Správa o výsledku kontroly  
2022  
Systém programového  
rozpočtovania v štátnej správe  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ministerstvo financií Slovenskej republiky,  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,  
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky  
Kontrola bola vykonaná na dvoch úrovniach. MF SR predstavovalo systémovú úroveň z pozície gestora  
a koordinátora programového rozpočtovania po formálnej stránke. MPSVR SR a ÚPV SR zastupovali v kontrole  
implementačnú úroveň, príklad dvoch rozpočtových kapitol využívajúcich programové rozpočtovanie po vecnej  
stránke, pri ktorých sme sledovali mieru využívania programového rozpočtovania a jeho prínosov.  
Kontrola bola vykonaná podľa príslušných ustanovení zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré vychádzajú zo  
základných princípov kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI), a to  
ako kontrola výkonnosti za kontrolované obdobie 2017 až druhý kvartál 2022. Kontrolu vykonal tím kontrolórov  
a analytikov so skúsenosťami z hodnotenia fiškálnej politiky, získanými počas predchádzajúcich systémových  
kontrol, práce na stanoviskách NKÚ SR a ďalších činnostiach. Prístup ku kontrole, identifikované riziká a použité  
kritériá boli interne aj externe konzultované v rámci prípravy a výkonu kontroly s relevantnými odborníkmi.  
NKÚ SR počas svojich kontrol v posledných rokoch narážal na viaceré problémy spojené s programovým  
rozpočtovaním. Do plánu kontrol na rok 2022 sa tak dostala aj systémová kontrola, ktorá mala poukázať na hlavné  
príčiny (ne)fungovania programového rozpočtovania spolu s odporúčaniami na zlepšenie celého systému  
programového rozpočtovania. Ako hlavné problémy sme už pri príprave kontroly videli nevyužívanie potenciálu  
a existujúcich možností programového rozpočtovania. Kvalita programových rozpočtov kapitol bola kolísavá  
a rozdielne bolo aj chápanie prínosov programového rozpočtovania pre fungovanie kapitol. Nedostatočné bolo tiež  
systematické sledovanie plnenia zámerov a cieľov verejných politík, ako na úrovni ministerstiev, tak na centrálnej  
úrovni. Chýbala zúčtovateľnosť plnenia verejných politík – cieľ s ktorým bolo programové rozpočtovanie zavádzané.  
Systém programového rozpočtovania v štátnej správe predstavuje nástroj na riadenie verejných politík, vrátane  
strategického plánovania a zúčtovateľnosti ich plnenia. Manažérske riadenie kapitol i gestorstvo systému  
programového rozpočtovania sú prienikmi aktivít na úrovni úradu vlády, ministerstva financií a ostatných správcov  
kapitol, pričom konkrétne rozdelenie úloh a postavenie jednotlivých aktérov by malo zodpovedať celkovému cieľu  
tohto systému.  
Súčasný stav systému programového rozpočtovania v štátnej správe má dva hlavné problémy. Prvým je  
nedodržiavanie metodiky programového rozpočtovania, najmä v oblasti monitorovania a hodnotenia,  
vrátane nevyužívania dostupných možností monitorovania a hodnotenia v rozpočtovom informačnom  
systéme. Druhým je absentujúce kompetenčné uchopenie koordinácie a starostlivosti o výsledkové  
riadenie verených politík po vecnej, obsahovej stránke. Toto na jednej strane znižuje celkovú  
transparentnosť, prehľadnosť vynakladania verejných financií a na druhej strane zhoršuje zúčtovateľnosť  
verejných politík.  
Programový rozpočet MPSVR SR a nastavenie procesov programového rozpočtovania v rámci ŠR nenapomáhali  
maximalizácií prínosov rozpočtovania založeného na výsledkoch, plneniu vecných zámerov a cieľov. Vlastníctvo  
procesov programového rozpočtovania, ukotvené v organizačnom poriadku MPSVR SR na pozície generálnych  
riaditeľov sekcií a riaditeľov odborov podľa vecnej príslušnosti však nezabezpečovalo dostatočne proaktívny  
záujem o vybrané aspekty programového rozpočtovania na strane MPSVR SR, náležitá starostlivosť o jeho kvalitnú  
implementáciu na strane gestora (MF SR), ako aj absencia využívania jeho výsledkov v riadiacej praxi sú  
najvýznamnejším zistením NKÚ SR v oblasti fungovania programového rozpočtovania na MPSVR SR.  
1
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
do roka  
• Aktívne využívať existujúce možnosti  
(VFR NR SR)  
• Posilnenie kultúry výkonnostného  
riadenia  
• Vyžadovať dodržiavanie metodiky pri  
monitorovaní a hodnotení  
• Systematické odpočty strednodobého  
plnenia zámerov a cieľov verejných  
politík  
• Ľahká dostupnosť informácií o  
výsledkovom riadení verejných  
financií  
• Určiť vecného gestora kvality  
• Zverejňovať údaje nielen o plnánoch  
programového rozpočtovania, vrátane  
(ako je to teraz), ale aj o ich plnení na  
monitorovania a hodnotenia  
rozpocet.sk  
• Kompetenčne uchopiť systematické  
prezentovanie dosiahnutých zámerov  
a cieľov  
• ? MF SR, ÚV SR, RRZ, iný úrad,  
podpredseda vlády, splnomocnenec ?  
hneď  
(MF SR)  
Výsledok  
časom  
Čo odporúčame  
Sfunkčnenie programového rozpočtovania je uvádzané tak v programovom vyhlásení vlády, ako aj v pláne obnovy  
a odolnosti. Rovnako výbor NR SR pre financie a rozpočet v nadväznosti na predchádzajúcu kontrolu NKÚ SR  
v uznesení žiadal podpredsedu vlády a ministra financií zrevidovať systém programového rozpočtovania  
a zabezpečiť jednotné riadenie kvality programového rozpočtovania tak, aby sa dosiahlo priame prepojenie  
rozpočtu verejnej správy na dosahovanie cieľov verejných politík. MF SR následne v roku 2020 zriadilo neformálnu  
pracovnú skupinu k sfunkčneniu programového rozpočtovania. Kontrolou bolo zistené, že vykonávané kroky  
MF SR nie sú dostatočné na sfunkčnenie programového rozpočtovania. NKÚ SR preto odporúča formalizovať  
fungovanie pracovnej skupiny so silnejším mandátom a so zapojením viacerých zainteresovaných strán.  
Je potrebné určiť cieľový, želaný stav programového rozpočtovania a jednotlivé kroky, harmonogram  
dosiahnutia, vrátane zodpovednosti za koordináciu, jednotnú vysokú kvalitu programového rozpočtovania  
a nadväzného monitorovania a hodnotenia.  
Programové rozpočtovanie predstavuje nástroj na výkonnostné riadenie verejných financií (politík), vyvodzovanie  
zúčtovateľnosti, konečnej zodpovednosti za plnenie zámerov a cieľov verejných politík. Toto si okrem iného  
vyžaduje, aby boli údaje spravované ako strategické aktívum, čiže aby boli údaje zistiteľné, prepojiteľné,  
štandardizované a včas dostupné. Čo je jedno z kritérií, ktoré hodnotilo NKÚ SR na základe osvedčených postupov  
pri rozpočtovaní založenom na výsledkoch publikovaných OECD. Kontrolou bolo zistené, že skutočný stav údajov  
vkladaných do rozpočtového informačného systému, zverejňovaných na stránke otvorených údajov MF SR  
rozpocet.sk a informácie uvedené v monitorovacích správach jednotlivých kapitol nezodpovedajú uvedenému  
kritériu, údaje sú nekonzistentné. NKÚ SR odporúča zvýšiť prehľadnosť a transparentnosť vynakladania  
verejných zdrojov zverejňovaním údajov z programového rozpočtovania v prehľadnej a počítačovo  
spracovateľnej podobe vrátane zámerov, cieľov, merateľných ukazovateľov, zodpovedností a monitoringu  
plnenia. Uvedené môže byť dosiahnuté dôsledným dodržiavaním existujúcich možností v rozpočtovom  
informačnom systéme a popísaných v platnej metodike programového rozpočtovania.  
NKÚ SR odporúča Výboru NR SR pre financie a rozpočet:  
-
iniciovať kompetenčné uchopenie riadenia kvality programových rozpočtov, monitorovania  
a hodnotenia na úrovni centrálnej vlády,  
-
vyžadovať ako súčasť štátneho záverečného účtu systematický strednodobý odpočet  
zámerov a cieľov programov vlády, stanovených v hlavnej knihe rozpočtu.  
2
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE SYSTÉM PROGRAMOVÉHO  
ROZPOČTOVANIA V ŠTÁTNEJ SPRÁVE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom bolo preveriť účinnosť nastavenia systému programového rozpočtovania a jeho súlad s metodickým  
pokynom na usmernenie programového rozpočtovania. Predmetom kontroly boli nasledovné tri oblasti:  
(1) Záverečný účet kapitoly (len na MPSVR SR), (2) Programové rozpočtovanie ako nástroj plnenia zámerov  
a cieľov a (3) Nastavenie procesov programového rozpočtovania.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrolná akcia zameraná na systém programového rozpočtovania v štátnej správe bola vykonaná na dvoch  
kontrolovaných subjektoch – Ministerstve financií Slovenskej republiky a Ministerstve práce, sociálnych vecí  
a rodiny Slovenskej republiky. Správa o výsledku kontroly zahŕňa aj výsledky zo samostatnej kontrolnej akcie  
zameranej na programové rozpočtovanie na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Kontroly boli  
vykonané v roku 2022 za kontrolované obdobie rokov 2017 až druhý kvartál 2022 a súvisiace obdobia v prípade  
potreby.  
Kontrola bola rozdelená na dve etapy. Prvá sa sústredila na záverečný účet kapitoly MPSVR SR za rok 2021,  
s dôrazom na programové rozpočtovanie. Závery uvedené v čiastkovom protokole boli využité ako podklad pri  
spracovaní stanoviska NKÚ SR k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2021. Druhá etapa bola zameraná na  
systém programového rozpočtovania ako celok, pričom na MPSVR SR sme sledovali úroveň, spôsob  
implementácie, vrátane pridanej hodnoty v rámci riadenia kapitoly a na MF SR úroveň riadenia programového  
rozpočtovania.  
Kontrola bola vykonávaná ako kontrola výkonnosti v zmysle medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných  
inštitúcií (ISSAI). Medzi použité nástroje a techniky možno zaradiť analýzu problému, analýzu zainteresovaných  
strán doplnenú o RACI (Responsible – zodpovedná, Accountable – zúčtovateľná, Consulted – konzultovaná,  
Informed – informovaná) a analýzu hlavných príčin prostredníctvom diagramu príčin a následkov (Ishikawov  
fishbone diagram). Kritériá kontroly vychádzali z rizík identifikovaných v rámci predchádzajúcich kontrol, analytickej  
činnosti a osvedčených postupov pri rozpočtovaní založenom na výsledkoch (programovom rozpočtovaní),  
publikovanom OECD v roku 2019.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Programové rozpočtovanie ako nástroj výsledkového riadenia verejných politík  
Programové rozpočtovanie predstavuje súčasť procesov riadenia verejných financií. Aj napriek svojmu názvu, nie  
je len o rozpočtovaní, ale o všetkých fázach, etapách od plánovania až po monitorovanie a hodnotenie  
vynaložených prostriedkov a splnených zámerov a cieľov. Programové rozpočtovanie predstavuje nástroj, no ako  
pri každom nástroji aj tu treba odlišovať rôzne pohľady – tvorcu a správcu nástroja (napr. výrobca autobusu),  
používateľa nástroja (vodič) a užívateľa prínosov (cestujúci), prípadne niekoho dozerajúceho nad využívaním  
nástroja (dopravný podnik).  
Programové rozpočtovanie bolo postupne zavádzané od roku 2004 a legislatívne je ukotvené v zákone  
o rozpočtových pravidlách verejnej správy (523/2004 Z. z.). MF SR pripravilo metodiku programového  
rozpočtovania spolu s manuálmi a každoročne vydáva príručku na zostavenie rozpočtu verejnej správy a smernicu  
na vypracovanie záverečných účtov kapitol. MF SR sa tiež stará o rozpočtový informačný systém, ktorý je  
prispôsobený pre programové rozpočtovanie.  
Jednotlivé rozpočtové kapitoly a v rámci nich takzvaní správcovia kapitol by mali využívať programové  
rozpočtovanie na zatriedenie výdavkov podľa zámerov a cieľov, na sledovanie plnenia a monitorovanie  
a hodnotenie dosiahnutia stanovených zámerov a cieľov prostredníctvom ukazovateľov. Jednotlivé rozpočtové  
3
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
programy, podprogramy a prvky/projekty si možno predstaviť ako obálky s popisom, na čo sa majú použiť vložené  
peniaze, doplnené o tabuľku s cieľovými hodnotami – vyplneným plánom a prázdnou skutočnosťou.  
Prínosom programového rozpočtovania je prehľadnosť, čiže je zrejmé, na čo by sa mali prostriedky použiť. Toto  
pomáha riadiť plánovanie výdavkov tak v rámci kapitol, ako aj na úrovni celého rozpočtu v rámci politického cyklu.  
Okrem užívateľov informácií v rámci ministerstiev existujú aj externí používatelia, ako je NR SR, NKÚ SR, médiá,  
mimovládky, či odborná verejnosť, záujmové skupiny a občania. Všetci užívatelia majú iné predstavy, požiadavky  
a potreby vo vzťahu k programovému rozpočtovaniu.  
Obrázok č. 1: Schéma postavenia programových rozpočtov  
Výdavkový strop  
OSVS  
Záväznosť / zviazanosť  
...  
Kapitoly ŠR  
Zákon o ŠR a RVS  
Limity výdavkov  
Programové rozpočty  
Rozpočtové opatrenia  
Flexibilita  
Zdroj: NKÚ SR  
Postavenie programových rozpočtov v rámci nástrojov riadenia verejných financií vo vzťahu k ich (ne)záväznosti  
ilustruje obrázok č. 1. Výdavkový strop predstavuje viacročné obmedzenie výdavkov pre jednotlivé kapitoly a ďalšie  
subjekty pod neho zaradené. Zákon o štátnom rozpočte určuje každoročné limity výdavkov, ktoré sú rozdelené do  
programových rozpočtov, čiže programov, podprogramov a prvkov/projektov. Rozpočtové opatrenia predstavujú  
základný prvok flexibility rozpočtu, keď umožňujú presuny podľa potreby v rámci rozpočtového roku. Programové  
rozpočty a limity výdavkov sa spravidla počas roka zásadne nemenia a zmenu zákona o štátnom rozpočte musí  
odsúhlasiť parlament (NR SR). Viacročný výdavkový strop by mal približne kopírovať politický, volebný cyklus.  
Programové rozpočtovanie na Slovensku  
Život prináša so sebou výzvy a aj preto sa skutočné fungovanie programového rozpočtovania na Slovensku odlišuje  
od predchádzajúceho popisu. Programové rozpočtovanie je neoddeliteľnou súčasťou rozpočtového procesu už  
takmer 20 rokov. Procesne sa hneď na začiatku každoročnej prípravy rozpočtu (politicky deklarované) zámery  
a ciele formulujú do rozpočtových programov, ktoré sa skladajú na nižšej úrovni z podprogramov a na ešte nižšej  
úrovni z prvkov/projektov líšiacich sa časovým ohraničením. Samotná tvorba programových rozpočtov je  
usmernená v metodike programového rozpočtovania z dielne MF SR. Spravidla má každá rozpočtová kapitola  
viacero rozpočtových programov – podľa hlavných politík vo svojej vecnej pôsobnosti (napr. na MDV SR to je  
železničná doprava, cestná infraštruktúra, podpora rozvoja bývania, atď.), a jeden na obsluhu aparátu kapitoly  
(tvorba a implementácia politík). Na takto určené programy sa následne vyčleňujú rozpočtové zdroje. Inak  
povedané, bez stanovenia programovej štruktúry by kapitoly nedostali prostriedky.  
Vynaložené prostriedky treba zúčtovať tak po formálnej (účtovníckej), ako aj po vecnej (na čo boli vynaložené)  
stránke. Formálne zúčtovanie technicky zastrešuje rozpočtový informačný systém, centrálny konsolidačný systém,  
systémy štátnej pokladnice a systémy v rámci jednotlivých kapitol. Vecné zúčtovanie popisujú záverečné účty  
kapitol a štátny záverečný účet. Tieto sa sústredia najmä na popis toho, na čo boli prostriedky vynaložené,  
no menej na to, aké ciele boli dosiahnuté. Systematicky by mali byť programové rozpočty hodnotené v povinnej  
prílohe záverečných účtov kapitol v podobe monitorovacej správy programovej štruktúry. Táto by mala sumarizovať  
vynaložené prostriedky a plnenie stanovených zámerov a cieľov tak v slovnej podobe, ako aj prostredníctvom  
merateľných ukazovateľov – porovnaním plánovanej a skutočnej hodnoty. Monitorovacie správy programovej  
štruktúry majú kolísavú kvalitu, kapitoly nevyužívajú dostupné možnosti v rozpočtovom informačnom  
systéme a nedodržujú metodiku programového rozpočtovania, ktorej dodržiavanie ani nie je vyžadované.  
4
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Obrázok č. 2: Schéma chýbajúceho strednodobého odpočtu (zrkadla)  
Rozpočet  
Zúčtovanie / Odpočet  
Štátny záverečný účet  
(Záverečné účty kapitol)  
1 rok  
Štátny rozpočet  
3 roky  
Rozpočet verejnej správy  
???  
Zdroj: NKÚ SR  
Schéma vyššie znázorňuje vzťahy medzi krátkodobým a strednodobým rozpočtom na jednej strane a ich  
zúčtovaním alebo odpočtom na strane druhej. Rozpočet na nadchádzajúci rok je reprezentovaný štátnym  
rozpočtom a v strednodobom pohľade, na nadchádzajúce tri roky, rozpočtom verejnej správy (RVS). Zúčtovanie  
alebo odpočet predchádzajúceho roka je v záverečných účtoch kapitol a v štátnom záverečnom účte.  
Monitorovanie a hodnotenie cieľov, aj napriek existujúcej metodike a osvedčenej praxi je kvalitatívne nevyrovnané  
(oranžová). Strednodobé odpočtovanie zámerov a cieľov stanovených v hlavnej knihe rozpočtu verejnej  
správy prostredníctvom ukazovateľov chýba.  
Keby sme sa vrátili k príkladu s obálkami ako príkladu jednotlivých rozpočtových programov, podprogramov,  
prvkov/projektov, tak kapitoly dostávajú každoročne plné obálky, ktoré minú. Pri zúčtovávaní však vracajú prázdne  
obálky bez vyplneného popisu dosiahnutých zámerov a cieľov a bez skutočných hodnôt ukazovateľov – alebo ak  
to odovzdajú, tak je to len formálne vyplnené, tak aby to bolo.  
Sfunkčňovanie programového rozpočtovania  
MF SR si bolo minimálne od roku 2020 vedomé rezerv v programovom rozpočtovaní, nízkeho povedomia  
a využívania jeho prínosov nielen v rozpočtovaní, ale aj v celom rozsahu výsledkového riadenia verejných politík  
a financií. Tak sa aj do programového vyhlásenia vlády (PVV) a do plánu obnovy a odolnosti (POO) dostali zmienky  
o posilnení rozpočtovania orientovaného na výsledky a sfunkčnenie programového rozpočtovania. Útvar hodnoty  
za peniaze (ÚHP) pripravil v tomto období návrh reformy programového rozpočtovania a v rámci MF SR fungovala  
aj neformálna pracovná skupina zameraná na sfunkčnenie programového rozpočtovania.  
Návrh reformy programového rozpočtovania od ÚHP pod názvom „Programovanie pre pokročilých“1 v zhrnutí  
uvádza, že (1) Sledovanie výsledkov, ktoré sa za vynakladané výdavky dosahujú, je jedným zo základných  
princípov hodnoty za peniaze, (2) Programové rozpočtovanie na Slovensku v súčasnej podobe len v malej miere  
prispieva k zostaveniu rozpočtu či k lepšej diskusii o výsledkoch politík a (3) Hlavným cieľom programového  
rozpočtovania by malo byť vecné sledovanie výdavkov a informovanie o ich výsledkoch, pričom návrh reformy  
uvádza 9 hlavných odporúčaní:  
1. Centralizovaná kontrola kvality pri zostavovaní štruktúry programov a stanovení merateľných ukazovateľov kapitol  
štátneho rozpočtu zo strany MF SR.  
2. Čo najširšie využívať výsledkové ukazovateľov, najmä na úrovni programov. Rovnako stanoviť aspoň jeden hlavný  
výsledkový ukazovateľ na úrovni kapitoly.  
3. Monitorovať dosahované výsledky a zverejňovať ich.  
4. Hodnotiť dosahované výsledky vybraných (strategických) programov. Následne kontrolovať kvalitu prostredníctvom  
NKÚ SR.  
5. Preskúmať zvýšenie flexibility drobných presunov medzi výdavkovými programami.  
6. Zlúčiť duplicitné programy na sledovanie vecne rovnakých výdavkov.  
7. Prehodnotiť detail sledovania výdavkov. Zjednodušiť štruktúru investičných programov, klásť dôraz na kvalitu informácií  
investičných akcií v Registri investícií. Naopak, zvýšiť detail programov s vysokým podielom transferov (dávok pre  
občanov).  
8. Zjednotiť sledovanie administratívnych výdavkov (podporných a prierezových činností) v kapitolách rozpočtu.  
9. Zaviesť programové rozpočtovanie aj pre strategicky významné subjekty sektora mimo ústrednej štátnej správy (Sociálna  
poisťovňa, Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Železničná spoločnosť Slovensko, a. s, Železnice Slovenskej republiky).  
1 Dostupné na webovom sídle MF SR https://www.mfsr.sk/files/archiv/49/programovanie-pokrocilych.pdf  
5
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
ÚHP hneď v prvom odporúčaní spomína centralizovanú kontrolu kvality pri zostavovaní programových rozpočtov  
zo strany MF SR. NKÚ SR upozorňuje, že rovnako dôležité je aj riadenie kvality pri monitorovaní a hodnotení  
programových rozpočtov tak na úrovni ministerstiev, ako aj celej vlády. Práve náležitá starostlivosť a riadenie kvality  
nie je v súčasnosti dostatočne kompetenčne uchopené.  
Pre ostatné odporúčania ÚHP bolo kontrolou zistené, že aktualizácia programových štruktúr sa týkala troch kapitol  
(MK SR, MPSVR SR, MŽP SR). Spomínané kľúčové výsledkové ukazovatele nie sú systematicky zapracované do  
programového rozpočtovania kapitol a predstavujú ďalší spôsob vykazovania, čo ďalej zaťažuje kapitoly, pričom  
ich formálne zapracovanie – do programovej štruktúry, hlavných programov kapitoly, by nemal byť zásadný  
problém. Kľúčové ukazovatele na úrovni oblasti verejných politík sú pre hlavné oblasti verejných politík každoročne  
publikované v Hlavnej knihe RVS, avšak sú v prípade viacerých kapitol sledované a monitorované mimo systému  
programového rozpočtovania, mimo rozpočtového informačného systému (RIS).  
Stránka rozpocet.sk uvádza ciele, ukazovatele a ich plnenie, avšak chýba monitoring, hodnotenie plnenia cieľov  
a teda aj zúčtovateľnosť za výsledky. Navyše, pre kapitoly, ktoré plne nevyužívajú RIS v rámci programového  
rozpočtovania, neexistujú údaje, ktoré by tam mohli byť preklopené. Spájanie systémov vykazovania fondov EÚ  
a programového rozpočtovania je na zvážení, keďže ITMS je široko využívaný a zabehnutý systém výsledkového  
riadenia vybraných politík, no programové rozpočtovanie v RISe je málo využívané a kapitoly v ňom nevidia  
pridanú hodnotu výkonnostného riadenia verejných politík.  
Priemerne ročne vynaložené finančné prostriedky na RIS boli počas rokov 2017 až 2021 vo výške 6,95 mil. eur,  
z toho na úpravy systému 6,47 mil. eur a na údržbu systému 0,48 mil. eur. MF SR nevedelo tieto položky  
podrobnejšie rozčleniť na jednotlivé moduly týkajúce sa programového rozpočtovania a ostatné moduly. Podarilo  
sa im jedine dohľadať úpravy v module programového rozpočtovania v roku 2021 vo výške 51 tis. eur.  
Počas rokov 2020 a 2021 fungovala na MF SR neformálna pracovná skupina k sfunkčneniu programového  
rozpočtovania. Skupina sa skladala zo zástupcov sekcií v rámci MF SR a neboli v nej zastúpené iné rozpočtové  
kapitoly ani ďalšie zainteresované strany. Na jednotlivých stretnutiach riešili skôr operatívne, krátkodobé problémy  
programového rozpočtovania z pohľadu jednotlivých členov a nie strategické smerovanie, zmenu s dôrazom na  
jednotné riadenie kvality programového rozpočtovania tak, aby sa dosiahlo priame prepojenie rozpočtu verejnej  
správy na dosahovanie cieľov verejných politík.  
Programové rozpočtovanie a NKÚ SR  
NKÚ SR dlhodobo upozorňuje na problémy v programovom rozpočtovaní, či už v rámci kontrolnej alebo analytickej  
činnosti, v stanoviskách k návrhu štátneho rozpočtu a návrhu štátneho záverečného účtu aj, samozrejme,  
v správach o výsledku kontrolnej činnosti. Práve nekvalitný alebo chýbajúci monitoring, sledovanie plnenia  
stanovených zámerov a cieľov prostredníctvom merateľných ukazovateľov s prepojením na financovanie bol  
jedným z hlavných dôvodov, prečo NKÚ SR zaradil túto kontrolu do ročného plánu kontrolnej činnosti.  
Predchádzajúce kontroly programového rozpočtovania poukázali na jeho nedostatky a nedosahovanie potenciálu,  
možností s ktorými bolo zavádzané. Napríklad kontrola strednodobých rozpočtových rámcov2 sa zaoberala aj  
programovým rozpočtovaním, pričom správa o výsledku kontroly bola prerokovaná dňa 27. apríla 2021 vo výbore  
NR SR pre financie a rozpočet. Výbor zobral správu na vedomie a v uznesení (č. 171) žiadal podpredsedu vlády  
a ministra financií SR:  
1. zrevidovať systém programového rozpočtovania a zabezpečiť jednotné riadenie kvality programového rozpočtovania tak,  
aby sa dosiahlo priame prepojenie rozpočtu verejnej správy na dosahovanie cieľov verejných politík;  
2 Správa o výsledku kontroly je dostupná na webovom sídle NKÚ SR  
https://www.nku.gov.sk/documents/10157/df2ad6f7-2f3b-4079-9aaa-a1d53e74488b  
Spoločná záverečná správa z medzinárodnej časti kontroly je dostupná na webovom sídle Európskeho dvora audítorov  
https://www.eca.europa.eu/sites/cc/Lists/CCDocuments/MBTF-Joint-report/MTBF_Joint_report_final_October-2022.pdf  
6
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
2. zverejňovať „Rozpočet pre ľudí“ po schválení návrhu rozpočtu verejnej správy v Národnej rade Slovenskej republiky. Tiež  
vypracovávať a zverejňovať obdobný „Odpočet pre ľudí“, ktorý bude obsahovať v prehľadnej a pre verejnosť zrozumiteľnej  
forme výsledky rozpočtového hospodárenia a napĺňania strednodobých cieľov.  
NKÚ SR touto kontrolou zistil, že kroky MF SR nie sú dostatočné na naplnenie prvého bodu uznesenia. Z druhého  
bodu zverejňuje MF SR „Rozpočet pre ľudí“ a pri „Odpočte pre ľudí“ deklaruje, že interne vykonáva kroky, aby  
mohol byť spracovávaný. NKÚ SR upozorňuje, že práve dosiahnutie funkčného programového rozpočtovania  
v oblasti monitorovania a hodnotenia zásadne zjednoduší spracovanie „Odpočtu pre ľudí“ v zmysle uznesenia  
a záverov kontroly strednodobých rozpočtových rámcov.  
Kontrola programového rozpočtovania na MPSVR SR  
Kapitola MPSVR SR bola do kontroly vybraná ako príklad líniového ministerstva na kontrolu, popísanie aktuálneho  
stavu implementácie a využívania programového rozpočtovania. Samotná programová štruktúra MPSVR SR  
obsahuje dva vlastné rozpočtové programy (Sociálna inklúzia a Tvorba a implementácia politík), jeden  
medzirezortný program, ktorého je MPSVR SR gestorom (Ľudské zdroje) a viacero podprogramov, ktoré  
MPSVR SR rieši ako účastník medzirezortného programu. Rozpočet MPSVR SR je charakterizovaný vysokým  
podielom transferov a malým podielom kapitálových výdavkov.  
Zostavenie, monitorovanie aj hodnotenie programového rozpočtu prebieha v samostatných moduloch  
v rozpočtovom informačnom systéme (RIS). Monitorovacia správa programovej štruktúry (MSPŠ) sa zostavuje  
v module RIS MaH, pričom v zmysle smernice na vypracovanie záverečných účtov kapitol je povinnou súčasťou  
Záverečného účtu kapitoly s termínom do 31. 5. 2022. Ročná monitorovacia správa je uvedená aj v metodike  
programového rozpočtovania, podľa ktorého má byť spracovaná v RISe do 28. februára nasledujúceho roka.  
NKÚ SR zistil, že monitorovacie správy za roky 2014 až 2020 neboli spracované v RISe vôbec a za rok 2021  
neskôr, ako je termín uvedený v metodike programového rozpočtovania aj v internej smernici. Zámery  
a definované ciele troch hlavných programov (Ľudské zdroje, Sociálna inklúzia, Tvorba a implementácia politík),  
ako aj ich podprogramov a prvkov spĺňajú kritériá a sú stanovené v súlade s metodikou programového  
rozpočtovania. Všetky definované zámery vychádzajú z programového vyhlásenia vlády SR.  
NKÚ SR zistil, že programová štruktúra MPSVR SR nebola prispôsobená okolnostiam, ktoré súviseli so  
šírením koronavírusu. Ako príklad môže poslúžiť prvok 06G0404, na ktorom z pôvodne rozpočtovaných 36,5 mil.  
eur stúpli výdavky na 1,2 mld. eur. Pomiešali sa tu výdavky na obvyklé, časovo neohraničené, aktívne politiky trhu  
práce s mimoriadnymi, časovo ohraničenými, čo znížilo prehľadnosť programového rozpočtu. NKÚ SR odporučil  
zvážiť aktualizáciu programovej štruktúry tak, aby prehľadnejšie odrážala charakter výdavkov. MPSVR SR  
nereflektovalo na toto odporúčanie a aj v rozpočte na rok 2023 sú nesprávne zatriedené mimoriadne, krátkodobé  
výdavky na kompenzačné opatrenia pre domácnosti v súvislosti s rastom cien energií v sume 900 mil. eur do prvku  
07E0301 Aparát ministerstva, pričom chýba aj presné zadefinovanie ich použitia.  
Podľa všeobecných princípov programového rozpočtovania by malo existovať prepojenie medzi zámermi verejných  
politík a ich financovaním, rovnako ako medzi plnením cieľov prostredníctvom stanovených ukazovateľov  
a financovaním. Kontrolou programových rozpočtov a MSPŠ bolo zistené, že existovalo minimálne  
prepojenie medzi zámermi, ich plnením a financovaním. Toto zväčša formálne prepojenie je primárne  
zapríčinené transferovým charakterom rozpočtu MPSVR SR. Prepojenie plnenia cieľov prostredníctvom  
ukazovateľov a ich financovania nebolo možné overiť za jednotlivé roky kontrolovaného obdobia, keďže informácie  
o plnení cieľov prostredníctvom ukazovateľov, ako aj údaje o rozpočtovaných a skutočných výdavkoch v rámci  
programov obsahovala len MSPŠ za 2021. MSPŠ medzi rokmi 2014 a 2020 popisovali plnenie zámerov a cieľov  
neúplne, chýbalo prepojenie na financovanie a boli spracovávané mimo RIS.  
Vo všeobecnosti by k procesom mali byť priradené zodpovednosti za jednotlivé etapy od návrhu až po ukončenie.  
Toto sa týka aj procesov spojených s programovým rozpočtovaním. Počas kontroly bolo zistené, že také prijatie  
zodpovednosti, vlastníctvo procesov spojených s programovým rozpočtovaním počas kontrolovaného  
obdobia nebolo pri niektorých etapách tak na strane MF SR, ako aj na strane MPSVR SR dostatočné, najmä  
7
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
do roku 2020. Historicky bolo programové rozpočtovanie priradené na sekcie spojené s rozpočtom a s rozvojom  
kultúry výkonnostného riadenia nebolo posilnené či presunuté na analytické útvary.  
Na základe uvedených zistení NKÚ SR odporúča MPSVR SR pokračovať v nastavenej trajektórii postupného  
zlepšovania MSPŠ a tým aj celého systému programového rozpočtovania. Na zvážení je tiež aktívnejšie zapojenie  
inštitútu sociálnej politiky do programového rozpočtovania a celkovo jeho posun z pridruženého výkazníctva pre  
MF SR k podpore výkonnostného riadenia verejných politík vo vecnej pôsobnosti MPSVR SR.  
Kontrola programového rozpočtovania na ÚPV SR  
NKÚ SR vykonal v roku 2022 kontrolu na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ÚPV SR),  
samostatnej rozpočtovej kapitole štátneho rozpočtu. Preverením zostavenia programového rozpočtu a jeho  
aktívneho využívania bolo zistených viacero nedostatkov, na základe ktorých možno konštatovať, že programový  
rozpočet vykazoval v kontrolovanom období, najmä v období pred rokom 2021, znaky formálnosti. Kritériá pre  
posúdenie programového rozpočtu vychádzali z metodiky programového rozpočtovania. Hlavné argumenty  
zosumarizované za celú oblasť programového rozpočtu ÚPV SR sú nasledovné:  
o
o
o
žiadny z hlavných cieľov nesledoval počas celého kontrolovaného obdobia, s výnimkou roku 2021, zlepšenie sa úradu,  
hodnoty merateľných ukazovateľov nereagovali na skutočnosť z predchádzajúcich rokov,  
medzirezortné podprogramy neboli z hľadiska logiky zostavovania programového rozpočtu zaradené vhodne a v zmysle  
logických väzieb požadovaných metodickým pokynom pre programové rozpočtovanie,  
v niektorých prípadoch neboli z dôvodu zle nastavených merateľných ukazovateľov splnené ciele programu,  
vyhodnocovanie podprogramu zameraného na informačné technológie bolo formálne, na základe zle nastavených cieľov  
a bez preukázania výsledného hodnotenia,  
o
o
o
zaradenie prvku Zníženie energetickej náročnosti budovy do hlavného rezortného programu napriek tomu, že nemal  
logickú väzbu na zámer programu,  
o
o
ciele úradu analyzované na úrovni odborov neboli pretransformované do programového rozpočtu,  
monitorovacia správa programovej štruktúry nebola vypracovaná v RISe v stanovenom termíne.  
NKÚ SR odporúčal ÚPV SR, aby vnímal programový rozpočet ako svoj vlastný dokument, ktorý slúži najmä  
potrebám úradu a konečné rozhodnutie o štruktúre programového rozpočtu, cieľoch a merateľných ukazovateľoch  
prijal na základe vlastného uváženia, bez usmerňovania zo strany iných inštitúcií, v súlade s metodickým pokynom  
pre programové rozpočtovanie tak, aby mal pre úrad zmysel a nebol vnímaný ako administratívna záťaž. Aj napriek  
tomu, že hodnoty merateľných ukazovateľov vychádzali zo štatisticky vyhodnocovaných údajov za predchádzajúce  
obdobie, úrad by mal v programovom rozpočte formulovať len také ciele, ktorých plnenie vie vlastnou aktivitou  
zabezpečiť.  
Príčiny súčasného stavu programového rozpočtovania  
Programovému rozpočtovaniu od zavedenia v roku 2004 chýbala náležitá starostlivosť tak zo strany MF SR, ako  
aj jednotlivých kapitol, najmä v oblasti monitorovania a hodnotenia dosahovania deklarovaných zámerov a cieľov.  
Súčasný stav (ne)fungovania programového rozpočtovania má však viacero príčin a následkov. NKÚ SR  
identifikoval celkovo 6 oblastí, ktoré sú zobrazené na schéme a popísané v nasledujúcom texte. Jednotlivé príčiny  
zároveň predstavujú riziká a problémy, ktoré je potrebné riadiť pri sfunkčňovaní programového rozpočtovania.  
Obrázok č. 3: Schéma príčin a následkov súčasného fungovania programového rozpočtovania  
Programové rozpočtovanie  
nefunguje ako by mohlo (lebo)  
Chýbajúce  
strategické  
riadenie  
Zavedené za  
iných okolností,  
nevýstižné  
Slabá kultúra  
výkonnostného  
riadenia  
Nepochopenie  
programového  
rozpočtovania  
Chýbajúci  
systémový  
nadhľad MF SR  
Nezahrnutá  
zúčtovateľnosť  
a gestorstvo  
pomenovanie  
Zdroj: NKÚ SR  
8
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Chýbajúce strategické riadenie a gestorstvo  
Programové rozpočtovanie už od zavedenia predstavuje po koncepčnej, metodologickej aj IT stránke robustný,  
rozsiahly systém, ktorého implementácia a využívanie vyžaduje špecifické znalosti a zručnosti. Náročná  
implementácia, nejasné kompetencie a chýbajúce preškoľovanie, vzdelávanie v oblasti programového  
rozpočtovania obmedzujú vlastníctvo na strane kapitol, aj vodcovstvo na strane MF SR, či iného orgánu. Chýba  
záujem zo strany jednotlivých rozpočtových kapitol, líniových ministerstiev a rovnako náležitá starostlivosť zo strany  
koordinujúceho, vecne zodpovedného orgánu. To sa následne prejavilo v odlišnej miere využívania, nejednotnej  
kvalite. Systém programového rozpočtovania bol poskytnutý ako manažérsky nástroj riadenia výdavkov (interne,  
v rámci kapitoly) s presahom do výsledkového riadenia verejných financií (externe, mimo kapitoly).  
Vyčerpanie kapitol zo zavádzania spolu s obmedzeným vlastníctvom a chýbajúcim vodcovstvom priviedli  
programové rozpočtovanie samospádom do súčasného stavu slabého využívania na kapitolách a chýbajúceho  
strategického riadenia. Programové rozpočtovanie na kapitolách nemôže fungovať a prinášať pridanú hodnotu pre  
všetky zainteresované strany bez riadenia kvality, či už zo strany MF SR alebo iného gestora. Chýbajúce gestorstvo  
a starostlivosť o programové rozpočtovanie sa ďalej prelieva do chýbajúcej úrovne strategického riadenia,  
plánovania a vykazovania výsledkov. Strategické, spoločné vykazovanie výsledkov verejných politík, akási bodka  
za celým rozpočtovým programom chýba. Čiastočne to suplujú záverečné účty kapitol a rôzne odpočty.  
Systematický, strategický prístup k riadeniu a plánovaniu ako nadstavba nad rezortným programovým  
rozpočtovaním však nefunguje.  
Slabá kultúra výkonnostného riadenia  
Neúspešné zavedenie programového rozpočtovania je nevyužitou príležitosťou pre zlepšenie kultúry  
výkonnostného riadenia. V prípade plne fungujúceho programového rozpočtovania by bolo vynakladanie verejných  
prostriedkov oveľa prehľadnejšie. Prepojenie financovania verejných politík s dosahovaním ich cieľov by si mohli  
jednoducho pozrieť všetky zainteresované strany. Náročné je zistiť, čo sa za vynaložené prostriedky skutočne  
dosiahlo, či pomohli dosiahnutiu zámerov a cieľov, na ktoré boli vynaložené. Rozpočtové kapitoly aj MF SR  
v zásade chápu prínosy programového rozpočtovania pre ich vlastné fungovanie, no neuvedomujú si plne jeho  
prínos k zlepšeniu kultúry výkonnostného riadenia a v konečnom dôsledku k zúčtovateľnosti a plneniu cieľov  
verejných politík, celkovej transparentnosti a dôveryhodnosti verejnej správy.  
Nepochopenie programového rozpočtovania  
Dôsledkom chýbajúceho vlastníctva (gestorstva) a dohľadu, starostlivosti zo strany MF SR je nepochopenie  
programového rozpočtovania vo všetkých jeho súvislostiach medzi jednotlivými zainteresovanými stranami,  
vrátane samotného MF SR. Každá zainteresovaná strana vidí za programovým rozpočtovaním to svoje, no  
navzájom niečo iné. NKÚ SR konštatuje, že programovému rozpočtovaniu chýba strategické riadenie, ktoré by  
zabezpečilo komunikáciu, pochopenie programového rozpočtovania v súvislostiach pre všetky významné  
zainteresované strany.  
Nezahrnutá zúčtovateľnosť  
Na nepochopenie súvislostí programového rozpočtovania nadväzuje nezahrnutie zúčtovateľnosti alebo lepšie  
povedané jej vypustenie, keďže programové rozpočtovanie sa vo svojej implementácii na Slovensku zameriava  
viac na rozpočtovanie a menej na ostatné aspekty, najmä monitorovanie a uvádzanie zodpovednosti, vrátane  
konečnej zodpovednosti, zúčtovateľnosti. Programové rozpočtovanie ako nástroj výkonnostného riadenia vo  
verejnom sektore sa podobá na kontroling alebo manažérske účtovníctvo (dosiahol ciele, nedosiahol ciele –  
vyvodenie zodpovednosti) známe zo súkromnej sféry. Práve vonkajší reporting, čiže informovanie verejnosti  
a ostatných zainteresovaných strán, tak vo verejnej správe, ako aj mimo nej identifikoval NKÚ SR ako jeden  
z najvýznamnejších alebo najzrejmejších negatív toho, že programové rozpočtovanie nefunguje tak, ako by mohlo.  
9
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zavedené za iných okolností, nevýstižné pomenovanie  
V čase zavádzania programového rozpočtovania (2004) bola vo verejnej správe a celkovo v spoločnosti iná  
situácia. Bola oveľa nižšia kultúra výkonnostného riadenia, spolu s programovým rozpočtovaním bola v začiatkoch  
účtovná konsolidácia vo verejnej správe alebo systém čerpania fondov EÚ. Nebolo zabehnuté široké zverejňovanie  
údajov, bola nižšia prehľadnosť a transparentnosť verejnej správy, čo sa časom zlepšovalo spolu s elektronizáciu  
a dostupnosťou internetu a elektronických služieb. Zmenil sa záujem aj tlak, požiadavky na dostupnosť údajov.  
Keďže sa programové rozpočtovanie volá rozpočtovanie a procesne na začiatku aj rozpočtovanie zahŕňa, tak sa  
pri zavedení spravidla riešilo v rámci kapitol na sekcii ekonomiky či odbore rozpočtovania, prípadne výkazníctva.  
Ostatné rozmery programového rozpočtovania ostali v pozadí a tak vecné sekcie neboli aktívne zapojené pri  
príprave a vykazovaní, monitorovaní. V čase zavádzania programového rozpočtovania tiež neexistovali analytické  
jednotky na kapitolách, IFP na MF SR bol v zárodku. Revízie výdavkov a ÚHP prišli o vyše 10 rokov neskôr.  
Programovému rozpočtovaniu tak chýba analytický rozmer, nadstavba.  
Ďalším faktorom je tiež samotné pomenovanie programové rozpočtovanie. Anglicky písaná literatúra používa  
verzie Performance (-based, -oriented, -informed) budgeting, Program budgeting, ale aj Results oriented budgeting.  
Na Slovensku sa pri zavádzaní zaviedol preklad programové rozpočtovanie, pričom alternatívne by sa dali používať  
aj názvy ako rozpočtovanie orientované na výsledky alebo výkonnostné riadenie verejných financií. Slovo  
rozpočtovanie v názve evokuje, že ide o rozpočtovanie, pričom to má vo svojej podstate bližšie ku kontrolingu  
známemu zo súkromnej sféry.  
Chýbajúci systémový nadhľad MF SR  
MF SR od roku 2020 pracuje na sfunkčnení programového rozpočtovania. Vyššie bol spomenutý návrh reformy  
programového rozpočtovania od ÚHP spolu s 9 odporúčaniami a stretnutia neformálnej pracovnej skupiny na  
MF SR k sfunkčneniu programového rozpočtovania. NKÚ SR konštatuje, že prístup ÚHP je skôr technokratický  
a chýba mu sociologický, behaviorálny aspekt, týkajúci sa napríklad prijímania zmeny medzi zamestnancami,  
rezortizmom alebo takzvanou inštitucionálnou zotrvačnosťou. Po zavedení programového rozpočtovania bola  
zanedbaná dlhodobá starostlivosť.  
Osvedčené postupy programového rozpočtovania podľa OECD  
Princípy programového rozpočtovania, rozpočtovania založeného na výsledkoch sú implementované pod rôznymi  
názvami (anglicky prekladané ako performance budgeting) a rôznym spôsobom do rozpočtového procesu väčšiny  
krajín OECD. Tá publikovala v roku 2019 osvedčené postupy pri rozpočtovaní založenom na výsledkoch3, voči  
ktorým ako kritériu porovnával NKÚ SR prax pri programovom rozpočtovaní na Slovensku. Semaforové hodnotenie  
sa nachádza v tabuľke v prílohe. Osvedčené postupy sú rozdelené do 7 kategórií:  
1. Zdôvodnenie a ciele rozpočtovania založeného na výsledkoch sú jasne zdokumentované a odrážajú záujmy kľúčových  
zainteresovaných strán.  
2. Rozpočtovanie založené na výsledkoch zosúlaďuje výdavky so strategickými cieľmi a prioritami vlády.  
3. Systém rozpočtovania založeného na výsledkoch zahŕňa flexibilitu na zvládnutie rôznorodej povahy vládnych činností  
a zložitých vzťahov medzi výdavkami a výsledkami.  
4. Vláda investuje do ľudských zdrojov, údajov a inej infraštruktúry potrebnej na podporu rozpočtovania založeného na  
výsledkoch.  
5. Rozpočtovanie založené na výsledkoch uľahčuje systematický dohľad zo strany zákonodarného orgánu a občianskej  
spoločnosti, čím sa posilňuje orientácia vlády na výkon a zodpovednosť za výsledky.  
6. Rozpočtovanie založené na výsledkoch dopĺňa iné nástroje určené na zlepšenie orientácie na výkonnosť vrátane  
hodnotenia programov a revízií výdavkov.  
7. Stimuly okolo systému rozpočtovania založeného na výsledkoch podporujú správanie orientované na výkon a učenie sa.  
3 OECD Good Practices for Performance Budgeting, dostupné na:  
https://www.oecd.org/gov/oecd-good-practices-for-performance-budgeting-c90b0305-en.htm  
10  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolou NKÚ SR boli zistené najväčšie rezervy pri bode 4, kde sa uvádza, že údaje o výkonnosti sa riadia  
a spravujú ako strategické aktívum s cieľom zabezpečiť, aby boli údaje zistiteľné, prepojiteľné, štandardizované  
a včas dostupné. Práve viackrát spomínané nedodržiavanie existujúcej metodiky programového rozpočtovania  
a dostupných možností v rozpočtovom informačnom systéme priniesli najhoršie hodnotenie zo všetkých oblastí.  
Keďže údaje nie sú spracovávané kapitolami, neexistujú údaje o plnení zámerov a cieľov, ktoré by mohli byť  
zverejňované v štandardizovanej podobe na stránke otvorených údajov rozpocet.sk.  
Záver  
MF SR aj NKÚ SR si boli vedomé obmedzenej funkčnosti programového rozpočtovania aj pred touto kontrolou.  
Pridaná hodnota kontroly je práve v systémovom pohľade na aktuálny stav programového rozpočtovania a  
v odporúčaniach, ktorým smerom upriamiť pozornosť pri jeho sfunkčnení. MF SR aj kapitoly berú programové  
rozpočtovanie ako manažérsky nástroj vlastného riadenia a zabúdajú na to, že existujú aj externé zainteresované  
strany, pre ktoré je programové rozpočtovanie zdrojom informácií o plnení zámerov a cieľov, nástrojom  
zúčtovateľnosti verejných politík. Práve sem smerovali dve hlavné odporúčania kontroly s cieľom – posilnenia  
zúčtovateľnosti a zlepšenia kultúry výkonnostného riadenia v strednodobom horizonte.  
Systém programového rozpočtovania vo svojom aktuálnom stave a nastavení nie je účinným nástrojom na  
zúčtovateľnosť verejných politík. Existujúca metodika programového rozpočtovania sa dodržuje len pri  
rozpočtovaní a nie pri monitorovaní a hodnotení. To isté platí pre využívanie dostupných možností  
v rozpočtovom informačnom systéme – kapitoly v ňom rozpočtujú, ale nemonitorujú a nehodnotia, aj keď tam taká  
možnosť je.  
Uvedené zhoršuje kultúru výkonnostného riadenia a neposilňuje zúčtovateľnosť verejných politík. Pri programovom  
rozpočtovaní – ako nástroji zúčtovateľnosti verejných politík, chýba vecné gestorstvo a jednotné riadenie kvality  
programových rozpočtov a ich monitorovania a hodnotenia na kapitolách. Rovnako chýba systematické sledovanie  
plnenia verejných politík, pričom obe oblasti nie sú kompetenčne uchopené. Keby sme sa vrátili k príkladu z úvodu,  
chýba tu dopravný podnik, ktorý by dával pozor, aby všetci vodiči (ministerstvá) jazdili so svojimi autobusmi plnými  
obálok a cestujúcich rovnako. MF SR ako výrobca autobusu môže nastavovať kontrolné mechanizmy, ale ťažko  
môže sledovať, ako niekto jazdí s jeho autobusmi.  
V prvom kroku preto odporúčame MF SR využívať dostupné možnosti v rozpočtovom informačnom systéme  
a vyžadovať dodržiavanie metodiky programového rozpočtovania. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej  
správy mu na to dáva dostatočné kompetencie, keď v § 9 určuje kapitolám povinnosť monitorovať a hodnotiť plnenie  
programov vlády rozpočtovaných v rámci kapitoly spôsobom určeným ministerstvom financií v ním určenom  
rozsahu, štruktúre a termíne.  
Druhým krokom je kompetenčné uchopenie riadenia kvality programových rozpočtov, monitorovania a hodnotenia  
na úrovni kapitol aj na úrovni centrálnej vlády. Určiť zodpovednosť za strednodobé odpočtovanie plnenia zámerov  
a cieľov – ako je k štátnemu rozpočtu spracovávaný odpočet v podobe štátneho záverečného účtu, tak by mal byť  
vypracovávaný aj odpočet k trojročnému rozpočtu verejnej správy.  
Splnenie týchto dvoch krokov časom, o niekoľko rokov, má potenciál priniesť výrazné posilnenie kultúry  
výkonnostného riadenia. Systematické odpočty strednodobého plnenia zámerov a cieľov verejných politík,  
rovnako ako ľahká dostupnosť informácií o výsledkovom riadení verejných financií posilnia prehľadnosť  
a transparentnosť vynakladania verejných prostriedkov.  
11  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Obrázok č. 4: Zúčtovateľnosť verejných politík vo vzťahu k programovému rozpočtovaniu  
existujúca  
chýba  
systematické  
sledovanie  
plnenia  
verejných politík  
metodika  
programového  
rozpočtovania  
sa dodržiava pri  
rozpočtovaní  
zúčtovateľnosť  
verejných politík  
existujúca  
metodika  
programového  
rozpočtovania  
sa nedodržiava  
pri monitorovaní  
a hodnotení  
vecné  
gestorstvo a  
jednotné  
riadenie kvality  
nie je  
kompetenčne  
uchopené  
Zdroj: NKÚ SR  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Počas kontroly sa uskutočnilo 14 osobných stretnutí so zástupcami rôznych organizačných útvarov v rámci  
kontrolovaných subjektov (MF SR a MPSVR SR). Na stretnutiach boli diskutované rôzne aspekty programového  
rozpočtovania, úrovne implementácie, ale aj odlišné pohľady kontrolovaných subjektov a NKÚ SR. Protokoly  
o výsledku kontroly pravdivo, úplne a preukázateľne popisujú kontrolované skutočnosti a kontrolované subjekty  
nevzniesli opodstatnené námietky, ktoré by mali významný vplyv na obsah protokolu.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Ministerstvo financií SR  
Štefanovičova 5  
Ministerstvo práce SVaR SR  
Špitálska 4, 6, 8  
824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911  
info@nku.gov.sk  
817 82 Bratislava  
+ 421 2 5958 1111  
info@mfsr.sk  
816 43 Bratislava  
+ 421 2 2046 0000  
info@employment.gov.sk  
Zoznam použitých skratiek  
Skrátený názov  
Úplné znenie  
EÚ  
Európska únia  
IFP  
Inštitút finančnej politiky MF SR  
International Standards of Supreme Audit Institutions  
Medzinárodné štandardy najvyšších kontrolných inštitúcií  
Informačné technológie  
ISSAI  
IT  
MDV SR  
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky  
Metodický pokyn MF SR na usmernenie programového  
rozpočtovania č. 5238/2004-42 v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2  
Ministerstvo financií Slovenskej republiky  
Metodika programového rozpočtovania  
MF SR  
12  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Skrátený názov  
Úplné znenie  
MK SR  
MPSVR SR  
MSPŠ  
MŽP SR  
NKÚ SR  
NR SR  
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky  
Monitorovacia správa programovej štruktúry  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Národná rada Slovenskej republiky  
Organisation for Economic Co-operation and Development –  
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj  
Ostatné subjekty verejnej správy  
Plán obnovy a odolnosti  
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky  
Rozpočtový informačný systém  
OECD  
OSVS  
POO  
PVV  
RIS  
ŠR  
Štátny rozpočet  
ÚHP  
ÚPV SR  
VFR  
Útvar hodnoty za peniaze MF SR  
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky  
Výbor pre financie a rozpočet NR SR  
Príloha  
Semaforové hodnotenie osvedčených postupov programového rozpočtovania podľa OECD spracované v rámci  
kontroly NKÚ SR  
Kritérium podľa osvedčených postupov OECD  
Semaforové hodnotenie NKÚ SR  
1. Zdôvodnenie a ciele rozpočtovania založeného na výsledkoch sú jasne zdokumentované a odrážajú záujmy  
kľúčových zainteresovaných strán.  
1.1. Zdôvodnenie, ciele a prístup k rozpočtovaniu založenému na výsledkoch sú  
Áno – nachádza sa to v uvedených  
stanovené v strategickom dokumente, ako je napríklad organický zákon o rozpočte  
dokumentoch  
alebo program reformy riadenia verejných financií.  
1.2. Záujmy a priority viacerých zainteresovaných strán v rozpočtovom cykle sa  
Áno – odrážajú sa v koncepcii  
odrážajú v cieľoch a koncepcii systému rozpočtovania založeného na výsledkoch.  
1.3. Rozpočtovanie založené na výsledkoch presadzujú politickí lídri s podporou  
vysokopostavených úradníkov.  
Čiastočne – existujú takí, no na  
presadenie to nestačí  
1.4. Zavedenie rozpočtovania založeného na výsledkoch je podporované nariadeniami  
a usmerneniami.  
Čiastočne – metodika existuje,  
avšak neaktualizovaná  
2. Rozpočtovanie založené na výsledkoch zosúlaďuje výdavky so strategickými cieľmi a prioritami vlády.  
2.1. Návrhy rozpočtu sú systematicky prepojené s príslušnými rozvojovými plánmi,  
Čiastočne – sú prepojené, ale nie  
systematicky  
programovými záväzkami vlády a inými stanoviskami o strategickom smerovaní  
a prioritách.  
2.2. Viacročné rozpočtové rámce poskytujú realistické a spoľahlivé fiškálne parametre  
na prípravu rozpočtu založeného na výsledkoch.  
Áno – podklady sú realistické  
a spoľahlivé  
2.3. Dosahovanie komplexných cieľov, ktoré si vyžadujú medzirezortnú spoluprácu, je  
podporované koordináciou činností a rozpočtov zo strany ústrednej štátnej správy.  
Čiastočne – medzirezortne funguje,  
nadrezortne nie  
3. Systém rozpočtovania založeného na výsledkoch zahŕňa flexibilitu na zvládnutie rôznorodej povahy vládnych  
činností a zložitých vzťahov medzi výdavkami a výsledkami.  
3.1. Typ a objem požadovaných informácií o výkonnosti (výsledkoch) sa líši v závislosti  
od povahy programu.  
3.2. Vláda používa kombináciu výkonnostných opatrení, ktoré odrážajú viacrozmernú  
povahu výkonnosti vo verejnom sektore.  
Čiastočne – metodicky je to  
uchopené, aplikačná prax zaostáva  
Čiastočne – kombinácia sa využíva  
v obmedzenej miere  
3.3. Programové štruktúry sú zosúladené s administratívnymi povinnosťami a funkciami Áno – po formálnej stránke sú  
ministerstiev a agentúr v oblasti poskytovania služieb.  
zosúladené  
3.4. Klasifikácia výdavkov a kontrolné rámce sú revidované (pri zavádzaní) s cieľom  
uľahčiť riadenie programov a podporiť zodpovednosť za výsledky.  
Čiastočne – čiastočne sú revidované  
13  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kritérium podľa osvedčených postupov OECD  
Semaforové hodnotenie NKÚ SR  
4. Vláda investuje do ľudských zdrojov, údajov a inej infraštruktúry potrebnej na podporu rozpočtovania založeného  
na výsledkoch.  
4.1. Ústredný rozpočtový orgán (MF) buduje interné kapacity a kapacity v rámci  
jednotlivých ministerstiev na riadenie a prevádzku systému rozpočtovania  
založeného na výsledkoch.  
Čiastočne – pre formálne  
programové rozpočtovanie sú, pre  
nadstavbu nie  
4.2. Ústredný rozpočtový orgán (MF) pravidelne preskúmava a upravuje fungovanie  
Čiastočne – pravidelne  
systému rozpočtovania založeného na výsledkoch s cieľom zlepšiť jeho výkonnosť. nepreskúmava, od 2020 snahy  
o sfunkčnenie  
4.3. Systémy merania výkonnosti sa postupne zlepšujú, aby poskytovali kvalitné údaje  
Nie – systémy sa nezlepšujú  
na spoľahlivom základe.  
4.4. Údaje o výkonnosti sa riadia a spravujú ako strategické aktívum s cieľom  
zabezpečiť, aby boli údaje zistiteľné, prepojiteľné, štandardizované a včas  
dostupné.  
Nie – údaje nie sú takto spravované  
5. Rozpočtovanie založené na výsledkoch uľahčuje systematický dohľad zo strany zákonodarného orgánu  
a občianskej spoločnosti, čím sa posilňuje orientácia vlády na výkon a zodpovednosť za výsledky.  
5.1. Výročné správy o rozpočte a výdavkoch predkladané zákonodarnému orgánu  
obsahujú informácie o výkonnostných cieľoch a úrovni ich dosiahnutia.  
5.2. Najvyššia kontrolná inštitúcia vykonáva výkonnostné kontroly vrátane preverovania  
presnosti a spoľahlivosti vykazovanej výkonnosti. (nehodnotíme – nezávislosť a  
objektivita).  
Čiastočne – údaje sú predkladané  
v obmedzenej podobe  
(nehodnotené)  
5.3. Parlament s podporou najvyššieho kontrolného úradu kontroluje rozpočty a  
finančné správy založené na výsledkoch, pričom v prípade slabých výsledkov alebo  
nesprávnych údajov vyvodzuje zodpovednosť voči ministrom a vrcholovým  
manažérom vo verejnej správe. (nehodnotíme – nezávislosť a objektivita).  
5.4. Údaje o rozpočte a výdavkoch sa zverejňujú v strojovo čitateľných a prístupných  
formátoch.  
(nehodnotené)  
Áno – údaje sa zverejňujú  
6. Rozpočtovanie založené na výsledkoch dopĺňa iné nástroje určené na zlepšenie orientácie na výkonnosť vrátane  
hodnotenia programov a revízií výdavkov.  
6.1. Ex-ante hodnotenie nových výdavkových programov sa využíva na posilnenie  
Áno – takéto hodnotenie sa  
návrhu programu vrátane kľúčových ukazovateľov výkonnosti a na uľahčenie  
uskutočnilo  
procesov monitorovania a ex-post hodnotenia.  
6.2. Ex-post hodnotenia hlavných výdavkových programov sa vykonávajú priebežne a  
Čiastočne – hodnotenia sa  
vykonávajú, avšak chýba  
systematickosť  
zistenia sa systematicky zapracúvajú do procesu prípravy rozpočtu.  
6.3. Revízie výdavkov sa používajú v spojení s rozpočtovaním založeným na  
výsledkoch s cieľom preskúmať opodstatnenosť výdavkov a identifikovať  
rozpočtové úspory, ktoré možno presmerovať na podporu prioritných cieľov.  
Áno – revízie výdavkov sa používajú  
v spojení s programovým  
rozpočtovaním  
7. Stimuly okolo systému rozpočtovania založeného na výsledkoch podporujú správanie orientované na výkon a  
učenie sa.  
7.1. Ústredná vláda podporuje kultúru riadenia, ktorá sa zameriava na výkonnosť.  
Čiastočne – formálne podporuje,  
nevyžaduje využívanie  
7.2. Meranie výkonnosti podporuje porovnávanie a súťaž medzi podobnými subjektmi  
ako prostriedok na zlepšenie efektívnosti a účinnosti poskytovania služieb.  
7.3. Určení jednotlivci a tímy sú zodpovední a zodpovedajú sa za dosahovanie  
výkonnostných cieľov.  
7.4. Vedúci pracovníci organizujú štruktúrované interné diskusie s cieľom pravidelne  
počas roka prehodnocovať finančnú a prevádzkovú výkonnosť.  
Áno – využíva sa na kapitolách  
Čiastočne – zodpovednosti bývajú  
uvedené, chýba zúčtovateľnosť  
Áno – diskusie sa uskutočňujú na  
kapitolách  
7.5. Reakcie na nedostatočnú výkonnosť programu kladú skôr dôraz na učenie a  
riešenie problémov, než na individuálne finančné odmeny a sankcie.  
Čiastočne – existuje dôraz na  
učenie, no chýba zdieľanie  
ponaučení  
14  
www.nku.gov.sk