Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
4/2023  
Právo na platbu v hotovosti  
(k tlači 1472)  
Anotácia:  
Predkladaná analýza sa  
venuje porovnaniu prístupu  
vybraných štátov k právu  
na platbu v hotovosti,  
k využívaniu hotovosti  
v Slovenskej republike, ako  
aj prístupu európskych  
inštitúcií k hotovosti.  
Vypracoval: Mgr. Martin Mališka,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
Bratislava  
marec 2023  
financie, spôsob platby,  
hotovosť, právo na platbu  
v hotovosti  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži najmä pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti.  
Údaje použité v materiáli sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
Právo na platbu v hotovosti  
Anotácia  
Predkladaná analýza sa venuje porovnaniu prístupu vybraných štátov k právu na platbu  
v hotovosti, k využívaniu hotovosti v Slovenskej republike, ako aj prístupu európskych inštitúcií  
k hotovosti.  
Kľúčové slová  
financie, spôsob platby, hotovosť, právo na platbu v hotovosti  
Right to use cash  
Annotation  
The presented analysis compare the approach of selected states to the right to payment in cash,  
the use of cash in the Slovak Republic and the approach of European institution towards cash.  
Keywords  
finance, payment method, cash, right to use cash  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
Obsah  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
1 Situácia v Slovenskej republike  
Postupom času rastie podiel platieb, ktoré sa vykonávajú bezhotovostne. Prispievajú  
k tomu aj alternatívne metódy platenia (napr. platby mobilom). V súlade s rozvojom  
bezhotovostných platieb začínajú postupne aj obchodné prevádzky fungovať výlučne  
bezhotovostne. To má však mnohé následky. Vznikajú najmä obavy zo sociálneho dopadu  
takýchto trendov (najmä v prípade, že osoba nevlastní bankový účet) a možnej straty  
súkromia, respektíve možnosti kontroly osôb. Ako odozva na rast bezhotovostných  
prevádzok vzniká protitlak v podobe presadzovania práva na platbu v hotovosti (angl.  
right to use cash). Toto právo znamená, že predávajúci nesmie odmietnuť prijať hotovosť  
ponúknutú zákazníkom/platcom.  
Jedným z najvýznamnejších argumentov pre zachovanie hotovosti je (ne)vlastníctvo  
bankového účtu. S obmedzením hotovosti by tam mohlo prísť k sociálnemu vylúčeniu  
niektorých skupín obyvateľstva.  
1
V Slovenskej republike malo podľa prieskumu Svetovej banky z roku 2017 bankový  
účet 84 % ľudí starších ako 15 rokov (v roku 2011 – 80 % a v roku 2014 77 %). Z údajov  
Svetovej banky možno ďalej konštatovať, že osoby staršie ako 25 rokov majú zriadený  
bankový účet vo vyššej miere (90 %). Prieskum sa zameral aj na dôvody nevlastnenia účtu  
2
v banke. Medzi najčastejšie dôvody patrili nasledujúce :  
54 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je nedostatok vlastných peňažných prostriedkov,  
52 % opýtaných uviedlo, že nemajú účet, lebo ho má zriadený niekto iný z rodiny,  
46 % opýtaných uviedlo, že nemajú účet, lebo je príliš drahý,  
20 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je veľká vzdialenosť finančnej inštitúcie,  
20 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je nedostatok dôvery vo finančné inštitúcie.  
3
Štúdia vypracovaná na základe zozbieraných údajov si všíma, že hoci v priemere  
nevykazujú vysokopríjmové štáty veľký rozdiel vo vlastníctve bankového účtu medzi  
bohatšími (najbohatších 60 %) a chudobnejšími (najchudobnejších 40 %) ľuďmi, tak v prípade  
1
Demirgüç-Kunt, Asli, Leora Klapper, Dorothe Singer, Saniya Ansar, and Jake Hess. 2018. The Global  
and-the-fintech-revolution. [cit. 09.03.2023].  
Prieskum bol vykonávaný v priebehu 12. mája 2017 až 6. júna 2017 na vzorke 1000 respondentov.  
Interval spoľahlivosti bol 3,6 %.  
2
Platí iba pre tých, ktorí uviedli, že nemajú účet vo finančnej inštitúcii.  
The Global Findex Database 2017, c. d., doi:10.1596/978-1-4648-1259-0. License: Creative Commons  
3
Attribution CC BY 3.0 IGO, ISBN: 978-1-4648-1268-2.  
5
 
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
Chile, Česka, Maďarska, Izraelu, Slovenska a Uruguaja predsa existuje dvojciferný rozdiel.  
4
V prípade Slovenskej republiky ide o 10 % rozdiel (88 % vs. 78 %).  
Zisťovanie o finančnej situácii a spotrebe domácností z roku 2017 použila Európska  
5
centrálna banka pri svojej štúdii o finančnej inklúzii. Zaoberá sa aj vlastníctvom bankového  
účtu domácnosťami. Použité údaje za Slovensko sú z roku 2010. Podľa údajov 8,78 %  
slovenských domácností nevlastní bankový účet. Prieskum však ukazuje, že sú osoby, ktoré  
vlastnia bankový účet v omnoho menšej miere než je priemer. V prípade dôchodcov ide až  
o 25,13 %, pri nezamestnaných ide o 10,50 %. Na druhej strane zamestnané osoby nevlastnia  
účet v 2,03 % a SZČO iba v 0,61 % prípadov. Osoby so základným alebo žiadnym vzdelaním  
nevlastnia účet v 38,02 %, so stredoškolským 9,92 %. V prípade vysokoškolsky vzdelaných  
ľudí ide o 4,47 %. Taktiež v prípade ľudí s najnižšími príjmami ide o podstatne vyššie percento  
6
(23,82 %).  
Novší prieskum Svetovej banky z roku 2021 ukazuje, že počet ľudí vlastniacich  
bankový účet sa zvýšil na takmer 96 % (v absolútnych číslach ide približne o 200 000 ľudí, ktorí  
7
nevlastnia bankový účet) a pri najchudobnejších ľuďoch ide o 91 %. V porovnaní  
s predchádzajúcimi prieskumami ide o výrazné zvýšenie vlastníctva bankového účtu.  
V absolútnych číslach je to vyše 500 000 ľudí.  
4
Tamže, s. 27.  
6
Strana 21. Tamže.  
7
Demirgüç-Kunt, Asli, Leora Klapper, Dorothe Singer, and Saniya Ansar. 2022. The Global Findex  
Database 2021: Financial Inclusion, Digital Payments, and Resilience in the Age of COVID-19. Washington,  
DC: World Bank. doi:10.1596/978-1-4648-1897-4. License: Creative Commons Attribution CC BY 3.0 IGO.  
Prieskum sa vykonal v priebehu 28. septembra 2021 až 6. novembra 2021 na vzorke 1 005 respondentov.  
6
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
Graf č. 1 Vlastníctvo účtu obyvateľmi SR v %  
Vlastníctvo účtu obyvateľmi SR v %  
96  
84  
80  
77  
2011  
2014  
2017  
Vlastníctvo účtu v %  
2021  
Zdroj: Svetová banka  
Pokiaľ ide o vlastníctvo účtu naprieč jednotlivými skupinami obyvateľstva, možno  
skonštatovať, že nárast v porovnaní s rokom 2017 zaznamenávame pri každej skupine.  
Najvyšší v skupine 15- až 24-ročných, kde nárast podľa prieskumu predstavuje až 41  
percentuálnych bodov. Významný nárast je aj medzi nezamestnanými (o 27 percentuálnych  
bodov) a ľuďmi so základným vzdelaním (o 22 percentuálnych bodov).  
Graf č. 2 Nárast vlastníctva účtu medzi rokmi 2017 a 2021 v p. b.  
Nárast medzi rokmi 2017 a 2021  
41  
27  
22  
13  
12  
11  
11  
6
6
5
Zdroj: Svetová banka  
7
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
Graf č. 3 Vlastníctva účtu v % podľa skupín obyvateľstva  
Vlastníctvo účtu v % podľa skupín  
99  
97  
97  
97  
96  
96  
9393  
94  
93  
92  
91  
91  
90  
89  
88  
88  
85  
85  
83  
84  
83  
82  
80  
80  
79  
78  
74  
73  
71  
70  
66  
59  
59  
55  
55  
49 49  
24  
38  
2011  
2014  
2017  
2021  
Zdroj: Svetová banka  
Možno konštatovať, že s jedinou výnimkou úroveň vlastníctva bankového účtu  
prevyšuje 90 %. Pri osobách so základným vzdelaním síce došlo k nárastu o 22 percentuálnych  
bodov, ale stále dosahuje iba 71 %.  
Európska centrálna banka venuje v poslednom období pozornosť využívaniu rôznych  
platobných metód, dostupnosti hotovosti a využívaniu hotovosti v platobnom styku  
z pohľadu spotrebiteľov a podnikateľov. K predmetným problematikám pravidelne publikuje  
rôzne štúdie (využívanie hotovosti spotrebiteľmi a podnikmi).  
V roku 2022 bol v rámci Ekonomického bulletinu ECB publikovaný článok s názvom  
8
Zaručenie slobody výberu platieb: prístup k hotovosti v eurozóne“. Pokiaľ ide o dostupnosť  
bankomatov, tak až 62 % slovenských respondentov uviedlo, že prístup k výberom hotovosti  
a bankomatom považujú za veľmi ľahký (modrá), 23 % za pomerne ľahký (žltá), 8 % za  
pomerne zložitý (oranžová), 2 % za veľmi zložitý (zelená) a 3 % sa nevedeli vyjadriť  
(tyrkysová).  
8
8
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
Obrázok č. 1 Dostupnosť výberu hotovosti z bankomatu  
Zdroj: Európska centrálna banka  
Pokiaľ ide o spôsob platieb na predajných miestach, tak možno konštatovať, že 60 % zo  
všetkých platieb je vykonaných v hotovosti (modrá), 33 % vykonaných kartou (žltá), 4 %  
mobilnými aplikáciami (oranžová) a 2 % inými spôsobmi (zelená). Hodnota transakcií je sa  
mierne odlišuje, keď 51 % z celkovej hodnoty transakcií sa realizuje hotovostne (modrá), 40 %  
9
10  
kartou (žltá), 4 % mobilnými aplikáciami (oranžová) a 5 % inými spôsobmi (zelená).  
Obrázok č. 2 Spôsob platieb na predajných miestach v roku 2022 – počet  
Zdroj: Európska centrálna banka  
9
Bankové šeky, prevody, vernostné body, poukážky a darčekové karty, a iné platobné nástroje.  
10  
9
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
Obrázok č. 3 Spôsob platieb na predajných miestach v roku 2022 hodnota  
Zdroj: Európska centrálna banka  
Odlišná je situácia v prípade platieb medzi fyzickými osobami (P2P). V danom prípade  
jasne dominuje hotovosť (počet – 73 %, hodnota 63 %, modrá) a platby kartou sú limitované  
(počet – 2 %, hodnota 2 %, žltá), čo je pravdepodobné spôsobené potrebou dispozície  
terminálom. Na druhej strane je podstatne rozšírenejšie využívanie platieb mobilom (počet –  
11  
14 %, hodnota 19 %, oranžová) alebo inými spôsobmi (počet – 11 %, hodnota 16 %, zelená).  
Obrázok č. 4 Spôsob platieb medzi fyzickými osobami (P2P) v roku 2022 – počet  
Zdroj: Európska centrálna banka  
11  
Tamže.  
10  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
Obrázok č. 5 Spôsob platieb medzi fyzickými osobami (P2P) v roku 2022 hodnota  
Zdroj: Európska centrálna banka  
Napriek pomerne širokému používaniu hotovosti spotrebiteľmi sa predmetná skutočnosť  
nepremietla do odpovedí na otázku, či je možnosť platiť v hotovosti dôležitá pre spotrebiteľov. Iba  
17 % slovenských spotrebiteľov povedalo, že je pre nich dostupnosť platby v hotovosti veľmi  
dôležitá (najmenej v eurozóne spoločne s Holandskom) a 29 % uviedlo, že dostupnosť platby  
v hotovosti je pomerne dôležitá. Dovedna však považuje možnosť platiť v hotovosti za dôležitú  
46 %slovenských spotrebiteľov. Ide o pomerne širokúskupinu, hoci je to, spoločne s Holandskom,  
najmenej v eurozóne. Dostupnosť platieb v hotovosti je najdôležitejšia pre Rakúšanov (pre 43 %  
veľmi dôležitá a pre 23 % pomerne dôležitá), Nemcov (39 % a 30 %) a Grékov (35 % a 34 %).  
Zaujímavé je porovnanie s Holandskom, kde je používanie hotovosti podstatne nižšie než na  
Slovensku:  
využitie hotovosti na predajných miestach – počet transakcií (SR 60 %, NL 21 %),  
využitie hotovosti na predajných miestach – hodnota transakcií (SR 51 %, NL 15 %)  
využitie hotovosti P2P – počet transakcií (SR – 73 %, NL 41 %),  
12  
využitie hotovosti P2P – hodnota transakcií (SR – 63 %, NL 28 %).  
Holanďania patria k spotrebiteľom, ktorí využívajú hotovosť najmenej (spoločne s Fínmi)  
v celej eurozóne. Ich ľahostajnosť k dostupnosti hotovosti ako platobného prostriedku tak  
neprekvapuje. Na druhej strane takmer identický postoj majú Slováci, ktorí využívajú  
hotovosť v porovnaní s Holanďanmi dvoj až trojnásobne častejšie.  
12  
Tamže.  
11  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
Obrázok č. 6 Dôležitosť dostupnosti platieb v hotovosti (2022)  
Zdroj: Európska centrálna banka  
Pokiaľ ide o preferencie pri platbe, tak 20 % slovenských spotrebiteľov uviedlo, že  
preferujú platbu v hotovosti, 62 % preferuje platbu kartou alebo bezhotovostne; 17 % nemá  
jasnú preferenciu. Preferencia hotovosti slovenskými spotrebiteľmi sa v porovnaní s rokom  
13  
2019 zásadne nezmenila.  
Obrázok č. 7 Preferovaný platobný nástroj (2022)  
Zdroj: Európska centrálna banka  
13  
Tamže  
12  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
Obrázok č. 8 Podiel spoločností preferujúcich hotovosť (2022)  
Zdroj: Európska centrálna banka  
Na druhej strane až 45 % slovenských spoločností (najviac v eurozóne) preferuje  
hotovosť ako spôsob platby. Avšak „iba“ 90 % slovenských podnikateľov akceptuje hotovosť  
ako spôsob platby (delené tretie miesto s Holandskom, menej iba Malta 87 % a Lotyšsko 89 %).  
Väčšina z podnikateľov akceptujúcich hotovosť plánuje prijímať hotovosť aj v budúcnosti  
14  
(94 %) a iba 5 % nemá v pláne v budúcnosti pokračovať v prijímaní hotovosti.  
Zaujímavosťou je, že až 58 % slovenských spotrebiteľov si ponecháva dodatočnú  
hotovostnú rezervu. Je to najviac v eurozóne. V priemere má slovenský spotrebiteľ na začiatku  
15  
dňa v peňaženke 77 EUR v hotovosti (štvrtý od konca).  
Pokiaľ ide o právny stav v Slovenskej republike, podľa odseku 1 § 17 zákona NR SR  
č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov „je v Slovenskej  
republike [pri peňažných platbách v hotovosti, pozn. autora] zakázané bez zákonného dôvodu  
odmietnuť prijatie zákonných platidiel v ich nominálnej hodnote vrátane viazania prijatia zákonných  
16  
platidiel na iný ako zákonný dôvod alebo iného obdobného narušovania obehu zákonných platidiel....  
Z citovaného ustanovenia možno vyvodzovať, že na zákonnej úrovni existuje právna úprava,  
ktorá zakladá nemožnosť odmietnuť platbu v hotovosti. V zmysle odseku 1 § 45 citovaného  
14  
Use of cash by companies in the euro area. Frankfurt nad Mohanom: ECB, október 2022. Dostupné  
2~2c3e7fba18.en.html. [cit. 13.03.2023].  
15  
16  
13  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
17  
zákona možno uložiť pokutu až do 30 000 EUR a pri opakovanom porušení až o 60 000 EUR.  
Taktiež možno uvažovať o aplikácii § 273 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení  
18  
neskorších predpisov.  
Obrázok č. 9 Podiel spotrebiteľov držiacich dodatočnú hotovostnú rezervu (2022)  
Zdroj: Európska centrálna banka  
17  
14  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
2 Prehľad právnej úpravy vo vybraných štátoch  
Pri vypracovaní štúdie boli použité okrem iného odpovede od partnerských  
parlamentov, ktoré poskytli v roku 2020 prostredníctvom internej/uzavretej databázy  
19  
Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD). Nad rámec  
uvádzaných štátov prinášame stručné informácie o nasledujúcich krajinách.  
Fínsko nemá legislatívu, ale v prípadoch, že je poskytovanie nejakej služby regulované  
zákonom (napríklad taxi služby alebo poštové služby), tak hotovosť musí byť prijatá.  
Výraznejšie, než povinnosť prijať hotovosť, garantuje Fínsko každému právo na bankový  
20  
účet.  
V Rakúsku nie je žiadna legislatíva zakotvujúca právo na platbu v hotovosti.  
21  
22  
23  
V minulosti však boli tri pokusy uzákoniť právo na hotovosť: v roku 2016 , 2019 a 2020 .  
V súčasnosti je živé úsilie o iniciáciu referenda na predmetnú tému.  
24  
2.1 Česká republika  
25  
Podľa stanoviska Českej národnej banky k povinnosti obchodníkov prijať hotovosť  
nesmú obchodníci v Českej republike odmietnuť prijať hotovosť (v českých korunách). Podľa  
paragrafu 16 odseku 1 zákona č. 6/1993 Zb. o Českej národnej banke v znení neskorších  
predpisov: „Platné bankovky a mince vydané Českou národnou bankou sú zákonným platidlom v ich  
26  
nominálnej hodnote vo vzťahu k všetkým platbám uskutočneným na území Českej republiky.“  
Navyše zákon č. 136/2011 Zb. o obehu bankoviek a mincí v znení neskorších predpisov  
stanovuje v § 5 ods. 1, že „každý je povinný prijať tuzemské bankovky a mince bez obmedzení“.  
27  
19  
Európske centrum pre parlamentný výskum a vzdelávanie (ECPRD; interná databáza informácií)  
požiadavka č. 4538 Right to use cash. [cit. 08.03.2023].  
20  
Tamže.  
21  
22  
23  
[všetky cit. 08.03.2023].  
26  
Paragraf 16 odsek 1 zákona č. 6/1993 Zb. o Českej národnej banke v znení neskorších predpisov.  
Dostupné na: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1993-6#p16-1. [cit. 27.02.2023].  
Zákon č. 136/2011 Zb. o obehu bankoviek a mincí v znení neskorších predpisov. Dostupné na:  
15  
 
 
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
V odseku 2 sú však stanovené situácie, kedy sú obchodníci oprávnení odmietnuť prijať platbu  
v hotovosti:  
ak ide o úverovú inštitúciu vykonávajúcu pokladničné operácie a ide o bankovky  
alebo mince vyhlásené Českou národnou bankou za neplatné a ak uplynula doba  
stanovená na základe zákona upravujúceho činnosť a postavenie Českej národnej  
banky, počas ktorej je povinná uskutočňovať ich výmenu (§ 5 odsek 2 písmeno a),  
ak ide o pamätné bankovky alebo mince, alebo ide o tuzemské bankovky alebo mince  
vyhlásené Českou národnou bankou za neplatné (§ 5 odsek 2 písmeno b),  
ak jedna platba zahŕňa viac ako 50 tuzemských mincí (§ 5 odsek 2 písmeno c),  
ak nie sú tuzemské mince alebo bankovky celé (§ 9 odsek 1 písmeno c),  
neštandardne poškodené tuzemské mince alebo bankovky (§ 9 odsek 2 písmeno c),  
Obchodníci-fyzické osoby môžu odmietnuť:  
bežne poškodené bankovky alebo mince, ak nie sú celé (§ 9 odsek 1 písmeno d),  
ak existuje odôvodnené podozrenie, že bankovky alebo mince sú falšované (§ 12 odsek 1).  
Hoci zákon o obehu bankoviek a mincí nestanovuje žiadne sankcie za neprijatie  
hotovosti, takéto konanie môže za určitých okolností splniť znaky trestného činu „Ohrozenie  
obehu tuzemských peňazí“ podľa § 239 ods. 2) písm. a) zákona č. 40/2009 Zb. Trestný zákon  
28  
v znení neskorších predpisov . Obchodník zodpovedá za porušenie zákona aj v súkromnom  
práve. Ak je zákazník takýmto správaním poškodený, môže ho vymáhať súdnou cestou voči  
obchodníkovi.  
Okrem vyššie uvedených prípadov vyplývajúcich zo zákona o obehu bankoviek  
a mincí je z pohľadu Českej národnej banky obchodník oprávnený neprijímať platby  
v hotovosti v prípade transakcií uskutočňovaných prostredníctvom komunikácie na diaľku  
29  
(t. j. bez súčasnej fyzickej prítomnosti zmluvných strán, zvyčajne v prípade online obchodu).  
Na druhej strane sú obchodníci povinní odmietnuť príjem hotovosti v prípade, že  
platba presiahne sumu 270 000 Kč (~ 11 436 EUR). Takáto platba sa musí vykonať  
prostredníctvom bezhotovostnej platby. Táto povinnosť vyplýva z § 4 zákona č. 254/2004  
30  
o obmedzeniach platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov.  
V Českej republike neexistuje úplná zhoda medzi ministerstvom financií a Českou  
národnou bankou, pokiaľ ide o právny výklad práva používať hotovosť. Podľa ministerstva  
financií si môžu obchodníci sami určiť, či prijmú alebo neprijmú hotovosť, ak o tom obchodník  
28  
Paragraf 239 ods. 2) písm. a) zákona č. 40/2009 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.  
Dostupné na: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2009-40#p239. [cit. 27.02.2023].  
29  
K povinnosti obchodníkov prijať hotovosť. C. d.  
Paragraf 4 zákona č. 254/2004 Zb. o obmedzeniach platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov.  
30  
Dostupné na: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2004-254#p4. [cit. 27.02.2023].  
16  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
zákazníka vopred riadne informuje. Ministerstvo financií argumentuje zmluvnou slobodou  
obchodníkov, teda tým, že obchodníci by mali mať možnosť dohodnúť sa so zákazníkom na  
bezhotovostnom plnení. Česká národná banka tvrdí, že dohode medzi obchodníkom  
a spotrebiteľom nič nebráni. Ak však zákazník na tom trvá, musí byť vždy schopný platiť  
v hotovosti – až na uvedené výnimky. Ministerstvo financií v rozpore s tým tvrdí, že ak sa  
obchodník a spotrebiteľ vopred nedohodnú na spôsobe platby, tovar alebo služby sa nemôžu  
predať. O týchto rozdieloch vo výklade práva môže rozhodnúť iba súd, o danej otázke však  
31  
žiadny súd doteraz nerozhodoval.  
V máji 2020 skupina poslancov predložila návrh zákona, ktorého cieľom bola zmena  
Ústavy Českej republiky a Listiny základných práv a slobôd s cieľom zabezpečiť právo každej  
32  
osoby na zaplatenie jej peňažných dlhov v hotovosti (pozri tlač č. 877 ). Návrh zákona nebol  
33  
v Poslaneckej snemovni prerokovaný pre ukončenie volebného obdobia .  
34  
Ďalší návrh bol predložený v júli 2022. Senát návrh zamietol. Zaujímavosťou je, že  
35  
k danej problematike sa konal seminár na pôde parlamentu ČR.  
Problematikou platieb v hotovosti sa zaoberala aj Rady vlády ČR pre ľudské práva.  
Dňa 12. februára 2021 prijala Pracovná skupina pre ochranu práv starších osôb podnet Rady  
vlády ČR pre ľudské práva na zmenu určitých zákonov s cieľom zaviesť sankcie za  
36  
porušovanie povinnosti prijať platbu v hotovosti. Rokovala o predmetnom podnete na  
37  
svojom zasadnutí 22. apríla 2021.  
jasnejsi-zakonV pražskom trhovisku Manifesto odmietajú hotovosť. Úrady sa nezhodnú, či je to  
k návrhu zákona poslanca Václava Klausa a Zuzany Majerovej Zahradníkovej na vydanie ústavného  
zákona, ktorým sa mení Listina základných práv a slobôd a Ústava Českej republiky. Dostupné na:  
32  
Tlač 877. Dostupné na: https://www.psp.cz/sqw/text/tiskt.sqw?O=8&CT=877&CT1=0. [cit. 27.02.2023].  
Tlač 877. Dostupné na: https://www.psp.cz/sqw/historie.sqw?o=8&t=877. [cit. 27.02.2023].  
33  
[cit. 02.03.2023].  
36  
Podnet Pracovnej skupiny pre ochranu práv starších osôb Rady vlády ČR pre ľudské práva.  
17  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
2.2 Estónska republika  
Právo na platbu v hotovosti je zakotvené v zákone o prijatí eura. Podľa ods. 1 a 2 § 2  
38  
zákona o prijatí eura sú estónska národná banka (Eesti Pank) a úverové inštitúcie pôsobiace  
v Estónsku povinné prijať euromince a bankovky bez obmedzení a iné osoby sú povinné prijať  
do 50 platných euromincí bez ohľadu na ich hodnotu a bankovky bez obmedzení, pokiaľ nie  
je dohodnutá iná metóda platby.  
V súvislosti s pobočkami bánk existuje v praxi veľa bezhotovostných pobočiek, keď sa  
manipulácia s hotovosťou presunula z pobočiek bánk do bankomatov, pretože je to lacnejšie.  
39  
Pobočky bánk tak primárne slúžia na poradné služby pre klientov.  
Podľa odseku 1 § 91 zákona o záväzkoch môžu byť peňažné záväzky plniť hotovostne  
40  
alebo iným spôsobom, na ktorom sa strany dohodnú.  
2.3 Grécka republika  
V Grécku k roku 2019 neexistovali žiadne osobitné pravidlá týkajúce sa práva používať  
41  
hotovosť. Existuje však niekoľko obmedzení a niekoľko návrhov ministerstva financií, ktoré  
zásadne ovplyvňujú všetky transakcie. Od prepuknutia krízy v roku 2010, ktorú spôsobil  
neefektívny výber daní a neudržateľne štedrý sociálny systém, Grécko uskutočnilo niekoľko  
reforiem. Dotkli sa aj platieb v hotovosti. Problémom bolo dovtedajšie nepriznávanie zárobku,  
ktorý sa vyplácal v hotovosti. Dokopy 33 % samostatne zárobkovo činných osôb sa podieľalo  
na daňových príjmoch len 4 %. Pri zárobku do 12 000 EUR sa neplatila takmer žiadna daň.  
Grécko patrilo aj medzi štáty, kde sa vyplácala značná časť výplaty v hotovosti – konkrétne až  
11 % pracujúceho obyvateľstva dostáva aspoň štvrtinu výplaty v hotovosti.42 Boli zavedené  
3 príjmové kategórie obyvateľstva s odlišnými minimálnymi podielmi elektronických  
transakcií, na ktoré sa vzťahoval daňový benefit. Pri motivačnej politike daňových úľav  
pomohlo aj vykazovanie bločkov, v roku 2017 sa zaviedlo odpočítavanie pri online platbe.  
43  
Zároveň Grécko zaviedlo limit na hotovostné transakcie v sume 500 EUR.  
38  
Zákon o prijatí eura. Dostupné na: https://www.riigiteataja.ee/akt/130122010022?leiaKehtiv. [cit.  
07.03.2023].  
39  
Európske centrum pre parlamentný výskum a vzdelávanie (ECPRD; interná databáza informácií)  
požiadavka č. 4538 Right to use cash. [cit. 03.11.2020].  
40  
Zákon o záväzkoch. Dostupné na: https://www.riigiteataja.ee/akt/111062013009?leiaKehtiv. [cit.  
07.03.2023].  
41  
ECPRD požiadavka č. 4538 Right to use cash, tamže.  
43  
Nicolaides, Income Tax Incentives for Electronic Payments: Evidence from Greece’s Electronic  
18  
 
 
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
2.4 Nemecká spolková republika  
V Nemecku je právo na platbu v hotovosti zaručené základným právom na  
„informačné sebaurčenie“ (článok 2 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 základného zákona,  
nem. informationelle Selbstbestimmung), ako aj všeobecnou slobodou konania (článok 2 ods. 1  
44  
základného zákona).  
Právny úprava upravujúca používanie hotovosti sa nachádza v druhej vete odseku 1  
paragrafu 14 zákona o Nemeckej spolkovej banke (BBankG). Uvádza sa v ňom: „Bankovky  
45  
denominované v eurách sú jediným neobmedzeným zákonným platidlom.“ Tento štatút vychádza  
z článku 128 ods. 1 vety 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Výsledkom je, že každý  
príjemca platby je povinný prijať eurobankovky ako riadne plnenie peňažného záväzku (tzv.  
povinné prijatie). Pozri aj kapitolu 3.3.  
Z odseku 1 paragrafu 3 zákona o minciach (MünzG) však vyplýva, že nikto nie je  
povinný prijať pamätné euromince v hodnote vyššej ako 200 EUR v rámci jednej platby. Ak sa  
v eurominciach aj v pamätných eurominciach uskutoční jednotná platba, nikto nie je povinný  
46  
prijať viac ako 50 mincí; to platí aj v prípade, že celková suma klesne pod 200 EUR.  
V novembri 2019 poslanecký klub „Alternatíva pre Nemecko“ (nem. Alternative für  
Deutschland, AfD) predstavil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa základný zákon s cieľom  
47  
ochrany práva na platbu v hotovosti (tlač 19/14761 ). Návrh nebol prijatý.  
2.5 Spojené štáty americké  
Na federálnej úrovni nie je žiadna legislatíva, ktorá by upravovala právo na platbu  
48  
49  
v hotovosti. V legislatívnom konaní sa však už vyskytli návrhy zákonov , ktoré by  
predmetnú problematiku upravili.  
44  
Európske centrum pre parlamentný výskum a vzdelávanie (ECPRD; interná databáza informácií)  
požiadavka č. 4538 Right to use cash. [cit. 28.10.2020] a Krátka informácia. Používanie hotovosti  
pdf-data.pdf. [cit. 07.03.2023].  
47  
congress/house-bill/4395/text. [cit. 07.03.2023].  
19  
 
 
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
Hoci na federálnej úrovni nebolo právo na platbu v hotovosti zakotvené v legislatíve,  
na úrovni štátov a miestnej úrovni sa tak už stalo. Najdlhšie je zakotvené v štáte  
50  
51  
52  
53  
Massachusetts , už od roku 1978 . Ďalšími štátmi sú New Jersey a Rhode Island , v ktorých  
54  
55  
56  
bolo zavedené v roku 2019, Colorado , Connecticut a Delaware (účinné od 7. apríla 2023) .  
57  
58  
59  
60  
Návrhy sa objavili aj v mnohých štátoch , napríklad Alabama , Oregon , Kalifornia ,  
61  
62  
63  
64  
Idaho , Illinois , Mississippi a Severná Dakota . Právo na platbu v hotovosti uzákonili aj  
65  
66  
67  
68  
v mestách, napríklad vo Filadelfii , San Franciscu , Berkeley , New Yorku v roku 2020.  
Návrh bol viackrát podaný aj vo Washingtone, D.C., ale k prijatiu došlo až v roku 2020 .  
Predložený bol návrh aj v Chicagu , ale nebol prijatý. V Arizone sa o návrhu rokuje .  
69  
70  
71  
Je potrebné uviesť, že jednotlivé ustanovenia sa od seba v predmetných štátoch  
v rôznej miere odlišujú, najmä pokiaľ ide o rozsah, výnimky a vymáhanie.  
50  
[všetky zdroje tu cit. 08.03.2023].  
53  
54  
55  
58  
59  
60  
61  
63  
64  
66  
67  
68  
69  
71  
20  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
3 Situácia v Európskej únii  
3.1 Európska komisia  
Pokiaľ ide o otázku hotovosti na úrovni Európskej únie, možno tu hovoriť najmä  
o problematike legalizácie výnosov z trestnej činnosti, daňových únikoch a financovaní  
terorizmu. S tým súvisí najmä snaha stanovovať limity používania hotovosti.  
Európska komisia v závere svojej správy Európskemu parlamentu a Rade  
o obmedzení platieb v hotovosti z roku 2018 konštatuje, že „obmedzenia platieb v hotovosti sú  
citlivou otázkou pre európskych občanov a že mnohí z nich vnímajú možnosť platiť v hotovosti ako  
72  
základnú slobodu, ktorá by sa nemala neprimerane obmedzovať.“ Vyplýva to z prieskumu, ktorý  
73  
bol na predmetný účel vypracovaný pre Európsku komisiu.  
Európska komisia vydala v roku 2010 odporúčanie týkajúce sa používania eurových  
74  
bankoviek a mincí. Zaujímavý je najmä bod 1 písmeno a), kde sa uvádza, že „veriteľ nemôže  
odmietnuť eurobankovky a euromince, pokiaľ sa strany nedohodli na iných platobných prostriedkoch.“  
Ďalším bodom je bod 2 „Prijímanie platieb v eurobankovkách a eurominciach v maloobchodných  
transakciách“, kde sa uvádza: „Prijímanie eurobankoviek a euromincí ako platobného prostriedku  
v maloobchodných transakciách by malo byť pravidlom. Odmietnutie by malo byť možné, iba ak je to  
odôvodnené dôvodmi súvisiacimi so „zásadou dobrej viery“ (napríklad maloobchodník nemá k dispozícii  
žiadny výdavok).“ Odporúčania sú však podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie  
nezáväzné.  
3.2 Európska centrálna banka  
Téme využívania hotovosti sa venuje aj Európska centrálna banka (ďalej ako „EBC“). Ide  
najmä o štúdie týkajúce sa využívania hotovosti spotrebiteľmi a podnikmi. Taktiež sa ECB  
tejto problematike venuje vo svojich stanoviskách.  
ECB zaujímala stanovisko z vlastnej iniciatívy k zákonu, ktorý bol schválený  
v španielskom parlamente, a zaoberal sa bojom proti finančným podvodom. Jednou  
z podstatných náležitostí, ku ktorej sa vyjadrovala ECB, bolo „zníženie limitu hotovostných  
platieb pri transakciách, pri ktorých niektorá zo strán koná v rámci odbornej alebo obchodnej činnosti, na  
72  
[cit. 09.03.2023].  
21  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
1 000 EUR“. Takéto zníženie je podľa ECB neprimerané a „bude mať nepriaznivý a nežiaduci vplyv  
na štatút eurobankoviek ako zákonného platidla. Okrem toho tento limit platieb v hotovosti výrazne znižuje  
75  
možnosť platiteľov používať eurobankovky a slobodu občanov vybrať si spôsob platby.V bode 2.10  
stanoviska ECB upozorňuje, že hotovosť je dôležitá pre určité časti spoločnosti, ktoré preferujú  
jej používanie, pretože je široko prijímaná, rýchla a platcom uľahčuje kontrolu výdavkov.  
Taktiež nie je podmienená žiadnym poplatkom, je nezávislá od technológií a ich fungovania;  
76  
hotovosť nevyžaduje dodatočné výdavky.  
Na druhej strane sa ECB na návrh nemeckého ministerstva financií zoberala návrhom  
zákona, ktorý má umožniť účinnejšie vymáhanie sankcií. Zákaz platiť v hotovosti pri kúpe  
77  
nehnuteľnosti, ktorej cena prevyšuje 10 000 EUR, by považovala ECB za primeraný. Bol by  
v súlade s názorom ECB vysloveným v predchádzajúcich stanoviskách, keď bol limit stanovený  
78  
79  
na 3 000 EUR , respektíve 2 700 EUR , za daných okolností považovaný za primeraný. ECB tak  
hodnotí každú situáciu osobitne, najmä dostupnosť iných platobných spôsobov než je hotovosť,  
s prihliadnutím na ktoré osoby a na aké situácie sa obmedzenie vzťahuje.  
3.3 Súdny dvor Európskej únie  
Súdny dvor Európskej únie (ďalej len ako „SDEÚ“) sa zaoberal otázkou, či ustanovenia  
o eure ako zákonnom platidle zakladajú povinnosť prijať plnenie v hotovosti bez výnimky.  
80  
Ide o spojené veci C‑422/19 a C‑423/19 . Páni Dietrich a Häring (ďalej len ako „žalobcovia“)  
navrhli verejnoprávnemu vysielateľovi v spolkovej krajine Hesensko, aby platili úhradu za  
vysielanie v hotovosti. Predmetný návrh bol odmietnutý s odkazom na štatút o spôsoboch  
platby, ktorý stanovuje nemožnosť úhrady v hotovosti. Platba musí byť zaplatená  
prostredníctvom inkasa, bežného bankového prevodu alebo trvalého platobného príkazu.  
81  
Žalobcom boli vystavené platobné výmery (nedoplatky a aj úroky z omeškania). Žalobcovia  
75  
14.03.2023].  
76  
Bod 2.10 stanoviska ECB o obmedzení hotovostných platieb z 15. marca 2022 (CON/2022/9). Tamže.  
Bod 2.11 stanoviska ECB zákaze platieb v hotovosti pri transakciách s nehnuteľnosťami a o prezumpcii  
77  
78  
79  
80  
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 26. januára 2021 v spojených veciach C‑422/19  
81  
Body 15 a 16 rozsudku. Tamže.  
22  
 
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
napadli platobné výmery na súde a využitím opravných prostriedkov sa prípad dostal až na  
nemecký Spolkový správny súd (nem. Bundesverwaltungsgericht), ktorý sa obrátil na SDEÚ  
s troma prejudiciálnymi otázkami:  
„1. Bráni výlučná právomoc, ktorú má Únia podľa článku 2 ods. 1 v spojení s článkom 3 ods. 1  
písm. c) ZFEÚ v oblasti menovej politiky vo vzťahu k tým členským štátom, ktorých menou je euro,  
právnemu aktu jedného z týchto členských štátov, ktorým sa stanovuje povinnosť verejných orgánov  
členského štátu akceptovať eurobankovky pri plnení peňažných povinností uložených verejnou mocou?  
2. Obsahuje postavenie eurobankoviek ako zákonného platidla, stanovené v článku 128 ods. 1  
tretej vete ZFEÚ, v článku 16 ods. 1 tretej vete Protokolu [o ESCB a ECB], ako aj v článku 10 druhej  
vete nariadenia [č. 974/98], zákaz vzťahujúci sa na verejné orgány členského štátu odmietnuť splnenie  
peňažnej povinnosti uloženej verejnou mocou takýmito bankovkami, alebo ponecháva právo Únie  
priestor pre ustanovenia, ktoré vo vzťahu k určitým peňažným povinnostiam uloženým verejnou mocou  
vylučujú platbu v eurobankovkách?  
3. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a zápornej odpovede na druhú otázku, možno  
uplatniť právny akt členského štátu, ktorého menou je euro, prijatý v oblasti výlučnej právomoci Únie  
82  
týkajúci sa menovej politiky, pokiaľ a dovtedy, kým Únia nevykonala svoju výlučnú právomoc?“  
Pre náš materiál je podstatná druhá otázka, preto k prvej a tretej uvádzame iba  
záverečné konštatovanie SDEÚ: „... že článok 2 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. c),  
článkom 128 ods. 1 a článkom 133 ZFEÚ, ako aj s článkom 16 prvým odsekom treťou vetou Protokolu  
o ESCB a ECB sa má vykladať v tom zmysle, že bez ohľadu na akýkoľvek výkon výlučnej právomoci  
Úniou v oblasti menovej politiky pre členské štáty, ktorých menou je euro, bráni tomu, aby členský  
štát prijal ustanovenie, ktoré vzhľadom na svoj cieľ a obsah vymedzuje právny režim  
eurobankoviek ako zákonného platidla. Nebráni však tomu, aby členský štát prijal v rámci  
výkonu vlastnej právomoci, akou je organizácia jeho verejnej správy, ustanovenie, ktoré uvedenej  
83  
správe ukladá povinnosť akceptovať platbu v hotovosti peňažných záväzkov, ktoré ukladá.“  
Postavenie eurobankoviek ako zákonného platidla je obsiahnuté v:  
tretej vete odseku 1 článku 128 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,  
tretej vete odseku 1 článku 16 Protokolu o štatúte Európskeho systému  
centrálnych bánk a Európskej centrálnej banke a  
84  
druhej vete článku 10 nariadenia č. 974/98 o zavedení eura.  
Pokiaľ ide o výklad predmetných ustanovení, tak SDEÚ poukazuje na odôvodenie 19  
nariadenia č. 974/98, ktoré uvádza, že obmedzenia platieb euromincami alebo  
eurobankovkami „...z verejných dôvodov, nie sú nezlučiteľné s postavením zákonného platidla  
eurobankoviek a euromincí za predpokladu, že existujú iné zákonné prostriedky na vyrovnávanie  
peňažných pohľadávok.A hoci nie je odôvodnenie právne záväzné, je dôležitým výkladovým  
82  
Bod 28 rozsudku. Tamže.  
Bod 58 rozsudku. Tamže.  
Bod 61 rozsudku. Tamže.  
83  
84  
23  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
85  
nástrojom. SDEÚ tak konštatuje, „že jednak postavenie zákonného platidla týchto bankoviek  
a mincí v zásade znamená povinnosť akceptovať uvedené bankovky a mince, a jednak, že členské  
86  
štáty môžu v zásade túto povinnosť obmedziť s ohľadom na dôvody verejného záujmu .“.  
87  
Obmedzenia však musia byť primerané sledovanému verejnému záujmu (proporcionalita).  
V predmetnom prípade SDEÚ pri otázke proporcionality konštatuje, že „je skutočne vo  
verejnom záujme, aby peňažné dlhy voči verejným orgánom mohli byť platené spôsobom, ktorý im  
nespôsobí neprimerané náklady brániace týmto orgánom zabezpečovať poskytovanie služieb pri čo  
najnižších nákladoch.“ Ak je počet platiteľov vysoký (verejnoprávny vysielateľ v Hesensku má  
88  
približne 46 miliónov platiteľov), môže ísť o dôvod na obmedzenie platieb v hotovosti.  
Posúdenie je však na vnútroštátnom súde, „najmä vzhľadom na skutočnosť, že alternatívne  
zákonné spôsoby na platenie úhrady za rozhlasové a televízne vysielanie nemusia byť ľahko dostupné  
pre všetky osoby, ktoré ju platia, čo by znamenalo, že pre osoby, ktoré nemajú prístup k týmto  
89  
prostriedkom, treba stanoviť možnosť platiť v hotovosti.“  
3.4 Európske spotrebiteľské združenie  
Európske spotrebiteľské združenie (ESZ alebo aj BEUC z fr. Bureau Européen des Unions  
de Consommateurs) je zastrešujúcou organizáciou pre 44 nezávislých spotrebiteľských  
90  
organizácií z 32 krajín . Hlavnou úlohou ESZ je zastupovať spotrebiteľské organizácie pred  
91  
inštitúciami EÚ a obhajovať záujmy európskych spotrebiteľov. V téme práva na hotovosť  
vydala ESZ stanovisko s názvom „V hotovosti verzus bezhotovostne: Spotrebitelia potrebujú  
92  
právo používať hotovosť“ .  
ESZ uvádza, že: „[s]potrebitelia by mali mať právo zvoliť si, ako za niečo zaplatia. Každý spôsob  
platby má svoje výhody v závislosti od potrieb a preferencií spotrebiteľa. Hotovosť má niekoľko  
vlastností, ktorým sa elektronické platobné služby nemôžu vyrovnať: zaručuje súkromie spotrebiteľa.  
Zaisťuje tiež finančné začlenenie ľudí, ktorí nemajú bankový účet. Je tiež nezávislá od výpadkov energie  
alebo od zlyhaní informačných technológií. Nakoniec prispieva ku konkurencieschopnejšiemu trhu  
85  
Body 63 a 64 rozsudku. Tamže.  
Dôvody verejného záujmu“ uvedené v rozsudku a verejné dôvody“ uvedené v odôvodnení 19  
86  
nariadenia č. 974/98 označujú to isté. Odchýlka vznikla z pri preklade. Rôzne jazykové verzie sa jemne  
líšia. K jazykovým rozdielom pozri body 65 a 66 rozsudku.  
87  
Body 67 a 68 rozsudku. Tamže.  
Body 72 až 74 rozsudku. Tamže.  
Bod 77 rozsudku. Tamže.  
Zástupcom za Slovenskú republiku je Združenie slovenských spotrebiteľov. Dostupné na:  
88  
89  
91  
Kto sme. Dostupné na: https://www.beuc.eu/about-beuc/who-we-are. [cit. 10.03.2023].  
92  
[cit. 10.03.2023].  
24  
 
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
maloobchodných platieb tým, že bráni ovládnutiu trhu niekoľkými spoločnosťami zaoberajúcimi sa  
93  
platobnými kartami. Hotovosť je potrebné chrániť.“  
ESZ dáva nasledujúce odporúčania: hotovosť je verejný statok, ktorý si vyžaduje  
verejné opatrenia na zabezpečenie svojej ďalšej existencie popri elektronických a inovatívnych  
platobných možnostiach. EÚ by mala zabezpečiť, aby:  
všetci fyzickí obchodníci boli povinní prijímať platby v hotovosti a hotovosť sa  
stala zákonným platidlom EÚ. Hotovosť je jediným platobným prostriedkom  
na ochranu súkromia a zabezpečenie sociálneho začlenenia. Toto všeobecné  
pravidlo by sa malo prispôsobiť rôznym situáciám, napríklad, keď je hodnota  
bankovky neprimeraná hodnote nákupu;  
prístup spotrebiteľa k hotovosti bol bezplatný, prinajmenšom pri použití siete  
bankomatov jeho banky. Spotrebitelia by navyše mali mať právo na niekoľko  
bezplatných výberov mesačne v bankomatoch iných bánk. Krajiny, v ktorých  
sú poplatky za výber z bankomatu v súčasnosti zakázané, by si tento zákaz mali  
ponechať;  
existovala minimálna dostupnosť a vyvážené geografické rozloženie  
bankomatov v rámci každého členského štátu v celej EÚ;  
sa propagoval „výber hotovosti v obchodoch“ ako doplnková možnosť  
94  
k použitiu bankomatov.  
V roku 2018 požiadal ESZ ako člen Euro Retail Payments Board (ERPB) o vytvorenie  
pracovnej skupiny pre prístup k hotovosti na úrovni EÚ. Tento návrh bol zahrnutý do  
pracovného programu ERPB na roky 2019 – 2020, ale práce sa ešte nezačali. Žiadajú preto ECB,  
95  
aby tejto pracovnej skupine prisúdila vysokú prioritu.  
ESZ argumentuje, že bezhotovostná spoločnosť ide proti záujmom spotrebiteľa najmä  
z dôvodov digitálneho a sociálneho vylúčenia. Pri digitálnom vylúčení ide najmä o osoby,  
ktoré nepoužívajú alebo nemajú prístup k internetu, prípadne sa necítia dostatočne zručné na  
používanie internetového bankovníctva. Sociálne vylúčenie sa týka najmä osôb, ktoré nemajú  
96  
bankový účet. Podľa najnovších údajov z roku 2021 nemalo prístup k bankovým účtom vyše  
97  
13 miliónov občanov členských štátov EÚ (3,6% v porovnaní s 8,2% v roku 2017).  
Ďalším argumentom je ochrana súkromia. Keďže sú bezhotovostné platby vykonávané  
elektronicky, tak sa dajú aj vystopovať. Vďaka informáciám o transakciách sa dajú teoreticky  
93  
Tamže, s. 1.  
Tamže, s. 3.  
Tamže.  
Tamže, s. 13 a 14.  
94  
95  
96  
in-the-last-four-years/. [cit. 10.03.2023].  
25  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
zistiť mnohé informácie o osobnom živote osoby, na ktoré sa bežne nemožno pýtať (politické  
98  
názory, náboženské presvedčenie, sexuálna orientácia, zdravotný stav).  
Argumentom je aj konkurencia medzi „verejnými peniazmi“ (hotovosť vydaná  
centrálnou bankou) a súkromnými peniazmi“ (elektronické platobné systémy poskytované  
súkromnými spoločnosťami). Vzájomný súboj sa odohráva na dvoch úrovniach: dostupnosť  
hotovosti a prijímanie hotovosti. So zatváraním pobočiek bánk a bankomatov sa zhoršuje  
dostupnosť hotovosti pre spotrebiteľov. Dodatočným problémom sú aj poplatky za výber  
hotovosti. V posledných rokoch vidieť rastúci trend odmietania hotovosti pri platbách.  
V konečnom dôsledku by odklon od hotovosti znamenal, že bezhotovostný styk by bol  
ovládaný duopolom Visa a MasterCard. Obe tieto spoločnosti sídlia v Spojených štátoch  
99  
amerických, čo môže predstavovať potencionálne riziko.  
Posledný argument poukazuje na riziká výpadkov a kybernetické hrozby. Stanovisko  
poukazuje na viaceré výpadky pri bezhotovostných platbách. To je uvádzané ako dôvod, pre  
100  
ktorý by mala hotovosť pretrvať.  
98  
052_cash_versus_cashless.pdf. [cit. 10.03.2023].  
99  
Tamže, s. 14 a 15.  
Tamže, s. 16.  
100  
26  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
4 Záver  
Z výskumu vyplýva, že otázka používania hotovosti sa stáva veľmi aktuálnou. Ide  
najmä o Spojené štáty americké, ale aj Rakúsko a Nemecko. V týchto štátoch sa objavila snaha  
zákonom zaistiť právo na platbu v hotovosti. V prípade Spojených štátov amerických sa to aj  
na úrovni jednotlivých štátov alebo miest podarilo. V posledných dvoch troch rokoch  
sledujeme nárast pokusov o uzákonenie povinnosti akceptovať platby v hotovosti. Ostatné  
štáty vychádzajú z myšlienky, že existuje povinnosť prijať zákonné platidlo, ak je ponúknuté  
(napr. Česká republika, Poľsko, Dánsko ale aj Nemecko).  
Osobitným príkladom je Fínsko, kde sa pozornosť nesústreďuje na dostupnosť platby  
v hotovosti, ale sústreďuje sa na dostupnosť, respektíve vlastníctvo, bankových účtov.  
Základný bankový produkt existuje aj v Slovenskej republike, vďaka prijatiu zákona  
č. 234/2012 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
Zaujímavé sú však aj dôvody predkladania legislatívy zakotvujúcej právo na platbu  
v hotovosti. V Spojených štátoch amerických dominuje najmä sociálna otázka – začlenenie  
osôb bez bankového účtu do hospodárskeho života. Naopak, v Rakúsku a Nemecku dominuje  
najmä snaha chrániť súkromie. Tento rozdiel je jednoducho vysvetliteľný. Podľa prieskumu  
nemá bankový účet v Rakúsku 0,63 % domácností a v Nemecku 0,96 %. Naopak v Spojených  
101  
štátoch amerických ide až o 7,54 % domácností. Predmetné údaje sú z roku 2017. Novšie  
údaje z roku 2021 ukazujú pokles na 4,5 %, čo však predstavuje stále značný rozdiel  
102  
v porovnaní s Rakúskom a Nemeckom.  
V prípade Slovenskej republiky sme zaznamenali (podľa prieskumov) nárast  
vlastníctva bankových účtov v celej populácii medzi rokmi 2017 až 2021. Avšak stále existujú  
skupiny obyvateľstva, ktoré by mohli byť zásadný spôsobom postihnuté obmedzovaním  
hotovosti. Zaujímavosťou je, že podľa štúdie ECB využívajú slovenskí spotrebitelia hotovosť  
porovnateľne s priemerom eurozóny. Pokiaľ ide o dôležitosť hotovosti ako platobného  
nástroja, tak je pre slovenských spotrebiteľov, spoločne s Holandskom, najnižšia v eurozóne.  
Pomerne zaujímavé je aj porovnanie slovenských spotrebiteľov a spoločností. Slovenské  
spoločnosti, v istom kontraste k spotrebiteľom, preferujú hotovosť najviac v eurozóne (45 %),  
zatiaľ čo hotovosť preferuje iba 20 % slovenských spotrebiteľov. Ale na druhej strane až 58 %  
slovenských spotrebiteľov si drží rezervu v hotovosti (najviac v eurozóne).  
101  
102  
27  
 
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
5 Použité zdroje  
1. Allix, J., Alijev F.: V hotovosti verzus bezhotovostne: Spotrebitelia potrebujú právo  
3. Demirgüç-Kunt, Asli, Leora Klapper, Dorothe Singer, Saniya Ansar, and Jake Hess. 2018.  
The Global Findex Database 2017: Measuring Financial Inclusion and the Fintech  
Revolution. Washington, DC: World Bank.  
4. Demirgüç-Kunt, Asli, Leora Klapper, Dorothe Singer, and Saniya Ansar. 2022. The Global  
Findex Database 2021: Financial Inclusion, Digital Payments, and Resilience in the Age of  
COVID-19. Washington, DC: World Bank. doi:10.1596/978-1-4648-1897-4. License: Creative  
Commons Attribution CC BY 3.0 IGO.  
5. Európske centrum pre parlamentný výskum a vzdelávanie (ECPRD; interná databáza  
informácií) požiadavka č. 4538 Right to use cash.  
6. Nicolaides, Income Tax Incentives for Electronic Payments: Evidence from Greece’s  
9. Study on the payment attitudes of consumers in the euro area (SPACE). Frankfurt nad  
.en.html. [cit. 13.03.2023].  
10. Use of cash by companies in the euro area. Frankfurt nad Mohanom, ECB,október 2022.  
12. Dôvodová správa k návrhu zákona poslanca Václava Klausa a Zuzany Majerovej  
Zahradníkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Listina základných práv  
13. Odporúčanie Komisie z 22. marca 2010 o rozsahu a účinkoch eurobankoviek a euromincí  
14. Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 26. januára 2021 v spojených veciach C‑422/19  
28  
 
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
18. Stanovisko ECB zákaze platieb v hotovosti pri transakciách s nehnuteľnosťami  
a o prezumpcii nespoľahlivosti osôb dotknutých režimom reštriktívnych opatrení Únie  
28. Tlač SB 716 (Oregon). Dostupné na: https://legiscan.com/OR/bill/SB716/2019.  
33. Tlač HB 1299 (Severná Dakota). Dostupné na: https://legiscan.com/ND/bill/HB1299/2021.  
34. Tlač HB 2555 (Arizona). Dostupné na: https://legiscan.com/AZ/bill/HB2555/2023.  
29  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
43. Podnet pracovnej skupiny pre ochranu práv starších osôb Rady vlády ČR pre ľudské práva.  
48. V pražskom trhovisku Manifesto odmietajú hotovosť. Úrady sa nezhodnú, či je to legálne  
52. Zákon č. 6/1993 Zb. o Českej národnej banke v znení neskorších predpisov. Dostupné na:  
53. kon č. 136/2011 Zb. o obehu bankoviek a mincí v znení neskorších predpisov. Dostupné  
30  
Porovnávacia analýza: Právo na platbu v hotovosti  
54. Zákon č. 40/2009 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Dostupné na:  
55. Zákon č. 254/2004 Zb. o obmedzeniach platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov.  
57. Zákon o záväzkoch. Dostupné na: https://www.riigiteataja.ee/akt/111062013009?leiaKehtiv.  
59. Zákon o minciach. Dostupné na: http://www.gesetze-im-internet.de/m_nzg_2002/.  
63. Colorado Revised Statutes. Dostupné na: https://law.justia.com/codes/colorado/.  
65. The Delawere Code. Dostupné na: https://delcode.delaware.gov/.  
68. Berkeley Municipal Code. Dostupné na: https://berkeley.municipal.codes/BMC/9.50.  
Všetky zdroje uvedené v hypertextovom odkaze v texte a v poznámkach pod čiarou  
sú aktuálne k dátumu zverejnenia materiálu (marec 2023).  
31