Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Informácie  
2/2023  
Záznam z diskusie  
„Ústava Slovenskej republiky  
ako základ samostatnej štátnosti“  
Anotácia:  
Vypracoval: Peter Plenta, PhD., Odbor Parlamentný inštitút  
Spolupráca: Klaudia Krpčiarová, stážistka  
Materiál prezentuje  
hlavné myšlienky, ktoré  
odzneli počas diskusie  
„Ústava SR ako základ  
samostatnej štátnosti.“  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
Ústava Slovenskej republiky,  
novely ústavy, historický  
vývoj, nezávislosť  
Bratislava  
marec 2023  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná knižnica  
a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži najmä pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Údaje použité v materiáli sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
Ústava Slovenskej republiky ako základ samostatnej štátnosti  
Anotácia  
Materiál prezentuje hlavné myšlienky, ktoré rezonovali počas diskusie pri príležitosti 30.  
výročia prijatia Ústavy SR: „Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“. V debate odzneli  
informácie a názory týkajúce sa vzniku textu ústavy, udalostí sprevádzajúcich rozdelenie  
Česko-Slovenska, kľúčových ideí a konfliktov, ako aj názory na neskoršie novelizácie ústavy.  
Kľúčové slová  
Ústava Slovenskej republiky, novely ústavy, historický vývoj, nezávislosť  
The Constitution of the Slovak Republic as the core stone of  
independent statehood  
Annotation  
th  
The paper presents the main ideas that were expressed during the discussion dedicated to 30  
anniversary of the Slovak constitution: "The Constitution of the Slovak Republic as the basis  
of independent statehood". During the discussion, information and opinions related to the  
creation of the text of the constitution, the situation during the division of Czecho-Slovakia,  
key ideas and conflicts as well as opinions on its later amendments were heard.  
Keywords  
Constitution of the Slovak Republic, amendments, historical development, independence  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
Úvod  
Zhrnutie diskusie „Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
V rámci Dňa otvorených dverí Národnej rady slovenskej republiky sa 1. septembra 2022 konala  
diskusia na tému „Ústava Slovenskej republiky ako základ samostatnej štátnosti“. Diskusiu  
zorganizoval Parlamentný inštitút Kancelárie NR SR a zúčastnili sa jej štyria hostia:  
doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., bývalý poslanec SNR,  
doc. JUDr. Peter Kresák, CSc., bývalý sudca Ústavného súdu ČSFR,  
RNDr. František Mikloško, bývalý predseda SNR,  
RNDr. Jozef Prokeš, CSc., bývalý podpredseda SNR  
Diskusiu moderovala riaditeľka PI PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD. Kľúčovou bola  
najmä otázka objektívnych podmienok pri vzniku novej ústavy, proces jej tvorby, ako aj  
reflexia daného procesu v dnešných súvislostiach.  
Materiál prináša prehľad názorov diskutujúcich, ich hlavné argumenty a reakcie na otázky  
či komentáre. Prezentované názory sa nemusia zhodovať s pozíciou Parlamentného inštitútu  
a Kancelárie NR SR. Nejde o doslovný prepis diskusie, ale o efektívne zhrnutie hlavných  
myšlienok pri zachovaní kontextu a vernosti vyjadrení. Kompletný zvukový záznam  
Najdôležitejšie body z diskusie  
V úvode sa hovorilo o vtedajších víziách usporiadania štátu po novembri 1989. Federácia,  
resp. deľba kompetencií tak, aby bola táto forma spolužitia funkčná, sa ukázala byť nemožná  
pre svoju náročnosť. Diskutujúci zároveň uviedli, že existovalo viacero signálov toho, že sa  
Česká republika v roku 1992 už pripravovala na osamostatnenie, a to pokiaľ ide o kandidátne  
listiny či prejavy predsedu ODS Václava Klausa. Z nich bolo zrejmé, že na rozdvojovanie  
právomocí nepristúpi, že sa buď realizuje federácia so všetkými kompetenciami podľa jeho  
predstáv, alebo federácia nebude. Rovnako spoločenská situácia posúvala uvažovanie v tom  
smere, že Česi ako väčší subjekt viac netrvali na tom, aby sa naďalej zachoval spoločný štát.  
Cesta vládneho návrhu Ústavy SR do Slovenskej národnej rady (SNR) bola podmienená  
dosiahnutím konsenzu, keďže autori ústavného textu pochádzali z rôzneho politického  
spektra. Diskutujúci priblížili dobové právne úvahy napríklad k spôsobu voľby prezidenta,  
ale aj k inštitútom ako ombudsman, prokurátor či ozbrojené sily. Diskutujúci objasnili tiež  
4
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
dátum hlasovania o prijatí ústavy – 1. septembra 1992, ktorý sa vnímal kontroverzne aj pre  
nedostatok času detailnejšie dotiahnuť znenie ústavy, respektíve o. i. pripraviť k dokumentu  
aj dôvodovú správu.  
Diskutujúci ďalej priblížili tému vplyvu textu ústavy na ďalšiu existenciu Slovenskej  
republiky. Autori jej znenia mali silný pocit zodpovednosti za radikálnu spoločenskú zmenu,  
chceli, aby vzťahy medzi obidvoma štátmi a najmä och obyvateľstvom ostali normálne. Česká  
republika mala pritom jednoduchšiu situáciu, keď mnohé federálne inštitúcie stačilo  
premenovať na české, pričom sa zachovali aj ich ľudské kapacity.  
Na otázku, či nastal čas na novú ústavu, alebo si treba vážiť a chrániť tú súčasnú, sa diskutujúci  
zhodli na tom, že dnes nie je priestor na politický konsenzus potrebný na takú významnú  
zmenu. Najmä je otázne, nakoľko je takáto zmena potrebná, napríklad v dôsledku pokroku  
elektronizácie, ochrany životného prostredia, vývoja politickej situácie – aby nová ústava  
nebola prakticky len to isté prerobené do iných článkov a paragrafov.  
5
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
1. blok tém  
Ako obdobie po novembri ˈ89 ovplyvnilo tvorbu ústavy a jej samotný text, ako sa menil  
a ako sa dospelo ku konečnému textu prijatej ústavy?  
František Mikloško  
Lídrom koncepcie budúceho usporiadania sa stal Václav Havel, ktorý mal v sebe intuíciu  
dramatika a cítil, že keď to teraz nejakým spôsobom nevyriešime, tak potom sa to bude riešiť  
ťažko. Vstúpil do toho razantne a chcel, aby sa nové usporiadanie nejakým spôsobom rýchlo  
urobilo. Prišiel s tézou, že spoločná republika musí byť tvorená zospodu, to znamená od  
Českej a Slovenskej republiky. Tie by mali odovzdať svoje kompetencie federálu, ktorý by  
potom nad tým všetkým držal garanciu a zosúlaďoval to.  
Pamätám si na prvé stretnutie na Vikárke, keď nás Havel pozval a spýtal sa, akú predtavu  
máme o budúcom usporiadaní štátu. Treba povedať otvorene, že vlastne jediný, kto prišiel  
s nejakou novou myšlienkou, bol Ján Čarnogurský, ktorý povedal, že si myslí, že republiky by  
mali urobiť zmluvu medzi sebou a na základe toho by mali odovzdať kompetencie federálu.  
A toto sa stalo kameňom úrazu a neriešiteľnosti problému na celé 2 roky. V roku 1990 mala  
česko-slovenská republika 72 rokov. Tie prirodzené väzby, aj ľudské, boli tak previazané, že  
vytvoriť odrazu model rozdelenia kompetencií tak, aby to bolo niečo funkčné, sa ukázal byť  
nad naše sily. Čiže mal pravdu Václav Havel – keď to neurobíme teraz, tak sa to už neurobí.  
Z mojej strany ešte poviem jednu politickú poznámku, že už v januári 1990 som bol sám  
prekvapený, že z toho nadšenia zo slobody, ktorá nastala v Československu po 40 rokoch,  
odrazu vyrástol na Slovensku obrovský prúd, nazvem ho nacionálny alebo národný. To bolo  
niečo, s čím sme nerátali, napríklad ani ja, ktorý som bol v disente a spolupracoval s Havlom  
a so všetkými v čase komunizmu. Že odrazu takáto vlna príde... A tejto vlne sme sa celkom  
nedokázali nejakým spôsobom brániť ani sa jej prispôsobiť.  
Ľubomír Fogaš  
Téma Ústavy Slovenskej republiky nebola témou len po roku 1989, ale to, že majú byť dve  
ústavy, bolo zakotvené už v ústavnom zákone o československej federácii z roku 1968. Od tohto  
obdobia na Slovensku vždy pôsobili ľudia, ktorí si predstavovali, že bude vypracovaná Ústava  
SR. Existoval takzvaný veľký a malý kompetenčný zákon. Veľký upravoval kompetencie  
federácie, malý upravoval kompetencie ústavných orgánov na Slovensku. Pravda – treba  
povedať, že po roku 1969/70 a neskoršie – prišla normalizácia, ktorá vlastne zastavila tvorbu  
orgánov republík. Tam treba potom možno hľadať aj politické vysvetlenia prúdu, ktorý si ty  
spomínal, ktorý tu vznikol – teda národného prúdu, ktorý sa domáhal toho, aby sa zákon  
o federácii dotvoril.  
6
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
Vtedy existoval taký inštitút alebo inštitúcia – národný front, čiže na báze národného frontu  
zastúpením politických síl bola vytvorená veľká komisia, ktorá mala za úlohu pripraviť nové  
ústavnoprávne dokumenty. Mal vzniknúť vlastne jeden dokument, ktorý by upravoval  
ústavné pomery v obidvoch republikách, a súčasne by mal upraviť aj ústavné pomery na  
úrovni federácie. Musím povedať, že tá idea nebola nejakým spôsobom dopracovaná, čiže  
nebolo jasné, že či z toho má vzniknúť akoby jedna ústava – povedzme jedna časť, druhá  
ústava – druhá časť, myslím republiková, a potom tretia nejaká časť.  
Takto usporiadané tie dokumenty neboli a neskoršie, keď komisia mala začať pracovať, tak  
prišla novembrová revolúcia. A tým akékoľvek idey ísť týmto smerom zanikli. Pravdou je, že  
ideu trojjedinej ústavy použil vlastne v dvoch-troch prejavoch aj pán prezident Havel – potom  
ale dosť rýchlo od nej odišiel, pretože na Slovensku existovala predstava o tom, že si Slovenská  
republika svoju ústavu jednoducho pripraví a predpokladali sme, že Česká republika sa pridá.  
Myslím, že hneď v roku 1990 ešte predchádzajúci predseda Slovenskej národnej rady, Rudolf  
Schuster, zriadil komisiu na prípravu Ústavy Slovenskej republiky a aj túto komisiu viedol.  
Pravdou je, že táto komisia spracovala nejaký návrh ústavy. Ale pravdou je tiež to, že táto  
ústava silne reflektovala na to, že existuje federácia. Musím povedať, že tento text jednoducho  
nemohol predstavovať taký základ, ktorý neskoršie komisia mohla zobrať a povedzme len v  
ňom pokračovať a napísať ústavu.  
No zaoberali sme sa vyložene aj na odbornej báze rozdelením kompetencií, ktoré by mohli  
vzniknúť potom, čo bude Ústava Slovenskej republiky, Českej republiky. Najmä išlo o to, že  
to rozvoľnenie kompetencií sa politicky stavalo na tom, že zanikol centralistický systém  
riadenia a v rámci neho si Slovensko malo po ekonomickej stránke vytvárať svoje vlastné  
zázemie. K tomu potrebovalo plnohodnotné orgány a usporiadanie moci. Nastala situácia, keď  
sa zdalo, že sa delegácie Českej a potom Slovenskej národnej rady na nejakom texte dohodli,  
čo bol základ na ďalšiu diskusiu, ale rokovanie večer navštívil neskorší prezident Klaus spolu  
s ministrom hospodárstva, ktorí si vyžiadali istý čas na posúdenie predbežných dokumentov.  
Po dvoch hodinách mi oznámil kolega Kalvoda z Českej národnej rady, že oni s tým textom  
súhlasiť určite nebudú, čiže my sme odchádzali s tým, že sme vedeli, že česká strana má veľké  
výhrady.  
Napriek tomu Predsedníctvo SNR o tomto dokumente rokovalo, v konečnom dôsledku  
nezískal dokument dostatočnú väčšinu. Veľmi iniciatívne sa potom chopil práce podpredseda  
národnej rady Ivan Čarnogurský, ktorý zostavil tím ľudí. Ten vypracoval vlastne dva varianty.  
Prvý bol postavený na výsledkoch práce Plankovej komisie a druhý predpokladal, že bude  
existovať federácia; a bola vyhlásená takzvaná verejná diskusia. Tento akýsi prieskum verejnej  
mienky sa vlastne potom stal aj určitým vodidlom pri rozhodovaní o niektorých inštitútoch –  
spomeniem len jeden z nich. To bola voľba prezidenta. Keď sme formulovali tieto časti, tak  
z vyjadrení, ktoré zaslali všetky renomované právnické pracoviská, vyšlo že 9,7 % bolo za  
7
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
priamu voľbu a zvyšok podporoval voľbu prezidenta v parlamente, teda zachovanie tradícií  
vtedajšieho ešte Česko-Slovenska. Preto aj v ústave bola na prvom mieste napísaná voľba  
prezidenta v parlamente.  
Po voľbách v roku 1992 bola ustanovená komisia, tá mala zadanie vypracovať ústavu, ktorá  
bude plnohodnotnou Ústavou Slovenskej republiky ako samostatného štátu, to znamená  
s plnohodnotnou úpravou ústavných právomocí všetkých ústavných orgánov,  
zákonodarných, výkonných, súdnych. A vtedy sa hovorilo dosť aj o kontrolnej moci. Čiže mali  
sme zadanie v tomto smere. Vedeli sme zhruba, aké sú výsledky rozhovorov medzi víťazmi  
volieb. Mám na mysli medzi predstaviteľmi ODS a HZDS, a na základe toho potom začali  
práce už na konkrétnom texte ústavy.  
Jozef Prokeš  
Dovoľte, aby som priblížil trošku atmosféru, ktorá na tom prelome 89. a 90. roku vládla na  
Slovensku. To, čo nie je vo všeobecnom povedomí je, že k rozdeleniu česko-slovenskej  
federácie došlo najskôr na úrovni odborov, čo bola najväčšia spoločenská organizácia v celom  
Česko-Slovensku. Už 1. 3. 1990 sa odbory na zjazde v Prahe rozdelili na nezávislé slovenské  
odbory, dnešnú Konfederáciu odborových zväzov, a na Českomoravskú komoru. Čiže nálada  
občianstva bola už smerovaná – napriek výkrikom niektorých politikov – k tomu, aby sa  
federácia rozdelila na dva samostatné štáty.  
Stal som sa predsedom Slovenskej národnej strany, ktorá už od roku 1990, keď bola obnovená,  
hlásala samostatnosť Slovenskej republiky. Zásadne sme nepripúšťali, aby bola myšlienka  
samostatnej Slovenskej republiky budovaná na nejakom nepriateľstve voči českému národu  
alebo iným národnostiam, ktoré tu žili. V roku 1991 sa už začali objavovať prvé návrhy ústavy.  
S prvým návrhom priamo vo forme textu a s vytlačeným prišla Slovenská národná strana. Išiel  
som s ňou za pánom Ivanom Čarnogurským, ktorý bol vtedy v Predsedníctve SNR. Keďže  
som vedel, že v KDH majú tiež myšlienku samostatnosti, tak som poprosil, aby si to pozreli,  
prípadne, aby sme to doplnili a aby sme to spolu predložili. Výsledok toho bol, že v priebehu  
týždňa KDH predložilo svoj vlastný návrh ústavy do národnej rady. Tak samozrejme, my sme  
ten náš návrh rozdali medzi poslancov. Potom sa roztrhlo vrece a všetky politické strany začali  
predkladať svoje návrhy ústavy.  
Takže toto bol problém, ktorý bol do volieb v roku 1992. Potom sa začalo pracovať na ústavách  
priamo jednotlivých republík. Treba pripomenúť snáď, kto ste videli, tak si iste spomeniete,  
rozhovor pána Mečiara a pána Klausa, ktorý bol nedávno v RTVS, kde pán Klaus povedal, že  
myšlienka alebo podstata rozdelenia spoločného štátu bola založená a vložená do jeho  
existencie samotnej, že sa od samého začiatku v každej krízovej situácii ukázalo, že Slováci  
a Česi majú na spoločný štát iný názor. A to, čo si ja nesmierne vážim na obidvoch našich  
8
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
národoch? Že došlo k tomu rozdeleniu naozaj pokojnou cestou bez toho, aby kvapka krvi bola  
preliata.  
Peter Kresák  
Ja môžem dodať pár subjektívnych postrehov, pretože ja som nezastupoval žiadnu politickú  
stranu. Bol som tam prizývaný ako odborník z právnickej fakulty. Len to bolo také zvláštne  
obdobie, aspoň z môjho pohľadu. Ferko Mikloško načrtol tie štátoprávne rozhovory, ktoré  
prebiehali, ale tam prebiehal pohyb vo viacerých rovinách. Jednak to bola diskusia o budúcom  
usporiadaní, ktorá sa zvykne spájať s tým tradičným cestovaním po hradoch a zámkoch. Ale  
na druhej strane, čo je podľa mňa veľmi dôležité tiež, a treba to spomenúť, že potom hneď od  
začiatku od roku 1990 sa začínal aj demokratizačný proces, ktorý už sa musel dotýkať istých  
ústavných zmien bez ohľadu na to, ako dopadnú štátoprávne rozhovory. Ja mám na to tiež  
veľmi pekné osobné spomienky, pretože prezident Havel prišiel s myšlienkou vytvoriť Listinu  
práv a slobôd.  
Ja som mal tú česť, že nás tam národná rada nominovala do osobitnej iba päťčlennej komisie,  
ktorá v Prahe pripravila prvý návrh Listiny práv a slobôd. Vlastne to je ten dokument, ktorý  
neskôr Federálne zhromaždenie prijalo ako ústavný zákon č. 23/1991 Zb. Bola to  
niekoľkomesačná, veľmi pekná práca, pretože Listina práv a slobôd na území našej republiky  
neexistovala. Mali sme samozrejme vzory, ktoré išli až do Deklarácie ľudských práv a slobôd  
z francúzskej revolúcie. Mali sme k dispozícii a poznali sme iné ústavné dokumenty, ale takýto  
balík garantujúci základné práva a slobody sme nemali. Vytvorili sme vlastne návrh, ktorý  
potom po istých zmenách prijalo Federálne zhromaždenie.  
A ak by som mal naviazať na tvorbu ústavy v roku ´92, tak musím povedať, a veľmi som tomu  
rád, že sa text Listiny práv a slobôd s minimálnymi zmenami prevzal a dostal do ústavy. Keď  
sa aj dnes spätne pozrieme na ústavné zmeny, tak tá druhá hlava ústavy, ktorá obsahuje  
základné práva a slobody, bola menená minimálne. Čiže bol to taký fundament, z ktorého  
čerpá každý občan SR v súčasnosti a poskytuje potrebnú ochranu. Je to stále veľmi moderný  
dokument.  
9
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
2. blok tém  
Možno vnímať voľby v roku 1992 ako plebiscit o budúcnosti štátu?  
František Mikloško  
Ja si myslím, že HZDS vyhralo voľby na istom sociálnom programe, teda predstavovalo toho  
vodcu, ktorý ochráni Slovensko pred problémami, čo začali radikálne vystávať –  
nezamestnanosť, a tak ďalej. Myslím, že v prípade HZDS nehral národný rozmer rolu. Pokiaľ  
ide o ten ďalší vývoj, mne raz povedal poslanec SNS Brestenský, že aj keby čo bolo, tak SNS  
dokope Mečiara do samostatnosti. Michal Kováč a Augustín Marián Húska boli takými  
jasnými predstaviteľmi samostatného Slovenska. Ja by som v tejto chvíli povedal jednu vec,  
keď som bol predseda parlamentu, tak prišli raz ku mne predstavitelia Matice slovenskej na  
čele s pánom Kaliským. A vtedy mi tam pán Kaliský povedal, že aby som sa postavil na čelo  
emancipačného hnutia a aby sme teda išli do samostatnosti. Ja na to: pán Kaliský, ale veď  
ľudia nechcú rozdelenie Česko-Slovenska. A on hovorí, to nie je podstatné. Slovenské slová  
skrze dejiny sa utvárajú tak, že niekto sa postaví na čelo, zavelí, ľudia sa k tomu pridajú  
a potom už sú spokojní.  
No tak toto je istá logika našich novodobých dejín, lebo keď si pomyslíme – v 1918-tom roku  
väčšina Slovákov vôbec ešte nevedela, že my už patríme do Česko-Slovenska. V 1939-tom  
o tom znovu rozhodol Slovenský snem z večera na ráno, proste po príchode Jozefa Tisa od  
Hitlera. No a toto isté sa udialo vlastne v 1992-tom roku, že zvrchovanosť a slovenská ústava  
viedli nakoniec k tomu definitívnemu rozhodnutiu. Dnes všetci konštatujeme, že to dobre  
dopadlo a nejak sa nad tým nezamýšľame. A aby sme si uvedomili aj túto stránku našich dejín,  
že väčšinou sa rozhodujú deje tak, že niekto zavelí a tí ostatní sa pridajú. Ale potom tam hrozí  
aj isté odcudzenie obyvateľstva od elity, hrozí, že ľudia neberú ten štát za svoj.  
Ľubomír Fogaš  
Voľby v roku 1992 a najmä výsledky, ktoré označili v Čechách za víťaza volieb ODS a na  
Slovensku HZDS, predurčili podstatným spôsobom ďalší vývoj. Dá sa povedať, že keď by som  
sa mal držať tých legislatívnych zmien v oblasti ústavy, tak hneď po skončení volieb sa začali  
rozhovory medzi víťazmi volieb v Čechách a na Slovensku. Už vtedy existovalo viac signálov  
o tom, že česká strana sa pripravuje na osamostatnenie. Veď víťaz volieb v Českej republike  
nekandidoval za predsedu federálnej vlády, ale republikovej. Všetci rozhodujúci politici sa  
tlačili do orgánov Českej republiky, nie do federálnych.  
My, ako politici, ktorí predstavovali vtedy ľavicu, sme sa vypravili do Prahy, stretli sme sa  
s predstaviteľmi ODS a opýtali sme sa ich, ako si to oni predstavujú, keďže prejavy predsedu  
ODS Klausa boli také, že žiadne rozdvojovanie kompetencií nebude, že buď bude federácia so  
všetkými kompetenciami podľa jeho predstáv alebo federácia nebude. Tam sme sa dozvedeli,  
že naozaj je to tak, že teda nech slovenská strana pri akýchkoľvek rokovaniach nepočíta s tým,  
10  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
že by sa mohli upravovať kompetencie tak, že by boli posilnené. Majúc túto informáciu sme  
samozrejme veľmi podrobne sledovali ďalšie rozhovory, či už to bolo v Brne alebo v Bratislave.  
My sme si to vyhodnotili pre seba tak, že zrejme to speje k tomu, že federácia sa rozdelí, a preto  
sme súhlasili aj s tým, že prijmeme miesto v komisii, ktorá bude robiť už text ústavy, čo bude  
predložený do Slovenskej národnej rady.  
Celkovo tých variantov novej ústavy bolo deväť. Keď sme sa stretli prvýkrát v Trenčianskych  
Tepliciach v zložení, ktoré malo akoby predsa pripraviť text ústavy, čo bude aj pre samostatnú  
republiku, ale čo otvorí aj možnosť nejakej komunikácie s Čechmi a možnosť uzavretia,  
povedzme, nejakej, podľa Čarnogurského, štátnej zmluvy, tak jednoducho v tom čase  
existovalo 9 variantov. Fakticky sme nemohli povedať, že tento jeden variant teraz zoberieme  
a budeme robiť len s ním, lebo niektoré tie návrhy obsahovali pojmy, s ktorými sme sa nevedeli  
stotožniť, ako napríklad, povedzme, históriu vojnového slovenského štátu. Aj pojmovo to bolo  
pre nás do ústavy proste neprijateľné, pre nás ako generáciu, ktorá bola pri tom. Bolo prijateľné  
budovať na tradíciách Slovenského národného povstania, vyjsť aj z pojmológie toho obdobia  
a tak trochu rešpektovať aj tie krátke, ale predsa len tradície pojmológie u slovenského  
ústavného práva. Takže, vlastne sme začali pracovať viac menej na zelenej lúke s tým, že sme  
si boli vedomí toho, že ak sa tam nejaká formulácia nájde z niektorého z tých variantov, a je  
vhodná a dobrá, tak to bude dobré na to, aby sa tá ústava vôbec mohla schváliť, aby sa tam  
každý aspoň trošku videl.  
V tejto súvislosti sa vrátim k Listine základných práv a slobôd – vy ste urobili určitý koncept,  
ktorý sa stal predmetom rokovania potom aj v národných radách. Neskoršie sa uskutočnilo  
rokovanie Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a zástupcov federácie – federálneho  
parlamentu. My sme presadzovali, aby súčasťou listiny boli aj sociálne práva. Mali sme  
barličku, že už bývalá federácia prijala pakt o sociálnych a kultúrnych právach. A teda  
nakoniec sa sociálne práva stali aj súčasťou listiny a neskoršie aj ústavy, pretože táto debata sa  
tam odohrala znova – či áno či nie, najmä taká vec, ako je právo na bezplatné vzdelávanie.  
Myslím, že bola Slovensko aj pre trošku modifikovaná. Nie je to to isté, čo je v listine. Potom  
právo na zdravotnú starostlivosť. Na základe poistenia to nie je celkom bezplatné, ale je to tam  
tak formulované. Čiže začali sme tvoriť ústavu, súc si vedomí, že text by mal osloviť všetkých  
poslancov SNR a nielen predstaviteľov HZDS, predstaviteľov SNS a predstaviteľov, ktorí tam  
boli. Myslím, že rok 1992 bol kľúčovým rokom, a najmä výsledky volieb teda predurčili potom  
aj to zadanie, ktoré sme dostali.  
Peter Kresák  
Treba pripomenúť, že ústavný text, keď sa rodí, tak je to vždy vec kompromisu, a my sme mali  
už v tej komisii dlhú diskusiu práve o sociálnych právach, teda právach druhej a tretej  
generácie. Sociálne práva vždy, či chceme či nechceme, sú síce pekne napísané, ale keď príde  
11  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
na lámanie chleba, tak zákonodarca ich môže upraviť a veľmi silno ich môže aj obmedziť, čoho  
sme svedkami aj za posledných 20 rokov.  
Ešte na vašu pôvodnú otázku veľmi krátko. Ja som presvedčený, že voľby v roku 1992 vyhralo  
HZDS nie kvôli tomu, že by otvorene hlásalo v rámci svojho volebného programu, že bude  
presadzovať samostatnosť, ale z iných dôvodov. Keby to tak bolo, keby to bolo hlavnou témou,  
tak podľa mňa by asi bol víťazom niekto s inou stranou. Slovenská národná strana, ktorá sa k  
tomu hlásila alebo možno KDH by získali lepší výsledok. Ale proste faktom je, že k rozbitiu  
federácie dotlačil Klaus Mečiara. Čiže ja som presvedčený, že to nebola tá rozhodujúca otázka,  
ktorá umožnila také víťazstvo HZDS, aké bolo.  
Jozef Prokeš  
Ja už som spomenul vyjadrenie pána Klausa na túto tému, že to bolo vložené už do vienka  
spoločného štátu pri jeho vzniku – ten rozdielny pohľad na spoločný štát Slovákov a Čechov.  
Ak sa pýtate, že či možno považovať tie voľby v roku ´92 za isté referendum, tak odpoveď je  
áno. A dôkaz na to je, že Klausova strana kandidovala vtedy aj na Slovensku. O tom takmer  
nikto nevie, pretože jej výsledok bol prakticky nula, celá nula, nič. To znamená, že Slováci  
nemali záujem o nejakú spolu spoločnú československú stranu.  
A teraz k legitimite vzniku. Dosť sa ozývajú hlasy, že to bolo nelogické, nelegitímne  
rozdelenie, lebo nebolo referendum. Treba si spomenúť, že to referendum nebolo alebo nemalo  
byť o rozdelení spoločného štátu, ale o vystúpení z federácie. Bolo niekoľko možností výstupu.  
Keby bolo také referendum, jedna strana povie áno a druhá nie, výsledok je, že celý federálny  
majetok by pripadol tej strane, ktorá povie nie, a to bolo jedno veľké nebezpečie. To mohlo  
dopadnúť tak, že Slováci by povedali nie a Česi áno. Ale vzhľadom na toto delenie majetku,  
by to potom bez krvi asi neskončilo. Druhá možnosť bola, samozrejme, že obidve strany  
povedia áno, no a teraz vznikne jeden obrovský paradox, obidve republiky vystúpia  
z federácie, ale tým federácia nezaniká ako právny subjekt. Ostal by jej majetok, akurát by  
nemala občanov.  
Ešte k samotnej ústave. Prečo je tá preambula taká alebo onaká? Celé to spočívalo v tom, že  
bola snaha, aby to bolo prijateľné pre čo najväčšie, najširšie spektrum poslancov SNR vtedy.  
A aby sa zmenil názov zo Slovenskej národnej rady na Národnú radu Slovenskej republiky.  
Viete prečo? Pretože poslanci s maďarským materinským jazykom protestovali, že keď to  
bude Slovenská národná rada, že sa to týka len Slovákov. Tak sa to zmenilo na Národnú radu  
Slovenskej republiky, a aj tak nikto z nich nehlasoval. Takisto, čo sa týkalo preambuly, tam  
tiež boli výhrady, odvolávaním sa na to, či na ono. V tom 1990-tom roku prišiel pomerne silný  
impulz alebo cítenie proti socializmu, ktorý bol predtým, a preto tam nebola odvolávka.  
A takisto Uhorsko sa stotožňovalo s posledným storočím, teda s maďarizáciou. Odvolávkou  
na Veľkú Moravu sme chceli povedať, že Slováci tu sú už viac ako 1000 rokov. To bol dôvod.  
12  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
František Mikloško  
Ja len chcem k tomu dodať, že v 1990-tom roku mala Československá republika 72 rokov.  
A v 1992-om chceli Česi prvýkrát odísť z republiky. To nebolo nikdy predtým, už mali toho  
dosť a myslím si, že to spôsobili tie dva roky. Tu proste do Havla hádzali vajcia, my sme tu  
mali stálu krízu, VPN sa rozdelilo na HZDS a VPN, bol tu problém s jazykovým zákonom.  
Mne povedal jeden český politik, ktorý počas celých rokovaní sa držal, že musíme sa držať  
ústavnosti, že oni majú toho dosť, oni idú preč a keď sa aj neprijme ústavný zákon vo  
Federálnom zhromaždení, oni si to trúfnu pred svetovou diplomaciou, že odchádzajú. To bol  
jeden moment, ktorý podľa mňa tiež urýchlil a urobil pokojným to rozhodnutie, že Česi ako  
väčší subjekt proste už nechceli, netrvali na tom, aby tu bol spoločný štát. Chceli z neho odísť.  
3. blok tém  
Aká bola cesta vládneho návrhu Ústavy Slovenskej republiky do Slovenskej národnej  
rady? Krátko môžeme zhodnotiť aj funkciu ústavnoprávneho výboru v tomto procese.  
Ľubomír Fogaš  
Keď sme boli po voľbách v 1992-om roku a vtedajší premiér Mečiar prišiel s tým, že on po  
prvých rokovaniach so svojím partnerom v Čechách je presvedčený, že to speje k rozdeleniu,  
tak navrhol vytvoriť komisiu z politických síl, ktoré boli vtedy zvolené do národnej rady.  
Realita bola taká, že KDH účasť na týchto prácach odmietlo. SNS sa zúčastnilo a za HZDS sa  
zúčastňovali traja ľudia naviac. Musím povedať, že nebolo to tak zorganizované, že by každý  
z nás mal vypracovať nejakú časť, niektorú hlavu ústavy alebo nejakým spôsobom predložiť  
svoj vlastný text. V podstate tým, že sme boli z rôzneho politického spektra, tak sme museli  
pracovať všetci na všetkom a až dosiahnutý konsenzus sa spracovával do nejakého čistopisu,  
ktorý postupne vznikal.  
Samozrejme tých konfliktov pri tvorbe ústavy bolo viac. Už sme spomenuli Listinu  
základných práv a slobôd. Existoval samozrejme aj v tom čase názor, že načo to tam budeme  
dávať? Veď máme federálnu listinu. Lebo nič nebolo známe, že toto je jednoducho jasná  
politická línia, tak jednoducho sme boli presvedčení o tom. Nakoniec tu bola vtedy relatívne  
krátko existujúca španielska ústava, ktorá tie základné práva tiež obsahovala. Nakoniec sme  
povedali, že áno, bude to súčasťou ústavy a ja som veľmi rád, pretože vlastne táto časť dostala  
hneď v roku 1993 vysoké pozitívne hodnotenie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.  
Keď sme tam boli prijímaní, tak to bol prvý konflikt – druhý vznikol potom okolo toho, že či  
dvojkomorový parlament alebo jednokomorový parlament. Samozrejme, keď druhú komoru,  
tak akú? Lebo existuje model, ktorý je v Čechách – teda senát. A potom vznikla otázka, či tú  
druhú komoru nemajú tvoriť zástupcovia regiónov. Aj taký model bol predstaviteľný. Tie  
13  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
diskusie bolo vždy nejako potrebné uzavrieť. Vychádzali sme z toho, aké sú skúsenosti na  
Slovensku, a keď sú skúsenosti z existencie Československa, čo je pre občanov zrozumiteľné,  
a čo je prijateľné. Vznikla otázka, či prezident? Ako inštitúcia áno alebo nie, ba dokonca boli  
tam aj hlasy, že veď aj kolektívna hlava štátu môže byť. Toto bolo neprijateľné, pokiaľ by mala  
vzniknúť samostatná Slovenská republika. Dosť práce zabrala časť, ktorá sa týkala postavenia  
NKÚ. Dlho sme sa bavili aj o tom, či ombudsman áno alebo nie, nakoniec až v roku 2001,  
myslím tou takzvanou veľkou alebo euronovelou, sa do ústavy dostal aj tento inštitút.  
Padla tu v predchádzajúcej debate otázka prokuratúry. Samozrejme, že aj táto otázka bola  
predmetom debaty. V Čechách už vtedy existovali tendencie na vytvorenie štátneho  
zastupiteľstva, ktoré by fakticky a politicky bolo podriadené ministerstvu spravodlivosti.  
Teda vlastne vznikla otázka, či je to potom nezávislý orgán. Nie je to nezávislý orgán, keď  
minister je predstaviteľ politickej strany, čo je lepšie? Nakoniec formulácia prokuratúry tak  
ako je, bola vlastne dohodnutá aj po debatách s bývalým federálnym generálnym  
prokurátorom a neskorším predsedom SNR a prezidentom SR Gašparovičom. Reálne,  
jednoducho sme dospeli k záveru, že tento orgán má mať všetky prvky aj politickej  
nezávislosti.  
Boli spomenuté konflikty, ktoré vznikli medzi mnou a vtedy premiérom Mečiarom, najmä  
v súvislosti s tým, že ak máme v ústave napísané, že prezident republiky je najvyšším  
veliteľom ozbrojených síl, bez vzťahu k federácii to fakticky nebolo možné, lebo slovenské  
ozbrojené sily v tom čase samostatne neexistovali. Neexistovala ani samostatná polícia. Čiže  
povedzme, túto kompetenciu prezidenta sme museli jednoducho odložiť, teda jej účinnosť, až  
do vzniku prípadnej samostatnej republiky. Veľké debaty boli okolo – vtedy sa to nazývalo  
nie národná banka, ale emisná banka. Jednoducho to ustanovenie bolo nakoniec veľmi strohé  
s tým, že podrobnosti upraví zákon. Mali sme na mysli zákon, ktorým už bude definitívne  
jasné, že to bude národná banka a že teda bude to tak, že bude samostatná republika.  
Zadanie pre mňa aj od mojich kolegov bola taká parlamentná forma vlády, aby inštitucionálne  
usporiadanie ústavných orgánov bolo úplne štandardné, tak ako aj v iných krajinách bez  
nejakých osobitných excesov. S tým, že ústava má mať ustanovenie, ktoré nás bude otvárať  
svetu a také ustanovenie tam bolo; napriek tomu, že už spomínaná euronovela v roku 2001  
atď., práve toto ustanovenie, tento článok prepracovala, pretože ten pôvodný text ústavy  
obsahoval iba vlastne dovolanie, že Slovenská republika môže vstupovať aj do zväzku s inými  
krajinami. Mali sa na mysli vtedy aj euro štruktúry, čo bola ambícia Slovenskej republiky.  
Peter Kresák  
Zopár poznámok musím z môjho pohľadu pridať, kde ste vlastne začali s tým, že či proces  
prijímania ústavy bol urýchlený, alebo či nebol urýchlený. Dnes už pri tom spätnom pohľade  
je to skôr možno otázka pre historikov ako pre aktívnych právnikov. Práve z tohto pohľadu  
14  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
musím upozorniť na jednu vec – iste, tie problémy, čo Ľubo spomínal, tie boli a ešte aj sú a  
dodnes sa diskutujú. Riešenie by sa dalo nájsť vo viacerých variantoch. Mňa len mrzí  
skutočnosť, že my máme 1. septembra vlastne bola prijatá ústava, máme sviatok, máme dnes  
deň ústavy, 30. výročie. Len otázka, ja som dodnes nenašiel odpoveď, prečo sa to udialo  
1. septembra – takže poviem iba príklad: vieme dobre, že k vytvoreniu samostatných republík  
prišlo 1. januára 1993. To znamená, z môjho pohľadu bol ešte čas, že sa nebolo treba až tak  
ponáhľať, ale hovorím, to už hodnotím iba z historického pohľadu. Mohli sa niektoré veci  
dotiahnuť viac do konca, lebo reálnou skutočnosťou je, že vzhľadom na tú rýchlosť, s ktorou  
sa ústava chystala, nebol čas pripraviť k tomuto dokumentu dôvodovú správu, a to je vážna  
vec. Aj keď vieme, že dôvodová správa nemá normatívny charakter, je to dôležitý text, ktorý  
objasňuje úmysly tvorcu daného právneho predpisu.  
Iba poviem, že keby bola dôvodová správa taká, ako sa patrí, tak by sa možno viaceré konflikty  
dali vyriešiť aj čítaním tých myšlienok, ktoré neboli dopovedané v 2001-om roku, keď sme  
predkladali tú našu euronovelu. To bola novela, ktorá sa dotkla 47 článkov a 8 nových  
vytvorila, napísali sme 147 stranovú dôvodovú správu, ktorá objasňovala krok za krokom  
každé jedno ustanovenie, každý jeden odsek. A myslím si, že práve ten časový tlak spôsobil,  
že nebol čas na vypracovanie tohto dôležitého dokumentu. Na záver možno iba príklad. Česká  
republika, ktorá bola v takej istej situácii a ktorá sa tiež už chystala reálne na rozpad, prijala  
svoju ústavu, teda Ústavu Českej republiky až 17. decembra, čiže tesne pred rozpadom  
federálneho štátu. Je to už otázka hypotetická – mohlo dôjsť k tomu podobným spôsobom aj  
na Slovensku? Možno by sa niektoré veci stihli kvalitnejšie urobiť, ale hovorím, to nie je  
negatívna kritika, proste iba konštatovanie.  
František Mikloško  
Ja mám politické vysvetlenie k tomu, že prečo 1. septembra. To bol štýl politiky Vladimíra  
Mečiara, že prekvapil vždy súpera. On v auguste odrazu vyhlásil, že ideme riešiť kompetencie  
– všetci behali, nevedeli, čo sa deje, čiže to bol jeho štýl. On tou ústavou aj tou zvrchovanosťou  
prekvapil. To bol štýl jeho politiky.  
Jozef Prokeš  
Ferko, musím ťa opraviť. Ten 1. september mám na svedomí ja. A dôvod je jednoduchý.  
Prvého septembra sa vždy začína školský rok a teraz majú deti sviatok, tak si môžu pamätať,  
kedy bola prijatá ústava.  
Ľubomír Fogaš  
Bolo to tak, že my sme skončili práce na texte ústavy. No a povedali sme, že pôjdeme vysvetliť  
vláde, aký ten text je, a aké sú prípadne ešte jeho úskalia. Výsledok bol taký, že ja som dostal  
od predsedu vlády odpoveď, že nič netreba vysvetľovať, ústavu sme si preštudovali, vieme to  
tiež čítať, my si myslíme, že ústava je dobre pripravená. Nato som sa aj ja s prekvapením  
15  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
dozvedel, že nielenže je text akceptovaný výkonnou mocou, ale že už aj bude predložený  
parlamentu. Dôvodová správa v tom čase skutočne nebola vypracovaná. Ja som mal  
spracované nejaké časti, ale len tie, ktoré som aj predtým z rôznych dôvodov spísal. Ale to  
nebola dôvodová správa ani pre tie časti. No a to teda vznikla akoby nová komisia, ktorú  
zriadila ministerka spravodlivosti. A táto komisia alebo toto grémium potom vypracovalo  
dôvodovú správu, taká je pravda. Preto aj niektoré tie vysvetlenia by boli možno hlbšie  
a presvedčivejšie. A možnože by ste nám aj občania lepšie rozumeli, keby to takto prebehlo.  
To nie je žiadna konšpirácia, prečo tá ústava bola prijatá 1. septembra. Bolo to tak, že k textu  
ústavy bolo predložených myslím 322 pripomienok. Niektorí poslanci chodili doslova aj za  
mnou a pýtali sa, či môžu mať takúto pripomienku. Každému som povedal, dajte  
pripomienku, nech sa to ešte raz posúdi – náš záujem je, aby ústava bola prijatá v čo najlepšom  
texte vo vzťahu k tomu, akú má plniť funkciu. Mnohé pripomienky boli vyložene technického  
charakteru, ale uspokojovali aspoň toho, kto tú pripomienku dal. Že sa teda podieľal na tvorbe  
v rámci legislatívneho procesu.  
Rokovanie sa zaseklo na preambule. Tá preambula nebola taká, aká je dnes v ústave. Pôvodne  
bola napísaná všeobecnejšia preambula, ktorá sa začínala myslím slovami „my občania“.  
Teraz sa tým preambula končí. Reálne dva varianty preambuly spôsobili to, že sa fakticky  
preambula dotvárala počas rokovania v národnej rade a toto bol kompromis, ktorý bol  
prijateľný aspoň pre časť poslancov z maďarských strán. Ako to povedal raz Béla Bugár, my  
sme nechceli byť proti ústave, tak sme radšej odišli z hlasovacej siene, ale súhlasili sme s tým,  
aby to aspoň tak bolo formulované.  
Ja som bol v opozícii, ale cieľ vládnej garnitúry bol taký, prijať ústavu v deň vyhlásenia  
Slovenského národného povstania. To bol cieľ. Ale ten cieľ sa nedal dosiahnuť s ohľadom na  
rozsah pripomienok aj rozsah konfliktov, ktoré pritom vznikali. Hľadať nejaký kompromis  
ešte vo formuláciách a podobne bolo nesmierne zložité. Čiže 1. septembra to bolo preto, lebo  
legislatívna práca v národnej rade sa jednoducho nestihla. To je pravda a hovorí sa aj o tom,  
že práveže aj situáciu urýchlila nešťastná autonehoda pána Dubčeka, že to malo vplyv na to,  
že tá diskusia netrvala ešte dlhšie.  
Jozef Prokeš  
Ja som viedol všetky hlasovania až do záverečného o pozmeňovacích návrhoch, ktoré tu boli  
spomenuté, a Ľubo, keby to bolo bývalo prijaté na deň Slovenského národného povstania, tak  
by sme mali dneska len jeden sviatok a takto máme dva.  
16  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
4. blok tém  
Aký mala genéza vzniku ústavy a samotný text ústavy vplyv na ďalšiu existenciu  
Slovenskej republiky, ako to formálne aj obsahovo ovplyvnilo prvé týždne a mesiace jej  
života? Videli ste už v úvodných dňoch, týždňoch, že niektoré veci ste mohli urobiť inak?  
František Mikloško  
Politicky to rozdelilo Slovensko a do určitej miery to delí až do dnešných dní, kým nevymrie  
generácia toho účastná. Hlasovanie po mene a v priamom televíznom prenose, či pri  
zvrchovanosti alebo ústave, proste spôsobilo, že si nás zapamätali, a v tomto smere ma to  
sprevádza celý život, že som zradca národa. Čiže to, čo malo byť nejakým spôsobom  
zjednocujúce a spájať, rozdelilo slovenskú spoločnosť na zradcov a tých iných. Veď tu je  
republika a všetci pre ňu žijeme, a tu sme a chceme ju zveľaďovať. Ale tá republika začala  
veľkým rozdelením spoločnosti.  
Ľubomír Fogaš  
Pre mňa sa hlasovaním práce v tomto smere neskončili, pretože moja politická strana v tom  
čase trvala aj po rokovaniach na tom, že musí byť prijatý ústavný zákon o rozdelení federácie  
a predtým musí byť prijatý ústavný zákon o delení majetku. Vedeli sme, že toto môže spôsobiť  
ďalší konflikt. To boli dva ďalšie ústavné kroky, ktoré sme si mysleli, že sa musia udiať preto,  
aby to bolo pokojné rozdelenie. A súčasne som sa podieľal na vypracovaní ďalších bodov  
s Českou republikou. Tých ďalších 16 a neskoršie 22 zmlúv vlastne bolo prijatých už v tom  
čase a vypracovaných po rokovaní s českou stranou, než nastal ten deň D, teda 1. 1. 1993.  
Čiže pre mňa to obdobie bolo takým silným pocitom zodpovednosti za to, že keď už sme sa  
na to dali, len nech to dobre dopadne, nech tie vzťahy medzi obidvoma krajinami a najmä  
medzi ľuďmi sú úplne normálne. A ja som presvedčený, že sú lepšie, ako boli v čase rokovania  
o rozpade federácie. Všetky také hodnotenia – boli pre mňa pohladením duše. Potom  
stanovisko Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, do ktorej sme boli prijímaní súbežne  
s Českou republikou v júni roku 1993, keď toto zhromaždenie konštatovalo, že slovenská  
ústava je ústavou demokratického štátu, ktorý uznáva vládu zákona, obsahuje ochranu  
všetkých základných práv a slobôd, a teda ide o štandardnú ústavu.  
Peter Kresák  
Ja môžem veľmi stručne iba k podstate vašej otázky: môžeme mať výhrady k spôsobu  
prijímania. Môžeme mať výhrady k obsahu ústavy z roku 1992. Veci sa menia – ľudia, keď  
robia, nerobia veci bez chyby. Ale, či to bolo potrebné, tak tam je moja odpoveď jednoznačná.  
Áno, ak má vzniknúť suverénny štát, a bolo jasné, že vznikne, tak na to, aby štát fungoval musí  
mať občianstvo, musí mať územie, musí mať štátnu moc, to všetko sme mali, aj keď na úrovni  
federácie, ale musí mať aj vlastné zákony na čele s ústavou. To znamená, že ústava, ako  
chrbtová kosť právneho poriadku, je nevyhnutnou súčasťou každého suverénneho štátu. Čiže  
17  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
z tohto pohľadu hovorím, napriek všetkým výhradám bolo nevyhnutné, aby sa ústava prijala.  
Nemusela sa prijímať 1. septembra dobre, prijala sa, vážime si to. Snažili sme sa ju neskôr  
upraviť a ukázalo sa, že doposiaľ svoju životnosť dokázala.  
Tých noviel, na ktorých som mal to šťastie alebo tú česť podieľať sa, bolo viacero, nejedná sa  
iba o tú veľkú euronovelu, ale tomu predchádzala ešte veľmi dôležitá novela z roku 1999, ktorá  
významným spôsobom modifikovala postavenie hlavy štátu a niektoré ďalšie otázky. Nebola  
politická vôľa na prijatie nového ústavného textu, to nebolo reálne. A pamätáte si, aký  
obrovský boj bol potrebný zviesť v národnej rade v tej širokej koaličnej vláde Mikuláša  
Dzurindu! Bolo veľmi, veľmi otázne, či sa nám podarí získať tých 90 hlasov. Nakoniec sa nám  
to podarilo a boli sme radi, že sme ústavný text posunuli do roviny, ktorá umožnila ďalší vývoj  
Slovenskej republiky. Ale myšlienky o novom ústavnom texte neboli absolútne reálne a neboli  
ani priechodné.  
Jozef Prokeš  
Mne teraz naozaj zostáva len poďakovať priateľom právnikom za to, že vtedy pripravili dobrú  
ústavu. To dokazuje fakt, že sme podľa nej vybudovali štát. My sme mali omnoho zložitejšiu  
situáciu ako mala Česká republika, pretože my sme museli všetky štátne inštitúcie vlastne  
budovať od základu. Česká republika to mala jednoduchšie v tom, že federálne inštitúcie  
premenovala na české a mali to tak aj s personálom. To nie je výčitka, to je konštatovanie  
historického faktu, ktorý bol a s ktorým sme sa museli vyrovnať. Horšie je, že z tej vtedy dobrej  
ústavy suverénneho štátu máme dneska trhací kalendár.  
5. blok tém  
Myslíte si, že nastal čas na novú ústavu? Alebo máme si vážiť túto, ktorú máme, a svojím  
spôsobom ju chrániť pred azda nepatričnými zásahmi?  
František Mikloško  
Ja si zatiaľ neviem predstaviť politickú vôľu na novú ústavu a skôr by som to zredukoval, že  
si neviem predstaviť, že by sme sa dnes dohodli na nejakej novej preambule. To by bol nielen  
slovenský problém, ale medzinárodný. Som presvedčený, že aj Maďarsko by sa do toho  
pustilo.  
Ľubomír Fogaš  
Aj teraz, po niektorých – aj zbytočných – zmenách by jednoducho ústava mala chvíľu žiť bez  
toho, aby tam existovali, okrem nevyhnutných, nejaké ďalšie zásahy. Potom ďalšia generácia  
nech uváži, či spĺňa spoločenské podmienky nášho života, súvisiace napríklad  
s elektronizáciou, ochranou životného prostredia a podobne, alebo či s vývojom politickej  
situácie bude nevyhnutné ešte niečo zmeniť. Ja si tiež neviem predstaviť, že by v súčasných  
podmienkach bolo možné napísať novú ústavu a prijať ju.  
18  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Ústava SR ako základ samostatnej štátnosti“  
Jozef Prokeš  
Ja si myslím, že túto ústavu možno len vyčistiť od niektorých zbytočností, ktoré sa tam dostali  
v skrátenom legislatívnom konaní. Nemôžete napísať novú ústavu, aby tam nebolo prakticky  
to isté len v iných článkoch, v iných paragrafoch a trošku s iným textom. Ale výsledok bude,  
pokiaľ to chce byť demokratická ústava, že tam zasa bude len to isté. A pokiaľ sú tu nejaké  
reči, že chce niekto novú ústavu, že ju treba, tak sa len chce zviditeľniť.  
Peter Kresák  
Iste sú veci, ktoré by sa dali vylepšiť a ktoré by bolo možno potrebné zmeniť. Ale je tu, je to  
naša ústava, treba aby sme si ju vážili, aby sme ju rešpektovali. Žiaľ, to platí najmä pre našich  
politikov, pretože podľa toho, ako sa oni k ústave správajú, tak sa správajú k ústave asi aj  
občania. Tie vzory, ktoré vidíme – mne to niekedy pripadá skôr ako opovrhovanie naším  
základným zákonom. To, čo stvárajú niektorí politici aj cez predkladanie svojich  
pozmeňujúcich návrhov. Čiže učme aj my našich reprezentantov ústavu si vážiť, potom si ju  
budú vážiť aj naši občania.  
19