Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Kontrolná skupina NKÚ SR v roku 2018 identifikovala celkovú výšku úniku na DPH vo finančnom vyčíslení
2 115 318,80 eur. V nasledujúcich rokoch bol zaznamenaný výrazný pokles identifikovaného úniku na DPH, čo
bolo spôsobené prijatím opatrení zo strany vedenia FR SR.
Počnúc rokom 2019 kontrola nepotvrdila v rámci reprezentatívnej vzorky ďalšie úniky na DPH súvisiace s CV.
Porovnaním rokov 2018 a 2021 nastal takmer 95,46%-ný pokles identifikovaného úniku na DPH. V rokoch 2019
až 2021 sa vyčíslený únik na DPH týkal už iba SV (nepodaný SV, nesprávne určený základ dane, atď.)
Nastavenie systému kontroly a výmeny informácií
FS má vo svojej organizačnej štruktúre viaceré útvary, ktoré sa zaoberajú analýzou rizika. Ako jediná
organizácia vo všetkých prípadoch v rámci medzinárodného preverenia disponovala potrebnými informáciami,
ktoré mohli viesť k včasnému odhaleniu úniku na DPH.
Tým, že žiadna európska a národná legislatíva neukladá colných orgánom povinnosť zasielať „Podnety inému
členského štátu“ nemôže byť prekážkou, aby účinne prebiehala medzinárodná výmena informácií v tak
závažnej oblasti ako je „colný režim 42“ a s ním súvisiace zaplatenie DPH.
Ak by FS pristúpila k spracovaniu „Súhrnnej správy“, ktorá by komplexne poskytovala obraz o všetkých
dovozoch tovarov rizikového dovozcu, a bola by v rámci medzinárodnej výmeny informácií operatívne zaslaná
príslušnému orgánu v členskom štáte určenia, mohla FS vo veľkej miere prispieť k odhaleniu únikov na DPH.
Útvary zaoberajúce sa analýzou rizika v podmienkach FS by mali mať za povinnosť operatívne informovať
príslušné členské štáty o možnom riziku neodvedenia DPH v krajine určenia. Správca dane v členskom štáte
určenia nemal vedomosť o tom, či bol tovar prepustený do colného režimu 42 v inom členskom štáte EÚ, a teda
ani nemohol vedieť, kto mal podať SV a v akej výške. Obdobná situácia je aj na Slovensku, pretože DÚ tým,
že nie sú prepojené informačné systémy, tiež nemal vedomosť o zdaniteľných osobách resp. daňových
zástupcoch, ktorí boli povinní podať SV a s akým základom dane na výpočet DPH.
FS svojou informačnou nečinnosťou nedostatočne reagovala na daný problém. Takto nastavený systém
kontroly a výmeny informácií vykazuje značné medzery (nedostatky) čo neprispieva k odhaleniu ďalších
únikov na DPH. Dovozcovia len využívali nedokonalosť systému.
Kontrola odhalila rovnaké nedostatky ako boli identifikované aj v Osobitnej správe č. 24/2015 vydanej EDA.
V roku 2015 EDA vydala „Osobitnú správu č. 24/2015 – Boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva“,
ktorá súvisela s vykonaným auditom vo vybraných členských štátoch (SK nebolo predmetom auditu). Výsledok
auditu poukazuje na nedostatočne účinný systém EÚ v oblasti DPH a s ním nevyhnutnú potrebu prijatia ďalších
právnych opatrení, ktoré majú implementovať jednotlivé členské štáty. Osobitná správa sa týka aj colného
režimu 42, kde boli identifikované nielen neúčinné krížové kontroly colných údajov a údajov o DPH zo SV (CÚ
nezasielajú potrebné údaje DÚ), ale aj nedostatočnej medzinárodnej výmeny informácií o rizikových dovozcov
v rámci colného režimu 42. Odporučila členským štátom EÚ prijať opatrenia ako aj navrhnúť zmeny právnych
predpisov, ktoré by umožnili účinné krížové kontroly ako aj zasielanie údajov o rizikových dovozcoch príslušným
členským štátom EÚ.
Medzinárodná spolupráca
V rámci kontroly bola preverená aj oblasť týkajúca sa medzinárodnej spolupráce. Medzinárodná spolupráca
prebieha v dvoch systémoch, a to prostredníctvom vzájomnej pomoci (CÚ) a administratívnej spolupráce na
účely DPH (DÚ). Existencia týchto dvoch systémov medzinárodnej spolupráce ako aj zdĺhavá medzinárodná
spolupráca týkajúca sa členských štátov EÚ často bráni súvislej a efektívnej komunikácii medzi členskými
štátmi, čo v konečnom dôsledku sťažuje výber DPH v členskom štáte – krajine určenia, resp. spotreby.
6