Správa o výsledku kontroly  
2023  
Hospodárenie v NDS, a. s.  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovali sme  
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.  
je akciová spoločnosť vo vlastníctve štátu, založená s cieľom správy, údržby, opráv a rozvoja siete diaľnic  
a rýchlostných ciest. Jediným vlastníkom akcií je štát, zastúpený MD SR. Od roku 2014 je spoločnosť subjektom  
verejnej správy, ktorej financovanie je okrem príspevkov zo štátneho rozpočtu zabezpečované prostredníctvom  
fondov EÚ, úverov, predaja elektronických diaľničných známok a výberu mýta.  
Ako sme postupovali  
Kontrolóri postupovali v súlade so zákonom č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky  
a so štandardmi vychádzajúcimi zo základných princípov medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných  
inštitúcií ISSAI.  
Prečo sme kontrolovali  
Vzhľadom na plnenie záväzku SR v budovaní diaľničnej siete bolo potrebné zistiť aktuálny stav realizácie  
projektov D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala a D1 Hubová – Ivachnová. Týmto NKÚ SR  
zároveň reagoval na odporúčanie Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, aby vykonal kontrolu  
projektu D1 Hubová – Ivachnová.  
Základná doba poskytovania služby elektronického výberu mýta sa na základe Zmluvy o ETS po 13-ich  
rokoch mala skončiť dňa 31. 12. 2022. Ambíciou bolo preveriť postup NDS v implementácii odporúčaní  
NKÚ SR z kontroly v roku 2019, so zreteľom na vysporiadanie sa s vlastníctvom mýtneho systému a na  
spôsob zabezpečenia výberu mýta v ďalšom období.  
Zároveň sme zisťovali úroveň hospodárenia NDS so zameraním na dosahovanie hospodárskych  
výsledkov, na plnenie plánu obstarania investičného majetku, na financovanie údržby a opráv diaľnic  
a rýchlostných ciest.  
Čo sme zistili  
V čase výkonu kontroly bola realizácia projektu D1 Hubová – Ivachnová v omeškaní a nebolo doriešené  
jeho dokončenie. V tejto veci prebiehali v priebehu výkonu kontroly rokovania za účasti NDS, zhotoviteľa  
stavby, ÚHP, MF SR, MD SR, ktorých predmetom bolo zadefinovanie akceptovanej zmluvnej hodnoty  
za celý projekt D1 Hubová – Ivachnová.  
Žiaden zo scenárov vývoja D1 Hubová – Ivachnová nepredpokladá dokončenie stavby najneskôr do  
31.12.2023, do kedy je prijímateľ v súvislosti s ukončovaním fázovaného projektu v programovom období  
2014 až 2020 povinný ukončiť fyzickú a finančnú realizáciu fázovaného projektu a splniť podmienky  
a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o NFP. Z uvedeného vyplýva riziko vrátenia 19,6 mil. eur, ktoré  
predstavovali čerpanie zdrojov EÚ v rámci prvej fázy realizovanej v rámci OPD. Všetky výdavky súvisiace  
s výstavbou projektu budú musieť byť hradené výhradne zo štátneho rozpočtu. Omeškaním dokončenia  
projektu diaľnice D1 Hubová – Ivachnová dochádza k ušlému benefitu (spoločenskej ujme) v hodnote  
približne 30 mil. eur a riziku vrátenia peňazí z eurofondov v hodnote 19,6 mil. eur.  
Stav dokončenia projektu D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala k 31. 8. 2022 bol na úrovni  
cca 43 %. Stav dokončenia tunela Višňové k 31. 8. 2022 bol na úrovni cca 45 %. Projekt D1 Lietavská  
Lúčka – Višňové – Dubná Skala má dokončiť Skanska SK, a. s., za 255 miliónov eur. Z aktualizovaného  
harmonogramu vyplýva, že pôvodný termín dokončenia stavby 12/2023 nebude dodržaný. Omeškaním  
dokončenia projektu diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňove – Dubná Skala dochádza k ušlému benefitu  
(spoločenskej ujme) v hodnote približne 15 mil. eur.  
Vlastníctvo mýtneho systému nebolo v čase ukončenia výkonu kontroly definitívne vyriešené. Uvedené  
zistenie bolo záverom kontroly NKÚ SR už v roku 2019. NDS sa riadila právnymi analýzami  
(stanoviskami), podľa ktorých je vlastníkom mýtneho systému SkyToll napriek tomu, že štát zaplatil  
náklady na jeho vybudovanie. MF SR malo na vec opačný názor a trvalo na tom, že vlastníctvo  
k elektronickému mýtnemu systému malo prejsť na štát bezodplatne, resp. za symbolickú cenu.  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NDS si do 31. 12. 2021 neuplatnila päťročnú zmluvnú opciu na predĺženie doby poskytovania služby  
a do 30. 9. 2022 nevyužila ani oprávnenie vyzvať spoločnosť SkyToll na prevod služby do svojho  
vlastníctva.  
Nový mýtny systém, ktorý NDS obstarávala a plánovala spustiť od 1. 1. 2023 nie je a ani v roku 2023  
nebude v prevádzke. Výsledky prvej súťaže boli nanovo vyhodnotené až 24. 1. 2023, pričom na konci  
januára 2023 súťaž nebola právoplatne ukončená. Na druhú súťaž NDS zrušila verejné obstarávanie  
a novú opätovne vyhlásila až v závere roka 2022. Nosným systémom výberu mýta mala byť od roku 2023  
nová služba EETS.  
Výnos mýta za 12 rokov prevádzky mýtneho systému (2010 až 2021) dosiahol sumu 2,224 mld. eur bez  
DPH. Z toho viac ako polovicu (50,3 %) pokrývali náklady na prevádzku mýtneho systému, ktoré  
za doterajšie obdobie dosiahli sumu 1,119 mld. eur bez DPH.  
NKÚ SR konštatuje, že NDS je spoločnosť, ktorá je závislá od dotácií zo štátneho rozpočtu, od zdrojov  
EÚ a od bankových úverov z dôvodu, že príjmy spoločnosti, dosiahnuté vlastnou činnosťou (tržby z mýta  
a príjmy z úhrad za diaľničné známky), nepokrývajú prevádzkové náklady.  
Zo štrukturálnej analýzy jednotlivých rokov vyplýva, že najväčší podiel na celkových príjmoch mali prijaté  
verejné prostriedky zo štátneho rozpočtu, EÚ a zo zahraničia, a tento podiel sa pohyboval medzi 47 až  
62 % za kontrolované obdobie. Podiel bežných príjmov NDS sa na celkových skutočných príjmoch  
pohyboval medzi 36 – 39 % za kontrolované obdobie.  
Za sledované obdobie nebol plán obstarania investičného majetku splnený ani v jednom roku. V roku 2021  
bol plán plnený len na 64,76 %. Neplnenie plánu spôsobil najmä posun výstavby do roku 2022,  
neschválená investícia MF SR, zdĺhavý proces výkupu pozemkov, nekryté finančné prostriedky,  
neukončené verejné obstarávanie.  
Identifikovaný bol negatívny vplyv systému rozpočtovania na realizáciu investičného plánu. V praxi  
(od roku 2021) ide o tzv. systém nulového štartovacieho rozpočtu. To znamená, že rezorty začínajú  
s investičným rozpočtom nula. Na každú stavbu v prípade rezortu dopravy je tak potrebný explicitný súhlas  
MF SR.  
Za kontrolované obdobie bol zaznamenaný pokles kapitálových výdavkov, čo zvyšuje tlak na schopnosť  
NDS, aby zabezpečila dostatok zdrojov pre budúce investície, ale aj pre dokončenie rozpracovaných  
investícií.  
Čerpanie príspevkov na krytie kapitálových výdavkov z rozpočtu EÚ vykazuje prepad. Ťažisko  
financovania kapitálových výdavkov sa presúva na zdroje štátneho rozpočtu.  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti,  
aby uložil MD SR povinnosť predložiť do 30. 6. 2023 analýzu o tom, akým spôsobom a na základe čoho  
bude zabezpečený výber mýta na Slovensku (kontinuita výberu mýta do času vybudovania  
a sprevádzkovania nového „národného“ mýtneho systému);  
aby vzhľadom na investičný dlh a zníženie objemu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ,  
uložil MD SR povinnosť predložiť analýzu udržateľného financovania cestnej infraštruktúry, vyplývajúcu  
so Strategického plánu rozvoja dopravy SR do roku 2030 a v súlade s naplnením medzinárodných  
záväzkov voči EÚ.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Nastavenie procesu plánovania, prípravy, realizácia projektov a investičná činnosť NDS, zameraná na projekty D1  
Hubová – Ivachnová a D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. Cieľom kontroly bola aj oblasť elektronického  
výberu mýta, poistných zmlúv a hospodárenie s majetkom. Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu s prvkami  
výkonnosti.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrolovaným obdobím boli roky 2018 až 2021 a súvisiace obdobia. Metódami pre získavanie dôkazov kontroly  
bolo najmä vyžiadanie dokladov a dokumentov, písomné stanoviská k predmetu kontroly, analýzy údajov,  
rozhovory s vecne príslušnými zamestnancami kontrolovaného subjektu.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Realizovanie projektov NDS  
Projekty sa nezrealizovali v období oprávnenosti výdavkov, a preto sa využil proces tzv. fázovania projektov, čím  
sa zabezpečilo dofinancovanie projektov z eurofondov. Prvá fáza bola implementovaná v rámci OPD. Práce na  
projekte D1 Hubová – Ivachnová pokračovali v II. fáze, avšak vzhľadom na pozastavenie prác z dôvodu  
nepredvídateľných geologických okolností v roku 2015 a z nich vyplývajúcich viacerých možných technických  
riešení v budúcom pokračovaní procesu výstavby, ŽoNFP v rámci tzv. II. fázy podaná nebola. Druhá fáza projektu  
D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala je implementovaná v rámci OPII na základe Zmluvy o poskytnutí  
NFP.  
Projekt D1 Hubová Ivachnová  
Preverením procesu predkladania a schvaľovania žiadostí o NFP sa zistilo, že v internej riadiacej dokumentácii  
nebolo stanovené, kto je zodpovedný za predkladanie žiadosti o NFP, kto je oprávnený na vykonanie kontroly  
správnosti a úplnosti predloženej žiadosti o NFP, ani to, aké sú lehoty na ich podávanie a schvaľovanie. Proces  
predkladania žiadostí o platbu nie je v internej riadiacej dokumentácii NDS upravený, nie je určená osoba  
oprávnená na vykonanie kontroly správnosti a úplnosti predložených žiadostí, ani to, aké sú lehoty ich predkladania.  
V čase výkonu kontroly prebiehali rokovania za účasti NDS, zhotoviteľa stavby, ÚHP, MF SR, MD SR, ktorých  
predmetom bolo – zadefinovanie akceptovanej zmluvnej hodnoty za celý tento projekt. Na základe vyhodnotenia  
zadefinovaných šiestich scenárov riešenia investície projektu, NDS navrhla do realizácie scenáre, ktoré preferovali  
dokončenie diela so súčasným zhotoviteľom v rozsahu objektov nevyhnutných na sprejazdnenie diela alebo  
dokončenie všetkých objektov súčasným zhotoviteľom. Pri socioekonomickom zhodnotení jednotlivých scenárov  
sa brali do úvahy aj tzv. stratené (ušlé) benefity, t. j. kvantifikované celospoločenské úspory, ktoré by mohli vzniknúť  
len po sprevádzkovaní diaľnice D1 Hubová – Ivachnová. Podľa kvantifikovaných benefitov za roky 2025 a 2026,  
ktoré možno dosiahnuť implementovaním scenára, ktorý predpokladá sprejazdnenie úseku od decembra 2024,  
dochádza k úsporám za roky 2025 a 2026 v objeme približne 68 700 000 eur. Avšak na základe uvedeného možno  
vyjadriť aj opačný názor a síce, že oneskorením sprejazdnenia predmetného úseku diaľnice oproti pôvodnému  
plánu dochádza za rok 2024 k ušlým benefitom (spoločenskej ujme).  
Žiaden zo scenárov vývoja realizácie projektu nepredpokladá dokončenie stavby najneskôr do 31. 12. 2023, do  
kedy je prijímateľ v súvislosti s ukončovaním fázovaného projektu v programovom období 2014 až 2020 povinný  
ukončiť fyzickú (tzn. realizáciu hlavných aktivít fázovaného projektu) a finančnú realizáciu fázovaného projektu  
a splniť podmienky a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o NFP. Z toho vyplýva riziko vrátenia 19,6 mil. eur, ktoré  
predstavovali čerpanie zdrojov EÚ na uvedený projekt v rámci prvej fázy realizovanej prostredníctvom OPD. Všetky  
výdavky súvisiace s jeho výstavbou budú musieť byť hradené výhradne zo štátneho rozpočtu SR.  
Omeškaním dokončenia projektu diaľnice D1 Hubová – Ivachnová dochádza k ušlému benefitu (spoločenskej  
ujme) v hodnote približne 30 mil. eur a riziku vrátenia peňazí z fondov EÚ v hodnote 19,6 mil. eur.  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Projekt Lietavská Lúčka Višňové Dubná Skala  
RO vykonal v roku 2016 administratívnu finančnú kontrolu verejného obstarávania (štandardná ex-post kontrola  
VO a kontrola Dodatkov č. 1 a 2 ZoD). Na základe zisteného systémového nedostatku týkajúceho sa procesu VO  
bola udelená finančná oprava vo výške 10 % z celkovej hodnoty oprávnených výdavkov.  
Na základe vykonanej administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste, RO pri overovaní žiadostí  
o platbu zistil neoprávnené výdavky, ktoré sa týkali stavebného objektu „Razenie tunela NRTM  
a primárne ostenie". Neoprávnené výdavky boli identifikované v hodnote 330 550,90 eur, o ktorú bola žiadaná  
suma na preplatenie znížená. K preplateným výdavkom z predošlých štyroch ŽoP bola zaevidovaná jedna  
nezrovnalosť pre všetky ŽoP v celkovej výške 2 326 902,27 eur, ku ktorej bola NDS zaslaná žiadosť o vrátenie  
finančných prostriedkov.  
Stav dokončenia predmetného projektu k 31. 8. 2022 bol na úrovni 43,22 %. Stav dokončenia tunela Višňové  
k 31. 8. 2022 bol na úrovni cca 45 %.  
MD SR vykonalo opätovnú administratívnu finančnú kontrolu VO. Na základe identifikovaných nedostatkov uplatnil  
RO OPII finančnú opravu vo výške 10 % zo sumy oprávnených výdavkov týkajúcich sa predmetného VO.  
Dopady oneskorenia dokončenia projektov  
Okrem priamych negatívnych finančných dopadov má oneskorenie dokončenia projektov aj súvisiace nepriame  
vplyvy, a to neplnenie strategických cieľov NDS – vybudovať diaľničnú sieť a maximalizovať vlastné finančné zdroje  
(čiastkový strategický cieľ: efektívnosť výnosov zo spoplatnenej siete).  
Negatívnym dopadom je aj neplnenie záväzku Slovenskej republiky v budovaní diaľničnej siete, ktoré vyplýva  
z Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1315/2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej  
dopravnej siete.  
V súlade s napĺňaním strategického cieľa – vybudovať diaľničnú sieť, NDS kvantifikovala predpokladaný  
investičný dlh na dobudovanie TEN-T cestnej infraštruktúry na Slovensku v čiastke 13,6 mld. eur. V praxi to  
znamená pripraviť a následne vybudovať 746,68 km rýchlostných ciest a diaľnic. V období od roku 2005 do  
07/2022 NDS preinvestovala na dokončené úseky TEN-T siete 8,9 mld. eur, čo predstavuje takmer 766 km  
novovybudovaných diaľnic a rýchlostných ciest.  
Mýto  
V roku 2021 bolo v zmysle platnej legislatívy k 31. 12. 2021 elektronickým mýtom spoplatnených celkovo  
8 199 km pozemných komunikácií, ktoré zahŕňali 796 km diaľnic, 3 747 km ciest I. triedy a 3 656 km ciest II. triedy,  
z čoho nulovou sadzbou bolo spoplatnených 2 106 km (uvádzaná hodnota je vyššia oproti reálnym hodnotám  
z dôvodu kombinácií viacerých tranzitných koridorov v mestách a obciach) ciest I. triedy a všetky úseky na cestách  
II. triedy. Nárast dĺžky spoplatnených diaľnic bol spôsobený spoplatnením nových úsekov ciest na D1, D3 a úsekov  
PPP projektu D4/R7.  
Sadzbu mýta upravuje zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných  
komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výška sadzieb mýta je  
stanovená v Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 497/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje spôsob výpočtu mýta,  
výška sadzby mýta a systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií  
v znení neskorších predpisov.  
Elektronický výber mýta bol na Slovensku realizovaný na základe Zmluvy o ETS, ktorú dňa 13. 1. 2009 uzatvorila  
NDS so spoločnosťou SkyToll. Dĺžka trvania predmetnej zmluvy bola stanovená na dobu 13 rokov. To znamená,  
že základná doba poskytovania komplexnej služby elektronického výberu mýta sa skončila  
31. 12. 2022. Na zabezpečenie kontinuity výberu mýta po roku 2022 prichádzali do úvahy nasledovné možnosti:  
uplatnenie zmluvne dojednanej opcie na predĺženie doby poskytovania služieb o 5 rokov,  
uplatnenie opcie na nadobudnutie vybudovaného EMS od poskytovateľa prostredníctvom kúpy podniku  
alebo časti podniku poskytovateľa,  
vyhlásenie verejného obstarávania na vybudovanie nového mýtneho systému.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Možnosť využiť uplatnenie päťročnej opcie na predĺženie doby poskytovania služby mala NDS obmedzenú  
najneskôr do 31. 12. 2021. Aj na základe výsledkov analýz, štúdií uskutočniteľnosti a ich hodnotení (odporúčaní  
a záverov) zo strany ÚHP, sa NDS rozhodla túto opciu nevyužiť.  
Alternatívou k uplatneniu tejto opcie bolo vyhlásenie verejného obstarávania na vybudovanie nového mýtneho  
systému a výber nového poskytovateľa služieb. Cieľom bolo výrazne znížiť nákladovosť mýtneho systému a zvýšiť  
efektívnosť výnosu mýta. NDS pripravila verejné obstarávanie na dve súťaže s názvom „Vybudovanie  
Elektronického mýtneho systému a poskytovanie Služieb technickej podpory“ a „Poskytovanie mýtnych Služieb“.  
V rámci prvej z vyššie uvedených súťaží malo byť obstarané vybudovanie nového mýtneho systému, ktorý by mal  
po vybudovaní prejsť do vlastníctva NDS, pričom jeho dodávateľ by naďalej poskytoval NDS technickú podporu.  
V druhej súťaži mal byť vybraný dodávateľ zákazníckych služieb a palubných jednotiek. Výsledky prvej súťaže boli  
nanovo vyhodnotené až 24. 1. 2023, pričom na konci januára 2023 súťaž nebola právoplatne ukončená. Na druhú  
súťaž NDS zrušila verejné obstarávanie a novú opätovne vyhlásila až v závere roka 2022.  
Na kontrolný systém (Enforcement) NDS nevyhlásila verejnú súťaž, pretože počítala s jeho nadobudnutím  
od spoločnosti SkyToll (odkúpením podniku, resp. jeho časti). Na tento účelom prebiehal v spoločnosti SkyToll  
audit, ktorý k termínu ukončenia výkonu kontroly nebol dokončený a NDS jeho výsledky nemala k dispozícii.  
Termín na uplatnenie opcie na nadobudnutie vybudovaného mýtneho systému od spoločnosti SkyToll  
prostredníctvom kúpy podniku alebo časti podniku bol tiež časovo obmedzený. Podľa Zmluvy o ETS bola NDS  
oprávnená vyzvať spoločnosť SkyToll na prevod služby najneskôr 3 mesiace pred koncom roka 2022, t. j. do 30.  
9. 2022. NDS toto oprávnenie v uvedenom termíne nevyužila. Napriek tomu aktuálne, podľa dostupných informácií,  
prebiehajú medzi NDS a spoločnosťou SkyToll rokovania o odkúpení Enforcementu.  
V súvislosti s nezískaním kontrolného systému (Enforcementu) od spoločnosti SkyToll do vlastníctva NDS,  
poukázal NKÚ SR v čase ukončenia výkonu kontroly na riziko v tom, že od januára 2023 by mohlo dôjsť  
k poklesu efektívnosti výberu mýta a zároveň aj k zníženiu výnosov mýta. Vzhľadom na uzatvorený  
dodatok k Zmluve o ETS v závere roka 2022 sa predmetné riziko minimalizovalo.  
Niektoré podmienky a parametre Zmluvy o ETS boli od začiatku nastavené výrazne v neprospech NDS, čo  
malo vplyv na jej náklady. NKÚ SR už v roku 2019 upozornil vo svojej správe na neefektívne a nehospodárne  
nastavený systém. Hoci náklady za návrh a vybudovanie mýtneho systému (pôvodná cena za túto službu bola  
v čase uzatvorenia Zmluvy o ETS vyčíslená na 256,1 mil. eur bez DPH), ako aj náklady na obnovu a údržbu  
mýtneho systému počas základnej doby poskytovania služby boli zaplatené z verejných zdrojov, ani technické  
K ukončeniu existujúcej Zmluvy o ETS so spoločnosťou SkyToll a na účel vysporiadania sa s touto zmluvou, NDS  
si dala vypracovať niekoľko právnych analýz a stanovísk. Z ich záverov vyplynulo najmä to, že táto zmluva nie je  
koncesiou, ale zákazkou na služby a vlastníkom všetkých komponentov služby je počas celej doby poskytovania  
služby SkyToll. Elektronický mýtny systém dôsledkom nevhodne nastavených podmienok verejného obstarávania  
a podmienok Zmluvy o ETS neprejde automaticky do vlastníctva NDS napriek tomu, že náklady na vybudovanie  
elektronického mýtneho systému boli zahrnuté v cene za poskytovanie služby v prvých štyroch rokoch prevádzky.  
Ak by si NDS chcela uplatniť voči SkyTollu bezodplatné alebo takmer bezodplatné prevedenie komponentov služby  
do svojho vlastníctva, závery stanovísk svedčili skôr v jej neprospech. NDS si závery právnych stanovísk osvojila  
a riadila sa nimi v praxi.  
MF SR malo na vec opačný názor a trvalo na tom, že Zmluva o ETS je koncesná zmluva a vlastníctvo  
k elektronickému systému mýta má prejsť na štát bezodplatne, resp. za symbolickú cenu.  
Rozdielny názor na právnu formu zmluvy, ako aj na vlastníctvo mýtneho systému po ukončení Zmluvy  
o ETS medzi MF SR a NDS k termínu ukončenia výkonu kontroly nebol vyriešený.  
NKÚ SR na základe kontroly upozornil na riziko v tom, že v Zmluve o ETS neboli po uplynutí základnej doby  
poskytovania služby ustanovené podmienky poskytovania služby v tzv. „medziobdobí“, t. j. od uplynutia základnej  
doby poskytovania služby do účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo časti podniku spoločnosti SkyToll. To  
znamená, že cena za poskytovanie služby po 31. 12. 2022 (s výnimkou prípadu uplatnenia opcie na predĺženie  
doby poskytovania služby) nebola zmluvne dohodnutá a nebol dohodnutý ani spôsob jej určenia. Rovnako neboli  
jasné podmienky a spôsob ukončenia poskytovania služby v prípade, ak by nedošlo k fáze prevodu služby  
(prevodu podniku alebo časti podniku) do vlastníctva NDS.  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Európska služba elektronického výberu mýta (EETS) v SR doteraz nebola v prevádzke. Výber mýta sa u nás  
uskutočňoval výlučne s použitím „národnej“ palubnej jednotky, ktorá nie je kompatibilná s technickými  
požiadavkami EETS.  
Vzhľadom na to, že NDS nedokázala do 1. januára 2023 vybudovať a sprevádzkovať nový mýtny systém vo svojom  
vlastníctve, pracovala na zriadení novej služby EETS. Po ukončení Zmluvy o ETS so spoločnosťou SkyToll má byť  
EETS nosným systémom na výber mýta. Harmonogram bol podľa NDS nastavený tak, že prevádzka prvého EETS  
poskytovateľa bola pôvodne plánovaná na december 2022, pričom celý proces bol závislý od technickej  
pripravenosti EETS poskytovateľov akreditovať sa úspešne do slovenského systému EETS.  
S ukončením platnosti Zmluvy o ETS a zmenou spôsobu výberu mýta v SR prostredníctvom EETS bolo v čase  
výkonu kontroly, podľa NKÚ SR, spojené významné riziko s poskytovaním územnej a časovej dostupnosti  
zákazníckych služieb zo strany akreditovaných komerčných poskytovateľov EETS na takej úrovni, aby  
preregistrácia vozidiel platiteľov mýta (prevádzkovateľov vozidiel) prebehla včas a bez komplikácií. V prípade, že  
by proces akreditácie nebol v decembri 2022 úspešný ani u jedného poskytovateľa EETS, NKÚ SR poukázal na  
riziko, že elektronický výber mýta prostredníctvom systému EETS by nebol možný. To platilo v čase, keď dodatok  
k Zmluve o ETS so spoločnosťou SkyToll, týkajúci sa výberu mýta po roku 2022, nebol podpísaný. Podľa  
dostupných informácií sa v súčasnosti uchádzajú o akreditáciu traja EETS poskytovatelia, pričom záujem prejavili  
aj ďalší veľkí hráči na európskom mýtnom trhu. Slovensko by sa malo zapojiť do systému EETS naplno v priebehu  
roka 2023.  
V nasledovnej tabuľke sú uvedené výnosy, náklady a čisté výnosy NDS z elektronického výberu mýta v mil. eur  
bez DPH, s vypočítaným percentuálnym podielom nákladov a čistých výnosov z celkových výnosov. Zároveň z tejto  
tabuľky bola vypočítaná efektívnosť výnosu mýta za kontrolované obdobie rokov 2018 až 2021, ako aj za celé  
obdobie prevádzky mýtneho systému v rokoch 2010 až 2021.  
Tabuľka č. 1 – Vývoj výnosov a nákladov NDS z mýta v rokoch 2010 až 2021  
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021  
141,6 153,9 154,8 158,7 181,5 184,9 191,1 198,9 211,1 218,5 207,2 221,9 2 224,3  
106,4 102,6 119,5 126,0 93,9 79,4 78,5 76,8 84,6 84,0 82,8 84,5 1 119,0  
75,1% 66,6% 77,2% 79,4% 51,7% 42,9% 41,1% 38,6% 40,1% 38,5% 39,9% 38,1% 50,3%  
35,2 51,4 35,3 32,7 87,7 105,6 112,6 122,1 126,5 134,4 124,5 137,4 1 105,3  
24,9% 33,4% 22,8% 20,6% 48,3% 57,1% 58,9% 61,4% 59,9% 61,5% 60,1% 61,9% 49,7%  
Spolu  
Výnosy celkom v mil. eur  
bez DPH  
v mil. eur bez DPH  
Náklady  
celkom  
v % z výnosov  
celkom  
v mil. eur bez DPH*  
Čistý  
výnos  
v % z výnosov  
celkom  
*nezohľadnený posun splatnosti časti základnej ročnej ceny za prevádzku mýtneho systému v rokoch 2014 a 2015 spolu 80 mil. eur (40 mil.+40 mil.)  
Zdroj: NKÚ SR na základe podkladov NDS  
Graf č. 1 – Prehľad výnosov, nákladov a čistých výnosov z elektronického výberu mýta  
Zdroj: NKÚ SR, na základe podkladov NDS  
Výnos mýta za 12 rokov prevádzky mýtneho systému (2010 až 2021) dosiahol sumu 2,224 mld. eur bez DPH.  
Z toho viac ako polovicu (50,3 %) pokrývali náklady na prevádzku mýtneho systému, ktoré za doterajšie obdobie  
dosiahli sumu 1,119 mld. eur bez DPH. Sú to náklady na spoločnosť SkyToll, náklady na platbu mýta palivovými  
kartami, náklady na nezávislého znalca, poplatky a poradenstvo. Vzhľadom na pôvodne (v čase podpisu zmluvy)  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
stanovenú cenu za poskytovanie služby na úrovni 716 mil. eur bez DPH na 13 rokov prevádzky možno konštatovať,  
že táto bola už po 12-ich rokoch prekročená o 246,7 mil. eur bez DPH, tzn. o 34,45 %. Čistý výnos dosiahol sumu  
1,105 mld. eur bez DPH, čo predstavuje 49,7 % z celkovej sumy výnosov.  
Graf č. 2 – Podiel nákladov z celkových výnosov mýta v mil. eur bez DPH  
Zdroj: NKÚ SR na základe podkladov NDS  
Efektívnosť výnosu mýta v období rokov 2010 až 2013 bola nízka z dôvodu splácania nákladov za návrh  
a vybudovanie služby na úrovni 26 %. V období rokov 2018 až 2021 bola efektívnosť výnosu mýta na úrovni 61 %  
a za celé obdobie prevádzky mýtneho systému v rokoch 2010 až 2021 bola na úrovni len 50 %.  
NKÚ SR v tejto súvislosti upozorňuje na skutočnosť, že v súčasnej legislatíve nie je jednoznačne zadefinovaná  
povinnosť výnos z mýta investovať výlučne do prípravy, realizácie opráv, údržby a výstavby diaľnic. Zákon  
pojednáva o zabezpečení týchto činností, do ktorých sa výraznou mierou premietla samotná prevádzková činnosť  
NDS, a. s. Maximálny limit objemu čistého výnosu mýta aj výnosu z diaľničných známok, ktorý môže NDS použiť  
na krytie svojich prevádzkových nákladov, nie je stále legislatívne upravený. Takáto zmena je potrebná najmä  
z dôvodu existencie investičného dlhu a zásadného poklesu zdrojov EÚ vo financovaní Strategického plánu rozvoja  
dopravy SR do roku 2030.  
Poistné zmluvy  
V kontrolovanom období mala NDS uzatvorených 6 druhov poistných zmlúv s poistením zodpovednosti za škodu  
spôsobenú členmi orgánov spoločnosti, poistením všeobecnej zodpovednosti za škodu, poistením zodpovednosti  
za environmentálnu škodu, poistením majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb, poistením  
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a havarijným poistením motorových vozidiel.  
Kontrolou bolo zistené nehospodárne znášanie nákladov na poistné v rámci poistenia zodpovednosti za škodu  
spôsobenú členmi orgánov spoločnosti tým, že umožňuje priniesť majetkový prospech riadiacim zamestnancom  
a členom orgánov NDS, ktorí uhrádzajú náklady na poistenie v rozsahu len 2 %.  
Za všetky škodové udalosti v rámci platných a uzatvorených druhov poistných zmlúv bolo v tomto období celkové  
poistné plnenie vo výške 1, 718 mil. eur a celkové náklady na poistné vo výške 6, 908 mil. eur. Priemerná efektivita  
poistného bola vo výške 24,81 %.  
Odporúčaním pre NDS bolo, pri uzatváraní nového poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi orgánov  
spoločnosti, oddeliť v poistnej zmluve individuálne plnenie v prospech (na ochranu) pracovníka/ zamestnanca NDS  
od celkového plnenia v prospech NDS, a zároveň poistné za jednotlivé časti poistnej zmluvy finančne rozdeliť  
a zabezpečiť tak, aby si výšku poistného za poistenie individuálnej ochrany hradili poistené osoby samy a v plnej  
výške. Zároveň bolo odporúčané pri nových zmluvách dotýkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu  
spôsobenú členmi orgánov spoločnosti – prehodnotiť limit poistného plnenia.  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Hospodárenie NDS  
NDS je obchodná spoločnosť, s postavením subjektu verejnej správy, ktorá si kreuje bežný rozpočet.  
Za preverované obdobie vykázala príjmy zo štátneho rozpočtu a zdrojov EÚ vo výške 1,8 mld. eur. Z predmetu  
svojho podnikania to bola suma 1,2 mld eur. Cudzie zdroje boli určené na zabezpečenie investícií v dopravnej  
infraštruktúre.  
Nastavenie účtovného systému neposkytuje možnosť preveriť náklady správnej réžie, pretože manažérsky účtovný  
systém spoločnosti nesleduje osobitne náklady správnej réžie, ale vykazuje náklady po jednotlivých nákladových  
strediskách.  
Tabuľka č. 2 – Plnenie finančného plánu v tis. eur  
Ukazovateľ  
2018  
2019  
2020  
2021  
skutočnosť  
377 786  
344 316  
33 470  
plán  
390 306  
skutočnosť  
395 341  
377 584  
17 757  
plán  
427 979  
skutočnosť  
392 039  
355 298  
36 741  
plán  
366 962  
skutočnosť  
417 210  
400 227  
16 983  
plán  
Výnosy  
438 738  
430 217  
8 521  
Náklady  
361 097  
29 208  
7 311  
407 937  
20 042  
4 372  
384 759  
- 17 797  
- 3 624  
HV pred zdanením  
Daň z príjmov  
7 568  
3 766  
4 979  
4 011  
2 251  
HV po zdanení  
25 902  
21 897  
13 991  
15 670  
31 762  
- 14 173  
12 972  
6 270  
Zdroj: NKÚ SR, na základe podkladov NDS  
Za kontrolované obdobie (okrem roku 2019) NDS dosiahla plánovaný výsledok hospodárenia pred zdanením.  
Kreovanie a plnenie finančného plánu malo za úlohou naplniť zdroje pre strategický cieľ – maximalizovať vlastné  
finančné zdroje spoločnosti. Avšak v predložených finančných dokumentoch nebolo definované, ako spoločnosť  
maximalizuje svoje vlastné finančné zdroje a ich rast.  
Najväčšími zdrojmi príjmu spoločnosti, dosiahnuté vlastnou činnosťou, boli tržby z mýta a z predaja eDZ.  
Tabuľka č. 3 – Plnenie plánu tržieb z mýta a predaja diaľničných známok v tis. eur  
Výnosy skutočnosť  
Tržby z mýta  
2018  
2019  
2020  
2021  
211 132  
76 065  
218 453  
79 104  
207 247  
64 924  
221 940  
68 423  
Predaj eDZ *  
Výnosy plán  
Tržby z mýta  
Predaj eDZ*  
Rozdiel mýto  
Rozdiel eDZ  
210 618  
76 887  
514  
227 838  
79 687  
- 9 385  
- 583  
196 360  
62 194  
10 887  
2 730  
234 781  
78 330  
- 12 841  
- 9 907  
- 822  
Zdroj: NKÚ SR, na základe podkladov NDS, *bez časového rozlíšenia  
Splnenie plánovaných výnosov z mýta bolo dosiahnuté len v rokoch 2018 a 2020. Plnenie plánu tržieb z eDZ  
v rokoch 2018, 2019 a 2021 nebolo dosiahnuté. V roku 2020 bol plán po jeho výraznej úprave splnený.  
NKÚ SR poukázal na negatívny dopad systému rozpočtovania v súvislosti s realizáciou investičného plánu. V praxi  
(od roku 2021) ide o tzv. systém nulového štartovacieho rozpočtu. Kapitoly štátneho rozpočtu predložia MF SR  
svoje priorizované požiadavky na kapitálové výdavky (kapitálové transfery) zo štátneho rozpočtu. Investície  
a projekty investičného charakteru nad 1 mil. eur prechádzajú ekonomickým hodnotením MF SR. Do rozpočtu  
kapitoly štátneho rozpočtu sú zaradené až po zohľadnení rozpočtových možností štátneho rozpočtu a po  
preukázaní pripravenosti, ekonomickej návratnosti budúcej investície. Súčasťou hodnotenia investície MF SR je  
preukázanie súladu s rezortnou stratégiou MD SR, prínos k naplneniu cieľov kapitoly štátneho rozpočtu, ako aj  
overenie detailného rozpočtu kapitoly štátneho rozpočtu na úrovni konkrétnych tovarov a služieb. Uvedený proces  
rozpočtovania kapitálového rozpočtu kapitoly štátneho rozpočtu, čakanie na odsúhlasovanie investícií MF SR má  
vplyv na finančné riadenie investícií, ktoré realizuje NDS.  
Za obdobie rokov 2018 až 2021 nebol plán obstarania investičného majetku splnený ani raz. V roku 2021 bol plán  
plnený len na 64,76 %. Kapitálové výdavky na obstaranie aktív v sledovanom období klesali z úrovne 562 221 tis.  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
eur v roku 2018 na 403 275 tis. eur v roku 2021. Pokles kapitálových výdavkov sa prejavil aj na jeho podieli na  
celkových skutočných výdavkoch, ktorý mal klesajúcu tendenciu z 69,4 % na 55,2 %.  
Zostatková hodnota prioritného infraštruktúrneho majetku je vykazovaná netransparentne, čo neumožňuje dozornej  
rade plnohodnotne vykonávať svoju činnosť, lebo nemá možnosť disponovať informáciou o jeho stave a pohybe.  
Uvedený nedostatok zároveň negatívne ovplyvňuje napĺňanie povinnosti NDS poskytnúť MD SR údaje definované  
v zákone o NDS.  
Zistené boli rozdiely medzi údajmi z individuálnej účtovnej závierky a výkazmi vybraných údajov. Nesúlad sa týkal  
dlhodobého nehmotného majetku, ktorá NDS vykazovala ako ostatný majetok.  
Informačný systém GIS, zachytávajúci evidenciu pozemkov, vykazoval systémový nedostatok z dôvodu, že  
v niektorých prípadoch nemal o nich presné údaje. Išlo napríklad o duplicitu vo vyjadrení hodnôt pozemkov, zmenu  
čísla a rozmeru parcely a absenciu údajov o pozemkoch pred rokom 2012.  
Inventúrny súpis pozemkov k 31. 10. 2020 neobsahoval, pri viacerých pozemkoch nachádzajúcich sa pod stavbami,  
stanovené parametre v zmysle príslušnej internej smernice NDS, čo nebolo v súlade so zákonom  
o účtovníctve.  
NKÚ SR odporučil zabezpečiť softvérové vybavenie tak, aby údaje o pozemkoch boli vedené kompletne  
a boli aktualizované. Súčasne sa odporučilo zaviesť v evidencii pozemkov kontrolný mechanizmus upozorňujúci  
na zmeny.  
Individuálna účtovná závierka obsahuje informáciu, že tento dokument je zostavený „len pre všeobecné použitie“,  
bez špecifikácie tohto pojmu. V závierke je tiež uvedené, že „Informácie uvedené v týchto dokumentoch podľa NDS  
nie je možné použiť na účely akéhokoľvek špecifického používateľa ani na posúdenie jednotlivých transakcií.  
Používatelia účtovnej závierky by sa podľa NDS nemali spoliehať na tieto dokumenty ako jediný zdroj informácií  
pri svojom rozhodovaní“. Zverejnením tohto oznámenia sa NDS, podľa zákona o účtovníctve, nezbavuje  
zodpovednosti za informácie, ktoré v nich uvádza. NDS ako subjekt verejnej správy, ktorý je prijímateľom verejných  
prostriedkov, týmto oznamom vysiela používateľom tohto dokumentu negatívny signál.  
Tabuľka č. 4 – Poskytnuté dotácie zo ŠR, EÚ a zahraničia za kontrolované obdobie  
Zdroj: NKÚ SR, na základe podkladov NDS  
Dotácie poskytované zo ŠR, EÚ zaznamenali za kontrolované obdobie pokles o 125 706 tis. eur. NDS je príjemcom  
prostriedkov zo zahraničia na kapitálové výdavky, a tieto príjmy vzrástli za kontrolované obdobie  
o 4 229 tis. eur. V roku 2020 prijala NDS od MD SR sumu 55 809 tis. eur zo štátneho rozpočtu, ktorá bola navýšená  
z dôvodu predpokladu výpadku prostriedkov v dôsledku kompenzácií negatívneho vplyvu pandémie na  
hospodárenie spoločnosti. NDS tieto prostriedky nevyčerpala v plnej výške a vrátila sumu 15 mil. eur  
do štátneho rozpočtu. Zároveň NDS vrátila naspäť prostriedky aj po zistených nezrovnalostiach a iné vratky za  
prostriedky EÚ za obdobie 2018 až 2021 celkom v sume 65 384 tis. eur, ktoré boli čiastočne hradené aj  
zo štátneho rozpočtu.  
Kapitálový rozpočet spoločnosti  
Tabuľka č. 5 – Kapitálový rozpočet NDS, porovnanie plánu a skutočnosti v tis. eur  
Plán  
2018  
Skutočnosť  
Rozdiel  
Plán  
2019  
Skutočnosť  
Rozdiel  
Plán  
2020  
Skutočnosť  
Rozdiel  
Plán  
Skutočnosť  
Rozdiel  
Kapitálový rozpočet  
%
2018  
%
%
2019  
%
%
2020  
%
2021  
%
2021  
%
523 692 61,81%  
446 463 55,48%  
499 169 60,94%  
397 986 47,26%  
Kapitálový príjem,  
kapitálové transfery  
Kapitálové výdavky  
Prebytok / schodok  
kapitálového rozpočtu  
562 134 63,67%  
-38 443 680 897 65,48%  
-234 434 520 037 63,54%  
-20 868 581 161 56,15%  
-183 176  
-285 989  
562 221 69,44%  
512 082 65,09%  
451 363 64,97%  
403 275 55,25%  
574 129 68,08%  
-11 908 693 065 68,13%  
-180 983 535 747 66,52%  
-84 384 689 264 68,06%  
-11 995 -4,40% -38 530 -7,62% -26 535 -12 167 -2,65% -65 619 -9,61% -53 451 -15 710 -2,98% 47 806 -4,03% 63 516 -108 103 -11,91% -5 289 -7,99% 102 814  
Zdroj: Spracované na základe výkazu o príjmoch a výdavkoch a finančných operáciách NDS  
Z prehľadu je zrejmé, že NDS plánovala najväčšie kapitálové príjmy v roku 2019 (681 mil. eur) a v roku 2021 (581  
mil. eur). NDS plánovala kapitálové výdavky najvyššie v roku 2019 (693 mil. eur) a v roku 2021  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
(689 mil. eur). NDS plánovala schodok kapitálového rozpočtu. NDS plánovala kapitálové výdavky vo vyššom  
objeme než kapitálové príjmy.  
Z vývoja položiek kapitálového rozpočtu je možné vysledovať pokles, čo zvyšuje tlak na schopnosť NDS zabezpečiť  
dostatok zdrojov pre budúce investície, ale aj pre ukončenie už rozbehnutých investícií. Zdrojom pre realizáciu  
investícií sú verejné prostriedky, najviac ich NDS prijala v roku 2018 (524 mil. eur) a v roku 2020 (499 mil. eur). Za  
kontrolované obdobie dosiahla NDS najnižšie kapitálové príjmy v roku 2021 (397 mil. eur) a v roku 2019 (446 mil.  
eur).  
Vývoj zdrojov krytia kapitálových výdavkov zaznamenal zmenu jeho financovania, keď od roku 2019 sa menil pomer  
financovania investícií zo štátneho rozpočtu a rozpočtu EÚ. Čerpanie príspevkov z rozpočtu EÚ vykazuje prepad  
v roku 2020 (78,5 mil. eur) a v roku 2021 (87,6 mil. eur). NDS viac financuje svoje kapitálové výdavky z prostriedkov  
zo štátneho rozpočtu, výrazné čerpanie kapitálových výdavkov vykazovala NDS v roku 2020 (341 mil. eur) a to  
aj napriek núdzovému stavu v danom čase.  
V súčasnosti má na realizáciu investícií vplyv rastúca inflácia, energetická kríza ovplyvňujúca ceny stavebných  
materiálov a pracovnej sily. Tejto výzve spoločnosť čelí, čo zvyšuje tlak na finančné riadenie prostriedkov  
a na priority v rámci investičnej politiky MD SR a NDS.  
Vybrané strategické ciele a činnosti NDS, v ktorých NKÚ SR vidí priestor na zlepšenie  
Vybudovať diaľničnú sieť  
Výstup: odovzdať do užívania nové úseky diaľnic a pripraviť do výstavby nové úseky diaľnic. V období rokov  
2019 až 2022 pripraviť zásobník projektov v dĺžke 735 km a odovzdať do užívania 110 km nových úsekov diaľnic.  
Cieľ odovzdať do užívania 110 km nových úsekov diaľnic bol plnený v rozsahu len 52,76 km. Neplnenie uvedeného  
cieľa má negatívny dopad aj na záväzok SR v budovaní diaľničnej siete, ktorý vyplýva z Nariadenia Európskeho  
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete. NDS  
kvantifikovala predpokladaný investičný dlh na dobudovanie TEN-T cestnej infraštruktúry na Slovensku v čiastke  
13,6 mld. eur.  
Maximalizovať vlastné finančné zdroje  
Výstup: zabezpečiť maximálne výnosy spoločnosti optimálnym využívaním vlastných aktív. Akčný plán stratégie  
NDS na roky 2019 až 2022 obsahuje cieľ maximalizovať vlastné finančné zdroje, v ktorom je stanovený čiastkový  
strategický cieľ: efektívnosť výnosov zo spoplatnenej siete. Vo finančných dokumentoch, predložených ku kontrole,  
nie je definované ako spoločnosť maximalizuje svoje vlastné zdroje a jeho rast.  
Vývoj zdrojového krytia kapitálových výdavkov zaznamenal od roku 2018 významnú zmenu pomeru  
financovania investícií v tom zmysle, že ťažisko výdavkov sa zo zdrojov EÚ presunulo na ŠR. Kým v roku 2018  
činili zdroje EÚ 318 669 tis. eur, v roku 2021 klesli na sumu 87 687 tis. eur. Naopak, v roku 2018 predstavovali  
zdroje ŠR sumu 129 368 tis. eur, ktoré v roku 2021 vzrástli na sumu 224 212 tis. eur. NDS viac financuje svoje  
kapitálové výdavky z prostriedkov ŠR. V súčasnosti má na realizáciu investícií vplyv rastúca inflácia a  
energetická kríza ovplyvňujúca ceny stavebných materiálov a pracovnej sily. Spoločnosť čelí zvýšenému tlaku  
na finančné riadenie prostriedkov a na priority v rámci investičnej politiky MD SR a NDS.  
Záver  
Fyzická a finančná realizácia projektu D1 Hubová – Ivachnová nebude do 31. 12. 2023 dokončená, z čoho vyplýva  
riziko vrátenia 19,6 mil. eur z prostriedkov EÚ. V praxi to znamená, že všetky výdavky súvisiace s výstavbou tohto  
úseku budú musieť byť hradené výhradne zo ŠR, pričom omeškaním dokončenia projektu dochádza aj k ušlému  
benefitu (spoločenskej ujme) v hodnote približne 30 mil. eur.  
Obdobne nebude v pôvodnom termíne hotový ani projekt D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, keďže  
stav jeho dokončenia bol k 31. 8. 2022 na úrovni cca 43 %. K štyrom predplateným žiadostiam o platbu bola  
zaevidovaná nezrovnalosť vo výške 2 327 tis. eur a NDS bola zaslaná žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov.  
Ušlý benefit je v tomto prípade vyčíslený na sumu približne 15 mil. eur.  
10  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zlými a nekvalifikovanými manažérskymi rozhodnutiami sa časť nákladov za jeden a druhý projekt bude hradiť zo  
štátneho rozpočtu. MD SR by v takýchto prípadoch malo vyvodiť zodpovednosť za manažérske zlyhania.  
Po ukončení Zmluvy o ETS, technické zariadenia ani mýtny systém, ako taký, nie sú vo vlastníctve štátu, ale  
v majetku súkromného prevádzkovateľa, hoci boli zaplatené z verejných zdrojov. Vzhľadom na to, že NDS  
nedokázala do 1. januára 2023 vybudovať a sprevádzkovať nový mýtny systém vo svojom vlastníctve, pracovala  
na zriadení novej služby EETS. Kontinuita výberu mýta od 1. 1. 2023 je zabezpečená formou dodatku k Zmluve  
o ETS so spoločnosťou SkyToll, pričom existuje pochybnosť o správnosti takéhoto konania NDS.  
Za kontrolované obdobie bol zaznamenaný pokles kapitálových výdavkov, čo zvyšuje tlak na schopnosť NDS  
zabezpečiť dostatok zdrojov pre budúce investície, ale aj pre dokončenie rozpracovaných investícií.  
Čerpanie príspevkov na krytie kapitálových výdavkov z rozpočtu EÚ vykazuje prepad. Ťažisko zdroja financovania  
kapitálových výdavkov sa presúva na prostriedky štátneho rozpočtu.  
Na realizáciu investícií negatívne vplýva aj vysoká inflácia a energetická kríza premietnutá do rastu cien stavebných  
materiálov. Zmena podielu zdrojov financovania kapitálových výdavkov, ako aj dopady krízy zvyšujú tlak na  
finančné riadenie prostriedkov a na priority v rámci investičnej politiky MD SR a NDS  
.
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Kontrola bola ukončená protokolom o výsledku kontroly. NDS vzniesla námietky proti niektorým kontrolným  
zisteniam. Časť námietok bola vyhodnotená ako neopodstatnená, niektoré boli vyhodnotené ako čiastočne, resp.  
úplne opodstatnené. NKÚ SR uložil kontrolovanému subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov  
a predložiť správu o ich plnení. NKÚ SR bude plnenie prijatých opatrení monitorovať a vyhodnocovať.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.  
Dúbravská cesta 14  
824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911  
841 04 Bratislava  
+421 2 583 11 111  
11  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zoznam použitých skratiek  
Skrátený názov  
Úplné znenie  
eDZ  
Elektronická diaľničná známka.  
Európska služba elektronického výberu mýta (European Electronic Toll Service) je mýtna služba  
EETS, Služba EETS poskytovaná užívateľovi EETS poskytovateľom EETS na základe zmluvy o jednej alebo viacerých  
oblastiach EETS.  
EK  
Európska komisia  
EMS  
EÚ  
Elektronický mýtny systém Slovenskej republiky.  
Európska únia  
MD SR  
MF SR  
NDS  
NFP  
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky.  
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.  
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.  
Nenávratný finančný príspevok  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Operačný program Doprava  
NKÚ SR  
OPD  
OPII  
Operačný program integrovaná infraštruktúra  
Riadiaci orgán  
RO  
SkyToll  
TEN-T  
ÚHP  
VO  
SkyToll, a. s.  
Transeurópska dopravná sieť  
Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR  
Verejné obstarávanie  
Zmluva  
o poskytovaní  
komplexnej  
služby  
elektronického  
výberu  
mýta  
č. ZML/1241/2010, uzatvorená dňa 13. 1. 2009 medzi NDS v postavení verejného obstarávateľa  
a/alebo objednávateľa a/alebo objednávateľa služby a spoločnosťou SkyToll v postavení  
poskytovateľa služby a/alebo poskytovateľa.  
Zmluva o ETS  
ZoD  
Zmluva o dielo  
ŽoNFP  
ŽoP  
Žiadosť o nenávratný finančný príspevok  
Žiadosť o platbu  
12