Správa o výsledku kontroly  
2022  
Podpora cyklistickej dopravy  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovali sme  
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a vybrané mestá  
MDV SR je ústredný orgán štátnej správy zriadený zákonom, ktorý je okrem iného tvorcom verejnej politiky  
v oblasti cyklodopravy a cykloturistiky. Cieľom tejto politiky je nárast využívania cyklistickej dopravy  
ako alternatívy k neudržateľnej individuálnej automobilovej doprave smerom k naplneniu vízie dosiahnutia  
10 percentného podielu cyklistickej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce.  
Mestá sú samostatné územné samosprávne a správne celky SR. Medzi hlavné ciele miest patrí aj udržateľný  
a vyvážený rozvoj komplexnej dopravnej sústavy a všetkých jej dopravných systémov vrátane cyklodopravy.  
Ako sme postupovali  
Kontrola bola realizovaná podľa príslušných ustanovení zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré vychádzajú  
zo základných princípov kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI).  
Pred výkonom kontroly bol vypracovaný projekt kontrolnej akcie a analýza problému, prostredníctvom ktorých  
boli stanovené kontrolné otázky, kritériá výkonnosti, kontrolórske dôkazy, metódy zberu a hodnotenia údajov  
a riziká kontroly. Podkladom pre výber kontrolovaných subjektov bolo mapovanie zainteresovaných strán,  
veľkosť cyklistickej infraštruktúry na území mesta a objem investovaných finančných prostriedkov.  
Prečo sme kontrolovali  
Cyklistická doprava je samostatným druhom dopravy, ktorý veľmi účinným spôsobom prispieva k zabezpečovaniu  
prepravných nárokov väčšinou na krátke vzdialenosti. Používa sa predovšetkým na dopravu z domu do práce,  
školy, za nákupmi či inou občianskou vybavenosťou. Pre svoju jednoduchosť a cenovú prístupnosť je vhodná  
pre všetkých obyvateľov. Prispieva k sociálnej rovnoprávnosti a vyššej kvalite života. Charakterizuje ju tiež  
priestorová úspornosť, energetická nezávislosť, flexibilita aj ekologická vhodnosť. Používanie bicykla zároveň  
výraznou mierou prispieva k dobrému zdravotnému stavu obyvateľstva. Tieto vlastnosti z nej vytvárajú významnú  
alternatívu voči individuálnej automobilovej doprave, ktorá zaťažuje životné prostredie. Základným smerovaním  
národnej cyklostratégie na roky 2013 až 2020 bolo uznanie cyklistickej dopravy ako rovnocenného druhu dopravy  
a jej integrácia s ostatnými druhmi dopravy. NKÚ SR preveril, ako sa podarilo naplniť túto víziu.  
Čo sme zistili  
Podiel cyklistickej dopravy na celkovej doprave je na Slovensku takmer zanedbateľný.  
Slovenskej republike sa dlhodobo nedarí dosahovať požadované tempo rozvoja cyklistickej dopravy.  
Podiel cyklistov bol vyhodnocovaný z kvalifikovaných odhadov a nie exaktných dát, ktoré v podmienkach  
SR chýbajú.  
Počet dopravných nehôd cyklistov stúpa a smrteľné dopravné nehody sa nedarí znižovať.  
S rastúcim počtom osobných áut a cyklistov na cestách je potrebné nastaviť realistické ciele v tejto oblasti  
a aktívne pôsobiť na ich plnenie.  
Je potrebné výrazne zlepšiť nastavenie systému riadenia a koordinácie cyklodopravy.  
Národný cyklokoordinátor má rozsiahle kompetencie, ktoré sa mu nedarí naplno využívať.  
Opatrenia na vykonanie národnej cyklostratégie 2013 2020 boli vyhodnocované formálne. Ku koncu  
roka 2014 boli všetky vyhodnotené ako splnené, resp. priebežne plnené. NKÚ SR identifikoval viaceré  
z nich ako nesplnené resp. čiastočne splnené.  
Dostupné finančné prostriedky nepostačujú pre napĺňanie národnej a niektorých lokálnych cyklostratégií  
a neumožňujú systematické plánovanie.  
Zo ŠR nie sú pravidelne vyčleňované finančné prostriedky v objeme stanovenom trvalým finančným  
mechanizmom.  
MDV SR nevie vyčísliť koľko finančných prostriedkov išlo do cyklodopravy a koľko do cykloturistiky.  
Výkonnosť podporených projektov nebola sledovaná prostredníctvom kvalitatívnych merateľných  
ukazovateľov sledujúcich napr. využiteľnosť postavených cyklotrás.  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Legislatívna podpora pri budovaní cyklistickej infraštruktúry nie je dostatočná.  
Návrhy na zmenu legislatívy boli zapracované len do zákona o cestnej premávke. Zákony súvisiace  
s ochranou prírody, lesmi, katastrom, vysporiadaním pozemkov, vodohospodárstvom a cestnou sieťou  
neboli novelizované.  
Cyklistická infraštruktúra nevytvára sieť a nie vždy je prepojená na cyklotrasy krajskej úrovne.  
Chýbajúce prepojenia na autobusové, železničné stanice a multimodálne prestupové body takmer vylučujú  
kombinovanie verejnej dopravy a bicykla.  
MDV SR nemá spracovanú komplexnú evidenciu v podobe číselných údajov cyklodopravných  
a cykloturistických trás.  
Dáta súvisiace s cyklodopravou sa nezbierajú a nevyužívajú.  
Systematický zber dát nebol zavedený na národnej úrovni ani na úrovni väčšiny kontrolou preverených  
miest.  
Chýbajúci zber dát o mobilite a cykloinfraštruktúre znemožňuje využívať dostupné finančné prostriedky  
v súlade s princípom hodnota za peniaze.  
Čo odporúčame  
Na úrovni MDV SR  
Zabezpečiť dôsledné napĺňanie a vyhodnocovanie pripravovanej aktualizácie národnej cyklostratégie  
vrátane nastavenia reálnych cieľov.  
Zaviesť sledovanie objemu finančných prostriedkov a dĺžky vybudovaných cyklotrás z fondov EÚ a ŠR  
na účely zlepšenia riadenia a koordinácie plnenia opatrení cyklostratégie.  
Aktívne sa zapájať do nastavenia kritérií, merateľných ukazovateľov a hodnotenia projektov zameraných  
na podporu cyklistickej dopravy na účel sledovania ich výkonnosti.  
Spracovať komplexnú evidenciu údajov o vybudovaných cyklodopravných a cykloturistických trasách  
a využívať ich pre potreby rozvoja cyklistickej dopravy.  
Na úrovni miest:  
Zamerať sa na aplikáciu prvkov upokojenia dopravy, ako funkčného nástroja zvyšovania bezpečnosti  
dopravy na všetkých úsekoch so zvýšeným pohybom zraniteľných účastníkov cestnej premávky.  
Zaviesť systematický zber dát na účel hodnotenia progresu rozvoja cyklodopravy, aby bolo možné  
prijímať adresnejšie rozhodnutia pri rozširovaní cyklistickej infraštruktúry.  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE PODPORA CYKLISTICKEJ DOPRAVY“  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo preveriť systém a koordináciu podpory cyklistickej dopravy prostredníctvom nastavených  
kritérií výkonnosti. Kontrola mala priniesť prehľad o situácii v oblasti plánovania a výstavby cyklotrás a identifikovať  
slabé miesta v rozvoji cyklistickej dopravy na strane samosprávnych subjektov, ako aj na strane MDV SR, ktoré  
je zodpovedné za riadenie a koordináciu cyklodopravy.  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola výkonnosti. Kontrolovali sme, či systém a koordinácia podpory cyklistickej  
dopravy boli nastavené účinne. V súvislosti s tým sme preverili riadenie cyklodopravy, strategické dokumenty,  
financovanie a legislatívnu podporu budovania cyklotrás. Zisťovali sme tiež, aká je úroveň existujúcej cyklistickej  
infraštruktúry, spolupráca s orgánmi verejnej správy a ako sa zbierajú a využívajú dáta súvisiace s cyklodopravou.  
Rámec kontrolnej akcie  
K metódam a technikám, ktoré boli uplatnené počas výkonu kontroly patrili najmä: štúdium strategických  
dokumentov, interných predpisov, preskúmanie predloženej dokumentácie a dokladov, analýza a riadený rozhovor.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Výber vzorky bol realizovaný neštatistickými metódami na základe úsudku kontrolóra. Kontrolovaným obdobím boli  
roky 2013 2021 a súvisiace obdobia.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Systém podpory cyklistickej dopravy  
Nedostatočný personálny stav v oblasti riadenia a koordinácie cyklistickej dopravy  
Plnenie opatrení v rámci národnej stratégie, ako aj lokálnych stratégií, si vyžaduje dostatočné personálne  
zabezpečenie. V rámci organizačnej štruktúry MDV SR sa problematike cyklistickej dopravy venovali traja  
zamestnanci. Tento tím tvoril národný cyklokoordinátor a dvaja zamestnanci, ktorí mali ekonomické, resp.  
právnické vzdelanie a na oddelenie boli preložení z iných útvarov ministerstva, t. j. bez praktických skúseností  
z oblasti cyklodopravy.  
Personálne zabezpečenie MDV SR v tejto oblasti bolo vyhodnotené ako nedostatočné z dôvodu rozsahu  
a dôležitosti agendy cyklistickej dopravy zdôraznenej v národnej cyklostratégii a zistení NKÚ SR. Pre porovnanie,  
mesto Bratislava má päť zamestnancov, ktorí sa zaoberajú len problematikou cyklistickej dopravy. Navýšiť  
personálne obsadenie na úsekoch venujúcich sa cyklodoprave bolo odporučené aj mestu Košice, keď okrem  
cyklokoordinátorky malo len jedného zamestnanca, ktorý sa venoval cyklodoprave nad 50 % svojej pracovnej  
náplne.  
Nevyužité kompetencie národného cyklokoordinátora a regionálni cyklokoordinátori  
Národný cyklokoordinátor zabezpečoval poradenskú a koordinačnú činnosť v oblasti rozvoja cyklistickej dopravy  
a cykloturistiky v SR a zodpovedal za realizáciu opatrení navrhnutých na plnenie národnej cyklostratégie.  
Vzhľadom na preverované skutočnosti, NKÚ SR preukázal, že nie všetky kompetencie sa národnému  
cyklokoordinátorovi podarilo plnohodnotne naplniť a uplatniť. Išlo najmä o oblasť národnej siete cyklotrás,  
resp. oblasti presahujúce kompetencie MDV SR ako napr. trvalé a stabilné financovania rozvoja cyklistickej  
dopravy a cykloturistiky.  
Okrem národného cyklokoordinátora boli v súlade s národnou cyklostratégiou ustanovení do svojich pozícií aj ôsmi  
krajskí cyklokoordinátori na úrovni samosprávnych krajov. Spolupráca jednotlivých cyklokoordinátorov  
sa uskutočňovala v rámci medzirezortnej pracovnej skupiny, ale i mimo nej, a bola hodnotená ako veľmi dobrá.  
Mestá spolupracovali s národným a krajskými cyklokoordinátormi najmä v metodickej a konzultačnej oblasti.  
Na úrovni miest bola funkcia cyklokoordinátora ojedinelá. V rámci organizačnej štruktúry malo funkciu  
cyklokoordinátorky zriadené len mesto Košice. Napriek tejto skutočnosti boli v mestách vyčlenení zamestnanci,  
ktorí koordinovali postup a činnosti zúčastnených strán pri investičných projektoch cyklotrás, spolupracovali  
s orgánmi verejnej správy, zabezpečovali komunikáciu s verejnosťou a monitorovali grantové schémy  
pre cyklodopravu. Okrem toho sa aktívne podieľali na tvorbe a aktualizácii strategických dokumentov  
pre cyklodopravu a zúčastňovali sa konferencií a fór na výmenu skúseností. Systém riadenia a koordinácie  
cyklodopravy na úrovni miest bol vyhodnotený ako funkčný.  
Pre rozvoj cyklotrás na územiach samosprávnych krajov je potrebné, aby bol zohľadňovaný širší regionálny význam  
a napojenie na existujúce cyklotrasy. Preto je dôležité posilniť rolu vyšších územných celkov, vrátane nimi  
zriadených krajských a oblastných agentúr cestovného ruchu, a to s cieľom zlepšiť koordináciu výstavby  
cyklotrás v úzkej spolupráci so samosprávami. Tiež je potrebné zvážiť zapojenie krajských cyklokoordinátorov  
do hodnotenia projektov uchádzajúcich sa o finančné prostriedky z fondov EÚ tak, aby bol ich prínos v súlade  
so stratégiou rozvoja cyklodopravy a cykloturistiky daného kraja.  
Medzirezortná pracovná skupina je funkčná  
Medzirezortná pracovná skupina pre rozvoj cyklistickej dopravy a cykloturistiky bola zriadená ako jedna z priorít  
národnej cyklostratégie. V súčasnosti je okrem národného cyklokoordinátora tvorená krajskými a regionálnymi  
cyklokoordinátormi, zástupcami ministerstiev, samosprávnych a občianskych združení. Zo zápisníc z jednotlivých  
zasadnutí vyplynulo, že hlavnými prejednávanými témami boli najmä: plnenie opatrení národnej cyklostratégie,  
trvalý finančný mechanizmus, zákony súvisiace s cyklistickou dopravou a cykloturistikou, problematika eurofondov  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
a ich čerpania, a ďalšie. Vznikom medzirezortnej pracovnej skupiny boli vytvorené primerané podmienky  
na vzájomnú spoluprácu v oblasti cyklistickej dopravy a cykloturistiky a jej činnosť aktívne prispievala  
k ich rozvoju. Významným prínosom bola najmä participácia pri príprave a implementácii technických podmienok  
navrhovania cyklistickej infraštruktúry, ako aj slovenskej technickej normy cykloturistického značenia.  
Komunikácia a zapojenie obyvateľov miest je základným predpokladom implementácie lokálnych politík v oblasti  
cyklodopravy. Záujem o potreby obyvateľov zabezpečuje vyššiu podporu verejnosti a znižuje tak riziko odporu.  
Preverením tejto oblasti bolo zistené, že niektoré mestá nevykonávali cieľavedomé prieskumy zamerané  
na potreby obyvateľov a ich spokojnosť s už vybudovanou cyklistickou infraštruktúrou. Následkom bola  
chýbajúca spätná väzba, ktorá mohla byť využitá pri zlepšovaní existujúcej cyklosiete a realizácii nových  
cyklistických trás.  
Formálne vyhodnocovanie niektorých strategických dokumentov  
Cyklistická doprava bola implementovaná v strategických dokumentoch na všetkých úrovniach verejnej správy  
od národnej po komunálnu. Základnou víziou národnej cyklostratégie pre roky 2013 až 2020 bolo uznanie  
cyklistickej dopravy ako rovnocenného druhu dopravy a jej integrácia s ostatnými druhmi dopravy. V záujme  
dosiahnutia tejto vízie v nej bolo formulovaných 30 opatrení rozdelených podľa nasledovných priorít:  
riadenie a legislatívna podpora,  
rozvoj cyklistickej infraštruktúry,  
zabezpečenie financií pre rozvoj cyklistickej infraštruktúry,  
osveta, výskum a vzdelávanie.  
Plnenie opatrení bolo sledované vládou SR prostredníctvom hlásenia o splnení úlohy, ktoré bolo MDV SR povinné  
predkladať vždy k 31. 12. daného roka. Preverením hlásení o splnení úloh bolo zistené, že už v prvom hlásení  
k 31. 12. 2014 bolo MDV SR deklarované splnenie všetkých termínovaných aj netermínovaných opatrení.  
Podobný obsah mali aj ostatné hlásenia, ktoré uvádzali takmer zhodne splnenie všetkých termínovaných opatrení  
a priebežné plnenie netermínovaných opatrení bez konkrétnej špecifikácie ich formy plnenia. NKÚ SR  
preukázal formálnosť vyhodnotenia plnených opatrení, pretože časť termínovaných opatrení nebola  
splnená vôbec a niektoré netermínované opatrenia boli splnené len čiastočne. Jedným z nesplnených  
opatrení bolo napríklad hodnotenie bezpečnosti pohybu na bicykli ako podiel nehodovosti (úmrtí) k počtu cyklistami  
najazdených kilometrov. Pravidelné monitorovanie skutočného stavu opatrení prijatých na implementáciu  
verejnej politiky na národnej úrovni je základným predpokladom efektívneho riadenia a koordinácie vrátane  
nastavenia stratégie na ďalšie obdobie.  
Oblasť cyklistickej dopravy bola na úrovni miest obsahom samostatných koncepčných a plánovacích dokumentov  
(napr. cyklogenerely), ako aj dokumentov upravujúcich komplexnú politiku pre trvalo udržateľnú mobilitu (plány  
udržateľnej mobility). Samostatný strategicko-plánovací dokument pre oblasť cyklistickej dopravy nemalo  
spracované len mesto Zvolen, čo bolo zapríčinené nedoriešeným obchvatom mesta a nerealizovanými  
protipovodňovými opatreniami v kompetencii tretích strán.  
NKÚ SR zistil, že niektoré strategické dokumenty, ako aj ciele a merateľné ukazovatele v nich stanovené  
mali formálny charakter. Tento stav bol zistený pri koncepcii cyklistickej dopravy mesta Nitra, keď k všeobecne  
formulovaným záverom neboli konkretizované merateľné ukazovatele, časový harmonogram plnenia  
ani predpokladané finančné prostriedky na jej naplnenie. Ciele a merateľné ukazovatele programového rozpočtu  
v oblasti cyklodopravy mesta Poprad boli stanovené formálne, bez zabezpečenia dosahovania určitého vývoja  
v rozvoji cyklodopravy. Opatrenia cyklogenerelu mesto Trenčín nesledovalo a nevyhodnocovalo, pretože  
za záväznú považovalo len časť implementovanú do územného plánu. Plnenie cieľov a opatrení stanovených  
v akčných plánoch k zásadám rozvoja cyklistickej a pešej dopravy mesta Bratislava bolo zo strany mesta  
hodnotené všeobecne.  
Kľúčovými strategickými dokumentmi aj v súvislosti s cyklodopravou sú územné plány, ktoré predstavujú hlavný  
nástroj pre koordináciu činností ovplyvňujúcich územný rozvoj mesta. Tieto dokumenty a ich aktualizácie musia  
zohľadňovať konkrétne riešenia rozvoja cyklodopravy za príslušné obdobie v nadväznosti na strategické,  
koncepčné a rozvojové dokumenty. NKÚ SR zistil, že územné plány miest Bratislava, Nitra a Poprad  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
v nedostatočnej miere reflektovali potreby pohybu ľudí na bicykloch, keď do nich nebol premietnutý skutočný  
stav, návrh a výhľad dĺžky cyklistických komunikácií v zmysle súčasných potrieb. Cyklistická infraštruktúra  
zahrnutá do záväzných častí územných plánov umožňuje pri realizácií investičných akcií vyžadovať,  
ako súčasť vynútenej investície, vybudovanie cyklotrás. Územné plány mesta Trnava a mesta Prešov  
obsahovali pri všetkých investíciách povinnosť vybudovať 20 % cyklostojanov z celkového počtu parkovacích  
miest.  
Legislatívna podpora integrácie cyklodopravy nie je dostatočná  
Priaznivé legislatívne prostredie pre plánovanie, projektovanie a výstavbu cyklotrás je základným predpokladom  
ich rozvoja na všetkých úrovniach. Národná cyklostratégia stanovila povinnosť vypracovať návrhy na zmenu  
legislatívy pre rozvoj cyklistickej dopravy a cykloturistiky v SR a to novelizáciou zákonov súvisiacich s  
ochranou prírody a krajiny, lesmi, katastrom nehnuteľností, vysporiadaním pozemkov, vodohospodárskou  
výstavbou a spravovaním vodných tokov, ako aj cestnou sieťou a cestnou premávkou. NKÚ SR zistil, že  
v stanovenom období bol vypracovaný návrh na zmenu len jedného zákona (o cestnej premávke), pričom  
návrhy na zmenu ostatných, vyššie uvedených zákonov, neboli vypracované.  
Spolupráca MDV SR so subjektmi, ktoré v rámci svojej pôsobnosti postupujú podľa vyššie uvedenej legislatívy,  
bola uskutočňovaná formou pracovných stretnutí alebo uzatvorených memoránd. Preverené boli memorandá  
o spolupráci uzatvorené s Úniou regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Lesmi Slovenskej  
republiky, Slovenským pozemkovým fondom, Slovenským vodohospodárskym podnikom, ako aj dokumenty  
uzatvorené na ich základe. Memorandá vytvárali len všeobecný priestor pre rámcovú spoluprácu v oblasti  
podpory rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky, na úrovni samospráv nepriniesli výsledok v podobe  
odstránenia bariér vznikajúcich pri výstavbe cyklotrás.  
Chýbajúca evidencia cyklistickej infraštruktúry  
Jednou z hlavných podmienok rozvoja cyklistickej dopravy je výstavba cyklistickej infraštruktúry. V tejto súvislosti  
bolo podľa národnej cyklostratégie uvažované do roku 2020 s výstavbou nových cyklistických komunikácií  
v predpokladanej dĺžke 1 000 km, čo je v priemere 125 km/rok vo všetkých slovenských mestách spolu.  
V zmysle uvedenej ambície bola preverená skutočnosť, či MDV SR disponuje údajmi o dĺžke, resp. sieti  
vybudovaných a značených cyklotrás. NKÚ SR zistil, že MDV SR nemalo spracovanú ani zverejnenú  
komplexnú evidenciu v podobe číselných údajov, resp. sietí alebo máp cyklodopravných  
a cykloturistických trás. V zmysle štatistického zisťovania už od roku 2013 v trojročnom intervale získavalo  
od miest a obcí údaje o miestnych komunikáciách vrátane dĺžkových a plošných údajov o cyklodopravných trasách.  
Tieto údaje podľa národnej cyklostratégie mali slúžiť ako východisková databáza údajov, ktoré budú využiteľné  
aj pri tvorbe cieľov a indikátorov na ďalšie obdobie. Kontrola preukázala, že MDV SR, napriek tomu,  
že disponovalo základnými údajmi o cyklodopravných trasách zo štatistického výkazu o miestnych  
komunikáciách, tieto údaje nevyužívalo pre potreby cyklistickej dopravy a neboli ani sprístupnené, napr.  
zverejnením na webovom sídle ministerstva.  
V tejto súvislosti bol NKÚ SR predložený výpis z registra cykloturistických trás, ktorý spravuje občianske  
združenie, ako aj dĺžka cyklodopravných trás SR podľa jednotlivých krajov na základe údajov od lokálnych  
cyklokoordinátorov.  
Register predstavuje evidenciu všetkých zlegalizovaných a zaregistrovaných cykloturistických trás s riadne  
prideleným evidenčným číslom. Značené trasy vedú nespevneným horským terénom, ale aj po spevnených  
povrchoch ciest II. a III. triedy a vybudovaných separátnych cyklomagistrálach. K jednotlivým trasám sú pripísané  
aj iné náležité parametre, ako je ich dĺžka, prevýšenie, náročnosť, správca a pre aký bicykel je trasa vhodná.  
Výrazný nepomer cyklodopravných a cykloturistických trás bol príčinou nedosiahnutia 10 percentného podielu  
na prepravnej práci a súvisel s podporou voľnočasového - rekreačného bicyklovania na úkor cyklodopravy.  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf 1 Cyklodopravné a cykloturistické trasy v km  
Graf 2 Miestne komunikácie pre cyklistov v km  
119  
854  
748  
1122  
16190  
Upokojené  
Cyklistické  
Cyklistické pruhy a pásy  
Cykloturistické  
Cyklodopravné  
Zdroj: Slovenský cykloklub, lokálni cyklokoordinátori  
Zdroj: Výkaz o miestnych komunikáciách  
Miestne komunikácie pre cyklistov sú tvorené upokojenými komunikáciami s vylúčeným alebo obmedzeným  
prístupom motorovej dopravy, cyklistickými komunikáciami určenými len pre cyklistov alebo pre cyklistov  
aj chodcov, či cyklistickými pruhmi a pásmi na cestách a miestnych komunikáciách. Z celkovej dĺžky  
39 670,54 km miestnych komunikácií v SR tvorili miestne komunikácie pre cyklistov 5,01 %, cyklistické  
komunikácie určené len pre cyklistov, resp. chodcov mali podiel 1,89 %.  
Rozvoj cyklistickej dopravy predpokladá zameranie pozornosti na mestá, ich centrá, spojenia so sídliskami,  
školami, priemyselnými parkami a prímestskými oblasťami. NKÚ SR zistil, že existujúce cyklotrasy v mestách  
nevytvárajú komplexnú sieť a nie vždy sú prepojené na existujúce cyklotrasy krajskej úrovne. Viacerým  
mestám tiež chýbajú prepojenia na autobusové, železničné stanice a multimodálne prestupové body (auto-  
bicykel-kolobežka-MHD-vlak). Chýbajúca infraštruktúra má výrazný vplyv na rozhodovanie obyvateľov  
využiť bicykel ako spôsob dopravy.  
Graf 3 Dĺžka miestnych komunikácií pre cyklistov v km Graf 4 Vybudované cyklotrasy 2013 – 2021 v km  
14,560  
Žilina  
Zvolen  
9,74  
9,78  
2,10  
12,973  
12,053  
0,14 6,12 3,51  
Trnava  
Trenčín  
Prešov  
Poprad  
Nitra  
10,56  
19,91  
13,87  
1,98  
2,06  
9,553  
8,171  
5,65 10,49  
1,86  
28,23  
0,59  
22,62  
34,20  
24,93  
5,069  
0,95 15,02  
13,75  
3,873  
3,358  
0,50  
2,89  
23,00  
Cyklistické komunikácie  
1,409  
Košice  
2,18  
Bratislava  
6,80  
Upokojené komunikácie  
Cyklistické pruhy a pásy  
Dĺžka  
Zdroj: Výkaz o miestnych komunikáciách MK 1-93  
Zdroj: Mestá  
Medzi mestá z najväčšou dĺžkou miestnych komunikácií pre cyklistov patrí Bratislava, Košice, Nitra, Trnava  
a Prešov. Skutočná dĺžka cyklistickej infraštruktúry, ktorú môžu obyvatelia miest využívať, je v skutočnosti väčšia.  
Rozdiel spočíva v nastavení kritérií vykazovania. Zo štatistického výkazu sú vylúčené komunikácie vo vlastníctve  
iných subjektov, napríklad protipovodňové hrádze. Málo využívaným, nízko nákladovým riešením boli cyklistické  
pruhy a pásy, ktoré majú potenciál zvýšiť hustotu cyklotrás. V oblasti budovania cyklotrás boli najúspešnejšie  
mestá Prešov, Nitra, Bratislava, Trnava a Trenčín.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Obmedzenia pri budovaní cyklistickej infraštruktúry  
Problémy financovania cyklodopravy  
Finančné zabezpečenie implementácie národnej cyklostratégie mal priniesť trvalý finančný mechanizmus  
schválený vládou SR. Trvalý finančný mechanizmus predpokladal:  
vytvorenie samostatného programu v rozpočte MDV SR pre rozvoj cyklistickej dopravy a cykloturistiky,  
vyčlenenie pravidelného finančného objemu prostriedkov zo štátneho rozpočtu do vytvoreného programu  
na základe požiadavky premietnutej pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy SR na príslušné obdobie,  
vytvorenie stabilného dotačného mechanizmu na prerozdeľovanie finančných zdrojov oprávneným žiadateľom.  
Samostatný program v rozpočte MDV SR bol vytvorený v roku 2015. V rámci neho mali byť podľa národnej  
cyklostratégie každoročne vyčlenené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške dve až tri eurá  
na obyvateľa, resp. 10,80 – 13,60 miliónov eur.  
NKÚ SR zistil, že v súlade s trvalým finančným mechanizmom boli vyčlenené finančné prostriedky  
zo štátneho rozpočtu len v roku 2019, kedy bolo rozdelených 12 363 630 eur prostredníctvom cyklovýzvy.  
Ďalšia výzva bola vyhlásená v roku 2021 s alokovanou čiastkou 750 000 eur, ktorá sa čerpá v roku 2022.  
Výber projektov cyklovýzvy prebiehal podľa zákona o poskytovaní dotácií na podporu rozvoja cyklistickej dopravy  
a cykloturistiky. Kritériá boli nastavené pre podporu cyklodopravných projektov. NKÚ SR zistil, že MDV SR spätne  
nezisťovalo výkonnosť projektov podporených cyklovýzvou, ani ich prínos do zvýšenia podielu prepravnej  
práce na základe údajov, ako napr. počty cyklistov. Zameralo sa na vecné vyhodnotenie projektov, vyúčtovanie  
poskytnutej dotácie, resp. následnú kontrolu vybraných projektov na mieste.  
Okrem finančných prostriedkov zo ŠR bol rozvoj cyklistickej dopravy a cykloturistiky financovaný z fondov EÚ  
ako primárneho zdroja, z rozpočtov samosprávnych krajov, miest a obcí, domácich nadačných zdrojov  
a z vlastných zdrojov občianskych združení. MDV SR údaje o objeme finančných prostriedkov investovaných  
do rozvoja cyklistickej dopravy z uvedených zdrojov (najmä fondov EÚ), ani o dĺžke vybudovaných cyklotrás  
neevidovalo. Bez evidencie a pravidelného vyhodnocovania objemu finančných prostriedkov a dĺžky  
vybudovaných cyklotrás nie je možné účinne riadiť a koordinovať plnenie cyklostratégie v zmysle prijatých  
opatrení.  
Graf 5 Financovanie cyklodopravy a cykloturistiky k 31. 12. 2020 (v eurách)  
89 556 155  
Schválené finančné prostriedky  
Vyčerpané finančné prostriedky  
35 551 674  
29 215 138  
12 363 630  
12 363 630  
8 360 209  
Programy cezhraničnej spolupráce  
Integrovaný regionálny operačný program  
MDV SR  
(INTERREG)  
(IROP)  
Zdroj: Informačný systém ITMS a Rozpočtový informačný systém  
Primárnym zdrojom financovania cyklodopravy a cykloturistiky boli fondy EÚ. Podľa vyjadrení miest, nízke  
čerpanie prostriedkov z fondov EÚ spôsobuje najmä časová nepredvídateľnosť. Výzvy na predkladanie  
žiadostí boli časovo ohraničené a mestá nepoznali v dostatočnom časovom predstihu podmienky výzvy.  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
V stanovených termínoch neboli schopné pripraviť kvalitný projekt. Podmienka ukončeného verejného  
obstarávania alebo spracovania rozpočtu autorizovanou osobou pri podaní žiadosti spôsobuje v rámci nastavených  
procesov (hodnotiaci proces, kontrola VO atď.) časové odstupy, ktoré robia cenu diela neaktuálnou.  
NKÚ SR zistil, že na príprave výziev z fondov EÚ, vyhlasovaných inými rezortmi, sa MDV SR podieľalo len formou  
konzultácií a osobných stretnutí, pričom nemalo možnosť priamo vstupovať do finálneho znenia jednotlivých  
výziev. Podľa vyjadrenia MDV SR, v podporených projektoch nebol kladený dôraz na kritériá, ktoré by  
prispeli k zvýšeniu počtu a dĺžky cyklodopravných trás. Merateľné ukazovatele projektov z fondov EÚ,  
preverené na úrovni miest, mali kvantitatívny charakter, ako napríklad dĺžka postavených trás. Kvalitatívne  
ukazovatele spočívajúce napríklad v meraní využitia trasy prostredníctvom sčítačov cyklistov, umožňujúce zmerať  
výkonnosť, chýbali.  
Graf 6 Financovanie cyklotrás miest 2013 2021 (v eurách)  
Žilina  
Zvolen  
Trnava  
Trenčín  
Prešov  
Poprad  
Nitra  
Košice  
Bratislava  
0
1 000 000 2 000 000 3 000 000 4 000 000 5 000 000 6 000 000 7 000 000 8 000 000 9 000 000  
Fondy EÚ ŠR Rozpočet mesto Iné zdroje  
Zdroj: Mestá  
Najúspešnejšie v čerpaní finančných prostriedkov z fondov EÚ boli mestá Trnava, Nitra, Prešov, Trenčín  
a Poprad. Mesto Bratislava bolo ako subjekt vo viac rozvinutom regióne oprávnené na predloženie žiadostí  
len v rámci dvoch výziev. Nastavenie rozpočtu mesta v prospech cyklodopravy bolo najvýraznejšie v Trnave,  
ktorá investovala do rozvoja cyklistickej infraštruktúry viac ako 6 mil. eur.  
Osveta prináša výsledky, priestor na zlepšenie pre výskum a vzdelávanie  
Cieľom osvety bolo zlepšiť všeobecné povedomie o cyklistike a výhodách jej využívania. Osvetovými činnosťami  
MDV SR bolo organizovanie celonárodných kampaní, ako napríklad „Do práce na bicykli“, „Do školy na bicykli“  
a podobne.  
Kampaň „Do práce na bicykli“ mala v sledovanom období stúpajúci trend vo všetkých ukazovateľoch,  
okrem rokov 2020 a 2021, čo bolo spôsobené pandémiou Covid - 19. Kampaň „Do školy na bicykli“  
bola z hľadiska počtu zapojených škôl sledovaná od roku 2018, rovnako so stúpajúcim trendom.  
Odborné vedomosti a skúsenosti majú rozhodujúci vplyv pri riešení problémov, tvorbe zadaní a projektov pre oblasť  
cyklistickej dopravy. Zamestnanci sa vzdelávali formou samoštúdia a zúčastňovali sa školení a konferencií, ktorých  
obsahom bola problematika cyklistickej infraštruktúry, bezpečnosti a predkladania projektových zámerov. Viaceré  
mestá však označili objem systematických školení pre verejnú správu v oblasti cyklodopravy a tvorby  
cyklotrás za nedostatočný.  
V rámci výskumných projektov bola vypracovaná „Analýza podmienok s dôrazom na cyklodopravu  
v samosprávnych celkoch SR s cieľom naštartovania implementácie národnej cyklostratégie 2013 - 2020“. Analýza  
mala byť podkladom na vytvorenie a pravidelnú aktualizáciu kvalitných štatistík a databáz o cyklistickej  
infraštruktúre a cyklistickej doprave v SR a pre získanie objektívneho pohľadu o ich stave a o podiele cyklistov  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
na deľbe prepravnej práce. NKÚ SR zistil, že analýza nemohla byť plnohodnotne využívaná z dôvodu  
chýbajúcich údajov a databáz, bez ktorých nebolo možné stav cyklomobility a cykloinfraštruktúry  
priebežne monitorovať, vyhodnocovať ani plánovať.  
Bariéry výstavby cyklotrás sa nedarí odstraňovať  
Predpokladom pre rozvoj a implementáciu cyklistickej dopravy je efektívna spolupráca medzi zúčastnenými  
subjektami verejnej správy. V tejto oblasti bolo identifikovaných viacero bariér, ktoré bránia rozvoju siete cyklotrás:  
Časová náročnosť a administratívne postupy. Proces realizácie projektu od zámeru cez projektovanie,  
povoľovanie, majetkovoprávne vysporiadanie, verejné obstarávanie a následné námietky dotknutých  
strán môže trvať niekoľko rokov. V čase zvýšenej inflácie to prináša riziko, že vysúťažená cena už nemusí  
zodpovedať skutočnej cene diela.  
Majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov. Proces vysporiadania pozemkov pod plánovanými  
cyklotrasami nie je funkčný. Rozdrobenosť vlastníckych práv k pozemkom, problematika neznámych  
a nezistených vlastníkov predstavujú jednu z najväčších bariér pri plánovaní a výstavbe nových cyklotrás.  
Inštitút vyvlastnenia bol využívaný minimálne z dôvodu jeho zložitosti, personálnej a časovej náročnosti.  
Povoľovací proces stavby. Povoľovací proces označili viaceré mestá ako veľmi zdĺhavý. Dĺžka konania  
je ovplyvnená najmä zákonnými lehotami. Vplyv na plnenie týchto lehôt má aj absentujúci proces  
elektronizácie stavebného konania. Možnosť zrýchlenia je aj v zjednodušení procesu posudzovania  
vplyvu zámeru na životné prostredie, ktorý za súčasných podmienok môže predĺžiť proces výstavby  
v priemere o jeden rok.  
Technické bariéry. Technické bariéry budovania cyklotrás predstavujú ochranné pásma v prípade  
plynárenských potrubí a zariadení a existujúcich inžinierskych sietí, ktoré je nutné preložiť alebo obísť.  
Táto skutočnosť mala vplyv na finančnú náročnosť a v niektorých prípadoch na úroveň prepojenosti  
existujúcej cyklosiete.  
Predaj a prenájom pozemkov medzi subjektmi verejnej správy. Cena pri predaji a prenájme  
pozemkov vo vlastníctve subjektov verejnej správy na účely výstavby a prevádzky cyklotrás mnohokrát  
býva nastavená komerčne. Táto skutočnosť má vo viacerých mestách vplyv na realizáciu projektov,  
ktoré sú vo verejnom záujme.  
Chýbajúci zber dát a ich využitie  
Intenzita cyklodopravy, plánovacia činnosť, riadenie investícií a prognóza vývoja. To sú hlavné dôvody zberu  
a predpoklady využívania dát na národnej úrovni. Národná cyklostratégia si dala za cieľ zaviesť pravidelný zber  
údajov o stave a rozvoji cykloinfraštruktúry a vykonávanie prieskumov a sčítaní na mapovanie cyklomobility v SR.  
NKÚ SR zistil, že pravidelný zber údajov v zmysle národnej cyklostratégie nebol zavedený. Prvé celoštátne  
sčítanie dopravy aj s kategóriou cyklisti by sa malo uskutočniť do konca roku 2022.  
Systematický zber dát na účely hodnotenia progresu rozvoja cyklodopravy a usmerňovania pohybu cyklistov  
s ohľadom na intenzitu dopravy a bezpečnosť premávky, priestorové a iné možnosti nebol zavedený ani na úrovni  
väčšiny kontrolou preverených miest. Sčítacie zariadenia cyklistov mali na vybraných miestnych komunikáciách  
nainštalované mestá Trnava, Bratislava a Žilina.  
Chýbajúci zber dát o mobilite a cykloinfraštruktúre znemožňuje využívať dostupné finančné prostriedky  
v súlade s princípom hodnota za peniaze. Nie je možné sledovať plnenie nastavených cieľov národnej  
cyklostratégie ani podnikať kroky na ich plnenie prostredníctvom cielenej podpory.  
Vplyv uvedených skutočností na vyhodnotenie dvoch hlavných cieľov národnej cyklostratégie bol nasledovný.  
Dosiahnuť 10 % - ný podiel cyklistickej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce  
Plánované hodnoty podielu cyklodopravy na prepravnej práci neboli splnené ani v jednom roku sledovaného  
obdobia a nepodarilo sa k nim ani priblížiť. Podiel cyklistickej dopravy, plánovaný tak aj skutočný, bol  
vyhodnocovaný z kvalifikovaných odhadov a nie z exaktných dát, ktoré v podmienkach SR chýbali.  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Tabuľka 1 Vývoj podielu cyklistickej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práci v porovnaní so skutočnosťou  
Rok  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
Plán (%)  
Skutočnosť (%)  
2,5  
2,0  
3,5  
2,5  
5,0  
3,0  
6,5  
3,5  
8,0  
4,0  
9,0  
4,5  
Zdroj: Monitorovacie správy programového rozpočtu MDV SR  
Podiel cyklistickej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce je takmer zanedbateľný a SR sa dlhodobo  
nedarí dosahovať požadované tempo rozvoja cyklistickej dopravy. Na zlepšenie tohto neuspokojivého stavu  
bude potrebné zaviesť, okrem iného, transparentné a merateľné kritérium vyhodnocovania, zodpovedajúce  
stanovenému cieľu rastu cyklodopravy. Pripravovaná aktualizácia národnej cyklostratégie, ktorú ministerstvo  
plánuje zadať Žilinskej univerzite, má, okrem iného, riešiť aj potvrdenie dosiahnutia tejto základnej vízie.  
Dosiahnuť do roku 2020 zníženie podielu nehodovosti (úmrtí) k počtu cyklistami najazdených kilometrov o 60 %  
Stúpajúci počet automobilov a cyklistov má výrazný vplyv na bezpečnosť najzraniteľnejších účastníkov cestnej  
premávky. Pravidelný zber a vyhodnocovanie dát v oblasti nehodovosti cyklistov a ich bezpečnosti  
v kontrolovanom období MDV SR neuskutočňovalo. V prípade potreby využívalo štatistické údaje MV SR.  
Počet dopravných nehôd s účasťou cyklistov v roku 2020 stúpol oproti roku 2013 o 7,20 % a počet smrteľných  
nehôd stúpol oproti roku 2013 o 25 %. V sledovanom období mal vývoj smrteľných nehôd kolísavý charakter  
bez výrazného zníženia, zatiaľ čo počet dopravných nehôd stúpal. Cieľ zameraný na bezpečnosť cyklistov nebol  
splnený. Počet smrteľných nehôd sa nedarilo dlhodobo znižovať a sledovanie počtu cyklistami  
najazdených kilometrov nebolo zavedené.  
Graf 7 Počet dopravných nehôd cyklistov v SR  
Graf 8 Nehody cyklistov - následky v SR  
611  
475  
460  
449  
430  
428  
417  
415  
395  
583  
382  
554  
554  
551  
533  
530  
529  
514  
136  
15  
133  
119  
103  
20  
100  
24  
100  
12  
92  
13  
93  
15  
83  
16  
18  
16  
2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021  
2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021  
Ľahké zranenie Ťažké zranenie Usmrtenie  
Počet dopravných nehôd cyklistov  
Zdroj: MV SR  
Bezpečnosť premávky je, podľa prieskumov, medzi obyvateľmi základným predpokladom využitia bicykla ako  
dopravného prostriedku. Je preto potrebné nastaviť realistické ciele v tejto oblasti a aktívne vplývať  
na ich dosahovanie.  
Súčasťou vytvárania podmienok pre pohyb na bicykli je zdieľanie informácií so širokou verejnosťou. Ideálnou  
platformou na tento účel bolo, v zmysle národnej cyklostratégie, vytvorenie národného webového portálu  
s informáciami o cyklodoprave a cykloturistike. Jeho súčasťou mal byť mapový podklad s cyklodopravnými  
a cykloturistickými trasami, možnosť vyhľadávania trás a základné informácie o jednotlivých regiónoch a ich  
cykloinfraštruktúre. NKÚ SR zistil, že národný webový portál s informáciami o cyklodoprave a cykloturistike  
nebol vytvorený. Jeho alternatívou je odkaz na stránky občianskych združení na webovom sídle MDV SR.  
10  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Dobrá prax  
Medzi železničnou a autobusovou stanicou mesta Trnava bol vybudovaný automatický parkovací dom  
s kapacitou 118 bicyklov a poplatkom za uschovanie 10 centov na 24 hodín. Jeho obsadenosť  
je sledovaná a vyhodnocovaná mestom a v reálnom čase ju môžu sledovať aj obyvatelia prostredníctvom  
aplikácie. Medziročný nárast (2020 - 2021) uschovaných bicyklov prestavuje takmer 36 %.  
Parkovacia politika mesta Trenčín pomohla výrazným spôsobom znížiť počty osobných  
automobilov. Táto skutočnosť prispela k zvýšenému využívaniu iných spôsobov dopravy vrátane  
prepravy pomocou bicyklov.  
K zvyšovaniu bezpečnosti cyklistov mesta Poprad prispievalo aj pravidelné vzdelávanie v oblasti  
bezpečnosti dopravy na základných školách mestskou políciou. V meste taktiež v období od mája  
do októbra pôsobila cyklohliadka, ktorá preventívne pôsobila na obyvateľov mesta, aby sa správne  
pohybovali na zmiešaných komunikáciách pre cyklistov a peších a zvyšovala sa bezpečnosť cyklistov.  
Významným činiteľom na zníženie počtu vozidiel v meste Žilina bolo zavedenie systému zdieľaných  
bicyklov, pričom prvá polhodina používania je aj opakovane zdarma.  
Medzinárodné porovnanie  
Pre medzinárodné porovnanie oslovil NKÚ SR najvyššie kontrolné inštitúcie Európskej únie, vrátane  
kandidátskych krajín. Porovnané boli doručené informácie týkajúce sa podpory cyklistickej dopravy jednotlivých  
krajín, resp. auditov v tejto oblasti, ak boli vykonané.  
Medzinárodným porovnaním boli identifikované nasledovné problémové oblasti vyskytujúce sa vo viacerých  
krajinách vrátane Slovenskej republiky.  
Podiel cyklistickej dopravy sa počas uplynulého obdobia nedarilo zvyšovať, čo bolo dôsledkom  
problematickej realizácie existujúcich plánov a stratégií.  
Systém zberu informácií o cyklistickej doprave nie je dostatočne centralizovaný a spoľahlivý.  
Výsledkom toho je, že krajiny nemajú prehľad o celkovej dĺžke, stave ani skutočnom využití cyklotrás.  
Pri budovaní cyklotrás sa vyskytujú problémy s pozemkami v súkromných rukách, ktorých vlastníci  
odmietajú spolupracovať. Krajiny pri riešení tohto problému využívajú inštitút vyvlastnenia, legislatívne  
možnosti vysporiadania pozemkov, alebo využívajú čo najviac existujúce verejné cesty.  
ZÁVER  
V prípade neodstránenia nedostatkov zistených v oblasti nastavenia systému riadenia a koordinácie  
podpory cyklistickej dopravy nebude možné dosiahnuť požadované tempo jej rozvoja. Zavedenie  
systematického zberu a vyhodnocovania dát je základným predpokladom merania účinnosti opatrení  
nastavených s cieľom zvýšiť podiel cyklistickej dopravy a znížiť počet smrteľných nehôd cyklistov. Pre  
dosiahnutie posunu je potrebné nastaviť realistické ciele a aktívne vplývať na ich dosahovanie.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Kontrolované subjekty nevzniesli voči kontrolným zisteniam NKÚ SR námietky.  
11  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zoznam použitých skratiek  
EÚ  
Európska únia  
ISSAI  
MDV SR  
MV SR  
národná cyklostratégia  
Medzinárodné štandardy pre audit verejného sektora  
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky  
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky  
Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej  
republike  
NKÚ SR  
SR  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Slovenská republika  
ŠR  
Štátny rozpočet  
Zoznam tabuliek  
Tabuľka 1 Vývoj podielu cyklistickej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práci v porovnaní so skutočnosťou....11  
Zoznam grafov  
Graf 1 Cyklodopravné a cykloturistické trasy............................................................................................................7  
Graf 2 Miestne komunikácie pre cyklistov................................................................................................................ 7  
Graf 3 Dĺžka miestnych komunikácií pre cyklistov.....................................................................................................7  
Graf 4 Vybudované cyklotrasy 2013 – 2021..............................................................................................................7  
Graf 5 Financovanie cyklodopravy a cykloturistiky k 31.12.2020..............................................................................8  
Graf 6 Financovanie cyklotrás miest 2013 – 2021.....................................................................................................9  
Graf 7 Počet dopravných nehôd cyklistov v SR......................................................................................................11  
Graf 8 Nehody cyklistov – následky v SR...............................................................................................................11  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Námestie slobody 6  
824 73 Bratislava 26  
810 05 Bratislava – mestská časť Staré Mesto  
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava  
Primaciálne námestie 1  
Mesto Košice  
Trieda SNP 48A  
814 99 Bratislava - mestská časť Staré Mesto  
040 11 Košice – mestská časť Západ  
+421 556 419 111  
Mesto Nitra  
Štefánikova trieda 80/60  
Mesto Poprad  
Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3  
950 06 Nitra  
058 42 Poprad  
+421 527 167 111  
podatelna@msupoprad.sk  
Mesto Prešov  
Hlavná 73  
Mesto Trenčín  
Mierové nám. 1/2  
080 01 Prešov  
911 01 Trenčín  
+421 326 504 111  
12  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Mesto Trnava  
Ulica Hlavná 1/1  
Mesto Zvolen  
námestie slobody 2525/22  
917 71 Trnava  
960 01 Zvolen  
Mesto Žilina  
Námestie obetí komunizmu 3350/1  
011 31 Žilina  
14