NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VIII. volebné obdobie

1528

VLÁDNY NÁVRH

Z á k o n

z ..... 2023,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z. zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z., zákona č. 357/2021 Z. z., zákona č. 105/2022 Z. z. a zákona č. 111/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 5a znie:

㤠5a

Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky (§ 171 ods. 5 a 6), neoprávneného pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku a psychotropnú látku (§ 172), neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou (§ 173), neoprávneného prechovávania, výroby a obchodovania s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora (§ 173a), legalizácie výnosu z trestnej činnosti (§ 233 až § 234), falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov (§ 270), uvádzania

2

falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov (§ 271), výroby a držby falšovateľského náčinia (§ 272), falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok (§ 274), falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru (§ 275), založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena (§ 297), nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok, jedov a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov (§ 298 a 299), úkladov proti Slovenskej republike (§ 312), teroru (§ 313 a 314), záškodníctva (§ 315 a 316), sabotáže (§ 317), vyzvedačstva (§ 318), útoku na orgán verejnej moci (§ 321 ods. 2 až 4), útoku na verejného činiteľa (§ 323 ods. 2 až 4), falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky (§ 352 ods. 4 až 7), prevádzačstva (§ 355), ohrozenia mieru (§ 417), agresie (§ 417a), porušenia medzinárodnej sankcie (§ 417b), porušenie oznamovacej povinnosti (§ 417c), genocídia (§ 418), teroristického útoku (§ 419), niektorých foriem účasti na terorizme (§ 419b), financovania terorizmu (§ 419c), cestovania na účel terorizmu (§ 419d), nedobrovoľného zmiznutia (§ 420a), neľudskosti (§ 425), používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 426), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 427), zneužívania medzinárodne uznávaných označení a štátnych znakov (§ 428), vojnovej krutosti (§ 431), perzekúcie obyvateľstva (§ 432), vojnového bezprávia (§ 433), účasti detí v ozbrojených konfliktoch (§ 433a) aj vtedy, ak taký trestný čin spáchal mimo územia Slovenskej republiky cudzinec, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.“.

2. V § 11 ods. 3 sa slová „dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať“ nahrádzajú slovami „hornou hranicou trestnej sadzby najmenej pätnásť“.

3. Doterajší text § 17 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Tam, kde tento zákon vyžaduje na zavinenie hrubú nedbanlivosť, rozumie sa tým obzvlášť ľahostajné alebo závažné porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti, ktoré viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného týmto zákonom.“.

4. V § 20 sa slovo „páchateľov“ nahrádza slovom „osôb“.

5. V § 29 ods. 2 sa slovo „a“ nahrádza slovom „alebo“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Za súhlas sa považuje vážny, dobrovoľný a zrozumiteľne vyjadrený prejav vôle poškodeného, ak vzhľadom na okolnosti činu a svoje osobné pomery mohol taký súhlas prejaviť. Súhlas nemožno považovať za prejavený, ak poškodený na konanie páchateľa slovne alebo fyzicky nereagoval.“.

6. V § 30 ods. 2 sa slová „podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200,“ nahrádzajú slovami „a iných foriem sexuálneho násilia podľa § 199“.

7. V § 30 odsek 3 znie:

„(3) Čin inak trestný uvedený v § 241, § 332 až 334, § 336 ods. 2, § 336a ods. 1 a § 336b ods. 1 spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu podľa § 241, § 326, § 328 až 330, § 336 ods. 1, § 336a ods. 2 alebo § 336b ods. 2 spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku, nie je trestným činom.“.

8. Nadpis § 31 znie: „Trest, ochranné opatrenie a obmedzenia a povinnosti“.

9. § 31 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

3

„(4) Obmedzenia a povinnosti sú obmedzenia osobnej slobody, obmedzenia na iných právach odsúdeného, alebo povinnosti plniť, konať, zdržať sa, strpieť, ktoré môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný trestný čin.“.

10. Doterajší text § 32 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Trest nespojený s odňatím slobody je trest domáceho väzenia, trest verejnoprospešnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti a trest vyhostenia.“.

11. Za § 33 sa vkladá § 33a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠33a

Obmedzenia a povinnosti

(1) Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze

a)účasti na určených verejných podujatiach

b)požívania alkoholických nápojov,

c)požívania iných návykových látok ako alkoholu,

d)stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine,

e)vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal,

f)držania a chovu zvierat,

g)vedenia motorových vozidiel,

h)účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok,

i)kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami,

j)priblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako dvadsať metrov a zdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa osoba zdržiava alebo ktoré navštevuje.

(2) Povinnosti spočívajú najmä v príkaze

a)zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese,

b)vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržiava alebo ktorý protiprávne obsadil,

c)nahradiť v určenej dobe spôsobenú škodu vrátane ekologickej ujmy alebo so súhlasom poškodeného do určenej doby odstrániť škodlivý následok trestného činu, alebo nahradiť poškodenému preukázateľné náklady na odstránenie škodlivého následku,

d)vykonať v určenej dobe opatrenia alebo zaplatiť náhradu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane životného prostredia,

e)zaplatiť v určenej dobe dlh alebo zameškané výživné,

f)osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému,

g)získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze,

h)podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom sociálnemu výcviku, výchovnému programu alebo inému obdobnému programu,

i)podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok alebo závislosti na hazardných hrách, hraní na hracích automatoch a uzatváraní stávok,

4

j)podrobiť sa v určenej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve,

k)zamestnať sa v určenej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie,

l)dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane,

m)vykonať verejnoprospešné práce,

n)zložiť peňažnú sumu na účet súdu určenú Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného predpisu.

12. V § 34 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Pri ukladaní trestu sa prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.“.

13. V § 34 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vždy prihliadne aj na závažnosť činu.“.

14. V § 34 sa odsek 5 dopĺňa písmeno d), ktoré znie:

„d) u páchateľa na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu, na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na súhlas páchateľa vykonať probačný program podľa osobitného predpisu.“.

15. V § 34 ods. 6 sa slovo „päť“ nahrádza slovom „šesť“.

16. V § 34 ods. 7 písm. a) a b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „to neplatí, ak súd ukladá krátkodobý trest odňatia slobody,“.

17. § 34 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

(8) Páchateľovi, ktorý nebol pred spáchaním trestného činu odsúdený, a ktorého súd odsudzuje za trestný čin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, trestný čin neoprávneného pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku a psychotropnú látku podľa § 172 ods. 1, trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, trestný čin ohrozovania výchovy dieťaťa podľa § 211 ods. 1 a 2, trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1, trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215 ods. 1, trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, trestný čin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, trestný čin ohrozovania obehu peňazí podľa § 273 ods. 1, trestný čin falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1, trestný čin porušovania autorského práva podľa § 283 ods. 1, trestný čin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 287 ods. 1 a § 288 ods. 1, trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 a § 349, trestný čin ohovárania podľa § 373 ods. 1, trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1, trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 alebo trestný čin porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy podľa § 377 ods. 1 súd uloží trest nespojený s odňatím slobody; trest odňatia slobody ustanovený v osobitnej časti zákona môže uložiť

5

len, ak nie sú splnené podmienky na uloženie trestu nespojeného s odňatím slobody, alebo ak nie sú splnené podmienky na uloženie krátkodobého trestu odňatia slobody.“.

18. V § 35 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Pri ukladaní ochranného opatrenia sa prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.“.

19. Za § 35 sa vkladá § 35a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠35a

Zásady ukladania obmedzení a povinností

(1) Popri treste nespojenom s odňatím slobody, ochrannom opatrení alebo tam, kde to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis, môže súd uložiť obmedzenia alebo povinnosti podľa § 33a, ktorých účelom je náprava páchateľa a odstránenie škodlivého následku trestného činu. Pri ukladaní obmedzení alebo povinností sa prihliadne na osobu páchateľa, jeho osobné pomery, príčinu spáchania trestného činu a jeho následok, pohnútku, postoj páchateľa k trestnému činu a na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

(2) Ak súd ukladá odsúdenému povinnosť nahradiť škodu alebo zaplatiť zameškané výživné, uloží mu aj niektorú z povinností podľa § 33a ods. 2 písm. c), d) alebo písm. e).

(3) Ak súd odsudzuje páchateľa za čin, ktorý spáchal pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním, alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách, uloženie povinnosti podľa § 33a ods. 2 písm. h), i) alebo písm. j) má prednosť pred uložením ochranného liečenia podľa § 73 ods. 2 písm. c) ambulantnou formou, ak možno očakávať, že vykonávaním niektorej z týchto povinností sa účel ochranného liečenia dosiahne lepšie ako výkonom ochranného liečenia.

(4) Povinnosť podľa § 33a ods. 2 písm. h) možno uložiť po predchádzajúcom vyžiadaní správy od probačného a mediačného úradníka o vhodnosti jej uloženia, ak vhodnosť uloženia tejto povinnosti nevyplýva z odborného vyjadrenia alebo zo znaleckého posudku.

(5) Ak odsúdený nedodržiava uložené obmedzenia, neplní uložené povinnosti, alebo nesplní uloženú povinnosť v určenej dobe, súd môže rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.“.

20. V § 36 písm. j) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „na túto okolnosť súd nemusí prihliadnuť pri pokračovacom trestnom čine, trvácom trestnom čine, alebo trestnom čine páchanom po dlhší čas,“.

21. V § 36 sa za písmeno m) vkladá nové písmeno n), ktoré znie:

„n) súhlasil s účasťou na mediácií a s výkonom probačného programu podľa osobitného predpisu, pričom k mediácii nedošlo z dôvodu nesúhlasu poškodeného,“

Doterajšie písmená n) a o) sa označujú ako písmená o) a p).

22. V § 38 ods. 6 sa za slová „odsekov 4 a 5“ vkladajú slová „a § 38a“.

23. Za § 38 sa vkladá § 38a, ktorý znie:

6

㤠38a

Ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin uvedený v štvrtej alebo piatej hlave osobitnej časti zákona v rozsahu najmenej 1 000 000 eur zvyšuje sa dolná hranica trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona za čin spáchaný vo veľkom rozsahu o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenia § 38 ods. 4 a 5 nepoužijú.“.

24. V § 39 ods. 2 písm. c) sa za slová „zmenšenej príčetnosti“ vkladá čiarka a slová „ktorú si neprivodil vplyvom návykovej látky“ a na konci sa pripája slovo „alebo“.

25. V § 39 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).

Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).

26. V § 39 odsek 4 znie:

„(4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo odseku 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.“.

27. § 39 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo odseku 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.“.

28. V § 40 odsek 1 znie:

„(1) Od potrestania páchateľa prečinu ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak

a)páchateľ priznal spáchanie prečinu jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu,

b)páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa uloženie trestu nie je potrebné, alebo

c)prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest; to neplatí, ak si stav zmenšenej príčetnosti spôsobil vplyvom návykovej látky.“.

29. V § 40 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Ak bola prečinom spôsobená škoda alebo získaný prospech, od potrestania páchateľa podľa odseku 1 písm. a) alebo b) možno upustiť, iba ak páchateľ vydal výnos z trestnej

7

činnosti a uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo uzavrel s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo inom odškodnení.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

30. § 40a vrátane nadpisu znie:

㤠40a

Podmienečné upustenie od potrestania

(1) Súd môže podmienečne upustiť od potrestania páchateľa za podmienok uvedených v § 40 ods. 1 alebo ods. 3 a určiť skúšobnú dobu až na osemnásť mesiacov, najmä ak považuje za potrebné dohliadať na správanie páchateľa. Súd môže zároveň páchateľovi uložiť povinnosti a obmedzenia podľa § 33a. Ak súd podmienečne upustil od potrestania, na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, a to aj počas skúšobnej doby.

(2) Ak bola prečinom spôsobená škoda alebo získaný prospech, od potrestania páchateľa podľa § 40 ods. 1 písm. a) alebo b) môže súd upustiť,

a) ak páchateľ vydal výnos z trestnej činnosti a uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo uzavrel s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo inom odškodnení alebo

b) ak uloží páchateľovi povinnosť v určenej dobe uhradiť škodu alebo uzavrieť s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo inom odškodnení.

(3) Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

(4) Páchateľ musí počas skúšobnej doby plniť uložené povinnosti a dodržiavať uložené obmedzenia, musí dodržiavať podmienky probačného dohľadu, musí dodržiavať podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami, nesmie spáchať úmyselný trestný čin, nesmie spáchať úmyselný priestupok alebo iný obdobný delikt druhovo rovnaký ako trestný čin, za ktorý mu bolo povolené podmienečné upustenie od potrestania, alebo spáchať priestupok s použitím násilia alebo hrozby násilia, alebo opakovane spáchať iné úmyselné priestupky, ktoré vzhľadom na ich závažnosť, povahu alebo početnosť nesvedčia o jeho náprave.

(5) Ak páchateľ v skúšobnej dobe spácha úmyselný trestný čin, súd rozhodne, aj v priebehu skúšobnej doby, že sa neosvedčil a uloží mu trest. Ak páchateľ iným spôsobom poruší podmienky podmienečného upustenia od potrestania, súd môže rozhodnúť o neosvedčení a uložení trestu, a to aj v priebehu skúšobnej doby.

(6) O tom, že sa páchateľ neosvedčil a ukladá mu trest, musí súd rozhodnúť bez zbytočného odkladu potom, čo sa dozvedel, že páchateľ porušil podmienky podmienečného upustenia od potrestania, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa uplynutia skúšobnej doby, ak nerozhodol už v priebehu jej plynutia. Ak súd musí čakať na právoplatnosť rozhodnutia o trestnom čine spáchanom v skúšobnej dobe, rozhodne bez zbytočného odkladu po právoplatnosti tohto rozhodnutia, najneskôr však do troch mesiacov od jeho

8

právoplatnosti. Ak sa páchateľ nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.

(7) Ak súd nerozhodne v trojmesačných lehotách uvedených v odseku 6 bez toho, že by páchateľ mal na tom vinu, alebo ak súd musel čakať na právoplatnosť rozhodnutia o trestnom čine spáchanom v skúšobnej dobe a rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť v lehote osemnástich mesiacov od uplynutia skúšobnej doby bez toho, že by páchateľ mal na tom vinu, súd nemôže rozhodnúť, že páchateľ sa neosvedčil a ukladá mu trest.

(8) Ak páchateľ dodržal všetky podmienky na podmienečné upustenie od potrestania, súd po uplynutí skúšobnej doby rozhodne, že sa osvedčil.“.

31. V § 45 ods. 3, § 56 ods. 5 a § 61 ods. 9 sa slovo „úhrnný“ nahrádza slovom „spoločný“.

32. V druhej časti druhej hlave sa za druhý diel vkladá nový tretí diel, ktorý vrátane nadpisu znie:

„Tretí diel

Probačný dohľad

§ 45a

(1) Probačným dohľadom sa rozumie pravidelný osobný kontakt páchateľa s probačným a mediačným úradníkom na účel kontroly dodržiavania plnenia obmedzení a povinností, trestu domáceho väzenia alebo trestu verejnoprospešnej práce uložených páchateľovi súdom alebo vyplývajúcich zo zákona.

(2) Účelom probačného dohľadu je sledovanie a kontrola správania páchateľa, odborné vedenie a pomoc páchateľovi s cieľom znížiť riziko opakovania trestnej činnosti a zaistiť ochranu spoločnosti.

(3) Probačný dohľad zabezpečuje probačný a mediačný úradník.

§ 45b

(1) Súd nariadi probačný dohľad, ak ukladá páchateľovi obmedzenie alebo povinnosť podľa § 33a, trest domáceho väzenia alebo trest verejnoprospešnej práce. V rámci probačného dohľadu súd môže nariadiť aj kontrolu technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

(2) Súd probačný dohľad nenariadi, ak ukladá páchateľovi len povinnosť v určenej dobe nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, bez súčasného uloženia iných obmedzení alebo povinností.

§ 45c

Páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný spolupracovať s probačným a mediačným úradníkom, dodržiavať uložené obmedzenia a plniť uložené povinnosti, strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak bola nariadená.“.

9

Doterajší tretí až piaty diel sa označujú ako štvrtý až šiesty diel.

33. V § 47 ods. 2 sa slová „nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 5, 6, 7 alebo 8“ nahrádzajú slovami „neoprávneného pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku a psychotropnú látku podľa § 172 ods. 5 alebo 6, neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 3, 4 a 5, neoprávneného prechovávania, výroby a obchodovania s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora podľa § 173a ods. 5“, slová „znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200“ nahrádzajú slovami „znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia podľa § 199“ a slová „ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody“ sa nahrádzajú slovami „ktorému už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon mu nebol podmienečne odložený“

34. Za § 47 sa vkladá § 47a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠47a

Krátkodobý trest odňatia slobody

(1) Krátkodobý trest odňatia slobody môže súd uložiť popri treste nespojenom s odňatím slobody alebo popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odkladá, ak vzhľadom na osobu páchateľa alebo okolnosti prípadu má za to, že je potrebné pôsobiť na nápravu páchateľa krátkodobým výkonom trestu odňatia slobody, alebo ak krátkodobý výkon trestu odňatia slobody považuje za potrebný na dosiahnutie účelu trestu. Krátkodobý trest odňatia slobody môže súd uložiť aj samostatne, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti neustanovuje dolnú hranicu trestnej sadzby.

(2) Krátkodobý trest odňatia slobody súd uloží vo výmere

a) tri mesiace, ak sa má odsúdený podrobiť počas jeho výkonu špecializovanému resocializačnému programu, alebo

b) od dvoch týždňov do štyroch týždňov.

(3) Krátkodobý trest odňatia slobody môže súd uložiť len páchateľovi, ktorý v posledných piatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Krátkodobý trest odňatia slobody súd neuloží, ak sa má do výkonu trestu odňatia slobody započítať väzba.

(4) Krátkodobý trest odňatia slobody sa vykoná v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia; § 48 a 66 sa nepoužijú.

(5) Dňom výkonu krátkodobého trestu odňatia slobody pokračuje plynutie skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody alebo odsúdený začína výkon uloženého trestu nespojeného s odňatím slobody alebo v jeho výkone pokračuje, ak sa jeho výkon začal pred výkonom krátkodobého trestu odňatia slobody.

(6) Vykonaný krátkodobý trest odňatia slobody sa započíta do trestu odňatia slobody, ktorý sa má vykonať pre ten istý skutok. Rovnako sa vykonaný krátkodobý trest odňatia slobody započíta do uloženého súhrnného trestu alebo spoločného trestu.

10

(7) Ak súd uložil krátkodobý trest odňatia slobody samostatne, dňom jeho výkonu sa na páchateľa hľadí ako keby nebol odsúdený.“.

35. V § 49 ods. 1 sa slovo „dva“ nahrádza slovom „tri“.

36. § 50 znie:

㤠50

(1) Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až štyri roky. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

(2) V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť obmedzenia alebo povinnosti.

(3) Skúšobná doba, ktorá už uplynula, sa započítava do skúšobnej doby nanovo určenej pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení súhrnného trestu alebo spoločného trestu.

(4) Odsúdený musí počas skúšobnej doby plniť uložené povinnosti a dodržiavať uložené obmedzenia, dodržiavať podmienky probačného dohľadu, musí dodržiavať podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami, nesmie spáchať úmyselný trestný čin, nesmie spáchať úmyselný priestupok alebo iný obdobný delikt druhovo rovnaký ako trestný čin, za ktorý mu bol povolený podmienečný odklad výkonu trestu, alebo spáchať priestupok s použitím násilia alebo hrozby násilia, alebo opakovane spáchať iné úmyselné priestupky, ktoré vzhľadom na ich závažnosť, povahu alebo početnosť nesvedčia o jeho náprave.

(5) Ak odsúdený v skúšobnej dobe spácha úmyselný trestný čin, súd rozhodne, aj v priebehu skúšobnej doby, že trest odňatia slobody vykoná. Ak odsúdený iným spôsobom poruší podmienečný odklad výkonu trestu, súd môže rozhodnúť, že trest odňatia slobody sa vykoná, a to aj v priebehu skúšobnej doby, ak odsek 8 neustanovuje inak.

(6) O tom, že odsúdený podmienečne odložený trest vykoná, musí súd rozhodnúť bez zbytočného odkladu potom, čo sa dozvedel, že odsúdený svojím konaním dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, najneskôr však do šiestich mesiacov od uplynutia skúšobnej doby, alebo od uplynutia dodatočnej skúšobnej doby podľa odseku 8, ak nerozhodol už v priebehu jej plynutia. Ak súd musí čakať na právoplatnosť rozhodnutia o trestnom čine spáchanom v skúšobnej dobe, rozhodne bez zbytočného odkladu po právoplatnosti tohto rozhodnutia, najneskôr však do šiestich mesiacov od jeho právoplatnosti. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.

(7) Ak súd nerozhodne v šesťmesačných lehotách uvedených v odseku 6 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd musel čakať na právoplatnosť rozhodnutia o trestnom čine spáchanom v skúšobnej dobe a rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, v lehote dvoch rokov, ak ide o konanie o prečine a troch rokov,

11

ak ide o konanie o zločine, od uplynutia skúšobnej doby alebo od uplynutia dodatočnej skúšobnej doby podľa odseku 8.

(8) Súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a)uložiť doteraz neuložené obmedzenia alebo povinnosti,

b)primerane predĺžiť skúšobnú dobu alebo uložiť ďalšiu skúšobnú dobu a to aj nad hornú hranicu jej trvania podľa odseku 1, najviac o jeden rok,

c)nariadiť kontrolu uložených obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená, alebo

d)nariadiť výkon časti uloženého trestu odňatia slobody vo výmere podľa § 47a ods. 2.

(9) Ak súd nariadil výkon časti uloženého trestu odňatia podľa odseku 8 písm. d), súčasne uloží ďalšiu skúšobnú dobu podľa odseku 8 písm. b), ak skúšobná doba už uplynula. Po prepustení odsúdeného z výkonu časti trestu pokračuje plynutie skúšobnej doby.

(10) Ak odsúdený dodržal všetky podmienky podmienečného odkladu výkonu trestu, súd po uplynutí skúšobnej doby rozhodne, že sa podmienečne odsúdený osvedčil. Ak súd tak nerozhodne do šiestich mesiacov od uplynutia skúšobnej doby, alebo od uplynutia dodatočnej skúšobnej doby podľa odseku 8, bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

(11) Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený, ak tento účinok vznikol aj ohľadom ostatných súbežne uložených trestov.“.

37. § 51 a 52 vrátane nadpisu nad § 51 sa vypúšťajú.

38. V § 53 odseky 3 a 4 znejú:

„(3) Ak súd ukladá trest domáceho väzenia súčasne ustanoví náhradný trest odňatia slobody vo výmere až na tri roky, pre prípad, že by odsúdený nedodržiaval podmienky výkonu trestu domáceho väzenia, nedodržiaval uložené obmedzenia alebo nesplnil uložené povinnosti, nedodržiaval podmienky probačného dohľadu, maril výkon kontroly technickými prostriedkami. Náhradný trest odňatia slobody nesmie presahovať hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri danom trestnom čine.

(4) Odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Odsúdený musí dodržiavať podmienky probačného dohľadu, plniť uložené povinnosti a dodržiavať uložené obmedzenia, musí dodržiavať podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami, nesmie počas doby uloženého trestu domáceho väzenia spáchať úmyselný trestný čin, nesmie spáchať úmyselný priestupok alebo iný obdobný delikt druhovo rovnaký ako trestný čin, za ktorý mu bol uložený trest domáceho väzenia, alebo spáchať priestupok s použitím násilia alebo hrozby násilia, alebo opakovane spáchať iné úmyselné priestupky, ktoré vzhľadom na ich závažnosť, povahu alebo početnosť nesvedčia o jeho náprave.“.

39. V § 53 odsek 6 znie:

12

„(6) Ak odsúdený spácha úmyselný trestný čin, súd nariadi výkon náhradného trestu, a to aj v priebehu výkonu trestu domáceho väzenia. Ak odsúdený inak poruší podmienky výkonu trestu domáceho väzenia, súd môže nariadiť výkon náhradného trestu odňatia slobody, alebo jeho pomernej časti, a to aj v priebehu výkonu trestu domáceho väzenia.“.

40. § 53 sa dopĺňa odsekmi 7 až 11, ktoré znejú:

„(7) O tom, že odsúdený náhradný trest odňatia slobody vykoná, musí súd rozhodnúť bez zbytočného odkladu potom, čo sa dozvedel, že odsúdený svojím konaním dal príčinu na nariadenie výkonu náhradného trestu odňatia slobody, najneskôr však do troch mesiacov od výkonu uloženého trestu, alebo od uplynutia dodatočnej doby podľa odseku 9, ak nerozhodol už v priebehu výkonu trestu domáceho väzenia. Ak súd musí čakať na právoplatnosť rozhodnutia o trestnom čine spáchanom v priebehu výkonu trestu domáceho väzenia, rozhodne bez zbytočného odkladu po právoplatnosti tohto rozhodnutia, najneskôr však do šiestich mesiacov od jeho právoplatnosti. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.

(8) Uplynutím trojmesačných alebo šesťmesačných lehôt uvedených v odseku 7 bez toho, aby odsúdený mal na tom vinu, súd nemôže rozhodnúť o výkone náhradného trestu odňatia slobody. Rovnako súd nemôže rozhodnúť o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ak súd musel čakať na právoplatnosť rozhodnutia o trestnom čine spáchanom v priebehu výkonu trestu domáceho väzenia a rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť bez toho, aby odsúdený mal na tom vinu, v lehote dvoch rokov, ak ide o konanie o prečine a troch rokov, ak ide o konanie o zločine, od uplynutia trestu domáceho väzenia alebo od uplynutia dodatočnej doby podľa odseku 9.

(9) Súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu hoci odsúdený svojím konaním dal príčinu na nariadenie náhradného trestu odňatia slobody,

a) určiť dodatočnú dobu na splnenie uloženej povinnosti najviac na tri mesiace, alebo

b) nariadiť výkon časti náhradného trestu odňatia slobody vo výmere podľa § 47a ods. 2.

(10) Ak súd nariadil výkon časti náhradného trestu odňatia slobody podľa odseku 9 písm. b), po prepustení odsúdeného z výkonu časti náhradného trestu odsúdený pokračuje vo výkone trestu domáceho väzenia.

(11) Ak súd nerozhodol o výkone náhradného trestu odňatia slobody podľa odseku 7 alebo odseku 8, má sa za to, že trest domáceho väzenia bol vykonaný dňom uplynutia doby, na ktorú bol uložený.“.

41. § 54 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„Trest verejnoprospešnej práce

§ 54

(1) Trest verejnoprospešnej práce môže súd uložiť páchateľovi vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za trestný čin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje šesť rokov.

13

(2) Trest verejnoprospešnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne, bez nároku na odmenu, v rozsahu najmenej 20 hodín za kalendárny mesiac odo dňa určenia druhu a miesta výkonu verejnoprospešnej práce.

(3) Pri ukladaní trestu verejnoprospešnej práce súd prihliadne na možnosti výkonu tohto trestu, na zdravotný stav a duševnú spôsobilosť páchateľa a jeho vyjadrenie k výkonu tohto trestu. Trest verejnoprospešnej práce súd neuloží, ak zdravotný stav alebo duševná spôsobilosť páchateľa mu neumožňuje obsah a rozsah verejnoprospešnej práce vykonávať.

(4) Súd môže páchateľovi popri treste verejnoprospešnej práce uložiť aj obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 33a.

(5) Odsúdený musí odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku do dňa vykonania trestu verejnoprospešnej práce dodržiavať podmienky probačného dohľadu, plniť uložené povinnosti a dodržiavať uložené obmedzenia, musí dodržiavať podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami, nesmie spáchať úmyselný trestný čin, nesmie spáchať úmyselný priestupok alebo iný obdobný delikt druhovo rovnaký ako trestný čin, za ktorý mu bol uložený trest verejnoprospešnej práce, alebo spáchať priestupok s použitím násilia alebo hrozby násilia, alebo opakovane spáchať iné úmyselné priestupky, ktoré vzhľadom na ich závažnosť, povahu alebo početnosť nesvedčia o jeho náprave.

(6) Trest verejnoprospešnej práce musí odsúdený vykonať najneskôr do osemnástich mesiacov odo dňa určenia druhu a miesta výkonu verejnoprospešnej práce.

(7) Ak súd ukladá trest verejnoprospešnej práce, ustanoví pre prípad, že by odsúdený neplnil trest verejnoprospešnej práce, nedodržiaval uložené obmedzenia alebo nesplnil uložené povinnosti, nedodržiaval podmienky probačného dohľadu, maril výkon kontroly technickými prostriedkami, náhradný trest odňatia slobody vo výmere až na šesť mesiacov.“.

42. Za § 54 sa vkladá § 54a, ktorý znie:

㤠54a

(1) V rámci trestu verejnoprospešnej práce je odsúdený povinný v rozsahu uloženom súdom vykonať práce v prospech štátu, vyššieho územného celku, obce alebo inej právnickej osoby, ktorá nebola založená na účel podnikania a ktorá sa zaoberá vzdelávaním, školstvom, kultúrou, ochranou ľudských práv, rozvojom vedy, rozvojom telesnej kultúry, ochranou pred požiarmi, ochranou zvierat, sociálnou pomocou, sociálnymi službami, zdravotnou starostlivosťou, ekologickou činnosťou, náboženskou činnosťou, humanitárnou činnosťou, charitatívnou činnosťou alebo inou verejnoprospešnou činnosťou. Vykonávaním práce podľa prvej vety nevzniká odsúdenému pracovný pomer ani iný obdobný právny vzťah.

(2) Trest verejnoprospešnej práce odsúdený vykonáva spravidla v obvode okresného súdu, v ktorom má bydlisko. Ak nie je možné vykonať trest verejnoprospešnej práce v tomto obvode, môže sa vykonať aj mimo tohto obvodu, ak to nie je na prekážku riadneho výkonu tohto trestu.

(3) Vo veciach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa primerane použijú ustanovenia o povinnostiach zamestnávateľa, právach a povinnostiach zamestnancov a inšpekcii práce podľa zákonníka práce a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Vykonávanie práce odsúdeným sa z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažuje za plnenie pracovných úloh, a ak

14

došlo k poškodeniu zdravia alebo smrti úrazom, nejde o pracovný úraz; v takom prípade sa zodpovednosť za spôsobenú škodu posudzuje podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. Náklady spojené s výkonom trestu verejnoprospešnej práce znáša odsúdený sám; to neplatí ohľadom nákladov na pracovné náradie, materiál a osobné ochranné pracovné prostriedky potrebné na výkon práce, ktoré znáša poskytovateľ práce.“.

43. § 55 znie:

㤠55

(1) Ak odsúdený spácha do vykonania uloženého trestu verejnoprospešnej práce úmyselný trestný čin, súd nariadi výkon náhradného trestu odňatia slobody. Ak odsúdený inak neplní alebo poruší podmienky výkonu trestu verejnoprospešnej práce, súd môže nariadiť výkon náhradného trestu odňatia slobody, alebo jeho pomernej časti.

(2) O tom, že odsúdený náhradný trest odňatia slobody vykoná, musí súd rozhodnúť bez zbytočného odkladu potom, čo sa dozvedel, že odsúdený svojím konaním dal príčinu na nariadenie výkonu náhradného trestu odňatia slobody, najneskôr však do troch mesiacov od vykonania trestu verejnoprospešnej práce alebo ak nebol trest verejnoprospešnej práce vykonaný celý, od uplynutia doby podľa § 54 ods. 6 alebo dodatočnej doby podľa odseku 4, ak nerozhodol už v priebehu výkonu trestu verejnoprospešnej práce. Ak súd musí čakať na právoplatnosť rozhodnutia o trestnom čine spáchanom v priebehu výkonu trestu verejnoprospešnej práce, rozhodne bez zbytočného odkladu po právoplatnosti tohto rozhodnutia, najneskôr však do šiestich mesiacov od jeho právoplatnosti. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.

(3) Uplynutím trojmesačných alebo šesťmesačných lehôt uvedených v odseku 2 bez toho, aby odsúdený mal na tom vinu, súd nemôže rozhodnúť o výkone náhradného trestu odňatia slobody. Rovnako súd nemôže rozhodnúť o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ak súd musel čakať na právoplatnosť rozhodnutia o trestnom čine spáchanom v priebehu doby vykonávania trestu verejnoprospešnej práce a rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť bez toho, aby odsúdený mal na tom vinu, v lehote dvoch rokov, ak ide o konanie o prečine a troch rokov, ak ide o konanie o zločine, od vykonania trestu verejnoprospešnej práce alebo ak nebol trest verejnoprospešnej práce vykonaný celý, od uplynutia doby podľa § 54 ods. 6 alebo dodatočnej doby podľa odseku 4.

(4) Súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu hoci odsúdený svojím konaním dal príčinu na nariadenie náhradného trestu odňatia slobody,

a) určiť dodatočnú dobu na splnenie uloženej povinnosti najviac na tri mesiace, alebo

b) nariadiť výkon časti náhradného trestu odňatia slobody vo výmere podľa § 47a ods. 2.

(5) Ak súd nariadil výkon časti náhradného trestu odňatia slobody podľa odseku 4 písm. b), po prepustení odsúdeného z výkonu časti náhradného trestu odsúdený pokračuje vo výkone trestu verejnoprospešnej práce.

(6) Súd môže upustiť od výkonu trestu verejnoprospešnej práce, ak odsúdený v dôsledku zmeny zdravotného stavu, ktorý si úmyselne neprivodil v priebehu výkonu tohto trestu, nie je schopný trest verejnoprospešnej práce vykonať.

15

(7) Ak súd nerozhodol o výkone náhradného trestu odňatia slobody podľa odseku 1 alebo odseku 2, má sa za to, že trest verejnoprospešnej práce bol vykonaný dňom vykonania poslednej uloženej hodiny alebo ak nebol vykonaný celý, dňom uplynutia doby podľa § 54 ods. 6.“.

44. V § 56 ods. 1 sa suma „160 eur“ nahrádza sumou „500 eur“ a suma „331 930 eur“ sa nahrádza číslom „5 000 000 eur“.

45. V § 56 odsek 2 znie:

„(2) Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin alebo, ak ho ukladá popri treste odňatia slobody za zločin s hornou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby neprevyšujúcou desať rokov, ktorého výkon podmienečne odkladá.“.

46. V § 56 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Peňažný trest súd neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.“.

47. V § 56 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Súd môže uložiť splácanie peňažného trestu v mesačných splátkach aj vtedy, ak má za to, že tento spôsob výkonu peňažného trestu dosiahne účel trestu lepšie, ako jeho jednorazové zaplatenie.“.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.

48. V § 57 odsek 1 znie:

„(1) Pri určovaní výšky peňažného trestu súd zohľadní osobné a majetkové pomery páchateľa, jeho životnú úroveň, rozsah trestného činu a majetkový prospech, ktorý páchateľ získal alebo sa snažil získať trestným činom.“.

49. V § 58 ods. 1 sa pred slovo „veľkého“ vkladá slovo „aspoň“.

50. § 58 odseky 2 a 3 znejú:

„(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 6, trestného činu neoprávneného pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku a psychotropnú látkou podľa § 172 ods. 4, 5 alebo 6, trestného činu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 3, neoprávneného prechovávania, výroby a obchodovania s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora podľa § 173a ods. 4, trestného činu zverenia dieťaťa do moci iného podľa

§ 180 ods. 3

alebo

§ 181

ods. 4, trestného činu vydierania podľa

§ 189 ods.

2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa

§ 190 ods. 4

alebo ods. 5

alebo

§ 191 ods. 3 alebo 4

, trestného činu nátlaku podľa

§ 192 ods. 3 alebo 4

, trestného činu nepovolenej prevádzky lotérií a iných podobných hier podľa § 230 ods. 3, 4 alebo 5, trestného činu legalizácie výnosu z trestnej podľa § 233 ods. 4, trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254 ods. 4 alebo 5, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa

§ 270

ods. 5 alebo 6, trestného činu skrátenia dane, cla, poistného a povinného príspevku podľa

§ 276 ods. 3

alebo

4

, trestného činu neodvedenia dane, poistného a povinného príspevku podľa

§ 277 ods. 3

alebo , trestného činu daňového podvodu podľa § 277a ods. 3 alebo 4, trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa

§ 278 ods. 2

,

16

trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 4 alebo 5, trestného činu prijímania úplatku podľa

§ 328 ods. 2

, trestného činu podplácania podľa

§ 334 ods. 2

, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa

§ 352 ods.

5 alebo 6

, trestného činu prevádzačstva podľa

§ 355 ods. 4 alebo 5 alebo § 356

ods. 4 alebo 5, trestného činu kupliarstva podľa

§ 367 ods. 4

alebo 5, trestného činu výroby detskej pornografie podľa

§ 368

ods. 3 alebo 4, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa

§ 369

ods. 3 alebo 4, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa

§ 372 ods. 3

a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom