Správa o výsledku kontroly  
2023  
Spotrebiteľské práva občana  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,  
Slovenská obchodná inšpekcia  
Ministerstvo hospodárstva je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu spotrebiteľa s výnimkou finančných  
služieb. Podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, okrem iného, riadi aj výkon štátnej správy vo veciach ochrany  
spotrebiteľa; vypracúva a predkladá návrh koncepcie štátnej spotrebiteľskej politiky a informuje spotrebiteľov o ich  
právach a povinnostiach. Zároveň riadi a kontroluje Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá je orgánom,  
vykonávajúcim štátnu kontrolu vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa s celoslovenskou pôsobnosťou.  
Kontrola bola vykonaná podľa príslušných ustanovení zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré vychádzajú zo  
základných princípov kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Pri  
kontrole boli použité také postupy a techniky, ako je preskúmanie relevantných dokladov, rozhovory a analytické  
metódy v podobe rozboru problémov. Kontrolovaným obdobím boli roky 2017 až 2021 a súvisiace obdobie. Údaje  
boli vyberané neštatistickými metódami, na základe profesionálneho úsudku kontrolóra a podľa povahy získaných  
informácií. V procese plánovania boli stanovené dve hlavné riziká, ktoré sa vykonanou kontrolou potvrdili.  
Oblasť spotrebiteľských práv je aktuálnou a významnou témou, ktorá sa priamo týka občanov, keďže každá fyzická  
osoba je zároveň spotrebiteľom. Významnosť témy tiež vyplýva z dynamických zmien v oblasti správania  
sa predajcov a spotrebiteľov, ako aj z komplexnosti samotnej problematiky spotrebiteľských práv.  
Jednou z hlavných úloh štátu by malo byť využívanie všetkých dostupných prostriedkov na zabezpečenie  
adekvátnej ochrany práv spotrebiteľov. V uvedenej oblasti plní štát, prostredníctvom svojich orgánov,  
nezastupiteľnú úlohu – preberá a určuje vhodnú právnu úpravu, a zároveň vytvára adekvátny inštitucionálny rámec  
takejto ochrany.  
•
•
Nastavený systém zabezpečenia ochrany záujmov a práv spotrebiteľa, ako aj realizácia procesov a opatrení  
pri ochrane práv spotrebiteľa, nie sú dostatočné a nefungujú v plnom rozsahu.  
Kontrola poukázala na absenciu štátnej stratégie pre oblasť spotrebiteľskej politiky po roku 2020, ktorá by  
definovala želaný stav, určovala ciele, spôsob ich dosiahnutia, stanovila aj úlohy a zodpovednosť jednotlivých  
aktérov.  
•
Komplexné hodnotenie uplynulej stratégie spotrebiteľskej politiky nebolo vykonané, priebežné hodnotenia sa  
týkali len niektorých čiastkových úloh. Kontrola NKÚ SR pritom preukázala, že viaceré stanovené ciele –  
opatrenia, neboli naplnené.  
•
•
Ministerstvo vo vzťahu k riadeniu a kontrole SOI malo vo svojich interných riadiacich aktoch vymedzené  
činnosti len všeobecne, bez stanovenia jednoznačných úloh a postupov.  
Využívanie alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov mimosúdnou cestou nenašlo výraznejšie  
uplatnenie u spotrebiteľov; finančná podpora spotrebiteľských združení formou dotácie na projekty, súvisiace  
aj s riešením sporov, nebola dostatočná.  
•
Výrazný nárast kompetencií SOI bol neúmerný v porovnaní s personálnymi zdrojmi, ktoré každoročne klesali.  
Plánovaná analýza vývoja týchto kompetencií vo vzťahu k počtu zamestnancov, ako základného predpokladu  
pre hodnotenie dostatočnosti zdrojov, nebola vypracovaná.  
•
•
SOI nemala stratégiu rozvoja so stanovením cieľov, ktoré by z dlhodobého hľadiska formulovali jej činnosť.  
Pre oblasť plánovania kontroly nemala upravené interné postupy; nepreukázala vykonávanie činnosti na  
základe hodnotenia rizík, ani dokumentáciu, ktorá by takéto postupy upravovala.  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf č. 1: Vývoj počtu právnych predpisov, zamestnancov a inšpektorov SOI  
Zdroj: Spracované NKÚ SR  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti:  
•
•
zaviazať ministra hospodárstva, aby predložil na rokovanie výboru schválenú stratégiu spotrebiteľskej  
politiky, vrátane nevyhnutných opatrení na zabezpečenie funkčného systému,  
zaviazať ministra hospodárstva pravidelne predkladať na rokovanie uvedeného výboru podrobné správy  
o realizácii opatrení prijatej stratégie a o stave ochrany spotrebiteľských práv v SR.  
2
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontrolnej akcie bolo preveriť systém zabezpečenia ochrany práv spotrebiteľa, jeho funkčnosť a kvalitu  
realizovaných opatrení.  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola výkonnosti, realizovaná prístupom primárne orientovaným na systém.  
Preverená bola správnosť fungovania systému ochrany spotrebiteľských práv z pozície zodpovedných inštitúcií.  
Posúdené bolo jeho nastavenie z organizačného hľadiska, z hľadiska postupov, aktivít a opatrení, ako aj z pohľadu  
ich reálneho uplatňovania v praxi. Čiastočne bol aplikovaný prístup orientovaný na výsledky, kde boli vyhodnotené  
výstupy nielen v nadväznosti na stanovené ciele a plánované aktivity, ale aj z hľadiska naplnenia účelu, poslania  
dotknutých organizácií. Stanovený prístup bol definovaný otázkami kontroly, uvedenými v Analýze problému.  
Hlavná otázka kontroly „Je zabezpečený funkčný systém ochrany práv spotrebiteľa a ak nie, prečo“ zároveň určila  
jej zameranie a rozsah.  
Predmetom kontroly bol  
•
•
systém zabezpečenia ochrany záujmov a práv spotrebiteľa a  
realizácia procesov a opatrení pri ochrane práv spotrebiteľa.  
Pre kontrolu boli kľúčové inštitúcie verejnej moci, ktoré sú zodpovedné za uplatňovanie politiky na ochranu  
spotrebiteľských práv, či už z pohľadu nastavenia systému, vytvárania a implementovania príslušnej legislatívy,  
alebo prostredníctvom praktického uplatňovania schválených postupov. Výkon kontroly v kontrolovaných  
subjektoch vychádzal z rozdelenia témy na nositeľa (tvorcu) politiky a na jej hlavného realizátora.  
Rámec kontrolnej akcie  
K metódam a technikám, ktoré boli uplatnené počas výkonu kontroly, patrilo najmä štúdium všeobecne záväzných  
právnych predpisov, interných predpisov, preskúmanie dokumentácie a rozhovory. Výber vzorky bol realizovaný  
neštatistickými metódami, na základe odborného úsudku kontrolórov. Kontrolovaným obdobím boli roky 2017 až  
2021 a súvisiace obdobia.  
Pri stanovení kritérií sa vychádzalo nielen z legislatívneho rámca, ale aj z ideálneho – očakávaného stavu  
v preverovanej oblasti. Uvedený stav bol reprezentovaný dokumentom OECD z roku 2018 s názvom Nástroj OECD  
pre inšpekčné orgány a orgány presadzovania práva. OECD definovalo 12 princípov – pravidiel pre fungovanie  
inšpekčných orgánov. Tieto princípy boli primerane využité pri hodnotení činnosti kontrolovaných subjektov, tvorbe  
kontrolórskej dokumentácie a implementované do ďalších postupov kontrolnej skupiny NKÚ SR. Medzi spomínané  
princípy patrilo napr. vykonávanie činnosti založenej na dôkazoch; zameranie na riziká a proporcionalitu;  
stanovenie dlhodobej vízie; koordinácia a konsolidácia aktivít; transparentnosť riadenia a ďalšie.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Formálne definovanie zámerov, poslania  
Ochrana spotrebiteľa predstavuje oblasť, ktorá je charakterizovaná náročnosťou legislatívneho prostredia  
a rozsahom zainteresovaných strán. Je definovaná predovšetkým legislatívou, zámermi vlád a príslušnými  
stratégiami spotrebiteľskej politiky. Základom je teda právny rámec, tvorený vnútroštátnou a európskou legislatívou;  
politické rozhodnutia určujúce smerovanie oblasti sú prezentované v podobe programových vyhlásení vlády,  
pričom konkrétna podoba politiky, jej ciele, aktivity sú rozpracované v plánovacej, ako aj ďalšej súvisiacej  
dokumentácii.  
Formulácia účelu inšpekčných orgánov výlučne v kontexte dohľadu nad dodržiavaním všeobecne záväzných  
právnych predpisov by podľa OECD nemala predstavovať ich jediné zameranie. Účel by mal definovať, aké riziká  
3
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
pomáhajú inštitúcie svojou činnosťou znižovať, resp. ako organizácie prostredníctvom svojej činnosti prispievajú  
k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov v prospech verejnosti.  
Zameranie Ministerstva hospodárstva v oblasti spotrebiteľských práv bolo primárne vymedzené legislatívou –  
formulovaním hlavných úloh, ako aj zodpovednosti za ich vykonávanie vo všeobecne záväzných právnych  
predpisoch s následným rozpracovaním v internej dokumentácii, v štatúte a organizačnom poriadku ministerstva.  
Kvalitatívne zameranie činnosti v podobe cieľov a aktivít, orientovaných na zlepšovanie oblasti spotrebiteľských  
práv, bolo súčasťou vypracovanej stratégie spotrebiteľskej politiky.  
Zameranie SOI bolo definované prostredníctvom národnej a európskej legislatívy. Podľa výročných správ bola  
poslaním obchodnej inšpekcie kontrola vnútorného trhu, pri ktorej sa zisťoval súlad so všeobecne záväznými  
predpismi a vykonávanie štátneho dozoru a kontroly.  
SOI nemala zadefinovanú konkrétnu charakteristiku jej činnosti z hľadiska kvalitatívnych aspektov – žiaduceho,  
očakávaného budúceho stavu, smerovania, ako aj úloh a činností, ktoré by boli formulované do podoby vízie,  
poslania organizácie. Napriek tomu, že niektoré kľúčové princípy – ako napr. znižovanie rizík, ochrana verejného  
záujmu alebo bezpečnosť a ochrana zdravia, bolo možné odvodiť z príslušných legislatívnych predpisov, NKÚ SR  
však považuje za dôležité uvedené zámery explicitne definovať v programových dokumentoch organizácie.  
Formulovanie vízie, poslania organizácie nie je iba formálnym deklarovaním činnosti, predstavuje tiež základné  
zameranie, nastavenie organizácie, na ktoré následne nadväzujú ciele, aktivity a opatrenia.  
Zameranie, štruktúra a rozsah plánovania  
Problematika spotrebiteľských práv je oblasťou vyžadujúcou prijímanie komplexných riešení, ktoré budú výsledkom  
cieľavedomej a detailne programovanej činnosti, so zainteresovaním všetkých relevantných subjektov.  
Pre oblasť spotrebiteľskej politiky bola do roku 2020 platná stratégia spotrebiteľskej politiky, ktorá podľa jej  
samotného znenia predstavovala základný koncepčný materiál pre ochranu spotrebiteľa. Za jej vypracovanie  
a predloženie vláde SR bolo zodpovedné ministerstvo hospodárstva. Vyplývali z nej opatrenia, ktorými sa mali  
naplniť tak čiastkové úlohy, ako aj všeobecný zámer – zvýšenie celkovej úrovne ochrany spotrebiteľa v SR.  
Dokument deklaroval snahu vo väčšej miere podporovať záujmy spotrebiteľov, zabezpečiť vysokú úroveň ich  
ochrany, prispievať k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov, ako aj podporovať ich práva na  
informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu spotrebiteľských záujmov. Stratégia obsahovala 17 opatrení  
na zabezpečenie zámerov a cieľov spotrebiteľskej politiky.  
Kontrola NKÚ SR zistila, že zámery a ciele stratégie neboli v plnej miere zrealizované. Týkalo sa to predovšetkým  
opatrení, ktorých účelom bolo vytvorenie konkrétnych nástrojov, dokumentácie, ako napr. prijatie Spotrebiteľského  
kódexu, vytvorenia Centrálneho portálu spotrebiteľov, Spoločného fóra, vytvorenie platformy zastrešujúcej  
spotrebiteľské združenie alebo vypracovávanie analýzy vývoja kompetencií SOI vo vzťahu k počtu zamestnancov.  
Ministerstvo po roku 2020 nevypracovalo strategický dokument pre oblasť spotrebiteľskej politiky, ktorý by  
nadviazal na uplynulú stratégiu a ktorý by pre nasledujúce obdobie definoval želaný stav, určil ciele, spôsob ich  
dosiahnutia, pričom by stanovil aj zodpovednosť jednotlivých aktérov, vrátane príslušných časových rámcov.  
SOI nedisponovala vlastným schváleným strategickým dokumentom, zameraným na oblasť spotrebiteľskej politiky,  
ktorý by z dlhodobého hľadiska formuloval jej činnosť prostredníctvom priorít, cieľov a opatrení, a ktorý by zároveň  
implementoval a bližšie rozpracoval opatrenia formulované stratégiou spotrebiteľskej politiky.  
Deklarovaný dlhodobý cieľ, ako aj väčšina ostatných cieľov SOI, uvádzaných vo výročných správach, predstavovali  
skôr popis činnosti organizácie, než formuláciu stavu, hodnoty, ktorú organizácia plánovala dosiahnuť. Napriek  
tomu, že v niektorých prípadoch obsahovali ciele kvalitatívne parametre, deklarovali pozitívnu zmenu stavu, napr.  
pružné reagovanie na podania spotrebiteľov či efektívne využívanie colných hlásení, tieto neboli bližšie  
rozpracované, konkretizované opatreniami a merateľnými ukazovateľmi.  
4
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Bolo tiež zistené, že SOI nevypracovala koncepciu štátnej kontroly vnútorného trhu. Uvedená úloha jej vyplývala z  
organizačného poriadku od 1. júla 2021. V čase výkonu kontroly nebol obsah koncepcie zo strany SOI  
zadefinovaný.  
Vykonanou kontrolou boli preverené postupy pre plánovanie kontrolnej činnosti SOI, vrátane súvisiacej  
dokumentácie, a to z hľadiska ich obsahu a zamerania. Bolo zistené, že plánovanie nebolo v podmienkach SOI  
jednoznačne vymedzené; inšpekcia nedisponovala dokumentáciou, ktorá by priamo, konkrétne a ucelene tento  
proces upravovala.  
Plánovanie vychádzalo zo stanovených prioritných oblastí, ktoré predstavovali rámcovú oblasť právnych predpisov.  
Prioritné oblasti boli podľa SOI tvorené na základe kritérií, ktoré predstavovali napr. výsledky kontrol  
z predchádzajúceho obdobia; výsledky v rámci medzinárodných projektov; výsledky colnej spolupráce; notifikácie  
z informačných systémov RAPEX a ICSMS a, samozrejme, podnety od spotrebiteľov a iné. Po zohľadnení  
všetkých vyššie uvedených kritérií bol každoročne vypracovaný Program dohľadu nad trhom.  
Preverením aplikácie vyššie uvedených postupov pre oblasť plánovania bolo zistené, že napriek ich deklarovaniu  
neboli podložené dokumentáciou, ktorá by preukazovala ich skutočné vykonanie. Predložené Programy dohľadu  
nad trhom, ktoré mali podobu tabuľkových prehľadov, predstavovali výsledok plánovacej činnosti, nedokumentovali  
samotný proces.  
Aj napriek tomu, že postupy v oblasti plánovania neboli jednoznačne preukázané príslušnou dokumentáciou, podľa  
údajov z výročných správ bolo v rokoch 2017 až 2019 vykonaných v priemere 17 tis. kontrol a v roku 2020 a 2021  
viac ako 10 tis. kontrol ročne.  
Monitorovanie a hodnotenie činnosti, implementácie plánov  
Monitorovanie, hodnotenie činnosti umožňuje organizáciám posudzovať správnosť realizovaných aktivít, prijímať  
opatrenia v prípade nedostatočného plnenia a na základe objektívnych informácií prispôsobovať, upravovať svoju  
činnosť.  
Aktivity ministerstva v oblasti spotrebiteľskej politiky boli súčasťou výročných správ za príslušný kalendárny rok.  
Ochrana spotrebiteľa tvorila samostatnú kapitolu, v ktorej boli prezentované informácie podľa tematického  
zamerania. Ministerstvom tiež boli poskytované čiastkové informácie k plneniu stratégie, a to priebežne cez  
odpočet plnenia úlohy z uznesenia vlády, ktorým bola stratégia schválená.  
V súvislosti so stratégiou spotrebiteľskej politiky bolo zistené, že táto nebola ministerstvom komplexne vyhodnotená  
po uplynutí jej platnosti. Jej priebežné hodnotenie vo výročných správach a v odpočte úloh, napriek deklarovanému  
plneniu cieľov, neodrážalo všetky oblasti, pre ktoré bolo v stratégii ministerstvo uvedené ako zodpovedný orgán.  
Absentovalo kvalitatívne hodnotenie úrovne implementácie jednotlivých cieľov s prípadným popisom možných  
problematických oblastí.  
Vzhľadom na skutočnosť, že neprebehlo komplexné hodnotenie stratégie spotrebiteľskej politiky, ministerstvo  
nemohlo adekvátne posúdiť správnosť realizovaných postupov. Tiež nebolo možné identifikovať, prečo sa ciele,  
resp. konkrétne opatrenia nepodarilo naplniť, aké boli dôvody, prekážky, či naďalej pretrváva riziko, ktoré malo byť  
príslušným opatrením zmiernené, resp. eliminované, a či je potrebné opätovne stanoviť rovnaké ciele, prípadne ich  
z objektívnych dôvodov modifikovať.  
SOI vyhodnocovala svoju činnosť vo výročných správach, ktoré obsahovali informácie súvisiace s jej kontrolnou  
činnosťou. Napriek významnosti stratégie spotrebiteľskej politiky pre SOI, sa na tento strategický materiál  
neodvolávala v žiadnom zo svojich výstupných dokumentov, v ktorých by vyhodnotila plnenie opatrení, pre ktoré  
bola uvádzaná ako zodpovedný subjekt.  
5
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Organizačný rámec v oblasti spotrebiteľských práv  
Nevyhnutným predpokladom pre fungujúci systém ochrany spotrebiteľských práv je existencia jednoznačných  
postupov, vymedzenie úloh a kompetencií zodpovedných inštitúcií.  
Ministerstvo ako ústredný orgán, ktorý mal riadiť výkon štátnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a riadiť  
a kontrolovať aj SOI, nemalo nastavený systém riadenia a kontroly s vypracovanými postupmi vrátane indikátorov  
a kritérií na sledovanie výkonnosti prijatých opatrení, hodnotenie činnosti. Bolo zistené, že ministerstvo nehodnotilo  
činnosť SOI z hľadiska napĺňania jej úloh, cieľov, poslania, prípadne dosiahnutej úrovne ochrany spotrebiteľských  
práv. Napriek tomu, že táto úloha ministerstvu jednoznačne nevyplývala z legislatívy, prípadne inej záväznej  
dokumentácie, NKÚ SR považuje za dôležité vykonávať kvalitatívne hodnotenia príslušných organizácií, najmä  
v súvislosti so stanovenými cieľmi, záväzkami v nadväznosti na programové dokumenty, prípadne inú  
dokumentáciu.  
Preverením predložených základných pravidiel kontrolnej činnosti SOI bolo zistené, že tieto neboli (od r. 2015)  
novelizované tak, aby reagovali na platný legislatívny stav, najmä pri predpisoch, ktoré už dlhodobo neplatia.  
Analýza kompetencií SOI  
Presadzovanie právnych predpisov orgánmi štátnej správy zohráva v rámci činností, zameraných na zabezpečenie  
dodržiavania pravidiel ochrany spotrebiteľa, kľúčovú úlohu. SOI zabezpečuje túto úlohu tým, že vykonáva dozor  
nad dodržiavaním legislatívy v oblasti ochrany spotrebiteľa.  
Stratégia spotrebiteľskej politiky v čase jej prijatia upozorňovala na množstvo prijatých právnych predpisov, ktorými  
síce došlo k aktualizácií a prispôsobeniu právneho rámca európskym pravidlám a štandardom, ale nedošlo  
k sprehľadneniu právnej úpravy a k odstráneniu jej fragmentácie a roztrieštenosti. To spôsobilo ťažšiu orientáciu  
spotrebiteľov a podnikateľov v právnych predpisoch, čo mohlo podľa stratégie viesť k nesprávnej interpretácii  
niektorých inštitútov, k neuplatňovaniu spotrebiteľských práv a v konečnom dôsledku aj k oslabeniu právnej istoty  
tak spotrebiteľov, ako aj podnikateľov.  
Rapídny nárast právnych predpisov, nad ktorými vykonávala SOI trhový dozor, nastal v roku 2017 (o 129,6 % oproti  
roku 2016). Tento narastajúci trend pokračoval aj v ďalších rokoch kontrolovaného obdobia. V roku 2021 SOI  
kontrolovala a vykonávala dozor nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich až zo 487 právnych predpisov.  
Tabuľka č. 1: Prehľad dozorovaných právnych predpisov  
Rok  
2013 2014 2015 2016 2017 2018  
2019  
42  
34  
57  
45  
3
2020  
46  
38  
97  
58  
3
2021  
43  
40  
81  
56  
2
Zákony  
31  
18  
9
41  
17  
21  
11  
1
38  
16  
23  
19  
2
38  
20  
23  
21  
2
39  
28  
43  
32  
2
39  
30  
47  
34  
2
Nariadenia EP a Rady (ES)  
Nariadenia Komisie (EÚ)  
Delegované nariadenia Komisie (EÚ)  
Rozhodnutia EP a Rady  
Vykonávacie nariadenia Komisie  
Vykonávacie rozhodnutia Komisie  
Nariadenia vlády SR  
Vyhlášky  
5
1
x
x
x
x
2
1
3
3
8
x
x
x
x
x
x
2
17  
26  
43  
156  
1
18  
26  
52  
161  
x
28  
8
30  
23  
x
29  
26  
x
21  
26  
x
29  
32  
141  
1
26  
41  
141  
1
24  
43  
152  
1
Predpisy EHK OSN  
Výnosy MH SR  
x
1
1
1
1
Spolu dozorované predpisy  
Zdroj: SOI  
101  
145  
154  
152  
349  
362  
406  
488  
487  
Napriek enormnému nárastu kompetencií SOI, jej personálne obsadenie sa každoročne znižovalo. Neudržateľnosť  
uvedeného vývoja, ako aj možné závažné riziko pre účinnosť systému ochrany spotrebiteľa bolo identifikované už  
v stratégii spotrebiteľskej politiky. V nasledujúcom období nedošlo k náprave, naopak, počet právnych predpisov  
sa zvýšil na úroveň 487 v roku 2021.  
6
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Pre riešenie uvedeného stavu bolo v stratégii prijaté opatrenie – vypracovanie analýzy vývoja kompetencií SOI vo  
vzťahu k počtu zamestnancov, ktorá mala predstavovať východisko, predpoklad pre riešenie uvedeného stavu.  
V čase výkonu kontroly NKÚ SR analýza vypracovaná nebola.  
SOI tiež v súčasnosti nedisponuje analýzou, na základe ktorej by bolo možné exaktne stanoviť počet  
zamestnancov, ktorý by zabezpečil stav garantujúci kontrolu celého spektra právnych predpisov v pravidelných  
cykloch, ktoré spadajú, resp. budú spadať do jej kompetencie, vrátane zachovania možnosti reagovať na aktuálne  
dianie na trhu, napr. v prípade podnetov spotrebiteľov.  
Alternatívne riešenie sporov  
Mediácia a rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach predstavovali do roku 2015 existujúce možnosti pre  
mimosúdne riešenie sporov. Na účely zlepšenia podmienok pre presadzovanie práv spotrebiteľov prijalo  
ministerstvo v stratégii opatrenie, podľa ktorého malo vytvoriť účinný a dostupný mechanizmus ARS. Zavedenie  
uvedeného modelu predpokladalo splnenie viacerých opatrení, ktoré boli implementované do zákona o ARS.  
V zákone boli prevzaté aj príslušné nariadenia a smernice európskej legislatívy, ktoré zaviedli nové pravidlá v rámci  
ARS. Zámerom zákona bolo zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a prispieť k riadnemu fungovaniu  
vnútorného trhu tým, aby sa spotrebitelia mohli v prípade sporu s predávajúcim obrátiť na subjekt ARS. Ten mal  
vykonávať nezávislé, nestranné, transparentné, účinné, rýchle a spravodlivé postupy v uvedenej oblasti.  
Tabuľka č. 2: Prehľad o prijatých návrhoch a vyriešených sporoch za všetky subjekty ARS  
Ukazovateľ  
Rok 2018  
Rok 2019  
Rok 2020  
Rok 2021  
494  
Počet prijatých návrhov  
584  
515  
532  
Počet späť vzatých návrhov spotrebiteľov  
Počet návrhov odmietnutých ARS subjektom  
Počet vyriešených sporov  
14  
20  
30  
31  
196  
168  
137  
143  
95  
70  
64  
48  
Zdroj: Správa o alternatívnom riešení sporov za roky 2018 – 2021  
Počet prijatých návrhov na ARS mal v kontrolovanom období klesajúcu tendenciu. V roku 2021 ich bolo oproti roku  
2018 menej o 15 %. V rámci sektorového členenia išlo najmä o návrhy sporov, ktoré sa týkali spotrebného tovaru  
(45 až 53 % z celkového počtu návrhov) a finančných služieb (37 až 46 % zo všetkých návrhov). Počet späť vzatých  
návrhov zo strany spotrebiteľov sa v roku 2021 oproti roku 2018 zdvojnásobil.  
Ministerstvo v kontrolovanom období vykonávalo dohľad nad dodržiavaním povinností oprávnených právnických  
osôb podľa zákona o ARS. Kontrolované subjekty v súvislosti s uvedeným zákonom poukázali na to, že proces je  
príliš administratívne náročný, formálny a byrokratický.  
Ministerstvo využívalo stretnutia so subjektmi ARS na získavanie spätnej väzby o legislatívnej úprave ARS v  
kontexte jej praktickej aplikácie. Takto získané informácie využilo v revízii súčasnej úpravy v rámci zapracovania  
časti o ARS do pripravovaného návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa. V rámci prípravy uvedeného návrhu tiež  
nanovo transponovalo európsku smernicu o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.  
Podľa zákona o ARS museli výročné správy, vypracovávané subjektmi ARS, obsahovať aj informácie  
o opatreniach na zabezpečenie ďalšieho vzdelávania poverených fyzických osôb a informácie o návrhoch na  
zlepšenie ARS. Preverením výročných správ, vypracovaných SOI. bolo zistené, že tieto údaje v nich absentovali.  
Informácia o vzdelávaní sa vo výročných správach nenachádzala z dôvodu, že SOI neorganizovala vzdelávanie  
subjektov ARS. SOI tiež nemala návrhy na zlepšenie ARS, a to aj napriek preukázateľnému problematickému  
uplatňovaniu uvedeného nástroja.  
Splnenie cieľa – vytvoriť účinný a dostupný mechanizmus ARS, nebolo zo strany ministerstva vyhodnotené.  
Uplatňovanie ARS napriek tomu, že ide o ekonomicky výhodný spôsob riešenia sporu s preukázateľne kratším  
trvaním oproti súdnemu sporu a aktivitám zo strany ministerstva, nenašlo výraznejšie uplatnenie u spotrebiteľov.  
7
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ministerstvo nemalo pre oblasť ARS nastavené indikátory a zabezpečený zber kľúčových informácií  
a ukazovateľov, čo neumožňovalo analyzovať proces jeho implementácie, vyhodnotiť účinnosť realizovaných  
opatrení a identifikovať možné problematické oblastí vrátane stanovenia prípadných riešení.  
Informácie a ich využívanie  
Informačno-komunikačné technológie a ich využívanie sú jedným z hlavných predpokladov na moderné fungovanie  
verejných inštitúcií, obzvlášť kontrolných orgánov vzhľadom na široké spektrum informácií, s ktorým pracujú. Tieto  
technológie by sa mali využívať na maximalizáciu zamerania rizika, optimálne využitie zdrojov, koordináciu  
a zdieľanie informácii medzi dotknutými štátnymi orgánmi, pri ktorých je z povahy ich predmetu činnosti predpoklad  
prirodzenej spolupráce.  
SOI v rámci svojej činnosti využívala špecifický softvér, ku ktorému mal prístup len obmedzený počet  
zamestnancov, nebol teda určený pre inšpektorov. Z hľadiska funkcionality bol tento program využívaný v rámci  
evidencie informácií o kontrolovaných subjektoch, v spojitosti s plánovaním kontrol bolo možné zistiť, či a kedy bola  
vykonaná kontrola podnikateľského subjektu, resp. či mu bola uložená sankcia. V rámci vyhodnocovania činnosti  
SOI bol využívaný napr. pri vyhľadávaní podľa sortimentu alebo podľa kódu nedostatku. Informácie boli využívané  
na mesačný report činnosti SOI napr. z hľadiska počtu kontrolovaných prevádzok (resp. kontrol), hodnoty  
pozastaveného predaja tovaru, prijatých podnetov a žiadostí o radu, odobratých vzoriek a ich vyhodnotenia,  
vydaných rozhodnutí, výšky sankcií, príjmu z pokút. Vo všeobecnosti však ďalšie spracovanie získaných údajov  
z tohto programu, napr. na účely štatistických analýz, bolo potrebné vykonávať mimo prostredia informačného  
systému.  
SOI nemala k dispozícii informačný systém, ktorý by umožňoval efektívnejšiu prácu s údajmi, napr. pre výkon  
analytických činností. Informačný systém neumožňoval selekciu vykonaných kontrol podľa typu kontroly,  
generovanie zoznamu najkontrolovateľnejších subjektov, počet podaní rozdelený podľa formy, spôsobu podania,  
počet porušení právnych predpisov, ani počty uložených sankcií podľa jednotlivých ustanovení zákonov.  
Hodnotenie rizika  
Riziko je vo všeobecnosti chápané ako kombinácia pravdepodobnosti výskytu nežiaducej udalosti a potenciálny  
rozsah, závažnosť jej následkov.  
Hodnotenie rizík predstavuje proces, ktorý je využívaný pre lepšie zameranie kontrolnej činnosti organizácie.  
Aplikáciou tohto postupu sa znižuje pravdepodobnosť vykonávania činnosti tam, kde je úroveň rizika nízka, čo  
umožňuje efektívnejšiu alokáciu zdrojov. Hodnotenie rizika sa využíva predovšetkým v oblasti plánovania, rovnako  
však súvisí aj s realizáciou činností, ako aj s následným procesom hodnotenia. V kontrolnej činnosti organizácie  
umožňuje aplikovať tzv. zmysluplnú selektívnosť (založenú na riziku), na úkor vynútenej selektívnosti (nedostatok  
času a zdrojov organizácie).  
NKÚ SR preveril činnosť SOI z hľadiska tvorby a implementácie postupov v oblasti hodnotenia rizík, praktickej  
realizácie činnosti, ako aj ďalších súvisiacich aktivít. V súvislosti s formálnym nastavením postupov bolo zistené,  
že kontrolovaný subjekt nedisponoval jednotným uceleným dokumentom, ktorý by túto oblasť zastrešoval, stanovil  
princípy a upravoval postupy pre hodnotenie, definoval zdroje, ako aj výstupy z tejto činnosti.  
Riziká, deklarované SOI (napr. výsledky z predchádzajúcich období, negatívne zistenia v rámci colnej spolupráce  
či medzinárodnej spolupráce), napriek svojej dôležitosti (bezpečnosť, zdravie spotrebiteľov), nepredstavovali  
oblasti, ktoré by mohli byť považované za výsledok procesu hodnotenia rizík. Predstavovali limitovanú, ustálenú  
skupinu – oblasť, ktorá z hľadiska dôležitosti môže byť každoročnou prioritou bez potreby jej samotného posúdenia.  
Napriek uvádzaným rizikám, ako aj princípom výberu kontrolovaných oblastí, SOI nepreukázala, že tieto boli reálne  
uplatňované. V prípade kritérií tiež nebolo preukázané, že boli výsledkom komplexnej činnosti – procesu  
hodnotenia rizík. Preukázateľnosť, okrem iného, spočívala v predložení príslušnej dokumentácie, kde by okrem  
identifikovaných oblastí boli posúdené aj ďalšie možné, potenciálne oblasti, vrátane tých, kde bolo riziko  
vyhodnotené ako nízke.  
8
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Vzdelávanie zamestnancov a verejnosti  
Ministerstvo hospodárstva malo systém vzdelávania v oblasti ochrany spotrebiteľa organizačne zabezpečený na  
dvoch úrovniach, a to v rámci odboru ochrany spotrebiteľa a v rámci ESC. Tieto okrem plnenia iných úloh  
organizovali vzdelávacie semináre v oblasti ochrany spotrebiteľa.  
Bolo zistené, že ministerstvo nemalo spracovanú koncepciu vzdelávania, príp. iný plánovací dokument, ktorý by  
definoval túto činnosť, a to z hľadiska plánovaného zamerania vzdelávacích aktivít, cieľov, spôsobu realizácie,  
harmonogramu a cieľových skupín.  
Základom pre vlastné vzdelávacie aktivity odboru ochrany spotrebiteľa bola stratégia spotrebiteľskej politiky.  
V zmysle uvedenej stratégie ministerstvo prispievalo k zlepšeniu stavu v oblasti spotrebiteľského vzdelávania  
vo dvoch rovinách – participáciou v Medzirezortnej expertnej skupine pre finančnú gramotnosť, ktorej výsledkom  
činnosti bol najmä Národný štandard finančnej gramotnosti (obsahujúci aj témy ochrany spotrebiteľa), a realizáciou  
iniciatívneho vzdelávacieho projektu.  
SOI nevykonávala prednáškovú činnosť, vzdelávanie spotrebiteľov, príp. kontrolovaných subjektov priamo.  
Vzdelávacia činnosť bola vykonávaná hlavne v rámci aktivít organizovaných tretími stranami na základe ich  
požiadaviek. Dopad vzdelávacích aktivít na informovanosť spotrebiteľskej verejnosti nebol SOI vyhodnocovaný  
vzhľadom na to, že vzdelávacou aktivitou bola dotknutá len malá časť spotrebiteľskej verejnosti, resp.  
kontrolovaných subjektov. Vzdelávanie spotrebiteľov v individuálnej rovine prebiehalo aj prostredníctvom  
odpovedí, poskytnutej rady, ktoré spotrebitelia dostávali na základe svojich podaní.  
Podpora dodržiavania predpisov prostredníctvom vzdelávacích nástrojov predstavuje nevyhnutný nástroj, ktorým  
je možné na pravidelnej báze zvyšovať právne vedomie spotrebiteľov, a tým prispievať aj k znižovaniu počtu  
podnetov, neopodstatnených podnetov či kontrol, čo by sa následne mohlo z dlhodobého hľadiska prejaviť aj na  
znížení vyťaženosti jednotlivých inšpektorátov a to aj v súvislosti s personálnym stavom v organizácii.  
Vzhľadom na rozsah právnych predpisov, spadajúcich do gescie SOI, bola nevyhnutnou požiadavkou pre  
dodržanie princípu profesionality kvalitná a dostatočná odborná spôsobilosť na strane inšpektorov. Uvedené si  
vyžadovalo neustále zvyšovanie vzdelanostnej úrovne prostredníctvom školení, zameraných na všeobecné  
zručnosti a konkrétne oblasti spadajúce do pôsobnosti SOI.  
Odborný rast zamestnancov sa v kontrolovanom období realizoval zvyšovaním a prehlbovaním kvalifikácie, ktoré  
sa uskutočňovalo prostredníctvom externých alebo interných odborných školení. SOI disponovala plánom  
kontinuálneho vzdelávania, ktorý sa vypracúval a vyhodnocoval každoročne v zmysle zákona o štátnej službe.  
Vypracované tiež boli individuálne plány kompetenčného vzdelávania, ktoré sa rovnako každoročne vyhodnocovali.  
SOI nepredložila údaje o počte vzdelávacích aktivít v oblastiach, ktoré zastrešuje, keďže informačný systém  
organizácie takouto funkcionalitou nedisponoval. Pri preverovaní tejto oblasti vychádzal NKÚ SR z rozpisu  
vzdelávacích aktivít uvedených vo výročných správach. Preverením bolo zistené, že vzdelávacie aktivity boli  
realizované len v niektorých oblastiach právnych predpisov spadajúcich do kompetencie kontrolovaného subjektu.  
V nadväznosti na skutočnosť, že výkon kontroly by mal byť, v zmysle princípov profesionality, vykonávaný zo strany  
inšpektorov, ktorí sú dostatočne odborne zdatní a pripravení, bolo identifikované riziko nižšej odbornej úrovne  
inšpektorov, a to aj vzhľadom na pomer právnych predpisov k počtu inšpektorov.  
NKÚ SR poukazuje na dôležitosť vzdelávania zamestnancov, ako kľúčový predpoklad na kvalitné vykonávanie  
činnosti. Uvedené si vyžaduje komplexný prístup k vzdelávaciemu procesu. Základným predpokladom je napr.  
existencia údajov, na základe ktorých by bolo možné určiť silné či slabé stránky vzdelávacieho procesu, či  
identifikovať absenciu vzdelávania v predmetnej oblasti. Dôležitým predpokladom je tiež prístup k plnohodnotným  
štatistikám v oblasti vzdelávania bez potreby ich manuálneho spracovania.  
9
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Spotrebiteľské združenia  
Spolupráca ministerstva s dotknutými organizáciami vychádzala najmä z legislatívne stanovených rámcov, v rámci  
ktorých bola definovaná ich pôsobnosť a oprávnenia. Podpora združení zameraných na ochranu spotrebiteľa  
a s tým súvisiacich aktivít, bola zadefinovaná v zákone o ochrane spotrebiteľa. Forma podpory nebola  
špecifikovaná.  
Podľa stratégie bola finančná podpora štátu pre združenia v európskom kontexte veľmi nízka. V roku 2014 klesol  
objem prostriedkov určených pre podporu združení takmer na 20 tis. eur, v predchádzajúcich troch rokoch to bolo  
80 tis. eur každý rok. Združenia mali podľa stratégie často existenčné problémy, čo im bránilo systematicky rozvíjať  
ochranu spotrebiteľa a prioritne plniť poslanie, na ktoré boli určené. V rokoch 2017 – 2019 sa finančná podpora  
prostredníctvom dotácií vrátila na úroveň 80 tis. eur a v rokoch 2020 a 2021 bola vo výške 90 tis. eur.  
Počas kontrolovaného obdobia došlo k novelizáciám zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva  
hospodárstva, prostredníctvom ktorých bol upravený účel, podmienky, rozsah a spôsob poskytovania dotácií aj na  
financovanie projektov v oblasti ochrany spotrebiteľa. Napriek uvedenému zosúladeniu legislatívy zo strany  
ministerstva, v kontrolovanom období nedošlo k výraznejšej finančnej podpore formou dotácie pre subjekty  
zriadené alebo založené na ochranu spotrebiteľa.  
Ministerstvo, ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti spotrebiteľských práv, nenaplnilo zámer stratégie, týkajúci  
sa vytvorenia zastrešujúceho združenia, prípadne viacerých združení s pôsobnosťou na celom území SR.  
Zámerom bolo zamedziť roztrieštenosti, zlepšiť komunikáciu a spoluprácu medzi ministerstvom a združeniami, ako  
aj medzi združeniami navzájom a v neposlednom rade vytvoriť nový a lepšie fungujúci dotačný systém  
s dostatočným objemom finančných prostriedkov. Snahou ministerstva podľa stratégie bolo pritom vytvoriť  
fungujúcu platformu pre hľadanie efektívnych spôsobov presadzovania záujmov spotrebiteľov prostredníctvom  
spotrebiteľských združení.  
Záver  
Ochrana spotrebiteľa patrí medzi dôležité politiky štátu, pretože predstavuje jednu z podstatných zložiek správne  
fungujúceho vnútorného trhu. Je komplexnou problematikou, ktorá sa týka viacerých oblastí – ekonomických  
záujmov, vzdelávania, dodržiavania práva, ale aj bezpečnosti a zdravia obyvateľov.  
Pre dosiahnutie zlepšenia v týchto oblastiach je dôležité nielen prijímanie a realizácia konkrétnych opatrení, ale aj  
vytvorenie funkčného systému, ktorý je schopný reagovať na kľúčové výzvy a vytvárať vhodné podmienky v oblasti  
vzdelávania, spolupráce a komunikácie zainteresovaných strán.  
Kontrola NKÚ SR, vykonaná v kontexte už uvedených parametrov, preukázala, že nastavený systém ochrany  
spotrebiteľských práv, ako aj samotná realizácia procesov a opatrení neboli dostatočné a fungujúce v celom  
rozsahu.  
Ministerstvo hospodárstva, ako nositeľ agendy v oblasti spotrebiteľských práv, nekonalo dostatočne  
dôsledne. Po roku 2020 nevypracovalo štátnu stratégiu, ktorá by definovala želaný stav, určila ciele,  
spôsob ich dosiahnutia a stanovila úlohy a zodpovednosť zúčastnených strán. Činnosť SOI bola  
limitovaná predovšetkým z dôvodu neúmerného nárastu kompetencií v porovnaní s personálnym  
zabezpečením organizácie.  
Existujúci systém ochrany práv spotrebiteľov nenaplnil zámery a očakávania formulované v stratégii  
spotrebiteľskej politiky do roku 2020. Stratégia, ako základný koncepčný materiál pre ochranu spotrebiteľa,  
predstavovala skôr formálny dokument, ktorý nebol pre kontrolované subjekty určujúci pri tvorbe a realizácii  
spotrebiteľskej politiky v sledovanom období. V konečnom dôsledku nebola ani komplexne vyhodnotená.  
Problematika spotrebiteľských práv nebola dostatočne koordinovaná, prevládala formálnosť  
realizovaných postupov, ako aj nedostatočné využívanie dostupných informácií. Vo viacerých prípadoch  
vykonávanie aktivít vychádzalo z historickej praxe, zaužívaných postupov, pričom deklarované aktivity nebolo vždy  
možné preukázať.  
10  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Na základe výsledkov kontroly NKÚ SR upozorňuje na dôležitosť prijatia komplexných opatrení v oblasti ochrany  
práv spotrebiteľov. Bez ich prijatia bude schopnosť systému plniť svoje poslanie z dlhodobého hľadiska výrazne  
obmedzená.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Realizované kontroly na vybraných subjektoch boli ukončené protokolom o výsledku kontroly. Kontrolované  
subjekty nevzniesli námietky voči pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení. NKÚ SR uložil  
kontrolovaným subjektom prijať opatrenia na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov a predložiť správu o ich  
plnení. Plnenie prijatých opatrení bude NKÚ SR monitorovať a vyhodnocovať.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky  
Mlynské nivy 44/A  
824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911  
info@nku.gov.sk  
827 15 Bratislava 212  
+421 248 541 111  
info@economy.gov.sk  
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie  
Bajkalská 21/A  
827 99 Bratislava  
+421 258 272 103  
info@soi.sk  
Zoznam použitých skratiek  
ARS  
ESC  
EÚ  
Alternatívne riešenie sporov  
Európske spotrebiteľské centrum  
Európska únia  
Ministerstvo, ministerstvo hospodárstva, kontrolovaný  
subjekt, MH SR  
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky  
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe  
pre spotrebiteľov 2014 – 2020,  
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)  
č. 254/2014 z 26. februára 2014 o viacročnom programe  
Spotrebitelia na roky 2014 – 2020, ktorým sa zrušuje  
rozhodnutie č. 1926/2006/ES  
SOI, inšpekcia, kontrolovaný subjekt  
SR  
Slovenská obchodná inšpekcia  
Slovenská republika  
Stratégia spotrebiteľskej politiky, spotrebiteľská stratégia, Stratégie spotrebiteľskej politiky Slovenskej republiky na  
stratégia  
roky 2014 – 2020  
zákon o alternatívnom riešení sporov, zákon o ARS  
zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení  
spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov v znení neskorších predpisov  
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa  
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady  
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších  
predpisov  
zákon o ochrane spotrebiteľa  
11  
www.nku.gov.sk