Prijatím návrhu zákona sa má zvýšiť a zlepšiť ochrana krajiny, činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality, k obnove a tvorbe krajiny, a vytvorí sa nástroj integrovaného manažmentu krajiny na zabezpečenie udržateľného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie.
S nadväzujúcimi metodickými dokumentami a mapovými podkladmi bude zákon dôležitým odborným podkladom pre územnoplánovaciu dokumentáciu a následné schvaľovacie procesy pre povoľovanie stavieb a činnosti. Na základe zákona budú podporované adaptačné oparenia na zmenu klímy v krajine mimo chránených území.
Zákon bude nástrojom na zachovanie a ochranu existujúcich krajinných štruktúr v krajine, ktoré významným spôsobom prispievajú k mitigácii (zmierňovanie zmeny klímy) a adaptácii na zmenu klímy a ich stratou by sa táto adaptačná schopnosť narušila (napr. aleje stromov, vetrolamy, skupiny stromov a lesíky v otvorenej krajine, kamenné ploty s krovinami a rigolmi pozdĺž hraníc pozemkov a pod.). Reforma prispeje aj k podpore zachovania biodiverzity vo voľnej krajine a vytvorí podmienky na prežitie pôvodných druhov rastlín a živočíchov napriek klimatickým zmenám. Tento proces bude smerovať k podpore realizácie prírode blízkych protipovodňových opatrení a opatrení na prevenciu pred suchom a úbytku biodiverzity.
Návrh zákon sa pripravil podľa legislatívnych pravidiel vo väzbe na súčasný platný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pričom reflektuje aj nové právne predpisy v oblasti stavebného práva - zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, ktoré budú účinné od 1. apríla 2024. Návrh zákona je založený na skutočnosti, že existujú odborné plány, koncepcie analýzy, ktoré budú podkladom pre obstaranie územnoplánovacej dokumentácie. Tieto územnoplánovacie dokumentácie, ktoré sú založené na stanovovaní funkčného využitia územia a priestorovej regulácii nemajú priestor pre vytváranie návrhov na stanovovanie limitov, zásad a najmä opatrení pre zachovanie a udržaniu charakteristických čŕt krajiny, ku ktorým sme sa zaviazali podpisom Dohovoru o krajine Rady Európy.
Cieľom krajinného plánovania je vytvoriť nástroj integrovaného manažmentu krajiny, ktorý bude predstavovať komplexnú starostlivosť o krajinu, a zároveň bude predstavovať súhrn zásad, činností a opatrení, ktoré prispievajú k dosiahnutiu a udržaniu ekologickej stability v územnom systéme ekologickej stability, zabráneniu poškodenia alebo k obnove krajinného rázu, utváraniu podmienok na udržiavanie, obnovovanie a šetrné využívanie prírodných zdrojov, ochrane poľnohospodárskej pôdy, zachovaniu prírodného dedičstva, kultúrneho dedičstva a nehnuteľného pamiatkového fondu a k zlepšeniu kvality životného prostredia; a ktoré zabezpečujú elimináciu rizík spôsobených prírodnými aj antropickými silami, sanáciu nepriaznivých zmien a ochranu a zveľaďovanie kultúrno-historických a prírodných hodnôt územia. Krajinné plány do svojho návrhu prevezmú aj územné systémy ekologickej stability, ktoré v súčasnosti na mnohých miestach absentujú, a tým budú odborným podkladom pre pozemkové úpravy. Taktiež budú koordinačným nástrojom pre plány manažmentov povodí, dokumenty ochrany prírody a krajiny a návrh adaptačných opatrení na zmenu klímy.
Prijatie návrhu zákona a spracovanie krajinných plánov bude dôležitým krokom pri implementácii Dohovoru o krajine Rady Európy, ale dôležitá bude aj následná pravidelná starostlivosť o krajinu, jej manažovanie, riadenie, ovplyvňovanie procesov v krajine, ktoré vytvoria podmienky na realizáciu opatrení.