Predkladacia správaNávrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o potláčaní protiprávnych činov súvisiacich s medzinárodným civilným letectvom (ďalej len „dohovor“) predkladá na rokovanie Národnej rady SR predseda vlády SR. Vláda SR vyslovila na svojom rokovaní dňa 31.1.2023 s predmetným materiálom súhlas formou uznesenia č. 42/2023.
Dohovor bol prijatý 10. septembra 2010 počas diplomatickej konferencie o leteckej bezpečnosti v Pekingu a nadobudol platnosť 1. júla 2018. Považuje sa za jeden z 19 univerzálnych medzinárodnoprávnych nástrojov v boji proti terorizmu prijatých od roku 1963. K dnešnému dňu má dohovor 46 zmluvných strán, vrátane 11 členských štátov Európskej únie (Cyprus, Česko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Švédsko). Španielsko je jeho signatárom. Dohovor reaguje na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti bezpečnosti medzinárodného civilného letectva a modernizuje existujúce medzinárodnoprávne dokumenty. Medzi nové hrozby leteckej dopravy patria napríklad použitie civilného lietadla ako zbrane, použitie civilného lietadla k rozptýleniu biologických, chemických a jadrových materiálov alebo použitie týchto materiálov pri útoku na civilné lietadlo. Cieľom dohovoru je posilniť právny rámec pre medzinárodnú spoluprácu pri predchádzaní a potláčaní protiprávnych činov proti civilnému letectvu.
Dohovor ukladá zmluvným stranám povinnosti týkajúce sa trestného postihovania použitia civilných lietadiel na účely usmrtenia, vážneho ublíženia na zdraví alebo spôsobenia vážnych materiálnych škôd. Zmluvné strany sú povinné stíhať použitie biologických, chemických alebo jadrových zbraní alebo podobných materiálov a látok, ktoré môžu spôsobiť smrť, vážne ublíženie na zdraví alebo škodu na palube alebo proti civilným lietadlám. Trestnou je i protiprávna preprava biologických, chemických alebo jadrových zbraní a súvisiaceho materiálu alebo iného nebezpečného materiálu, ako aj kybernetické útoky na letecké navigačné zariadenia. Okrem páchateľov predpokladá dohovor trestný postih spolupáchateľov, účastníkov, objednávateľov a organizátorov, ako aj trestnú zodpovednosť tých osôb, ktoré úmyselne pomáhajú páchateľovi vyhnúť sa vyšetrovaniu, trestnému stíhaniu alebo trestu. Dohovor upravuje povinnosť štátov stíhať aj vyhrážanie sa spáchaním niektorého z uvedených činov a spolčenie sa za účelom ich spáchania. Zároveň obsahuje ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, vrátane extradície.
Vzhľadom na množstvo ustanovení s presahom na trestnoprávnu legislatívu a po dohode s Ministerstvom dopravy SR sa gestorstva medzinárodnej zmluvy ujalo Ministerstvo spravodlivosti SR. Vykonávanie dohovoru si však bude vyžadovať súčinnosť aj ďalších subjektov, napr. Ministerstva dopravy SR a Ministerstva vnútra SR.
Text dohovoru bol predmetom predbežného posúdenia ministerstvom spravodlivosti v úzkej spolupráci s ďalšími dotknutými inštitúciami, vrátane ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstva obrany, ministerstva vnútra, ministerstva dopravy, generálnej prokuratúry a úradu jadrového dozoru. Pripomienky oslovených subjektov gestorské ministerstvo zohľadnilo pri príprave predkladaného materiálu.
Na základe vyhodnotenia predbežných konzultácií dospel rezort spravodlivosti k záveru, že existujúci právny stav umožňuje prístup SR k dohovoru. Vnútroštátne právne predpisy (najmä zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov) poskytujú priestor na