Informácia: Záznam z diskusie
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“
že by sa mohli upravovať kompetencie tak, že by boli posilnené. Majúc túto informáciu sme
samozrejme veľmi podrobne sledovali ďalšie rozhovory, či už to bolo v Brne alebo v Bratislave.
My sme si to vyhodnotili pre seba tak, že zrejme to speje k tomu, že federácia sa rozdelí, a preto
sme súhlasili aj s tým, že prijmeme miesto v komisii, ktorá bude robiť už text ústavy, čo bude
predložený do Slovenskej národnej rady.
Celkovo tých variantov novej ústavy bolo deväť. Keď sme sa stretli prvýkrát v Trenčianskych
Tepliciach v zložení, ktoré malo akoby predsa pripraviť text ústavy, čo bude aj pre samostatnú
republiku, ale čo otvorí aj možnosť nejakej komunikácie s Čechmi a možnosť uzavretia,
povedzme, nejakej, podľa Čarnogurského, štátnej zmluvy, tak jednoducho v tom čase
existovalo 9 variantov. Fakticky sme nemohli povedať, že tento jeden variant teraz zoberieme
a budeme robiť len s ním, lebo niektoré tie návrhy obsahovali pojmy, s ktorými sme sa nevedeli
stotožniť, ako napríklad, povedzme, históriu vojnového slovenského štátu. Aj pojmovo to bolo
pre nás do ústavy proste neprijateľné, pre nás ako generáciu, ktorá bola pri tom. Bolo prijateľné
budovať na tradíciách Slovenského národného povstania, vyjsť aj z pojmológie toho obdobia
a tak trochu rešpektovať aj tie krátke, ale predsa len tradície pojmológie u slovenského
ústavného práva. Takže, vlastne sme začali pracovať viac menej na zelenej lúke s tým, že sme
si boli vedomí toho, že ak sa tam nejaká formulácia nájde z niektorého z tých variantov, a je
vhodná a dobrá, tak to bude dobré na to, aby sa tá ústava vôbec mohla schváliť, aby sa tam
každý aspoň trošku videl.
V tejto súvislosti sa vrátim k Listine základných práv a slobôd – vy ste urobili určitý koncept,
ktorý sa stal predmetom rokovania potom aj v národných radách. Neskoršie sa uskutočnilo
rokovanie Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a zástupcov federácie – federálneho
parlamentu. My sme presadzovali, aby súčasťou listiny boli aj sociálne práva. Mali sme
barličku, že už bývalá federácia prijala pakt o sociálnych a kultúrnych právach. A teda
nakoniec sa sociálne práva stali aj súčasťou listiny a neskoršie aj ústavy, pretože táto debata sa
tam odohrala znova – či áno či nie, najmä taká vec, ako je právo na bezplatné vzdelávanie.
Myslím, že bola Slovensko aj pre trošku modifikovaná. Nie je to to isté, čo je v listine. Potom
právo na zdravotnú starostlivosť. Na základe poistenia to nie je celkom bezplatné, ale je to tam
tak formulované. Čiže začali sme tvoriť ústavu, súc si vedomí, že text by mal osloviť všetkých
poslancov SNR a nielen predstaviteľov HZDS, predstaviteľov SNS a predstaviteľov, ktorí tam
boli. Myslím, že rok 1992 bol kľúčovým rokom, a najmä výsledky volieb teda predurčili potom
aj to zadanie, ktoré sme dostali.
Peter Kresák
Treba pripomenúť, že ústavný text, keď sa rodí, tak je to vždy vec kompromisu, a my sme mali
už v tej komisii dlhú diskusiu práve o sociálnych právach, teda právach druhej a tretej
generácie. Sociálne práva vždy, či chceme či nechceme, sú síce pekne napísané, ale keď príde
11