Príloha č. 1
1
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
16. 02. 2022 – 25. 02. 2022
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
Marec 2022
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
február 2023
2.Definovanie problému
Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.
V intenciách s cieľmi Plánu obnovy a odolnosti SR - komponent 05 Adaptácia na zmenu klímy a Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pripravilo návrh zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal vytvoriť legislatívny rámec integrovaného manažmentu krajiny v súlade s Európskym dohovorom o krajine, v súčasnosti už Dohovoru o krajine Rady Európy.
Podpisom dohovoru sa každá zmluvná strana zaviazala „zaviesť a realizovať krajinné koncepcie zamerané na ochranu, manažment a plánovanie krajiny prostredníctvom prijatia špecifických opatrení uvedených v článku 6 dohovoru“ a „právne uznať krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity“. Podľa Dohovoru o krajine Rady Európy je ochrana krajiny definovaná ako „činnosti smerujúce k zachovaniu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania a/alebo ľudskej aktivity“.
V súčasnosti sa ukazuje, že problém ochrany a tvorby krajiny je nedostatočne v SR zabezpečovaný, napriek tomu, že pojem krajina používa stavebný zákon a najmä zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Ukazuje sa to následne pri riešení akútnych problémoch, ktoré vznikajú pri extenzívnom rozvoji jednotlivých obcí a miest. Príkladom je Demänovská dolina, Štrbské Pleso, ale aj ďalšie územia na Slovensku. Napriek tomu, že v súčasnosti existuje mnoho odborných podkladov o území, či z hľadiska ochrany prírody a krajiny, geológie, vôd a mnohých ďalších, tieto nie následne evalvované a preto nie sú využité pri príprave rozvojových dokumentov, najmä pri obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie.
3.Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).
Cieľom zákona je vytvoriť legislatívny rámec pre zabezpečenie dokumentov krajinného plánovania, ktoré by zabezpečili odborný podklad pre vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie, všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav, programov starostlivosti o les a iných strategických materiálov, koncepcií a programov a plánov s možným priamym vplyvom na krajinu a pre povoľovanie stavieb a činností.
Príloha č. 1
2
4.Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:
Dotknuté subjekty sú:
samosprávne orgány - obce a samosprávne kraje,
orgány štátnej správy - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, okresný úrad a dotknuté orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov.
5.Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Jedinou alternatívou je ponechanie súčasného stavu, Najmä ponechanie spracovávania územných plánov bez odborných podkladov, ktoré by mali zabezpečiť hodnotenie ekologickej únosnosti krajiny, bez návrhu opatrení na klimatické zmeny, opatrení na zadržiavanie vody v území, vytváranie dostatočnej zelene a pod. Negatívnym príkladom v súčasnosti je napr. Demänovská Dolina, Štrbské Pleso.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
-Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o obsahu dokumentácie krajinného plánovania,
-Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na spracovanie dokumentácie krajinného plánovania a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti.
7.Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.
8.Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
K preskúmaniu účelnosti zákona a jej cieľov dôjde v rokoch 2023-2025 pri obstarávaní dokumentácií krajinného plánovania, kde pri procese zadania a návrhu dokumentácie krajinného plánovania budú dotknuté orgány verejnej správy uplatňovať svoje stanoviská.
Ďalšiemu preskúmaniu účelnosti dôjde aj pri spracovávaní územnoplánovacích dokumentácii po roku 2025, pre ktoré práve už spracované a schválené dokumentácie krajinného plánovania budú záväzným podkladom.
Predpokladá sa obstarávanie a schválenie Krajinného plánu Slovenska v roku 2023. Začatie obstarávania a schvaľovania krajinných plánov regiónov (pre územia okresov resp. iné špecifikované územia) a miestnych krajinných plánov (pre územia obcí) sa predpokladá postupne od roku 2024.
Po spracovaní a schválení dokumentácií krajinného plánovania bude mať orgán krajinného plánovania povinnosť pravidelne, najmenej raz za päť rokov, preskúmať schválenú dokumentáciu krajinného plánovania.
Kritériami preskúmaniu účelnosti - vstupnými indikátormi - budú na jednej strane spomínané stanoviská dotknutých orgánov a na druhej strane výstupnými indikátormi schválené dokumentácie krajinného plánovania, ktoré následne budú vložené do registra dokumentácie krajinného plánovania po roku 2024 výsledkový indikátor.
Hlavným indikátorom tak budú samotné schválené dokumentácie krajinného plánovania Krajinný plán Slovenska, krajinné plány regiónov (pre územia okresov resp. iné špecifikované územia) a miestne krajinné plány (pre územia obcí). Z hľadiska kvantitatívnych ukazovateľov predpokladáme schválenie Krajinného plánu Slovenska a 49 krajinných plánov regiónov (pre územia okresov resp. iné špecifikované územia), ako aj 70 miestnych krajinných plánov (pre územia obcí) do roku 2025.
Príloha č. 1
3
Rovnako ďalším indikátorom budú aj schválené územnoplánovacie dokumentácie (nové resp. aktualizované zmenami a doplnkami), ktoré boli spracované na základe schválených dokumentáciách krajinného plánovania. Jeho kvantitatívny ukazovateľ však nie je možné definovať.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
Predkladaným zákonom sa identifikoval negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na sociálne vplyvy, a žiadny vplyvy na podnikateľské prostredie, na služby pre občana a taktiež žiadny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Identifikované negatívne a pozitívne vplyvy sú vypracované v samostatných analýz vybraných vplyvov.
Z hľadiska podnikateľského prostredia, zákon nevytvára nové oprávnené osoby v oblasti spracovávania dokumentácie krajinného plánovania resp. dokumentácie ochrany prírody a krajiny. Ide len o rozšírenie ich doterajších činností.
Ohľadom zníženia výdavkov na rozpočet verejnej správy MŽP SR zahrnul do svojej kapitoly REPowerEU výdavky v celkovej výške 5 452 535,- EUR, ktoré sú:
-spracovanie Krajinného plánu Slovenska, 250 000,- EUR na rok 2023,
-osobné výdavky MŽP SR (5 novoprijatých zamestnancov) súvisiace so spracovaním Krajinného plánu Slovenska, regionálnych krajinných plánov a implementáciou reformy krajinného plánovania na roky 2024-2026, 259 428,- EUR - 3x 86 476,- EUR
-Register dokumentácie krajinného plánovania – hardwarové komponenty (dátové úložisko, koncové a aplikačné služby) na vytvorenie a vývoj tohto registra, 35 000,- EUR na rok 2023,
-osobné výdavky MŽP SR/SAŽP (4 novoprijatí zamestnanci/experti – odborný garant, programátor, analytik, vývojár) súvisiace s vytvorením Registra dokumentácie krajinného plánovania na roky 2023-2026, 250 763 EUR - 92 387,- EUR na rok 2023 a 3x52 792, EUR na roky 2024-2026
-osobné výdavky MV SR – okresné úrady (79 novoprijatých zamestnancov) súvisiace so spracovaním miestnych krajinných plánov a implementáciou reformy krajinného plánovania na roky 2024-2026, 4 279 344,- EUR - 3x 1 426 448,- EUR
-a navyše kapitálové výdavky pre MŽP a MV SR – 3x126 000 € (1500€ na zamestnanca) = 378 000 EUR.
Príloha č. 1
4
11.Kontakt na spracovateľa
Ing. Tibor Németh, riaditeľ odboru tvorby krajiny, 02/5956 2498,
tibor.nemeth@enviro.gov.sk
, Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava
12.Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.
Pracovná skupina odborníkov z rôznych oblastí, ktoré sa týkajú krajinného plánovania, a to zo zástupcov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Štátnej ochrany prírody SR, Slovenskej agentúry životného prostredia, Ministerstva dopravy a výstavby SR, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstva kultúry SR, akademickej obce, ústavov Slovenskej akadémie vied, odborných a stavovských organizácii (zriadená rozhodnutím ministra ŽP č. 30/2021 – 12).
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 023/2022
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
STANOVISKO KOMISIE
(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)
K MATERIÁLU
NÁVRH ZÁKONA O KRAJINNOM PLÁNOVANÍ A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV
I. Úvod: Ministerstvo životného prostredia SR dňa 16. februára 2022 predložilo na PPK materiál „Návrh zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na životné prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi dopracovať bod 10. Poznámky, Doložky vybraných vplyvov, o zhrnutie vplyvov vo vyznačených oblastiach.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V doložke vybraných vplyvov sa uvádza, že predmetný návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie rozpočtovo zabezpečené v plnom rozsahu. Avšak podľa vypracovanej analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy bude návrh zákona zakladať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to na rok 2023 v sume 277 387 eur, na rok 2024 v sume 4 133 108 eur a na rok 2025 v sume 5 063 108 eur, pričom na rok 2023 nie rozpočtovo kryté výdavky v kapitolách MŽP SR a MV SR v celkovej sume 277 387 eur a v rokoch 2024 a 2025 v celkovej sume 1 343 108 eur ročne. Rozpočtovo nekryté výdavky súvisia so zabezpečením obstarania krajinného plánu Slovenska a najmä s personálnym posilnením výkonu štátnej správy na MŽP SR a okresných úradoch. Rozpočtovo kryté len výdavky na zabezpečenie obstarania krajinných plánov regiónov a miestnych krajinných plánov v roku 2024 v celkovej sume 2 790 000 eur a v roku 2025 v celkovej sume 3 720 000 eur.
Za oblasť zamestnanosti žiada Komisia, aby všetky negatívne vplyvy vyplývajúce z návrhu zákona (zvýšenie počtu zamestnancov kapitol a osobných výdavkov) boli rozpočtovo zabezpečené v rámci limitov výdavkov a počtu zamestnancov dotknutých kapitol schválených uznesením vlády SR č. 577 zo 14. októbra 2021, ktorým vláda SR schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 2024, bez dodatočných požiadaviek na návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 2025. S cieľom stabilizácie verejných financií a dodržania rozpočtových cieľov je potrebné na úseku finančného riadenia v pôsobnosti kapitol kontinuálne realizovať opatrenia na optimalizáciu a zefektívnenie vynakladania verejných prostriedkov. Zároveň Komisia upozorňuje na dodržiavanie ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
Príloha č. 1
5
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z ktorých vyplýva, že výdavky štátneho rozpočtu je kapitola povinná používať hospodárne, efektívne a účelne. Komisia sa nestotožňuje s potrebou zamestnávať nových zamestnancov na obdobie 3, 6, resp. 9 mesiacov. Komisia zastáva názor, že činnosť by mohla byť vykonaná na základe dohôd o výkone práce mimo pracovného pomeru.
Keďže takto predložený materiál zakladá zvýšené nekryté vplyvy na rozpočet verejnej správy, Komisia ho žiada prepracovať takým spôsobom, aby všetky výdavky z neho vyplývajúce boli rozpočtovo zabezpečené bez nekrytých vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Technické pripomienky k analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy:
V tabuľke č. 1 žiada Komisia v roku 2023 doplniť počet zamestnancov v počte 4 osoby (v prepočítanom počte podľa postupného nástupu zamestnancov SAŽP) a ich mzdové výdavky v sume 68 460 eur. Napriek tomu, že SAŽP je príspevková organizácia, ide o zvýšenie počtu zamestnancov a mzdových výdavkov, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet. Vzhľadom na uvedené Komisia žiada v rokoch 2024 a 2025 upraviť počet zamestnancov z „+84“ na „+86“ v oboch rokoch a sumu mzdových výdavkov zo sumy 956 148 eur na sumu 995 268 eur ročne; zároveň Komisia žiada upraviť počet zamestnancov na rok 2023 pre SAŽP v tabuľke č. 7 na 4 osoby (v prepočítanom počte podľa postupného nástupu zamestnancov SAŽP) a v tabuľke v časti 2.2.4.
V tabuľke č. 1 je potrebné text „MIRRI SR / OP Slovensko“ nahradiť textom „MŽP SR / Program Slovensko“, nakoľko uvedený cieľ je v kompetencii MŽP SR a výdavky budú rozpočtované priamo v kapitole MŽP SR ako sprostredkovateľského orgánu; súčasne Komisia odporúča používať v celom texte slovné spojenie „Program Slovensko“, a nie „OP Slovensko“.
Do časti 2.1.1. žiada Komisia doplniť aj financovanie z Programu Slovensko a následne ho zohľadniť v tabuľkách č. 4 a 8.
V časti 2.1.1. text prvého odseku navrhuje Komisia v nadväznosti na tabuľku č. 1 upraviť nasledovne: Návrh zákona predstavuje negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to na rok 2023 vo výške 277 387 eur, na rok 2024 vo výške 4 133 108 eur a na rok 2025 v sume 5 063 108 eur, pričom na rok 2023 nie rozpočtovo kryté výdavky v sume 277 387 eur, v rokoch 2024 a 2025 v sume 1 343 108 eur ročne.
V časti 2.2.4. na str. 3 je potrebné opraviť výpočet ročnej sumy osobných výdavkov od 1.1.2024 za MŽP SR zo sumy 8 476 EUR/rok na sumu 86 476 EUR/rok,
V tabuľke č. 9 sumy v riadku „Osobné výdavky celkom“ nie súčtom súm v riadkoch „Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)“ a „Poistné a príspevok do poisťovní (620)“; tento nesprávny súčet je potrebné upraviť a úpravu zohľadniť v ostatných tabuľkách analýzy.
Vyhodnotenie:
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy prepracovaný v zmysle požiadavky.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o prehodnotenie vyznačenia vplyvov na podnikateľské prostredie a ich zaznačenie v Doložke vybraných vplyvov v časti 9. vybrané vplyvy materiálu a dopracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Odôvodnenie: Materiál priamo ovplyvní oprávnené osoby pre krajinné plánovanie, ako aj spracovateľov
dokumentácie, čo je nutné vyhodnotiť z pohľadu vplyvov na podnikateľské prostredie. Rovnako aj zapracovanie podmienok krajinného plánovania ako napr. hodnotenie ekologickej únosnosti krajiny, návrhu opatrení na klimatické zmeny, opatrení na zadržiavanie vody v území, vytváranie dostatočnej zelene, do podkladov územného plánovania, rozšíri nároky na povolenie realizácie podnikateľských zámerov, tak aby tieto požiadavky boli naplnené.
Vyhodnotenie:
Sme naďalej toho názoru, že predkladaný zákon nemá vplyv na podnikateľské prostredie v zmysle bodu 10. Poznámky.
K sociálnym vplyvom
Predložený materiál okrem iného počíta s vytvorením nových pracovných miest na všetkých okresných úradoch, na Ministerstve životného prostredia SR, ako aj v Slovenskej agentúre životného prostredia. Z daného vyplýva, že predložený materiál zakladá sociálne vplyvy, ktoré je potrebné korektne označiť v bode 9. Doložky vybraných vplyvov a zároveň ich bližšie zhodnotiť v separátnej Analýze sociálnych vplyvov, predovšetkým v bode 4.4. - vplyvy na zamestnanosť a na trh práce a v bode 4.1 - vplyvy na hospodárenie dotknutých domácnosti.
Vyhodnotenie:
V zmysle pripomienky považujeme vplyv za pozitívny avšak marginálny z pohľadu Metodiky. Dopĺňame len bod 4.4. do novej Analýzy sociálnych vplyvov.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Príloha č. 1
6
V §13 sa spomína aj zoznam, ktorý je vedený v elektronickej podobe a zverejňovaný na webovom portáli, čo tiež Komisia považuje za vplyv na informatizáciu spoločnosti. Komisia poukazuje aj na ods. 8 v § 13, kde predkladateľ uvádza, že sa uvedený zoznam zverejňuje na webovom portáli ministerstva. Uvedené je potrebné zosúladiť s inými ustanoveniami, kde sa informácie zverejňujú na webových sídlach.
Vyhodnotenie:
V zmysle pripomienky to považujeme vplyv za pozitívny avšak marginálny z pohľadu Metodiky, na túto činnosť nie je potrebné v rámci META-IS vytvárať špeciálne služby (koncové či aplikačné). Jednotlivé ustanovenia zosúladené.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením: