1

Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2022

1. Zhrnutie

Európska komisia (ďalej „EK“) si na svoje funkčné obdobie 2019 – 2024 nastavila strategický program rozčlenený do 6 politických prioritných oblastí. Ruská agresia voči Ukrajine zásadným spôsobom zmenila všetko v Európe: od geopolitiky, cez bezpečnostné prostredie, až po ekonomiku a energetiku. Rovnako ako pri pandémii, aj v súčasnej kombinácii kríz, ktorej čelíme, vystupuje do popredia nutnosť zachovania jednoty Európskej únie (ďalej „EÚ“) a potreba spolupráce s kľúčovými partnermi vo svete. Jednou z hlavných súčastí robustnej reakcie EÚ na ruskú agresiu bolo prijatie deviatich sankčných balíkov voči Rusku a Bielorusku.

Slovenská republika (ďalej „SR“) už od začiatku ruskej invázie podporovala Ukrajinu, jej integračné ciele a počas rokovaní o asistencii EÚ vystupovala konštruktívne s cieľom nájsť celoeurópsku dohodu na modalitách pomoci Ukrajine. EÚ sa angažovala v politickej podpore Ukrajine udelením štatútu kandidátskej krajiny. SR sa v roku 2022 zaradila medzi najväčších donorov pomoci Ukrajine v prepočte na obyvateľa (v celosvetovom meradle podľa HDP na 8. mieste). SR poskytla Ukrajine vojenskú materiálnu pomoc v celkovej hodnote 168 mil. EUR. Celková suma oficiálnej humanitárnej pomoci SR pre Ukrajinu dosiahla za uplynulý rok vyše 9 mil. EUR. Medzníkom v poskytovaní nielen slovenskej, ale aj zahraničnej materiálnej pomoci Ukrajine bolo zriadenie medzinárodného humanitárneho logistického centra v rámci Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany (ďalej „UCPM“) pri Košiciach v marci 2022, ktorý slúži na distribúciu humanitárnej pomoci zo štátov zapojených do tohto mechanizmu (v objeme 2 500 ton zahraničnej pomoci v hodnote takmer 50 mil. EUR). Dôležitú úlohu v pomoci Ukrajine zohrávajú Koridory solidarity, ktorých vytvorenie iniciovala EK v máji 2022. Ich primárnym cieľom bola pomoc s vývozom obilia počas blokády ukrajinských prístavov. Black Sea Grain Initiative pod vedením OSN umožnila vývoz obilia z Ukrajiny námornou cestou. Koridory solidarity sa naďalej využívajú na prepravu obilia (od mája do novembra 2022 prepravených 15 mil. ton obilia a súvisiacich produktov) a ďalších tovarov a sú jedinou cestou pre import potrebného materiálu a pomoci na Ukrajinu. Cez územie SR bolo prepravených cca 789 tis. ton od začiatku invázie do konca roka 2022.

Energetika bola v uplynulom roku stredobodom pozornosti v dvoch líniách – z hľadiska energetickej bezpečnosti a bezpečnosti dodávok aj z pohľadu cien energií. EÚ čelila energetickej kríze, ktorá vznikla v dôsledku kombinácie viacerých faktorov a okolností. Rast cien energií bol zaznamenaný už v dôsledku post-pandemickej obnovy hospodárskeho rastu. Bezprecedentná energetická kríza naplno prepukla ako následok neodôvodnenej ruskej agresie voči Ukrajine, ktorá vyvolala vlnu strachu v dôsledku obáv z fyzickej nedostupnosti komodít plynu a následnej cenovej volatility na trhu s energiami, ktorá mala disruptívny vplyv na domácnosti aj priemysel.

Kľúčovou bola spoločná celoeurópska odpoveď. Krátko po ruskej invázii sa lídri členských štátov dohodli, že čo najskôr postupne ukončia závislosť EÚ od dovozu ruských fosílnych palív, ktoré sú zneužívané ako hospodárska a politická zbraň. EK v máji predstavila plán REPowerEU, v ktorom popri opatreniach v podobe zvýšenia energetickej efektívnosti či urýchlenia zavádzania obnoviteľných zdrojov energie zdôrazňuje potrebu diverzifikácie dodávok zdrojov energií.

2

V nasledujúcich mesiacoch EÚ a jej členské štáty v rýchlom slede prijali sériu núdzových opatrení. V júni 2022 bolo schválené Nariadenie o skladovaní plynu1, určujúce povinnú minimálnu úroveň naplnenia podzemných zásobníkov plynu v EÚ. Nasledovala politická dohoda na nariadení o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne zavádzajúcom mechanizmus pre znižovanie spotreby plynu, pričom hlavnú úlohu zohráva dobrovoľné 15% zníženie spotreby plynu (v porovnaní s piatimi predchádzajúcimi rokmi), v prípade vyhlásenie stavu pohotovosti EÚ sa pristúpi k povinným úsporám plynu. Financie vyzbierané cez nariadenie o núdzových opatreniach na adresovanie vysokých cien energie a tiež cez nariadenie o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energií, ktoré o. i. zavádza odvod z nadmerných príjmov z inframarginálnych zdrojov na výrobu elektriny a solidárny odvod fosílneho sektora, majú byť využité na adresovanie vysokých cien energií pre občanov a podniky.

Keďže SR a ďalší partneri nepovažovali dosiahnuté riešenia za vyčerpávajúce a identifikovali priestor na komplementárne opatrenia, požiadali o alternatívne riešenie s cieľom presmerovať nevyužité fondy z politiky súdržnosti na roky 2014-2020 na pomoc zraniteľným domácnostiam a malým a stredným podnikom. Legislatívne bol tento proces (SAFE-CARE) úspešne uzavretý v decembri 2022. Konkrétne využitie týchto nových možností zo strany SR bude predmetom bilaterálnych rokovaní s EK v roku 2023.

V posledných dňoch roka ministri pre energetiku dosiahli dohodu na núdzovom Nariadení o solidarite a spoločných nákupoch plynu a predovšetkým na Nariadení, ktorým sa zavádza trhový korekčný mechanizmus, ktorého cieľom je obmedzenie prípadov nadmerne vysokých cien zemného plynu prostredníctvom ich zastropovania, čo SR presadzovalo od prvých momentov krízy. Tzv. trhový korekčný mechanizmus by mal prispieť k ochrane občanov a hospodárstva pred nadmerne vysokými cenami, resp. pred ich nepredvídateľnou volatilitou.

Všetky tieto legislatívne nástroje, demonštrujúce širokú jednotu a podporu členských štátov, vytvorili adekvátne podmienky na stabilizáciu trhu a otvorili tak priestor na odbornú diskusiu a nachádzanie systémových riešení s cieľom reformovať európsky trh s elektrickou energiou, čo bude jednou z ústredných tém v roku 2023.

Od začiatku ruskej agresie na Ukrajine zaznamenala EÚ, a najmä členské štáty susediace s Ukrajinou, masívne príchody ukrajinských vojnových utečencov, najmä žien, detí a starších ľudí. V reakcii na túto bezprecedentnú situáciu bola po prvýkrát na úrovni EÚ aktivovaná smernica o dočasnej ochrane, ktorá umožnila vysídleným osobám z Ukrajiny požívať v celej EÚ harmonizované práva týkajúce sa pobytu, prístupu na trh práce, k bývaniu, lekárskej pomoci či vzdelávaniu. Zároveň bolo v nadväznosti na požiadavky skupiny najviac dotknutých členských štátov EÚ, vrátane SR, umožnené presmerovať nevyužité fondy z politiky súdržnosti na roky 2014-2020 na riešenie základných potrieb utečencov (CARE a FAST-CARE). Koncom roku 2022 sa SR s EK dohodla na prvých konkrétnych oblastiach využitia týchto nových možností (posilnenie kapacít mimovládnych organizácií pomáhajúcich utečencom, refundácia nákladov obcí v súvislosti so zabezpečovaním základných potrieb utečencov).

1

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EU) 2017/1938 a (ES) č. 715/2009, pokiaľ ide o

uskladňovanie plyn

u

3

Okrem krízového manažmentu sa v roku 2022 pokračovalo aj v rokovaniach o štrukturálnej reforme migračnej a azylovej politiky EÚ, t. j. o Novom pakte o migrácii a azyle. Prínosom tejto diskusie z pohľadu SR bolo definitívne odmietnutie tzv. povinných kvót na relokácie žiadateľov o azyl ako aj pevné etablovanie myšlienky flexibilnej podoby solidarity s tými členskými štátmi, ktoré sa ocitnú pod migračným tlakom. Zapracovanie konceptu do legislatívnych návrhov sa očakáva v prvom polroku 2023.

Dianie v EÚ, a najmä v strednej Európe, poznačil v druhej polovici roka vývoj na západobalkánskej migračnej trase charakterizovaný takmer 147% nárastom počtu nelegálnych migrantov smerujúcich do EÚ v porovnaní s predošlým rokom. SR sa ocitla v centre tranzitných migračných tokov z Maďarska do západnej Európy, kedy celková nelegálna migrácia na území SR v roku 2022 dosahovala o 566,5% vyššiu úroveň ako v roku 2021 (nárast z 1 769 na 11 791cudzincov). Česká republika a Rakúsko v tejto súvislosti zaviedli na vnútorných hraniciach so SR dočasné kontroly. V tejto situácii SR akcentovala potrebu vyhnúť sa unilaterálnym krokom, ktoré by ohrozili integritu schengenského priestoru a apelovalo na európske riešenia v podobe posilnenia ochrany vonkajšej hranice EÚ, dôsledného vykonávania readmisných dohôd EÚ s tretími krajinami ako aj spolupráce s kľúčovými partnermi na migračnej trase, akými sú Srbsko či Turecko. Výzvou smerom do budúcnosti zároveň zostala otázka readmisií medzi členskými štátmi v rámci schengenského priestoru.

V priebehu roka intenzívne pokračovali rokovania o legislatívnych návrhoch z klimatického balíka Fit-for-55. Jeho podstatou je revízia európskej legislatívy týkajúcej sa klímy, energetiky či dopravy s cieľom reflektovať ambíciu zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V druhom polroku 2022 sa podarilo uzatvoriť veľkú časť z návrhov. Z pohľadu SR bol jedným z najvýznamnejších návrh na znížene emisií CO2 pre osobné a úžitkové vozidlá o 100 % do roku 2035 spojený s ukončením predaja vozidiel s konvenčným spaľovacím motorom. SR spolu s partnermi presadilo možnosť revízie tohto cieľa ako aj možnosť pre pokračovanie výroby vozidiel na emisne neutrálne palivo aj po roku 2035.

Súčasťou hodnotovej profilácie európskej politiky SR bola popri témach právneho štátu či ochrany novinárov aj otázka ochrany rozpočtu Únie pred porušeniami zásad právneho štátu v niektorom z členských štátov (tzv. kondicionalita). SR počas roka zdôrazňovala potrebu chrániť naše spoločné európske financie pred zneužívaním či podvodmi. V nadväznosti na návrh a následné hodnotenie zo strany Európskej komisie, ktorá opakovane identifikovala pretrvávajúce horizontálne a štrukturálne nedostatky pri čerpaní európskych fondov v Maďarsku, preto SR podporila prijatie opatrenia v podobe pozastavenia časti prostriedkov z fondov EÚ.

Rok 2022 bol kľúčový z pohľadu finalizácie a schválenia strategických dokumentov na využívanie fondov politiky súdržnosti EÚ pre programové obdobie 2021 – 2027. V júli 2022 EK schválila Partnerskú dohodu SR, ktorá je základným strategickým dokumentom na využívanie fondov politiky súdržnosti EÚ. Príprava na programové obdobie 2021-2027 sa zavŕšila v novembri 2022, keď EK schválila Program Slovensko. SR sa tak zaradila medzi prvú šesticu krajín EÚ so všetkými schválenými strategickými dokumentmi na využívanie fondov politiky súdržnosti EÚ pre dané programové obdobie. Z nových eurofondov tak bude môcť SR v nasledujúcich rokoch čerpať takmer 12,6 mld. EUR (zdroj EÚ) na zlepšenie života ľudí v regiónoch, na podporu inovácií a výskumu, digitalizáciu, podporu malých a stredných

4

podnikov, nízkouhlíkové hospodárstvo, obnovu budov, hospodárenie s vodou, ako aj na podporu cestnej a železničnej infraštruktúry, zdravotníctvo a kultúrne dedičstvo. Rovnako budeme môcť tieto zdroje EÚ použiť aj na podporu zamestnanosti a trhu práce, vzdelávania, sociálne služby a začlenenie. Prostredníctvom Fondu na spravodlivú transformáciu budeme môcť zároveň využívať nové eurofondy na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov transformácie podporou najviac postihnutých oblastí a obyvateľstva a tiež podporovať vyváženú sociálno-ekonomickú transformáciu v takýchto regiónoch Slovenska. Súčasne boli schválené aj programy cezhraničnej spolupráce: Interreg Slovensko – Česko 2021-2027, Interreg Slovensko – Rakúsko 2021-2027, Interreg Poľsko – Slovensko 2021-2027 a Interreg Slovensko – Maďarsko 2021-2027, ako aj programy nadnárodnej spolupráce Interreg Stredná Európa 2021-2027 a Interreg Program dunajského regiónu 2021, ktoré boli jednými z prvých programov nového programového obdobia 2021-2027 schválené Európskou komisiou.

Aktivity na európskej pôde boli aj v roku 2022 orientované na odolnosť, obnovu a strategickú autonómiu EÚ, pričom dôraz bol primárne kladený na synergiu medzi zelenou a digitálnou transformáciou. Aj s podporou SR sa v oblasti jednotného trhu podarilo úspešne prijať legislatívne iniciatívy pre lepšiu reguláciu široko chápaného digitálneho priestoru, konkrétne návrh nariadenia o digitálnych službách, návrh nariadenia o digitálnych trhoch a návrh nariadenia o správe údajov. Ďalšou z ústredných aktivít v digitálnej oblasti, ku ktorej svojimi návrhmi aktívne prispievala aj SR boli návrh nariadenia o umelej inteligencii, kde bola dosiahnutá dohoda na úrovni Rady, a návrh nariadenia o údajoch.

SR sa v priebehu roka 2022 zúčastňovala na práci EÚ siete pre strategický výhľad, ktorá združuje foresightovú expertízu administratív členských krajín a Európskej komisie za účelom výmeny informácií a spolupráce v otázkach strategického významu pre Európu. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (ďalej „MZVEZ SR“) v tejto súvislosti vypracovalo správu „Strategický výhľad zahraničnej a európskej politiky SR“, pri príprave ktorej bola využitá expertíza OECD. Cieľom správy je prispieť k tomu, aby SR viac využívala strategický výhľad pri tvorbe politík a prešla z reaktívneho do proaktívneho spôsobu ich tvorby. Správa jasne pomenúva oblasti, v ktorých SR výrazne zaostáva (energetická náročnosť, digitalizácia, úroveň vzdelávania, inovácie, rýchlosť dobiehania priemeru EÚ v ekonomickej výkonnosti, či udržanie kvalifikovanej pracovnej sily) a mala by slúžiť ako podnet k naštartovaniu širšej nadrezortnej diskusie v podmienkach SR.

Projekt Konferencie o budúcnosti Európy (ďalej „KoBE“), ktorým EÚ otvorila priestor na zlepšenie svojho fungovania, bol úspešne ukončený v máji 2022. Zo série rôznorodých aktivít vzišla záverečná správa KoBE, ktorá obsahovala 49 návrhov rozpracovaných v 326 konkrétnych odporúčaniach pre budúce smerovanie Únie. EK ich využila pri príprave Pracovného programu na rok 2023. MZVEZ SR iniciovalo medzirezortnú diskusiu k téme zefektívnenia rozhodovacích procesov Rady, ktorá bola jednou z najviac rezonujúcich požiadaviek občanov.

EK viedla vo vzťahu k SR 70 konaní o porušení zmlúv podľa článku 258, 259 a 260 Zmluvy o fungovaní EÚ (infringementy). Z celkového počtu 70 konaní bolo: 38 v štádiu formálneho oznámenia, 1 v štádiu doplňujúceho formálneho oznámenia, 24 v štádiu odôvodneného stanoviska, v 2 konaniach EK rozhodla o podaní žaloby na Súdny dvor EÚ (nejde však ešte o samotné podanie žaloby), v 2 konaniach bola podaná žaloba na Súdny dvor EÚ, v 1 konaní došlo k vzatiu žaloby späť a 2 konaniach Súdny dvor EÚ vydal rozsudok. EK uzavrela 11 konaní (v 2021 – 19). Z celkového počtu 70 konaní bolo: 31 vedených z dôvodu neoznámenia transpozičných opatrení k smerniciam, 13 z dôvodu nesprávnej transpozície smerníc, 14 pre

5

nesprávnu aplikáciu práva EÚ a 12 konaní bolo vedených z iných dôvodov. Napriek miernemu nárast počtu konaní (+ 4 oproti r. 2021) patrí SR dlhodobo k štátom s nižším počtom konaní o porušení zmluvy vedených podľa článku 258-260 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej „ZFEÚ“).

Nosná časť predkladanej správy sa venuje primárne operatívnej časti výkonu európskych politík a popisuje spektrum vybraných tém, ktoré jednotlivé rezorty negociovali v roku 2022. Je rozdelená do 6 podkapitol kopírujúcich strategické priority EK. Rok 2022 bol veľmi náročným a intenzívnym rokom, čo odzrkadľuje počet prijatých nariadení a odporúčaní ako aj počet aktivít jednotlivých rezortov.

Záverečná časť materiálu podáva stručnú výpoveď o personálnom zastúpení SR v inštitúciách EÚ. Tvorba európskej politiky začína na národnej úrovni. Pre SR ako členský štát EÚ je potrebné a žiaduce, aby v štruktúrach inštitúcií EÚ mala zamestnaných čo najviac svojich občanov, keďže títo prispievajú k posilneniu pozície Slovenska v rámci EÚ.

2. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii v roku 2022

2.1. Európska zelená dohoda

EK dňa 14. 7. 2021 zverejnila balík legislatívnych a nelegislatívnych návrhov pod názvom „Fit for 55“, ktorý je nosným prvkom Európskej zelenej dohody a ktorý má nasmerovať EÚ a jej členské štáty smerom k dosiahnutiu klimatického cieľa 2030 na úrovni zníženia emisií skleníkových plynov o minimálne 55%. Tento balík bol následne rozšírený aj o energetické návrhy. Dohoda na úrovni Rady k spisom v rámci balíka „Fit for 55“ sa dosiahla ešte v prvom polroku 2022, pričom od júla 2022 prebiehajú rokovania o finálnych textoch balíka medzi orgánmi EÚ (tzv. trialógy). Väčšiu časť legislatívy sa podarilo v trialógoch dohodnúť počas CZ PRES a očakáva sa, že zvyšnú časť dorieši nasledujúce švédske predsedníctvo v 1. polroku 2023.

Z tých najdôležitejších legislatívnych návrhov sa v roku 2022 podarilo dosiahnuť dohody pri revízii Smernice o obchodovaní s emisnými kvótami 2(ďalej „ETS“) s vytvorením nového Sociálno-klimatického fondu (ďalej „SKF“), pri Nariadení o emisných normách CO2 pre nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá, pri Nariadení o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (ďalej „LULUCF“)a pri Nariadení o spoločnom úsilí (ďalej „ESR“), ako aj pri Nariadení pri tzv. uhlíkovom cle (ďalej „CBAM“)3.

SR podporuje všeobecné zameranie balíka „Fit for 55“ a v Rade ENVI 28.6.2022 zahlasovalo za jeho prijatie s výhradami pri energetických návrhoch. V niektorých častiach balíka si SR dokázala presadiť svoje požiadavky, ako napríklad pri smernici o obchodovaní s emisnými kvótami, kde pri rozšírení obchodovania o budovy a cestnú dopravu sa vytvoril nový fond SKF. Z neho bude môcť SR čerpať 1,5 mld. EUR na kompenzáciu zvýšených nákladov pre najzraniteľnejšie skupiny. Zároveň sa podarilo navýšenie o dodatočných 2,5% v rámci modernizačného fondu, taktiež rozšírenie aj na obnoviteľné zdroje v teplárenstve a rozšírenie podpory na energetickú efektívnosť v priemysle. Umožnia sa tiež obmedzené investície

2

Obchodovanie s emisnými kvótami

3

Balík „Fit for 55“

6

aj do projektov na výstavbu infraštruktúry pre zemný plyn. Okrem zachovania výhodného alokačného kľúča pre SR v rámci SKF sa Slovensku v tomto kontexte podarilo presadiť aj zavedenie automatizovaného mechanizmu na riešenie nadmerného kolísania cien kvót, či zníženie administratívnych nákladov.

Pri nariadení o prísnejších emisných normách CO2 pre nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá4 SR podporila stanovené ciele na rok 2025 (15 % pre autá a 15 % pre dodávky) a na rok 2030 (55 % pre autá a 50 % pre dodávky). Problematickým bol cieľ na rok 2035, kedy je plánovaný úplný zákaz predaja vozidiel so spaľovacím motorom (100 %). Výsledkom kompromisnej dohody je okrem cieľov aj dohoda o revízií nariadenia už v roku 2026, ktorá má preskúmať reálnosť cieľa v roku 2035. Zároveň zostala otvorená možnosť predaja vozidiel so spaľovaním uhlíkovo neutrálnych palív aj po roku 2035.

V rámci rokovaní o nariadení o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve5 SR podporila zrušenie ročných záväzných cieľov a nastavenie ročného rozpočtu, posilnenie flexibilít na dosiahnutie cieľov a zapracovanie zohľadnenia vekovej štruktúry lesov. Súčasťou dohody je zmena nastavenia cieľov v podobe 4-ročného rozpočtu. Dohoda tiež obsahuje z pohľadu SR dôležitú zmienku o vekovej štruktúre lesov, ale aj slovenský návrh pri monitorovaní, ktorý bol súčasťou revidovaného mandátu.

V prípade nariadenia o mechanizme kompenzácií uhlíka na hraniciach6 (ďalej „CBAM“) sa zavádza dovozný poplatok (za import) na vybrané sektorové produkty importované z tretích krajín na základe ich emisnej náročnosti (železo a oceľ, hliník, elektrická energia, hnojivá, cement, vodík, ako aj určité prekurzory a obmedzený počet nadväzujúcich výrobkov). CBAM je jedným z prvkov zelenej dohody EÚ, ktorej cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov o 55% do roku 2030. S postupným nábehom platnosti CBAM od 1.10.2026 sa dohodlo aj postupné ukončenie bezodplatných emisných kvót, pričom SR podporila centralizovaný formát riadenia mechanizmu na úrovni EÚ. SR sa týmto zasadzuje za podporu domácich exportérov, ktorí vyvážajú tovary na trhy krajín, kde nie sú implementované energeticko-klimatické legislatívy (podpora musí byť v súlade s pravidlami WTO). SR preferuje, aby sa výnosy CBAM využili ako nový vlastný zdroj rozpočtu EÚ a neboli využité na opatrenia za hranicami EÚ.

Najpodstatnejšou zmenou nariadenia o spoločnom úsilí7 (ďalej „ESR“) je navýšenie cieľa pre sektory nepokryté súčasnou ETS na 40 % (do 2030) na európskej úrovni, pričom ide o sektory domácností, dopravy, vnútroštátnej námornej dopravy, poľnohospodárstva, malých priemyselných odvetví, odpadového hospodárstva. Z toho vyplýva aj navýšenie národných cieľov, čo v prípade SR znamená zníženie emisií v rámci SR z 12% na 22,7% do 2030. Pre SR

4

Návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EU) 2019/631, pokiaľ ide o sprísnenie

emisných noriem CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi

únie

5

Návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EU) 2018/841, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti,

zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa dodržiavania záväzkov, stanovenie cieľov členských štátov na rok 2030 a záväzok

spoločne dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2035 v sektore využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva,

a nariadenie (EU) 2018/1999, pokiaľ ide o zlepšenie monitorovania, podávania správ, sledovania pokroku a preskúmani

a

6

Návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach

7

Návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EU) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní

emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy

zameraným na splnenie záväzkov podľa parížskej dohody

7

je podstatné, že sa zachovalo prerozdelenie cieľov na báze solidarity (kritérium HPD/obyv.) a posilnili sa flexibility, ktoré podporia našu krajinu.

Z tohto dôvodu SR pripravuje nový zákon o zmene klímy8, ktorý by mal zabezpečiť plnenie a prerozdelenie finančnej záťaže medzi viaceré ministerstvá (v prípade neplnenia cieľa bude možné nakupovať od iných krajín emisné kvóty).

Ďalšou z hlavných súčastí Európskej zelenej dohody je Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, v ktorej sa stanovujú ciele na ďalšiu ochranu prírody v EÚ. Táto stratégia má aj medzinárodný presah a je dôležitá v súvislosti s dosiahnutou dohodou počas 15. konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biodiverzite COP 15 v Montreale (december 2022). SR podporuje opatrenia EÚ, ktorých hlavným zámerom je zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle. SR sa spolupodieľala na formovaní Záverov EÚ k tomuto summitu.

Z pohľadu medzinárodnej angažovanosti EÚ s aktívnym zapojením sa SR v otázkach zmeny klímy bola významná aj Konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru o zmene klímy - COP27 v Šarm aš-Šajku (Egypt, november 2022), ktorej jedným z najvýraznejších výsledkov bolo vytvorenie nového fondu na podporu obetí klimatických katastrof (Fond pre „straty a škody“). S angažovanosťou medzinárodných aktérov v otázkach boja proti zmene klímy nemôžeme byť úplne spokojní a do budúcna všetky ČŠ EÚ v tomto smere čaká veľa práce. SR je dlhodobým podporovateľom opatrení v boji proti zmene klímy a smerom k tretím krajinám sa snažíme o ich aktívnejšiu angažovanosť a zvýšenie klimatických záväzkov najväčších znečisťovateľov.

Rada EÚ sa dohodla na Návrhu smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva9, ktorý modernizuje a posilňuje právny rámec na ochranu životného prostredia. Cieľom je dosiahnuť vyššiu účinnosť vnútroštátnych, ako aj cezhraničných trestných stíhaní, účinné a odrádzajúce sankcie a lepší zber a výmenu štatistických údajov. Dohoda o všeobecnom smerovaní bola dosiahnutá v decembri 2022.

Z pohľadu priorít SR v oblasti životného prostredia je dôležité Nariadenie o obnove prírody10, ktoré bolo Komisiou predstavené koncom júna 2022. SR privítalo návrh, ktorého všeobecným cieľom je prispieť k nepretržitej, dlhodobej a trvalej obnove biologicky rozmanitej a odolnej prírody vo všetkých suchozemských a morských oblastiach EÚ. SR presadzuje, aby sa návrh nezameriaval len na územie NATURA 2000, ale aby pokrýval aj ostatné územia, ktoré si vyžadujú obnovu.

Európsky parlament a Rada EÚ, v nadväznosti na Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo predstavil v marci 2022 iniciatívny balík „Udržateľné výrobky ako štandard“. Balík

8

Zákon o zmene klímy

9

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa

mení smernica 2008/99/ES – správa o pokroku

10

Návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obnove prírody

8

predstavuje súbor vzájomne súvisiacich iniciatívnych návrhov vytvárajúci jasný a harmonizovaný rámec na úrovni EÚ s cieľom dostupnosti značnej časti výrobkov pre spotrebiteľov na jednotnom trhu EÚ do roku 2030. Výrobky by mali byť navrhované tak, aby boli trvanlivé, energeticky a zdrojovo efektívne, opraviteľné a recyklovateľné a aby sa pri ich výrobe prednostne využívali recyklované materiály. Jadrom iniciatívy je návrh nariadenia pre ekodizajn výrobkov, ktorým sa stanovia povinné požiadavky na ekodizajn a informácie, ktoré budú špecifikované v delegovaných aktoch pre konkrétne výrobkové skupiny. V záujme podpory smerovania k udržateľným výrobkom sú súčasťou balíka aj cielené odvetvové iniciatívy v oblasti textílií a stavebných výrobkov. SR pozitívne hodnotí prvky iniciatívy a za významný krok považuje vytvorenia legislatívneho rámca pre ekodizajn, ktorý harmonizuje fungovanie podnikateľských subjektov na vnútornom trhu, zároveň výraznou mierou prispeje k posunu smerom k udržateľným cieľom EÚ. Z pozície SR je kľúčové, aby aj v rámci ďalšej diskusie k návrhu boli riešené otázky stanovenia požiadaviek pre produktové skupiny s prihliadnutím na súčasné technologické pokroky, jasné stanovenie zapojenia ČŠ do procesov vytvárania konkrétnych delegovaných aktov, ako aj to, aby pri nastavovaní legislatívy bol braný dôraz na potrebu vyhnúť sa vytváraniu nadbytočnej administratívnej záťaže, ako aj bariér pre udržateľné a konkurencieschopné podnikateľské prostredie, najmä v kontexte súčasnej energetickej a ekonomickej krízy v EÚ.

V oblasti priemyselného vlastníctva prebiehali v roku 2022 intenzívne rokovania na zabezpečenie jednotnej ochrany zemepisných označení pre remeselné a priemyselné výrobky na území EÚ a v závere roka bol schválený text legislatívneho návrhu. V novembri zverejnila Komisia legislatívny balík na revíziu pravidiel na ochranu dizajnov s cieľom modernizovať systém ochrany dizajnov v EÚ a zatraktívniť ho pre tvorcov dizajnov a podniky, najmä pre malé a stredné podniky.

SR obhajovala svoje záujmy aj pri ďalších dôležitých legislatívnych návrhoch v oblasti životného prostredia, o ktorých sa počas roka 2022 rokovalo na rôznych úrovniach EÚ a ktoré pre SR predstavujú rôzne citlivosti. Podarilo sa uzavrieť Nariadenie o odlesňovaní a degradácii lesov. SR sa plne angažuje v boji proti globálnemu odlesňovaniu a degradácii lesov a považuje uvedenú legislatívu za naliehavú a prioritnú. V roku 2022 sa podarilo dospieť k dohode pri Nariadení o batériách11. SR naďalej participuje pri negociáciách k Smernici o priemyselných emisiách, Nariadeniu o preprave odpadu, novom balíku predpisov v obehovom hospodárstve, či balíku smerníc v oblasti nulového znečistenia.

V závere 2022 po roku intenzívnych rokovaní ministri dosiahli dohodu na pozícii Rady EÚ k nariadeniu o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete. Toto nariadenie je kľúčovým opatrením Európskej zelenej dohody a Stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu. Cieľom návrhu je vybudovanie udržateľnej, odolnej, inteligentnej dopravnej siete prepájajúcej celú EÚ do roku 2050. V júli 2022 EK návrh doplnila v reakcii na inváziu na Ukrajinu a predĺžila európske dopravné koridory na územie Ukrajiny a Moldavska. Z pohľadu SR bolo kľúčové vytvorenie nového koridoru Baltské more – Čierne more – Egejské more, ktorý vytvára doteraz chýbajúce severo-južné prepojenie vo východnej časti EÚ. Koridor prechádza východom SR a kopíruje Via Carapatia. SR sa podarilo presadiť úpravu máp

11

Návrh Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/es a o

zmene nariadenia (EU) 2019/1020

9

železničných tratí, tak aby bol v nich zohľadnený SK úsek vysokorýchlostnej železničnej trate prepájajúcej V4. V priebehu roka 2023 budú rokovania o návrhu prebiehať v rámci trialógov s EP.

2.2. Európa pripravená na digitálny vek

V rámci napĺňania vízie digitálnej transformácie Európy do roku 2030 sa EK v roku 2022 naďalej snažila uľahčovať nájdenie dohody na jej predchádzajúcich návrhoch o bezpečnom a zabezpečenom internete, európskej digitálnej identite a spoľahlivej umelej inteligencii. EK sa tiež snažila prichádzať so spôsobmi ako zabezpečiť odolnosť rôznych oblastí v prípade budúcich kríz. Ide o oblasti jednotného trhu, polovodičov či kybernetickej bezpečnosti.

V roku 2022 prebiehali intenzívne rokovania k novému nariadeniu o zriadení rámca opatrení na posilnenie ekosystému polovodičov v Európe (Akt o čipoch), ktorý je prvým príkladom reakcie EÚ na zistené kritické oblasti, ktoré sa ukázali počas pandémie COVID-19, ako bol významný celosvetový nedostatok čipov. Čipy sú primárnou komoditou pre zelenú a digitálnu transformáciu v zdravotníctve, priemysle, ale aj v našom každodennom živote. Cieľom nariadenia je rozvoj ekosystému polovodičov v Európe a zvýšenie podielu na svetovom trhu s dôrazom na podporu výskumu a vývoja a budovanie priekopníckych zariadení v oblasti čipov a polovodičových technológií novej generácie. Na dosiahnutie cieľa je potrebné zriadiť iniciatívu Čipy pre Európu, vytvoriť rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok a v neposlednom rade zriadiť koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou najmä v krízovom období. SR plne podporuje prijatie nariadenia a zadefinovanie polovodičov ako kľúčovej digitálnej technológie a plne súhlasí s jeho cieľom, čím je zvýšenie podielu EÚ na svetovej výrobe čipov. Pre SR je dôležité, aby investície do polovodičového a čipového ekosystému EÚ boli rovnomerne rozložené medzi všetky členské štáty. Rovnako dôležité je, aby sa do podporovaných výskumných projektov mohli zapájať výskumné inštitúcie zo všetkých členských štátov na nediskriminačnej báze za rovnakých podmienok. SR víta všeobecné smerovanie iniciatívy a považuje vytvorenie nariadenia za pozitívny krok v podporení polovodičov ako základu pre digitálnu transformáciu a rozvoja tohto ekosystému v EÚ.

Nariadenie o jednotnom trhu s digitálnymi službami12 (ďalej „DSA“) je spolu s nariadením o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora13 (ďalej „DMA“) jedným z hlavných akcentov EÚ v posilňovaní a harmonizácii digitálneho (vnútorného) trhu EÚ. Ich prijatím sa podporila lepšia regulácia digitálneho trhu (jeho bezpečnosti, spravodlivosti a konkurencieschopnosti) v Európe s presahmi na globálnych hráčov. Nadvláda veľkých spoločností, nenávisť, dezinformácie či nelegálne produkty čoraz viac zaplavujú online priestor. DSA formou nových povinností zaväzuje digitálne platformy k väčšej zodpovednosti a efektívnejšiemu boju proti šíreniu nezákonného a škodlivého obsahu, ako aj nezákonných produktov. Hlavným cieľom DSA je zlepšiť kvalitu digitálneho prostredia vytvorením jednotného právneho rámca pre zodpovednosť online platforiem za šírenie nezákonného obsahu. Poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb, predovšetkým online platformám, ako sú sociálne médiá a online trhoviská, majú byť uložené komplexnejšie

12

Návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a

o zmene smernice 2000/31/ES

13

Návrh Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora (akt o

digitálnych trhoch

10

povinnosti s cieľom zlepšiť transparentnosť ich procesov, vyhodnocovanie a zmierňovanie systémových rizík. DSA bude priamo a v celom rozsahu uplatniteľné od 17. februára 2024. Niektoré ustanovenia však platia už od 16. novembra 2022.

Hlavným účelom prijatého nariadenia DMA je obmedziť trhovú silu veľkých online platforiem a vytvoriť väčšiu slobodu spotrebiteľov. DMA dopĺňa právo hospodárskej súťaže a obmedzuje silu dominantných digitálnych hráčov. Cieľom nariadenia DMA je vytvoriť spravodlivejšiu úroveň hospodárskej súťaže a podmienok konkurencieschopnosti, podporiť rast a inovácie zavedením ex ante pravidiel, povinností a zákazov pre online gigantov, vrátane aktérov z tretích krajín. Ide napríklad o zákaz vytvárania bariér pre vstup nových, menších a najmä inovatívnych subjektov, zákaz preferovania vlastných produktov pri odporúčacích systémoch a pod. Niektoré ustanovenia DMA sú účinné od 1. novembra 2022, v celom rozsahu začne nariadenie platiť od 2. mája 2023.

Návrh nariadenia o správe údajov14 (ďalej „DGA“), prvý zo súboru legislatívnych návrhov Európskej dátovej stratégie, stanovuje nové pravidlá a mechanizmy pre dôveryhodné zdieľanie údajov. DGA umožní väčšie využitie údajov uchovávaných verejným sektorom (ktoré nie je možné poskytnúť všetkým ako otvorené dáta z dôvodu oprávnených záujmov tretích strán) a tiež uľahčí jednotlivcom a spoločnostiam sprístupnenie svojich údajov na dobrovoľnom základe.

DGA predchádzalo ďalšiemu významnému legislatívnemu návrhu z Európskej dátovej stratégie, a to návrh nariadenia o údajoch (ďalej „DA“). DA stanovuje, kto a za akých podmienok môže pristupovať k údajom za účelom podpory zdieľania údajov v rámci súkromného sektora, pričom sa snaží v právnych vzťahoch súvisiacich so zdieľaním údajov docieliť vyššiu mieru spravodlivosti, právnej istoty a transparentnosti. DA má horizontálny charakter a ďalej počíta s prijatím nadväzujúcej sektorovej legislatívy, ktorá vytvorí viaceré európske dátové priestory napríklad v oblasti zdravotníctva (EHDS), mobility alebo kultúry. Počas českého predsedníctva Rady EÚ sa nepodarilo dosiahnuť všeobecné smerovanie k návrhu DA a rokovania budú pokračovať v roku 2023.

V roku 2022 sa na úrovni EÚ úspešne skončili rokovania k návrhu smernice, ktorou sa mení smernica 2014/53/EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu15, ktoré sa zaoberali tzv. spoločnými nabíjačkami. Nosnou myšlienkou bolo znížiť elektronický odpad, ktorý nabíjačky (pre širokú škálu výrobkov od mobilov, tabletov, slúchadiel, atď.) vytvárajú duplicitným predajom s každým novým výrobkom. Podarilo sa dohodnúť, že pre vybrané výrobkové skupiny sa bude používať rovnaký typ nabíjačky, čím sa znížia nároky na surovinové zdroje a zároveň sa zníži elektronický odpad. V praxi to bude znamenať, že nabíjačka pre mobilný telefón sa bude môcť použiť aj pre slúchadla, tablety a ďalšie vybrané zariadenia a naopak. Zároveň dostane spotrebiteľ možnosť kúpiť si produkt s nabíjačkou alebo bez nej.

14

Návrh Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o európskej správe údajov (akt o správe údajov)

15

Návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/53/EÚ o harmonizácii právnych predpisov

členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu

11

Návrh nariadenia o umelej inteligencii16 (ďalej „AIA“) predstavuje ambiciózny horizontálny právny rámec pre podporu vývoja a používania takých systémov umelej inteligencie, ktoré ochránia bezpečnosť, zdravie a základné práva obyvateľstva a hospodárskych subjektov. Za účelom vytvorenia funkčného, efektívneho a akcieschopného verejného inštitucionálneho rámca pre umelú inteligenciu predložila SR v decembri 2021 do diskusie členských štátov vlastný pracovný dokument, ktorý načrtol možné varianty vylepšenia správy (governance) umelej inteligencie. Na tieto aktivity nadviazala SR v roku 2022 sériou úspešných workshopov pre členské štáty a EK, ako aj novým pracovným dokumentom, ktorý podporilo viacero členských štátov, spolu so sprievodnými návrhmi na úpravu znenia návrhu nariadenia o umelej inteligencii. Rokovania o AIA budú pokračovať v roku 2023 s inštitucionálnym legislatívnym trialógom očakávaným najskôr na jar 2023.

V uplynulom roku bol schválený tiež návrh rozhodnutia „Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 203017“ (Program pre digitálnu politiku), ktorým sa stanovuje mechanizmus monitorovania a spolupráce medzi EK a členskými štátmi pri dosahovaní cieľov digitálneho desaťročia stanovených tzv. Digitálnym kompasom. Vláda SR v roku 2021 schválila Stratégiu a akčný plán na zlepšenie postavenia SR v indexe DESI (Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti) do roku 2025. Pomocou indexu DESI, v súčasnosti štruktúrovaného podľa štyroch hlavných oblastí Digitálneho kompasu, je monitorovaný pokrok a úroveň rozvoj digitálnej konkurencieschopnosti Európy v jednotlivých členských štátoch. Hlavným cieľom stratégie je v horizonte piatich rokov výrazne zlepšiť postavenie SR v rebríčku DESI a dosiahnutie aspoň priemeru EÚ.

Významným krokom v oblasti elektronizácie justície sú návrh nariadenia o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti a návrh smernice o digitalizácii justičnej spolupráce18, ku ktorým bolo dosiahnuté všeobecné smerovanie v decembri 2022. Cieľom návrhov je zabezpečiť dostupnosť a používanie elektronických komunikačných prostriedkov v cezhraničných veciach medzi justičnými a inými príslušnými orgánmi členských štátov a umožniť použitie elektronických komunikačných prostriedkov v cezhraničných veciach medzi fyzickými a právnickými osobami a súdmi a príslušnými orgánmi.

Ďalším významným krokom je ukončenie zdĺhavých rokovaní o EU balíčku o elektronických dôkazoch (návrhu nariadenie o európskom príkaze na predloženie a zaistenie elektronických dôkazov v trestných veciach a návrhu smernica o právnych zástupcoch na účely zhromažďovania dôkazov). Cieľom návrhov je zrýchlenie cezhraničnej spolupráce pri zabezpečovaní dôkazov v trestnom konaní. Návrhy reagujú na potreby praxe, nakoľko podľa Eurojustu až 80% všetkých dôkazov v súčasnosti tvoria elektronické dôkazy a približne 62% z nich dôkazy, ktoré sú v inej jurisdikcii.

Pokračovali diskusie k návrhu Nariadenia o európskom elektronickom eID (ďalej „eIDASII“). V legislatívnej oblasti je rok 2022 dôležitým míľnikom pre posilnenie

16

Proposal for a regulation of the European parliament and of the Council laying down harmonised rules on artificial

intelligence (artificial intelligence act) and amending certain union legislative act

17

Návrh Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu

do roku 2030

18

COM(2021)759 Návrh Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k

spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej

spolupráce

.

12

kybernetickej bezpečnosti EÚ, keďže bola prijatá smernica stanovujúca pravidlá na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti Únie (ďalej „Smernica NIS 2“)19. Ďalším dôležitým a nadväzujúcim krokom bolo predstavenie návrhu právneho aktu o kybernetickej odolnosti (ďalej „CRA“), ktorý stanoví požiadavky kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi prvkami. V tomto smere bude v nasledujúcom období dôležité dohodnúť sa na znení spomínaného aktu tak, aby sa jednoznačne nastavili pravidlá, ktoré nebudú poškodzovať záujmy členských štátov EÚ a zároveň prispejú k zabezpečeniu vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti EÚ s víziou stanovenia štandardov aj pre zvyšok sveta.

V priebehu roka 2022 sa členské krajiny EÚ vrátane SR venovali aj nelegislatívnym dokumentom ako je Strategický kompas, Závery Rady EÚ o kybernetickom postoji únie, Závery Rady EÚ o bezpečnosti dodávateľského reťazca IKT a návrh novej politiky kybernetickej obrany predstavenej v tzv. obrannom balíku EK. Oblasť kybernetickej diplomacie bola vo veľkej miere ovplyvnená udalosťami na Ukrajine, čo sa odzrkadlilo aj vo vyhláseniach vysokého predstaviteľa EÚ, v ktorých odsúdil kybernetické útoky ruských aktérov na Ukrajinu. V tejto súvislosti sa niekoľkokrát otvorila otázka revízie súboru nástrojov kybernetickej diplomacie (ďalej „CDT“).

2.3. Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí

V nadväznosti na dohodu lídrov na marcovej ER na čo najskoršom ukončení závislosti od dovozu ruských fosílnych palív zverejnila EK v máji 2022 balík dokumentov REPowerEU Plan20, prostredníctvom akcelerácie energetickej transformácie a posilnenia odolnosti energetického systému cez jeho diverzifikáciu a dobudovanie prepojení. REPowerEU zahŕňa opatrenia v 4 oblastiach, ktoré majú v kombinácii s legislatívnym balíkom Fit for 55 štrukturálne zmeniť energetický systém EÚ. Štyri piliere REPowerEU predstavujú úspory energie, diverzifikáciu dodávok, nahradenie fosílnych palív a urýchlenie prechodu Európy na čistú energiu a smart kombinácie investícií a reforiem. Opatrenia pre uvedené ciele budú implementované s podporou EÚ aj prostredníctvom národných plánov obnovy a odolnosti na základe Nariadenia o kapitolách REPowerEU.

Dňa 21. decembra 2022 došlo k schváleniu kompromisného textu Nariadenia o kapitolách REPowerEU. SK ocenilo prácu na tomto návrhu, ktorý je výsledkom náročných kompromisov v Rade a v následných trialógoch. Výsledný text nie je dokonalý vzhľadom na dodatočnú administratívnu záťaž a kritériá, ktoré komplikujú prípravu kapitol REPowerEU. Vzhľadom na urgentnú potrebu implementácie však SK text podporilo a vyzvalo na rýchlu finalizáciu legislatívneho procesu.

Európsky semester obnovil svoju rozsiahlu koordináciu hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti v roku 2022, pričom sa vyvíja v súlade s implementáciou nástroja na obnovu a odolnosť.EK sa v jarnom balíku európskeho semestra 2022 po dvoch rokoch od prvých následkov pandémie COVID-19 a v čase prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajine obracia na členské štáty s podporou a usmerneniami. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (CSRs)

19

Návrh Smernica Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej

bezpečnosti v únii a o zrušení smernice (EU) 2016/1148

20

Plán REPower EU: cenovo dostupná, bezpečná a udržateľná energia pre Európu

13

sa EK sústredila na odporúčania na zníženie závislosti od fosílnych palív prostredníctvom reforiem a investícií v súlade s prioritami REPowerEU a Európskou zelenou dohodou. Vzhľadom na zvýšenú neistotu a riziká plynúce z vojnového konfliktu na Ukrajine, vrátane bezprecedentného rastu cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov sú podľa Komisie splnené podmienky pre predĺženie všeobecnej únikovej doložky (GEC) aj na rok 2023.

V nadväznosti na preskúmanie rámca hospodárskeho riadenia EÚ predložila EK v novembri 2022 smerovania pre jeho reformu s dvojitým cieľom posilniť dlhovú udržateľnosť a podporiť udržateľný a inkluzívny rast vo všetkých členských krajinách. Kľúčovými témami smerovania je zjednodušenie rámca a posun smerom k strednodobému zameraniu, posilnenie národnej zodpovednosti a uplatňovania. Nový rámec by mal stáť na troch pilieroch:

−Fiškálna udržateľnosť: upravený fiškálny rámec EÚ založený na strednodobom cieli čistých výdavkov ukotvenom v dlhovej udržateľnosti;

−Reformy a investície: nový nástroj na presadzovanie reforiem a investícií v súlade so stanovenými výdavkovými cieľmi;

−Makroekonomická rovnováha: upravený postup pri makroekonomických nerovnováhach (MIP) s posilneným výhľadovým zameraním. Centrálnym prvkom nového rámca by mali byť národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, v rámci ktorých bude stanovená osobitá strednodobá fiškálna trajektória v súlade s upravenými fiškálnymi pravidlami ako aj prioritné verejné investície a reformné záväzky v súlade so CSRs.

Rozpočet EÚ na rok 2022, ktorý bol prijatý 24. 11. 2021, je druhým rokom nového viacročného finančného rámca na obdobie 2021-2027. SR je od vstupu do EÚ v pozícii čistého prijímateľa prostriedkov z rozpočtu EÚ. Do konca roka 2022 je alokovaná čiastka pre SR vo výške 4 450,0 mil. EUR (3 148 mil. EUR z rozpočtu EÚ a 1 302 mil. EUR z Plánu obnovy a odolnosti), z čoho vyplýva, že príjmy z EÚ pre SR prevýšia odvody do rozpočtu EÚ 2022 o 3 414 mil. EUR. Celková čistá finančná pozícia SR voči EÚ za obdobie od vstupu do EÚ týmto dosiahla úroveň 21,5 mld. EUR.

SR v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR (ďalej „POO“) v roku 2022 podala dve žiadosti o platbu spolu v hodnote 1,3 miliardy EUR (vrátane pred-financovania). Prvú žiadosť o platbu v hodnote 458 miliónov EUR zaslala SR na posúdenie Európskej komisii v apríli 2022. EK ako aj Hospodársky a finančný výbor Rady EÚ (ďalej „EFC“) pozitívne ohodnotili úspešné splnenie 14 míľnikov, čo umožnilo vyplatenie finančného príspevku. Tieto míľniky sa týkali mimoriadne dôležitých oblastí ako sú:

−Justícia, verejná správa: reforma súdnej mapy, boj proti korupcii a posilňovanie integrity a nezávislosti súdnictva, modernizácia a budovanie odborných kapacít policajného zboru

−Vzdelávanie: reforma riadenia vysokých škôl, cestovná mapa spájania vysokých škôl, reforma Slovenskej akadémie vied, stratégia internacionalizácie vysokých škôl

−Zelená ekonomika: úprava právneho rámca v oblasti elektroenergetiky, reforma prípravy investičných projektov v doprave.

Druhú žiadosť o platbu v hodnote 815 miliónov EUR podala SR v októbri 2022. Táto žiadosť o platbu obsahuje 16 míľnikov, ktoré pokrývajú dôležité štrukturálne reformy v oblastiach:

−Zdravotníctvo: optimalizácia siete nemocníc, reforma dohľadu nad sociálnou starostlivosťou);

−Zelená transformácia: novela zákona o odpadoch, zoznam vybraných projektov pre regióny Muránska Planina, Poloniny;

−Podnikateľské prostredie: novela zákona o verejnom obstarávaní.

14

Aj keď implementácia POO úspešne pokračuje podľa vopred nastaveného časového rámca, súčasná situácia spojená s inváziou Ruska na Ukrajinu spôsobila prudký nárast cien energií, stavebných materiálov, infláciu a narušenie dodávateľských reťazcov, čo má výrazný vplyv na schopnosť implementovať viaceré opatrenia a ich ciele z POO, tak ako boli pôvodne definované. Navyše, finálna alokácia určená pre SR bola v súvislosti s aktualizáciou alokačného kľúča na základe reálnych dát HDP za roky 2020 a 2021 znížená o približne 300 miliónov Eur. Z uvedených dôvodov bude musieť SR pristúpiť k aktualizácii POO, ktorá bude reagovať na všetky výzvy, ktoré by mohli ohroziť jeho úspešnú implementáciu.

V priebehu roka 2022 sa v oblasti priamych daní pokračovalo v prácach na viacerých kľúčových témach s cieľom zabezpečiť dôraznejší a koherentnejší prístup EÚ k daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, či už prostredníctvom boja proti zneužívaniu tzv. schránkových spoločností na daňové účely, alebo v záujme dosiahnutia spravodlivejšieho zdaňovania podnikov v rámci EÚ prostredníctvom opatrení na riešenie daňového zvýhodnenia dlhu voči vlastnému imaniu. V oblasti zdaňovania právnických osôb bolo významným úspechom schválenie revidovaného mandátu skupiny Kódex pre zdaňovanie podnikov zohľadňujúceho najnovší vývoj v medzinárodnom zdaňovaní. Prebehli tiež dve pravidelné aktualizácie zoznamu EÚ nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely. Ďalším dôležitým medzníkom bolo schválenie Smernice o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii v závere roka 2022.

V rámci Európskej zelenej dohody (balík Fit for 55) sa začalo pracovať na revízii Smernice o zdaňovaní energie (ETD) s cieľom zosúladiť zdaňovanie energetických produktov a elektriny s politikami EÚ v oblasti energetiky, životného prostredia a klímy, čím by sa prispelo k úsiliu EÚ o zníženie emisií, a to prostredníctvom aktualizácie rozsahu energetických produktov, štruktúry sadzieb a racionalizácie využívania daňových výnimiek a daňových úľav členských štátov.

V prvom polroku 2022 sa viedli intenzívne rokovania k dobudovaniu Bankovej únie, ktorá pozostávala z dobudovania tretieho piliera Bankovej únie tzv. EDIS (Európskeho systému ochrany vkladov), cezhraničnej integrácie, posilnenia rámca krízového manažmentu a úpravy držby štátnych dlhopisov. Prvotným cieľom bolo prijať cestovnú mapu s konkrétnymi krokmi a míľnikmi. Napriek skutočnosti, že sa v predchádzajúcich rokoch podarilo dosiahnuť výrazný pokrok v oblasti jednotného súboru pravidiel EÚ, v oblasti európskej architektúry dohľadu a riešenia krízových situácií a v znižovaní rizík, čo prispelo k väčšej stabilite európskych bánk a väčšej dôvere podnikov, investorov a občanov v európsky finančný systém, v priebehu roku 2022 sa nepodarilo schváliť dohodu na pracovnom pláne o dobudovaní Bankovej únie. Napokon sa podarilo schváliť dohodu na spoločnom vyhlásení Euroskupiny so zameraním na rámec krízového manažmentu. Je možné očakávať, že sa diskusie k problematike dobudovania bankovej únie znovu obnovia počas nového politického cyklu EK.

Významný pokrok bol v roku 2022 dosiahnutý v implementácii pravidiel Basel III. Tieto legislatívne návrhy by mali prispieť k posilneniu odolnosti bankového sektora. Dosiahnuť dohodu o Všeobecnom smerovaní Rady EÚ sa podarilo aj k balíku legislatívnych návrhov zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (legislatívny AML/CFT balík), ktorého cieľom je zlepšiť odhaľovanie podozrivých transakcií a činností a odstrániť nedostatky, ktoré páchatelia používajú na legalizovanie svojich nezákonných príjmov a financovanie teroristických aktivít a zaviesť dohľad nad AML/CFT na úrovni EÚ.

V roku 2022 pokračovali diskusie k investigatívnej fáze zavedenia digitálneho eura. Napriek množstvu otvorených otázok, Európska centrálna banka deklaruje zámer ukončiť

15

investigatívnu fázu projektu digitálneho eura v prvej polovici roku 2023 a následne rozhodnúť o prikročení k jeho praktickému testovaniu. Zámerom tohto projektu je v konečnej fáze umiestniť do obehu v rámci eurosystému obmedzený objem digitálneho eura, ktoré bude fungovať ako alternatívny elektronický platobný prostriedok s cieľom posilnenia suverenity eurosystému v oblasti monetárnej politiky a zvýšenia konkurencieschopnosti a efektívnosti platieb v eurozóne/EÚ.

V prvej polovici roka 2022 sa podarilo dosiahnuť politickú dohodu k nariadeniu o digitálnej operatívnej odolnosti pre finančný sektor (DORA)21, ktoré stanovuje požiadavky na bezpečnosť sieťových a informačných systémov spoločností pôsobiacich vo finančnom sektore. Na základe tohto nariadenia budú mať finančné inštitúcie povinnosť zabezpečiť odolnosť svojich systémov pred kybernetickými hrozbami a rizikami.

V prvej polovici roka 2022 sa tiež podarilo dosiahnuť politickú dohodu k legislatívnemu návrhu MiCA22 (nariadenie o trhoch s kryptoaktívami), ktoré sa považuje za priekopnícku reguláciu kryptoaktív s cieľom harmonizovať ochranu investorov, posilniť finančnú stabilitu a podporiť inovácie a atraktívnosť sektora kryptoaktív. Dôležitou súčasťou bol aj legislatívny návrh nariadenia o informáciách sprevádzajúcich prevod finančných prostriedkov a vybraných kryptoaktív (súčasť legislatívneho AML/CFT balíka), ku ktorému bola v prvom polroku 2022 dosiahnutá politická dohoda.

V sektore kapitálového trhu v roku 2022 pokračovali diskusie k prijímaniu opatrení na zatraktívnenie a zefektívnenie kapitálových trhov EÚ v súlade s akčným plánom „Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán“ zo septembra 2020 s cieľom zlepšenia možností financovania pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria základný pilier ekonomík členských štátov EÚ. V decembri 2022 EK zverejnila ďalší balík legislatívnych opatrení Únie kapitálových trhov predstavujúci ďalší krok k implementácii predmetného akčného plánu. Balík opatrení sleduje tri hlavné ciele - posilnenie zúčtovacieho systému EÚ, zatraktívnenie kapitálových trhov EÚ a odstránenie jednej z kľúčových prekážok voľného pohybu kapitálu, ktorou je nedostatočná harmonizácia konkurzného práva.“

V sektore poisťovníctva sa v priebehu roka 2022 podarilo dosiahnuť politickú dohodu k návrhu smernice novelizujúcej smernicu Solventnosť II (rámcová smernica upravujúca sektor poisťovníctva) ako aj k návrhu smernice, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní (ďalej „IRRD“). Cieľom predmetného návrhu je zavedenie komplexného rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní obdobne ako je tomu v bankovom sektore (ďalej „BRRD“).

Rok 2022 priniesol pre sektor energetiky a energetickú politiku EÚ bezprecedentné výzvy z pohľadu bezpečnosti dodávok, keď sa Ruská federácia rozhodla využívať dodávky energetických surovín a najmä plynu ako geopolitickú zbraň, ako aj z pohľadu cenovej dostupnosti energie, keď podniky a domácnosti v EÚ boli a naďalej sú vystavené historicky vysokým cenám elektriny a plynu. EÚ bola postavená pred výzvu ako skĺbiť politiky zamerané

21

Návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene

nariadení (es) č. 1060/2009, (eú) č. 648/2012, (eú) č. 600/2014 a (eú) č. 909/2014

22

Proposal for a regulation of the European parliament and of the Council on markets in crypto-assets, and amending directive

(eu) 2019/1937

16

na energetickú transformáciu smerom ku klimatickej neutralite a zároveň zabezpečiť dodávky energie za dostupné ceny.

Na zasadnutí Rady EÚ pre dopravu, telekomunikácie a energetiku dňa 19.12.2022 sa podarilo dospieť k dohode o zastropovaní cien plynu, ktoré SK dlhodobo presadzovalo. Ministri členských štátov pre energetiku sa dohodli na vytvorení tzv. trhového korekčného mechanizmu na ochranu občanov a hospodárstva pred nadmerne vysokými cenami, ktoré SR od začiatku intenzívne presadzovala. Dynamický cenový strop sa automaticky aktivuje, ak cena plynu prekročí 180 EUR za MWh na virtuálnom trhu TTF tri dni po sebe a zároveň rozdiel oproti priemernej svetovej cene LNG bude najmenej 35 EUR. Dynamický strop začne fungovať od 15.2.2023. Schválenie dohody k trhovému korekčnému mechanizmu zároveň viedlo k prijatiu zvyšných 2 návrhov núdzových nariadení, ku ktorým bola prijatá politická dohoda na mimoriadnej Rade ministrov pre energetiku 24.11.2022. Ide o Nariadenie o solidarite, ktoré okrem iného rieši solidaritu medzi členskými štátmi EÚ pri dodávkach plynu v prípade núdzovej situácie s nedostatkom plynu v zimnom období a tiež spoločné nákupy plynu vo vykurovacej sezóne 2023/24 v minimálnom objeme 15 % objemu z cieľa naplnenia zásobníkov. Vďaka tomu, že bude EÚ nakupovať plyn spoločne, bude mať silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, čo by malo prispieť k zvýšeniu efektivity a zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu cien.

Z pohľadu jadrovej energetiky, ale aj plynárenstva, bolo kľúčové schválenie doplňujúceho delegovaného aktu k taxonómii počas júlového plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu, ktorý medzi udržateľné aktivity zaradil aj ekonomické činnosti súvisiace s jadrovou energetikou a využitím zemného plynu na výrobu elektriny a tepla, ktoré spĺňajú prísne technické kritériá. Okrem pokračujúcej diskusie k plynárenskému balíku bude v Rade EÚ dominovať diskusia o dlhodobej reforme trhu s elektrinou, ktorá by podľa SR mala priniesť benefity nízkouhlíkového mixu pre občanov SR a to aj cez oddelenie cien plynu a elektriny.

SR pokračuje aj v presadzovaní infraštruktúrnych projektov spoločného záujmu EÚ (ďalej „PCI“), kde medzi PCI figurujú dva slovenské smart-grid projekty a posilnenie plynárenského prepojenia s HU. V novembri 2022 bolo do komerčnej prevádzky uvedené prepojenie prepravných plynárenských sietí s Poľskom, čím sa SR stala prepojená so všetkými susednými štátmi. SR plní zásobníky plynu podľa požiadaviek EÚ a dodávatelia postupne diverzifikujú zdroje. Výzvou do budúcnosti zostáva zabezpečenie diverzifikovaných zdrojov plynu na globálnom trhu, kde je možné nadviazať na úspešnú náhradu dodávok ruského plynu do SR dovozmi LNG z rôznych zdrojov a smerov a tiež nórskym potrubným plynom. EÚ v priebehu roku 2022 znížila podiel ruského potrebného plynu na dodávkach do EÚ zo 40% na 9% a k ďalšej diverzifikácii by mali prispieť spoločné nákupy plynu cez EÚ energetickú platformu, kde sa bude SR aktívne angažovať.

Z pohľadu jadrovej bezpečnosti boli aktivity pracovnej skupiny pre atómové otázky poznačené ozbrojeným konfliktom na Ukrajine. S cieľom vyhodnotiť riziko vyplývajúce z vojenskej agresie Ruska na miestach a v blízkosti jadrových zariadení na Ukrajine, sa od februára 2022 priebežne konali mimoriadne zasadnutia Európskej skupiny dozorov pre jadrovú bezpečnosť (ďalej „ENSREG“). ENSREG zverejnil viaceré vyhlásenia o bezpečnosti jadrových zariadení na Ukrajine a vytvoril stálu technickú skupinu na kontinuálne posudzovanie vývoja v danej veci. Priebežne sa vyhodnocovala jadrová bezpečnosť v ukrajinských jadrových zariadeniach, najmä možné následky ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne. V novembri 2022 na plenárnom zasadnutí ENSREG

prijal Vyhlásenie

k bezpečnosti ukrajinských jadrových elektrární

po úmyselných rozsiahlych útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

17

V roku 2022 pokračovala ďalšia konsolidácia činnosti Európskeho orgánu práce (ďalej „ELA“) po ukončení usídlenia sa v Bratislave v roku 2021 ako historicky prvého orgánu EÚ zriadeného na území SR. Kľúčovým prierezovým aspektom jeho činnosti v roku 2022 bola oblasť medzinárodnej cestnej dopravy, a to z pohľadu vysielania vodičov, ako aj sociálnej legislatívy v cestnej doprave (doby jazdy a odpočinku, tachograf). Na túto oblasť bola zameraná celoeurópska informačná kampaň koordinovaná zo strany ELA, ktorá prebehla od októbra do decembra 2022, ako aj väčšina početných spoločných a zosúladených inšpekcií so zapojením niekoľkých členských štátov EÚ (7 členských štátov, na ktorých území prebehli inšpekcie - Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Rumunsko a Slovensko a 8 členských štátov sa zapojilo v úlohe pozorovateľov - Česko, Chorvátsko, Írsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko).

Ďalšou významnou oblasťou bola analytická práca zameraná na mapovanie uplatňovania smernice o dočasnej ochrane naprieč členskými štátmi v súvislosti s utečeneckou krízou spôsobenou vojnou na Ukrajine a sprostredkovanie výmeny informácií, ako aj spustenie pilotného projektu Okruh talentov EÚ koordinovaného Európskou komisiou a ELA, do ktorého majú prístup osoby s dočasným útočiskom. V neposlednom rade bola spustená mediačná úloha ELA.

Vo formácii Rady EÚ pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (ďalej „Rada EPSCO“), riešenia prístupu utečencov na slovenský trh práce, umiestňovania tisícov detí do škôl a predškolských zariadení, prístup utečencov k dávkam sociálnej pomoci, opatrovníctvo maloletých bez sprievodu a pod. Pokiaľ ide o začleňovanie utečencov na trh práce, SR prijala viaceré dôležité opatrenia, ktoré zjednodušili integráciu ukrajinských utečencov. Zamestnávanie štátnych príslušníkov Ukrajiny sa v SR zjednodušilo aj vďaka možnosti zamestnať sa na základe potvrdenia o tolerovanom pobyte (potvrdenie o poskytnutí dočasného útočiska) na území SR a uzatvorenej pracovnej zmluvy (resp. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru).

Hlavnou témou v oblasti zamestnanosti boli rokovania k návrhu smernice o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy23. Tento dynamicky sa rozvíjajúci segment ekonomiky (tzv. online ekonomika), kde zatiaľ absentuje minimálny európsky regulačný rámec, si za uplynulé roky vyžiadal potrebu nastaviť správnu rovnováhu medzi ochranou pracovníkov a zachovaním flexibilných, inovatívnych aspektov fungovania pracovných platforiem. Napriek intenzívnej práci na spise sa zatiaľ nepodarilo nájsť kompromisnú dohodu členských štátov. SR podporuje návrh smernice a jej hlavný cieľ, tzn. zlepšenie pracovných podmienok platformových pracovníkov, a tým nastaviť spoločné minimálne štandardy na úrovni EÚ.

Po dvojročnom úsilí rokovaní od zverejnenia návrhu smernice na jeseň v roku 2020 bola v októbri 2022 prijatá a publikovaná smernica o primeraných minimálnych mzdách v EÚ. Cieľom smernice je zlepšiť pracovné podmienky tým, že sa zabezpečí, aby pracovníci v EÚ

23

Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy –

všeobecné smerovanie

18

mali prístup k ochrane formou minimálnej mzdy poskytovanej primeranými zákonnými minimálnymi mzdami alebo kolektívnymi zmluvami, čo im umožní dôstojné živobytie bez ohľadu na to, kde pracujú. V oblasti nediskriminácie sa podarilo po 10 rokoch uzavrieť trialógy a prijať dohodu na smernici o zastúpení žien v dozorných radách kótovaných na burze. Na konci roka 2022 sa taktiež podarilo uzavrieť trialógy k smernici, ktorou sa zavedú opatrenia na posilnenie transparentnosti v odmeňovaní mužov a žien.

EK zverejnila v októbri 2022 rozhodnutie, ktorým plánuje vyhlásiť rok 2023 za Európsky rok zručností. Predmetná iniciatíva má poskytnúť ďalší impulz celoživotnému vzdelávaniu a využitiu potenciálu európskej pracovnej sily, zosúladeniu zručností s potrebami trhu práce, podpore investícií a konkurencieschopnosti podnikov, pričom kladie dôraz aj na spoluprácu s tretími krajinami a prilákanie ľudí so zručnosťami požadovanými v EÚ.

V návrhu spoločnej správy o zamestnanosti 2023, ktorá bola vydaná v rámci jesenného balíka európskeho semestra, SR privítala uverejnenie národných cieľov do roku 2030. Národné ciele si vláda SR vymedzila podľa vzoru európskych cieľov, a to tak, že do roku 2030 zvýši mieru zamestnanosti obyvateľstva vo veku od 20 do 64 rokov na 76,5 %, zvýši mieru vzdelávania dospelých, a to tým, že na odbornej príprave by sa malo každoročne zúčastňovať aspoň 50 % dospelých. Takisto sa vláda SR zaviazala, že do roku 2030 zníži počet osôb v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia o 70 tis. ľudí.

EK schválila v novembri 2022 Správu o pokroku na ceste k vytvoreniu Európskeho vzdelávacieho priestoru (ďalej „EEA“), v ktorej hodnotí prebiehajúce iniciatívy EÚ a úspešnosť pri dosahovaní spoločných európskych cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave. Zároveň stanovuje ďalšie úlohy, ktoré je potrebné splniť do roku 2025. V súčasnosti sa v EÚ realizuje 40 iniciatív zahŕňajúcich strategické politické opatrenia – od zmiešaného učenia až po vzdelávanie v záujme udržateľného rozvoja, či Európsku stratégiu pre univerzity, ako aj projekty financované EÚ, ako sú učiteľské akadémie, koalícia pre vzdelávanie v záujme klímy a centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy.

V roku 2022 úspešne prebiehal druhý rok realizácie programov EÚ Erasmus+ a Európsky zbor solidarity, ktoré sú implementované v rokoch 2021 – 2027. Rok 2022 bol zároveň rokom, v ktorom sa v Európe oslavovalo 35. výročie programu Erasmus+.

Rok 2022 bol vyhlásený za Európsky rok mládeže, pričom táto iniciatíva bola zameraná na podporu mladých ľudí, osobitne tých s nedostatkom príležitostí, zo znevýhodnených prostredí alebo skupín, aby mohli získať vhodné vedomosti a kompetencie a stať sa aktívnymi a angažovanými občanmi s pocitom európskej spolupatričnosti. V súlade so stratégiou EÚ pre mládež na roky 2019-2027 mala upozorniť na potrebu lepšie zohľadňovať názory mladých na všetkých úrovniach tvorby politík a zároveň ich upozorniť na príležitosti, ktoré im, ako aj celej spoločnosti ponúka zelená a digitálna transformácia a iné politiky Únie.

EK pripravila v spolupráci s členskými krajinami EÚ 20 návrhov politických akcií, ktorých cieľom je implementovať politickú agendu nového Európskeho výskumného priestoru (ďalej „ERA“). Cieľom je prioritizácia investícií a zlepšenie uplatnenia výsledkov výskumu a inovácií na trhu, posilnenie mobility výskumníkov a voľný prístup k vedomostiam a technológiám a zlepšenie prístupu ku kvalitnému výskumu a infraštruktúram pre výskumníkov v rámci celej EÚ.

19

SR sa aktívne zapojila do prípravy ERA akcií prostredníctvom Fóra EK pre ERA a následne bol z našej strany potvrdený záväzok zapojiť sa do implementácie 11 ERA akcií s účasťou viacerých rezortov, výskumných organizácií a slovenských univerzít. ERA akcie s našou účasťou pokrývajú širokú škálu oblastí od reforiem vysokoškolského vzdelávania, otvorenej vedy, podpory kariéry výskumníka cez dekarbonizáciu priemyslu a podporu vodíka, výskumné infraštruktúry až po priblíženie vedy verejnosti.

Najdôležitejším nástrojom pre podporu výskumu a inovácií s osobitným dôrazom na príspevok k zelenej a digitálnej transformácii je rámcový program EÚ pre výskum a inovácie na roky 2021–2027 Horizont Európa. Podľa prvých štatistík EK sa k januáru2023 slovenské inštitúcie 149 účasťami zapojili do 116 úspešných projektov schválených a financovaných EK, pričom získaný príspevok EK dosahuje 28,4 mil. EUR. Projekty smerujú najmä do oblastí konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a globálnych výziev, excelentnej vedy a rozširovania účasti a šírenia excelentnosti. Významným úspechom je aj získanie projektu ERC Starting Grant pre začínajúcich výskumníkov Sociologickým ústavom SAV. Projekty ERC zamerané na základný výskum na hraniciach poznania patria medzi najprestížnejšie európske granty. SR sa úspešne zapojilo aj do misií Horizontu Európa ako nových nástrojov na riešenie aktuálnych výziev týkajúcich sa priamo života občanov EÚ. Vyzdvihnúť je možné úspech Bratislavy a Košíc, ktoré uspeli v konkurencii s 377 európskymi mestami vo výzve misie „100 klimaticky neutrálnych miest do roku 2030“ a budú sa tak môcť zapojiť do pilotných projektov zameraných na klimatickú neutralitu. V rámci misie „Adaptácia na zmenu klímy“, ktorej cieľom je podporiť najmenej 150 regiónov a komunít pri urýchlení ich transformácie smerom k odolnosti voči zmene klímy do roku 2030, podpísali chartu misie mestá Banská Bystrica, Košice, Žilina a mestská časť Bratislava-Rača.

Kľúčovým dokumentom pre slovenskú výskumno-inovačnú komunitu je nový pracovný program Horizontu Európa na roky 2023-2024, do prípravy ktorého sa zapájali aj naši národní delegáti v tematických programových výboroch. Rovnako sú to príležitosti Európskej rady pre výskum (ďalej „ERC“), Európskej rady pre inovácie (ďalej „EIC“) či európskych partnerstiev. Aktuálne je v príprave zámer Strategického plánu na roky 2025 až 2027, ktorý bude formovať obsahové zameranie budúcich výziev tak aby smerovali k napĺňaniu strategických priorít EÚ. K vyššej účasti SR v projektoch Horizontu Európa by mali taktiež prispieť očakávané podporené opatrenia, ako súčasť budúcich výziev v rámci Programu Slovensko 2021 - 2027 a Plánu obnovy a odolnosti SR. Opatrenia by mali byť zamerané medziiným na financovanie projektov so známkou Seal of Excellence, projekty pre zvyšovanie účasti a šírenie excelentnosti, projekty ERC a Marie Sklodowska-Curie alebo podporu účasti v nových európskych výskumných a inovačných partnerstvách.

V oblasti vesmírnej politiky sa na úrovni EÚ prerokovávali najmä otázky súvisiace s posilňovaním pozície EÚ vo vesmírnom priestore ako aj s čoraz väčším hospodárskym využívaním tohto priestoru pri riešení problémov, ktorým v súčasnosti čelíme (ako napr. krízový manažment a humanitárna pomoc, biodiverzita, klimatické služby, monitorovanie životného prostredia, či železničná, cestná a automobilová doprava).

Kľúčovým dokumentom v roku 2022 bol návrh Nariadenia, ktorým sa zriaďuje program Únie pre bezpečnú konektivitu na obdobie 2023 – 2027, ktorý EK predložila 15. februára 2022. Cieľom programu je vytvoriť vesmírny systém bezpečnej a autonómnej konektivity, ktorý zaručí poskytovanie satelitných komunikačných služieb („Satcom“). Zámerom programu je poskytovať vládne služby na ochranu kritickej infraštruktúry, dohľad, podporu vonkajších

20

činností alebo krízového riadenia a prispieť k zlepšeniu odolnosti Únie. Okrem toho umožňuje poskytovanie komerčných služieb súkromnému sektoru, a tým prispieva ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a ďalšej inovácii založenej na vesmírnych technológiách. SR pri prerokovávaní tohto dokumentu uplatnila pripomienky v oblasti bezpečnosti, ktoré boli akceptované.

SR je od

13. októbra 2022 pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry (ďalej

„ESA

“), ktorá úzko spolupracuje s EÚ v rámci Vesmírneho programu Únie a tiež sa podieľa na prípravách návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje program Únie pre bezpečnú konektivitu na obdobie 2023-2027.

Nariadenie o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh (ďalej „FSR“), prijaté v júni 2022 má odstrániť regulačnú medzeru na jednotnom trhu. Podľa nariadenia FSR bude mať EK právomoc vyšetrovať finančné príspevky (subvencie) poskytnuté orgánmi verejnej moci, krajinami mimo EÚ, z ktorých majú prospech spoločnosti vykonávajúce hospodársku činnosť v EÚ, s cieľom limitovať ich rušivé účinky. EK bude mať k dispozícii tri nové nástroje, z ktorých dva sú založené na notifikácii o budúcich koncentráciách a postupoch verejného obstarávania a posledný sa týka preskúmania zahraničných subvencií z vlastného podnetu.

Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti štátnej pomoci, tie boli v roku 2022 výrazne ovplyvnené doznievajúcou pandémiou COVID-19, ako aj nastupujúcou energetickou krízou, a to najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Rovnako ako pri COVID-19, EK nadväznosti na prebiehajúci vojenský konflikt operatívne zareagovala prijatím nových pravidiel v oblasti štátnej pomoci, a to prostredníctvom dokumentu „Oznámenie Komisie – Dočasný krízový rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine24“ (ďalej „dočasný krízový rámec“). Dočasný krízový rámec umožňuje členským štátom prijať opatrenia na nápravu hospodárskych účinkov v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine a následných sankcií, ktoré zaviedla EÚ a medzinárodní partneri, ale aj protiopatreniami, ktoré prijalo Rusko. Dve novely dočasného krízového rámca v priebehu roka 2022, do ktorých sa aktívne zapojili aj slovenské orgány, rozšírili okruh takýchto opatrení aj o opatrenia pomoci v súlade s plánom REPower EU - opatrenia urýchľujúce zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a opatrenia uľahčujúce dekarbonizáciu priemyselných procesov. Zároveň predĺžili platnosť dočasného krízového rámca až do 31. decembra 2023. Na základe dočasného krízového rámca boli vypracované schémy štátnej pomoci zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstva hospodárstva SR.

S účinnosťou od 1. januára 2022 začalo platiť revidované „Oznámenie Komisie - Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci“ obsahujúce pravidlá, na základe ktorých môžu členské štáty poskytovať štátnu pomoc podnikom na podporu hospodárskeho rozvoja v znevýhodnených oblastiach EÚ bez toho, aby ohrozili rovnosť všetkých členských štátov. Na ich základe bola vypracovaná a Európskou komisiou schválená aj mapa regionálnej pomoci pre SR od 1. januára 2022 do 31. decembra 2027, ktorá priniesla zvýšenie maximálnych intenzít v jednotlivých podporovaných regiónoch – Západné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 30 % (predtým 25 %), Stredné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 40 % (predtým 35 %) a Východné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 50 % (predtým 35 %).

24

Oznámenie Komisie Dočasný krízový rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska

proti Ukrajine

21

EK tiež v roku 2022 prijala revidované „Oznámenie Komisie - Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie“, v ktorom sa stanovujú pravidlá, podľa ktorých môžu členské štáty poskytovať štátnu pomoc spoločnostiam na činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií a ktoré rovnako zohľadňuje aktuálny hospodársky a technologický vývoj, ako aj politické priority EÚ, akými sú Európska zelená dohoda, priemyselná a digitálna stratégia.

Nemenej dôležitou oblasťou bola prebiehajúca revízia existujúcich pravidiel v oblasti štátnej pomoci, a to najmä nariadení týkajúcich sa skupinových výnimiek (najmä úpravy článkov týkajúcich sa ochrany životného prostredia v súvislosti s Európskou zelenou dohodou), poskytovania minimálnej pomoci (zvýšenie stropu pre poskytovanie minimálnej pomoci) a poskytovania pomoci do oblasti poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a vidieckych oblastí (spresnenie textu a predĺženie platnosti). Slovenské orgány na týchto revíziách aktívne participujú, a to najmä prostredníctvom úradu ako koordinátora pomoci, ktorý predkladá pripomienky k navrhovaným textom Komisie a zastupuje SR na poradných výboroch.

Návrh slovenského Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027 (SP SPP) bol prijatý vo februári 2022 vládou SR a definitívne schválený Európskou komisiou 24. novembra 2022, pričom finančná alokácia na celé obdobie predstavuje 4,101 mld. EUR. Vo všeobecnosti prináša nová SPP významné zmeny a najmä podmienky pre zelenú architektúru sú veľkou výzvou pre poľnohospodárov. Cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť a odolnosť poľnohospodárskeho sektora za súčasnej ochrany prírodných zdrojov. Plán zavádza hornú hranicu priamych platieb na základe veľkosti farmy a redistribučnú podporu pre malé a stredné podniky. Dodatočná ročná podpora vo výške 370 miliónov EUR pomôže slovenským farmárom v oblastiach s prírodnými obmedzeniami, keďže do tejto kategórie patrí 61 % slovenskej poľnohospodárskej pôdy. S pomocou podpory SPP sa slovenský plán usiluje o to, aby do roku 2030 bolo 20 % poľnohospodárskej pôdy v SR obhospodarovanej ekologicky. Okrem toho takmer 64 % dobytčích jednotiek bude profitovať z fondov EÚ na zníženie používania antibiotík a podpory dobrých životných podmienok zvierat. Rozvoj vidieka je tiež veľkou súčasťou strategického plánu SR, keďže podporí vytvorenie 1 500 pracovných miest a 430 vidieckych podnikov. Napokon, viac ako 10 000 osôb bude mať prístup k poradenstvu a odbornej príprave, najmä pokiaľ ide o digitalizáciu a udržateľné poľnohospodárstvo.

Cieľom nariadenia o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie25, ktorý EK zverejnila v závere roka 2021, je znížiť príspevok EÚ ku globálnemu odlesňovaniu a degradácii lesov. Nariadenie o odlesňovaní sa zameriava na zamedzenie prístupu na trh Únie, ako aj vývozu z Únie tých komodít a výrobkov z nich, ktorých produkcia v najväčšom rozsahu prispieva ku globálnemu problému odlesňovania. Predbežná politická dohoda medzi inštitúciami EÚ o návrhu nariadenia bola dosiahnutá 6. decembra 2022. Podľa tejto dohody prišlo, okrem iného, k zaradeniu kaučuku do zoznamu komodít, na ktoré sa má vzťahovať nariadenie. SR počas rokovaní Rady EÚ podporovala filozofiu predloženého návrhu, avšak vyjadrovala svoje obavy v súvislosti s niektorými prvkami návrhu nariadenia najmä v kontexte

25

Návrh Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním

a degradáciou lesov na trhu únie a o ich vývoze z únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (eú) č. 995/2010

22

budúcej vykonateľnosti a účinnosti nariadenia, ako aj neprimeranej administratívnej záťaže pre operátorov, obchodníkov a príslušné štátne orgány.

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh (ďalej „SMEI“)26, bol predstavený v septembri 2022 ako reakcia na minulé krízy, najmä pandémiu COVID-19 a ruskú inváziu na Ukrajine. Týmito krízami bol jednoznačne zasiahnutý jednotný trh, ktorý je základom pre hospodársky rast EÚ. Návrh SMEI má predvídať možné hrozby pre jednotný trh, pomôcť v koordinácii a komunikácii medzi členskými štátmi, EK a hospodárskymi subjektami a k plynulejšiemu zvládnutiu kríz na jednotnom trhu. Nástroj SMEI má pomôcť v čase krízy predchádzať vzniku prekážok vo voľnom pohybe v rámci jednotného trhu, narušeniu jeho fungovania či prehlbovanie nedostatku tovaru a služieb, ktoré sú v krízovej situácii veľmi dôležité.

V máji 2022 EK predstavila návrh smernice o vymáhaní majetku a konfiškácii27. Návrh harmonizačnej smernice je súčasťou širšieho úsilia na úrovni EÚ v boji proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti. Jeho cieľom je posilniť súčasný právny rámec a existujúce mechanizmy. V decembri 2022 následne predložila návrh smernice harmonizujúcej trestné činy a sankcie za porušovanie reštriktívnych opatrení. Oba návrhy majú potenciál prispieť k zvýšeniu efektivity v tejto oblasti, vrátane zvýšenia počtu konfiškácií zaisteného majetku osôb zo sankčných zoznamov. SK podporuje rýchle prijatie návrhov oboch trestnoprávnych smerníc. Oba návrhy sa vpisujú aj do rámca prebiehajúcich vnútroštátnych snáh o zefektívnenie systému vykonávania medzinárodných sankcií v SR a posilnenia mechanizmov odnímania nezákonne získaného majetku.

2.4. Silnejšia Európa vo svete

Agresia Ruska na Ukrajine zásadným spôsobom ovplyvnila dianie v Európskej únii aj v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej „SZBP“). EÚ a členské štáty si rýchlo uvedomili, že Ukrajina nedokáže sama odolávať presile ruskej armády. Z tohto dôvodu predložil vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku návrh asistenčných opatrení z Európskeho mierového nástroja (ďalej „EPF“) na podporu ozbrojených síl Ukrajiny. Rada EÚ pre zahraničné veci (ďalej „FAC“) návrhy schválila len 4 dni po začatí ruskej agresie. Od začiatku ruskej agresie bola jednota kľúčovým faktorom reakcie. Jednou z hlavných súčastí robustnej reakcie EÚ na ruskú agresiu bolo prijatie deviatich sankčných balíkov voči Rusku a Bielorusku.

EÚ sa ako zodpovedný partner zameriavala aj na zmierňovanie globálnych dopadov ruskej agresie voči Ukrajine, najmä v oblasti potravinovej a energetickej bezpečnosti. EÚ vytvorila tzv. koridory solidarity, cez ktoré, vrátane územia SR, prúdilo do sveta ukrajinské obilie. Vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a členské štáty zároveň aktívne komunikovali partnerom z tretích krajín príčiny ruskej agresie voči Ukrajine a jej dopady.

26

Návrh Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ)

2016/426, (EÚ) 2019/1009 a (EÚ) č. 305/2011, pokiaľ ide o núdzové postupy posudzovania zhody, prijímanie spoločných

špecifikácií a dohľad nad trhom v dôsledku núdzovej situácie na jednotnom trhu

27

Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o vymáhaní majetku a konfiškácií

23

Hodnotová orientácia zahraničnej politiky SR sa pretavila i do iniciatívy, ktorou SR spolu s ďalšími siedmimi členskými štátmi EÚ navrhla posilniť angažovanosť EÚ v boji proti korupcii vytvorením horizontálneho sankčného režimu EÚ.

EÚ a členské štáty zareagovali na rastúce potreby Ukrajiny dvojnásobnou úpravou mandátu civilnej poradenskej misie na Ukrajine (EUAM UA) v marci a v apríli 2022. V závere roku EÚ spustila vojenskú asistenčnú misiu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej „SBOP“) na podporu Ukrajiny (EUMAM UA), ktorej cieľom je poskytnúť výcvik príslušníkom ukrajinských ozbrojených síl. Vývoj na východ od hraníc EÚ tiež ovplyvnil finálnu fázu prípravy Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu, ako aj ďalší vývoj vo vzťahoch EÚ s jej partnermi.

FAC a následne aj Európska rada (ďalej „ER“) v marci schválili Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu28. Strategický kompas rozpracováva Globálnu stratégiu EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku (ďalej „EUGS“) z roku 2016 a momentálne slúži ako základný strednodobý strategický dokument, ktorý poskytuje konkrétne politické, strategické usmernenie pre každodennú činnosť EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. Kompas bol prijatý v kritickom období pre bezpečnosť a stabilitu v celej Európe. Členské štáty v ňom jasne pomenovali Rusko ako agresora a hrozbu pre európsku bezpečnosť. V rámci posilnenia spoločnej obrany a bezpečnosti Únie, Kompas prináša viac ako 80 konkrétnych a terminovaných cieľov, ako navýšenie výdavkov na budovanie obrany a obranných spôsobilostí, zvýšenie schopnosti EÚ podieľať sa na aktivitách medzinárodného krízového manažmentu, vytvorenie nástrojov na boj proti hybridným hrozbám a vytvorenie schopností rýchleho nasadenia EÚ (tzv. Rapid Deployment Capacity). Implementácia Strategického kompasu bude vyhodnocovaná v ročnom intervale, prvýkrát v marci 2023. V rámci hodnotenia možno konštatovať plnenie cieľov, resp. čiastkových úloh k naplneniu cieľov Strategického kompasu na rok 2022.

V rámci Stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ (ďalej „PESCO“) členské štáty v novembri 2022 schválili pripojenie Veľkej Británie do PESCO projektu Vojenská mobilita. Veľká Británia sa tak po Spojených štátoch, Kanade a Nórsku stala štvrtou krajinou Aliancie, ktorá nie je členským štátom EÚ v tomto projekte. Vzhľadom na vývoj vzťahov medzi EÚ a Veľkou Britániou od Brexitu je tento krok považovaný za jeden z mála konštruktívnych v snahe udržať si strategické partnerstvo.

Ďalším významným krokom pre posilnenie európskej obrannej a bezpečnostnej spolupráce v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine je zapojenie Dánska do spolupráce v oblasti S v rámci EUFOR ALTHEA poločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej „SBOP) na základe výsledku referenda z júna 2022.

Koherencia a komplementárnosť EÚ a NATO ako dvoch inštitucionálnych pilierov bezpečnosti euroatlantického priestoru sú z pohľadu SR kľúčové. Napriek nenaplneniu očakávania podpisu tretej spoločnej deklarácie najvyšších predstaviteľov EÚ a NATO v roku 2022, za ktorú sa SR zasadzovala, napredovala praktická spolupráca (pozn.: k podpisu deklarácie nakoniec došlo 10. 1. 2023). Význam spolupráce a tým aj komplementárnosť oboch inštitúcií, ako aj podobné

28

Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu – za Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva

k medzinárodnému mieru a bezpečnosti

24

vnímanie hrozieb a výziev, potvrdil Strategický kompas na strane EÚ, ako aj nová Strategická koncepcia na strane NATO. Vysokú úroveň vzájomných vzťahov potvrdilo aj spoločné zasadnutie lídrov v júni na okraj samitu NATO v Madride.

Európsky mierový nástroj29 (ďalej „EPF“) potvrdil svoj význam a jedinečnosť už v druhom roku svojej existencie. EPF je kľúčovým nástrojom na podporu financovania vojenskej pomoci ČŠ EÚ pre Ukrajinu. EÚ prvýkrát financovala poskytnutie smrtiaceho vybavenia partnerskej krajine. Počiatočná suma podpory 500 mil. EUR bola v priebehu roka päťkrát navýšená na celkovo viac ako 3 mld. EUR. Podpora z EPF sa ale neobmedzila len na Ukrajinu, asistenčné opatrenia boli prijaté tiež na podporu ozbrojených síl ďalších partnerov v rámci Východného partnerstva, západného Balkánu, Afriky, či Blízkeho východu. Bezprecedentná podpora pre Ukrajinu si vyžiadala koncom roku 2022 politické rozhodnutie o potrebe substantívneho navýšenia finančného stropu EPF pre nasledujúce obdobie v hodnote 2 mld. EUR.

SR požiadala o preplatenie poskytnutej vojenskej pomoci z EPF v celkovej sume 154 mil. EUR (v období 1. tranže a 2. tranže). Pri pomernom krátení bola SK preplatená suma v rámci 1. tranže cca 40,2 mil. EUR a v rámci 2. tranže cca 41,9 mil. EUR (opäť bola suma na základe dohody z výboru EPF pomerne krátená). Celkovo tak bola SR preplatená suma 82,1 mil. EUR.

V rámci civilnej oblasti SBOP pokračovala SR v napĺňaní svojich cieľov a záväzkov vyplývajúcich z Civilného kompaktu SBOP, ktorý by mal byť implementovaný do leta 2023. Zároveň aktívne pristúpila k počiatočným procesom príprav na prijatie nového Civilného kompaktu SBOP v roku 2023.

SR sa v roku 2022 aktívne zapájala do medzinárodného krízového manažmentu EÚ a zúčastňovala sa na civilných a vojenských misiách a operáciách v rámci SBOP. SR pokračovala v účasti vo vojenských výcvikových misiách v Mali (5 vojakov) a v Stredoafrickej republike (2 vojaci), v námornej vojenskej operácii EUNAVFOR MED IRINI v Stredozemnom mori (2 vojaci), vo vojenskej operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine (54 vojakov), ako aj v civilných misiách EUAM na Ukrajine (1 policajt, 1 civilný expert), EULEX v Kosove (3 policajti), EUMM v Gruzínsku (5 policajtov, 1 vojak) a EUCAP v Somálsku (1 policajt). SR tiež v rámci EUFOR ALTHEA poskytovalo rotu záložných síl okamžitého nasadenia (Intermediate Reserve Force), ktorá bola nasadená medzi 4. marcom a 3. aprílom 2022 v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine.

SR v minulom roku podporila iniciatívy EÚ zamerané na zvýšenie odolnosti voči hybridným hrozbám, vrátane reakcie na cielené zahraničné dezinformačné aktivity po ruskej agresii voči Ukrajine. V súlade so schváleným Strategickým kompasom EÚ sme sa zapojili do prípravy súborov nástrojov EÚ proti hybridnému pôsobeniu, ako aj proti zahraničnej manipulácii a zasahovaniu do informačného priestoru. Ich cieľom je umožniť efektívnejšiu detekciu takýchto aktivít voči EÚ a jej členom, ich prevenciu, ako i koordinovanú reakciu Únie, vrátane

29

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/509 z 22. marca 2021, ktorým sa zriaďuje európsky mierový nástroj a zrušuje rozhodnutie

(SZBP) 2015/528

25

možných odvetných krokov voči ich zahraničným pôvodcom. SR sa zároveň zapojila do aktivít na posilnenie kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej diplomacie.

V kontexte ruskej agresie voči Ukrajine sa zvýšil aj počet útokov voči európskej digitálnej infraštruktúre. SR spolu s členskými štátmi EÚ viackrát odsúdila rôzne škodlivé kybernetické aktivity, ktoré sú v rozpore s dohodnutými normami zodpovedného správania sa štátov v kybernetickom priestore. SR sa pridala k verejnému odsúdeniu ruského útoku na satelitnú sieť KA-SAT na Ukrajine a neskôr tiež k spoločnému vyhláseniu štátov EÚ po rozsiahlych kybernetických útokoch na albánsku kritickú infraštruktúru. SR tiež participovala na návrhu revidovanej smernice EÚ o bezpečnosti sietí a informačných systémov, ako aj na problematike odolnosti dodávateľských reťazcov či kybernetickej bezpečnosti inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ.

V reakcii na neospravedlniteľnú vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine zaujala SR na pôde EÚ principiálne stanovisko podporujúce suverenitu, nezávislosť a obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach. SR sa zaradila medzi štáty, ktoré aktívne podporili čo najširšiu pomoc EÚ pre Ukrajinu vrátane využívania Európskeho mierového nástroja (EPF), iniciatívy Európskej komisie tzv. Koridorov solidarity na vývoz ukrajinskej poľnohospodárskej produkcie, makroekonomickej finančnej pomoci pre rok 2023 v sume 18 miliárd EUR a strategického plánu obnovy Ukrajiny. Pripojili sme sa ku všetkým reštriktívnym opatreniam, ktoré EÚ prijala voči Rusku s cieľom maximálne obmedziť jeho schopnosť viesť útočnú vojnu na Ukrajine a tak ho prinútiť k zmene doterajšieho agresívneho správania sa a dodržiavaniu princípov medzinárodného práva. V procese prípravy reštriktívnych opatrení SR dôsledne presadzovala životne dôležité hospodárske záujmy SR. Aj vďaka intenzívnemu diplomatickému úsiliu SR (osobná angažovanosť pani prezidentky Zuzany Čaputovej a predsedu vlády Eduarda Hegera) bol Ukrajine udelený kandidátsky štatút na členstvo v EÚ, čo sa podarilo dosiahnuť na ER 23. júna 2022. SR sa angažuje v otázke obnovy a povojnovej rekonštrukcie Ukrajiny.

SR na ER 23. júna 2022 jednoznačne podporila udelenie kandidátskeho štatútu Moldavskej republike. SR presadzovala všetky aktivity a nástroje EÚ v oblasti politickej, diplomatickej, finančnej a rozvojovej spolupráci a humanitárnej pomoci a podpory MD, obzvlášť v oblasti riešenia potrieb vyplývajúcich z utečeneckej krízy, energetickej krízy a negatívnych dopadov invázie Ruska proti Ukrajine na ekonomiku a bezpečnosť Moldavska.

Ani v roku 2022 sme nezaznamenali zmenu správania sa bieloruského režimu, ktorý zintenzívňuje represie voči vlastnému obyvateľstvu, naviac sa nepriamo zapája od deštrukčnej vojenskej agresie na Ukrajine. Pre SR ostáva situácia v Bielorusku hodnotovou otázkou pri plnej akceptácii európskej dimenzie tohto problému.

Hlavným nástrojom EÚ na posilňovanie stability a bezpečnosti na jednej strane, a modernizácie, hospodárskej prosperity a demokratického vývoja v našom bezprostrednom susedstve na strane druhej, je politika Východného partnerstva. Rok 2022 sa venoval záverom 6. samitu Východného partnerstva (15.12.2021), ktorý stanovil nové strednodobé priority a schválil konkrétne opatrenia a ciele do roku 2025 pod názvom „Obnova, odolnosť, reformy”. Dosiahnutie stanovených priorít a cieľov sa opiera o rozvojový hospodársky a investičný plán pre partnerské krajiny v objeme viac ako 17 mld. EUR. Zásadná zmena okolností fungovania Východného partnerstva nastala v dôsledku vojenskej agresie Ruska na Ukrajine, následného udelenia štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku a priznania európskej perspektívy Gruzínska. EÚ po analýze vzniknutého stavu dospela k záveru, že Východné partnerstvo ani

26

v tomto kritickom čase nestratilo relevantnosť. Treba ho adaptovať na zmenené podmienky, zvýšiť efektivitu, posilniť bezpečnostnú dimenziu a aktívnejšie sa angažovať pri riešení zmrazených konfliktov.

V júli 2022 bola podpísaná dohoda o cestnej nákladnej doprave medzi EÚ a Moldavskou republikou, ktorá odstraňuje potrebu kvót a povolení v dvojstranných dohodách medzi členskými štátmi EÚ a Moldavskou republikou. Jej platnosť bola predĺžená do 30. júna 2024. S Ukrajinou bola v júli 2022 podpísaná obdobná dohoda o cestnej nákladnej doprave medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá odstraňuje potrebu kvót v dvojstranných dohodách medzi členskými štátmi EÚ a Ukrajinou, ktorá je platná do 30. júna 2023 a predpokladá sa jej predĺženie.

SR víta, že sa EÚ a jej inštitúcie pod tlakom veľkej geopolitiky vrátila k téme rozširovania. Krajinám západného Balkánu ašpirujúcim na členstvo v EÚ a NATO musíme venovať zvýšenú pozornosť, čelíme rovnakým, často spoločným výzvam. Stabilita, prosperita a udržateľnosť demokratického smerovania regiónu sú v strategickom záujme SR, ktorý treba aktívne napomáhať a všestranne podporovať. Významným krokom vpred bolo preto udelenie štatútu kandidátskej krajiny pre Bosnu a Hercegovinu v decembri 2022. SR ostáva vojensky prítomná v regióne pod vlajkou EÚ, čo si vyžaduje zachovanie pružnej palety zahranično-politických nástrojov, vrátane mechanizmov rozvojovej spolupráce. S novými výzvami v oblasti energetickej bezpečnosti a diverzifikácie zdrojov a trás energonosičov vzrástol význam regiónu západného Balkánu a Turecka. SR sa veľkou mierou zaslúžila o významný posun v integračnom procese Albánska a Severného Macedónska – konanie prvých medzivládnych konferencií v júli 2022 s týmito krajinami možno považovať za míľnik nielen pre krajiny samotné, ale aj pre región a celú EU vrátane SR, s cieľom stabilizovať región v svojom susedstve.

V rámci implementácie politiky EÚ voči Indo-Tichomorskému regiónu SR po pandémii COVID-19 obnovila politický dialóg s týmto regiónom, v rámci ktorého presadzovala európske hodnoty, prístupy a pozitívne ovplyvňovala postoje partnerov k ruskej agresii na Ukrajine.

V októbri 2022 (3.10.) sa po 10-ročnej odmlke (rozpory v pohľadoch na situáciu v Palestíne a stagnácia blízkovýchodného mierového procesu) uskutočnilo 12. zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Izrael. SR patrila medzi skupinu štátov, ktoré sa za zvolanie Asociačnej rady aktívne zasadzovali.

Rok 2022 bol príznačný akceleráciou spolupráce EÚ s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC). Prijaté bolo Spoločné oznámenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ k Strategickému partnerstvu s Perzským zálivom (máj 2022), nadväzujúcich záverov Rady EÚ (jún 2022) a 5-ročného Akčného plánu schváleného 26. Spoločnou radou EÚ – GCC (február 2022). Uskutočnili sa tiež Asociačné rady EÚ s Egyptom a Jordánskom, v rámci ktorých boli schválené priority partnerstva EÚ s týmito krajinami na najbližšie obdobie.

V roku 2022 sa podarilo naplno naštartovať napĺňanie Global Gateway – novej európskej stratégie, ktorej cieľom je podpora smart, čistých a bezpečných prepojení v sektoroch digitalizácie, energetiky a dopravy a zároveň posilnenie zdravotných, vzdelávacích a výskumných systémov po celom svete. EÚ posilnila svoj profil v kľúčových regiónoch prostredníctvom predstavenia „flagship“ projektov počas samitov EÚ-Africká únia a EÚ-ASEAN.

27

V októbri 2022 sa v Prahe za účasti predsedu vlády SR E. Hegera uskutočnilo prvé stretnutie Európskeho politického spoločenstva (ďalej „EPS“) – platformy pre politickú koordináciu medzi krajinami naprieč európskym kontinentom. Cieľom EPS je podpora politického dialógu a spolupráce v otázkach spoločného záujmu so zameraním na posilnenie bezpečnosti, stability a prosperity Európy.

SR v roku 2022 pokračovala v aktívnom využívaní nástrojov spoločnej obchodnej politiky EÚ na presadzovanie ofenzívnych záujmov a ochranu defenzívnych citlivostí, ako aj s cieľom zachovania spravodlivej súťaže v medzinárodnom obchode („level playing field“). V záujme dosiahnutia týchto cieľov sa SR aktívne zapájala do procesu rokovaní o dohodách o voľnom obchode (DVO) EÚ s tretími krajinami. Požiadavky SR boli formulované na základe konzultácií s domácimi priemyselnými zväzmi a asociáciami, ako aj so zodpovednými ministerstvami. Prihliadalo sa na to, aby nové dohody prispievali k zvýšeniu exportnej výkonnosti SR nielen v tradičných sektoroch (automobilový, hutnícky priemysel, spotrebná elektronika ), ale aj v iných odvetviach s exportným potenciálom (služby, energetika, doprava, digitálne technológie). Zároveň sa SR usilovala o to, aby otvorenie trhu EÚ malo čo najmenší negatívny dopad na konkurenčné postavenie slovenských výrobcov.

Pozitívna dynamika v transatlantickom partnerstve od nástupu administratívy prezidenta Spojených štátov Joe Biden-a v minulom roku pokračovala. USA a Kanada sú najdôležitejšími partnermi EÚ v odpovedi na ruskú agresiu. Rok 2022 bol poznačený bezprecedentnou úrovňou transatlantickej koordinácie vrátane sankcií. Spustené boli ďalšie spoločné dialógy: k obrane a bezpečnosti, k sankciám, k Rusku. SR pokračuje v presadzovaní silného transatlantického spojenectva a koordinácie.

SR podporovala aktivity EÚ zamerané na prehĺbenie a zlepšenie bilaterálnych obchodných vzťahov s USA. V tejto súvislosti pozitívnu platformu pre transatlantickú spoluprácu poskytuje Rada EÚ-USA pre obchod a technológie (TTC), ktorá bola vytvorená na bilaterálnom samite v júni 2021. V roku 2022 sa uskutočnili dve zasadnutia TTC na ministerskej úrovni. Hlavným cieľom TTC je predchádzať nepotrebným technickým prekážkam v obchode, spolupracovať a hľadať konvergenciu v oblasti štandardov digitálneho obchodu, bezpečnosti dodávateľských reťazcov, kybernetickej bezpečnosti, umelej inteligencie a inovatívnych technológií. Na druhej strane transatlantické vzťahy v oblasti obchodu môže vážne skomplikovať nový zákon USA určený na zmiernenie inflácie (Inflation Reduction Act), na základe ktorého plánujú poskytnúť obrovský balík subvencií určených na výrobu zelenej energie, palív, čistého vodíka, elektrických vozidiel a investícií do zelených technológií. Pre SR je osobitne znepokojivý program pre podporu elektromobilov, pretože USA sú našim tretím najväčším exportným trhom. Subvenčný program USA môže veľmi negatívne ovplyvniť investičné rozhodnutia výrobcov automobilov v celej EÚ, vrátane SR.

Po dohode lídrov na samite EÚ s Indiou v roku 2021 došlo v júni 2022 k formálnemu obnoveniu negociácií o obchodnej dohode. Súčasne sa s Indiou rokuje aj o investičnej dohode a dohode o ochrane zemepisných označení. Rokovania sú zatiaľ zložité a pozície Indie sú pomerne vzdialené od pozícií EÚ. V roku 2022 pokračovali technické diskusie s krajinami Mercosur o tzv. pred-ratifikačnom bilaterálnom nástroji, ktorý by mal riešiť výhrady EÚ ohľadom možného nesplnenia záväzkov v oblasti udržateľného rozvoja zo strany partnerov, a to hlavne v prípade odlesňovania. Pokračovali rokovania s novou vládou Čile o posledných otvorených elementoch v rámci modernizácie obchodnej časti Asociačnej dohody s cieľom ich zavŕšenia do konca roku 2022. Naplno sa obnovila dynamika v rámci rokovaní o obchodnej dohode s Austráliou, ktoré boli dočasne pribrzdené v kontexte vytvorenia bezpečnostnej

28

aliancie AUKUS. Pokračovali intenzívne diskusie s Mexikom o právnej architektúre modernizovanej globálnej dohody, ktorej súčasťou je aj dohoda o voľnom obchode. Na konci júna 2022 sa podarilo úspešne uzavrieť negociácie s Novým Zélandom o obchodnej dohode, ktorá by podľa odhadov mohla prispieť k nárastu bilaterálneho obchodu s EÚ až o 30 % a priniesť úsporu na clách v objeme 140 mil. EUR ročne. Naopak rokovania s Indonéziou o dohode o voľnom obchode sú veľmi komplikované a pozitívne signály na politickej úrovni sa nepretavujú do pokroku na technickej úrovni.

Ochladenie vzťahov EÚ-Čína spôsobené zavedením ľudskoprávnych sankcií a následných odvetných čínskych sankcií v roku 2021 bolo v 2022 ešte umocnené neutrálnym postojom Číny voči ruskej agresii na Ukrajine. Téma dominovala aprílovému samitu EÚ-Čína. Vo vzťahoch dominuje aspekt systémovej rivality. Čína zostáva strategickým partnerom EÚ v globálnych témach. EÚ zároveň spustila aktivity na odstraňovanie kritických závislostí na Číne. SR podporuje rozvoj pragmatických vzťahov s Čínou založených na reciprocite. V októbri 2022 bola podpísaná komplexná dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a združením ASEAN, ktorou sa nahrádza viac než 140 bilaterálnych dohôd o leteckých službách. Ide o vôbec prvú takúto dohodu medzi dvoma regionálnymi blokmi.

V rámci legislatívnych iniciatív EÚ v oblasti medzinárodného obchodu sa SR podieľala na úspešnom zavŕšení schvaľovacieho procesu v prípade legislatívy pre zlepšenie prístupu tovarov a služieb EÚ na trhy tretích krajín v rámci medzinárodného verejného obstarávania (nástroj IPI). V roku 2022 sa SR zúčastňovala aj intenzívnych diskusií o návrhu legislatívneho nástroja namiereného proti ekonomickému nátlaku zo strany tretích krajín.

SR aktívne participovala na rokovaniach počas 12. ministerskej konferencie WTO v polovici júna 2022 v Ženeve. Napriek komplikáciám v globálnom obchode, ktoré sú spôsobené predovšetkým vojnou na Ukrajine, rapídnym nárastom cien agrokomodít a problémom v distribúcii sa na konferencii podarilo dosiahnuť výsledky v oblastiach, ako zabezpečenie rovnakého prístupu k vakcínam, stanovenia pravidiel v oblasti dotácií v morskom rybolove, či nezavádzanie ciel na elektronický prenos. Konferenciu je preto možné považovať za úspešnú, čím sa potvrdil význam multilateralizmu v medzinárodných obchodných vzťahoch. Z pohľadu SR je dôležité, že sa dosiahla dohoda o nezavádzaní ciel na elektronický prenos a o spustení procesu reformy WTO. V prvom kroku bude kľúčové obnovenie riadneho fungovania systému riešenia sporov v rámci WTO, a to najmä odblokovaním voľby členov odvolacieho orgánu (AB).

2.5. Podpora európskeho spôsobu života

Zásadnou udalosťou, ktorá mala značný dopad na oblasť vnútra v roku 2022 bola ruská agresia na Ukrajine. SR sa musela vysporiadať s následnou utečeneckou vlnou, patrili sme medzi najzasiahnutejšie členské štáty. Európska reakcia bola rýchla. Jednomyseľne sa prijalo rozhodnutie o poskytovaní dočasnej ochrany ukrajinským utečencom na obdobie jedného roka, na jeseň 2022 bola dočasná ochrana predĺžená o ďalší rok, zatiaľ do marca 2024. V SR požiadalo o dočasné útočisko viac ako 100 tisíc osôb, ďalších 200 osôb požiadalo o azyl.

SR sa na implementácii rozhodnutí aktívne podieľala s výnimkou zapojenia sa do transferov z Moldavska. Ďalej, SR spolu s UNHCR participovala aj na vytvorení Spoločného aktualizovaného regionálneho akčného plánu reakcie na hromadný príchod utečencov z Ukrajiny, ktorého cieľom je podpora všetkých štátov susediacich s Ukrajinou pri prijatí až 2,4 milióna utečencov z Ukrajiny. Keďže vojna na Ukrajine pokračuje a zatiaľ sa nedá

29

odhadnúť jej koniec, s plnením úloh je potrebné pokračovať aj v roku 2023. Aktuálnou prioritou je pripraviť sa na potenciálnu ďalšiu vlnu ukrajinských utečencov vyvolanú chladným zimným počasím, nedostatkom tepla, potravín a vody v dôsledku pokračujúcej ruskej agresie.

Popri vojne na Ukrajine bola migrácia pre oblasť vnútra nosnou témou aj v roku 2022. Na ministerskej úrovni pokračovali rokovania o novom Pakte o migrácii a azyle30, ktorý EK predložila v roku 2020. Francúzske predsedníctvo v EÚ pristúpilo k rokovaniam „graduálne“, teda sa snažilo o rovnomerný pokrok ako v oblasti zodpovednosti, tak aj v oblasti solidarity. Za oblasť zodpovednosti boli v Rade v júni 2022 schválené mandáty pre rokovania s Európskym parlamentom k nariadeniu o Eurodacu a k nariadeniu o skríningu na vonkajšej hranici. SR sa, vzhľadom na balíkový prístup k návrhom v rámci Paktu, hlasovania zdržala. V septembri sa podarilo dosiahnuť dohodu na cestovej mape k azylovej reforme, ktorá umožňuje realizáciu trialógov k jednotlivým návrhom s tým, že na záver procesu sa o všetkých neuzavretých legislatívnych návrhov má rozhodnúť ako o jednom balíku.

V oblasti solidarity bola pripravená deklarácia s názvom „Prvý krok v postupnej implementácii Európskeho paktu o migrácii a azyle: modus operandi mechanizmu dobrovoľnej solidarity“, ku ktorej mali členské štáty možnosť dobrovoľne sa pripojiť. SR sa vzhľadom na svoje nereflektované zásadné pripomienky (všetky formy solidarity sa mali považovať za rovnako dôležité a relokácie by nemali byť preferované; deklarácia by mala zahŕňať celú Úniu, aby sa stala flexibilným nástrojom, ktorý by zahŕňal všetky existujúce, ako aj potenciálne migračné trasy; návrh tak, ako bol na stole, neznamenal rovnomerný pokrok v solidarite a zodpovednosti) k deklarácii nepripojila.

Zásadnou udalosťou pre SR bolo zavedenie hraničných kontrol na slovensko-českej a slovensko-rakúskej vnútornej hranici, čo bolo spôsobené neúmerným nárastom nelegálnej migrácie pochádzajúcej z krajín západného Balkánu. Následne SR zvolala rokovania na rôznych úrovniach, od technickej až po ministerskú. Na európskej úrovni bolo na 25. november zvolané mimoriadne rokovanie Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti, ktorej hlavnou témou bola práve nelegálna migrácia. Pre západný Balkán boli formulované základné opatrenia, ktoré v plnej miere zohľadnili aj požiadavky SR:

−vytvárať dostatočný tlak na štáty západného Balkánu prostredníctvom inštitúcií EÚ, aby harmonizovali svoju vízovú politiku s vízovou politikou EÚ, pričom pri zápornom výsledku by mala byť EÚ pripravená suspendovať bezvízový režim,

−dôsledne plniť záväzky z readmisných dohôd EÚ uzavretých s krajinami západného Balkánu a vytvárať tlak aj na Turecko, aby plnilo svoje záväzky, keďže veľký počet nelegálnych migrantov prichádza práve z Turecka,

−ďalej posilniť ochranu vonkajšej hranice EÚ,

−zintenzívniť spoluprácu agentúry Frontex so štátmi západného Balkánu,

−stupňovať boj proti prevádzačstvu,

−zefektívniť návraty do krajín pôvodu alebo tranzitu.

SR okrem uvedeného prijala opatrenia aj na vnútroštátnej úrovni: ďalej sa zintenzívnila spoločná regionálna operatívna spolupráca pri eliminácii prevádzačstva a zvýšil sa počet

30

Oznámenie Komisie o Novom pakte o migrácii a azyle

30

spoločných hliadok na hranici a v prihraničnom území s Maďarskom, zriadili sa ďalšie hliadky s novými partnermi, zintenzívnila sa aktivizácia policajných hliadok vo vnútrozemí smerom k prevádzačstvu a nelegálnej sekundárnej migrácii, boli vyslaní policajti na plnenie úloh na vonkajšej hranici Maďarska so Srbskom.

Aktivity EÚ sa v roku 2022 odvíjali v oblasti zdravotníctva najmä od doznievajúcej pandémie COVID19, spoločného obstarávania na úrovni EÚ v súvislosti s pandémiou a vojny na Ukrajine. Boli predložené nové dôležité legislatívne aj nelegislatívne návrhy s cieľom vytvoriť silnú Európsku zdravotnú úniu. Súhrnne do decembra 2022 bolo (na základe zmluvných záväzkov z predchádzajúcich rokov), do EÚ dodaných takmer 1,4 miliardy dávok vakcín, pričom SR bolo v priebehu roka 2022, súhrnne od všetkých výrobcov doručených takmer 6 650 000 dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19. Od septembra 2022 boli do SR dovážané najnovšie adaptované bivalentné vakcíny, účinné voči prevládajúcim subvariantom Omikron BA.1/2 a BA.4/5.

Podľa dát uverejnených ECDC (

COVID-19 Vaccine Tracker | European Centre for Disease

Prevention and Control

) k decembru 2022 malo plne ukončenú primárnu schému očkovania 51,1 %, prvú posilňovaciu dávku obdržalo 30, 9%, druhú posilňovaciu dávku 1,2 % z celkovej populácie SR. EÚ aj v roku 2022 stála v čele globálnej iniciatívy COVAX, zabezpečujúcej globálny prístup k vakcínam proti COVID-19. SR sa v uplynulom roku zaviazala darovať prostredníctvom tohto mechanizmu viac než 1,1 mil. dávok, z toho viac než 931 tisíc už bolo doručených príjemcom. V kontexte bilaterálneho darovania, SR ako donorská krajina už úspešne ukončila proces darovania pediatrických vakcín Belize, pričom ostatné darovania v celkovom objeme viac než 820 tis. dávok sú v procese.

Európsky dvor audítorov (ECA) predstavil Správu k obstarávaniu vakcín proti COVID-19, ktorú sa rozhodli pripraviť vzhľadom na vplyv nákupu vakcín na verejné financie, keďže na vakcíny bolo vynaložených 2 mld. EUR z rozpočtu EÚ a 71 mld. EUR z rozpočtov členských štátov po podpísaní kontraktov. Záverom správy bolo, že EÚ konala neskoršie ale celkovo efektívne, neskoršie kontrakty boli lepšie ako prvé, preto Dvor audítorov odporúča vytvoriť „lessons learned guidelines“ a systém záťažových testov pre lepšie fungovanie budúcich obstarávaní.

V návrhu Nariadenia o európskom priestore pre zdravotné údaje (EHDS)31 ide o prvý spoločný európsky dátový priestor navrhnutý v oznámení "Európska stratégia pre údaje " z roku 2020, v ktorom sa oznámilo vytvorenie deviatich dátových priestorov špecifických pre jednotlivé odvetvia a oblasti. Cieľom návrhu bude zlepšiť prístup jednotlivcov k ich osobným elektronickým zdravotným údajom a kontrolu nad nimi (primárne využívanie údajov), a to aj na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ a uľahčiť opakované využívanie údajov (sekundárne využívanie údajov) na účely výskumu, inovácií a verejnej politiky v celej EÚ. Návrh nariadenia o EHDS je kľúčovým pilierom Európskej zdravotníckej únie.

EK predložila v roku 2022 aj Návrh nariadenia o normách kvality a bezpečnosti látok ľudského pôvodu určených na humánne použitie, ktorým sa zrušujú smernice 2002/98/ES

31

Návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom priestore pre zdravotné údaje

31

a 2004/23/ES32. Cieľom návrhu je posilniť existujúci právny rámec týkajúci sa krvi, tkanív a buniek upravením pravidiel a ich rozšírením na ďalšie látky ľudského pôvodu, plánovaný rámec umožní pružnejšiu aktualizáciu ustanovení v súlade s budúcim vedeckým pokrokom, ako aj umožní lepšiu ochranu darcov, príjemcov a potomkov z lekársky asistovanej reprodukcie.

Rada EPSCO v decembri 2022 schválila Odporúčanie Rady EÚ o posilnení prevencie prostredníctvom skorej detekcie: Nový prístup EÚ ku skríningu rakoviny. Odporúčanie navrhuje rozšíriť skríningové programy o ďalšie typy rakoviny (pľúc, žalúdka a prostaty).

ER v decembri 2022 prijala závery o očkovaní ako jednom z najúčinnejších nástrojov na prevenciu chorôb a zlepšenie verejného zdravia. Závery ER sa zaoberajú problémom váhania s očkovaním a vyzdvihujú hodnotu spolupráce EÚ pri prevencii a obmedzovaní šírenia ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.

Na pravidelnom zasadnutí Integrovanej politickej krízovej odozvy sa zdieľali informácie o epidemiologickej situácii a epidemiologických opatreniach členských štátov a koordinovali sa harmonizované podmienky cestovania. EK predložila návrh Odporúčania Rady EÚ o koordinovanom prístupe k cestovaniu do Únie počas pandémie COVID-1933, ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady (EÚ) 2020/912. Najdôležitejšou úpravou v návrhu odporúčania je odstránenie prílohy II - zoznamu bezpečných tretích krajín, čím sa odstráni zbytočná administratívna záťaž vzhľadom na jej pravidelné zmeny. EK predložila aj Návrh odporúčania Rady EÚ, ktorým sa mení odporúčanie Rady EÚ 2022/107 o koordinovanom prístupe na uľahčenie bezpečného voľného pohybu počas pandémie COVID-19. Boli prekvalifikované pojmy ako „vážne zhoršenie situácie“, zmenili sa podmienky platnosti certifikátu o testovaní pri NAAT (PCR) testoch, pri RAT testoch sa 24 hodín pred príchodom zmenilo na 24 hodín pred odchodom. Do výnimiek boli doplnené ďalšie kategórie osôb s esenciálnou funkciou. Pred spustením núdzovej brzdy členským štátom by sa malo v priebehu do 48 hodín zvolať IPCR, aby sa prerokovala potreba koordinovaných opatrení v celej EÚ s cieľom oddialiť šírenie nového variantu. Odporúčania boli schválené na Rade GAC 13/12.

Jednou z kľúčových tém Výboru pre zdravotnú bezpečnosť (ďalej „HSC“) naďalej bola pandémia ochorenia COVID-19 (pravidelná výmena aktuálnych epidemiologických informácií medzi členskými štátmi), ako aj postpandemické inštrumenty riešenia závažných cezhraničných ohrození zdravia v budúcnosti. Medzi ad hoc témy, ktoré boli medzi členskými štátmi na úrovni HSC diskutované, patrila situácia v súvislosti s vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine a s tým súvisiaca migračná vlna, manažment poskytovania zdravotnej starostlivosti ukrajinským odídencom, medicínska evakuácia ukrajinských pacientov prostredníctvom systému Early Warning and Response System (ďalej „EWRS“) – v tejto súvislosti zorganizovala HSC niekoľko samostatných online stretnutí so susediacimi štátmi Ukrajiny.

32

Návrh Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o normách kvality a bezpečnosti pre látky ľudského pôvodu určené na

humánne použitie a o zrušení smerníc 2002/98/es a 2004/23/ES

33

Odporúčanie Rady (EU) 2022/2548 z 13. decembra 2022 o koordinovanom prístupe k cestovaniu do únie počas pandémie

covid-19, ktorým sa nahrádza odporúčanie rady (EU) 2020/912

32

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ďalej „ECDC“) naďalej poskytovalo členským štátom Rapid Risk Assessments ohľadom ochorenia COVID-19, ako aj o iných vyskytujúcich sa ochoreniach (opičie kiahne, hepatitída neznámeho pôvodu u detí, starostlivosť o odídencov z Ukrajiny a i.). V súvislosti so situáciou na Ukrajine bola vo februári 2022 vytvorená Ukraine Task Force ECDC, ktorá na pravidelnej báze organizovala stretnutia so susediacimi štátmi s Ukrajinou. Uskutočnilo sa taktiež bilaterálne stretnutie ECDC komunikačného tímu s Úradom verejného zdravotníctva SR ohľadom možnosti pomôcť pri kampaniach pre ukrajinských odídencov – ECDC zdarma poskytlo komunikačné nástroje a príklady komunikácie.

Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (ďalej „HERA“) sa v priebehu roka svojej existencie prejavil ako užitočný nástroj pre spoločný prístup členských štátov EÚ pri riešení cezhraničných zdravotných hrozieb, prostredníctvom tohto úradu EK podnikla dôležité kroky vo všetkých oblastiach zdravotnej pripravenosti vrátane odhaľovania, prevencie, výskumu, medzinárodnej spolupráce, reakcie, investícií a boja proti dezinformáciám – nielen v súvislosti s COVID-19, ale aj v súvislosti s vírusom Ebola a opičie kiahne, ako aj iných možných patogénov s veľkým pandemickým rizikom, chemickým, biologickým a radiačným ohrozením – či už koordináciou členských štátov a ich pripravenosti, ale aj dostupnosti a distribúciou očkovacích látok či terapeutík na tieto ochorenia.

V oblasti sociálnych štatistík sa SR pravidelne aktívne zapája do grantového projektu „Subnárodná štatistika“, ktorý je zameraný na zber štatistických informácií v oblasti mestskej štatistiky. Za SR je v projekte zaradených osem krajských miest. Táto spoločná iniciatíva EK a Eurostatu vznikla ako odozva na rastúci dopyt po hodnotení kvality života v mestách. Cieľom projektu je zber porovnateľných ukazovateľov za vybrané európske mestá, ktoré sú potrebné a využívané v rozhodovacích procesoch v rámci politík EÚ v oblasti rozvoja miest a vidieka, ako aj v rámci globálnych cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030.

V rámci štatistiky obyvateľstva bolo pripravené a realizované sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021, v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov. Sčítanie je štatistické zisťovanie v desaťročnej periodicite s cieľom zaistiť spoľahlivé, podrobné a porovnateľné údaje na národnej i medzinárodnej úrovni. Poskytuje nenahraditeľné informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach a bývaní, ktoré umožňujú preskúmanie a definovanie sociálnych a environmentálnych politík na medzinárodnej, národnej, regionálnej i lokálnej úrovni.

V štatistike poľnohospodárstva pokračovali práce na spracovaní štatistických výstupov z poľnohospodárskeho cenzu 2020 v súlade s požiadavkami európskej legislatívy a požiadavkami národných užívateľov. V rámci modernizácie európskeho systému poľnohospodárskej štatistiky bolo prijaté nariadenie o štatistikách poľnohospodárskych vstupov a výstupov (SAIO) s cieľom prispieť k zlepšeniu znalostí o poľnohospodárskych postupoch a výrobe v súvislosti so Spoločnou poľnohospodárskou politikou a Európskou zelenou dohodou. S cieľom zabezpečenia objektívnych a relevantných informácií o výkonnosti a udržateľnosti poľnohospodárskych podnikov EÚ bol v priebehu júna 2022 zverejnený návrh nariadenia k ISPU - Informačná sieť poľnohospodárskej udržateľnosti34, ktorý bude založený

34 Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1217/2009, pokiaľ ide o zmenu informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva na informačnú sieť poľnohospodárskej udržateľnosti

33

na osvedčenej Informačnej sieti poľnohospodárskeho účtovníctva a bude užitočným a účinným nástrojom, ktorý umožní EÚ pomáhať pri plnení cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a sprístupní hospodárske, environmentálne a sociálne údaje na úrovni poľnohospodárskeho podniku členským štátom, ako aj EÚ.

Za účelom zabezpečenia spoľahlivých informácií potrebných pre plnenie úloh súvisiacich so životným prostredím, udržateľnosťou a zmenou klímy bola v roku 2022 do schvaľovacieho procesu predložená novela nariadenia o environmentálnych ekonomických účtoch.

2.6. Nový impulz pre európsku demokraciu

Jedným z opatrení vychádzajúcich z Akčného plánu pre európsku demokraciu zameraných na posilnenie plurality a slobody médií v Európskej únii je aj návrh smernice o strategických žalobách proti verejnej účasti (ďalej „SLAPP“), predložený v apríli 2022 Európskou komisiou. Cieľom návrhu je zavedenie procesných záruk pre dotknuté osoby a poskytnutie procesných nástrojov týmto osobám, aby sa mohli efektívne brániť proti takýmto žalobám.

V oblasti slobody médií SR podporuje prijatie Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktorým sa ustanovuje spoločný rámec mediálnych služieb na vnútornom trhu („Európsky akt o slobode médií“)35, ktorý EK zverejnila v septembri 2022. Cieľom návrhu je podporiť cezhraničné pôsobenie a investície na mediálnom trhu harmonizovaním určitých prvkov odlišných vnútroštátnych rámcov upravujúcich pluralitu médií, zvýšiť regulačnú spoluprácu a konvergenciu prostredníctvom nástrojov cezhraničnej koordinácie, stanovísk a usmernení na úrovni EÚ, podporiť poskytovanie kvalitných mediálnych služieb zmiernením rizika nenáležitého zasahovania verejných a súkromných subjektov do redakčnej slobody, zabezpečiť transparentné a spravodlivé prideľovanie ekonomických zdrojov na vnútornom trhu s médiami prostredníctvom zvýšenia transparentnosti a spravodlivosti v meraní sledovanosti a prideľovaní štátnej reklamy.

Významný posun nastal aj v rokovaniach o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv kde sa proces dostáva do finálnej fázy. Uvedeným sa naplní záväzok z Lisabonskej zmluvy a umožní sa lepšia vymožiteľnosť základných práv občanov Únie voči inštitúciám EÚ. SK podporuje skoré ukončenie rokovaní.

Ku kľúčovým nástrojom zameraným na ochranu právneho štátu patrí Výročná správa EK o stave právneho štátu v EÚ36, ktorá monitoruje vývoj v oblasti justície, protikorupčných opatrení, slobody médií a systému bŕzd a protiváh v jednotlivých členských štátoch Únie. V jej treťom vydaní publikovanom v júli 2022 EK po prvýkrát uvádza nad rámec svojho hodnotenia aj konkrétne odporúčania s cieľom podporiť členské krajiny v ich úsilí o pokračovanie prebiehajúcich alebo plánovaných reforiem, vyzdvihnúť pozitívne trendy alebo naopak poukázať na oblasti, v ktorých vidí priestor pre zlepšenia. EK vo svojej správe zaznamenáva vývoj počnúc júlom 2021, pričom dominantný moment, ktorý podľa EK predstavuje priamu

35

Návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom

trhu (európsky akt o slobode médií) a mení smernica 2010/13/EU

36

Výročná správa Komisie o stave právneho štátu v EÚ

34

výzvu pre hodnoty EÚ a svetový poriadok založený na pravidlách predstavuje vojenská agresia Ruska proti Ukrajine. Z toho pramení silnejší dôraz na rešpektovanie princípov právneho štátu.

V septembri EK predložila návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady EÚ o opatreniach na ochranu rozpočtu Únie pred porušovaním zásad právneho štátu v Maďarsku, ktorým prvýkrát formálne spustila konanie podľa nariadenia o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie37. S cieľom odstrániť nedostatky identifikované Komisiou sa Maďarsko zaviazalo splniť 17 nápravných opatrení v oblasti boja proti korupcii, verejného obstarávania, konfliktu záujmov, auditu a kontroly. Koncom novembra EK vyhodnotila ich plnenie a skonštatovala, že napriek krokom Maďarska riziko pre rozpočet Únie stále trvá. Vzhľadom na to, že Maďarsko realizovalo nápravné opatrenia iba čiastočne, SR podporila, rovnako ako ostatné členské štáty v Rade 14. decembra prijatie rozhodnutia o pozastavení 6,3 mld. EUR, čo predstavuje 55 % záväzkov troch operačných programov politiky súdržnosti na roky 2021-2027. Rovnako tak bol 21 maďarským univerzitám pozastavený prístup k programom Horizont Európa a Erasmus+ z dôvodov porušovania princípov právneho štátu a akademickej slobody a integrity. Navyše má Maďarsko spolu s Poľskom zablokované všetky kohézne zdroje z dôvodu nesplnenia podmienky dodržiavania Charty základných ľudských práv EÚ.

Projekt Konferencie o budúcnosti Európy (ďalej „KoBE“) bol úspešne ukončený v máji 2022. Zo série rôznorodých aktivít vzišla záverečná správa Konferencie, ktorá obsahovala 49 návrhov rozpracovaných v 326 konkrétnych odporúčaniach pre budúce smerovanie Únie. EK ich využila pri príprave pracovného programu na rok 2023. MZVEZ SR iniciovalo medzirezortnú diskusiu k téme zefektívnenia rozhodovacích procesov Rady EÚ vrátane prechodu od jednomyseľného hlasovania ku hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou, ktorá bola jednou z najviac rezonujúcich požiadaviek občanov. Dňa 2. 12. 2022 sa v sídle EP v Bruseli uskutočnilo podujatie zamerané na poskytnutie spätnej väzby občanom o stave implementácie záverov KoBE z 9. mája 2022 zo strany jednotlivých EÚ inštitúcií. Fyzicky sa ho zúčastnilo 535 osôb, ďalších 20 osôb bolo pripojených online s možnosťou vystúpenia v diskusii. Občania sa dopytovali zástupcov inštitúcií na konkrétne kroky implementácie záverov KoBE. Diskusii dominovali sektorálne otázky – občania sa zaujímali o implementáciu návrhov v oblasti klimatických zmien, energetiky, digitalizácie, migrácie, právneho štátu, vzdelávania, politiky mládeže, či v oblasti sociálnych politík . Viacero otázok sa však dotýkalo aj inštitucionálnej reformy – ako napríklad či a kedy sa môže očakávať otvorenie Konventu za účelom revízie zmlúv, prípadne kedy dôjde k zmene hlasovania v Rade z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Po skončení podujatia účastníci odovzdali EK a ER podpísané listy, ktorými tieto inštitúcie vyzývajú na splnenie všetkých návrhov KoBE, vrátane inštitucionálnej reformy.

V oblasti rovnosti žien a mužov bolo prelomovým odblokovanie návrhu smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností na poli Rady EÚ po 10 rokoch a jej prijatie 23. novembra 2022. Smernica má za cieľ riešiť fenomén tzv. „skleneného stropu“ zlepšením rodovej vyváženosti medzi členmi vrcholových orgánov

37

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime

podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie

35

veľkých kótovaných spoločností. Dotknuté spoločnosti sa musia usilovať o dosiahnutie cieľa 40 % nevýkonných riadiacich pracovníkov (alebo 33 % výkonných aj nevýkonných riadiacich pracovníkov) tvorených nedostatočne zastúpeným pohlavím do 30. júna 2026. Zároveň sa vyžaduje, aby spoločnosti zaviedli jasné a jednoznačné kritériá pre výber členov vrcholových orgánov vrátane tzv. preferenčného pravidla, podľa ktorého v prípade rovnako kvalifikovaných kandidátov oboch pohlaví sa priorita spravidla udelí kandidátovi nedostatočne zastúpeného pohlavia. SR dosahuje v rámci EÚ podpriemerné výsledky, pokiaľ ide o účasť žien na hospodárskom rozhodovaní a patrí medzi členské štáty, ktoré kvóty ako nástroj na zabezpečenie väčšej rodovej vyváženosti nepoužívajú. Napriek tomu, že nedosiahnutie samotných cieľov spoločnosťami nemá mať v zmysle smernice za následok sankcie, SR patrila medzi členské štáty, ktoré by boli preferovali ponechanie predmetnej úpravy na vnútroštátnej úrovni, resp. samoreguláciu.

3. Personálne zastúpenie Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie

V štruktúrach EÚ v roku 2022 pracovalo 768 občanov SR (v EK 446 občanov; v Európskom parlamente 198; v Generálnom sekretariáte Rady EÚ 56; vo Výbore regiónov 16, v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore 19 a v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť 33). Celkovo existuje priestor na posilnenie personálneho zastúpenia SR v inštitúciách EÚ. Tvorba európskej politiky začína na národnej úrovni. Pre SR ako členský štát EÚ je potrebné a žiaduce, aby v štruktúrach inštitúcií EÚ mala zamestnaných čo najviac svojich občanov, keďže títo prispievajú k posilneniu pozície SR v rámci EÚ. Princíp nediskriminácie a čo najširšieho geografického zastúpenia je obsiahnutý v Služobnom poriadku úradníkov EÚ, pričom je na každej inštitúcii, aby v súlade so zásadou inštitucionálnej autonómie na tomto právnom základe prijala príslušné opatrenia. Zatiaľ tak urobila iba EK, ktorá v apríli 2022 vydala novú Stratégiu ľudských zdrojov, kde tento problém pomenúva spolu s riešeniami. Kľúčovou súčasťou stratégie v súvislosti s otázkou zabezpečenia geograficky vyváženého zastúpenia v EK je vypracovanie akčných plánov. Prípravy Akčného plánu o geografickej rovnováhe pre SR boli spustené v júli 2022. V nadväznosti na toto úvodné stretnutie sa v októbri 2022 uskutočnilo prvé rokovanie s EK na technickej úrovni, ktorého cieľom bolo prediskutovať prvý návrh akčného plánu pre SK (štatistické východiská, navrhované opatrenia, zber dát a výkonnostné indikátory). Prijatie akčného plánu a začiatok jeho implementácie sa predpokladá začiatkom roka 2023 a jeho vyhodnotenie začiatkom roka 2024.

Z pohľadu SR vývoj v ostatných troch rokoch poukazuje na zhoršenie zastúpenia na juniorských pozíciách (platová trieda AD5-AD8), ktoré bolo dlhodobo sledované ako dostatočné, resp. adekvátne. Zároveň sa síce zlepšilo zastúpenie na seniorských pozíciách v Európskej komisii (AD9-AD12) na úroveň národnej kvóty 1,8%. Navyše mnohí pracovníci vo vyššej funkčnej skupine (t. j. s vyššou platovou triedou) nie nevyhnutne zastávajú riadiacu či vedúcu pracovnú pozíciu. Taktiež na úrovni najvyššieho manažmentu – v tzv. funkčnej skupine AD09-AD16 (úroveň generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa) je SR aktuálne značne nedostatočne zastúpená, a to na úrovni 1,4%. Výhľadovo je situácia negatívna, keďže súčasné pozície zastávajú pracovníci v preddôchodkovom veku. V kontexte monitorovanej úrovne zastúpenia občanov SR v rámci štruktúr Európskej komisie by malo byť cieľom SR udržanie zastúpenia na úrovni najvyššieho manažmentu a zvýšenie zastúpenia na úrovni stredného manažmentu.

Aj keď sa hodnotenie personálnej politiky SR vo vzťahu k EÚ v minulosti zameriavalo primárne na pozície funkčnej skupiny stálych pracovníkov, a to konkrétne administrátorov,

36

aktuálna miera zastúpenia občanov SR v inštitúciách EÚ, ako aj odporúčania Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) poukazujú na potrebu zamerať sa pri zvyšovaní povedomia o práci v inštitúciách EÚ na všetky profily, resp. funkčné skupiny pracovníkov inštitúcií EÚ. Pozornosť je teda potrebné venovať aj lingvistickým a iným (dočasným a zmluvným zamestnancom) než klasickým všeobecným (AD) výberovým konaniam.

Popri pomerne jednoducho monitorovateľnému zastúpeniu v radoch Európskej komisie vzhľadom na dostupnosť porovnateľných údajov je tiež nevyhnutné systematicky sledovať aj úroveň zastúpenia občanov SR v ďalších inštitúciách EÚ. Každá z nich sa vyznačuje osobitnými črtami a výzvami, no vo všetkých je miera adekvátneho zastúpenia priamo úmerná miere efektívneho presadzovania záujmov a priorít SR.

Opatrenia prijaté na strane SR sa zamerali na prípravu koncepcie pre zvýšenie zastúpenia občanov SR v inštitúciách EÚ, na zlepšenie informovanosti odbornej aj laickej verejnosti o kariére v inštitúciách EÚ a v neposlednom rade aj na aktívnu a systematickú podporu občanov SR s cieľom zvýšiť ich úspešnosť vo výberových konaniach do inštitúcií EÚ. MZVEZ SR schválilo v júni 2022 „Informáciu o zastúpení a spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť – aktuálny stav a odporúčania“, ktorého výsledkom bolo zriadenie Pracovnej skupiny pre zvýšenie zastúpenia SR v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a inštitúciách EÚ.