N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA
Problémom Slovenska pri využívaní eurofondových zdrojov nie je len nízka miera ich čerpania, ale aj veľké množstvo
nezrovnalostí, ktoré nie je možné vymôcť od prijímateľov a štát ich musí zaplatiť zo svojho rozpočtu. NKÚ SR v rámci
kontrolnej akcie preveril evidenciu a následné monitorovanie nezrovnalostí za programové obdobie
2014 až 2020 na Ministerstve dopravy a výstavby a Ministerstve životného prostredia, ktoré sú riadiacimi orgánmi
pri Operačnom programe integrovaná infraštruktúra (OP II) a Operačnom programe Kvalita životného prostredia
(OP KŽP).
Uvedené Operačné programy majú v rámci programového obdobia 2014 až 2020 najvyššiu schválenú alokáciu finančných
prostriedkov z EŠIF za EÚ zdroj (OP II – 6 009 937 611 EUR, OP KŽP – 2 832 531 290 EUR). Zároveň v čase prípravy
kontrolnej akcie (k máju 2021) tieto operačné programy disponovali najväčším objemom (zdroj EÚ, ŠR a VZ)
zaevidovaných nezrovnalostí (OP II – 1 589 156 686 EUR a OP KŽP 365 382 615 EUR).
Nezrovnalosť vzniká, keď žiadateľ o eurofondy pri ich čerpaní poruší našu alebo európsku legislatívu. Vo väčšine prípadov
to má finančný vplyv na štátny rozpočet, keďže nevysporiadané nezrovnalosti uhrádza štát. Z predchádzajúceho
programového obdobia štát eviduje a rieši nezrovnalosti vo výške 100,7 milióna eur a v aktuálnom programovom období
už Európskej komisii musel uhradiť nezrovnalosti vo výške takmer dva milióny eur. Ak ich nevymôže späť od prijímateľov,
definitívne budú uhradené zo štátneho rozpočtu.
Správna evidencia a monitoring nezrovnalostí je kľúčom k efektívnemu manažmentu vzniknutých nezrovnalostí.
Hlavným nástrojom monitoringu a evidencie je exitujúci IT systém monitorovania fondov, ktorý zastrešuje kompletnú
administratívu k čerpaniu európskych štrukturálnych fondov na Slovensku, tzv. ITMS2014+. Pri evidencii a monitorovaní
nezrovnalostí, na spomínaných ministerstvách, kontrolóri na vybranej vzorke zistili, že v každom treťom náhodne
vybranom prípade boli prekročené stanovené lehoty a zadávané neúplné, nesprávne alebo neaktuálne údaje
o nezrovnalostiach do spomenutého informačného systému.
Kontrola zaznamenala aj nedostatočné monitorovanie vývoja nezrovnalostí ako aj nekonzistentnosť postupov. Podľa
zistení NKÚ SR uplatňovalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR a jemu podriadené sprostredkovateľské orgány v rámci
OP II nejednotné postupy pri kontrole presnosti, správnosti a úplnosti evidovania údajov o nezrovnalostiach. Ministerstvo
životného prostredia a jeho podriadený sprostredkovateľský orgán mali v rámci OP KŽP tieto kontrolné postupy jednotné.
V oblasti riešenia a vysporiadania nezrovnalostí kontrola zistila problém s dostupnosťou informácií o konaní tretích
strán. Riadiace orgány ich napríklad od orgánov činných v trestnom konaní dostávajú neskoro a veľmi často sú neúplné,
takže neumožňujú ucelený prehľad o priebehu a záveroch vyšetrovania. Aj keď vybrané riadiace orgány mali postupy
pre sledovanie konaní tretích strán (orgánov činných v trestnom konaní, Protimonopolného úradu, Úradu pre verejné
obstarávanie, Úradu vládneho auditu) zladené s platnou legislatívou, na základe neúplnosti dát boli obmedzené
pri vysporiadavaní jednotlivých nezrovnalostí.
Užšia špecializácia na nezrovnalosti umožňuje profesionálnejší manažment, úsporu času a aj minimalizáciu chybovosti.
NKÚ SR hodnotí ako dobrú prax, že subjekty využívajú pri riešení agendy nezrovnalostí aj samostatné pozície manažérov
pre nezrovnalosti, ktorí zabezpečujú ich komplexné spravovanie .
Kontrolované subjekty až na základe zistení NKÚ prijali opatrenia formou metodického usmernenia
a bezodkladne začali správne konania. Pri zabezpečení ochrany majetku štátu NKÚ SR overoval zavedený postup
vymáhania nezrovnalostí v prípadoch, keď dlžník neuhradí pohľadávku. Podľa výsledkov kontroly, subjekty vôbec
nezačali správne konanie podľa Správneho poriadku pri pätnástich nezrovnalostiach v celkovej výške 1,8 milióna
eur, ktoré sa týkali porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Na MDV SR bolo päť takýchto nezrovnalostí
za 268-tisíc eur a na MŽP SR desať nezrovnalostí za 1,5 milióna eur. Ministerstvá tak nezabezpečili bezodkladné prijatie
nápravných opatrení, čím zvýšili riziko premlčania pohľadávky a porušili tak zákon. V ďalších troch prípadoch,
nezrovnalosti v sume 692 948,82 eur, síce podnet na začatie správneho konania dali, ale bol podaný po zákonnej lehote.
Za závažné zistenie považuje NKÚ SR, že Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), ako
sprostredkovateľský orgán, zanedbala svoje povinnosti pri správnych konaniach podľa zákona o EŠIF.
Do septembra 2021 nebol na SAŽP určený odvolací orgán a agentúra ho ustanovila až ku koncu programového obdobia
v septembri 2021. Dovtedy sa v rámci správneho konania prakticky nebolo možné odvolať.
NKÚ SR v priebehu kontroly identifikoval systémové riziká, ktoré by mohli mať vplyv na vznik nezrovnalostí a to naprieč
rezortami. Počas kontroly bol vykonaný dotazníkový prieskum, z ktorého vyplynulo vážne riziko rozporov medzi
stanoviskom Úradu vládneho auditu a rozhodnutím Úradu pre verejne obstarávanie v rovnakej veci týkajúcej sa
porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Kontrola zaznamenala opakované prípady, keď ÚVA vo svojej správe
| 4
