Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Informácie  
3/2023  
Záchyty emisií CO2 lesmi a pôdou  
Anotácia:  
Predkladaná informácia sa  
zaoberá problematikou  
záchytov emisií CO  
2
a skleníkových plynov, a to  
všeobecne v sektore LULUCF –  
sektore využívania pôdy, zmien  
vo využívaní pôdy a lesníctva,  
ako dodatočného opatrenia  
v rámci znižovania emisií  
skleníkových plynov  
Vypracovala: RNDr. Katarína Kubišová,  
odbor Parlamentný inštitút  
a dosahovania klimatickej  
neutrality.  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
klimatická zmena, klimatická  
neutralita, emisie CO , záchyt  
2
emisií lesmi a pôdou, sektor  
LULUCF, uhlíková bilancia  
Bratislava  
marec 2023  
Informácia: Záchyty emisií CO lesmi a pôdou  
2
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná knižnica  
a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži najmä pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Údaje použité v materiáli sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Informácia: Záchyty emisií CO lesmi a pôdou  
2
Záchyty emisií CO2 lesmi a pôdou  
Anotácia:  
Predkladaná informácia sa zaoberá problematikou záchytov emisií CO  
2
a skleníkových plynov, a to všeobecne v sektore LULUCF – sektore využívania pôdy,  
zmien vo využívaní pôdy a lesníctva, ako dodatočného opatrenia v rámci znižovania  
emisií skleníkových plynov a dosahovania klimatickej neutrality.  
Kľúčové slová:  
klimatická zmena, klimatická neutralita, emisie CO  
LULUCF, uhlíková bilancia  
2, záchyt emisií lesmi a pôdou, sektor  
Sequestration of CO2 emissions by forests and soil  
Annotation:  
The presented information deals with the sequestration of CO emissions and  
2
greenhouse gases, in general in the LULUCF sector the sector of land use, changes in  
land use and forestry, as an additional measure in the framework of reducing  
greenhouse gas emissions and achieving climate neutrality.  
Keywords:  
climate change, climate neutrality, CO  
soil, LULUCF sector, carbon balance  
2
emissions, sequestration of emissions by forests and  
Informácia: Záchyty emisií CO lesmi a pôdou  
2
Zhrnutie  
Problematika klimatickej zmeny a z nej vyplývajúcich rizík, ktoré pokrývajú široké spektrum  
oblastí života spoločnosti, je jednou z najzávažnejších a najdiskutovanejších súčasných tém.  
Najmä vyspelé štáty sveta hľadajú spôsoby a prijímajú záväzky na znižovanie emisií  
skleníkových plynov, ktoré sa považujú za najvýznamnejší faktor, ovplyvňujúci nárast  
globálnej teploty zemskej atmosféry. Na základe predpovedných modelov, vypracovaných  
poprednými svetovými vedcami, sa stanovilo maximálne únosné tempo nárastu tejto teploty,  
ktorému zodpovedá potreba regulácie a znižovania množstva emisií skleníkových plynov  
celosvetovo. Na tento cieľ boli prijaté konkrétne medzinárodné dohody, ktoré sa premietajú  
do národných klimatických cieľov a záväzkov. V rámci Európskej únie je to cieľ, aby sa  
európske hospodárstvo a spoločnosť stali klimaticky neutrálnymi do roku 2050. Zákon tiež  
stanovuje prechodný cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %  
v porovnaní s úrovňami z roku 1990.  
K dosahovaniu cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 môže prispieť, okrem radikálnych  
opatrení na znižovanie emisií vo všetkých oblastiach spoločenského života, aj faktor  
prirodzených záchytov skleníkových plynov a ich pohlcovania pôdou a lesmi. Lesné porasty  
a porasty najmä viacročných plodín viažu emisie CO vo svojej biomase. Tieto záchyty by sa  
2
za určitých podmienok mohli odrátavať od celkového množstva vyprodukovaných emisií.  
Preto je potrebné zachovávať a chrániť lesné porasty a porasty najmä viacročných plodín  
(vinice, chmeľnice atď.), udržiavať a chrániť prirodzenú biodiverzitu a veľmi citlivo  
pristupovať ku klasifikácii pozemkov a k pozemkovým úpravám.  
Často používané skratky v danej oblasti:  
GHG emisie – emisie skleníkových plynov  
LULUCF  
IPCC  
– sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva  
– Medzivládny panel pre zmenu klímy  
UNFCCC  
EU ETS  
SDG  
– Rámcový dohovor OSN o zmene klímy  
EU Emissions Trading System Európsky systém obchodovania s emisiami  
– ciele trvalo udržateľného rozvoja (Agenda 2030)  
5
Informácia: Záchyty emisií CO lesmi a pôdou  
2
1. Problematika klimatickej zmeny vo svete  
Zmena globálnej klímy, ktorú spôsobuje neustále zvyšovanie koncentrácie skleníkových  
plynov v atmosfére v dôsledku ľudskej činnosti, je jedným z najvýznamnejších  
environmentálnych problémov v súčasnom svete. Narastajúca teplota vedie k zmenám  
v rôznych ekosystémoch, vrátane negatívnych vplyvov na život človeka. Európska únia preto  
znižuje svoje emisie a snaží sa presvedčiť iné štáty, aby urobili to isté.  
Kríza biodiverzity a kríza v oblasti klímy sú neoddeliteľne prepojené. Zmena klímy urýchľuje  
ničenie prírodného prostredia v dôsledku sucha, záplav a lesných požiarov a úbytok  
prírodných zdrojov a neudržateľné využívanie prírody sú zasa kľúčovými príčinami zmeny  
klímy. Ale rovnako, ako sú prepojené krízy, sú prepojené aj riešenia. Príroda je naším životne  
dôležitým spojencom v boji proti zmene klímy. Príroda reguluje klímu a zásadný význam  
z hľadiska zníženia emisií a adaptácie na zmenu klímy budú mať riešenia inšpirované  
prírodou, ako sú ochrana a obnova mokradí či udržateľné obhospodarovanie pobrežných  
ekosystémov, lesov, trávnych porastov a poľnohospodárskej pôdy.  
2. Medzinárodné záväzky v oblasti zmeny klímy a ich dosahovanie  
Ako členská krajina Európskej únie je Slovensko zároveň povinné tieto záväzky napĺňať  
v súlade s nadväzujúcou legislatívou EÚ.  
1
Európsky klimatický zákon (European Climate Law) reguluje formou zákona cieľ stanovený  
v Európskej zelenej dohode – aby sa európske hospodárstvo a spoločnosť stali klimaticky  
neutrálnymi do roku 2050. Zákon tiež stanovuje prechodný cieľ znížiť do roku 2030 čisté  
emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.  
Cieľ nulových čistých emisií je v zásade účtovnou terminológiou, ktorá naznačuje, že  
pozitívne emisie sú kompenzované negatívnymi emisiami (prírodné odstraňovanie  
skleníkových plynov z atmosféry). Lesy, pôda a mokrade majú obrovský potenciál  
v pohlcovaní a viazaní atmosférického uhlíka. Poľnohospodárska pôda a nelesné biotopy  
naopak oxid uhličitý uvoľňujú. Od celkových emisií z fosílnych palív chce preto Európska  
komisia odčítať prírodné zachytávanie uhlíka lesnými biotopmi a pôdou a vyjde jej cieľ čistých  
nulových emisií (net-target).  
Nariadenie LULUCF (EÚ) 2018/841 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov  
z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti  
klímy a energetiky na rok 2030 implementuje dohodu medzi lídrami EÚ z októbra 2014, že všetky  
6
 
 
Informácia: Záchyty emisií CO lesmi a pôdou  
2
sektory by mali prispieť k cieľu zníženia emisií EÚ do roku 2030, vrátane sektora využívania  
pôdy. Realizácia uvedeného nariadenia má pomôcť zlepšiť odolnosť lesov voči zmene klímy,  
obnoviť degradované ekosystémy, podporovať biohospodárstvo pri zachovaní biodiverzity,  
zvýšiť záchyt uhlíka uloženého v pôde a lesoch, zvýšiť používanie dreva a biologických  
produktov s dlhou životnosťou a podporovať výrobu udržateľných potravín.  
3. Záchyty emisií skleníkových plynov v sektore LULUCF  
Lesy (forest land) predstavujú v sektore LULUCF na Slovensku najvýznamnejšiu kategóriu, ktorá  
v ňom zabezpečuje najvyššie záchyty CO  
2
. Okrem tejto kategórie využívania krajiny, záchyty CO  
2
vykazujú aj kategórie: produkty z vyťaženého dreva, orná pôda a trvalé trávne porasty, avšak  
z bilančného hľadiska sú oveľa menej významné.  
Záchyty z pôdy (lesnej, ornej, z pasienkov a vo výrobkoch z dreva) tvoria 8 747 Gg ekvivalentu  
oxidu uhličitého (v roku 2020) a sú doteraz jedinou možnosťou kompenzovať produkované  
emisie skleníkových plynov. Majú totiž veľký potenciál záchytu uhlíka z atmosféry (približne  
štyrikrát viac uhlíka sa ukladá v pôde a biomase lesov a poľnohospodárskych plodín než  
v atmosfére samotnej) – na rozdiel od všetkých ostatných sektorov, ktoré emisie len produkujú  
(napr. doprava, priemysel, energetika, odpadové hospodárstvo, ale aj živočíšna výroba).  
Samozrejme, postupom času od roku 1990 dochádza k zmenám vo výmerách jednotlivých  
kategórií využitia pôdy, zmenám metodických postupov. Schopnosť zachytávať GHG pôdou  
a biomasou, čo sa týka poľnohospodárskej a lesnej pôdy, však zostáva a počas celého  
vykazovaného obdobia prevyšoval záchyt nad emisiami v sektore.  
Ako príklad je možné uviesť výmery trvalých poľnohospodárskych porastov, ako sú vinice  
alebo chmeľnice (viacročné rastliny). Tu je situácia viac ako alarmujúca, pretože sa ich výmera  
do roku 2007 zmenšila o polovicu. Práve viacročné plodiny zachytávajú podstatne väčšie  
množstvo uhlíka než jednoročné rastliny, a ich rozorávaním vznikajú emisie skleníkových  
plynov. Na dôvažok sa deje to, že tieto pozemky neostávajú ornou pôdou, ale sú  
preklasifikované na stavebné pozemky, čím dochádza ku konečnej degradácii krajiny a tá sa  
stáva producentom emisií. Tieto zmeny sú nezvratné a definitívne a ochudobňujú potenciál  
záchytov na Slovensku.  
V slovenských lesoch každoročne pribudne cca 5 000 kt uhlíka, avšak zároveň ubudne zhruba  
3 800 až 4 000 kt. Bilančný rozdiel tak predstavuje každoročný nárast (zväčšenie zásoby, teda  
dlhodobú sekvestráciu) zhruba 1 000 až 1 200 kt uhlíka (po prepočítaní 3 500 až 4 500 kt CO2).  
7
 
Informácia: Záchyty emisií CO lesmi a pôdou  
2
8
Informácia: Záchyty emisií CO lesmi a pôdou  
2
Vývoj emisií/záchytov skleníkových plynov v sektore LULUCF (Gg CO2ekv.)  
v rokoch 1990 2017 (Gg CO2ekv.)  
Zdroj: SHMÚ (sekundárne prevzaté z: Aktualizované projekcie emisií/záchytov skleníkových plynov zo sektora  
klimy/projekcie_lulucf_16-08-2022_final.pdf). Poznámka: HWP sú vyťažené produkty z lesa  
Pozn.: WEM =scenár s existujúcimi opatreniami; WAM1 a WAM2 = 2 scenáre s dodatočnými opatreniami  
2 Národné lesnícke centrum (NLC) – Lesnícky výskumný ústav (LVÚ) v spolupráci s ďalšími inštitúciami  
spracovali na základe dostupných informácií tri scenáre vývoja emisií od roku 2020 do roku 2050, scenár  
s existujúcimi opatreniami (WEM) a 2 scenáre s dodatočnými opatreniami (WAM1 a WAM2).  
9
Informácia: Záchyty emisií CO lesmi a pôdou  
2
4. Slovensko a klimatická neutralita  
základe energetického a makroekonomického modelovania a na základe domácich projekcií  
a expertných odhadov, možno usudzovať, že Slovensko by mohlo znížiť emisie v roku 2050  
(v porovnaní s rokom 1990) o maximálne 80 % (bez záchytov v sektore LULUCF) v prípade,  
že by sa implementovali všetky dodatočné modelované opatrenia. Ak by sa započítali aj  
maximálne možné záchyty zo sektora LULUCF, tak by sa mohlo počítať s najviac  
90% znížením emisií v porovnaní s rokom 1990, čo by stále nebolo dostačujúce na splnenie  
cieľa – dosiahnuť klimatickú neutralitu.  
Celkové emisie bez LULUCF  
Zdroj: Klimatická neutralita 2050: Perspektívy zachytávania uhlíka a odporúčania pre zvyšovanie  
Odhadovaná trajektória znižovania emisií do roku 2050, vrátane historických emisií, ktorá vychádza  
z domácich projekcií a historických emisií a z expertného odhadu MŽP SR  
Pozn. Všetky emisie sú celkové emisie skleníkových plynov bez LULUCF v Mt CO2ekv.  
10  
 
Informácia: Záchyty emisií CO lesmi a pôdou  
2
Pravdepodobne ani realizácia opatrení nízkouhlíkovej stratégie (ako ona sama uvádza)  
neprivedie Slovensko bez dodatočného úsilia ku klimatickej neutralite. Stratégia obsahuje viac  
či menej ambiciózne scenáre redukcií emisií (a zvyšovania záchytov): scenár s existujúcimi  
opatreniami (WEM – with existing measures) a scenár s dodatočnými opatreniami (WAM –  
with additional measures). Spomínané zníženie o 80 resp. 90% nie je automatické a bude si  
vyžadovať investície a zmeny v ekonomike a správaní obyvateľov. Bez dodatočných opatrení  
nám hrozí, že emisie zostanú v roku 2050 na porovnateľnej úrovni ako v roku 2015. Pre SR je  
kľúčovým faktom to, že ak sa neprijmú ďalšie dodatočné opatrenia nad rámec použitých  
v modeloch a scenároch WEM a WAM, do roku 2050 sa Slovensko bude musieť vysporiadať  
s emisným zvyškom (tzv. gapom), ktorý bude pravdepodobne vo výške 7 až 14 Mt CO2ekv.  
Najťažšie a najdrahšie bude eliminovať práve tento zvyšok. Cieľový emisný zvyšok by mal  
byť vo výške 7 Mt CO2ekv., keďže toto je množstvo, ktoré sa bude môcť potenciálne  
3
eliminovať prostredníctvom záchytov (sektor LULUCF).  
Návrh klimatického zákona  
V súčasnosti sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie k dlho očakávanému návrhu  
klimatického zákona. Návrh zákona o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenskej  
republiky a o zmene a doplnení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších  
predpisov (klimatický zákon) vychádza z celospoločenskej požiadavky na riešenie klimatickej  
krízy a opiera sa o európsku legislatívu.  
Záujmom MŽP SR je prijať taký zákon o klíme, ktorý privedie Slovensko do éry uhlíkovej  
neutrality. Takýto prechod bude úspešný len vtedy, ak zaň budú zodpovedné všetky rezorty  
štátnej a verejnej správy. Minister životného prostredia Ján Budaj zdôraznil, že cieľ zníženia  
emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 % v porovnaní s ich úrovňou v roku  
1990 sa vzťahuje na všetky sektory a všetky ministerstvá. Silnou stránkou návrhu je, že na  
jednej strane stanovuje konkrétne sektorové klimatické ciele pre sektory mimo európskeho  
systému obchodovania s emisiami (EÚ ETS), ako je cestná doprava, budovy, poľnohospodárstvo,  
sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a odpady. Na  
strane druhej definuje povinnosti a zodpovednosť jednotlivých ministerstiev v oblasti  
plnenia týchto cieľov prostredníctvom sektorových klimatických plánov.  
V návrhu zákona je zakotvený vznik Rady pre klimatickú zodpovednosť, nezávislého,  
odborného, poradného a koordinačného orgánu. Hlavnou úlohou rady bude zhodnotenie  
pokroku jednotlivých ministerstiev pri napĺňaní sektorových klimatických cieľov, ako aj  
4
ďalšieho úsilia, ktoré je potrebné na naplnenie týchto cieľov.  
11  
Informácia: Záchyty emisií CO lesmi a pôdou  
2
5. Problematika klimatickej zmeny v NR SR  
Správa bola vypracovaná na základe uznesenia Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné  
prostredie (uznesenie č. 69 z 1. 12. 2020) po prerokovaní petície „Za klímu, za budúcnosť“,  
s ktorou sa obrátili na poslancov NR SR členovia petičného výboru a iniciatívy „Klíma ťa  
potrebuje“, ako aj ďalší občania SR. Cieľom Správy je poskytnúť odbornej a laickej verejnosti  
základné kľúčové informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dopadov na  
Slovenskú republiku, ako aj informácie o pripravovaných základných legislatívnych a ďalších  
relevantných opatreniach.  
Správa uvádza základnú charakteristiku problému zmeny klímy, medzinárodnoprávny,  
strategický a legislatívny rámec a z neho vyplývajúce medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej  
republiky. Charakterizuje kľúčové legislatívne a nelegislatívne opatrenia v systéme OSN  
a predovšetkým v rámci Európskej únie, a to s prihliadnutím na pandemickú situáciu COVID-  
19 a súvisiace kroky EÚ a jej členských štátov. V nadväznosti na uvedené Správa taktiež uvádza  
pripravované legislatívne a nelegislatívne opatrenia na národnej úrovni týkajúce sa zmeny  
klímy a jej dosahov na Slovenskú republiku.  
12  
 
Informácia: Záchyty emisií CO lesmi a pôdou  
2
6. Príloha – premietnutie cieľov v oblasti záchytov uhlíka do  
ďalších rozvojových dokumentov a cieľov  
V strategickom dokumente možno nájsť určité prepojenie medzi mitigačnými a adaptačnými  
opatreniami na následky zmeny klímy založené na ekosystémoch. Ide napr. o špecifické  
opatrenia v rámci špecifických cieľov ŠO č. 4.3 Ochrana a adaptácia lesov v chránených územiach  
alebo ŠO č. 4.5 Podpora revitalizácie ekosystémov a prírodného vývoja biotopov využitím územného  
plánovania a pozemkových úprav.  
6.5 Predchádzať a zmierňovať dopady zmeny klímy pomocou ochrany ekosystémov a ich služieb  
Dôležitosť ochrany ekosystémov a ich služieb pre oblasť zmeny klímy zdôrazňujú mnohé medzinárodné  
dokumenty OSN a EÚ, vrátane Parížskej dohody. Udržateľné riešenia prospievajú nielen pri ukladaní  
uhlíka a zadržiavaní vody, ale aj pri ochrane a obnove ekosystémov, obnove krajiny, prietokoch vodných  
tokov, pri prepájaní fragmentovaných ekosystémov a predstavujú príležitosť pre zlepšenie životnej  
úrovne a zdravia obyvateľov. Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, podnikateľský sektor ako aj  
zdravotníctvo a územný rozvoj ostávajú kľúčovými sektormi.  
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia  
Priorita 4: Zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať prispôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny  
Rámcové ciele v priorite 4: Zvyšovanie zásob uhlíka v lesných ekosystémoch prostredníctvom realizácie  
lesníckych opatrení (zachovanie, nahradenie uhlíka).  
Strategický cieľ 2 / Priorita 4 / Rámcový cieľ (11):  
Opatrenie: Realizovať lesnícke opatrenia na viazanie uhlíka úpravou drevinového zloženia, porastovej  
štruktúry, ochranou a obnovou genofondu lesných drevín a premenu máloproduktívnych a ekologicky  
nestabilných lesov.  
Opatrenie: Zabezpečiť medzinárodnú spoluprácu v rámci existujúcich systémov a v spolupráci  
s príslušnými organizáciami pri meraní, sledovaní a podávaní správ o stave a zmenách zásob uhlíka  
v lesných ekosystémoch.  
13  
 
Informácia: Záchyty emisií CO lesmi a pôdou  
2
Dňa 16. februára 2022 bol materiál predložený na schválenie Európskej komisii; schválený bol  
s pripomienkami na rokovaní vlády SR dňa 10. 2. 2022. Plán definuje jednotlivé dielčie úlohy,  
ako aj opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Napríklad:  
Podpora postupov na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka: V slovenských pôdach, najmä v oblastiach  
intenzívneho poľnohospodárstva chýba organický uhlík v pôdach. Organický uhlík sa zúčastňuje  
mnohých biologických, chemických i fyzikálnych procesov prebiehajúcich v pôde a z toho dôvodu  
významne ovplyvňuje produkčné aj mimoprodukčné funkcie pôdy. Je potrebné ochraňovať infiltračné  
vlastností pôdy, uplatňovať postupy pre zachovanie priaznivého vlhkostného stavu pôdy, obnovovať  
a zvyšovať retenčnú schopnosť pôdy a optimalizovať uhlíkovú bilanciu. Je potrebné podporiť pestovanie  
medziplodín a viacročných krmovín, aplikáciu organických hnojív a ich zapracovanie do pôdy, znižovať  
intenzitu obrábania pôdy a hnojenia anorganickými hnojivami. Sekvestráciu uhlíka je potrebné podporiť  
aj prostredníctvom zakladania agrolesníckych systémov na poľnohospodárskej pôde a zalesňovaním  
poľnohospodárskej pôdy.  
Legislatívny zámer zákona o „klimatickom fonde pre pôdu“, ktorý bol prerokovaný na  
Legislatívnej rade vlády dňa 7. februára 2023, má vytvoriť legislatívny rámec pre  
implementáciu konceptu „Uhlíkovej a vodnej banky“ ako nástroja na ochranu pôdy  
a podporu jej ekosystémových služieb – predovšetkým zachytávania uhlíka a hospodárenia  
s vodou. Koncept pôdy ako uhlíkovej a vodnej banky a s ním súvisiaci legislatívny zámer  
Klimatického fondu pre pôdu predstavuje prioritnú iniciatívu rezortu pôdohospodárstva  
smerujúcu k napĺňaniu dosahovaniu cieľov Misie EU pre pôdu (podporuje udržateľné  
využívanie pôdy a zastavenie jej degradácie) a Nízkouhlíkovej stratégie SR (podporou  
zachytávania uhlíka z atmosféry a jeho ukladania do pôdy). Stručné infografické zhrnutie  
konceptu pôdy ako uhlíkovej a vodnej banky poskytuje informačný leták MPRV SR.  
14  
Informácia: Záchyty emisií CO lesmi a pôdou  
2
Použité zdroje  
3. Parížska dohoda. Dostupné na internete: paris-agreement_sk_final.pdf (minzp.sk)  
5. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií  
a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy  
a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa  
mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ. Dostupné na internete:  
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32018R0841&from=ES  
6. Viazanosť uhlíka lesnými ekosystémami. Dostupné na internete:  
7. Aktualizované projekcie emisií/záchytov skleníkových plynov zo sektora využívanie krajiny,  
zmeny vo využívaní krajiny a lesníctvo. Dostupné na internete:  
2022_final.pdf  
8. Klimatická neutralita 2050: Perspektívy zachytávania uhlíka a odporúčania pre zvyšovanie  
potenciálu Slovenska. Dostupné na internete: https://www.prog.sav.sk/wp-  
content/uploads/Zachytavanie-uhlika-SR.pdf  
9. Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050.  
roku-2030-finalna-verzia.pdf  
10. Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy. Dostupné na  
implementaciu-nas.pdf  
11. Envirostratégia 2030. Dostupné na internete: https://www.minzp.sk/iep/strategicke-  
materialy/envirostrategia-2030.html  
12. Národný lesnícky program SR. Dostupné na internete:  
13. Akčný plán Národného lesníckeho programu SR. Dostupné na internete:  
14. Strategický plán SPP 2023-2027. dostupné na internete: https://www.mpsr.sk/strategicky-plan-  
spp-2023-2027-odoslanie-na-ek/1504-43-1504-17516/  
15. Legislatívny zámer návrhu zákona o Klimatickom fonde pre pôdu. Dostupné na internete:  
16. Pôda – uhlíková a vodná banka krajiny. Dostupné na internete:  
uhlikova-vodna-banka-krajiny.pdf  
17. Správa o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatickej zmeny klímy a jej  
dopadov v Slovenskej republike. Dostupné na internete:  
18. Ministerstvo životného prostredia predstavilo historicky prvý klimatický zákon. Dostupné na  
historicky-prvy-klimaticky-zakon  
Všetky zdroje uvedené v hypertextovom odkaze v texte a v poznámkach pod čiarou  
sú aktuálne k dňu zverejnenia materiálu (marec 2023)  
15