Parlamentný inštitút K NR SR  
január - február 2023  
Obsah  
1. Prijatie eura v Chorvátsku a vstup do Schengenu  
2. Tridsaťročie jednotného trhu  
3. Nariadenie o zahraničných dotáciách  
4. ECOFIN  
5. Návrh zmeny trhu s elektrinou  
6. Päť miliárd EUR na financovanie priorít Európy  
7. NextGenerationEU  
8. Vojenský konflikt na Ukrajine  
9.Cenový strop pre ruské ropné produkty  
10. Inflácia  
11. Rýchly prehľad tém  
2
Parlamentný inštitút K NR SR  
Prijatie eura v Chorvátsku  
a vstup do Schengenu  
Od 1. januára 2023 sa eurozóna rozšírila o nového člena, Chorvátsko sa zaradí  
medzi 20 štátov Európskej únie, ktoré majú spoločnú menu, a plne sa tak pripája  
k schengenskému priestoru. Je to dôležitý míľnik nielen pre Chorvátsko, ale aj pre  
Európsku úniu ako celok. Ide o ôsme rozšírenie Schengenu, prvého po 11 rokoch.  
Rada už v decembri 2021 potvrdila, že Chorvátsko splnilo podmienky na vstup do  
schengenského priestoru. Proces hodnotenia sa uskutočnil od roku 2016 do roku  
2020. Jeho súčasťou bola úspešná cielená overovacia návšteva v roku 2020 na  
overenie vykonávania opatrení v oblasti riadenia vonkajších hraníc. Stalo sa tak  
po tom, čo Komisia potvrdila, že Chorvátsko v roku 2019 úspešne dokončilo  
schengenský hodnotiaci proces.  
Od začiatku nového roka postupne kunu nahradí euro s výmenným kurzom  
1 euro za 7,53450 chorvátskych kún. Počas nasledujúcich týždňov sa budú obe  
Solution  
meny používať vedľa seba, aby tak bolo možné stiahnutie kuny z obehu. Cena  
tovarov bude aj naďalej uvedená v oboch menách. Duálne zobrazovanie cien sa  
stalo povinným už 5. septembra 2022 a bude pokračovať až do 31. decembra  
2023. Chorvátska národná centrálna banka bude vymieňať kunové bankovky  
bez časového obmedzenia a kunové mince do 31. decembra 2025. Táto služba je  
bezplatná.  
Viac informácií tu.  
3
Parlamentný inštitút K NR SR  
Tridsaťročie jednotného trhu  
Európska únia oslavuje 30. výročie svojho jednotného trhu. Bol to práve jednotný  
trh, ktorý bol jednou z kľúčových hnacích síl a veľkým úspechom európskej  
integrácie. Vznikol 1. januára 1993 a umožnil voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu  
a osôb.  
Za 30 rokov jednotný trh viedol k bezprecedentnej integrácii trhu medzi  
jednotlivými hospodárstvami členských štátov.  
Veľkým prínosom bol hlavne pre rýchlejší hospodársky rozvoj nových členských  
štátov, ktoré vstúpili do EÚ po jeho vytvorení. Pomohol rýchlejšie odstrániť  
prekážky a rozdiely medzi jednotlivými krajinami a podporil ich rast.  
Jednotný trh bol kľúčový aj pri riešení pandémie COVID-19, ako aj pri aktuálnej  
energetickej kríze, ktorá vznikla po ruskej invázii na územie Ukrajiny. Zachovanie  
a posilňovanie integrity jednotného trhu bude nevyhnutné, aby Európa mohla  
reagovať na nové výzvy koordinovaným spôsobom a naďalej podporovať  
konkurencieschopnosť európskych hospodárstiev.  
Viac informácií tu.  
Nariadenie o zahraničných dotáciách  
Solution  
Pravidlá EÚ pre hospodársku súťaž, verejné obstarávanie a ochranu obchodu  
zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivých podmienok  
hospodárskej súťaže pre všetky spoločnosti na jednotnom trhu.  
Existujúce nástroje sa však nevzťahujú na štáty  
mimo EÚ, ktoré poskytujú ich príjemcom  
nespravodlivú výhodu.  
4
Parlamentný inštitút K NR SR  
Ak sa zistí, že dotácie narúšajú hospodársku súťaž, Komisia môže uplatniť  
opatrenia na vyriešenie tohto problému. Tie by mali zabrániť podnikom využívať  
napríklad pôžičky s nulovým úrokom, financovanie pod úrovňou nákladov.  
Spoločnosti budú musieť na základe nových pravidiel informovať Komisiu  
o plánovaných fúziách a akvizíciách, ak jedna zo zainteresovaných strán má v EÚ  
obrat aspoň 500 miliónov eur a zahraničný finančný príspevok je aspoň  
50 miliónov eur. Komisia preskúma aj výberové konania vo verejnom obstarávaní,  
ak hodnota obstarávania je aspoň 250 miliónov eur.  
V nadchádzajúcich týždňoch Komisia predloží návrh vykonávacieho nariadenia,  
ktoré objasní platné pravidlá a postupy vrátane formulárov na oznamovanie  
koncentrácií a postupov verejného obstarávania, výpočtu lehôt, postupov  
prístupu k spisom a dôvernosti informácií. Zainteresované strany potom budú  
mať štyri týždne na poskytnutie spätnej väzby k týmto návrhom dokumentov  
pred dokončením a prijatím vykonávacích pravidiel do polovice roku 2023.  
Viac informácií tu a tamtiež.  
ECOFIN  
Dňa 17. januára sa konalo zasadnutie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti.  
Švédske predsedníctvo predstavilo pracovný program na prvý polrok tohto roku,  
keďže sa od 1. januára stalo predsedníckym štátom v Rade.  
Ekonomické a finančné dôsledky ruskej agresie proti Ukrajine  
Ministri si vymenili názory na hospodársky a finančný dosah vojny Ruska proti  
Ukrajine. Komisia informovala ministrov o hospodárskej a finančnej situácii  
na Ukrajine, ako aj o vykonávaní makrofinančnej pomoci EÚ Ukrajine.  
V decembri 2022 Rada a Európsky parlament prijali legislatívu, ktorá umožní  
požičať Ukrajine ďalších 18 miliárd EUR v roku 2023. Európska komisia podpísala  
s Ukrajinou memorandum o porozumení, pričom sa jej vyplatila prvá časť pomoci  
vo výške 3 miliardy EUR.  
Nástroj na obnovu a odolnosť  
Očakáva sa, že v priebehu roku 2023 postupne každý z 27 členských štátov aspoň  
raz požiada o vykonávacie rozhodnutia týkajúce sa aktualizácií národných plánov  
obnovy a odolnosti s cieľom získať prístup k novým grantom REPowerEU alebo  
požiadať o dostupné pôžičky, alebo zohľadní aktualizované pridelenie RRF.  
5
Parlamentný inštitút K NR SR  
Európsky semester 2023  
Rada iniciovala každoročný proces európskeho semestra na monitorovanie  
hospodárskej politiky, politiky zamestnanosti a fiškálnej politiky členských štátov.  
Prijala závery k správe o mechanizme varovania do roku 2023, ako aj závery  
k ročnému prieskumu udržateľného rastu na rok 2023. Schválila odporúčanie  
z roku 2023 o hospodárskej politike eurozóny. Ten bude predložený Európskej  
rade na schválenie na jej zasadnutí v marci predtým, ako ho bude môcť Rada  
prijať na jednom z nadchádzajúcich zasadnutí Rady Ecofin.  
ECOFIN (február) 2023  
Na februárovom zasadnutí Rady sa ministri zamerali na vykonávanie a vplyv  
sankcií prijatých v nadväznosti na ruskú agresiu voči Ukrajine. Taktiež diskutovali  
o preskúmaní správy hospodárskych záležitostí a vo svojich príspevkoch poskytli  
politické usmernenia, pokiaľ ide o všeobecné témy, ktoré predložilo švédske  
predsedníctvo (napr. spôsoby ako zabezpečiť fiškálnu úpravu špecifickú pre  
jednotlivé krajiny pri súčasnom zachovaní mnohostranného dohľadu  
zakotveného v spoločných fiškálnych pravidlách a referenčných hodnotách EÚ, či  
väčšie zameranie sa na strednodobé plánovanie). V rámci Mechanizmu na  
podporu obnovy a odolnosti Rada prijala aktualizáciu národného plánu Nemecka.  
Viac informácií tu a tamtiež.  
Návrh zmeny trhu  
s elektrinou  
Európska komisia spúšťa verejnú konzultáciu  
o reforme dizajnu trhu s elektrinou v EÚ,  
s cieľom lepšie chrániť spotrebiteľov pred nadmernou nestabilitou cien. Tým chce  
podporiť prístup k bezpečnej energii z čistých zdrojov a zvýšiť odolnosť trhu.  
V súčasnej kríze vysokých a nestálych cien elektriny sa ekonomické bremeno  
Solution  
prenieslo na konečných spotrebiteľov. Preto je potrebná reforma, ktorá by lepšie  
ochránila domácnosti a podniky pred vysokými cenami energie, zvýšila odolnosť  
a urýchlila prechod stanovený v Európskom zelenom dohovore a pláne  
REPowerEU.  
Začatá konzultácia, trvajúca do 13. februára, podporí prácu Komisie na  
legislatívnom návrhu, ktorý má byť predložený v prvom štvrťroku tohto roka.  
Konzultácia sa zamerala sa na štyri hlavné oblasti:  
6
Parlamentný inštitút K NR SR  
Zníženie závislosti účtov za elektrinu od krátkodobých cien fosílnych palív  
a podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie;  
Zlepšenie fungovania trhu s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok a plne  
využívať alternatívy k plynu, ako je skladovanie a reakcia na dopyt;  
Posilnenie ochrany a postavenia spotrebiteľov;  
Zlepšenie transparentnosti trhu, dohľadu a integrity.  
Viac informácií tu.  
Päť miliárd EUR  
na financovanie priorít Európy  
Európska komisia si v mene Európskej únie požičiava  
na medzinárodných kapitálových trhoch a vypláca  
finančné prostriedky členským štátom a tretím  
krajinám v rámci rôznych úverových programov.  
Najväčším programom je NextGenerationEU v hodnote až 800 miliárd EUR, ktorý  
sa snaží podporiť zotavenie Európy z pandémie koronavírusu prostredníctvom  
investícií do udržateľnosti, digitálnych riešení a odolnosti.  
Európska komisia vo svojej prvej syndikovanej emisii na rok 2023 získala 5 miliárd  
EUR prostredníctvom 30-ročného dlhopisu splatného 4. marca 2053. V rámci  
tohto prístupu Komisia v mene EÚ vydáva skôr spoločné „dlhopisy EÚ“ než  
samostatne označené dlhopisy pre jednotlivé programy.  
Emisia sa stretla so silným záujmom investorov z celej Európy a sveta. Bola  
prekročená viac ako 10-krát, pričom ponuky presiahli 51 miliárd EUR.  
Prostriedky získané prostredníctvom transakcie sa použijú na financovanie priorít  
EÚ  
a
konkrétnejšie dvoch hlavných programov  
program obnovy  
NextGenerationEU a program makrofinančnej pomoci + pre Ukrajinu.  
Emisiou Komisia získala takmer 10 miliárd EUR zo svojho cieľa financovania  
vo výške 80 miliárd EUR na prvý polrok 2023. To zahŕňa 4,68 miliardy EUR  
získaných začiatkom januára prostredníctvom aukcie dlhopisov EÚ.  
Viac informácií tu.  
7
Parlamentný inštitút K NR SR  
NextGenerationEU:  
Európska komisia  
schválila kladné  
predbežné hodnotenie  
žiadosti Slovenska  
Európska komisia schválila kladné predbežné hodnotenie žiadosti Slovenska  
o platbu vo výške 709 miliónov EUR vo forme grantov (bez predbežného  
financovania) v rámci Nástroja na obnovu a odolnosť (RRF), kľúčového nástroja  
v srdci NextGenerationEU.  
Slovensko 25. októbra 2022 predložilo Komisii žiadosť o platbu na základe  
dosiahnutia 14 míľnikov a dvoch cieľov stanovených vo vykonávacom rozhodnutí  
Rady pre druhú splátku. Patria sem reformy a investície do obehového  
hospodárstva, do systémov vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, do riadenia  
výskumných a inovačných činností, do schém na prilákanie kvalifikovaných  
pracovníkov, ako aj do digitálnej ekonomiky, verejného obstarávania a boja proti  
korupcii. Táto druhá žiadosť o platbu zahŕňa aj investície zamerané na ochranu  
prírody a biodiverzity a na zlepšenie digitálnych zručností.  
Slovenské orgány spolu so svojou žiadosťou poskytli podrobné a komplexné  
dôkazy preukazujúce uspokojivé plnenie 14 míľnikov a dvoch cieľov. Komisia tieto  
informácie dôkladne posúdila pred predložením kladného predbežného  
hodnotenia žiadosti o platbu.  
Komisia zaslala svoje kladné predbežné hodnotenie uspokojivého plnenia  
míľnikov a cieľov súvisiacich s touto žiadosťou o platbu zo strany Slovenska  
Solution  
Hospodárskemu a finančnému výboru (EFC) so žiadosťou o jeho stanovisko.  
Stanovisko EFC, ktoré má byť doručené maximálne do štyroch týždňov, by sa  
malo zohľadniť pri hodnotení Komisie. Na základe stanoviska EFC Komisia prijme  
konečné rozhodnutie o vyplatení finančného príspevku v súlade s postupom  
preskúmania prostredníctvom komitologického výboru. Po prijatí rozhodnutia  
Komisiou sa môže uskutočniť výplata prostriedkov Slovensku.  
Viac informácií tu.  
8
Parlamentný inštitút K NR SR  
Vojenský konflikt na Ukrajine  
Partneri EÚ a G7 sa dohodli  
na cenovom strope  
pre ruské ropné produkty  
Už rok trvajúca vojenská invázia Ruskej  
federácie na Ukrajinu má rozsiahly  
dopad aj na európsku ekonomiku. EÚ  
reagovala prijatím viacerých sankčných  
balíčkov, a to už od roku 2014.  
Spočiatku išlo o reakciu na nezákonnú  
anexiu Krymu a Sevastopoľu a zámernú  
destabilizáciu Ukrajiny. Dňa 23. februára  
2022 EÚ rozšírila sankcie v reakcii na  
uznanie častí Doneckej a Luhanskej  
oblasti.  
Po 24. februári 2022 sankcie masívne  
rozšírila a v súčasnosti prijala už deväť  
sankčných balíkov. Rozšíril sa aj režim  
sankcií EÚ voči Bielorusku za zapojenie  
do ruskej agresie proti Ukrajine a ako  
doplnok k už zavedeným sankciám  
vzhľadom na politickú situáciu. Sankcie  
Európska únia spolu s medzinárodnou  
koalíciou cenových stropov G7+ prijala  
ďalšie cenové stropy pre námorné ruské  
ropné produkty. Pomôže to stabilizovať  
globálne energetické trhy, z čoho budú  
mať prospech krajiny na celom svete.  
Dopĺňa cenový strop pre ropu platný  
od decembra 2022, ako aj embargo EÚ  
na dovoz námornej ropy a ropných  
produktov do Európskej únie.  
Pre  
ruské  
ropné  
produkty  
boli  
stanovené dve cenové úrovne: jedna pre  
„premium-to-crude“ ropné produkty,  
ako je nafta, petrolej a benzín a druhá  
pre „discount-to-crude“ ropné produkty,  
ako je vykurovací olej a ťažký benzín, čo  
odráža dynamiku trhu. Maximálna cena  
za prémiové produkty bude 100 USD za  
barel a maximálna cena za zľavnené  
produkty bude 45 USD za barel.  
sa  
prierezovo  
týkajú  
schopnosti  
ruského štátu a vlády vstúpiť na  
kapitálové a finančné trhy a služby EÚ,  
s
cieľom obmedziť financovanie  
eskalačných politík. Sankcie sa týkajú  
finančného, energetického a technolo-  
gického sektora, dopravy i obmedzení  
vo vízovej politike.  
Aktuálne EÚ predstavila desiaty balík  
sankcií, ktorý bude zahŕňať zákaz  
Cenový strop pre ropné produkty sa  
zavádza od 5. februára 2023. Zahŕňa 55-  
dňové obdobie ukončenia prepravy  
ruských ropných produktov po mori  
zakúpených nad cenový strop za pred-  
pokladu, že boli naložené na plavidlo  
v prístave nakládky pred 5. februárom  
exportu  
s
cieľom pripraviť ruské  
hospodárstvo o kritické technológie či  
priemyselný tovar a nastaviť nové  
opatrenSiao, kltuortéiomnajú zabrániť obchá- 2023 a vyložené v konečnom prístave  
určenia pred 1. aprílom 2023. Cenové  
dzaniu sankcií. Sankcie nemajú vplyv na  
potravinovú bezpečnosť a vzťahujú sa  
výlučne na bilaterálny obchod medzi  
EÚ a Ruskom – nie na medzinárodný  
obchod.  
stropy pre ropné produkty a ropu sa  
budú neustále monitorovať, aby sa  
zabezpečila ich účinnosť  
a
vplyv.  
Samotné cenové stropy sa prehodnotia  
a podľa potreby upravia.  
Viac informácií tu.  
9
Parlamentný inštitút K NR SR  
Inflácia za január a február 2023  
Inflácia eurozóny, január a február 2023  
Viac informácií tu.  
Inflácia v eurozóne a na Slovensku, január a február 2023  
Viac informácií tu.  
  
10  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Obchod a klíma  
Rýchly  
prehľad  
tém  
Ekonomická  
predpoveď na zimu 2023  
Európska komisia, členské štáty  
EÚ a 26 partnerských krajín  
Potom, ako sa začal konflikt na  
Ukrajine, vstúpilo hospodárstvo  
EÚ do roku 2023 na lepšom  
základe než sa predpokladalo na  
jeseň 2022.  
spúšťajú  
obchodu pre klímu“.  
„Koalíciu  
ministrov  
Cieľom je vybudovať partnerstvá  
medzi obchodnými a klimatic-  
kými komunitami a identifikovať  
spôsoby, akými môže obchodná  
politika prispieť k riešeniu zmeny  
klímy. Koalícia bude podporovať  
obchod a investície do tovarov,  
Predbežná  
zimná  
predpoveď  
zvyšuje výhľad rastu na tento rok  
na 0,8 % v EÚ a 0,9 % v eurozóne.  
Ročná miera rastu na rok 2022 sa  
dnes odhaduje na 3,5 % v EÚ, ako  
aj v eurozóne.  
Miera nezamestnanosti zostala do  
konca roka 2022 na historickom  
minime 6,1 %. Dôvera sa zlepšuje  
a januárové prieskumy naznačujú,  
že hospodárska aktivita sa má tiež  
vyhnúť poklesu v prvom štvrťroku  
2023.  
služieb  
a
technológií,  
ktoré  
pomáhajú zmierňovať klimatické  
zmeny a prispôsobovať sa im.  
Viac informácií tu.  
Predpokladaný  
rast  
zimnej  
Zelená dohoda pre priemysel  
priebežnej prognózy na rok 2023  
vo výške 0,8 % v EÚ a 0,9 % v euro-  
zóne je o 0,5 a 0,6 percentuálneho  
Európska zelená dohoda, ktorú  
Komisia predložila 11. decembra  
2019, stanovuje smelý cieľ: urobiť  
z Európy 1. klimaticky neutrálny  
kontinent do roku 2050.  
bodu vyšší ako  
v
jesennej  
predpovedi. Miera rastu na rok  
2024 zostáva nezmenená, na  
úrovni 1,6 % pre EÚ a 1,5 % pre  
eurozónu. Na konci horizontu  
Európsky klimatický zákon sľubuje  
v záväzných právnych predpisoch  
klimatickú neutralitu a prechodný  
cieľ: znížiť čisté emisie skleníko-  
vých plynov minimálne o 55 % do  
roku 2030 v porovnaní s úrovňami  
v roku 1990.  
prognózy  
má  
byť  
objem  
produkcie takmer o 1 % vyšší než  
v jesennej predikcii.  
Viac informácií tu.  
Viac informácií tu.  
  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Text: Mgr. Dominika Nováková, Odbor Parlamentný inštitút  
Mgr. Peter Garbarčík, PhD., Odbor pre európske záležitosti  
Kristína Hučková, stážistka  
Grafická úprava: Kristína Hučková , Mgr. Dominika Nováková  
Schválila: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Obrazový a fotografický materiál:  
von-der-leyen-president-of-the-european-commission/  
passport-free-schengen-zone  
financial-affairs-council-ecofin-meetings-on-5-6-october/  
2020-EU-forecast-RW0oIRkW8U/index.html  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
© Parlamentný inštitút  
marec 2023