Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
a posúvané. Väčšina projektov a opatrení z fázy I. bola preklopená do fázy II. Celkový počet projektov
vo fáze I. a vo fáze II. bol 133, z čoho zrealizovaných bolo 24 projektov a nezrealizovaných 109
projektov. Z plánovaných 1 478,74 km bolo postavených 213,17 km, zatiaľ, čo 1 265,57 km
predstavovalo množstvo nepostavených kilometrov.
Železničná infraštruktúra bola v minulosti základom prepravy ľudí aj tovarov a má relatívne hustú sieť.
Medzi jej hlavné nedostatky patrí nízka úroveň traťových rýchlostí, úseky bez elektrifikácie
a nevybavenosť technológiami na plynulú prepravu tovarov a osôb. Využívaním železničnej dopravy
ako environmentálne prijateľnejšieho druhu dopravy, sa zmierňuje nadvláda cestnej dopravy.
Železnice sú dlhodobo podfinancované. Prevádzkový dlh vytvorený v minulosti (cca 350 mil. eur)
sa bez ďalších financií bude navyšovať. Súčasné miesto železničného segmentu v doprave vo vzťahu
k výkonom je nepriaznivé, čo sa prejavuje nízkym podielom v preprave tovarov aj osôb. V železničnej
infraštruktúre je nevyhovujúci stav železničných staníc a zastávok. Množstvo prechodných
obmedzení traťovej rýchlosti, existujúci podiel nezabezpečených priecestí a nedostatočná previazanosť
na jednotlivé druhy dopravy znižuje atraktívnosť tejto prepravy osôb a tovarov. V železničnej doprave
sa medzi fázou I. a fázou II. prelínal nízky počet projektov. Počet celkovo zrealizovaných projektov
je však nízky. Z celkového počtu 76 projektov bolo 6 projektov zrealizovaných a 70 projektov
nezrealizovaných.
Vodnú infraštruktúru SR tvoria splavné vodné toky v dĺžke cca 260 km, ktoré však nezabezpečujú
minimálne parametre plavebnej dráhy pre celoročné využitie a ich splavnosť je neuspokojivá. Prístavy
sú situované na Dunaji a v dôsledku neštandardných majetkovo-právnych vzťahov je výrazne
obmedzená ich modernizácia, rekonštrukcia a tiež údržba. Stav prístavov je nevyhovujúci. Vodná
doprava má okrajové postavenie. V oblasti podpory zo zdrojov EÚ až OPII začal financovanie vodnej
dopravy, do rozvoja ktorej prichádzalo zo ŠR minimum zdrojov, a to iba do nevyhnutných opráv a údržby.
Fáza II. stále pretrváva, preto je vhodné do budúcnosti očakávať zvyšujúci sa pomer splnených projektov
voči nesplneným. Celkový počet projektov bol 22, z čoho zrealizovaných bolo 8 projektov
a nezrealizovaných 14 projektov. Stav prípravy projektov na infraštruktúre vodnej dopravy bolo
možné označiť ako najslabší zo všetkých odvetví, keďže tento sektor vstupoval do programového
obdobia 2014 – 2020 prakticky bez pripravených projektov. Pôvodná alokácia zo zdrojov EÚ v rámci
OPII bola 116 450 000 eur. Aktuálna alokácia zo zdrojov EÚ je 29 463 000 eur. Vodná doprava má
potenciál byť najekologickejším druhom dopravy, potrebné je investovať do infraštruktúry vodných ciest,
prístavov a nových typov pohonných jednotiek plavidiel. Vodná doprava je novinkou v oblastiach
podpory Európskej únie.
Progres v implementácii strategických dokumentov nastal prijatím metodiky priorizácie cestnej
a železničnej dopravy a následne tvorba príslušných harmonogramov. Príprava projektov podľa verejného
harmonogramu by mala umožniť systematicky realizovať projekty s najvyššou hodnotou za peniaze a ich
prijatím sa zabezpečí transparentnosť procesov.
Financovanie
Kľúčovým prvkom pre napĺňanie strategických cieľov dopravnej infraštruktúry je jej financovanie. Problémom
Slovenskej republiky aj naďalej zostáva vysoká závislosť financovania projektov dopravnej infraštruktúry
z fondov EÚ, pričom toto riziko vážne ovplyvní realizáciu strategických cieľov modelovaných do roku 2030.
Za posledných viac ako pätnásť rokov sa riešili kľúčové projekty dopravnej infraštruktúry výlučne z európskych
zdrojov, čo je nesystémové a dlhodobé neudržateľné. Finančné prostriedky z EÚ by mali byť využívané ako
doplnkové a nemali by tvoriť hlavný zdroj financovania. NKÚ SR opakovane poukazuje na neudržateľný systém
financovania projektov, nastavenom na jednom zdroji. Cestou k realizácii projektov je financovanie formou
viaczdrojového zabezpečenia napr. podľa vzoru v ČR. Financovanie v Česku zabezpečuje Štátny fond
dopravnej infraštruktúry, ktorý sústreďuje príjmy z daní (spotrebná, cestná, poplatky za diaľnice a mýto)
a z dotácií zo štátneho rozpočtu. Bez zabezpečenia finančných prostriedkov je veľmi ťažko plánovať jednotlivé
projekty a sledovať ich každoročný progres.
4
