Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti
napadli platobné výmery na súde a využitím opravných prostriedkov sa prípad dostal až na
nemecký Spolkový správny súd (nem. Bundesverwaltungsgericht), ktorý sa obrátil na SDEÚ
s troma prejudiciálnymi otázkami:
„1. Bráni výlučná právomoc, ktorú má Únia podľa článku 2 ods. 1 v spojení s článkom 3 ods. 1
písm. c) ZFEÚ v oblasti menovej politiky vo vzťahu k tým členským štátom, ktorých menou je euro,
právnemu aktu jedného z týchto členských štátov, ktorým sa stanovuje povinnosť verejných orgánov
členského štátu akceptovať eurobankovky pri plnení peňažných povinností uložených verejnou mocou?
2. Obsahuje postavenie eurobankoviek ako zákonného platidla, stanovené v článku 128 ods. 1
tretej vete ZFEÚ, v článku 16 ods. 1 tretej vete Protokolu [o ESCB a ECB], ako aj v článku 10 druhej
vete nariadenia [č. 974/98], zákaz vzťahujúci sa na verejné orgány členského štátu odmietnuť splnenie
peňažnej povinnosti uloženej verejnou mocou takýmito bankovkami, alebo ponecháva právo Únie
priestor pre ustanovenia, ktoré vo vzťahu k určitým peňažným povinnostiam uloženým verejnou mocou
vylučujú platbu v eurobankovkách?
3. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a zápornej odpovede na druhú otázku, možno
uplatniť právny akt členského štátu, ktorého menou je euro, prijatý v oblasti výlučnej právomoci Únie
82
týkajúci sa menovej politiky, pokiaľ a dovtedy, kým Únia nevykonala svoju výlučnú právomoc?“
Pre náš materiál je podstatná druhá otázka, preto k prvej a tretej uvádzame iba
záverečné konštatovanie SDEÚ: „... že článok 2 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. c),
článkom 128 ods. 1 a článkom 133 ZFEÚ, ako aj s článkom 16 prvým odsekom treťou vetou Protokolu
o ESCB a ECB sa má vykladať v tom zmysle, že bez ohľadu na akýkoľvek výkon výlučnej právomoci
Úniou v oblasti menovej politiky pre členské štáty, ktorých menou je euro, bráni tomu, aby členský
štát prijal ustanovenie, ktoré vzhľadom na svoj cieľ a obsah vymedzuje právny režim
eurobankoviek ako zákonného platidla. Nebráni však tomu, aby členský štát prijal v rámci
výkonu vlastnej právomoci, akou je organizácia jeho verejnej správy, ustanovenie, ktoré uvedenej
83
správe ukladá povinnosť akceptovať platbu v hotovosti peňažných záväzkov, ktoré ukladá.“
Postavenie eurobankoviek ako zákonného platidla je obsiahnuté v:
tretej vete odseku 1 článku 128 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
tretej vete odseku 1 článku 16 Protokolu o štatúte Európskeho systému
centrálnych bánk a Európskej centrálnej banke a
84
druhej vete článku 10 nariadenia č. 974/98 o zavedení eura.
Pokiaľ ide o výklad predmetných ustanovení, tak SDEÚ poukazuje na odôvodenie 19
nariadenia č. 974/98, ktoré uvádza, že obmedzenia platieb euromincami alebo
eurobankovkami „...z verejných dôvodov, nie sú nezlučiteľné s postavením zákonného platidla
eurobankoviek a euromincí za predpokladu, že existujú iné zákonné prostriedky na vyrovnávanie
peňažných pohľadávok.“ A hoci nie je odôvodnenie právne záväzné, je dôležitým výkladovým
82
Bod 28 rozsudku. Tamže.
Bod 58 rozsudku. Tamže.
Bod 61 rozsudku. Tamže.
83
84
23