Správa o výsledku kontroly  
2022  
Štátny program sanácie  
environmentálnych záťaží  
(2016 – 2021)  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Slovenskú agentúru  
životného prostredia  
Kontrolná akcia bola zameraná na plnenie cieľov v oblasti EZ, ktoré boli definované v Štátnom programe sanácie  
environmentálnych záťaží 2016 – 2021. Štátny program určoval rámcové úlohy a opatrenia na postupné znižovanie  
negatívnych vplyvov EZ na zdravie človeka a životné prostredie. MŽP SR je ústredným orgánom štátnej správy  
pre riešenie problematiky EZ na Slovensku. Slovenská agentúra životného prostredia je príspevková organizácia  
zriadená MŽP SR, ktorá sa podieľa na príprave, realizácii a hodnotení plnenia štátneho programu.  
Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o NKÚ SR a so štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných princípov  
kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Pred kontrolou boli  
identifikované dve riziká, a to nenaplnenie cieľov štátneho programu v oblasti EZ a nedostatočná realizácia  
projektov sanácie EZ. Kontrolou boli riziká potvrdené. Do výkonu kontroly boli zapojení štyria kontrolóri s viacročnou  
kontrolórskou praxou na NKÚ SR.  
EZ je znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie,  
horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu. Najčastejšie ide o územia kontaminované priemyselnou, vojenskou,  
banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. V súvislosti  
so zabezpečením ochrany zdravia obyvateľov Slovenska a zlepšenia stavu životného prostredia je nevyhnutná  
sanácia EZ. Štátny program je strategickým dokumentom pre zabezpečenie systematického odstraňovania EZ  
a znižovania zdravotných aj environmentálnych rizík. NKÚ SR preveril, ako sa darí zodpovedným orgánom napĺňať  
tento cieľ.  
Neriešenie EZ má významný negatívny dopad na štátny rozpočet, zdravie a kvalitu života obyvateľstva  
v daných lokalitách.  
Odhadované náklady na odstránenie EZ sú minimálne 1,136 mld., pričom potrebné zdroje v plnej výške  
nie sú k dispozícii.  
Na pozadí prebiehajúcich klimatických zmien (sucho) je vysoké riziko znečistenia najväčších zdrojov pitnej  
vody, ktoré sa nachádzajú na Žitnom ostrove, čím je ohrozené zdravie obyvateľstva a zásobovanie  
obyvateľstva pitnou vodou.  
Sanácie EZ postupujú pomaly  
Podiel sanovaných lokalít k celkovému počtu evidovaných EZ sa v kontrolovanom období zvýšil len o 0,7 %.  
Zo 60 lokalít, určených v zmysle uznesení vlády SR na sanáciu, bola do konca roka 2021 ukončená sanácia  
na jednej lokalite. Odstránenie EZ na 24 lokalitách, za ktoré bolo zodpovedné MŽP SR, nebolo realizované.  
V období rokov 2016 – 2021 plánovali MŽP SR, MO SR a MH SR realizovať 10 projektov sanácie EZ  
na 51 lokalitách. Nerealizovali sa štyri projekty sanácie EZ na 18 lokalitách v celkovej predpokladanej hodnote  
107 959 711,78 eur.  
Realizácia projektov sanácií v rámci OP KŽP bola spustená v období rokov 2018 – 2020, pričom výzva  
na predkladanie žiadostí o finančnú podporu bola vyhlásená už v roku 2015.  
Procesy súvisiace s odstraňovaním EZ sú zdĺhavé  
Nastavenie procesov VO bolo vyhodnotené ako neúčinné a je významným problémom. Zrušenie VO zo strany  
MŽP SR na 14 lokalitách s vysokou prioritou riešenia spôsobilo, že finančná podpora vo výške  
61 418 903,00 eur z OP KŽP nebola využitá. V súčasnosti nové VO nebolo vyhlásené. VO na sanáciu ďalších  
troch lokalít v predpokladanej hodnote 18 078 208,00 eur trvá takmer tri roky.  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Sanácia lokality Vrakuňa vo výške 28 462 600,78 eur bola pozastavená z dôvodu zrušených vyvlastňovacích  
konaní v dôsledku prieťahov zo strany vlastníkov pozemkov a žalôb voči stavebnému povoleniu.  
Okresné úrady zodpovedné za určenie povinnej osoby, schvaľovanie a kontrolu plánov prác vrátane  
rozhodnutí o ich ukončení sú podriadené Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a MŽP SR nemá plnú  
manažérsku kontrolu nad ich fungovaním. Tento stav výrazne spomaľuje procesy odstraňovania EZ.  
Určenie povinnej osoby je základným predpokladom na odstránenie EZ. Z celkového počtu 328 lokalít  
s potvrdenou EZ bola určená povinná osoba na 85 lokalitách, čo predstavovalo 26 %. Na začatie konania  
o určení povinnej osoby čaká 222 lokalít. Pokiaľ nie je možné určiť osobu, ktorá EZ spôsobila, prechádza  
povinnosť odstránenia EZ na štát, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov.  
Zákon o envirozáťažiach neurčuje lehotu, v rámci ktorej by mala vláda SR rozhodnúť, ktoré ministerstvo  
zabezpečí odstránenie EZ, čo predlžuje proces smerujúci k odstráneniu.  
MŽP SR nesledovalo plnenie povinností zodpovedných orgánov v súvislosti s kontrolou realizácie sanačných  
prác.  
Proces prípravy, resp. realizácie nových projektov financovaných z Programu Slovensko 2021 – 2027 v rámci  
štátneho programu 2022 – 2027 zatiaľ nebol začatý. Opätovne vzniká časový posun a existuje vysoké riziko  
nevyčerpania zdrojov EÚ, určených na sanáciu EZ v súčasnom programovom období.  
Zdroje financovania sa nepodarilo využiť v plnom rozsahu  
Sanácia EZ bola závislá od financovania zo zdrojov EÚ. Napriek tomu viac ako polovica finančných  
prostriedkov z OP KŽP nebola využitá.  
Konkrétne opatrenia na zlepšenie čerpania EÚ fondov MŽP SR neprijalo.  
Štátny program a správa o jeho plnení neboli prehľadné a zrozumiteľné.  
Prijaté opatrenia nemali určenú zodpovednosť a stanovené merateľné ukazovatele. Neboli vyhodnocované  
s uvedením konečného stavu plnenia a chýbala aj súhrnná informácia o ich plnení.  
Viacero opatrení bolo zlúčených a vyhodnotených v rámci jedného opatrenia, boli inak naformulované,  
prípadne rozdelené do dvoch opatrení. Správa obsahovala vyhodnotenie opatrení, ktoré neboli prijaté  
a zadefinované. Uvedený stav spôsoboval značnú neprehľadnosť pri identifikácii ich plnenia.  
Financovanie opatrení štátneho programu 2022 – 2027 je nedostatočné a bude opäť závislé od EÚ fondov  
Fondy EÚ pokryjú len 21,05 % predpokladaných výdavkov. Jednozdrojové financovanie môže ohroziť  
udržateľnosť realizácie jednotlivých cieľov a opatrení v oblasti EZ.  
Čo odporúčame  
Výboru NR SR pre životné prostredie:  
Uložiť ministrovi životného prostredia SR predkladať raz ročne výboru NR SR pre životné prostredie správu  
o stave riešenia EZ s odpočtom konkrétnych aktivít a finančným krytím. Správa o stave EZ musí byť  
predmetom verejnej diskusie.  
Odporučiť vláde SR a MŽP SR zmenu legislatívy tak, aby najrizikovejšie EZ boli považované za mimoriadnu  
situáciu a tomu podriadiť celý proces súvisiaci s vyvlastňovaním, VO a odstraňovaním EZ.  
Vypracovať a predložiť analýzu potreby vytvorenia inštitúcie, ktorá by prebrala zodpovednosť za komplexné  
manažovanie problematiky EZ.  
MŽP SR:  
Vyčleňovať v rozpočtovej kapitole MŽP SR v rámci samostatného programu finančné prostriedky priamo  
určené na financovanie EZ a vyhodnocovať ich využitie.  
V záujme lepšieho využitia výdavkov štátneho rozpočtu dbať pri výbere lokalít určených na podrobný  
geologický prieskum dôslednejšie na oprávnenosť lokalít vo vzťahu k definovaným podmienkam vo výzve  
na čerpanie finančných prostriedkov EÚ.  
Uplatňovať kompetencie o rozdelení zodpovednosti za sanáciu lokalít medzi ostatné ministerstvá podľa  
oblasti, v ktorej pôsobil pôvodca.  
Zefektívniť administratívne procesy súvisiace s odstraňovaním EZ.  
Sanácie lokalít, ktoré nebolo možné financovať z EÚ fondov uskutočniť v štátnom programe 2022 – 2027  
zo štátneho rozpočtu.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom a predmetom kontroly bolo vyhodnotenie plnenia štátneho programu a realizácia projektov EZ. Kontrola  
mala priniesť prehľad o situácii v oblasti plánovania a sanácie EZ, poukázať na nízky podiel sanovaných lokalít  
a identifikovať prekážky v procesoch ich odstraňovania.  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu s prvkom výkonnosti. Kontrolovali sme plnenie cieľov a programových  
opatrení štátneho programu v oblasti zlepšenia manažmentu EZ, identifikácie a prieskumu pravdepodobných EZ,  
prieskumu, sanácie a monitorovania EZ. Preverili sme financovanie, celkový stav lokalít s evidovanými EZ a stav  
realizácie projektov v uvedených oblastiach.  
Rámec kontrolnej akcie  
K metódam a technikám, ktoré boli uplatnené počas výkonu kontroly patrili najmä: štúdium strategických  
dokumentov, interných predpisov, preskúmanie predloženej dokumentácie a dokladov, analýza a riadený rozhovor.  
Výber vzorky bol realizovaný neštatistickými metódami na základe úsudku kontrolóra. Kontrolovaným obdobím boli  
roky 2016 – 2021 a súvisiace obdobia.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Vyhodnotenie plnenia štátneho programu  
Štátny program bol schválený uznesením vlády SR a predstavoval základný strategický plánovací dokument  
pre problematiku EZ na Slovensku. Určoval rámcové úlohy na postupné znižovanie negatívnych vplyvov EZ  
na zdravie človeka a životné prostredie. Bol v poradí druhým programom pre danú problematiku. Celkové výdavky  
z fondov EÚ, štátneho rozpočtu a Environmentálneho fondu na podporu riešenia EZ v rokoch 2016 – 2021 dosiahli  
sumu 130 404 814,25 eur.  
Počas výkonu kontroly bola v rámci piatich cieľov štátneho programu preverená realizácia programových opatrení,  
ktoré mali byť plnené v krátkodobom, v strednodobom a v dlhodobom časovom horizonte.  
Cieľ 1 Zlepšenie manažmentu EZ  
Uplatňovanie princípu „znečisťovateľ platí“ nebolo možné overiť  
Povinné osoby, pôvodcovia alebo príslušné ministerstvo boli povinní predložiť okresnému úradu v sídle kraja  
na schválenie plán prác na sanáciu EZ. Lehoty na predkladanie plánu prác boli nastavené podľa priority riešenia  
EZ. Okresné úrady v sídle kraja kontrolujú realizáciu plánu prác najmenej raz ročne a štátny dozor môže vykonávať  
aj Slovenská inšpekcia životného prostredia, resp. MŽP SR. Vzhľadom na to, že v súvislosti s výkonom činnosti  
štátnej správy na úseku EZ bolo identifikované nedostatočné personálne obsadenie na strane okresných úradov  
v sídle kraja a Slovenskej inšpekcie životného prostredia, existuje riziko nedostatočnej kontroly realizácie  
plánov prác a s tým spojeného časového vymedzenia sanácie EZ.  
Podstatou princípu „znečisťovateľ platí“ je, že určená povinná osoba, ktorá EZ spôsobila alebo bezprostredne hrozí,  
že spôsobí EZ, by mala plne hradiť náklady na preventívne a nápravné opatrenia. Uplatňovanie princípu  
„znečisťovateľ platí“ v praxi okresných úradov v sídle kraja kontrolou NKÚ SR nebolo možné overiť. MŽP SR  
je druhostupňový odvolací orgán a nemôže vykonávať kontrolu uplatňovania tohto princípu, čo by mohlo  
byť považované za ovplyvňovanie. Opatrenie zamerané na uplatňovanie princípu „znečisťovateľ platí“ bolo  
vyhodnotené ako formálne.  
Informačný systém EZ nie je prepojený s dôležitými databázami  
On-line prístup k informáciám o stave problematiky EZ bol zabezpečený prostredníctvom webového sídla  
Informačný systém EZ. Technické podmienky používania Informačného systému EZ boli nastavené tak,  
aby umožňovali prístup k informáciám čo najpočetnejšiemu okruhu záujemcov z radov odbornej i širokej verejnosti.  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Súčasťou každej EZ v rámci Informačného systému EZ boli aj informácie o zrealizovaných prácach v rozsahu typ  
vykonanej práce, názov záverečnej správy, objednávateľa, zhotoviteľa, riešiteľa a dátumu začatia a ukončenia  
prác. Tieto informácie neboli prepojené s informáciami o projektoch financovaných z fondov EÚ a štátneho  
rozpočtu, o uzatvorených zmluvách a VO. Z hľadiska lepšej dostupnosti informácií o EZ a užívateľskej  
prívetivosti by bolo vhodné zabezpečiť aj prepojenie Informačného systému EZ s databázami Centrálneho  
registra zmlúv, Úradu pre verejné obstarávanie, prípadne Registrom právnických osôb.  
MŽP SR nemá plnú manažérsku kontrolu nad okresnými úradmi  
Nedostatočné personálne obsadenie možno považovať za jeden z hlavných problémov v oblasti sanácie  
EZ. V súvislosti s týmto problémom boli prijaté opatrenia zamerané na zlepšenie technického a personálneho  
zabezpečenia na všetkých stupňoch štátnej správy a územnej samosprávy na úseku manažmentu EZ  
a na administratívne posilnenie orgánov štátnej správy.  
V súvislosti s výkonom miestnej štátnej správy na úseku EZ je problematická najmä činnosť okresných  
úradov v sídle kraja. MŽP SR koordinuje, usmerňuje a riadi, v akých veciach a akým spôsobom majú úradníci  
odborov starostlivosti o životné prostredie okresných úradov rozhodovať, ale nemá plnú manažérsku kontrolu  
nad ich fungovaním. Organizačne sú okresné úrady v sídle kraja podriadené Ministerstvu vnútra  
Slovenskej republiky, ktoré je pre nich služobným úradom a rieši ich ekonomické, personálne, administratívne  
a materiálno-technické zabezpečenie. Ich činnosť ako hlavných orgánov miestnej štátnej správy vykazuje viaceré  
problémy. Najčastejšie sa opakujú problémy s protichodnými rozhodnutiami okresných úradov v sídle  
kraja, ako sú usmernenia MŽP SR, nesprávne výklady zákonov a vyhlášok, dlhé lehoty rozhodnutí,  
technické a materiálové nedostatky, nedostatočná odborná spôsobilosť, kumulácia agendy  
a nedostatočné personálne a finančné zabezpečenie.  
V oblasti EZ pretrvávajú zo strany okresných úradov v sídle kraja nedostatky vo veci určovania pôvodcu  
EZ, resp. povinnej osoby. Procesy v zmysle zákona o envirozáťažiach sú časovo náročné a zdĺhavé. Problémom  
sú aj majetkovo-právne vzťahy. Rovnako aj Slovenská inšpekcia životného prostredia ako orgán štátneho dozoru  
nebola v období od roku 2012 personálne posilnená, čo sa odrazilo v nedostatočnej kontrolnej činnosti.  
Na zabezpečovanie úloh na úseku EZ na celoštátnej úrovni slúžia personálne kapacity vytvorené na Sekcii geológie  
a prírodných zdrojov MŽP SR a príslušných organizačných zložiek jeho rezortných organizácií (Slovenská agentúra  
životného prostredia, Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a Slovenská inšpekcia životného prostredia).  
Vývoj personálnych kapacít týchto organizácií na úseku EZ možno považovať v rokoch 2016 – 2021  
za stagnujúci.  
Cieľ 2 Identifikácia a prieskum pravdepodobných EZ  
Plnenie cieľa 2 bolo realizované prostredníctvom projektov financovaných z OP KŽP. Lokality Vlkanová –  
Vlkanovské strojárne a Hontianske Nemce – obaľovačka nespĺňali podmienky oprávnenosti definované  
vo výzve. To spôsobilo neoprávnenosť výdavkov na geologický prieskum a výdavky v celkovej výške  
231 633,91 eur museli byť uhradené zo štátneho rozpočtu.  
V projekte „Geologický prieskum vybraných pravdepodobných environmentálnych záťaží 1“ z 55 lokalít bol  
geologický prieskum ukončený na 46 lokalitách. K týmto lokalitám boli do konca roka 2021 odovzdané  
a schválené záverečné správy z geologického prieskumu. Na šiestich lokalitách bol prieskum zrealizovaný,  
ale záverečné správy neboli predložené komisii pre posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ  
s analýzou rizika znečisteného územia do konca roka 2021.  
Na lokalitách Strážske – Chemko – časť výrobného areálu, Žarnovica – areál ZSNP a Žiar nad Hronom -  
skládka PO (Slnečná stráň) sa prieskum nevykonával z dôvodu neumožnenia vstupu na pozemky zo strany  
vlastníkov pozemkov.  
Projekt „Geologický prieskum vybraných pravdepodobných environmentálnych záťaží 2“ mal byť realizovaný  
na 45 lokalitách. Na jednej lokalite nebolo preukázané znečistenie. Na zvyšných 44 lokalitách do konca roka 2021  
neboli ukončené geologické prieskumy a termín ich dokončenia bol predĺžený do 30. 11. 2022. Dôvodom  
zmeny bolo spomalenie geologických prác na niektorých lokalitách v súvislosti s pretrvávaním  
pandemického stavu súvisiaceho so šírením COVID-19.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Cieľ 3 Prieskum EZ  
Zo štátneho rozpočtu bol financovaný podrobný geologický prieskum na dvoch lokalitách – Poša – odkalisko  
Chemko Strážske a skládka odpadu na lokalite Podunajské Biskupice – južne od PD. Fondy EÚ pri prieskume  
lokalít neboli využité. Na riešení prieskumov EZ sa nemalou mierou podieľali súkromné subjekty, ktoré realizovali  
geologický prieskum z vlastných zdrojov na lokalitách, kde sa nachádzali ich prevádzky. V období rokov  
2016 – 2021 bolo realizovaných 31 geologických prieskumov financovaných zo súkromných zdrojov.  
Cieľ 4 Sanácia EZ  
Realizácia projektov sanácií v rámci OP KŽP bola spustená v období rokov 2018 – 2020, pričom výzva  
na predkladanie žiadostí o finančnú podporu bola vyhlásená už v roku 2015. Dôvodmi neskorej  
implementácie projektov boli, podľa MŽP SR, zdĺhavé konania o určení povinnej osoby, príprava projektov sanácie  
k desiatkam lokalít a vypracovanie plánov prác na odstránenie EZ, riešenie majetkovo-právnych vzťahov, realizácia  
VO a jeho následná kontrola.  
V období rokov 2016 – 2021 plánovali MŽP SR, MO SR a MH SR realizovať 10 projektov sanácie EZ  
na 51 lokalitách, ktoré mali byť financované v rámci projektov OP KŽP. V realizácii bolo šesť projektov sanácie  
EZ na 32 lokalitách v celkovej zazmluvnenej sume 94 662 107,23 eur s predpokladaným termínom ukončenia  
v roku 2023. Nerealizovali sa štyri projekty sanácie EZ na 18 lokalitách v celkovej predpokladanej hodnote  
107 959 711,78 eur bez DPH. Jedna lokalita nebola realizovaná z dôvodu neumožnenia vstupu na pozemky  
zo strany vlastníkov. Sanačné práce neboli realizované na ďalších šiestich lokalitách, z toho päť tvorili rušňové  
depá a jedna prekládková stanica, z dôvodu neoprávnených lokalít na poskytnutie finančnej podpory z OP KŽP.  
Sanácia vybraných environmentálnych záťaží Slovenskej republiky (1)  
Projekt bol rozdelený na sedem častí, v ktorých bolo zahrnutých 18 lokalít – prevažne rušňové depá, skládka  
priemyselného odpadu a bývalý areál Calexu – Zlaté Moravce. Prijímateľom finančných prostriedkov bolo MŽP SR.  
Celkové zazmluvnené výdavky predstavovali sumu 47 467 967,90 eur. Realizácia projektu prebieha od februára  
2018 do decembra 2023.  
Sanačné práce sú vykonávané na 17 lokalitách. Sanácia na lokalite Poproč - Petrova dolina nebola realizovaná  
vzhľadom na pretrvávajúce záporné stanoviská dotknutých občanov a subjektov k vstupu na pozemky.  
Po viacerých rokovaniach s vlastníkmi pozemkov v danej lokalite MŽP SR od realizácie ustúpilo. Dôvodom bol  
zdĺhavý proces vybavovania vstupov na pozemky a vyvlastňovania pozemkov. Realizáciu sanácie,  
financovanú z fondov EÚ, by nebolo možné ukončiť podľa podmienok OP KŽP do konca roka 2023. Lokalita  
bola navrhnutá v štátnom programe 2022 – 2027 na monitorovanie.  
Sanácia vybraných environmentálnych záťaží Slovenskej republiky (2)  
Projekt bol rozdelený na päť častí, v ktorých bolo zahrnutých päť lokalít napr. Myjava - skládka galvanických kalov  
- Holičov vrch, Komárno - Harčáš - skládka tuhého komunálneho odpadu a vojenské areály. Prijímateľmi finančných  
prostriedkov bolo MŽP SR (dve lokality) a MO SR (tri lokality). Celkové zazmluvnené výdavky predstavovali sumu  
16 457 693,25 eur. Realizácia projektu prebieha od mája 2019 do decembra 2023.  
Sanácia environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky (4)  
Projekt bol rozdelený na sedem častí, v ktorých bolo zahrnutých sedem lokalít – vojenské areály, skládky popolčeka  
a tuhého komunálneho odpadu. Prijímateľmi finančných prostriedkov bolo MŽP SR (päť lokalít) a MO SR  
(dve lokality). Celkové zazmluvnené výdavky predstavovali sumu 18 989 671,12 eur. Realizácia projektu prebieha  
od decembra 2019 do decembra 2023.  
Sanácia environmentálnych záťaží v lokalitách Bardejov – areál podniku JAS, Trstená – bývalý sklad  
pohonných hmôt – Hámričky a Pohronský Ruskov – Mazutové hospodárstvo bývalého cukrovaru  
Prijímateľom finančných prostriedkov bolo MH SR. Celkové zazmluvnené výdavky predstavovali sumu  
11 746 774,96 eur. Realizácia troch projektov prebieha od decembra 2020 do decembra 2023.  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Nerealizované projekty sanácií  
Sanácia environmentálnych záťaží v obci Predajná  
Projekt nebol realizovaný. Mali byť sanované dve lokality. Hodnota zákazky: 39 429 456,00 eur bez DPH.  
Vykonané práce a proces prípravy projektu sanácie znázorňuje časová os.  
VO zrušené MŽP z dôvodu  
nastavenia diskriminačných  
podmienok účasti, nové VO  
nebolo vyhlásené  
MŽP SR – zodpovednosť za  
odstránenie EZ  
Časová os sanácie EZ Predajná I, II  
Vypracované návrhy plánov prác  
Úpravy  
Plán prác  
Monitoring  
podzemných vôd  
plánov prác  
MŽP SR  
schválený  
okresným úradom  
Vznik EZ  
Predajná II  
VO na  
zhotoviteľa  
sanácie  
Prieskum a budovanie  
monitorovacieho  
systému  
Orientačný  
geologický  
prieskum  
Vznik EZ  
Predajná I  
Riziková analýza,  
prieskumné práce  
1973 1997  
1963  
2007  
2012 - 2020  
2017  
2019 - 2021 Súčasnosť  
2016  
2019  
Skládky vznikli v rokoch 1963 a 1973. Pôvodca znečistenia – spoločnosť Petrochema, vykonala v roku 1997  
prieskumné práce a v roku 2007 monitoring podzemných vôd. Na skládkach neboli vykonávané práce  
až do roku 2012, keď MŽP SR začalo na lokalite vykonávať prieskum a budovať monitorovací systém. Tieto  
činnosti pokračovali do roku 2020. Dôležitým míľnikom začatia sanácie je určenie osoby zodpovednej  
za odstránenie EZ. Keďže spoločnosť Petrochema už neexistuje, v roku 2016 prešla zodpovednosť za odstránenie  
EZ na MŽP SR. Príprava projektu sanácie bola začatá v roku 2016, keď boli vypracované návrhy plánov prác  
a rámcových projektov sanácie. Plány prác predložilo ministerstvo okresnému úradu na schválenie  
až po dvoch rokoch, v januári 2019.  
VO na zhotoviteľa sanácie prebiehalo od 31. 12. 2018 do 8. 6. 2021, kedy bolo zo strany MŽP SR zrušené.  
Dôvodom zrušenia bolo nastavenie diskriminačných podmienok účasti – neprimerané nároky na technickú  
a odbornú spôsobilosť v podobe preukázania skúsenosti uchádzača s realizáciou viacerých geologických úloh  
na rôznych lokalitách a požiadaviek na odbornú prax riadiacich pracovníkov. V súčasnosti nové VO nebolo  
vyhlásené.  
Sanácia environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky (5)  
Projekt nebol realizovaný. Malo byť sanovaných ďalších 12 najrizikovejších lokalít napr. Zubrohlava - kalové pole  
- ZŤS Námestovo, Nová Dedina - sklad pesticídov, Stará Ľubovňa - skládka Skalka. Hodnota zákazky:  
21 989 447,00 eur bez DPH.  
MŽP SR bolo určené, ako príslušné ministerstvo zodpovedné za odstránenie EZ, uzneseniami vlády SR. Príprava  
projektu sanácie bola začatá v roku 2016 vyhlásením VO na vypracovanie plánov prác odstránenia EZ  
na 12 lokalitách. Plány prác spolu s rámcovými projektmi boli vypracované v priebehu rokov 2016 – 2017. Úpravy  
vypracovaných dokumentov MŽP SR vykonalo od novembra 2018 do mája 2019. Následne boli predložené  
okresnému úradu, ktorý ich schválil v priebehu augusta-septembra 2019.  
VO na zhotoviteľa sanácie prebiehalo od 3. 4. 2019 do 23. 6. 2021, kedy bolo zo strany MŽP SR zrušené.  
Dôvodom zrušenia bolo nastavenie diskriminačných podmienok účasti – neprimerané nároky na technickú  
a odbornú spôsobilosť v podobe preukázania skúsenosti uchádzača s realizáciou rôznych geologických úloh  
na viacerých lokalitách a požiadaviek na odbornú prax riadiacich pracovníkov. V súčasnosti nové VO nebolo  
vyhlásené.  
Nastavenie procesov VO na dvoch projektoch, resp. 14 lokalitách s vysokou prioritou riešenia bolo  
zo strany NKÚ SR vyhodnotené ako neefektívne. Nedostatočnú efektivitu spôsobilo prísne nastavenie  
podmienok, ktoré limitovali počet spoločností zapojených do VO. Následne bolo VO zo strany MŽP SR zrušené.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zrušenie VO má za následok skutočnosť, že finančná podpora vo výške 61 418 903,00 eur z OP KŽP nebude  
využitá.  
Pozastavením projektov bude nutné vykonať úpravy harmonogramu plánov prác a zmeniť projekty z dôvodu  
zvýšených cien. Lokality boli navrhnuté na sanáciu v štátnom programe 2022 – 2027 s predpokladom financovania  
prostredníctvom Programu Slovensko. Vzhľadom na to, že proces prípravy sanácie EZ je zdĺhavý, existuje vysoké  
riziko, že EZ nebudú odstránené ani v súčasnom programovom období a finančné prostriedky nebudú  
vyčerpané ani z Programu Slovensko.  
Sanácia environmentálnej záťaže Bratislava – Vrakuňa  
Projekt nebol realizovaný. Sanovaná mala byť jedna lokalita. Projekt bol pripravený na realizáciu v rámci OP KŽP  
v období 2018 – 2023. Cena sanácie: 28 462 600,78 eur bez DPH.  
Vykonané práce a proces prípravy projektu sanácie znázorňuje časová os.  
Časová os sanácie EZ Vrakuňa  
Zrušené 2 vyvlastnenia a podané  
žaloby voči vydanému stavebnému  
MŽP SR – zodpovednosť za  
odstránenie EZ  
povoleniu, sanácia pozastavená  
Podpis zmluvy  
s víťazom VO  
Začaté stavebné a  
vyvlastňovacie  
konania  
Plán prác  
Podrobný  
geologický  
prieskum  
VO na realizáciu  
projektu sanácie  
Nadobudn. právoplatnosti  
staveb. povolenia  
a vyvlastňov. rozhodnutí  
Realizácia  
prípravnej etapy  
sanácie  
Vznik  
EZ  
2016  
2017 - 2018  
1966  
2014 - 2015  
09/2018  
05-08/2021 Súčasnosť  
11/2018  
01/2020  
Skládka Vrakuňa vznikla v roku 1966. Prvý podrobný geologický prieskum v oblasti skládky zabezpečilo MŽP SR  
v rokoch 2014 – 2015. V roku 2016 prešla zodpovednosť za odstránenie EZ na MŽP SR a bol vypracovaný plán  
prác sanácie. V rokoch 2017 – 2018 prebehlo VO na realizáciu projektu sanácie a v septembri 2018 bola podpísaná  
zmluva o dielo so zhotoviteľom. V novembri 2018 bola začatá prípravná etapa sanácie.  
Sanačné práce mali pokračovať po získaní stavebného povolenia a rozhodnutí o vyvlastnení pozemkov. V januári  
2020 boli začaté stavebné a vyvlastňovacie konania, ktoré nadobudli právoplatnosť v období máj až august 2021.  
Vyvlastňovacie rozhodnutia sú platné do 30. 6. 2023.  
V súčasnosti je sanácia pozastavená z dôvodu zrušenia dvoch vyvlastňovacích rozhodnutí v dôsledku  
prieťahov zo strany vlastníkov pozemkov a podaných žalôb vo veci vydaného stavebného povolenia.  
Bez doriešenia vzťahov k daným pozemkom nie je možné v projekte sanácie pokračovať, čo bude mať  
za následok nevyčerpanie finančných prostriedkov z EÚ fondov. MŽP SR bude nútené prehodnotiť projekt  
sanácie z dôvodu neplnenia harmonogramu prác, zvýšených cien a vzniknutých ďalších nákladov (vznikajúce  
čierne skládky v okolí EZ). Tým sa sanácia EZ niekoľkonásobne predraží. V prípade už vydaných rozhodnutí  
uplynie lehota ich platnosti, pričom bude potrebné znovu absolvovať niekoľkoročný administratívny proces.  
V neposlednom rade bude nutné zopakovať VO a proces súvisiaci so žiadosťou o finančnú podporu.  
Na základe výsledkov prieskumných prác, skládka kontaminuje podzemné vody v jej okolí. Niektoré  
znečisťujúce látky dnes ohrozujú kvalitu podzemnej vody v časti územia Vrakune, Ružinova, Podunajských  
Biskupíc a prenikajú ďalej k Žitnému ostrovu (do vzdialenosti cca päť km juhovýchodne od skládky) –  
najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe. Akékoľvek obmedzenia brániace úspešnej sanácii EZ  
majú negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva a životné prostredie.  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Sanácia environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky (6)  
Projekt nebol realizovaný. V rámci sanácie mali byť sanované tri lokality - Bratislava-Ružinov - Čierny les,  
Žiar nad Hronom - stará skládka PO ZSNP, Rimavská Sobota - areál po SA - priemyselný park. Hodnota zákazky:  
18 078 208,00 eur bez DPH.  
Prípravná dokumentácia pre realizáciu sanácie na troch lokalitách bola vypracovaná v decembri 2019. Žiadosť  
o podporu z OP KŽP nebola podaná z dôvodu, že jednou z podmienok podania žiadosti je vyhlásenie VO  
na odborný geologický dohľad, ktoré vyhlásené nebolo a aktuálne je v štádiu prípravy. VO na zhotoviteľa sanácie  
bolo vyhlásené 27. 12. 2019, ktoré počas výkonu kontroly nebolo ukončené. Prebiehalo vyhodnocovanie  
podmienok účasti. Zdĺhavosť procesov VO potvrdzuje fakt, že ani po takmer troch rokoch trvania nebola  
vybraná spoločnosť, ktorá vykoná sanáciu EZ. Výkon odborného geologického dohľadu,  
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou realizácie sanácie EZ, nie je zabezpečený. Finančná podpora z fondov  
EÚ, z OP KŽP nebude využitá. Lokality v rámci projektu boli navrhnuté na sanáciu v štátnom programe  
2022 – 2027. Vzhľadom na dĺžku trvania procesu VO a procesov súvisiacich so žiadosťou o financovanie z fondov  
existuje riziko, že sanácia EZ nebude uskutočnená ani v súčasnom programovom období.  
Z lokalít určených na sanáciu v zmysle uznesení vlády bola ukončená len jedna  
V roku 2015 boli prijaté uznesenia vlády, ktorými bolo MŽP SR určené ako zodpovedné za odstránenie EZ  
na 28 lokalitách. V rokoch 2016 – 2021 pribudlo na základe uznesení vlády ďalších 32 lokalít, za odstránenie  
ktorých boli zodpovedné okrem MŽP SR aj MO SR a MH SR.  
Graf č. 1: Počet lokalít určených na sanáciu podľa uznesení vlády SR  
Lokality určené na sanáciu v období rokov 2015 - 2021  
ukončená sanácia  
1
1
2
1
prebiehajúca sanácia  
nerealizované  
24  
prehodnotené  
monitorovanie  
31  
Návrh na sanáciu ŠPS  
EZ 2022 - 2027  
Zdroj: Uznesenia vlády SR 2015 – 2019, Správa, Informačný systém EZ  
Zo 60 lokalít určených v zmysle uznesení vlády SR na sanáciu bola do konca roka 2021 ukončená sanácia  
na lokalite Sliač - letisko - produktovod. Na 31 lokalitách prebiehajú sanačné práce, ktoré by mali byť podľa  
projektov ukončené do konca roku 2023. Odstránenie EZ na 24 lokalitách, ktoré sú uvedené v časti Cieľ 4  
Sanácia EZ, za ktoré bolo zodpovedné MŽP SR, nebolo realizované. Dve lokality - Bratislava-Ružinov – Prístav,  
Trnovec nad Váhom - skládka nebezpečného odpadu (Duslo) boli navrhnuté na sanáciu v programovom období  
štátneho programu 2022 – 2027 a ďalšie dve lokality - Pukanec – skládka kalov Hampoch a Bratislava – Devínska  
Nová Ves – skládka pri Volkswagene sa monitorujú.  
MŽP SR nesledovalo plnenie povinností v súvislosti s kontrolou realizácie sanačných prác  
V kontrolovanom období vykonalo MŽP SR päť štátnych dozorov v súvislosti s kontrolou plnenia schválených  
plánov prác na odstránenie EZ. Kontrolu na ukončovanie plánov prác MŽP SR nevykonalo z dôvodu, že práce  
sú ešte v realizácii. Preverením bolo zistené, že sanačné práce boli ukončené na jednej lokalite Sliač - letisko –  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
produktovod, kde MŽP SR kontrolu ukončovania plánov prác nevykonalo. MŽP SR plnenie povinností  
okresných úradov a Slovenskej inšpekcie životného prostredia v oblasti štátneho dozoru nesledovalo.  
Zo sanácie znečisteného územia sú vypracovávané záverečné správy s analýzou rizika znečisteného  
územia, ktoré posudzuje komisia pre posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ s analýzou rizika  
znečisteného územia. V období rokov 2016 – 2021 sa uskutočnilo celkovo 35 zasadnutí komisie. Posúdených  
bolo celkom 32 záverečných správ s analýzou rizika.  
Cieľ 5 Monitorovanie EZ  
Cieľom geologických prác bolo zabezpečenie monitorovania vybraných EZ na Slovensku. Realizácia dvoch  
projektov financovaných z OP KŽP „Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží 1. časť“  
na 83 lokalitách a „Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží 2. časť“ na 41 lokalitách prebieha  
od októbra 2016 do decembra 2023. Na základe vyhodnotenia dosiahnutých výsledkov monitorovania bolo možné  
posúdiť aktuálny stav znečistenia a zhodnotiť riziko na vybraných lokalitách. Pokiaľ monitorovacími prácami nebolo  
zistené závažné znečistenie, pre lokalitu bolo odporúčané len nepravidelné kontrolné sledovanie kvality vody.  
V kontrolovanom období nebolo monitorovaných 26 lokalít, z čoho 81 % tvorili banské lokality, a to najmä  
z dôvodu neoprávnenosti financovania z OP KŽP. V prípade lokalít, na ktorých prebehli sanačné práce, bolo  
následne realizované posanačné monitorovanie. V monitorovacích prácach sa bude pokračovať na lokalitách  
navrhnutých v štátnom programe 2022 – 2027.  
Štátny program a správa o jeho plnení neboli prehľadné a zrozumiteľné  
Štátny program sa nepodarilo splniť v celom rozsahu jeho definovaných cieľov a zámerov. Väčšina EZ  
sa stále odstraňuje, resp. sanácie neboli ukončené. Zistený stav ministerstvo zdôvodnilo tým, že štátny program  
bol strategický dokument, ktorého plnenie nebolo záväzné.  
Prijaté programové opatrenia štátneho programu nemali určené zodpovednosti a stanovené merateľné  
ukazovatele plnenia opatrení a cieľov. V štátnom programe nebol definovaný spôsob monitorovania  
a hodnotenia realizácie programu. Podľa MŽP SR boli opatrenia priebežne monitorované, ale nevyhodnocovali  
sa písomným spôsobom. Plnenie štátneho programu bolo vyhodnotené až na konci programového obdobia  
v Správe a v štátnom programe 2022 – 2027. Väčšina opatrení bola vyhodnocovaná prostredníctvom  
realizovaných aktivít bez uvedenia konečného stavu plnenia – ako splnené, nesplnené, čiastočne splnené,  
priebežne plnené, nehodnotené. Chýbala aj celková súhrnná informácia o plnení prijatých opatrení.  
Kontrolou bolo zistené, že v Správe neboli programové opatrenia vyhodnocované podľa jednotlivých  
časových horizontov (krátkodobý, strednodobý, dlhodobý), ale za celé programové obdobie rokov 2016 – 2021.  
Viacero programových opatrení bolo zlúčených a vyhodnotených v rámci jedného opatrenia, boli inak  
naformulované, prípadne rozdelené do dvoch opatrení. Správa obsahovala tiež vyhodnotenie opatrení,  
ktoré neboli prijaté a zadefinované v štátnom programe. Uvedený stav spôsoboval značnú neprehľadnosť  
pri identifikácii plnenia programových opatrení.  
Obdobie trvania štátneho programu sa nezhodovalo s programovým obdobím OP KŽP a väčšina projektov bude  
postupne ukončovaná až v roku 2023. Ukončovanie projektov do konca roku 2023 malo priamy vplyv  
na vyhodnocovanie štátneho programu, keď neboli k dispozícii všetky potrebné údaje.  
Viac ako polovica finančných prostriedkov z OP KŽP nebola využitá  
V štátnom programe boli na realizáciu prieskumu, vypracovanie rizikovej analýzy, realizáciu sanácií  
a monitoringu EZ, vrátane výskumu, vzdelávania, práce s verejnosťou a plánov prác odhadnuté celkové finančné  
výdavky vo výške 210 000 000,00 eur. Celková alokovaná čiastka z OP KŽP na riešenie problematiky EZ bola  
224 940 682,52 eur. Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu SR vo výške 15 % bolo 39 695 415,00 eur.  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf č. 2: Alokované zdroje na riešenie problematiky EZ a ich čerpanie  
Zdroj: MŽP SR  
Z alokácie nebude vyčerpaných 121 745 096,87 eur. Zazmluvnených bolo 103 195 585,65 eur,  
čo predstavovalo iba 46 % z poskytnutej alokácie. Skutočné čerpanie zazmluvnených prostriedkov bolo na úrovni  
52 %, pričom tieto zdroje podľa podmienok OP KŽP je nutné vyčerpať do konca roka 2023.  
Podľa MŽP SR, dôvodom nízkeho čerpania boli vykonávané audity projektov geologických úloh, zrušené a zdĺhavé  
VO, oneskorené predkladanie projektov zhotoviteľmi geologických prác, nevyriešené vlastnícke vzťahy  
k pozemkom, na ktorých sa EZ nachádzajú, pandemická situácia koronavírusu, ktorá spôsobila spomalenie,  
odloženie alebo pozastavenie niektorých prác a činností. Konkrétne opatrenia na zlepšenie čerpania fondov  
EÚ však MŽP SR neprijalo.  
NKÚ SR identifikoval niekoľko príčin nevyužitia celej alokovanej sumy:  
-
-
-
nerealizovanie dvoch projektov sanácií 14 lokalít z dôvodu zrušenia VO zo strany MŽP SR z dôvodu  
nastavenia neprimeraných podmienok na technickú alebo odbornú spôsobilosť uchádzačov,  
VO na realizáciu projektu sanácie troch lokalít, vyhlásené 27. 12. 2019, stále prebieha, pričom VO  
na odborný geologický dohľad, ako súčasť realizácie, je ešte len v procese prípravy,  
sanačné práce na lokalite Bratislava - Vrakuňa sú pozastavené z dôvodu zrušenia vyvlastňovacích  
rozhodnutí a podaných žalôb vo veci vydaného stavebného povolenia.  
Financovanie sanácií EZ je závislé od fondov EÚ  
MŽP SR rozpočtovalo v rokoch 2016 až 2021 finančné prostriedky pre oblasť sanácií EZ v rámci programu  
Starostlivosť o životné prostredie, prvok Geologické práce. Samostatný prvok na financovanie riešenia  
problematiky EZ nebol vytvorený. V rámci kapitoly MŽP SR boli rozpočtované finančné prostriedky na EZ  
len ako účtovne evidované neoprávnené výdavky pre projekty podľa štátneho programu a výdavky na sanáciu  
environmentálnej záťaže Bratislava - Vrakuňa. Finančné prostriedky na samostatné projekty sanácie EZ,  
ktoré by boli financované len zo štátneho rozpočtu, neboli rozpočtované.  
V zmysle uznesenia vlády SR k štátnemu programu vyplývali povinnosti v oblasti EZ aj pre MO SR, MH SR,  
MDV SR a MPRV SR. Zodpovednosť vykonávať sanácie EZ si v kontrolovanom období okrem MŽP SR plnili MO  
SR a MH SR. Z vlastných zdrojov financovali len neoprávnené výdavky v rámci OP KŽP – prieskum, monitoring  
a výdavky súvisiace s prípravou projektov sanácie. Samotná sanácia EZ bola závislá od financovania z fondov  
EÚ. MDV SR a MPRV SR nezabezpečovali v rokoch 2016 – 2021 odstraňovanie EZ z dôvodu, že neboli  
uznesením vlády SR určené za povinnú osobu.  
10  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Program Slovensko pokrýva len pätinu potrebných finančných zdrojov na riešenie EZ  
Pokračovanie riešenia problematiky EZ v SR bolo zabezpečené schválením štátneho programu 2022 – 2027.  
V štátnom programe 2022 – 2027 boli odhadnuté celkové finančné výdavky na realizáciu prieskumu,  
vypracovanie rizikovej analýzy, štúdie uskutočniteľnosti, sanáciu a monitorovanie EZ, podpory vedy a výskumu,  
vzdelávania a práce s verejnosťou, vrátane sanácie celého areálu bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova  
v sume 1 136 050 000,00 eur. V predpokladaných výdavkoch neboli zahrnuté náklady na sanáciu deviatich lokalít  
z dôvodu neúplnosti a absencie údajov potrebných na stanovenie kvalifikovaného odhadu finančných nákladov  
sanácie.  
Graf č. 3: Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027  
Zdroj: štátny program 2022 – 2027  
Hlavným zdrojom financovania EZ boli identifikované fondy EÚ v sume 239 118 586,00 eur v rámci Programu  
Slovensko. Financovanie zo štátneho rozpočtu, Environmentálneho fondu a vlastných zdrojov právnych subjektov  
s účasťou štátu nebolo vyčíslené. Identifikované zdroje financovania opatrení štátneho programu 2022 – 2027  
pokrývajú len 21,05 % predpokladaných výdavkov potrebných na jeho realizáciu. Tým, že fondy EÚ  
nepokryjú všetky potreby, udržateľnosť realizácie jednotlivých cieľov a opatrení v oblasti EZ bude  
ohrozená.  
Proces prípravy, resp. realizácie nových projektov financovaných z Programu Slovensko v rámci štátneho  
programu 2022 – 2027 zatiaľ nebol začatý. Dôvodom je nízke čerpanie prostriedkov z OP KŽP, stále  
prebiehajúce a neukončené projekty z predchádzajúceho programového obdobia štátneho programu a skutočnosť,  
že neboli schválené podmienky čerpania finančných prostriedkov z Programu Slovensko ani ich výška zo strany  
EÚ. Z tohto dôvodu opätovne vzniká časový posun a existuje vysoké riziko nevyčerpania EÚ zdrojov  
určených na sanáciu EZ alokovaných v súčasnom programovom období.  
Podiel sanovaných lokalít s evidovanými EZ sa nezvyšuje  
EZ a informácie o ich umiestnení a prípadnej rizikovosti boli evidované v rámci Informačného systému EZ.  
Na území Slovenska bolo v roku 2022 evidovaných 1 793 lokalít s EZ. V registri časť A - pravdepodobné EZ,  
bolo 873 lokalít; v registri časť B - potvrdené EZ, bolo 328 lokalít; v registri časť C - sanované a rekultivované  
lokality, bolo 819 lokalít. Z toho 113 lokalít bolo evidovaných v registri časti A a súčasne v registri časti C  
a 114 lokalít bolo evidovaných v registri časti B a súčasne v registri časti C. Ide o 227 lokalít, ktoré boli sanované,  
resp. rekultivované, a napriek realizovaným opatreniam nie je jednoznačne preukázané, že lokalita je bez  
kontaminácie, resp. bolo preukázané, že lokalita bola naďalej kontaminovaná.  
Jedným z dôvodov dlhodobého neriešenia EZ boli konania o určení povinnej osoby zodpovednej za odstránenie  
EZ.  
11  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf č. 4.: Určené povinné osoby pri potvrdených EZ – register B – počet lokalít  
Zdroj: Informačný systém EZ  
Z celkového počtu 328 lokalít s potvrdenou EZ bola určená povinná osoba na 85 lokalitách,  
čo predstavovalo 26 %. Na začatie konania o určení povinnej osoby čaká 222 lokalít, zastavené konanie o určení  
povinnej osoby bolo na 21 lokalitách. Konanie o určení povinnej osoby zabezpečujú okresné úrady, ktoré môžu  
začať konanie z vlastného podnetu, z podnetu MŽP SR alebo z podnetu tretej osoby. Kontrolou bolo zistené,  
že väčšina konaní bola začatá z podnetu MŽP SR. Zákonnú možnosť začať konanie z vlastného podnetu okresné  
úrady využívali v menšej miere. Jedným z dôvodov tohto stavu bolo nedostatočné personálne zabezpečenie  
okresných úradov. Pokiaľ subjekt, ktorý spôsobil EZ, neexistuje, alebo okresný úrad nemôže určiť povinnú  
osobu, konanie zastaví a rozhodnutie o zastavení konania oznámi MŽP SR. V tomto prípade prechádza  
povinnosť odstránenia EZ na štát, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov.  
Zákon o envirozáťažiach neurčuje lehotu, počas ktorej by MŽP SR bolo povinné navrhnúť vláde SR a vláda  
následne rozhodnúť, ktoré ministerstvo zabezpečí odstránenie EZ, čo predlžuje proces smerujúci k odstráneniu  
EZ. Určenie povinnej osoby je základným predpokladom na odstránenie EZ.  
V kontrolovanom období boli začaté sanačné práce na 32 lokalitách. Do konca roka 2021 bola sanácia ukončená  
na jednej lokalite. Sanačné práce na 31 lokalitách neboli ukončené do konca obdobia štátneho programu  
z dôvodu, že čerpanie finančných prostriedkov z OP KŽP je možné do konca roka 2023 a s ohľadom na túto  
skutočnosť boli nastavené aj jednotlivé projekty. Podiel sanovaných lokalít k celkovému počtu evidovaných  
EZ sa v kontrolovanom období zvýšil o 0,7 %.  
Záver  
Neriešenie EZ má významný negatívny dopad na štátny rozpočet, zdravie a kvalitu života obyvateľstva  
v daných lokalitách. Dostupné finančné zdroje EÚ sú nedostatočné a pokrývajú len 21,05 % odhadovaných  
nákladov na riešenie EZ. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie EZ nevyčleňujú. V prípade neodstránenia  
nedostatkov zistených v nastavení procesov riadenia a koordinácie plnenia úloh v oblasti EZ nebude možné  
dosiahnuť ich systematické odstraňovanie. V dôsledku spomalených procesov a neuplatnených kompetencií  
MŽP SR je ohrozené zdravie tisícok obyvateľov Slovenska. Znečistené zdroje pitnej vody nebude možné využívať.  
Je potrebné vytvoriť samostatný subjekt špecializovanej štátnej správy, ktorý by prebral zodpovednosť  
za komplexné riešenie problematiky EZ. Pri EZ, ktoré ohrozujú životy a zdravie obyvateľstva, podzemné vody  
a životné prostredie musí začať konanie smerujúce k odstráneniu EZ z dôvodu mimoriadnej situácie bez  
vyvlastňovania, VO a stavebného povolenia. Na prvom mieste musí byť ochrana života, zdravia a prírody – tomu  
je potrebné prispôsobiť proces súvisiaci s riadením a financovaním.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Kontrolované subjekty nevzniesli voči kontrolným zisteniam NKÚ SR námietky.  
12  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
Námestie Ľudovíta Štúra 1  
824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911  
812 35 Bratislava – mestská časť Staré Mesto  
+421 259 561 111  
Slovenská agentúra životného prostredia  
Tajovského 28  
975 90 Banská Bystrica  
+421 484 374 111  
Zoznam použitých skratiek  
DPH  
EÚ  
Daň z pridanej hodnoty  
Európska únia  
EZ  
Environmentálna záťaž  
MDV SR  
MH SR  
MO SR  
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky  
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky  
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky  
MPRV SR  
MŽP SR, ministerstvo  
NKÚ SR  
NR SR  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Národná rada Slovenskej republiky  
OP KŽP  
Operačný program kvalita životného prostredia  
Správa o plnení Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží (2016  
– 2021)  
Správa  
Štátny program  
Štátny program 2022 – 2027  
SR  
VO  
Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2016 – 2021)  
Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2022 – 2027)  
Slovenská republika  
Verejné obstarávanie  
Zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej  
záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  
zákon o envirozáťažiach  
Zoznam grafov  
Graf č. 1 Lokality určené na sanáciu podľa uznesení vlády SR ............................................................................ 9  
Graf č. 2 Alokované zdroje na riešenie problematiky EZ a ich čerpanie............................................................... 10  
Graf č. 3 Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027 ................12  
Graf č. 4 Určené povinné osoby pri potvrdených EZ – register B .........................................................................13  
13