Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Údaje o počte osôb, ktoré mali záujem poberať aktivačný príspevok, ale nárok na príspevok im nevznikol z dôvodu,
že samospráva nedokázala vytvoriť kapacity pre vykonávanie menších obecných služieb pre všetkých záujemcov,
neboli sledované.
Rozsah povinností a kompetencií pri realizácii menších obecných služieb sa líšil v závislosti od uzatvorených dohôd
a inštitútu, na základe ktorého boli vykonávané. Kontrola preukázala, že obce ako organizátori menších obecných
služieb vo viacerých prípadoch nedokázali zabezpečiť plnenie všetkých povinností vyplývajúcich z uzatvorených
dohôd s úradom práce. Kontrolou boli zistené nedostatky týkajúce sa nezabezpečenia školenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, neuzatvorenia úrazového poistenia; samotné obce upozorňovali na problémy so
zabezpečením adekvátneho počtu koordinátorov.
Zásluhová časť pomoci v hmotnej núdzi spočívala vo výkone menších obecných služieb, či už na získanie dávky
alebo aktivačného príspevku. Praktická realizácia týchto služieb bola vždy rovnaká, jednotlivé osoby však boli
z administratívneho hľadiska riešené rôznym spôsobom. Výsledkom bol administratívne náročný systém, v ktorom
sa museli orientovať administratívni pracovníci úradov práce a organizátori týchto činností, avšak pre osoby
v hmotnej núdzi, ktoré aktivačné činnosti vykonávali, zaradenie do jednotlivých inštitútov nemalo žiadny význam.
Menšie obecné služby tak boli realizované vždy v inom obale, ale s rovnakým obsahom.
Z vykonanej kontroly vyplynulo, že napriek rozsiahlej administratíve, ktorú si vyžadovalo organizovanie menších
obecných služieb, zohrávala kľúčovú úlohu pre vyplácanie dávky a aktivačného príspevku iba mesačná
dochádzka. Pre vyplatenie dávky a príspevkov v hmotnej núdzi nebola ďalšia dokumentácia pre úrady práce
rozhodujúca a teda ani potrebná; napr. malé dohody (uzatvárané s každou osobou vykonávajúcou činnosti pre
získanie aktivačného príspevku), denné dochádzkové listy.
Nastavenie systému právomocí a plnenia povinností zo strany organizátorov menších obecných služieb vytváralo
priestor pre neefektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Kontrolou bolo identifikované, že
nastavený systém organizácie a realizácie týchto služieb nemal vytvorený dostatočný kontrolný mechanizmus,
ktorým by bola zabezpečená transparentnosť celého procesu. Toto konštatovanie sa opiera o fakt, že
v kompetencii starostu (štatutára) obce bol jednak výber osôb, ktoré zaradil na vykonávanie menších obecných
služieb, a jednak aj kontrola – či už vykonávania dohodnutých činností, ako aj dochádzky (dennej a mesačnej).
Proces evidencie dochádzky občanov vykonávajúcich menšie obecné služby na získanie aktivačného príspevku
vykazoval na strane organizátorov (obcí) prvky formálneho plnenia. Obce predkladali úradom práce dochádzkové
listy, v ktorých nebola uvedená neprítomnosť osôb, zistená kontrolou vykonanou úradom práce v danom čase.
Zo samotnej podstaty kontroly však vyplýva, že by ju mala vykonávať iná osoba, než štatutár obce, ktorý celý
inštitút a jeho proces inicializuje a zároveň realizuje. Finančné prostriedky na vyplácanie aktivačného príspevku,
ako doplnkového inštitútu k dávke v hmotnej núdzi, pritom pochádzajú zo štátneho rozpočtu, nie z rozpočtu
samosprávy.
Kontrola inštitútu menších obecných služieb zo strany úradov práce spočívala prioritne na vykonávaní tzv.
monitoringov zo strany úradov práce, ktorým bola kontrolovaná účasť osôb na výkone menších obecných služieb.
Aplikačná prax ukázala nedostatky tohto kontrolného mechanizmu, vyplývajúce z nastavenia systému
poskytovania pomoci v hmotnej núdzi.
Dôsledky z vykonaných monitoringov boli formálne. Výsledky týchto monitoringov preukazovali v mnohých
prípadoch neprítomnosť osôb, ktoré mali v danom čase vykonávať menšie obecné služby, pričom neprítomnosť
osôb bola akceptovaná napríklad na základe vyjadrenia organizátora, že si tieto osoby odpracujú činnosti
v náhradnom termíne. Kontrola preukázala, že náhradné termíny – kedy mala byť činnosť odpracovaná, neboli
uvedené. Predkladané mesačné evidencie dochádzky zo strany organizátorov vykazovali prítomné osoby, aj keď
úradmi práce vykonané monitoringy vykazovali tieto osoby v danom čase ako neprítomné. Aj v prípade, že
vykonaný monitoring potvrdil neúčasť osôb a tým nenaplnenie dohodnutého počtu hodín výkonu menších
obecných služieb, čo bolo premietnuté do mesačnej dochádzky, došlo k akceptácii zo strany úradu práce, keďže
minimálna hranica stanovená zákonom bola dodržaná.
8