Správa o výsledku kontroly  
2022  
Poskytovanie pomoci v hmotnej  
núdzi  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ústredie práce, vybrané úrady práce a obce  
Ústredie práce je orgánom štátnej správy, zabezpečujúcim výkon štátnej správy v oblastiach sociálnych vecí  
a služieb zamestnanosti. Kontrolované boli úrady práce v Kežmarku, Rimavskej Sobote a Trebišov, ktoré sú  
v krajoch s najvyššou koncentráciou poberateľov pomoci v hmotnej núdzi. V územnej pôsobnosti kontrolovaných  
úradov práce bolo vybraných 12 obcí, v ktorých bolo preverené poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v praxi.  
V súvislosti s výkonom kontroly boli vyžiadané informácie podľa § 22 zákona o NKÚ SR aj od ministerstva.  
Kontrola bola vykonaná 15 kontrolórmi podľa zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré vychádzajú zo základných  
princípov kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Kontrolovaným  
obdobím boli roky 2019 až 2021 a súvisiace obdobie. Základným kritériom pre výber vzorky bol počet poberateľov  
pomoci v hmotnej núdzi v okrese a obci.  
Pomoc v hmotnej núdzi je nástroj sociálnej politiky, ktorého cieľom je zabezpečiť základné životné podmienky a  
pomôcť občanom v hmotnej núdzi. Ide o mechanizmus štátu v oblasti pomoci občanom, ktorého nastavenie by  
malo zabezpečiť pomoc pre všetky osoby v nepriaznivej životnej situácii. Znižovanie chudoby a sociálneho  
vylúčenia patrí k dlhodobým prioritám krajín EÚ, vrátane Slovenska. Podľa údajov zverejnených štatistickým  
úradom bolo v roku 2021 na Slovensku v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia viac ako 800 tis. ľudí, čo bol  
oproti predchádzajúcemu roku nárast o 56 tis. osôb. S rastúcim počtom osôb ohrozených chudobou bude potrebné  
zabezpečiť adekvátne nástroje, ktorými štát dokáže pomôcť najviac ohrozeným skupinám obyvateľov. Cieľom  
politiky sociálnej pomoci má byť vyvedenie čo najvyššieho počtu ľudí zo stavu materiálnej deprivácie.  
•
•
•
Nastavenie systému pomoci v hmotnej núdzi nezabezpečilo poskytnutie tejto pomoci všetkým osobám, ktoré  
reálne boli v hmotnej núdzi.  
Proces priznávania nárokov na pomoc v hmotnej núdzi je vzhľadom na rozdrobenosť jednotlivých inštitútov  
a povinnosti úplného a presného dokladovania všetkých rozhodných skutočností administratívne náročný.  
Nastavenie systému právomocí a plnenia povinností zo strany organizátorov menších obecných služieb  
vytváralo priestor pre neefektívne využívanie finančných prostriedkov štátu, poskytnutých v rámci pomoci  
v hmotnej núdzi.  
•
•
Kontrolné mechanizmy neumožňovali úradom práce prijímať adekvátne opatrenia napriek tomu, že plnenie  
povinností zo strany organizátorov menších obecných služieb vykazovalo prvky formálneho plnenia.  
NKÚ SR identifikoval prípady obcou vydaných potvrdení o splnení podmienok zo strany žiadateľov o príspevok  
na bývanie, ktoré splnené neboli. Existuje riziko, že administratívny proces, umožňujúci vyplácanie finančných  
prostriedkov aj na základe nesprávnych (nepravdivých) informácii z tretích strán, nie je účinným nástrojom pre  
adresné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi.  
•
Nedostatky pri vykazovaní údajov o pomoci v hmotnej núdzi ústredím práce vo výročných správach.  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci, aby:  
•
zaviazalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vykonať dôslednú analýzu  
nastavenia systému pomoci v hmotnej núdzi a v kontexte medzinárodných príkladov dobrej praxe nastaviť  
nový systém finančnej pomoci osobám, ktoré sa dostali do hmotnej núdze, aby sa čo najskôr dostali zo  
stavu materiálnej deprivácie,  
•
zaviazalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky inicializovať legislatívne  
zmeny vedúce k odčleneniu príspevku na bývanie zo systému pomoci v hmotnej núdzi a zmenu  
podmienok jeho nároku.  
2
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo poukázať na zložitosť nastavenia systému poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, ktorý bráni  
efektívnemu a adresnému prerozdeľovaniu pomoci štátu.  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola výkonnosti s prístupom orientovaným na systém. Predmetom kontroly bolo  
zodpovedanie dvoch kľúčových otázok, ktoré boli stanovené v procese analýzy existujúcich indícií o problémoch  
v kontrolovanej oblasti:  
•
•
Je systém nastavený dostatočne adresne, aby jednotlivé dávky/príspevky plnili svoj účel?  
Sú uplatnené nároky na pomoc v hmotnej núdzi oprávnené?  
Kontrola vychádzala z predpokladu, že systém poskytovania pomoci v hmotnej núdzi je nastavený tak, aby dokázal  
adekvátne reagovať na vývoj spoločnosti a potrebu poskytnúť pomoc ľudom v hmotnej núdzi aj vzhľadom na vývoj  
počtu osôb, ktoré sa ocitli na hranici chudoby.  
Rámec kontrolnej akcie  
K metódam a technikám, ktoré boli uplatnené počas výkonu kontroly patrili najmä: štúdium všeobecne záväzných  
právnych predpisov, interných predpisov, preskúmanie dokumentácie a dokladov, rozhovory. Výber vzorky bol  
realizovaný na základe odborného úsudku kontrolóra. Kontrolovaným obdobím boli roky 2019 až 2021 a súvisiace  
obdobia.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Počet poberateľov pomoci  
Priemerný mesačný počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi mal klesajúci charakter: kým v roku 2019 poberalo  
dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej celkom 63 244 poberateľov, v roku 2021 to bolo už len 58 808 poberateľov  
(pokles o 7,01 %). Vývoj počtu dlhodobo nezamestnaných poberateľov pomoci v hmotnej núdzi mal v sledovanom  
období opačnú tendenciu.  
Graf č. 1 Vývoj počtu dlhodobo nezamestnaných poberateľov pomoci v hmotnej núdzi  
Zdroj: Ústredie práce  
Pomoc v hmotnej núdzi by mala cieliť na obyvateľov, ktorí sú najviac ohrození chudobou a ocitli sa v nepriaznivej  
životnej situácii. Podľa ústredia práce bol pozitívny vývoj, týkajúci sa poklesu počtu poberateľov pomoci v hmotnej  
núdzi, spôsobený najmä znižovaním nezamestnanosti, a to hlavne v prípade občanov, ktorí sú dlhodobo bez  
3
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
zamestnania. Podľa ministerstva bol pokles počtu príjemcov pomoci v hmotnej núdzi do veľkej miery zapríčinený  
všeobecne sa zlepšujúcou ekonomickou situáciou väčšiny obyvateľov Slovenska a dlhodobým poklesom počtu  
nezamestnaných osôb, pričom nájdenie a udržanie si zamestnania je pre domácnosť typickým spôsobom  
vymanenia sa z hmotnej núdze. Pozitívny trend poklesu vývoja počtu prijímateľov pomoci v hmotnej núdzi  
v kontrolovanom období však bol v kontraste s vývojom ukazovateľov, na ktoré poukázal kontrolovaný subjekt a  
ministerstvo. Detailný prehľad je uvedený v prílohe (tabuľka č. 2).  
Zhoršujúcu sa situáciu dokresľuje aj fakt, že v roku 2019 bolo rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia  
ohrozených podľa štatistického úradu 14,80 % obyvateľov Slovenska a v roku 2021 až 15,60 % obyvateľov.  
Ohrozenie chudobou automaticky neznamenalo nevyhnutnú potrebu intervencie štátu každému, kto sa v tejto  
situácii ocitol, avšak štatistické ukazovatele indikujú, že negatívne vývojové trendy systém pomoci v hmotnej núdzi  
nezachytil.  
Výdavky na pomoc v hmotnej núdzi  
Podľa údajov poskytnutých ústredím práce bolo počas kontrolovaného obdobia na pomoc v hmotnej núdzi  
vynaložených priemerne 105 161 133,46 eur, pričom najnižšia vyplatená suma 101 972 974,90 eur bola v roku  
2021 a najvyššia vyplatená suma 108 557 663,08 eur bola v roku 2020.  
Vo zverejňovaných štatistikách ústredia práce boli do celkovej sumy poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi  
započítané aj sumy z nárokov, ktoré neboli pomocou v hmotnej núdzi, ako ju definuje legislatíva (napr. náhradné  
výživné, resocializačný príspevok). Takto zverejnené údaje vykazovali vyššie sumy poskytnutej pomoci v hmotnej  
núdzi, než boli reálne vyplatené. Podľa ústredia práce boli zverejňované v štruktúre podľa rozpočtového  
informačného systému ministerstva.  
Graf č. 2 Prehľad celkových výdavkov v mil. eur na pomoc v hmotnej núdzi  
300  
249,72  
250  
200,68  
174,97  
200  
150  
100  
50  
108,56  
104,95  
101,97  
0
2019  
2020  
Rok  
2021  
Pomoc v hmotnej núdzi - poskytnuté finančné prostriedky po započítaní sumy nárokov, ktoré nie sú pomocou v hmotnej núdzi  
Pomoc v hmotnej núdzi - poskytnuté finančné prostriedky bez započítania sumy nárokov, ktoré nie sú pomocou v hmotnej núdzi  
Zdroj: Ústredie práce  
Pomoc v hmotnej núdzi je konkrétny nástroj sociálnej politiky, ktorého cieľom je zabezpečiť základné životné  
podmienky, pričom nárok na pomoc má každá domácnosť, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima a jej  
členovia si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením  
nárokov zabezpečiť alebo zvýšiť príjem. Neposkytuje sa však do výšky životného minima, ale v sumách, ktoré boli  
určené ako rozdiel úhrnov príjmov domácnosti a nárokov stanovených opatrením ministerstva pre daný rok. Takýto  
systém výpočtu znamenal, že v kontrolovanom období bola priemerná výška dávky a príspevkov k dávke v sume  
142,94 eur.  
4
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf č. 3 Prehľad vybraných ukazovateľov  
1000  
800  
600  
400  
200  
0
913,85  
889,70  
852,60  
569,30  
560,86  
548,76  
144,5  
146,04  
138,29  
2019  
2020  
2021  
Domácnosť 2 dospelých s 2 deťmi do 14 rokov - hranica chudoby  
Domácnosť 2 dospelých s 2 deťmi do 14 rokov - životné miminum  
Priemerná výška dávky a príspevkov k dávke v eur  
Zdroj: Ústredie práce, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Opatrenia ministerstva o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi  
Podľa nastaveného systému, i údajov v grafe, poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi neznamenala automaticky, že  
každý poberateľ dostal plnú sumu nárokov. Kontrola preukázala, že súčasné nastavenie úrovne dávky v hmotnej  
núdzi a jednotlivých príspevkov nezabezpečila vždy zvýšenie príjmov na úroveň životného minima. To, či  
poskytovaná pomoc navýšila domácnosti príjmy aspoň na úroveň životného minima, nebolo sledované  
a vyhodnocované zodpovednými aktérmi sociálnej politiky.  
Hodnota životného minima (podľa zloženia domácnosti) voči hranici príjmovej chudoby podľa EU SILC bola na  
úrovni približne 60 % (tabuľka č. 4). Tento rozdiel znamená, že domácnosti, ktoré mohli požiadať o pomoc  
v hmotnej núdzi, sa nachádzali výrazne pod hranicou príjmovej chudoby.  
Systém pomoci v hmotnej núdzi  
V kontrolovanom období bolo podaných celkom 88 384 žiadostí o pomoc v hmotnej núdzi, z ktorých bol priznaný  
nárok v 69 502 prípadoch. Údaje o počte nových podaných žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi nerozlišovali, či išlo  
o osoby, ktorým bola odňatá pomoc v hmotnej núdzi a opätovne podali žiadosť, alebo išlo o osoby, ktoré podali  
žiadosť prvýkrát. Kontrolou bolo zistené, že napríklad podľa údajov predložených úradom práce v Kežmarku bol  
v jednotlivých rokoch kontrolovaného obdobia podiel žiadateľov, ktorí prvýkrát požiadali o pomoc v hmotnej núdzi,  
priemerne 53 %. To znamenalo, že v jednotlivých rokoch takmer polovica osôb, ktoré žiadali o pomoc v hmotnej  
núdzi, už niekedy mala podanú žiadosť.1  
Priznávanie a vyplácanie pomoci v hmotnej núdzi bolo postavené na každomesačnom dokladovaní, posudzovaní  
a výpočte sumy pomoci na základe presne zdokladovaných skutočností. Samotný proces priznávania nárokov  
bol, vzhľadom na rozdrobenosť jednotlivých prvkov pomoci v hmotnej núdzi (čo do počtu a viacerých úrovni súm)  
a rôznych aspektov započítavania/nezapočítavania príjmov, administratívne náročný. Nadmerná administratívna  
záťaž na úradoch práce vyplývala z potreby neustáleho dokladovania, prehodnocovania a prepočítavania nárokov  
a príjmov domácností, ktoré sa ocitli pod hranicou životného minima.  
Tabuľka č. 1 Počet konaní na úseku hmotnej núdze za roky 2019 až 2021  
Ukazovateľ / rok  
2019  
2020  
2021  
Počet rozhodnutí  
221 872  
437 427  
659 299  
163 846  
377 108  
540 954  
127 142  
318 686  
445 828  
Počet výpočtových listov  
Počet konaní spolu  
Zdroj: Výročné správy ústredia práce  
1 Relevantnosť týchto údajov je ovplyvnená faktom, že pred rokom 2004 boli tieto údaje spracovávané v iných informačných moduloch  
a v rámci transformácie modulov nemusia byť údaje úplné.  
5
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Na administratívnu záťaž poukazuje aj počet realizovaných konaní úradov práce v súvislosti s posudzovaním  
nárokov na pomoc v hmotnej núdzi. Viac ako ¾ poberateľov pomoci v hmotnej núdzi bolo pritom sústredených  
v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Oddelenia úradov práce, zabezpečujúce posudzovanie  
nárokov na pomoc v hmotnej núdzi, okrem toho zastrešovali aj agendu náhradného výživného a štátnych  
sociálnych dávok.  
Vzhľadom na rozsah posudzovanej dokumentácie pre priznanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi bolo využívanie  
informačných systémov verejnej správy na účely znižovania administratívnej záťaže vo vzťahu k žiadateľom  
vyhodnotené ako príklad dobrej praxe. Priemerná doba procesu od podania žiadosti až po výplatu bola v  
kontrolovaných úradoch práce 32 dní.  
Prepojenie informačných systémov so Sociálnou poisťovňou je však potrebné označiť za nedostatočné. Ide o  
inštitúciu, ktorej dáta boli pre plynulý výkon štátnej správy na úseku pomoci v hmotnej núdzi nevyhnutne potrebné.  
Prístup zamestnancov úradov práce do informačného systému Sociálnej poisťovne bol obmedzený na získanie  
informácií týkajúcich sa vyplatených nemocenských a dôchodkových dávok v zmysle zákona proti byrokracii.  
Informácie o uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti a rozhodnutie o dávke v nezamestnanosti úrady práce  
nevedeli získať priamo z databázy Sociálnej poisťovne a boli nútení ich žiadať od žiadateľov pomoci v hmotnej  
núdzi. Na základe rámcovej dohody uzatvorenej medzi ústredím práce a Sociálnou poisťovňou, mali zamestnanci  
úradov práce prostredníctvom informačných systémov informáciu o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, ale  
s mesačným oneskorením – po výplate predmetnej dávky, čo bolo pri posúdení nároku na pomoc v hmotnej núdzi  
neskoro.  
Kontrolou bolo zistené, že existovali osoby, ktoré reálne boli v hmotnej núdzi, nespĺňali však stanovené  
podmienky a pomoc im preto nebola poskytnutá. Počet, štruktúra ani typ týchto domácností neboli predmetom  
sledovania a vyhodnocovania. Nevyhodnocovali sa ani dôvody, pre ktoré domácnostiam nebola poskytnutá pomoc,  
alebo dôvody pre ktoré domácnosti zo systému pomoci v hmotnej núdzi vypadli. Predmetom záujmu boli iba  
osoby, ktoré sa v systéme pomoci v hmotnej núdzi nachádzali.  
Údaje o tom, koľko osôb a domácnosti sa nachádzalo pod hranicou chudoby, boli zisťované na základe výberového  
štatistického zisťovania EU SILC o príjmoch a životných podmienkach domácnosti v SR, na základe ktorého bolo  
možné poskytnúť údaj o počte domácností v hmotnej núdzi v priebehu predchádzajúceho roka zisťovania2.  
V danom prípade ide o odvodený údaj, ktorý je štatistickým odhadom. Na druhej strane, existuje databáza údajov  
o osobách, ktoré boli v systéme pomoci hmotnej núdzi, no vypadli z neho aj napriek tomu, že ich životná situácia  
sa nezlepšila. Údaje o týchto osobách neboli predmetom sledovania a vyhodnocovania na účel predikcie budúceho  
vývoja pre potreby adresnejšieho nastavenia tejto pomoci. Podiel ľudí, ktorí na Slovensku pociťujú závažnú  
materiálnu depriváciu3, bol podľa štatistického úradu na úrovni 5,7 % obyvateľov, pričom pomoc v hmotnej núdzi  
poberalo len 2,32 % obyvateľov Slovenska. Vyvedenie čo najvyššieho počtu ľudí zo stavu materiálnej deprivácie  
by malo byť cieľom politiky sociálnej pomoci.  
Kontrolou bolo zistené, že niektoré údaje zverejňované vo výročných správach ústredia práce nekorešpondovali  
so skutočnými údajmi v informačných systémoch využívaných ústredím práce (napr. údaje o počte poberateľov  
a spoločne posudzovaných členov domácnosti). Uvedené rozdiely mohli vzniknúť v dôsledku toho, že správcom  
informačných systémov je ministerstvo, ktoré tieto údaje ústrediu poskytuje.  
Príspevok na bývanie  
Príspevok na bývanie je jedným z príspevkov v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi, určený na čiastočnú úhradu  
nákladov spojených s bývaním. V roku 2021 pomoc v hmotnej núdzi poberalo 2,32 % obyvateľov Slovenska,  
2
Zisťovanie počtu osôb pod hranicou príjmovej chudoby sa na Slovensku realizuje už od roku 2005 ako národná verzia európskeho  
štatistického zisťovania EU SILC. V zisťovaní EU SILC 2021 bolo vyšetrených 5 612 domácností a 11 755 osôb vo veku 16 rokov a viac. Ak  
štatistický úrad Slovenskej republiky uvádza, že pod hranicou príjmovej chudoby bolo v roku 2021 celkovo 661 855 osôb, ide o odhad  
vykonaný na základe prieskumu vykonaného u 11 755 osôb.  
3 Deprivácia sa spravidla definuje ako nedobrovoľné nedostatočné uspokojovanie potrieb vzhľadom na úroveň a spôsob, ktorý je v danej  
spoločnosti bežný, v dôsledku nedostatku zdrojov  
.
6
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
pričom menej ako polovica z nich poberala príspevok na bývanie. Naviazanie tohto príspevku na systém pomoci  
v hmotnej núdzi a podmienky na priznanie nároku, tak spôsobilo, že príspevok na bývanie mohli získať len  
poberatelia pomoci v hmotnej núdzi.  
Graf č. 4 Prehľad o počte poberateľov príspevku na bývanie  
Zdroj: Ústredie práce  
Podmienkou získania nároku na príspevok na bývanie bola povinnosť poberateľa preukázať úhradu nákladov  
spojených s bývaním. Vykonaná kontrola v 12 obciach preukázala, že v ôsmich obciach boli identifikované prípady,  
kedy obce vydávali potvrdenia potrebné k získaniu nároku na príspevok aj napriek tomu, že poberatelia nemali  
uhradené záväzky. Napriek tomu, že zodpovednosť za vyplatenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu  
niesli úrady práce, boli priamo závislé od informácií a údajov z tretích strán (samospráv) bez reálnej možnosti ich  
overovania.  
Stanovené podmienky priznania nároku príspevku na bývanie obmedzili dostupnosť tohto príspevku na úzku  
skupinu obyvateľov. Zároveň však toto nastavenie preukazovania splnenia podmienok priznania nároku na  
príspevok na bývanie umožňovalo neoprávnene vyplácanie verejných prostriedkov, ktoré úrady práce pri  
súčasnom nastavení nedokázali eliminovať.  
Napríklad v obci Podhorany, rodiny v hmotnej núdzi užívali obecné byty bez uzatvorených nájomných zmlúv a bez  
úhrady nájomného. Napriek tomu obec kontinuálne počas viacerých rokov týmto rodinám vydávala potvrdenia  
o splnení záväzkov, na základe ktorých úrady práce priznali v rokoch 2019 až 2021 nároky na príspevok na  
bývanie, ktoré neboli oprávnene.  
Podmienkou pre priznanie nároku na príspevok na bývanie bola neexistencia dlhov v prípade záväzkov,  
stanovených zákonom. Podstata hmotnej núdze však spočíva vo finančnom nedostatku, ktorého prirodzeným  
sprievodným javom sú dlhy. Motivácia na uhradenie platieb, súvisiacich s bývaním pred získaním príspevku, sa tak  
ukázala ako nedostatočná a neúčinná.  
Samospráva ako organizátor  
Systém pomoci v hmotnej núdzi zapájal do procesu poskytovania tejto pomoci aj organizátorov menších obecných  
služieb. Organizátor zabezpečoval realizáciu menších obecných služieb pre získanie jednotlivých prvkov pomoci  
v hmotnej núdzi (dávka a aktivačný príspevok), ale aj pre získanie príspevku na aktivačnú činnosť. Preverených  
bolo 12 samospráv, ktoré boli organizátorom týchto služieb. Organizácia realizácie činností k získaniu aktivačného  
príspevku bola vo výhradnej kompetencii obce. Na rozdiel od výkonu činnosti na získanie dávky v hmotnej núdzi  
bolo pri tejto forme pomoci na rozhodnutí obce, či a s koľkými osobami vhodnými na aktiváciu uzatvorí dohodu  
o vykonávaní činností na získanie aktivačného príspevku.  
Zapojenie osôb v hmotnej núdzi do vykonávania menších obecných služieb na získanie aktivačného príspevku  
záviselo od dobrovoľného rozhodnutia a aktivity organizátora. Existuje tak riziko, že k všetkým nárokom, ktoré  
boli súčasťou pomoci v hmotnej núdzi, sa nemusel dostať každý, kto spĺňa zákonom stanovené podmienky.  
7
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Údaje o počte osôb, ktoré mali záujem poberať aktivačný príspevok, ale nárok na príspevok im nevznikol z dôvodu,  
že samospráva nedokázala vytvoriť kapacity pre vykonávanie menších obecných služieb pre všetkých záujemcov,  
neboli sledované.  
Rozsah povinností a kompetencií pri realizácii menších obecných služieb sa líšil v závislosti od uzatvorených dohôd  
a inštitútu, na základe ktorého boli vykonávané. Kontrola preukázala, že obce ako organizátori menších obecných  
služieb vo viacerých prípadoch nedokázali zabezpečiť plnenie všetkých povinností vyplývajúcich z uzatvorených  
dohôd s úradom práce. Kontrolou boli zistené nedostatky týkajúce sa nezabezpečenia školenia bezpečnosti  
a ochrany zdravia pri práci, neuzatvorenia úrazového poistenia; samotné obce upozorňovali na problémy so  
zabezpečením adekvátneho počtu koordinátorov.  
Zásluhová časť pomoci v hmotnej núdzi spočívala vo výkone menších obecných služieb, či už na získanie dávky  
alebo aktivačného príspevku. Praktická realizácia týchto služieb bola vždy rovnaká, jednotlivé osoby však boli  
z administratívneho hľadiska riešené rôznym spôsobom. Výsledkom bol administratívne náročný systém, v ktorom  
sa museli orientovať administratívni pracovníci úradov práce a organizátori týchto činností, avšak pre osoby  
v hmotnej núdzi, ktoré aktivačné činnosti vykonávali, zaradenie do jednotlivých inštitútov nemalo žiadny význam.  
Menšie obecné služby tak boli realizované vždy v inom obale, ale s rovnakým obsahom.  
Z vykonanej kontroly vyplynulo, že napriek rozsiahlej administratíve, ktorú si vyžadovalo organizovanie menších  
obecných služieb, zohrávala kľúčovú úlohu pre vyplácanie dávky a aktivačného príspevku iba mesačná  
dochádzka. Pre vyplatenie dávky a príspevkov v hmotnej núdzi nebola ďalšia dokumentácia pre úrady práce  
rozhodujúca a teda ani potrebná; napr. malé dohody (uzatvárané s každou osobou vykonávajúcou činnosti pre  
získanie aktivačného príspevku), denné dochádzkové listy.  
Nastavenie systému právomocí a plnenia povinností zo strany organizátorov menších obecných služieb vytváralo  
priestor pre neefektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Kontrolou bolo identifikované, že  
nastavený systém organizácie a realizácie týchto služieb nemal vytvorený dostatočný kontrolný mechanizmus,  
ktorým by bola zabezpečená transparentnosť celého procesu. Toto konštatovanie sa opiera o fakt, že  
v kompetencii starostu (štatutára) obce bol jednak výber osôb, ktoré zaradil na vykonávanie menších obecných  
služieb, a jednak aj kontrola – či už vykonávania dohodnutých činností, ako aj dochádzky (dennej a mesačnej).  
Proces evidencie dochádzky občanov vykonávajúcich menšie obecné služby na získanie aktivačného príspevku  
vykazoval na strane organizátorov (obcí) prvky formálneho plnenia. Obce predkladali úradom práce dochádzkové  
listy, v ktorých nebola uvedená neprítomnosť osôb, zistená kontrolou vykonanou úradom práce v danom čase.  
Zo samotnej podstaty kontroly však vyplýva, že by ju mala vykonávať iná osoba, než štatutár obce, ktorý celý  
inštitút a jeho proces inicializuje a zároveň realizuje. Finančné prostriedky na vyplácanie aktivačného príspevku,  
ako doplnkového inštitútu k dávke v hmotnej núdzi, pritom pochádzajú zo štátneho rozpočtu, nie z rozpočtu  
samosprávy.  
Kontrola inštitútu menších obecných služieb zo strany úradov práce spočívala prioritne na vykonávaní tzv.  
monitoringov zo strany úradov práce, ktorým bola kontrolovaná účasť osôb na výkone menších obecných služieb.  
Aplikačná prax ukázala nedostatky tohto kontrolného mechanizmu, vyplývajúce z nastavenia systému  
poskytovania pomoci v hmotnej núdzi.  
Dôsledky z vykonaných monitoringov boli formálne. Výsledky týchto monitoringov preukazovali v mnohých  
prípadoch neprítomnosť osôb, ktoré mali v danom čase vykonávať menšie obecné služby, pričom neprítomnosť  
osôb bola akceptovaná napríklad na základe vyjadrenia organizátora, že si tieto osoby odpracujú činnosti  
v náhradnom termíne. Kontrola preukázala, že náhradné termíny – kedy mala byť činnosť odpracovaná, neboli  
uvedené. Predkladané mesačné evidencie dochádzky zo strany organizátorov vykazovali prítomné osoby, aj keď  
úradmi práce vykonané monitoringy vykazovali tieto osoby v danom čase ako neprítomné. Aj v prípade, že  
vykonaný monitoring potvrdil neúčasť osôb a tým nenaplnenie dohodnutého počtu hodín výkonu menších  
obecných služieb, čo bolo premietnuté do mesačnej dochádzky, došlo k akceptácii zo strany úradu práce, keďže  
minimálna hranica stanovená zákonom bola dodržaná.  
8
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrola bez reálneho sankčného mechanizmu je len deklaratórna a nemôže prispieť k naplneniu zákonom  
definovaného účelu aktivačnej činnosti, ktorým je, okrem iného, aj získanie, udržanie, prehĺbenie alebo zvýšenie  
pracovných návykov. Aplikačná prax ukazuje, že aktuálne nastavenie kontrolných mechanizmov neumožňovalo  
úradom prijímať adekvátne opatrenia, pričom samotné zistenia indikujú riziko formálneho plnenia povinnosti  
v oblasti vykazovania účasti osôb na výkone menších obecných služieb, čo je podmienkou na získanie aktivačného  
príspevku.  
Vzhľadom na uvedené, existuje riziko neefektívneho využívania finančných prostriedkov, ktoré bude  
vyžadovať dôslednejšie nastavenie kontrolných mechanizmov.  
Záver  
Kontrolnou akciou chcel NKÚ SR preveriť, či nastavenie systému pomoci v hmotnej núdzi dokáže zabezpečiť  
dostatočnú adresnosť pomoci oprávneným žiadateľom.  
Súčasný model sociálnej politiky v oblasti pomoci v hmotnej núdzi bol do praxe zavedený v roku 2004. Takmer 20-  
ročný model pomoci vo viacerých aspektoch nereflektuje vývoj spoločnosti, hoci prešiel viacerými úpravami.  
Zistená administratívna záťaž vyplývala najmä z potreby neustáleho dokladovania, prehodnocovania  
a prepočítavania nárokov a príjmov domácností, ktoré sa ocitli pod hranicou životného minima. Existuje tak riziko,  
že správa celého systému mohla byť finančne nákladnejšia, ako vyplácaná suma pomoci.  
Systémové nastavenie pomoci osobám v hmotnej núdzi malo za následok, že nie každej osobe, ktorej príjmy  
nedosahovali životné minimum, vznikol nárok na pomoc. Napriek tomu, že existovala skupina obyvateľov  
v hmotnej núdzi, ktorým nebola poskytovaná pomoc a údaje o nej boli dostupné, neboli tieto údaje vyhodnocované.  
Sociálna politika v oblasti pomoci v hmotnej núdzi bola orientovaná na individuálne prípady a zameraná len na čas  
ich zaradenia do systému pomoci. Hmotná núdza je považovaná za ekvivalent chudoby. Bez využívania všetkých  
dostupných údajov existuje riziko nedostatočnej adresnosti tejto pomoci, vzhľadom na prehlbujúce sa problémy  
občanov v dôsledku celospoločenských problémov (pandémia, energetická kríza).  
Slovenská republika sa v rebríčku najchudobnenejších krajín EÚ podľa štatistického úradu prepadla zo šiesteho  
miesta v roku 2012 na tretie miesto v roku 2022. Zhoršujúca sa životná úroveň bude vytvárať tlak na to, aby pomoc  
štátu pre najviac ohrozené skupiny obyvateľov bola dostatočne adresná.  
Nastavenie systému pomoci v hmotnej núdzi, s ohľadom na disponibilný objem prostriedkov štátneho  
rozpočtu, by preto malo vychádzať z analýzy všetkých dostupných údajov. Uvedené môže pomôcť  
predvídať dopad na rozpočet pri akejkoľvek zmene.  
Boli identifikované viaceré riziká, spojené s právomocami a kompetenciami, ktoré boli zverené samosprávam, ako  
organizátorom menších obecných služieb. Formálny prístup bol kontrolou identifikovaný pri plnení povinností  
(napr. vykazovanie dochádzok pri realizácii menších obecných služieb).  
NKÚ SR v ôsmich kontrolovaných obciach identifikoval prípady, kedy boli obcami vydané potvrdenia o úhrade  
nákladov na bývanie aj napriek tomu, že poberatelia príspevku tieto záväzky uhradené nemali. Uvedeným konaním  
došlo k neoprávnenému čerpaniu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Výsledky kontrolných zistení  
NKÚ odstupuje Úradu vládneho auditu.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Kontrolované subjekty nevzniesli námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení.  
9
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR, Priemyselná 2, 824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911, info@nku.gov.sk  
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska ulica č. 8, 821 67 Bratislava  
+421 220 455 914, kancelariagr@upsvr.gov.sk  
Obec Boťany, Kvetná ulica 243/1, 076 43 Boťany  
+421 56 63 50 116, obecbotany@gmial.com  
Obec Hodejov, Hodejov č. 141, 980 31 Hodejov  
+421 47 568 31 02, obechodejovobcania@centrum.sk  
Obec Hostice, Hlavná 158, 980 04 Hostice  
+421 47 581 22 53, ifno@hostice.sk  
Obec Hrčeľ, Hlavná ulica 200/30, 076 15 Hrčeľ  
+421 56 668 72 60, ou.hrcel@trenet.sk  
Obec Jesenské, Sobotská 10, 980 02 Jesenské  
+421 47 56 98 422, obec@jesenske.sk  
Obec Kráľ, Kráľ 223, 980 45 Kráľ  
+421 47 581 22 95, info@obec-kral.sk  
Obec Leles, Leles 62, 076 84 Leles  
+421 56 636 25 65, leles62@hotmail.com  
Obec Malé Trakany, Malé Trakany 208, 076 42 Veľké Trakany  
+421 56 65 54 08, obec.maletrakany@post.sk  
Obec Podhorany, Podhorany 114, 059 93 Podhorany  
+421 52 458 36 01, obecpodhorany@maldur.sk  
Obec Rakúsy, Rakúsy 35, 059 76 Rakúsy  
+421 52 452 67 28, obec@rakusy.sk  
Obec Stráne pod Tatrami, Stráne pod Tatrami 2, 059 76 Stráne pod Tatrami  
+421 52 452 29 12, obec@stranepodtatrami.sk  
Obec Výborná, Výborná 12, 059 02 Výborná  
+421 52 459 31 61, obecvyborna@obecvyborna.sk  
10  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zoznam použitých skratiek  
EÚ  
Európska únia  
EU SILC  
Štatistika o príjmoch a životných podmienkach (European  
Union Statistics on Income and Livind Conditions)  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej  
republiky  
Ministerstvo  
NKÚ SR  
Úrad práce  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny  
Ústredie práce  
Zákon o NKÚ SR  
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny  
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.  
z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky  
v znení neskorších predpisov  
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov  
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov  
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi  
Zákon o službách zamestnanosti  
Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na  
znižovanie administratívnej záťaže využívaním  
informačných systémov verejnej správy a o zmene a  
doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)  
v znení neskorších predpisov  
Zákon proti byrokracii  
Prílohy  
Tabuľka č. 2 Prehľad o počte poberateľov pomoci v hmotnej núdzi a vybraných ukazovateľov  
2011  
2012  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
Ukazovateľ / Rok  
HDP na obyvateľa v parite  
kúpnej sily - index (k EU 27  
krajín)  
76  
77  
77  
78  
78  
73  
70  
70  
69  
70  
68  
Miera evidovanej  
13,59  
14,44  
13,50  
12,29  
10,63  
8,76  
5,94  
5,04  
4,92  
7,57  
6,76  
nezamestnanosti (v %)  
Počet evidovaných  
uchádzačov o zamestnanie  
spolu  
399 800 425 858 398 876 374 718 334 379 276 131 195 583 169 802 165 455 227 341 200 225  
Priemerný mesačný počet  
poberateľov pomoci v hmotnej 187 139 183 083 184 886 162 904 128 040 105 590 87 727 72 024 63 244 61 946 58 808  
núdzi  
Priemerný mesačný počet  
poberateľov a spoločne  
posudzovaných osôb  
366 967 356 980 359 632 323 223 266 129 226 438 192 677 160 212 142 188 137 970 126 273  
Zdroj: Ústredie práce, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Opatrenia ministerstva o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi  
Tabuľka č. 3 Prehľad o počte poberateľov pomoci v hmotnej núdzi v rokoch 2019 až 2021  
Ukazovateľ / Rok  
Počet poberateľov (domácností) pomoci v hmotnej núdzi  
Počet spoločne posudzovaných členov domácnosti (vrátane  
poberateľov – žiadateľov)  
2019  
63 244  
2020  
61 946  
2021  
58 808  
142 888  
137 970  
126 273  
- z toho počet uchádzačov o zamestnanie  
- z toho podiel dlhodobo nezamestnaných  
Zdroj: Ústredie práce  
36 968  
25 575  
36 906  
24 888  
36 758  
28 490  
11  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Tabuľka č. 4 Hodnoty hranice chudoby (60 % mediánu príjmu) a sumy životného minima  
Rok  
2019  
2020  
2021  
% z  
hranice  
chudoby  
% z  
% z  
hranice  
chudoby  
životné  
minimum  
životné  
minimum  
životné  
minimum  
Stanovenie hranice chudoby EU-SILC  
EU-SILC  
hranice EU-SILC  
chudoby  
Domácnosť jednotlivca  
Domácnosť 2 dospelí  
406,00  
609,00  
210,20  
356,84  
52 %  
59 %  
435,17  
652,75  
214,83  
364,70  
49 %  
56 %  
423,67  
635,50  
218,06  
370,18  
51 %  
58 %  
Domácnosť 2 dospelých s 2  
deťmi do 14 rokov  
852,60  
548,76  
64 %  
913,85  
560,86  
61 %  
889,70  
569,30  
64 %  
Domácnosť 2 dospelých s 3  
závislými deťmi  
Domácnosť 1 dospelý s 1  
závislým dieťaťom  
Domácnosť 1 dospelý s 2  
závislými deťmi  
974,40  
527,80  
649,60  
644,72  
306,16  
402,12  
66 %  
58 %  
62 %  
1 044,40  
565,72  
696,27  
658,94  
312,91  
410,99  
63 %  
55 %  
59 %  
1 016,80  
550,77  
677,87  
668,86  
317,62  
417,18  
66 %  
58 %  
62 %  
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky  
12  
www.nku.gov.sk