Predkladacia správaNávrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom doplňujúcim Dohovor o potláčaní protiprávneho zmocnenia sa lietadiel (ďalej len „protokol“) predkladá na rokovanie Národnej rady SR predseda vlády SR. Vláda SR vyslovila na svojom rokovaní dňa 31.1.2023 s predmetným materiálom súhlas formou uznesenia č. 41/2023.
Protokol bol prijatý 10. septembra 2010 počas diplomatickej konferencie o leteckej bezpečnosti v Pekingu a nadobudol platnosť 1. januára 2018. Považuje sa za jeden z 19 univerzálnych medzinárodnoprávnych nástrojov v boji proti terorizmu prijatých od roku 1963. K dnešnému dňu má protokol 45 zmluvných strán, vrátane 11 členských štátov Európskej únie (Cyprus, Česko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Švédsko). Španielsko je jeho signatárom.
Protokol modifikuje niektoré ustanovenia Dohovoru o potláčaní protiprávneho zmocnenia sa lietadiel zo 16. decembra 1970 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 96/1974 Zb.), ktorý nadobudol platnosť vo vzťahu k bývalej Československej socialistickej republike 6. mája 1972. Po svojom vzniku Slovenská republika do tzv. „Haagskeho dohovoru“ (príloha č. 2) sukcedovala.
Protokol reaguje na zhoršujúcu sa situáciu a nárast počtu protiprávnych činov proti bezpečnosti civilného letectva a jeho cieľom je posilniť právny rámec pre medzinárodnú spoluprácu, ktorá má prispieť k potláčaniu protiprávneho zmocnenia sa alebo výkonu kontroly nad lietadlom.
Protokol modifikuje povinnosti zmluvných strán Haagskeho dohovoru týkajúce sa trestného postihovania činov súvisiacich s protiprávnym zmocnením sa alebo vykonávaním kontroly nad lietadlom v prevádzke použitím sily, hrozbou sily, donútením alebo inou formou zastrašovania. Okrem páchateľov predpokladá protokol trestný postih spolupáchateľov, účastníkov, objednávateľov a organizátorov, ako aj trestnú zodpovednosť tých osôb, ktoré úmyselne pomáhajú páchateľovi vyhnúť sa vyšetrovaniu, trestnému stíhaniu alebo trestu. Protokol upravuje povinnosť štátov stíhať aj vyhrážanie sa spáchaním niektorého z uvedených činov a spolčenie sa za účelom ich spáchania. Zároveň obsahuje ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, vrátane extradície.
Vzhľadom na množstvo ustanovení s presahom na trestnoprávnu legislatívu a po dohode s Ministerstvom dopravy SR sa gestorstva medzinárodnej zmluvy ujalo Ministerstvo spravodlivosti SR. Vykonávanie protokolu si však bude vyžadovať súčinnosť aj ďalších subjektov, napr. Ministerstva dopravy SR a Ministerstva vnútra SR.
Text protokolu bol predmetom predbežného posúdenia ministerstvom spravodlivosti v úzkej spolupráci s ďalšími dotknutými inštitúciami, vrátane ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstva obrany, ministerstva vnútra, ministerstva dopravy a generálnej prokuratúry. Pripomienky oslovených subjektov gestorské ministerstvo zohľadnilo pri príprave predkladaného materiálu.
Na základe vyhodnotenia predbežných konzultácií rezort spravodlivosti dospel k záveru, že existujúci právny stav umožňuje prístup SR k protokolu. Vnútroštátne právne predpisy (najmä zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov) poskytujú priestor na postihovanie protiprávnych konaní ustanovených v Haagskom dohovore modifikovaných týmto