1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
B. Osobitná časť
K Čl. I
K § 1:
Ustanovenie definuje predmet úpravy zákona o krajinnom plánovaní, v ktorom sa upravujú ciele a úlohy krajinného plánovania, postup obstarávania a schvaľovania dokumentácie krajinného plánovania, pôsobnosť orgánov štátnej správy v krajinnom plánovaní a postavenie krajinného plánovania v priestorovo plánovacích procesoch. Zákon implementuje aj články Dohovoru o krajine Rady Európy1 s cieľom podporiť ochranu, manažment a plánovanie všetkých typov krajiny tak, aby zákon o krajinnom plánovaní bol adekvátnym právnym uznaním krajiny ako základnej zložky prostredia obyvateľstva v súlade s Dohovorom o krajine Rady Európy.
K § 2:
Na účely tohto zákona sa vymedzujú pojmy, ktoré zatiaľ nie zákonne upravené a pre potreby aplikačnej praxe je dôležitý ich jednotný výklad.
Ide o pojmy krajina, ďalej integrovaný manažment krajiny, ekologická optimalizácia využívania krajiny, krajinný typ, krajinný ráz, krajinný obraz, charakteristický vzhľad krajiny, historická krajinná štruktúra, krajinná štruktúra, ekologická konektivita, územné podmienky. Viaceré pojmy prevzaté z Vestníka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. XVIII 2010, čiastka 1b v súvislosti s Metodikou identifikácie a hodnotenia charakteristického vzhľadu krajiny. Niektoré pojmy ako napr. definícia cieľovej kvality je prebratá z Dohovoru o krajine Rady Európy.
Ak zákon používa pojem, ktorý je upravený v niektorom právnom predpise a vyhovuje krajinnoplánovacej praxi, zákon ho využíva. Príkladom je pojem ochrana krajiny, zelená
infraštruktúra alebo adaptačné opatrenie na zmenu klímy, ktoré definované v osobitných právnych predpisoch.
1 Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. č. 201 zo 16. marca 2005 k návrhu na podpis Európskeho dohovoru o krajine
2
K § 3:
Ustanovenie definuje krajinné plánovanie, najmä jeho ciele a úlohy.
V odseku 1 je stanovené, že cieľom krajinného plánovania v súlade s Dohovorom o krajine rady Európy, ktorý stanovuje, že na realizáciu krajinných koncepcií sa každá zmluvná strana zaväzuje zaviesť nástroje zamerané na ochranu, manažment a/alebo plánovanie krajiny. Cieľom krajinného plánovania je podporiť starostlivosť, manažment a plánovanie krajiny, prostredníctvom súhrnu zásad, činností a opatrení zabezpečujúcimi optimálne využitie krajiny.
Preto tak, ako je ustanovené v odseku 2 krajinné plánovanie sa stáva nástrojom integrovaného manažmentu krajiny pre starostlivosti o životné prostredie. Krajinné plánovanie však nie je osamotený systém, je prepojený s ostatnými priestorovo plánovacími procesmi ako je územné plánovanie, manažment vôd, ochrana prírody a krajiny, pozemkové úpravy a iné a na druhej strane vytvára podklad pre všetky priestorové plánovacie koncepcie a plánovacie a rozvojové dokumenty, ktoré majú vplyv na krajinu. Príkladom je územnoplánovacia dokumentácia, priemet stratégie adaptácie na zmenu klímy, resp. akčný plán na ich implementáciu, zásady ochrany pamiatkového územia, projekty pozemkových úprav, Vodný plán Slovenska, plány manažmentu čiastkových povodí a povodňového rizika, plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií, dokumentácia ochrany prírody a krajiny, plán starostlivosti o les, stratégiu ochrany biodiverzity, dokumenty ochrany a využitia nerastného bohatstva štátu, surovinovej politiky, stavu chránených ložiskových území a potenciálu využitia geotermálnej energie, programy odpadového hospodárstva, štátny program sanácie environmentálnych záťaží, plán rozvoja distribučnej sústavy, program na zlepšenie kvality ovzdušia a iné schválené odvetvové stratégie, projekty, programy, a iné koncepčné dokumenty a súvisiace priestorové údaje. Na rozdiel od územného plánovania nie je krajinné plánovanie zamerané na územný rozvoj územia, na definovanie funkčného využívania územia a na jeho priestorové usporiadanie, ale na zabezpečenie komplexnej starostlivosti o krajinu a to najmä ekologicky optimálnu priestorovú organizáciu a využitie krajiny, ekologickú stabilitu a konektivitu, obnovenie devastovaných a degradovaných častí krajiny, hospodárne využívanie prírodných zdrojov, zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva krajiny vrátane krajinného rázu, adaptačné opatrenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia, opatrenia na zvyšovanie retenčnej schopnosti krajiny, ochrany pred povodňami a ochrany vodných pomerov a zlepšenia stavu biodiverzity. Vytvoriť komplexný podklad pre územné plánovanie a iné dokumenty z dopadom na krajinu.
Úlohy a činnosti, ktoré krajinné plánovanie zabezpečuje definované v odseku 3, ktoré sa odvíjajú od cieľov krajinného plánovania.
V odseku 4 je zadefinovaný verejný záujem pre účely krajinného plánovania, ide predovšetkým v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov o zabezpečenie práva na priaznivé životné prostredie na úseku
3
plánovacích procesov. Krajina nesmie byť zaťažovaná ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.
K § 4:
Ustanovenie v odseku 1 stanovuje, že základným nástrojom krajinného plánovania je dokumentácia krajinného plánovania, ktorou sa komplexne rieši starostlivosť o krajinu. Pri príprave dokumentácie krajinného plánovania, sa prihliada na funkčnú využiteľnosť územia. Dokumentácia krajinného plánovania sa stane odborným podkladom pre ďalšie dokumentácie, ktoré majú vplyv na rozvoj územia alebo majú priamy alebo nepriamy vplyv na krajinu. Príkladom môže byť napr. zosuvné územie, na ktoré krajinný plán upozorní stanoví jeho charakter, limity, ale následným dokumentom, napr. územným plánom obce bude na uvedenom mieste navrhnutá možná činnosť a konkrétne opatrenia, za akých je možné danú činnosť vykonať. Následne bude na úvahe konkrétneho subjektu, či za takýchto podmienok pôjde do realizácie svojho zámeru. Pozitívom dokumentácie krajinného plánovania je skutočnosť, že v etape prípravy zámerov, bude podklad, ktorý bude zosúlaďovať všetky krajinnoekologické podmienky územia. Dokumentácia krajinného plánovania zabezpečuje ochranu prírodného a kultúrno-historického dedičstva, životného prostredia. Jedným z prioritných cieľov je starostlivosť o krajinu a podpora adaptácie na zmenu klímy.
Obsah dokumentácie krajinného plánovania podrobnejšie rieši odsek 2. Podrobný obsah jednotlivých stupňov dokumentácie krajinného plánovania bude obsahovať vykonávacia vyhláška.
V odseku 3 sa určuje vertikálna štruktúra dokumentácie krajinného plánovania. Krajinný plán Slovenska, krajinný plán regiónu a miestny krajinný plán tvoria hierarchické stupne dokumentácie krajinného plánovania. Termín „dokumentácia krajinného plánovania“ je súhrnným vyjadrením existencie obsahovo hierarchicky previazaných dokumentácií krajinného plánovania.
V odseku 4 je podrobnejšie popísaná forma spracovania dokumentácie krajinného plánovania. Má všeobecnú časť a záväznú časť, ktoré sú spracované v textovej forme a grafickej forme.
Odsek 5 stanovuje, že dokumentácia krajinného plánovania sa následne využíva ako záväzný podklad pre vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie, jej zmien a doplnkov, všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav, komplexné zisťovanie stavu lesov a iných strategických materiálov, koncepcií a programov s možným priamym vplyvom na krajinu a pre povoľovanie rôznych činností s dopadom na krajinu. Odsek 6 ustanovuje formu dokumentácie krajinného plánovania, pričom bude pozostávať z textovej časti a grafickej časti, zároveň určuje, že tlačená a elektronická podoba budú identické.
V odseku 7 je ustanovený význam a funkcia regulatívov dokumentácie krajinného plánovania. Akým spôsobom sú vyjadrované v dokumentácii krajinného plánovania.
4
Odsek 8 popisuje prvky krajinnej štruktúry v rámci dokumentácie krajinného plánovania a zároveň určuje ich zachovanie a záväznosť. Ich zachovanie sa zabezpečí určením optimálneho spôsobu využitia.
Odsek 9 vyjadruje väzbu na prijatý zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý účinnosť od 1. apríla 2024, konkrétne o väzbu na navrhovaná informačný systém územného plánovania a výstavbu, s tým, že tento informačný systém by bol využívaný aj pre proces krajinného plánovania.
K § 5:
Podľa odseku 1 Krajinný plán Slovenska je dokumentáciou krajinného plánovania najväčšieho územného celku Slovenskej republiky. Definuje základné zásady, smery a priority integrovaného manažmentu a základné aspekty optimálneho využívania krajiny Slovenskej republiky.
Odsek 2 upravuje základný obsah Krajinného plánu Slovenska, pričom v súlade s ustanovením odseku 3 sa obsah a rozsah Krajinného plánu Slovenska sa podrobnejšie určujú v zadaní. Základný obsah Krajinného plánu Slovenska bude rozpracovaný vo vykonávacej vyhláške.
V odseku 4 sa určuje, že schvaľujúcim orgánom Krajinného plánu Slovenska je vláda Slovenskej republiky a záväzná časť sa vydá ako nariadenie vlády Slovenskej republiky.
Odsek 5 ustanovuje Krajinný plán Slovenska ako záväzný pre obsah regionálneho krajinného plánu.
K § 6:
Odsek 1 krajinného plánu regiónu stanovuje pre akú časť krajiny sa spracúva. Ide predovšetkým o územie okresu alebo viacerých okresov vo väzbe na spracovanie územných systémov regionálnej úrovne, ale na základe rozhodnutia obstarávateľa regiónom nemusí byť len celé územie vyššieho územného celku, ale môže ním byť územie povodia vodných tokov, chránená vodohospodárska oblasť, chránená krajinná oblasť, národný park, a územie s osobitým režimom starostlivosti o krajinu národného významu alebo inak špecificky vymedzená časť krajiny.
V odseku 2 sa vymedzuje základný obsah krajinného plánu regiónu. Krajinný plán regiónu premieta Krajinný plán Slovenska na podmienky a podrobnosť riešenia regiónu. Zároveň krajinný plán regiónu autonómne rieši vlastné potreby regiónu, ktoré majú vplyv na krajinu a vyžadujú vyriešiť očakávaný zásah udržateľným spôsobom.
Odsek 3 určuje, že obsah a rozsah krajinného plánu regiónu bude podrobnejšie určený v zadaní, pričom základný obsah krajinného plánu regiónu bude rozpracovaný vo vykonávacej vyhláške.
5
V odseku 4 sa určuje, že krajinný plán regiónu schvaľuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a záväznú časť sa vydá formou vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky .
Podľa ustanovenia v odseku 5 krajinný plán regiónu je záväzný pre obsah miestneho krajinného plánu.
K § 7:
Odsek 1 miestneho krajinného plánu stanovuje pre akú časť krajiny sa spracúva. Ide predovšetkým o územie jednej obce alebo viacerých obcí. Môže však byť v prípade požiadaviek spracovaný pre územie z hľadiska osobitého režimu starostlivosti o krajinu regionálneho významu. Miestny krajinný plán rieši celé katastrálne územie obce, t.j. nielen krajinu mimo zastavaného územia obce, ale vzhľadom na charakter aj zastavané územia obce, kde bude v zastavanom území riešiť základné otázky zelenej infraštruktúry, opatrenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy a pod.
Obsah miestneho krajinného plánu stanovuje odsek 2. V písmenách odseku sa ustanovuje základný obsah miestneho krajinného plánu. Miestny krajinný plán premieta krajinný plán regiónu na podmienky a podrobnosť riešeného územia. Zároveň miestny územný plán rieši vlastné potreby, ktoré majú vplyv na krajinu a vyžadujú vyriešiť očakávaný zásah udržateľným spôsobom.
Odsek 3 určuje, že obsah a rozsah miestneho krajinného plánu bude podrobnejšie určený v zadaní, pričom základný obsah miestneho krajinného plánu bude rozpracovaný vo vykonávacej vyhláške.
V odseku 4 sa určuje, že miestny krajinný plán schvaľuje okresný úrad a záväznú časť sa vydá formou vyhlášky okresného úradu.
K § 8:
V rámci všetkých stupňov dokumentácie krajinného plánovania sa stanovujú územia s osobitným režimom starostlivosti o krajinu. Odsek 1 podrobnejšie špecifikuje, aké typy krajiny reprezentujú územie s osobitým režimom starostlivosti o krajinu. Táto úloha vyplýva z Dohovoru o krajine Rady Európy, podľa ktorého s aktívnou účasťou zainteresovaných strán na účely zlepšenia úrovne poznania svojich typov krajiny sa každá zmluvná strana Dohovoru zaväzuje vymedziť vlastné typy krajiny na celom svojom území a vyhodnotiť takto vymedzené typy krajiny s ohľadom na špecifické hodnoty, ktoré im pripisujú zainteresované strany a obyvateľstvo.
Podľa odseku 2 stanovenie územia s osobitým režimom starostlivosti o krajinu presadzuje priority a zásady aktívnej ochrany prírodných prvkov a kultúrno-historických hodnôt krajiny a
6
definujú činnosti a opatrenia, ktoré nevyhnutné vykonávať na zabezpečenie jej integrovaného manažmentu krajiny.
K § 9:
Ide o základné ustanovenie okruhu orgánov verejnej správy uskutočňujúcich výkon v oblasti krajinného plánovania, ktoré zabezpečujú jednotlivé činnosti v tejto oblasti. Predovšetkým ide o obstarávanie dokumentácie krajinného plánovania. Rozdelenie jednotlivých úloh je uvedené v nasledujúcich ustanoveniach. Orgánom krajinného plánovania iba orgány štátnej správy, a to ministerstvo a okresný úrad. Je to z dôvodu, že práve úlohou štátnych orgánov je zabezpečiť odborný podklad aj pre samosprávy, ktorý by stanovoval podmienky komplexnej starostlivosti o krajinu, ktorá by zabezpečila integrovaný manažment krajiny.
Na orgáne okresného úradu sa vytvorí na odbore starostlivosti o životného prostredia nový orgán štátnej správy na úseku krajinného plánovania, ktorý bude zabezpečovať agendu vo vzťahu na činnosť obcí.
K § 10:
Ministerstvo plní z hľadiska predmetu navrhovaného zákona úlohu ústredného orgánu štátnej správy v oblasti krajinného plánovania. V navrhovanom ustanovení taxatívne vymenované úlohy ministerstva ako orgánu štátnej správy voči orgánom štátnej správy a právnickým osobám. Uvedené úlohy zoznamom kompetencií upravených podrobne v ostatných ustanoveniach navrhovaného zákona.
K § 11:
Okresný úrad z hľadiska predmetu navrhovaného zákona plní úlohu miestneho orgánu štátnej správy v oblasti krajinného plánovania. V navrhovanom paragrafe taxatívne vymenované úlohy okresného úradu ako orgánu miestnej štátnej správy. Uvedené úlohy zoznamom kompetencií upravených podrobne v ostatných ustanoveniach navrhovaného zákona.
K § 12:
Zákonom sa navrhuje nová vyhradená činnosť v krajinnom plánovaní, a tou je spracovanie dokumentácie krajinného plánovania. V odseku 1 sa určuje, že dokumentáciu krajinného plánovania spracúva fyzická osoba, ktorá odbornú spôsobilosť na spracovanie dokumentácie krajinného plánovania a je zapísaná ministerstvom v osobitnom zozname spracovateľov dokumentácie krajinného plánovania.
7
Podľa odseku 2 môže byť spracovateľom dokumentácie krajinného plánovania aj právnická osoba, ktorá musí mať v predmete svojej činnosti alebo v štatúte krajinné plánovanie a ak vykonáva činnosti prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá odbornú spôsobilosť na spracovanie dokumentácie krajinného plánovania a je zapísaná ministerstvom v osobitnom zozname spracovateľov dokumentácie krajinného plánovania. Spracovateľ musí byť zamestnancom právnickej osoby alebo osobou v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obchodnoprávnom vzťahu k právnickej osobe.
Odsek 3 definuje, že spracovanie dokumentácie krajinného plánovania je súbor všetkých činností spracovateľa, ktoré potrebné na spracovanie návrhu krajinného plánu vrátane jeho aktualizácie a taktiež spolupráca pri prerokovaní a vyhodnocovaní pripomienok.
V odseku 4 sa taxatívne vymenúvajú povinnosti spracovateľa dokumentácie krajinného plánovania. V rámci určenia povinností spracovateľa sa ustanovuje, že je povinný postupovať podľa platných právnych predpisov; využívať najnovšie poznatky o stave krajiny, stave životného prostredia a verejného zdravia, súbory a služby priestorových informácií vrátane ich metaúdajov, ktoré obsahujú informácie o krajine; spolupracovať s verejnosťou, s dotknutými samosprávami a s orgánmi štátnej správy pri definovaní a realizovaní krajinných koncepcií a zúčastniť sa na verejnom prerokovaní návrhu dokumentácie krajinného plánovania; spolupracovať s orgánom krajinného plánovania pri vyhodnocovaní pripomienok z prerokovania dokumentácie krajinného plánovania.
K § 13:
Odsek 1 upravuje podmienky, za ktorých môže byť fyzická osoba zapísaná do zoznamu odborne spôsobilých osôb na spracovanie dokumentácie krajinného plánovania. Ustanovuje sa jej spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vzdelanie v príslušnom odbore, predpísaná prax a absolvovanie skúšky. Vzhľadom na to, že ide novú vyhradenú činnosť, návrh prešiel Testom proporcionality podľa zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií. Od 1. septembra 2019 je účinná nová sústava študijných odborov Slovenskej republiky, v ktorej môžu vysoké školy Slovenskej republiky poskytovať vysokoškolského vzdelávanie. Sústava je vydaná formou vyhlášky 244 /2019 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o sústave študijných odborov Slovenskej republiky. V rámci existujúcich študijných odborov boli ustanovené jednotlivé študijné odbory, ktoré majú vo svojich študijných programoch zameranie na krajinné plánovanie.
V odseku 2 sa ustanovuje, že dokladom odbornej spôsobilosti na spracovanie dokumentácie krajinného plánovania je okrem zápisu do zoznamu aj osvedčenie, ktoré vydá ministerstvo.
Do zoznamu sa zapisujú základné údaje odborne spôsobilej osoby podľa odseku 3, v prípade osobných údajov, vrátane adresy trvalého pobytu, sa budú uvádzať iba na základe súhlasu odborne spôsobilej osoby. Hlavným dôvodom uvádzania týchto údajov je skutočnosť, že
8
zoznam bude podkladom pre verejné obstarávanie pri obstarávaní dokumentácie krajinného plánovania.
V odseku 4 je riešená bezúhonnosť, ktorá je predpokladom na získanie odbornej spôsobilosti na obstarávanie dokumentácie krajinného plánovania a jej preukazovanie v súlade s novými postupmi.
V odseku 5 je zároveň určený termín 10 rokov na obnovu vedomostí odbornou prípravou a každých 10 rokov sa vedomosti posudzujú na základe vykonaných prác.
V odseku 6 sa ustanovuje, že ak bude podstatná zmena právnych predpisov na úseku krajinného plánovania, môže ministerstvo rozhodnúť o mimoriadnej odbornej príprave.
V odseku 7 taxatívne vymenované podmienky, za akých môže byť odborne spôsobilá osoba na spracovanie dokumentácie krajinného plánovania vymazaná zo zoznamu.
V odseku 8 sa stanovuje, že zoznam spracovateľov je zverejnený na webovom sídle ministerstva.
K § 14:
Ustanovenie definuje základné etapy k obstarávaniu dokumentácie krajinného plánovania. V odseku 1 je uvedená základná povinnosť orgánov krajinného plánovania obstarávať dokumentáciu krajinného plánovania a sledovať jej aktuálnosť. Vymenované tu jednotlivé etapy postupu obstarávania dokumentácie krajinného plánovania od prípravných prác, cez zabezpečenie vypracovania návrhu zadania, zabezpečenie spracovania návrhu dokumentácie, po uloženie a zabezpečenie vloženia schválenej dokumentácie krajinného plánovania do registra dokumentácie krajinného plánovania.
V odseku 2 sa uvádza, že v rámci obstarávania dokumentácie krajinného plánovania orgán krajinného plánovania v spolupráci so spracovateľom vytvorí v procese spracovania krajinného plánu podmienky na účasť širokej verejnosti, miestnych a regionálnych orgánov a iných strán, ktoré zainteresované na definovaní a realizovaní krajinných koncepcií. Uvedená úloha vyplýva z Dohovoru o krajine Rady Európy, ktorá stanovuje, že zmluvné strany Dohovoru povinné vytvoriť podmienky na účasť širokej verejnosti, miestnych a regionálnych orgánov a iných strán, ktoré sú zainteresované na definovaní a realizovaní krajinných koncepcií.
K § 15:
Paragraf vymenúva podklady na obstarávanie dokumentácie krajinného plánovania. Podklady majú poskytnúť údaje pre komplexný prístup plánovanie krajiny ako funkčného celku; majú umožniť obsiahnuť a previazať environmentálne, klimatické, hospodárske, sociálne a kultúrne ciele. Sú nimi existujúce dokumenty zamerané na riešenie stavu krajiny napríklad ako je
9
územnoplánovacia dokumentácia,
zásady ochrany pamiatkového územia,
plány manažmentu lokalít svetového kultúrneho dedičstva,
Koncepcia ochrany prostredia národných kultúrnych pamiatok SR,
projekty pozemkových úprav,
Vodný plán Slovenska,
plány manažmentu čiastkových povodí a povodňového rizika,
plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií,
dokumentácia ochrany prírody a krajiny,
plán starostlivosti o lesy,
Národný lesnícky program,
Zelená správa,
stratégie adaptácie na zmenu klímy,
plán integrovaného manažmentu dažďových vôd obce,
programy odpadového hospodárstva,
štátny program sanácie environmentálnych záťaží,
plán rozvoja distribučnej sústavy,
program na zlepšenie kvality ovzdušia,
Koncepcia geologického výskumu a geologického prieskumu územia Slovenskej republiky,
Atlas máp stability svahov Slovenskej republiky,
geologické a geofyzikálne mapy,
atlasy.
K § 16:
Ustanovenie upravuje prvú fázu procesu obstarávania, a to prípravné práce, ktoré nasledujú po rozhodnutí orgánu krajinného plánovania obstarať dokumentáciu krajinného plánovania. Odsek 1 ukladá povinnosť orgánu krajinného plánovania zabezpečovať prípravné práce v spolupráci so všetkými zainteresovanými subjektmi.
V odseku 2 sa upravuje obsah prípravných prác. Práce začínajú zverejnením oznámenia o začatí obstarávania dokumentácie krajinného plánovania, nasleduje sústredenie relevantných existujúcich podkladov, ktoré možno použiť na prípravu dokumentácie krajinného plánovania podľa § 15 a ich vyhodnotenie podkladov z hľadiska možnosti ich použitia a určenie ich záväznosti pre spracovanie dokumentácie krajinného plánovania v spolupráci s dotknutým orgánom štátnej správy alebo verejnej správy. Súčasťou je aj výber spracovateľa dokumentácie krajinného plánovania.
V odseku 3 sa ukladá orgánu krajinného plánovania povinnosť zverejniť oznámenie o začatí obstarávania dokumentácie krajinného plánovania.
Podľa odseku 4 je orgán krajinného plánovania povinný doručiť oznámenie o začatí obstarávania dokumentácie krajinného plánovania dotknutým orgánom štátnej správy, dotknutým orgánom územnej samosprávy.
10
K § 17:
V odseku 1 a 2 sa uvádza, že orgán krajinného plánovania na základe prípravných prác zabezpečí spracovanie zadania, ktoré môže vypracovať spracovateľ alebo orgán krajinného plánovania. Zadanie je východiskovým odborným dokumentom pre obstarávanie návrhu dokumentácie krajinného plánovania. V ňom obstarávateľ určí hlavné požiadavky, ktoré chce dokumentáciou krajinného plánovania riešiť. Ustanovenie upravuje náležitosti zadania dokumentácie krajinného plánovania. Zadanie obsahuje vymedzenie riešenej časti krajiny, strategické zámery rozvoja riešeného územia, hlavné ciele, vymedzenie hlavných problémov, ktoré dokumentácia krajinného plánovania riešiť, podrobné požiadavky na formu a rozsah spracovania dokumentácie krajinného plánovania.
Odsek 3 upravuje postup posudzovania a pripomienkovania zadania. Spracované zadanie zverejní orgán krajinného plánovania na minimálne 30 dní na svojom webovom sídle, úradnej tabuli a prípadne iným spôsobom, v rámci ktorej možno zasielať pripomienky a podnety. Dotknutým orgánom štátnej správy, dotknutým právnickým osobám a dotknutým orgánom územnej samosprávy sa návrh zašle osobitne.
Odsek 4 upravuje postup po skončení pripomienkového konania. Orgán krajinného plánovania vyhodnotí pripomienky, upraví zadanie a zabezpečí oznámenie neakceptovanej pripomienky subjektu, ktorý ju uplatnil.
Odsek 5 upravuje postup pri vzniku rozporov. Ak v prerokúvaní zadania stanoviská dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb vzájomne rozporné je zabezpečiť dohodu a ak sa nepodarí dosiahnuť, orgán krajinného plánovania požiada o zaujatie stanoviska nadriadený dotknutý orgán. Ak rozpor pretrváva, požiada napríklad orgán krajinného plánovania na okresnom úrade o odstránenie rozporu a zaujatie stanoviska ministerstvo. Ministerstvo dohodne rozpor s príslušným ústredným orgánom.
Podľa odseku 5 orgán krajinného plánovania povinnosť upraviť zadanie podľa vyhodnotenia pripomienok a zadanie zverejniť.
Odsek 6 ustanovuje, že zadanie je záväzným podkladom pre spracovanie dokumentácie krajinného plánovania a jeho platnosť od zverejnenia je 2 roky.
K § 18:
Ustanovenie upravuje náležitosti návrhu dokumentácie krajinného plánovania. Podľa odseku 1 na základe zadania pre vypracovanie dokumentácie krajinného plánovania obstará orgán krajinného plánovania návrh dokumentácie krajinného plánovania. Spracovanie dokumentácie krajinného plánovania spracúva spracovateľ.
11
Odsek 2 určuje, že obsah dokumentácie krajinného plánovania obsahuje analýzu, syntézu, hodnotenie a návrh záväznej časti dokumentácie krajinného plánovania. Analýzy, syntézy a hodnotenia vypracuje spracovateľ na základe existujúcich podkladov podľa § 15 s využitím metód krajinnoekologického hodnotenia a optimalizácie krajiny.
Odsek 3 upravuje postup pripomienkového konania návrhu dokumentácie krajinného plánovania. Orgán krajinného plánovania oznámi verejnosti začatie prerokovávania na webovom sídle a inými dostupnými prostriedkami. Verejnosť možnosť uplatňovať svoje pripomienky v stanovenej lehote, ktorá je najmenej 45 dní a oznámi verejnosti, kedy sa uskutoční verejné prerokovanie.
V odseku 4 je upravený postup prerokovávania s dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutou samosprávou a dotknutými právnickými osobami. Dotknuté právnické osoby najmä správcovia a vlastníci dopravnej a technickej infraštruktúry. Orgán krajinného plánovania zašle dotknutým subjektom oznámenie o začatí prerokovávania dokumentácie krajinného plánovania. V oznámení stanoví lehotu najmenej 30 dní.
Odsek 5 ustanovuje, že dotknutý orgán štátnej správy môže uplatniť stanovisko len v rozsahu svojich kompetencií a pôsobnosti a to na základe právneho predpisu, na ktorého základe uplatňuje svoju pôsobnosť.
Odsek 6 stanovuje prerokovanie návrhu dokumentácie krajinného plánovania, ktoré je uskutočňované aj na verejnej prezentácii za účasti spracovateľa. Miesto a čas verejného prerokovania je oznámený v oznámení.
Odsek 7 upravuje prerokovávanie pripomienok s dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutou samosprávou a dotknutými právnickými osobami, ktorí môžu uplatňovať pripomienky v rozsahu svojich kompetencii. Na dosiahnutie dohody pri odstránení rozporov, ktorá je podmienkou ďalšieho postupu, bude možné využiť aj existujúce kompenzačné opatrenia podľa osobitných predpisov.
Odsek 8 upravuje postup pri vzniku rozporov. Ak v prerokúvaní návrhu dokumentácie krajinného plánovania stanoviská dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb vzájomne rozporné je zabezpečiť dohodu a ak sa nepodarí dosiahnuť, orgán krajinného plánovania požiada o zaujatie stanoviska nadriadený dotknutý orgán. Ak sa rozpor pretrváva požiada orgán krajinného plánovania na okresnom úrade o odstránenie rozporu a zaujatie stanoviska ministerstvo. Ministerstvo prerokuje rozpor s príslušným ústredným orgánom a zaujme stanovisko. Na dosiahnutie dohody pri odstránení rozporov, ktorá je podmienkou ďalšieho postupu, bude možné využiť aj existujúce kompenzačné opatrenia podľa osobitných predpisov.
Podľa odseku 9 sa musia všetky pripomienky vyhodnotiť. Neakceptované pripomienky sa s vysvetlením dôvodu neakceptácie oznámia subjektu, ktorý ich predložil.
V odseku 10 sa stanovuje, že na základe vyhodnotenia pripomienok návrh sa návrh dokumentácie krajinného plánovania upraví a predloží schvaľujúcemu orgánu na schválenie.
12
Záväzná časť dokumentácie krajinného plánovania sa vydá príslušným vykonávacím predpisom.
Odsek 11 rieši špecifické podmienky pri obstarávaní Krajinného plánu Slovenska.
Odsek 12 špecifikuje spôsob zverejnenia záväznej časti krajinného plánu. Orgán krajinného plánovania zverejní záväznú časť krajinného plánu vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní ako aj iným, v mieste obvyklým spôsobom.
K § 19:
Odsekom 1 sa ustanovuje povinnosť orgánu krajinného plánovania neustále sledovať a vyhodnocovať vývoj krajiny a reagovať na zistené zmeny. Odsekom 1 sa ukladá povinnosť orgánu krajinného plánovania pravidelne, najmenej raz za päť rokov, preskúmať schválenú dokumentáciu krajinného plánovania. Cieľom preskúmania je preveriť, či sa nezmenili územné a krajinnoekologické podmienky, podmienky ochrany životného prostredia a zdravých životných podmienok, princípy na adaptáciu na negatívne dôsledky zmeny klímy, podmienky územnej ochrany prírody, podmienky ochrany pamiatkového fondu. Ak sa zistia významnejšie disproporcie, orgán krajinného plánovania musí rozhodnúť, či je potrebné aktualizovať dokumentáciu. Aktualizáciou krajinného plánu sa rozumie obstaranie konkrétnych zmien a doplnkov dokumentácie pri zachovaní jej vecného základu alebo obstaranie novej dokumentácie krajinného plánovania. Účelom tejto povinnosti je, aby dokumentácia bola udržiavaná v aktuálnom stave.
Odsek 2 rieši situáciu, kedy vzniká v území potreba umiestniť novú investíciu vo verejnom záujme, či vlastný stavebný zámer alebo aj inú činnosť ( napr. banskú ), ktorú však neumožňuje príslušná územnoplánovacia dokumentácia a navyše je v rozpore aj s dokumentáciou krajinného plánovania. Vychádza sa z predpokladu, že územnoplánovacia dokumentácia a dokumentácia krajinného plánovania v súlade s z tohto dôvodu je potrebné obstarať tak zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie ako aj aktualizáciu dokumentácie krajinného plánovania. V tomto prípade pôjde o spoločný, súbežný postup, ktorý umožňuje aj zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.
Odsek 3 ustanovuje skutočnosť, že ak podmienky v rámci dokumentácie krajinného plánovania by bolo zmenené prijatím kompenzačných opatrení podľa § 4 odsek 7 pri prerokovaní rozporov podľa na §31 ods. 14 prijatého zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, tak orgán krajinného plánovania pri najbližšej aktualizácii bude musieť zabezpečiť zosúladenie dokumentácie krajinného plánovania s týmito podmienkami.
Odsek 4 definuje, že aktualizáciou dokumentácie krajinného plánovania je úprava pôvodnej dokumentácie krajinného plánovania, jej dopracovanie alebo obstaranie novej dokumentácie krajinného plánovania. Pri obstarávaní aktualizácie dokumentácie krajinného plánovania sa postupuje primerane ako pri novej dokumentácii.
13
V odseku 5 sa upravuje postup pri aktualizácii dokumentácie krajinného plánovania. Orgán krajinného plánovania oznámi verejnosti prerokovanie návrhu aktualizácie dokumentácie krajinného plánovania zverejnením oznámenia, v ktorom oznámi miesto a spôsob doručenia vyjadrenia a lehotu na vyjadrenie. Ak ide o prerokovanie krajinného plánu regiónu alebo miestneho krajinného plánu, orgán krajinného plánovania požiada dotknutú obec o zverejnenie oznámenia na webovom sídle a na úradnej tabuli. Pripomienku, ktorú neprijal, oznámi subjektu, ktorý ju uplatnil.
Podľa odseku 6 po schválení aktualizácie dokumentácie krajinného plánovania zabezpečí orgán krajinného plánovania spracovanie úplného znenia dokumentácie krajinného plánovania do troch mesiacov od schválenia dokumentácie krajinného plánovania, ktoré sa uložia do registra dokumentácie krajinného plánovania.
K § 20:
Podľa odseku 1 sa dokumentácia krajinného plánovania vkladá do registra dokumentácie krajinného plánovania, ktorý je súčasťou webového sídla ministerstva.
V odseku 2 sa uvádzajú náležitosti vkladania dokumentácie krajinného plánovania do registra. Údaje sa do registra vkladajú najneskôr do 30 dní od nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu.
Odsek 3 reaguje na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, na základe ktorého vzniká nový informačný systém územného plánovania a výstavby. Register dokumentácie krajinného plánovania bude jeho súčasťou s účinnosťou od 1. apríla 2024.
K § 21:
Ustanovenie ukladá ministerstvu povinnosť ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o obsahu dokumentácie krajinného plánovania a o spôsobe spracovania dokumentácie krajinného plánovania a tiež o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na spracovanie dokumentácie krajinného plánovania a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti.
K § 22:
V odseku 1 sa rieši prechodné obdobie do doby, kedy ešte nebudú registrovaní spracovatelia dokumentácie krajinného plánovania. Z tohto dôvodu sa predpokladá, že úlohu spracovateľa dokumentácie krajinného plánovania budú vykonávať do 31. 12.2024odborne spôsobilé osoby podľa § 55 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktoré majú odbornú spôsobilosť pre vypracovanie územných systémov ekologickej stability.
14
Odsekmi 2 4 sa zabezpečuje, aby do schválenia krajinných plánov na jednotlivých úrovniach boli považované existujúce dokumenty územného systému ekologickej stability za dokumentáciu krajinného plánovania. Tým sa zabezpečí vysoká ochrana a starostlivosť o krajinu prakticky hneď po účinnosti tohto zákona.
V odseku 5 rieši proces obstarávania dokumentácie krajinného plánovania do účinnosti zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní vo vzťahu na elektronizáciu procesu obstarávania.
K Čl. II
Navrhovaná legislatívna úprava umožňuje dotknutým orgánom štátnej správy vydávať stanoviská v pripomienkovom konaní v procese obstarávania dokumentácie krajinného plánovania vrátane jej aktualizácie.
K Čl. III
Podľa článku III sa zo súčasného stavebného zákona vypúšťa skratka krajinnoekologický plán z dôvodu prehľadnosti. Pr územné plánovanie sa bude teraz využívať dokumentácia krajinného plánovania.
K Čl. IV
Podľa článku II sa do prílohy zákona o živnostenskom podnikaní dopĺňa nová položka viazaná na odbornú spôsobilosť na spracovanie dokumentácie krajinného plánovania.
K Čl. V
Navrhovaná legislatívna úprava umožňuje dotknutým orgánom štátnej správy vydávať stanoviská v pripomienkovom konaní v procese obstarávania dokumentácie krajinného plánovania vrátane jej aktualizácie.
K Čl. VI
Navrhovaná legislatívna úprava umožňuje dotknutým orgánom štátnej správy vydávať stanoviská v pripomienkovom konaní v procese obstarávania dokumentácie krajinného plánovania vrátane jej aktualizácie.
K Čl. VII
15
Podľa článku VII sa rozširuje podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov kompetencia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky bude plniť úlohu ústredného orgánu štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane krajinného plánovania.
K Čl. VIII
Podľa článku VIII sa rozširuje pôsobnosť zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Dokumenty územného systému ekologickej stability sa stavajú záväzným podkladom pre spracovanie územnoplánovacích dokumentácií.
K Čl. IX
Navrhovaná legislatívna úprava umožňuje dotknutým orgánom štátnej správy vydávať stanoviská v pripomienkovom konaní v procese obstarávania dokumentácie krajinného plánovania vrátane jej aktualizácie.
K Čl. X
Pôsobnosť zákona č.
364/2004 Z. z.
o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov sa upravuje vzhľadom na navrhovaný zákon. Plán manažmentu povodí zostáva povinným podkladom pre dokumentáciu krajinného plánovania, ale nebude nahrádzať krajinné plány.
K Čl. XI
Navrhovanou legislatívnou úpravou sa z posudzovania strategických dokumentov budú vylúčené tie dokumenty, ktorých predmetom je oblasť životného prostredia, oblasť do ktorej aj dokumentácia krajinného plánovania patrí. To znamená, že dokumentácia krajinného plánovania nebude posudzovaná ako strategický dokument.
K Čl. XII
Podľa článku XI sa rozširuje pôsobnosť zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov o oblasť krajinného plánovania s tým, že využitie výsledkov geologických prác sa bude uplatňovať aj pri krajinnom plánovaní.
16
K Čl. XIII
Navrhovaná legislatívna úprava umožňuje dotknutým orgánom štátnej správy vydávať stanoviská v pripomienkovom konaní v procese obstarávania dokumentácie krajinného plánovania vrátane jej aktualizácie.
K Čl. XIV
Navrhovaná legislatívna úprava umožňuje dotknutým orgánom štátnej správy vydávať stanoviská v pripomienkovom konaní v procese obstarávania dokumentácie krajinného plánovania vrátane jej aktualizácie.
K Čl. XV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2023 okrem ustanovenia v článku I § 4 ods. 9, § 19 ods. 2, § 20 ods. 3 a čl. XIV, ktoré majú väzbu na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý nadobúda účinnosť 1. apríla 2024.
V Bratislave dňa 24. februára 2023
Eduard Heger
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Budaj
minister životného prostredia
Slovenskej republiky