného vyjadrenia alebo zo znaleckého posudku. Ide o súčasnú úpravu podľa § 51 ods. 9.
V odseku 5 sa vyjadruje všeobecný následok nedodržiavania súdom uložených obmedzení a povinností, ktorým je možnosť súdu rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.
K bodu 20 [§ 36 písm. j)]
V § 36 písm. j) sa umožňuje súdu pri trvácom a pokračovacom trestnom čine, alebo pri trestnom čine páchanom po dlhší čas, neprihliadnuť k tomu, či páchateľ pred spáchaním tejto trestnej činnosti viedol riadny život. Takáto trestná činnosť v sebe zahŕňa viacnásobné konanie v rozpore so zákonom, čo sa priamo prieči zmyslu tejto poľahčujúcej okolnosti, ktorej účelom je benevolentnejšie nahliadanie na páchateľov, ktorí jednorazovo pochybili, ale inak viedli riadny život.
12
K bodu 21 [§ 36 písm. n)]
Nová poľahčujúca okolnosť prináša zohľadňovanie záujmu páchateľa na odstránení následkov trestnej činnosti. Uvedená poľahčujúca okolnosť by sa mala zohľadňovať najmä v prípadoch, kedy páchateľ mal záujem odstrániť nežiadúci protiprávny stav prvkami mediácie, ale poškodený s týmto nesúhlasil, či z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov. Uvedený postup bude možné uplatniť najmä vtedy, ak páchateľ využitím nariadeného mediačného procesu splní podmienky na mediáciu, ale poškodený s týmto postupom nebude súhlasiť. Takýto prejav vôle však nebude iba formálny, ale bude podmienený negatívnym výsledkom mediácie z dôvodu nesúhlasu so strany poškodeného.
K bodom 22 a 23 (§ 34 ods. 6 a § 38a)
Ak súd odsudzuje páchateľa za spáchanie úmyselného majetkového alebo hospodárskeho trestného činu v rozsahu najmenej 1 000 000 eur, zvyšuje sa dolná hranica trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona pre spáchanie činu vo veľkom rozsahu o jednu polovicu. Zaradenie tohto pravidla do samostatného ustanovenia znamená, že na výpočet sa neaplikuje pravidlo uvedené v poslednom odseku § 38, ale toto zvýšenie sa vypočíta z dolnej hranice trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti za daný trestný čin. Uvedený mechanizmus je však potrebné vylúčiť z pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu, aby nedošlo k pochybnostiam o tom, ktoré z týchto ustanovení sa má aplikovať.
K bodu 24 [§ 39 ods. 2 písm. c)]
Precizuje sa úprava mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby pri zmenšenej príčetnosti tak, aby súd mohol znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby iba v prípade, ak si páchateľ stav zmenšenej príčetnosti neprivodil sám požitím návykovej látky. Nakoľko ide o mimoriadnu benevolenciu súdu voči páchateľovi, kedy mu súd môže uložiť trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby, pričom nie je viazaný limitmi v odseku 3, sa týkať iba páchateľov, ktorý za stav svojej zmenšenej príčetnosti nemôžu.
K bodom 25 až 27 (§ 39)
Úpravou predmetného ustanovenia sa precizuje úprava mimoriadneho zníženia trestu. Pravidlá pre uloženie trestu odňatia slobody mimoriadne zníženého pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom v rámci konania o dohode o uznaní viny a prijatí trestu upravené osobitne v § 39 ods. 4 Trestného zákona. Znenie odseku 2 písm. d) však v spojení s odsekom 3 vytváralo nejednoznačnú právnu úpravu pre určenie limitu pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3, respektíve podľa odseku 4 a tým aj priestor na rozdielne výklady ustanovených limitov uloženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v rámci konania o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Pri dohode o uznaní viny a prijatí trestu a pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní je možné uložiť aj trest v trestnej sadzbe podľa odseku 3, ak splnené podmienky stanovené v odseku 1 a 2, v súlade so súčasnou judikatúrou najvyššieho súdu.
K odseku 4
V odseku 4 sa zavádzajú presné hranice pre mimoriadne zníženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
13
V dohode o uznaní viny a prijatí trestu sa explicitne umožňuje uložiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody znížený o jednu tretinu .
V prípade trestných činov uvedených v § 39 ods. 3 písm. a) nemožno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov.
K odseku 5
Zavádzajú sa rovnaké podmienky/obmedzenia pre znižovanie trestnej sadzby aj pri vyhlásení obvineného podľa § 257 Trestného poriadku ako pri dohode o vine a treste.
K bodom 28 a 29 (§ 40 ods. 1 a 2)
Právna úprava upustenia od potrestania sa v súvislosti s posilňovaním postavenia poškodeného a prvkov restoratívnej justície dopĺňa o podmienku uhradenia škody, uzavretia dohody s poškodeným a vydania výnosu.
Pri nastavovaní tohto ustanovenia sa vychádzalo primárne z poznatkov aplikačnej praxe a životných paradigiem. Cieľom navrhovanej zmeny je, aby u páchateľov, ktorí po prvýkrát trestne stíhaní a doposiaľ mali čistý register trestov, a z povahy veci je zrejme, že žijú riadnym životom, svoje konanie úprimne ľutujú, im bol vytvorený priestor na odstránenie škodlivého následku vo vzťahu k poškodenému, náhrade škody a inej ujmy, atď. Tieto, ale aj ďalšie aspekty, aktivity páchateľa vo vzťahu k poškodenej osobe z pohľadu terciárnej prevencie je potrebné „oceniť“ a neprehliadať „nápravne správanie a postoje páchateľa.“ Stigmatizácia páchateľa aj prostredníctvom zápisu v registri trestov ho následne blokuje v tom, aby sa mohol kvalitnejšie zamestnať, resp. využiť svoju špecializáciu aj v budúcnosti. Tento stav okrem uvedeného aj negatívny dopad na jeho rodinu, deti, sociálne okolie a komunitu kde žije. Na základe aplikačnej praxe možno konštatovať, že existuje značná časť páchateľov, u ktorých len samotné prejednávanie spáchaného prečinu už splnilo všetky aspekty prevencie a nápravy.
Uvedené ustanovenie, okrem uvedeného, kopíruje líniu návrhu trestného kódexu s dôsledným uplatňovaním postupov a princípov restoratívnej justície. Niektoré restoratívne praktiky navrhnuté tak, aby zabránili nespravodlivosti tým, že zapájajú ľudí do spravodlivých vzťahov, zatiaľ čo iné odstraňujú nespravodlivosť tým, že sa ľudia budú zodpovedať, napravia škody a konajú tak, aby zmiernili utrpenie a znížili pravdepodobnosť ďalšej ujmy. Obnovovacie procesy fungujú, pretože zahŕňajú všetkých, ktorí postihnutí poškodením alebo rizikom poškodenia, a pretože predpokladajú, že všetky ľudské bytosti cenné a majú inteligenciu, znalosti a schopnosti riešiť problémy, ktoré sa ich týkajú. Aby to bolo efektívne, proces obnovy by mal vytvárať bezpečnosť a rešpekt, ktorý sa vyžaduje, aby ľudia cítili vlastníctvo procesu a mohli slobodne hovoriť.
S ohľadom na uvedené, by právna úprava upustenia od potrestania v súvislosti s podmienkou uhradenia škody, alebo uzavretím dohody medzi páchateľom a poškodeným v rámci restoratívneho procesu, mala spravidla prebiehať prostredníctvom mediácie v trestných veciach.
Uvedený odsek náhrady škody je koncipovaný pomerne široko a obsahuje aj vydanie výnosu z trestnej činnosti. Týmto ustanovením navrhovateľ podporuje vyššie uvedené, tzn. restoratívny prístup, a uzavretie dohody, prípadne odstránenie škody alebo následku spáchaného trestného činu.
14
Súčasne upozorňuje na „riziko“, že tento postup môže svojim obsahom evokovať postup podľa § 216 Trestného poriadku podmienečné zastavenie trestného stíhania. Rozlišovacia línia je daná prejednaním veci pred súdom, s tým, že trestné stíhanie prebehlo v súlade s platným právnym poriadkom, vec je prejednaná na hlavnom pojednávaní, páchateľa je uznaný za vinného ale netreba mu uložiť trest.
K bodu 30 (§ 40a)
V súvislosti s novým nastavením ochranných liečení, sa vypúšťa doterajšie nesystémové podmienečné upustenie od potrestania, ktoré sa týkalo len dvoch trestných činov a zároveň sa upravuje komplexne podmienečné upustenie od potrestania.
K podmienečnému upusteniu od potrestania môže súd pristúpiť, ak splnené podmienky na upustenie od potrestania, avšak zároveň vzhľadom na osobu páchateľa alebo povahu trestného činu považuje za vhodné, žiadúce, či potrebné istý čas dohliadať na správanie páchateľa. Môže mu zároveň uložiť aj povinnosti alebo obmedzenia podľa § 33a ako nástroj pôsobiaci na jeho prevýchovu.
Podmienky podmienečného upustenia od potrestania, ktoré musí páchateľ počas skúšobnej doby dodržiavať nastavené obdobne ako pri podmienečnom odsúdení. Rovnako tak aj pri sledovaní podmienok a rozhodovaní o osvedčení sa bude postupovať obdobne ako pri podmienečnom prepustení s tým rozdielom, že v prípade rozhodnutia o neosvedčení súd uloží trest.
Ďalší rozdiel je v tom, že v prípade podmienečného upustenia od potrestania sa na páchateľa bude hľadieť ako na nepotrestaného aj počas plynutia skúšobnej doby, aby sa mu nevytváral záznam v registri trestov, ktorý by mohol byť prekážkou jeho zamestnania. Do registra trestov sa síce záznam vloží, ale nebude sa vykazovať vo výpise, ale iba v odpise. Samozrejme, ak sa páchateľ v skúšobnej dobe neosvedčí a uloží sa mu trest, platia ustanovenia o zahľadení odsúdenia pre ten ktorý trest, podľa toho, ktorý mu bude uložený.
Práve na princípoch konštruktívneho riešenia vzniknutého konfliktu je postavená aj aktuálna novelizácia trestných kódexov, ktorá nazerá na politiku sankcionovania z iného pohľadu a podporuje postavenie poškodenej osoby v trestnom konaní.
Cieľom navrhovaných zmien je vyzdvihnúť význam restoratívnych prístupov v trestnom konaní, ktoré založené na skutočnosti, že strany dotknuté trestnou činnosťou (obvinený a poškodený) sa aktívne podieľajú na odstránení následku trestného činu (škody/ujmy spôsobenej poškodenej osobe), prípadne zmiernenie následku spôsobenej škody/ujmy. Zároveň podporuje páchateľa a poškodeného v riešení vzniknutého konfliktu, rešpektovaní potrieb poškodeného a prevzatie páchateľovej zodpovednosti za splnenie záväzkov alebo povinnosti, ktoré vyplývajú zo vzájomne uzavretej dohody.
Návrh zákona zohľadňuje prevzatie zodpovednosti páchateľa za spáchaný trestný čin, jeho postoj k odstráneniu spôsobenej škody/ujmy, k potrebám poškodeného a k plneniu záväzku a povinnosti vyplývajúcich z uzavretej dohody o náhrade škody alebo zmieru.
15
Táto systémová úprava podmienečného upustenia od potrestania rovnako ako upustenie od potrestania veľmi výrazne podporuje restoratívny prístup, pričom je nevyhnutné, aby každá regeneračná (obnovovacia) služba restoratívnej justície bola založená na základných hodnotách a princípoch obnovy, pričom by mala dodržiavať štandardy dobrej praxe.
Rovnako aj v tomto prípade je podmienkou prejednania veci pred súdom, ale na rozdiel od upustenia od potrestania súd považuje za potrebné dohliadať na správanie páchateľa počas skúšobnej doby, v závislosti od spáchaného skutku, a to formou dohľadu probačného a mediačného úradníka.
Určitým benefitom pre páchateľa v danom postupe je aj skutočnosť, že ak súd podmienečne upustil od potrestania, na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, a to aj počas skúšobnej doby. Z toho vyplývajú väčšie možnosti pre páchateľa na jeho reintegráciu a znovu začlenenie do spoločnosti, pod dohľadom probačného a mediačného úradníka, pričom tento dohľad zahŕňa aj prvky