Správa o výsledku kontroly  
2022  
Vymáhanie nedoplatkov  
v samospráve  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Vymáhanie nedoplatkov v samospráve  
Kontrolná akcia bola zameraná na vymáhanie daňových nedoplatkov z dane z nehnuteľností, poplatku  
za komunálny odpad a drobný stavebný odpad. Ďalej bolo preverené vymáhanie nedaňových pohľadávok  
z prenájmu, najmä nebytových priestorov.  
Spolu bolo preverených 14 obcí, ktoré k 31. 12. 2021 vykázali viac ako 4,6 mil. eur daňových nedoplatkov a viac  
ako 0,8 mil. eur na nedaňových pohľadávkach z prenájmu.  
Kontrola bola realizovaná podľa zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré vychádzajú zo základných princípov kontroly  
v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Do výkonu kontroly bolo zapojených  
31 kontrolórov.  
Pred kontrolou boli identifikované dve riziká: nedostatočná systémová podpora vymáhania nedoplatkov  
a neúspešnosť vymáhania nedoplatky z dôvodu, že neboli zaplatené. Obe riziká boli kontrolou potvrdené.  
Zabezpečenie dostatočného objemu finančných prostriedkov je základným predpokladom pre realizáciu  
akýchkoľvek aktivít obcí. Jedným z nástrojov zabezpečenia príjmov je aj efektívne vymáhanie nedoplatkov  
v prípadoch, keď dlžníci nesplnili riadne a včas svoje finančné záväzky voči obciam, resp. predchádzanie vzniku  
nevymožiteľných nedoplatkov a pohľadávok.  
1. Informačné systémy podporujú procesy aj postupy pri správe a vymáhaní daní, pohľadávok a nedoplatkov  
na úrovni jednotlivých dlžníkov. Automatizácia procesov, resp. sumarizácia vykonaných úkonov nie  
je štandardom. To je zásadný rozdiel v porovnaní s rovnakými procesmi a úkonmi pri daňových  
nedoplatkoch, ktoré vykonáva Finančná správa SR, pričom vymáhanie daňových nedoplatkov obcí aj štátu  
sa procesne riadi jedným zákonom.  
2. Obce pri vymáhaní pohľadávok a nedoplatkov uplatňujú najmä zasielanie výzvy, ostatné úkony –  
zriaďovanie záložného práva, výkon exekúcie boli uplatňované v podstatne menšej miere. Jednou z príčin  
je štruktúra daňových nedoplatkov z hľadiska sumy, pretože 81 % z počtu daňových nedoplatkov je  
v nízkej sume do 20 eur, resp. do 160 eur, hoci ich podiel na hodnote nedoplatkov je len 30 %.  
Pri nízkej sume nedoplatku sú niektoré postupy vymáhania neuplatniteľné, resp. náklady na konanie sú  
vyššie ako očakávaný prínos. Príkladom toho sú náklady obcí na zastavenie starých exekúcií.  
3. Povinnosť evidovať daňové nedoplatky 20 rokov – najmä v prípadoch, keď nie je reálna možnosť ich  
vymoženia – kumuluje veľký počet dlžníkov s relatívne nízkou celkovou sumou nedoplatkov, ktoré musia  
obce evidovať a inventarizovať. Obce na rozdiel od Finančnej správy SR nemajú zákonnú možnosť  
postúpiť pohľadávky inej osobe.  
4. Obce majú schválené a uplatňujú zásady hospodárenia a nakladania s majetkom v časti odpisovanie  
daňových nedoplatkov nad rámec zákona o správe daní a poplatkov. Daňový nedoplatok odpisuje správca  
dane rozhodnutím za presne zákonom stanovených podmienok, medzi ktorými nie je rozhodnutie,  
resp. uznesenie orgánu obce.  
5. Pri nedaňových pohľadávkach je vymáhanie viazané najmä na zmluvne dohodnuté sankčné mechanizmy.  
Ich absencia komplikuje obciam nielen vymáhanie nezaplateného nájmu, ale aj samotné ukončenie  
zmluvného vzťahu.  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča  
1. Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet zaviazať Ministerstvo financií SR predložiť  
do Národnej rady SR novelu legislatívnej úpravy zákona o správe daní a poplatkov o rozšírenie možnosti  
postúpenia nedoplatkov na určenú osobu aj pre obce.  
2. Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska prostredníctvom vlastnej publikačnej  
a vzdelávacej činnosti zvýšiť informovanosť obcí o dobrej praxi pri vymáhaní daňových nedoplatkov, ako  
aj o závažných nedostatkoch a ich dopadoch pri vymáhaní nedoplatkov nesprávnym spôsobom.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo preveriť postup miestnej samosprávy pri vymáhaní vybraných druhov nedoplatkov.  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu. Na obciach bola preverená systémová podpora vymáhania  
nedoplatkov, a to najmä účtovanie a vykazovanie pohľadávok v účtovníctve, nastavenie procesov v interných  
predpisoch a ich softvérová podpora, spolupráca s externými inštitúciami pri vymáhaní a samotné vymáhanie  
vybraných druhov nedoplatkov. Ďalej bolo preverené samotné vymáhanie vybraných pohľadávok, konkrétne  
daňových nedoplatkov na dani z nehnuteľností, poplatku za komunálny odpad a nedaňových pohľadávok  
z prenájmu.  
Počas kontroly troch obcí (Lomnička, Pukanec a Žehra) bolo preverené aj dodržiavanie všeobecne záväzných  
právnych predpisov pri hospodárení s verejnými prostriedkami a nakladaní s majetkom obce na základe  
doručených podnetov a získaných informácií.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrola bola vykonaná v 14 obciach, ako celoslovenská kontrola. V rámci kontroly bolo použité detailné  
preverovanie dokladov a dokumentov súvisiacich s predmetom kontroly. Počas výkonu kontroly boli uplatnené  
viaceré metódy a techniky, najmä preskúmanie predloženej dokumentácie, analýza a prepočet, ako aj riadený  
rozhovor s kompetentnými zamestnancami.  
Kritériá výberu kontrolovaných subjektov vyplynuli z analýzy údajov, ktoré boli získané z Datacentra za všetky obce  
SR. Obce na kontrolu boli vybrané na základe vykázaného objemu daňových nedoplatkov a nedaňových  
pohľadávok v súvahe, vrátane podielu netto hodnoty na brutto hodnote. Kontrolovaným obdobím boli roky 2019 –  
2021, v prípade potreby aj súvisiace obdobia.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Evidencia pohľadávok nie je vždy správna a kontrola nie je dostatočná  
Pohľadávky vo forme daňových nedoplatkov, resp. nedaňových pohľadávok z prenájmu, ako forma majetku obce  
nemajú relatívne vysoký podiel na hodnote obežného majetku obce, ale tvoria významný podiel na sume  
príslušných príjmov. Počas kontroly bolo zistené nesprávne vyčíslenie pohľadávok a to najmä z dôvodu, že vznik  
pohľadávok nebol predmetom účtovníctva. Obec Žehra vôbec neúčtovala o vzniku pohľadávok pri vyrubení dane,  
resp. pri predpísaní nájmu a účtovala len o prijatých platbách. Tým vznikol rozdiel medzi vykázanou a skutočnou  
hodnotou pohľadávok minimálne v sume 450 tisíc eur. Okrem toho boli v tejto obci súčasťou evidencie daňových  
nedoplatkov aj neprávoplatné rozhodnutia na daň z nehnuteľností, ako aj poplatok za komunálny odpad, pretože  
neboli vyrubené a doručené daňovníkom v súlade so zákonom.  
Ďalšie nedostatky pri evidovaní nedoplatkov boli zistené z dôvodu nesprávneho účtovania pri daňových  
dobropisoch a pri odpisovaní daňových nedoplatkov (Mesto Martin, Mesto Trenčianske Teplice). Pohľadávky  
z prenájmu účtovali jednotlivé obce na rôznych účtoch v rámci účtovej osnovy, a to na účte nedaňových pohľadávok  
alebo na účte pohľadávok z prenájmu.  
V dvoch prípadoch (Obec Lomnička, Obec Žehra) nebola vôbec vykonaná inventarizácia majetku počas  
kontrolovaného obdobia, v dôsledku čoho bolo účtovníctvo obce nepreukázateľné. Obce tým zároveň nevyužili  
možnosť identifikovať a odstrániť vážne nedostatky vo svojom účtovníctve.  
V troch prípadoch dokumenty z inventarizácie neobsahovali zákonom stanovené náležitosti. Okrem týchto  
formálnych porušení zákona bolo v Obci Slovenský Grob zistené, že inventúrne súpisy obsahovali pohľadávky  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
bez identifikácie dlžníka z obdobia pred rokom 2007 v celkovej sume viac ako 3 870 eur. Viacero obcí evidovalo  
nevymožiteľné nedoplatky alebo nedoplatky, ktoré zo zákona zanikli.  
Dobrým príkladom inventarizácie je Obec Čachtice, v ktorej boli počas inventarizácie zistené rozdiely medzi  
hodnotou pohľadávok vykázaných v účtovníctve a v daňovej evidencii. Chyba bola následne odstránená.  
Riziko vzniku nesprávneho, resp. rozdielneho vykázania údajov vo dvoch samostatných evidenciách (účtovníctvo,  
dane) bolo identifikované vždy, keď obce využívali softvér na vedenie účtovníctva a pre správu daní a poplatkov  
od rôznych dodávateľov.  
Overenie procesov vymáhania pohľadávok a správnosti evidencie príjmov patrí do kontrolnej pôsobnosti hlavného  
kontrolóra. Táto oblasť však nebola vo viac ako polovici kontrolovaných obcí zahrnutá do plánov kontrolnej činnosti  
hlavného kontrolóra. V ostatných prípadoch bolo zistené, že:  
-
-
-
v Obci Žehra bola vykonaná kontrola hlavným kontrolórom s podobným predmetom kontroly, ale kontrolou  
neboli zistené nedostatky, ktoré identifikovala kontrola NKÚ SR,  
v Meste Kysucké Nové Mesto neboli prijaté žiadne opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených  
kontrolou hlavného kontrolóra, zameranou na príjmy mesta,  
v Meste Žiar nad Hronom nebola vykonaná žiadna kontrola hlavným kontrolórom v roku 2020, hoci na prvý  
polrok bol schválený plán kontrolnej činnosti.  
Chýbajú interné predpisy a softvérová podpora pre procesy vymáhania nedoplatkov  
Spôsoby vymáhania daňových nedoplatkov a ich procesné podmienky sú všeobecne upravené v zákone o správe  
daní a poplatkov. Zákon platí pre celú verejnú správu, a to pre Finančnú správu SR v oblasti daní spravovaných  
štátom (dane z príjmov, daň z pridanej hodnoty), ako aj pre samosprávu (miestne dane a poplatky). Niektoré  
ustanovenia zákona (postúpenie nedoplatkov) sa v prípade obcí neuplatňujú, resp. uplatňujú sa za rôznych  
podmienok (odlišné sumy).  
Základom pre úpravu vymáhania pohľadávok z prenájmu sú zásady hospodárenia obce a dohodnuté zmluvné  
podmienky. Minimálne vo dvoch prípadoch (Mesto Trenčianske Teplice, Mesto Stropkov) neboli súčasťou zmlúv  
o prenájme sankčné mechanizmy pre prípad porušenia zmluvných podmienok zo strany nájomcu, hoci to bola  
povinnosť vyplývajúca z platných zásad hospodárenia mesta.  
Určenie pravidiel – kedy a akým spôsobom vymáhať nedoplatky, resp. stanovenie podmienok aplikácie jednotlivých  
ustanovení zákona v oblasti dočasnej nevymožiteľnosti nedoplatkov v podmienkach konkrétnej obce je možné  
a nevyhnutné prostredníctvom jej interných predpisov. Úprava bola nedostatočná a všeobecná, keď v zásadách  
hospodárenia mali obce uvedené, že vymáhanie daňových nedoplatkov sa riadi ustanoveniami zákona o správe  
daní a poplatkov. Obce s výnimkou väčších miest nemali prijaté žiadne ďalšie interné predpisy. Interné predpisy  
boli schválené a aplikované najmä na procesy pri vedení účtovníctva a v ich rámci boli určené pravidlá tvorby  
opravných položiek na účel zreálnenia hodnoty vlastného majetku.  
Informačné systémy jednotlivých obcí podporujú procesy a postupy pri správe a vymáhaní daní a pohľadávok  
na úrovni jednotlivých dlžníkov. Automatizácia týchto procesov na úrovni všetkých dlžníkov, resp. sumarizácia  
vykonaných úkonov nie je štandardom. Vybrané údaje, napr. o počtoch dlžníkov- alebo počtoch vykonaných  
úkonov boli za niektoré obce získané len kvalifikovaným odhadom, resp. z pomocných evidencií fyzickým  
napočítaním. Tento stav predstavuje zásadný rozdiel v porovnaní s rovnakými procesmi a úkonmi pri daňových  
nedoplatkoch, ktoré vykonáva Finančná správa SR.  
Nedostatky pri vymáhaní nedoplatkov a ukladaní sankcií  
Tým, že obce nemali podrobnejšie rozpracované procesy vymáhania daňových nedoplatkov, nemali zároveň  
upravené ani podmienky pre stanovenie dočasnej nevymožiteľnosti daňových poplatkov. Bolo nevyhnutné vymáhať  
všetky pohľadávky bez ohľadu na ich sumu. Toto predstavuje problém najmä pri nedoplatkoch na dani  
z nehnuteľností, pretože je výrazný nepomer medzi početnosťou pohľadávok a podielom na ich celkovej hodnote.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Z hľadiska počtu nedoplatkov k 31. 12. 2021 bolo 45,1 % nedoplatkov v sume do 20,00 eur, pričom ich hodnota  
tvorila len 15,8 % celkovej hodnoty nedoplatkov. Podobná, hoci nie taká extrémna, je situácia aj pri nedoplatkoch  
za komunálny odpad. Nedoplatky do 20,00 eur tvoria 10,5 % z celkového počtu nedoplatkov, pričom ich hodnota  
tvorila len 0,8 % celkovej hodnoty nedoplatkov za komunálny odpad.  
Obec – ako správca dane, môže pri vymáhaní daňových nedoplatkov uplatniť nasledujúce úkony podľa zákona  
o správe daní, konkrétne ide o:  
-
-
-
zaslanie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku,  
zriadenie záložného práva,  
výkon exekúcie.  
Spôsob vymáhania  
Výzva podľa § 80  
Celkom Podiel v %  
27 732  
132  
90,04  
0,43  
1,31  
8,22  
Záložné právo podľa § 81  
Daňové exekučné konanie  
Externá exekúcia  
405  
2 532  
Celkom  
30 801  
100,00  
V rámci kontrolovaného obdobia bolo najčastejšie vykonaným úkonom zaslanie výzvy. Medzi jej výhody, okrem  
procesnej nenáročnosti, patrí najmä zabezpečenie vymáhateľnosti daňového nedoplatku. V prípade doručenia  
výzvy dlžníkovi preukázateľným spôsobom, t. j. do vlastných rúk, začína znova plynúť päťročná lehota  
na premlčanie. Tento spôsob vymáhania využili všetky kontrolované obce, rozdiely boli identifikované v spôsobe  
doručovania a frekvencii zasielania výziev.  
Zriadenie záložného práva využilo päť obcí. Teoreticky možno použiť tento úkon na každý nedoplatok z dane  
z nehnuteľností, lebo je predmetom dane nehnuteľnosť. V praxi je použitie limitované najmä zákonnou povinnosťou  
existencie primeranej hodnoty predmetu záložného práva v porovnaní so sumou nedoplatku.  
Daňové exekučné konanie predstavuje najkomplikovanejší spôsob vymáhania. Využili ho len dve obce (Mesto  
Svätý Jur a Mesto Stropkov). Mesto Svätý Jur začalo intenzívne využívať tzv. bankovú exekúciu, keď v rámci  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
exekučného konania využilo zmluvnú spoluprácu s externým subjektom na základe trojstrannej zmluvy. Zmluvnými  
partnermi bolo mesto, Slovenská banková asociácia a CRIF – Slovak Credit Bureau, s.r.o., ako technický partner  
v súlade so zákonom o bankách a zákonom o správe daní a poplatkov. Mesto získalo zmluvný prístup k informácii  
o existencii bankového účtu dlžníka v rámci SR, ktorý je postihnuteľný exekúciou. Podľa zmluvy je zabezpečená  
elektronická komunikácia medzi mestom ako veriteľom a bankou nevyhnutná ma získanie informácie o účte  
dlžníka, ale aj výkon exekúcie na peňažné prostriedky na účte dlžníka. Náklady na jednu exekúciu boli rádovo  
v jednotkách eur. Vymožená suma pre mesto v roku 2021 dosiahla viac ako 6 250 eur zo sumy prevyšujúcej 10 400  
eur, ktorá bola exekučne vymáhaná.  
Obce od daňového exekučného konania odrádza najmä striktná formálnosť a zložitosť tohto procesu. Jeho  
prostredníctvom však možno prinútiť dlžníka splatiť svoj dlh, napr. aj prostredníctvom exekúcie vodičského  
oprávnenia. Túto možnosť zvažujú využívať dve obce.  
Pre obce je jednoduchšia možnosť realizovať exekúciu prostredníctvom externých exekútorov. V tomto prípade sú  
náklady na exekučné konanie rádovo vyššie. Príkladom je zastavenie tzv. starých exekúcií na základe osobitného  
zákona. Kontrolované obce vyčíslili náklady na tieto exekúcie rádovo v tisícoch eur (zo zákona 35 eur, resp. 42 eur  
s DPH na jednu exekúciu), pričom výnosy z týchto exekúcií boli takmer vždy nulové, resp. v minimálnej výške.  
Okrem prípadov starých exekúcií boli náklady obcí na externé exekúcie nižšie než exekúciou vymožená suma.  
Bolo to spôsobené najmä tým, že obce odstupovali na exekučné konanie len vybraných dlžníkov, kde bol  
predpoklad vymoženia aspoň časti dlžnej sumy. Selektívny prístup k odstupovaniu však nemal oporu v interných  
predpisoch obcí.  
Najčastejším nedostatkom pri vymáhaní nedoplatkov bolo neprihlásenie pohľadávok do konkurzných konaní,  
likvidácií, ako aj do procesov oddlženia a reštrukturalizácií. V takom prípade sa neprihlásené pohľadávky stali  
nevymožiteľnými. Takéto nevymožiteľné pohľadávky, ako aj pohľadávky voči dlžníkom, ktorí zomreli alebo zanikli,  
boli identifikované v účtovníctve obcí aj viac rokov po ich zákonnom zániku.  
Vo dvoch prípadoch (Obec Žehra, Mesto Kysucké Nové Mesto) boli identifikované premlčané daňové nedoplatky  
rádovo v desiatkach eur, v jednom prípade dlžník namietol ich premlčanie počas vymáhania.  
Polovica obcí neuplatnila zákonnú povinnosť uložiť sankciu v podobne vyrubenia sankčného úroku za oneskorenú  
úhradu dane alebo poplatku. V troch prípadoch bolo zistené, že zaplatené sankcie boli nesprávne účtované  
a vykazované vo finančných výkazoch obce.  
Pokles sumy daňových nedoplatkov súvisel s odpisovaním daňových nedoplatkov  
Zaniknuté alebo nevymožiteľné nedoplatky vyraďovali obce z evidencie prostredníctvom odpísania pohľadávok.  
Daňové nedoplatky v celkovej sume viac ako 60 tisíc eur boli odpísané nesprávnym spôsobom na základe  
rozhodnutia orgánu obce, t. j. štatutára alebo zastupiteľstva (Mesto Trenčianske Teplice, Obec Zákamenné, Mesto  
Krompachy). Tento postup je správny pri nedaňových pohľadávkach, nedá sa však aplikovať pri daňových  
nedoplatkoch.  
Zákon o správe daní a poplatkov nepozná zánik daňového nedoplatku na základe úkonu orgánu obce. Daňový  
nedoplatok zaniká z taxatívnych dôvodov, vymenovaných v zákone o správe daní okrem prípadu, keď je zaplatený  
dlžníkom. Zákon ďalej definuje zánik daňového nedoplatku na základe rozhodnutia správcu dane, ak sú súčasne  
splnené dve podmienky, konkrétne dočasná nevymožiteľnosť a suma do 20 eur.  
Zastupiteľstvo nie je správca dane a neprináleží mu konať pri skutočnostiach, ktoré nastanú zo zákona.  
Z tohto dôvodu zásady hospodárenia, ktoré dávajú kompetenciu odpísať daňový nedoplatok zastupiteľstvu,  
resp. starostovi nad rámec zákona o správe daní a poplatkov, sú v rozpore s týmto zákonom, ktorý taxatívne  
vymenúva prípady zániku daňového nedoplatku.  
Počas kontrolovaného obdobia významne klesol objem daňových nedoplatkov len v piatich obciach. V troch  
prípadoch pokles súvisel s odpísaním daňových nedoplatkov.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Aj kontrolou NKÚ SR vo Finančnej správe SR v roku 2021 bolo zistené, že najčastejšou formou zániku daňového  
nedoplatku boli každoročne, rádovo v stovkách miliónov eur, odpisy a postúpenia daňových nedoplatkov na  
zmluvnú tretiu osobu v súlade so zákonom o správe daní. Obce sú rovnako súčasťou verejnej správy, ale zo  
zákona možnosť postúpenia nemajú. Podľa dostupných údajov je každoročne objem odpísaných pohľadávok za  
všetky obce SR rádovo v jednotkách miliónov eur.  
Pri prenájmoch boli zistené nedostatky najmä mimo procesov vymáhania pohľadávok  
Pohľadávky z prenájmu boli vymáhané najmä zasielaním výziev na úhradu. V závislosti od dohodnutých zmluvných  
podmienok, významnú prevenciu vzniku pohľadávok zohrávalo platenie nájmu vopred, príp. zloženie kaucie v sume  
jedného, resp. troch nájmov pri podpise zmluvy. Obce nevyužívali možnosť uzatvorenia zmluvy formou notárskej  
zápisnice ako exekučného titulu z dôvodu vysokých nákladov na jej spísanie v porovnaní so sumou nájmu.  
Pri opakovanom porušovaní zmluvných podmienok zo strany nájomcu obce ukončovali nájomný vzťah.  
Veľká časť pohľadávok vykázaných k 31. 12. príslušného roka súvisela s predpísaným nájmom v období prelomu  
rokov a bola uhradená začiatkom nasledujúceho roka.  
Mesto Kysucké Nové Mesto má od roku 1993 uzatvorenú mandátnu zmluvu na správu a vymáhanie pohľadávok  
z bytového hospodárstva; zmluvné podmienky neboli v súlade so skutočne vykonávanými činnosťami  
a vo viacerých oblastiach nebol zabezpečený súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, napr. priamy  
prístup zamestnanca mandatára do informačných systémov mesta bez zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti  
a ochrany osobných údajov.  
V súvislosti s uzatváraním nájomných zmlúv boli opakovane zistené nedostatky, ktoré nesúviseli priamo s procesmi  
vymáhania, ale mali vplyv na výšku príjmov obcí.  
-
Suma nájmu bola dohodnutá fixne a nezvyšovala sa o hodnotu inflácie. Uvedený stav začali obce v roku  
2022 aj počas kontroly NKÚ SR intenzívne riešiť z dôvodu výrazného medziročného rastu inflácie  
v porovnaní s obdobím do roku 2021.  
-
Nezapisovanie nájomného vzťahu v trvaní päť a viac rokov do katastra nehnuteľností. Splnením tejto  
formálnej povinnosti sa nájomca súčasne zo zákona stáva daňovníkom pre daň z nehnuteľností. Boli  
identifikované prípady, keď nájomcovi bola vyrubovaná táto daň aj bez zapísania nájomného vzťahu  
do katastra nehnuteľností (Obec Pukanec).  
Záver  
Obce nemali vo vnútorných predpisoch upravené (na svoje podmienky) postupy pre vymáhanie daňových  
nedoplatkov, ktoré im umožňuje zákon o správe daní. Napriek snahe obcí vymáhať ich zaplatenie sa objem  
daňových nedoplatkov medziročne zvyšuje, prípady poklesu súviseli najmä s odpísaním daňových nedoplatkov  
z dôvodu, že sa stali zo zákona nevymožiteľnými.  
Obce na rozdiel od Finančnej správy SR nemali možnosť postúpiť daňové nedoplatky na tretiu osobu v zmysle  
zákona o správe daní a poplatkov.  
Nedostatky zistené v súvislosti s doručenými podnetmi v troch obciach (Lomnička, Pukanec, Žehra) preukázali  
takmer úplne ich opodstatnenosť. Okrem vymáhania pohľadávok sa týkali činností vykonávaných so zabezpečením  
chodu obce a nakladania s majetkom obce. Podľa závažnosti a charakteru zistení boli tieto odstúpené na príslušnú  
prokuratúru alebo orgánom činným v trestnom konaní.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Počas výkonu kontroly prebiehala aktívna komunikácia kontrolórov s kontrolovanými obcami najmä v oblasti  
zistených nedostatkov. Bol vypracovaný záznam o výsledku kontroly v Meste Svätý Jur a v Meste Žarnovica a ďalej  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
12 protokolov o výsledku kontroly. Ani v jednom prípade neboli podané námietky proti pravdivosti, úplnosti  
a preukázateľnosti kontrolných zistení. Obce prijali na odstránenie zistených nedostatkov spolu 71 opatrení  
a následne sa zaviazali zaslať správu o ich splnení, resp. plnení. Plnenie prijatých opatrení bude NKÚ SR v rámci  
svojej činnosti monitorovať.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911  
Kontrolované subjekty:  
Mesto Krompachy, IČO: 00329282  
Mesto Kysucké Nové Mesto, IČO: 00314099  
Mesto Martin, IČO: 00316792  
Mesto Stropkov, IČO: 00331007  
Mesto Svätý Jur, IČO: 00304832  
Mesto Trenčianske Teplice, IČO: 00312088  
Mesto Žarnovica, IČO: 00321117  
Mesto Žiar nad Hronom, IČO: 00321125  
Obec Čachtice, IČO: 00311464  
Obec Lomnička, IČO: 00330027  
Obec Pukanec, IČO: 00307416  
Obec Slovenský Grob, IČO: 00305073  
Obec Zákamenné, IČO: 00315001  
Obec Žehra, IČO: 00329819  
Zoznam použitých skratiek  
Bankový zákon  
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov  
DN  
Daňový nedoplatok  
DPH  
Daň z pridanej hodnoty  
IČO  
Identifikačné číslo organizácie  
NKÚ SR  
SR  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Slovenská republika  
Zákon o správe daní  
Zákon č. 563/2009 Z. Z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov v znení neskorších predpisov  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Príloha  
Vybrané ukazovatele  
Zmena DN za dane  
DN k 31.12.2021 Podiel na hodnote z nehnuteľností v %;  
za kontrolované obežného majetku počas kontrolovaného  
obdobia  
Zmena DN za  
komunálny odpad  
v kontrolovanom  
období v %  
Kontrolovaný subjekt  
položky v eurách v %  
613 748,96  
219 701,51  
2 306 434,24  
410 865,00  
39 351,27  
Mesto Krompachy  
Mesto Kysucké Nové Mesto  
Mesto Martin  
20,11  
1,35  
9,48  
4,20  
1,24  
13,00  
5,90  
3,59  
2,35  
5,88  
1,86  
2,33  
1,95  
1,59  
5,55  
-4,75  
47,80  
32,52  
6,11  
32,78  
-26,47  
9,61  
Mesto Stropkov  
26,17  
20,20  
-10,12  
12,35  
57,08  
69,80  
46,48  
45,81  
-10,11  
35,45  
0,00  
Mesto Svätý Jur  
Mesto Trenčianske Teplice  
Mesto Žarnovica  
Mesto Žiar nad Hronom  
Obec Čachtice  
-75,63  
44,58  
-32,92  
-50,06  
110,19  
18,63  
-36,72  
1,43  
178 630,99  
169 289,89  
271 413,31  
78 904,29  
Obec Lomnička  
137 875,48  
7 163,68  
Obec Pukanec  
Obec Slovenský Grob  
Obec Zákamenné  
Obec Žehra  
69 003,47  
98 568,86  
-55,00  
236,41  
10,48  
8 930,11  
Celkom  
4 609 881,06  
8,99  
9