Správa o výsledku kontroly  
2022  
Vykazovanie majetku a záväzkov  
v individuálnej účtovnej závierke MŽP SR,  
MŠVVaŠ SR a organizácií v ich pôsobnosti  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovali sme  
Správa obsahuje výsledky kontrol vykonaných na MŽP SR a MŠVVaŠ SR. Pre získanie objektívnejšieho pohľadu  
na správnosť výkazníctva a správy majetku štátu sú v správe uvedené aj niektoré zistenia z kontrol vykonaných  
NKÚ SR v roku 2020 na MK SR, MPSVaR SR a MZVaEZ SR. NKÚ SR plánuje pokračovať vo finančných  
kontrolách aj v roku 2023 u ďalších správcov kapitol.  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
MŽP SR je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu o ochranu životného prostredia, vrátane ochrany prírody  
a krajiny, vodného hospodárstva, ochrany ovzdušia, odpadového hospodárstva a iných oblastí určených  
v kompetenčnom zákone. K 31. 12. 2020 spravovalo majetok v brutto hodnote 1 451 mil. eur.  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky  
MŠVVaŠ SR je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť výchovy a vzdelávania v materských, základných,  
stredných školách a školských zariadeniach, vysokých škôl, celoživotného vzdelávania, vedy a techniky,  
starostlivosti o deti, mládež a šport. K 31. 12. 2020 spravovalo majetok v brutto hodnote 310 mil. eur.  
Zabezpečenie konzistentného prístupu vykazovania vybraných druhov majetku a záväzkov v individuálnych  
účtovných závierkach a metodickej podpory ministerstiev bolo overené dotazníkovým prieskumom  
v 12 organizáciách rezortu životného prostredia a 16 organizáciách rezortu školstva.  
Ako sme postupovali  
Kontroly boli realizované v súlade so zákonom o NKÚ SR a štandardami, ktoré vychádzajú zo základných  
princípov kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Kontrolu  
v každom kontrolovanom subjekte vykonalo 5 kontrolórov s viacročnou kontrolórskou praxou na NKÚ SR. Výber  
vzorky dokladov ku kontrolám bol realizovaný na základe odborného úsudku kontrolórov. Kontrolovaným  
obdobím boli roky 2018 až 2020 a súvisiace obdobia.  
Kontrolované subjekty nevzniesli námietky voči kontrolným zisteniam uvedených v protokoloch z kontroly.  
Prečo sme kontrolovali  
Objektívnosť, transparentnosť a porovnateľnosť údajov z účtovníctva a výkazníctva sú nevyhnutné pre  
tvorbu a hodnotenie verejných politík, medzinárodné porovnávanie a riadenie subjektov verejnej správy.  
Nedostatky v individuálnych účtovných závierkach a pri správe majetku štátu boli zistené kontrolami NKÚ SR  
vykonanými v roku 2020 na MK SR, MPSVaR SR a MZVaEZ SR.  
Povinnosťou NKÚ SR je prispievať k skvalitňovaniu súhrnného štátneho účtovníctva a výkazníctva,  
dosiahnutiu hospodárnejšieho a transparentnejšieho nakladania s majetkom štátu.  
Čo sme zistili  
Kontroly odhalili na MŽP SR 10 porušení a MŠVVaŠ SR 18 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov.  
Závažnosť porušení nevyžadovala ich odstúpenie na ďalšie konanie iným orgánom.  
Zákon o účtovníctve bol porušený napr. formálnym prístupom k inventarizácii DLHM, pohľadávok a rezerv,  
nepreukaznou inventúrou budov, pozemkov a pohľadávok, neposudzovaním reálnosti ocenenia DLHM  
a pohľadávok, neurčením pravidiel pre tvorbu opravných položiek k pohľadávkam po lehote splatnosti.  
Zákon o správe majetku štátu bol porušený napr. uvedením nesprávnych údajov o vlastníckych vzťahoch  
k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, nezaevidovaním pozemku do účtovníctva a centrálnej evidencie  
majetku, nezabezpečením ochrany budov poistením.  
Zákon o pohľadávkach štátu bol porušený napr. neodpísaním nevymožiteľných pohľadávok z účtovníctva po  
vydaní rozhodnutia ministra, nedodržaním lehoty prihlásenia pohľadávky do príslušného konania.  
Metodickú podporu ministerstiev v oblasti účtovníctva a výkazníctva potvrdilo necelých 50 % organizácií.  
1
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Čo odporúčame  
NKÚ SR navrhol kontrolovaným subjektom 24 odporúčaní, z ktorých najviac – po osem bolo smerovaných  
na problematiku vykazovania a správy DLHM a rezerv, šesť na správu pohľadávok a dve odporúčania  
na účinnosť fungovania vnútorného kontrolného systému.  
NKÚ SR navrhol Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet naďalej uplatňovať  
svoju kontrolnú pôsobnosť a požadovať od MF SR, ako realizátora projektu Centrálny ekonomický systém,  
pravidelné informácie o pripravenosti zapojenia organizácií štátnej správy. Projekt je zameraný na unifikáciu  
a optimalizáciu ekonomických procesov, centrálne metodické riadenie smerujúce k zefektívňovaniu výkonu  
subjektov štátnej správy a znižovaniu nákladov na ich prevádzku. Termín realizácie je stanovený na rok 2023.  
Správu o výsledku kontroly NKÚ SR odstupuje Výboru NR SR pre rozpočet a financie, MF SR, MŽP SR  
a MŠVVaŠ SR.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad  
SR  
Priemyselná 2  
Ministerstvo životného  
prostredia SR  
Nám. Ľ. Štúra 1  
Ministerstvo školstva, vedy,  
výskumu a športu SR  
Stromová 1  
824 73 Bratislava  
+421 250 114 911  
info@nku.gov.sk  
812 35 Bratislava  
+421 259 561 111  
info@enviro.gov.sk  
813 30 Bratislava  
+421 259 374 111  
info@minedu.sk  
2
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE – VYKAZOVANIE MAJETKU A ZÁVÄZKOV  
V INDIVIDUÁLNEJ ÚČTOVNEJ ZÁVIERKE MŽP SR, MŠVVaŠ SR  
A ORGANIZCIÍ V ICH PÔSOBNOSTI  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo preveriť správnosť a konzistentnosť vykazovaných údajov o vybraných druhoch majetku  
a záväzkov v individuálnej účtovnej závierke vybraných ministerstiev a organizácií v ich pôsobnosti, nakladanie  
s dlhodobým hmotným majetkom a pohľadávkami štátu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi  
a poukázať na prípadné nedostatky. Kontrola bola vykonaná ako finančná kontrola s prvkami súladu. Súčasne  
bolo posúdené metodické riadenie ministerstiev v oblasti výkazníctva a účtovníctva v organizáciách rezortov.  
Rámec kontrolnej akcie  
K metódam a technikám, ktoré boli uplatnené počas výkonu kontroly, patrili najmä: analytická a porovnávacia  
metóda, metóda hlavného článku (analýza zostatkov účtov, medziročných zmien, trendov), štúdium dokladov,  
rozhovory so zamestnancami kontrolovaného subjektu a iné. Výber vzorky bol vykonaný neštatistickými metódami  
na základe odborného úsudku kontrolóra. Kontrolovaným obdobím boli roky 2018 až 2020 a súvisiace obdobia.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Ministerstvá sú v zmysle zákona o účtovníctve účtovnými jednotkami, ktoré sú povinné viesť účtovníctvo  
a zostavovať individuálnu účtovnú závierku aj konsolidovanú účtovnú závierku. Účtovná závierka poskytuje  
užívateľom štruktúrovanú prezentáciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, Jej neoddeliteľnými súčasťami  
sú účtovné výkazy – súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky.  
NKÚ SR overoval tie druhy majetku a záväzkov v individuálnej účtovnej závierke ministerstiev, ktorých objektívne  
vykazovanie závisí v nemalej miere od subjektívneho posúdenia účtovnou jednotkou, pri dodržaní zásady  
opatrnosti. Ide najmä o dlhodobý hmotný majetok, ktorého objektívne vykazovanie je odrazom odhadovanej doby  
životnosti premietnutej do stanovenej doby odpisovania tohto majetku. Ďalšími preverovanými položkami boli  
pohľadávky a k nim tvorené opravné položky a rezervy.  
Dlhodobý hmotný majetok (DLHM) – vykazovanie a správa  
Dlhodobý hmotný majetok vo väčšine účtovných jednotiek predstavuje významnú hodnotovú položku.  
K 31. 12. 2020 bola hodnota DLHM v obstarávacích cenách v IÚZ MŠVVaŠ SR 42 032 tis. eur a MŽP SR  
11 247 tis. eur.  
V štruktúre DLHM v preverovaných rokoch prevažovali v oboch ministerstvách samostatné hnuteľné veci a súbory  
hnuteľných vecí s vyše 70-percentným podielom na DLHM v MŠVVaŠ SR a vyše 30-percentným podielom  
v MŽP SR. Významný, cca 22-percentný podiel na DLHM v MŠVVaŠ SR predstavovali stavby. V MŽP SR to boli  
dopravné prostriedky s viac ako 10-percentným podielom na DLHM a ostatný dlhodobý hmotný majetok s 25-  
percentným podielom v roku 2019 a až 47-percentným podielom v roku 2020. Kontrola odhalila, že tento vysoký  
podiel bol z dôvodu nesprávneho účtovania a vykazovania technického zhodnotenia budovy v sume 2 784 tis. eur,  
ktoré nebolo zaúčtované na rovnakom účte ako budova, ale na účte ostatného dlhodobého hmotného majetku.  
Viac ako 90 % z vykazovanej hodnoty DLHM k 31. 12. 2020 v oboch preverovaných ministerstvách tvoril  
odpisovaný majetok, t. j. majetok, ktorého obstarávacia cena sa každoročne znižuje o odpisy. V účtovníctve sa  
používa nepriamy spôsob odpisovania majetku, pri ktorom sa zníženie ceny jednotlivých zložiek DLHM v dôsledku  
opotrebenia zachytáva na príslušných účtoch oprávok. Kým odpisy predstavujú ročnú mieru opotrebenia, oprávky  
vyjadrujú výšku opotrebenia za celú dobu životnosti DLHM, t. j. od jeho uvedenia do užívania až po vyradenie.  
Rozdiel medzi obstarávacou cenou a sumou vytvorených oprávok tvorí zostatkovú cenu. Odpisy sú zdrojom tvorby  
finančných prostriedkov na jeho obnovu, reprodukciu. Stanovenie doby odpisovania DLHM na základe  
3
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
odhadovanej doby životnosti má vplyv na verné a pravdivé zobrazenie tohto majetku v IÚZ. K majetku, ktorý sa  
neodpisuje patria pozemky, umelecké diela a zbierky, či obstarávaný DLHM.  
Miera opotrebenia odpisovaného DLHM, vyjadrená pomerom oprávok k obstarávacej cene odpisovaného majetku,  
bola v ministerstvách rôzna, čo udáva tabuľka.  
Tabuľka 1 Stav a miera opotrebenia odpisovaného DLHM k 31. 12. preverovaných rokov (v tis. eur, %)  
DLHM odpisovaný  
2018  
2019  
2020  
MŠVVaŠ SR  
Obstarávacia cena  
41 540  
41 014  
41 397  
Oprávky  
Zostatková cena  
Miera opotrebenia  
34 052  
7 488  
34 957  
6 057  
85 %  
35 905  
5 492  
87 %  
82 %  
MŽP SR  
Obstarávacia cena  
Oprávky  
Zostatková cena  
7 424  
5 779  
1 645  
7 863  
6 117  
1 746  
10 647  
6 699  
3 948  
Miera opotrebenia  
78 %  
78 %  
63 %  
Zdroj: IÚZ ministerstiev k 31. 12. 2018, 2019, 2020  
Vysoká miera opotrebenia DLHM bola zistená aj v MZVaEZ SR – 70-percentná a MK SR až 98-percentná. Je to  
dôsledkom historického vývoja odpisovania dlhodobého majetku v účtovných jednotkách štátnej správy  
a samosprávy, ktoré do roku 2002 dlhodobý majetok neodpisovali. Od roku 2003 do 2004 mali povinnosť odpisovať  
majetok podľa odpisových sadzieb stanovených zákonom o dani z príjmov. Povinnosť používať účtovné odpisy, na  
základe odhadovanej doby ekonomického životnosti, mali účtovné jednotky od roku 2005. Viaceré organizácie  
navonok deklarovali používanie odpisov podľa zákona o účtovníctve, naďalej však uplatňovali daňové odpisy, t. j.  
nastavovali dobu odpisovania DLHM podľa zákona o dani z príjmov. Rozdielne bolo aj opotrebenie jednotlivých  
zložiek DLHM v preverovaných ministerstvách, čo dokumentuje graf.  
Graf 1 Miera opotrebenia odpisovaného DLHM k 31. 12. 2020 (v %)  
Miera opotrebenia odpisovaného DLHM k 31.12.2020 (v %)  
120%  
100%  
80%  
60%  
40%  
20%  
0%  
MŠVVaŠ SR  
55%  
MŽP SR  
47%  
MZVaEZ SR  
68%  
MPSVaR SR  
48%  
MK SR  
98%  
Stavby  
Dopravné prostriedky  
Ostatný odpisovaný DLHM  
73%  
87%  
68%  
57%  
64%  
97%  
62%  
86%  
87%  
99%  
Zdroj: IÚZ ministerstiev k 31. 12. 2020  
V MŠVVaŠ SR boli najviac odpísanou zložkou DLHM samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí  
v rozpätí od 92 % v roku 2018 po 97 % v roku 2020. Doba ich odpisovania bola aj najkratšia, spravidla 6 rokov  
a ich objem najvyšší, čo sa prejavilo na vysokom opotrebení celkového DLHM.  
Vysokú mieru opotrebenia mali dopravné prostriedky, od 63 % v roku 2018 po 73 % v roku 2020, čo je dôsledkom  
neobjektívne stanovenej doby ich životnosti a pomalej obnovy vozového parku. V roku 2020 ministerstvo evidovalo  
z celkového počtu 32 dopravných prostriedkov 15 plne odpísaných. Doba ich odpisovania bola určená podľa  
zákona o dani z príjmov, t. j. 4 roky, neskôr predĺžená na 6 rokov. Kontrola odhalila, že ministerstvo využívalo  
a v účtovnej závierke vykazovalo 5 dopravných prostriedkov 10 rokov po ich odpísaní.  
4
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Miera opotrebenia stavieb presiahla v preverovaných rokoch 50 %, najviac v roku 2020 vo výške 55 %. Pôvodná  
životnosť stavieb, stanovená na 20 rokov, bola na základe metodického usmernenia MF SR z roku 2017  
prehodnotená. Došlo k predĺženiu doby životnosti hodnotovo významných stavieb na 30, 40, v niektorých prípadoch  
až 60 rokov, čo sa premietlo do zníženia oprávok a zvýšenia zostatkovej ceny budov o 1 968 tis. eur. Uvedenou  
opravou odpisov bol zreálnený stav budov s ohľadom na predpokladanú dobu ich využívania. Oprava bola síce  
vykonaná správne, avšak interný doklad k zaúčtovaniu neobsahoval viaceré náležitosti podľa zákona o účtovníctve,  
napr. označenie obsahu účtovného prípadu, dátum jeho vyhotovenia, chýbajúci podpisový záznam osoby  
zodpovednej za účtovný prípad.  
MŠVVaŠ SR malo politiku odpisovania upravenú v internej smernici. Smernica nebola aktualizovaná od svojho  
vzniku v roku 2012, nezodpovedala skutočne uplatňovaným zásadám odpisovania DLHM. Nepravdivé,  
zavádzajúce údaje o používaných dobách životnosti a odpisovania DLHM sa každoročne uvádzali aj v poznámkach  
k IÚZ. NKÚ SR odporučil ministerstvu aktualizovať interné predpisy pre oblasť riadenia odpisovania dlhodobého  
majetku a dbať na pravdivosť informácií uvádzaných v poznámkach k IÚZ.  
MŽP SR malo v najvyššej miere opotrebené samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí v rozpätí od  
70 % v roku 2018 po 96 % v roku 2020, ktoré sa odpisovali najkratšiu dobu, zväčša 4 až 6 rokov.  
Dopravné prostriedky malo odpísané na 89 % v roku 2018, 81 % v roku 2019 a 87 % v roku 2020. Z celkového  
počtu 44 osobných motorových vozidiel bolo k 31. 12. 2020 plne odpísaných 35, z toho 31 vozidiel bolo  
obstaraných pred rokom 2015. Vysoká miera opotrebenia bola dôsledkom používania odpisových sadzieb podľa  
zákona o dani z príjmov, ktoré nerešpektovali skutočnú dobu ich používania. MŽP SR odpisovalo motorové vozidlá  
4 roky a vozidlá zaradené do používania v roku 2019 odpisovalo 6 rokov. Napriek predĺženiu doby odpisovania  
naďalej pokračoval trend vysokej sadzby odpisov a vysokej miery opotrebenia dopravných prostriedkov.  
Najnižšiu mieru opotrebenia vykazovali stavby, od 73 % v roku 2018 po 42 % v roku 2019 a 47 % v roku 2020.  
Ministerstvo používalo rôzne sadzby odpisov na základe individuálne stanovenej doby životnosti pre každú budovu  
či stavbu, v rozpätí od 20 do 80 rokov. K 31. 12. 2017 vykonalo spätný prepočet odpisov stavieb podľa metodického  
usmernenia MF SR z roku 2017, pri ktorom prehodnotilo zostatkovú dobu ekonomickej životnosti štyroch stavieb.  
Výsledkom prepočtu bolo zníženie oprávok a zvýšenie zostatkovej ceny stavieb o 155 tis. eur.  
Kontrola preukázala, že ministerstvá používajú veľký objem plne odpísaného majetku. Týka sa to tak budov  
a stavieb ako aj dopravných prostriedkov. Objektívne vykazovanie jednotlivých zložiek DLHM v IÚZ  
odzrkadľovalo použitú metodiku odpisovania aj postoj ministerstiev k aplikácii metodického usmernenia MF SR  
z roku 2017, na základe ktorého mali prehodnotiť dobu životnosti stavieb a vykonať spätný prepočet odpisov  
z daňových na účtovné. Nie všetky ministerstvá sa s touto úlohou vysporiadali. Prepočet odpisov a nastavenie  
účtovných odpisov pri budovách a stavbách vykonali MŠVVaŠ SR a MŽP SR v roku 2017. MZVaEZ SR vykonalo  
prepočet odpisov stavieb ešte v roku 2012 pri prechode na nový ekonomický systém a MPSVaR SR zaviedlo  
účtovné odpisy od roku 2014. Jediné ministerstvo, ktoré neprehodnotilo ekonomickú životnosť a nevykonalo opravu  
odpisov stavieb bolo MK SR. Pri odpisovaní aplikovalo daňové odpisy. Následkom je vysoká miera opotrebenia  
stavieb a nízka zostatková hodnota tohto druhu majetku, ktorá nezodpovedá skutočnej hodnote.  
Aj pri dopravných prostriedkoch nezodpovedá stanovená doba odpisovania skutočnej dobe ich používania.  
MŽP SR a MŠVVaŠ SR, ktoré odpisujú motorové vozidlá 4 až 6 rokov, majú prevažnú časť používaného vozového  
parku plne odpísanú. Nižšia miera opotrebenia dopravných prostriedkov je vykazovaná v MPSVaR SR,  
MZVaEZ SR a MK SR, ktoré odpisujú vozidlá 8 rokov. NKÚ SR odporučil prehodnotiť predpokladanú dobu  
životnosti na základe analýzy historických údajov o skutočnej dobe používania dopravných prostriedkov.  
Kontrola bola zameraná aj na preverenie dodržiavania povinností ministerstiev – správcov majetku štátu, ktoré im  
vyplývajú zo zákona o správe majetku štátu. Išlo najmä o vedenie evidencie a vykonávanie inventarizácie majetku,  
zabezpečenie jeho ochrany a nakladanie s prebytočným a neupotrebiteľným majetkom štátu.  
Existencia DLHM, posúdenie jeho stavu a správnosť ocenenia, porovnanie skutočného stavu s účtovným sa podľa  
zákona o účtovníctve overuje inventarizáciou raz za štyri roky. MŠVVaŠ SR malo vnútorným predpisom určenú  
povinnosť vykonať inventarizáciu hmotného majetku v dvojročnej lehote, ktorú však nedodržalo. Ostatná  
5
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
inventarizácia bola vykonaná k 31. 12. 2017. MŽP SR vykonalo inventarizáciu DLHM k 31. 12. 2017  
a k 31. 12. 2021. MPSVaR SR, MZVaEZ SR a MK SR vykonávali inventarizáciu každoročne.  
V oboch preverovaných ministerstvách boli zistené nedostatky pri vykonávaní inventarizácie DLHM. Stav  
nehnuteľného majetku (budov, pozemkov) nebol overovaný na základe listov vlastníctva, t. j. nebola použitá  
kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry. Z toho dôvodu inventarizácia na MŠVVaŠ SR neodhalila nesprávne  
zápisy vlastníckych vzťahov k nehnuteľnému majetku v katastri nehnuteľností či nezaevidovaný pozemok  
v majetku a účtovníctve ministerstva, vykazovaný na liste vlastníctva. Formálny prístup k vykonávaniu  
inventarizácie bol preukázaný na MŽP SR, ktoré pri inventarizácii hmotného majetku k 31. 12. 2021 nezistilo  
chýbajúci majetok, konkrétne päť osobných automobilov a 13 osobných počítačov v celkovej obstarávacej cene  
140 tis. eur (v zostatkovej cene 11 tis. eur). Tento majetok bol ešte v rokoch 2018 a 2019 na základe zmlúv  
o prevode správy majetku štátu prevedený a odovzdaný inému správcovi, ale naďalej vedený v majetkovej  
evidencii a účtovníctve ministerstva.  
Ani jedno ministerstvo, a to sa vzťahuje aj na MPSVaR SR, MZVaEZ SR a MK SR, neposudzovalo pri inventarizácii  
reálnosť ocenenia DLHM, správnosť nastavenia doby životnosti, vo viacerých prípadoch inventúrne súpisy  
a inventarizačné zápisy neobsahovali náležitosti stanovené zákonom o účtovníctve. Ani jedno netvorilo opravné  
položky k DLHM, pričom MK SR malo na tvorbu dôvod, ktorým bola projektová dokumentácia vedená na účte  
obstarania v hodnote 198 tis. eur od roku 2013, o využití ktorej nebolo rozhodnuté. Pravidlá tvorby opravných  
položiek k DLHM pri prechodnom znížení ich hodnoty nemalo vypracované žiadne ministerstvo.  
NKÚ SR odporučil ministerstvám prijať účinné opatrenia na elimináciu opakovania nedostatkov zistených pri  
inventarizácii, najmä v metodickej oblasti – nastavením procesu, konkrétnych pravidiel, oprávnení a zodpovednosti  
zamestnancov pri vykonávaní inventarizácie vo vnútornom predpise a zavedením kontrolného mechanizmu ich  
plnenia.  
Kontrola odhalila nedostatky v evidencii a ochrane majetku štátu. Porušenie zákona o účtovníctve bolo zistené  
na MŠVVaŠ SR v prípade nezaevidovania nehnuteľnosti – pozemku o výmere 989 m² do účtovníctva, pričom na  
liste vlastníctva tejto nehnuteľnosti bol nesprávne uvedený druh pozemku. Nesúlad so zákonom o správe  
majetku štátu bol zistený v štyroch prípadoch nezabezpečením správnych zápisov o nehnuteľnom majetku  
v katastri nehnuteľností. Na troch listoch vlastníctva nebola ako vlastník zapísaná Slovenská republika, ale  
ministerstvo, ktoré môže nadobúdať majetok len do vlastníctva Slovenskej republiky.  
Ministerstvá nemali plne zabezpečenú ochranu majetku pred jeho poškodením, stratou, zneužitím, zmenšením.  
MŽP SR nemalo poistené všetky budovy, ktoré má v správe a neprehodnotilo poistenie budovy – kultúrnej  
pamiatky. MŠVVaŠ SR malo poistené v komerčnej poisťovni iba dopravné prostriedky. Iný majetok poistený  
nemalo, čo zdôvodnilo prebiehajúcou optimalizáciou organizácií v rámci rezortu. Žiadnu poistnú ochranu nemali  
ani budovy MPSVaR SR.  
Kontrolou postupu nakladania s prebytočným, dočasne prebytočným a neupotrebiteľným majetkom ministerstiev  
neboli zistené významné nedostatky. Ministerstvá realizovali prevod správy majetku štátu, resp. prevod  
vlastníctva na základe rozhodnutí štatutárnych orgánov o prebytočnosti a pri dodržaní všetkých procesných úkonov  
určených zákonom o správe majetku štátu. Ponuky boli zverejnené v Registri ponúkaného majetku štátu, MF SR  
udelilo súhlas s odplatným prevodom nehnuteľného majetku, kúpna cena bola uhradená a majetok bol vyradený  
z evidencie a účtovníctva. Dočasne prebytočný majetok bol na základe zmlúv o výpožičke a zmlúv o nájme  
poskytnutý na využitie iným subjektom. Nesúlad so zákonom bol zistený na MŠVVaŠ SR pri nakladaní  
s neupotrebiteľným hmotným majetkom, o vyradení a fyzickej likvidácii ktorého rozhodla vyraďovacia komisia  
a likvidačná komisia bez predchádzajúceho rozhodnutia štatutárneho orgánu, teda ministra.  
6
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Pohľadávky – vykazovanie a správa  
Pohľadávky štátu predstavujú právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona,  
z činnosti alebo na základe činnosti správcu pohľadávky. V účtovnej závierke sú vykazované v rámci neobežného  
majetku. Hodnota pohľadávok, pri ktorých hrozí riziko, že nebudú splatené, sa dočasne znižuje vytváraním  
opravných položiek. Stav a vývoj pohľadávok ministerstiev, vykazovaných v IÚZ k 31. 12. preverovaných rokov, je  
uvedený v tabuľke.  
Tabuľka 2 Stav pohľadávok k 31. 12. preverovaných rokov (v tis. eur)  
Pohľadávky  
2018  
2019  
136 784  
2020  
84 946  
12 111  
72 835  
MŠVVaŠ SR*/  
Pohľadávky brutto  
Opravné položky k pohľadávkam  
Pohľadávky netto  
124 032  
9 629  
114 403  
10 966  
125 818  
Podiel opravných položiek k pohľadávkam brutto  
8 %  
8 %  
14 %  
MŽP SR*/  
Pohľadávky brutto  
Opravné položky k pohľadávkam  
Pohľadávky netto  
64 494  
3 038  
61 456  
78 297  
3 645  
74 652  
40 588  
3 341  
37 247  
Podiel opravných položiek k pohľadávkam brutto  
Zdroj: IÚZ ministerstiev  
5 %  
5 %  
8 %  
*/ Pohľadávky Úradu ministerstva a Platobnej jednotky ministerstva  
Najvyšší, cca 99-percentný podiel z celkového stavu pohľadávok tvorili v MŠVVaŠ SR a MŽP SR pohľadávky  
Platobnej jednotky, ktorá je osobitná organizačná zložka ministerstva, účtujúca o poskytnutí finančných  
prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie prijímateľom. Išlo najmä o krátkodobé pohľadávky  
s osobitným režimom správy. Z nich podstatnú časť predstavovali pohľadávky voči MF SR ako Certifikačnému  
orgánu za neuhradené prostriedky EÚ v programovom období 2007 až 2013 a pohľadávky z nezrovnalostí voči  
prijímateľom. Ich výrazný pokles v roku 2020 súvisel s vysporiadaním pohľadávok z projektov EÚ z nezrovnalostí  
voči MF SR.  
Pohľadávky Úradu MŽP SR vznikli najmä z dôvodu nezaplatenia úhrad za určené prieskumné územia  
a z prevádzkovej činnosti ministerstva. Pohľadávky Úradu MŠVVaŠ SR vznikli najmä z prevádzkovej a kontrolnej  
činnosti ministerstva, zo sankcií udelených za porušenie zákona o financovaní škôl a za nedodržanie zmluvných  
podmienok poskytnutých štipendií na štúdium v zahraničí.  
Stav a vývoj pohľadávok ministerstiev k 31. 12. preverovaných rokov v členení podľa Úradu a Platobnej jednotky  
dokumentujú grafy.  
Graf 2 Pohľadávky MŽP SR (v tis eur)  
Pohľadávky MŽP SR (v tis. eur)  
80 000  
60 000  
40 000  
20 000  
0
MŽP SR spolu  
64 494  
Úrad  
697  
Platobná jednotka  
63 797  
Rok 2018  
Rok 2019  
Rok 2020  
78 297  
40 588  
237  
232  
78 060  
40 356  
Zdroj: MŽP SR  
7
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf 3 Pohľadávky MŠVVaŠ SR (v tis. eur)  
Pohľadávky MŠVVaŠ SR (v tis. eur)  
150 000  
100 000  
50 000  
0
MŠVVaŠ SR  
124 032  
Úrad  
132  
Platobná jednotka  
123 900  
Rok 2018  
Rok 2019  
Rok 2020  
136 784  
84 946  
574  
538  
136 210  
84 408  
Zdroj: MŠVVaŠ SR  
Pre dosiahnutie verného a pravdivého zobrazenia skutočností v účtovnej závierke je nevyhnutné prehodnocovať  
kvalitu a vymožiteľnosť pohľadávok minimálne pri inventarizácii a v prípade rizika ich nezaplatenia tvoriť opravné  
položky. Kontrolou boli posúdené pravidlá a proces tvorby, použitia a zrušenia opravných položiek k pohľadávkam  
po splatnosti a k sporným pohľadávkam.  
Platobné jednotky ministerstiev pri inventarizácii a tvorbe opravných položiek k pohľadávkam postupovali podľa  
manuálu spracovaného MF SR. Správca pohľadávky každoročne pri inventarizácii určil mieru rizika  
nevymožiteľnosti pohľadávky po splatnosti v percentách a následne tvorbu, zníženie alebo zrušenie opravnej  
položky. Ak to nebolo možné, riadil sa časovým hľadiskom a k pohľadávkam po lehote splatnosti viac ako 360 dní  
účtovný systém automaticky vytvoril opravnú položku vo výške 50 % a nad 720 dní vo výške 100 % hodnoty  
pohľadávky.  
Iný prístup k posudzovaniu znehodnotenia pohľadávok a tvorbe opravných položiek mali úrady preverovaných  
ministerstiev. Vo svojich vnútorných predpisoch nemali určené pravidlá pre výpočet opravných položiek  
k pohľadávkam po lehote splatnosti a rizikovým pohľadávkam, ktoré vyžadujú osobitné posudzovanie (napr. keď  
je dlžník v konkurze, likvidácii). Neexistencia pravidiel bola zistená aj pri obdobných kontrolách v roku 2020  
na MZVaEZ SR a MK SR, ktoré následne vykonalo nápravu. Jediným ministerstvom s jasne nastavenými kritériami  
posudzovania a klasifikácie dočasného znehodnotenia pohľadávok bolo MPSVaR SR.  
MŽP SR opravné položky k iným pohľadávkam, ako pohľadávkam Platobnej jednotky, ani netvorilo, pričom  
v účtovníctve viedlo pohľadávky po splatnosti. Dôvodom bol ich malý počet a nevýznamný objem. MŠVVaŠ SR  
evidovalo v účtovníctve opravné položky vytvorené k trom pohľadávkam v roku 2016. V preverovanom období  
ministerstvo v rámci účtovného okruhu Úrad opravné položky netvorilo.  
Ani jedno ministerstvo neposudzovalo pri inventarizácii pohľadávok reálnosť ich ocenenia, riziko  
nevymožiteľnosti, chýbali návrhy na tvorbu opravných položiek, prípadne odpis nevymožiteľných pohľadávok,  
doklady preukazujúce existenciu a výšku pohľadávok, formálne chyby boli zistené v dokumentácii z inventarizácie,  
napr. jej vykonanie na MŽP SR bez príkazu štatutárneho orgánu, čo nebolo v súlade s vnútorným predpisom.  
MŠVVaŠ SR v rokoch 2019 a 2020 dokonca inventarizáciu pohľadávok v účtovnom okruhu Úrad ani  
nevykonalo, čím si nesplnilo povinnosť vyplývajúcu zo zákona o účtovníctve. Kontrola na oboch ministerstvách  
preukázala formálny prístup pri inventarizácii pohľadávok. Nedostatky pri inventarizácii pohľadávok NKÚ SR  
zistil aj pri kontrole v roku 2020 na MPSVaR SR a MK SR.  
NKÚ SR odporučil ministerstvám stanoviť vo vnútornom predpise pravidlá oceňovania dočasne znehodnotených  
pohľadávok stanovením výšky percenta opravných položiek z hodnoty pohľadávky v závislosti od času po lehote  
splatnosti a určiť zodpovednosť správcov vykonávať reálne ocenenie pohľadávok a termíny pre splnenie tejto  
povinnosti.  
Ministerstvá ako správcovia pohľadávok štátu sú, v zmysle zákona o správe pohľadávok štátu, povinní využívať  
všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu alebo  
premlčaniu práv na jej vymáhanie.  
8
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Až 99 % pohľadávok po lehote splatnosti preverovaných ministerstiev tvorili pohľadávky Platobnej jednotky,  
ktorá má samostatný systém ich účtovania (ISUF), vrátane vymáhania, ktorý jednotne upravuje MF SR ako  
Certifikačný orgán v manuáloch procedúr operačných programov. Dodržiavanie postupov Platobnej jednotky  
nebolo predmetom kontroly. Stav pohľadávok po lehote splatnosti k 31. 12. preverovaných rokov je uvedený  
v tabuľke.  
Tabuľka 3 Pohľadávky ministerstiev po lehote splatnosti (v tis. eur)  
Pohľadávky  
2018  
107 258  
57  
107 201  
2019  
106 537  
62  
106 475  
2020  
49 151  
MŠVVŠ SR  
MŽP SR  
Pohľadávky po lehote splatnosti  
v tom: Úrad  
Platobná jednotka  
69  
49 082  
Pohľadávky po lehote splatnosti  
v tom: Úrad  
59 509  
109  
60 160  
98  
17 983  
94  
Platobná jednotka  
59 400  
60 062  
17 889  
Zdroj: MŠVVaŠ SR, MŽP SR, IÚZ ministerstiev  
MŠVVaŠ SR nemalo vypracovanú osobitnú internú smernicu pre správu pohľadávok vedených Úradom  
ministerstva a proces ich vymáhania nebol jednoznačne upravený ani v iných vnútorných predpisoch. MŽP SR  
malo proces evidovania, účtovania a vymáhania pohľadávok upravený internými predpismi.  
Výška pohľadávok po lehote splatnosti, ktoré vznikli z činnosti ministerstiev, sa v kontrolovanom období  
pohybovala na MŠVVaŠ SR od 57 tis. do 69 tis. eur a na MŽP SR od 109 tis. do 94 tis. eur. Konkrétna výška  
v preverovaných rokoch a ich percentuálny podiel na pohľadávkach úradu ministerstiev udáva tabuľka.  
Tabuľka 4 Pohľadávky po lehote splatnosti – Úrad (v tis. eur)  
Pohľadávky  
2018  
43 %  
16 %  
2019  
11 %  
42 %  
2020  
13 %  
41 %  
Úrad MŠVVaŠ SR  
Pohľadávky spolu  
Pohľadávky po lehote splatnosti  
Podiel na pohľadávkach spolu  
132  
57  
574  
62  
538  
69  
Úrad MŽP SR  
Pohľadávky spolu  
697  
109  
237  
98  
233  
94  
Pohľadávky po lehote splatnosti  
Podiel na pohľadávkach spolu  
Zdroj: MŠVVaŠ SR, MŽP SR, IÚZ ministerstiev  
Ministerstvá pri vymáhaní týchto pohľadávok postupovali podľa zákona o pohľadávkach štátu, pohľadávky boli  
vymáhané súdnou cestou. Proces zabezpečovali zamestnanci odboru právneho. Len v jednom prípade došlo  
k nevymáhaniu pohľadávky a jej premlčaniu vo výške 4 700 eur nekonaním MŽP SR. V kontrolovanom období  
MŠVVaŠ SR nevykonalo odpis pohľadávok, aj keď tri pohľadávky po lehote splatnosti vedené v účtovníctve vo  
výške 12 445 eur splnili podmienky na trvalé upustenie od vymáhania definované zákonom o pohľadávkach štátu.  
Ministerstvá si plnili aj povinnosť zverejňovať údaje o neuhradených pohľadávkach štátu v Centrálnom registri  
pohľadávok štátu.  
NKÚ SR odporučil MŠVVaŠ SR vypracovať smernicu o pohľadávkach v správe ministerstva, ktorá bude procesne  
upravovať systém správy pohľadávok, t. j. proces od vzniku až po vymoženie pohľadávky, tvorbu a zúčtovanie  
opravných položiek a odpis pohľadávok a jednoznačne stanovovať oprávnenia a povinnosti odborných útvarov/  
zamestnancov v tomto procese.  
9
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Rezervy – tvorba, použitie a ich vykazovanie  
Rezervy sú definované zákonom o účtovníctve ako záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou, ktoré  
sa tvoria na konkrétne účely, na ktoré ich možno aj použiť. Slúžia, rovnako ako opravné položky, na zabezpečenie  
zásady opatrnosti v účtovníctve. Predstavujú odhadovaný úbytok finančných prostriedkov v budúcnosti. Z hľadiska  
času sa vykazujú v členení na krátkodobé a dlhodobé, podľa toho, či sa predpokladá ich použitie v nasledujúcom  
účtovnom období alebo v dlhšom časovom horizonte. Stav rezerv, vykazovaný v účtovnej závierke ministerstiev  
k 31. 12. preverovaných rokov, je uvedený v tabuľke.  
Tabuľka 5 Stav rezerv podľa časového hľadiska (v tis. eur)  
MŠVVaŠ SR  
2019  
1 919  
1 908  
11  
MŽP SR  
2019  
Rezervy k 31. 12.  
2018  
1 074  
2020  
2 266  
2018  
37 879  
10 974  
26 905  
28 310  
328  
2020  
7 934  
Rezervy spolu, v tom:  
Rezervy dlhodobé  
Rezervy krátkodobé  
Tvorba rezerv  
11 001  
11 001  
1 038  
36  
354  
2 123  
143  
358  
11  
7 934  
0
0
27  
0
931  
0
Zúčtovanie rezerv  
Zdroj: IÚZ ministerstiev  
1 035  
86  
3 202  
Všetky ministerstvá tvorili rezervy na súdne spory, niektoré – MŠVVaŠ SR, MZVaEZ SR a MK SR aj na  
nevyfakturované dodávky. V rozpore s opatrením MF SR o postupoch účtovania tvorili rezervy MŽP SR v roku  
2018 na nezrovnalosti a korekcie súvisiace s financovaním z prostriedkov EÚ vo výške takmer 27 mil. eur  
a MZVaEZ SR na nevyčerpané dovolenky – cca 3 mil. eur ročne. Preverované ministerstvá – MŠVVaŠ SR a MŽP  
SR tvorili rezervy na účely uvedené v tabuľke.  
Tabuľka 6 Stav rezerv podľa účelu (v tis. eur)  
MŠVVaŠ SR  
MŽP SR  
2019  
11 001  
11 001  
0
Rezervy k 31. 12.  
2018  
1 074  
2019  
1 919  
1 919  
0
2020  
2 266  
2 170  
96  
2018  
37 879  
10 974  
0
2020  
7 934  
7 934  
Rezervy spolu, v tom na:  
súdne spory  
1 074  
nevyfakturované dodávky a služby  
iné rezervy (na korekcie EÚ)  
Zdroj: hlavné knihy MŠVVaŠ SR, MŽP SR  
0
0
0
0
0
0
26 904  
0
Ministerstvá tvorili rezervy na prebiehajúce a hroziace súdne spory vo výške, ktorú považovali za primeranú výške  
rizika úbytku zdrojov. NKÚ SR pozitívne hodnotí prístup k tvorbe rezerv, ktorý vychádzal z pravidelného  
prehodnocovania údajov odborom právnym ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Rezervy boli tvorené vo výške  
100 % hodnoty sporu.  
MŠVVaŠ SR, ale aj skôr skontrolované MZVaEZ SR a MK SR vykazovali rezervy na súdne spory ako krátkodobé.  
Na základe skúseností s dĺžkou trvania súdnych sporov NKÚ SR odporučil účtovať a vykazovať rezervy na súdne  
spory podľa očakávanej dĺžky záväzkov, ako dlhodobé.  
Kontrolou účtovania rezerv na MŠVVaŠ SR a MŽP SR bolo zistené, že konečné zostatky rezerv v účtovných  
výkazoch – súvahe a v poznámkach k IÚZ, boli vykazované v správnej výške. Nie však už údaje o ich tvorbe,  
použití či zrušení vo výkaze ziskov a strát a v poznámkach k IÚZ. Pre používaný spôsob účtovania, ktorý nebol  
v súlade s opatrením MF SR o postupoch účtovania, tieto údaje vo viacerých obdobiach nezodpovedali  
skutočnosti. Používateľ účtovnej závierky sa tak nedozvedel skutočnú výšku vytvorenej rezervy v tom-ktorom roku,  
ani aká suma rezerv bola skutočne použitá na účel, na ktorý bola vytvorená. Účelové použitie rezervy je pritom  
zákonnou podmienkou jej tvorby. NKÚ SR preto odporučil obom ministerstvám vytvoriť osobitné analytické účty  
pre použitie a pre zrušenie konkrétnych druhov rezerv.  
Rezervy boli identifikované aj vo vnútorných predpisoch oboch účtovných jednotiek, v ktorých nemali stanovené  
jednoznačné pravidlá tvorby, používania a zrušenia rezerv, spôsob ich účtovania a pravidlá účtovania rezerv podľa  
časového hľadiska. Obe ministerstvá vykonali inventarizáciu rezerv k termínu 31. 12. príslušného roka, čím si splnili  
povinnosť vyplývajúcu zo zákona o účtovníctve, avšak dokumentácia neobsahovala všetky zákonom predpísané  
10  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
náležitosti. Nedôsledný prístup k metodike tvorby, vykazovaniu a inventarizácii rezerv mali aj MPSVaR SR,  
MZVaEZ SR a MK SR.  
Zabezpečenie konzistentného prístupu pri vykazovaní majetku a záväzkov  
NKÚ SR realizoval v priebehu kontroly dotazníkový prieskum v 12 organizáciách rezortu životného prostredia a v 16  
organizáciách rezortu školstva, zameraný na používané účtovné metódy a zásady v týchto organizáciách  
a metodickú podporu ministerstiev v oblasti účtovníctva a výkazníctva. Výsledky preukázali, že necelých 50 %  
organizácií potvrdilo túto podporu najmä v prípadoch usmernenia na vyžiadanie, a to v súvislosti s procesom  
konsolidácie účtovnej závierky. NKÚ SR odporučil zvýšiť účinnosť metodického riadenia a kontroly s cieľom  
dosiahnuť vyššiu mieru porovnateľnosti údajov v rámci konsolidovaného celku, znížiť riziko nejednotnosti pri  
zapracovaní legislatívnych zmien a v konečnom dôsledku zabezpečiť ich správnu aplikáciu.  
Ministerstvá v rámci svojej pôsobnosti koordinovali v organizáciách konsolidovaného celku zostavenie  
konsolidovanej účtovnej závierky, pričom cca polovica organizácií sa kladne vyjadrila aj k usmerňovaniu  
a koordinácii v oblasti účtovníctva a výkazníctva, najmä upozorňovaním na nové legislatívne predpisy  
a metodické pokyny MF SR. Systémová aktivita na zabezpečenie harmonizácie používaných účtovných zásad  
a metód v organizáciách s rovnakou právnou formou, nebola zo strany ministerstiev vyvíjaná.  
Z vyhodnotenia dotazníkov, zaslaných 16 organizáciám MŠVVaŠ SR a 12 organizáciám MŽP SR vyplynulo, že  
všetky mali odpisovanie dlhodobého hmotného majetku upravené v internom predpise, pri odpisovaní  
postupovali podľa odpisového plánu. Organizácie deklarovali, že uplatňujú účtovné odpisy. Dobu odpisovania  
stavieb mali stanovenú rôznu, v závislosti od odhadovanej doby použitia. Z organizácií MŽP SR najdlhšie odpisuje  
stavby Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., v rozpätí od 6 do 320 rokov. V jeho účtovnej evidencii sa  
nachádza aj najviac plne odpísaných stavieb – 2 238 z celkového počtu 2 904 stavieb vykazovaných v rezorte  
životného prostredia. Ostatné organizácie mali nastavenú dobu odpisovania stavieb zväčša na 40 až 80 rokov,  
organizácie MŠVVaŠ SR 40 a niektoré len 20 rokov, čo sa prejavilo vo vysokej miere opotrebenia. Päť organizácií  
rezortu životného prostredia vykonalo analýzu doby životnosti budov a stavieb, prepočet odpisov podľa  
metodického usmernenia MF SR z roku 2017 a následne upravilo odpisový plán. Z 15 rozpočtových  
a príspevkových organizácií MŠVVaŠ SR tak vykonala len jedna – Centrum vedecko-technických informácií SR.  
Štandardná doba odpisovania osobných motorových vozidiel v organizáciách oboch rezortov bola štyri roky,  
nákladné automobily 20 a viac. Väčšina organizácií používala odpísané dopravné prostriedky, najviac 1 217 ich  
mal v majetku Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.  
Pravidlá pre tvorbu opravných položiek k pohľadávkam malo upravených vo svojich vnútorných predpisoch  
len sedem organizácií rezortu školstva a sedem organizácií rezortu životného prostredia. Išlo zväčša o organizácie  
vykonávajúce sčasti aj podnikateľské činnosti, napr. BIONT, a. s., IUVENTA, Centrum vedecko-technických  
informácií SR, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Vodohospodárska výstavba, š. p., a iné. Pri výpočte výšky  
opravnej položky sa Výskumný ústav vodného hospodárstva riadil zákonom o dani z príjmov, ostatné organizácie  
uplatňovali vlastné pravidlá.  
Rezervy tvorilo päť organizácií rezortu školstva a tri rezortu životného prostredia, ktoré mali pravidlá ich tvorby,  
použitia a zrušenia upravené vo vnútorných predpisoch. Išlo zväčša o rezervy na nevyfakturované dodávky, na  
odchodné, nevyčerpané dovolenky vrátane povinných odvodov, na vyplácanie odmien členom predstavenstva, na  
zostavenie a overenie účtovnej závierky, na prebiehajúce a hroziace súdne spory určené na základe podkladov od  
právnika alebo vlastného zisťovania. Z činnosti ostatných organizácií tvorba rezerv nevyplynula.  
11  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
ZÁVER  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Kontroly boli ukončené protokolom o výsledku kontroly. Kontrolované subjekty nevzniesli námietky proti  
pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení. NKÚ SR uložil kontrolovaným ministerstvám prijať  
opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a predložiť správu o ich plnení. NKÚ SR bude plnenie prijatých  
opatrení monitorovať a vyhodnocovať.  
Zoznam použitých skratiek a skrátených pomenovaní  
DLHM  
dlhodobý hmotný majetok  
IÚZ  
individuálna účtovná závierka  
metodické usmernenie MF SR z roku Metodické usmernenie MF SR č. MF/013292/2017-352 z 29. mája  
2017  
2017 o odpisovaní dlhodobého majetku  
MF SR  
Ministerstvo financií Slovenskej republiky  
MK SR  
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky  
MPSVaR SR  
MŠVVaŠ SR  
MŽP SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej  
republiky  
MZVaEZ SR  
NKÚ SR  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Opatrenie MF SR z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa  
ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej  
osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne  
fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov  
Zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  
Zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení  
neskorších predpisov  
opatrenie MF SR o postupoch  
účtovania  
zákon o pohľadávkach štátu  
zákon o správe majetku štátu  
zákon o účtovníctve  
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov  
12  
www.nku.gov.sk