Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
pokračujúcich projektov z predchádzajúcich rokov. Z uvedeného dôvodu hrozí riziko zvýšených nákladov
vyvolaných pozastavením už rozpracovaných a čiastočne zrealizovaných projektov.
Nepriaznivé časové posuny v schvaľovaní podnikateľských plánov ZSSK boli, podľa MD SR, spôsobené viacerými
faktormi, ako napr. zmeny limitov rozpočtu verejnej správy, dodatky k ZoDSVZ, súhlas MF SR s čerpaním úverov.
Z toho vyplývala potreba neustálej aktualizácie materiálov predkladaných ZSSK. Tie musia prejsť
pripomienkovaním a schvaľovacím procesom dotknutých sekcií MD SR.
Nedostatočná, prakticky žiadna istota financovania modernizácie ŽKV bola tiež príčinou chýbajúcej stratégie. Bez
istoty financovania nebolo možné dlhodobo plánovať. Keďže nové ŽKV nemajú ich výrobcovia na sklade
a musia sa vyrobiť prakticky na mieru, ich obstaranie a uvedenie do prevádzky je dlhodobý viacročný proces, ktorý
potrebuje stabilitu. Plynulé a predvídateľné financovanie modernizácie ŽKV je kľúčové aj pre odvrátenie rizika
súdnych sporov s dodávateľmi ŽKV pre neplnenie zmluvných záväzkov zo strany ZSSK. Aj podľa plánu dopravnej
obslužnosti, z marca 2022, podmienkou pre úspešný rozvoj ŽOD je jej stabilné a predvídateľné
financovanie. Pre obmedzené zdroje bola ZSSK nútená obstarávať len malý počet nových ŽKV, o ktorý výrobcovia
na európskom trhu nemajú záujem. ZSSK nie je pre nich z pohľadu veľkosti objednávky zaujímavá. ZSSK je tak
viac-menej odkázaná na domáce železničné opravovne a strojárne, prípadne českých výrobcov.
Nejednoznačné výsledky a dôsledky modernizácie ŽKV (modernizuje sa, ale ...)
Jednou z povinností subjektov verejnej správy je, v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy,
používať verejné zdroje účinne. Na to musia mať určené ciele, keďže pod účinnosťou sa rozumie plnenie určených
cieľov a dosahovanie plánovaných výsledkov vzhľadom na použité verejné financie. Aby sa mohla účinnosť
sledovať, merať a zhodnotiť, musia byť k cieľom určené logicky súvisiace merateľné ukazovatele.
V stratégii ZSSK na roky 2018 až 2025 a tiež v europrojektoch bolo nepriamo uvedených viacero
výsledkovo (kvalitatívne) orientovaných cieľov modernizácie ŽKV, ale bez merateľných ukazovateľov.
Merateľné ukazovatele neboli určené ani pre deklarované ciele znížiť emisie CO2 a ušetriť energie vo verejnej
doprave prevádzkou moderných ŽKV. Tým pádom neboli tieto ciele objektívne hodnotiteľné. Výsledkovo
(kvalitatívne) orientovaný cieľ modernizačných europrojektov z OPII – „zvýšenie atraktivity a kvality služieb verejnej
ŽOD prostredníctvom obnovy mobilných prostriedkov“, sa mal nesprávne merať a hodnotiť len prostredníctvom
výstupovo (kvantitatívne) orientovaných merateľných ukazovateľov. Počtom obnovených, technologicky
zhodnotených alebo nových ŽKV a počtom cestujúcich (bez určenia východiskového stavu v jednotlivých
projektoch) sa nedá zhodnotiť želané zvýšenie atraktivity a kvality služieb ŽOD.
Neurčením vhodných záväzných cieľov s logicky súvisiacimi merateľnými ukazovateľmi modernizácie ŽKV
sa nevytvoril základný predpoklad na objektívne meranie a hodnotenie účinnosti verejných zdrojov
vynaložených na jej realizáciu. V dôsledku toho, s výnimkou počtu modernizovaných vozidiel, ZSSK nevie
verejnosti zodpovedne preukázať a zdokladovať, či finančné prostriedky vyčlenené na modernizáciu jej ŽKV boli
použité účinne a aké sú vlastne jej výsledky, teda či bola modernizácia ŽKV úspešná. Merateľné ukazovatele
neobsahovali ani ciele týkajúce sa železničnej dopravy v strategickom pláne rozvoja dopravy SR do roku 2030.
To má byť pritom základný strategický dokument štátu pre oblasť dopravy.
ZSSK chýbal systém monitorovania a hodnotenia výsledkov modernizácie ŽKV a jej vplyvu na chod
spoločnosti. V rámci europrojektov sa monitorovali len dva merateľné ukazovatele (počet modernizovaných/nových
ŽKV a počet cestujúcich). ZSSK nevyhodnocovala, aký podiel a vplyv mali nové a modernizované ŽKV na
prepravných výkonoch, či sa vďaka nim zvýšil počet cestujúcich, či sa znížila poruchovosť ŽKV alebo, naopak či
vzrástla ich prevádzkyschopnosť. ZSSK hodnotila ukazovatele zo ZoDSVZ, avšak nie to, aký vplyv na ich plnenie
mala modernizácia ŽKV. Modernizácia ako celok sa hodnotila len z pohľadu vyčerpaných finančných
prostriedkov. Objem vyčerpaných financií však nevypovedá nič o výsledkoch modernizácie – o zmenách kvality
ŽKV a o spoločensko-ekonomických dôsledkoch modernizácie vozového parku ZSSK.
Deklarovaný cieľ modernizácie – znížiť priemerný vek ŽKV, sa nedarilo plniť. ŽKV zastarávali rýchlejšie ako
postupovala ich modernizácia. K 31. 12. 2021 bol priemerný vek HKV 29,41 rokov a osobných vozňov 21,83 rokov.
Bolo to viac ako východisková hodnota 21 rokov v roku 2017 (rovnako pre HKV aj osobné vozne). Počas celého
kontrolovaného obdobia mali najvyšší podiel (v priemere 32 %) ŽKV vo vekovej kategórii nad 30 rokov.
Modernizáciou sa doháňalo zameškané, roky zanedbávaný a neriešený nelichotivý stav ŽKV. Stav ŽKV bol taký,
že modernizácia nerozvíjala, ale zachraňovala vozový park ZSSK.
5
